Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520201384
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8520201384.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: 1. W.. C. V., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, D. P. a 2. C. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, D. P.,
obaja žalobcovia právne zastúpení JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska 20,
Stará Ľubovňa proti žalovanému: Mesto Stará Ľubovňa, Obchodná 1, Stará Ľubovňa, IČO: 00330167
v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobcovia W.. C. V., rod. V., nar. XX.X.XXXX a C. V., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, obaja
trvalebytomX.XXX/XX,D.P.súbezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti-parcelyKNC3015/576,
ostatná plocha o výmere 18 m2 tak, ako je to znázornené v geometrickom pláne Ing. Jozefa Bujňáka,

znalcavodboregeodéziaakartografiač.19/2020,vyhotovenéhodňa13.7.2020,autorizačneovereného
dňa 14.7.2020 a úradne overeného dňa 17.7.2020 pod č. G1-422/2020, ktorá bola odčlenená z parcely
KN C 3015/539 vedenej na LV č. XXXX, kat. územie D. P., ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú
súčasť tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely KN

C 3015/576, ostatná plocha o výmere 18 m2 (ďalej aj „sporná parcela“) vytvorenej geometrickým plánom
Ing.JozefaBujňákač.27/2019zodňa13.7.2020,úradneoverenéhoOkresnýmúradomvStarejĽubovni,
katastrálnym odborom dňa 17.7.2020 pod č. G1-422/2020.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na
Okresnom úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, kat. územie Stará Ľubovňa, na LV č. XXXX, parciel
registra „C“ parc. č. 3015/167 zastavané plochy a nádvoria o výmere 361 m2 a parc. č. 3015/257 ostatné

plochy o výmere 216 m2, ako aj rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. 3015/167
pod bodom B1 v podiele 1/1. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na Okresnom
úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, kat. územie Stará Ľubovňa, na LV č. XXXX, parcely registra „C“
č. 3015/539 ostatná plocha o výmere 176 m2. V zmysle rozhodnutia Mesta Stará Ľubovňa o umiestnení
stavby zo dňa 18.06.2020, č. 30/2019-Da, predmetom ktorého je výstavba 29 rodinných domov IBV nad
T. kat. územia D. P., ako aj komunikácie, spevnených plôch SO-101-01 a ostatných inžinierskych sietí
na ulici X. v D. P., prieluka č. 2 má slúžiť ako zabezpečený obojstranný prístup (vjazd a výjazd) výlučne

pre požiarne vozidlá. Pred vydaním predmetného rozhodnutia bola geodetmi okrem iného zameraná aj
prieluka č. 2, ktorá sa nachádza vedľa ich parcely C KN 3015/257 a C KN 3015/167. Geodeti vytýčili
lomový bod vymedzujúci parcelu C KN 3015/539 tak, že skoro 1 m im zasahuje do pozemku v ich
vlastníctve a predstavuje vjazd do garáže do ich rodinného domu. Dali si preto vyhotoviť znaleckýposudok u znalca Ing. Jozefa Bujňáka. Úlohou znalca bolo zamerať skutkový stav v teréne a porovnať
ho so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a vysvetliť, z akého dôvodu geodeti pri vytyčovaní
lomových bodov susedného pozemku bod umiestnili do ich pozemku nachádzajúceho sa pred vstupom

do garáže rodinného domu. Znalec v posudku jednoznačne dospel k záveru, že zameranie geodetmi
pri určení lomového bodu bolo chybné a žalobcovia na základe Rozhodnutia o pridelení pozemku do
osobného užívania a kúpnej zmluvy z roku 1995 odkúpili v skutočnosti aj časť nehnuteľnosti, ktorá je
vyznačená ako parcela C KN 3015/576 ostatné plochy o výmere 18m2. Poukazujúc na vyššie uvedené
skutočnosti sa cítia byť bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej parcely. Svojho práva sa domáhajú na

základe vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka a naliehavý právny záujme odôvodnili tým,
že vytýčeným lomového bodu bola narušená hranica pôvodnej parcely C KN 3015/257 a došlo tým k
zásahu do ich vlastníckeho práva, ktoré je týmto ohrozené.

3. Na preukázanie svojich tvrdení predložili spolu so žalobou znalecký posudok Ing. Jozefa Bujňáka
č. 19/2020, LV č. XXXX a XXXX v k.ú. D. P., kúpnu zmluvu zo dňa 2.8.1995, odpoveď na žiadosť

o odkúpenie pozemku z 8.4.1993, oznámenie o vpise údajov právnych vzťahov do listu vlastníctva
z 6.10.1995, Dohodu o zriadení práva osobného užívania z 11.7.1989, kolaudačné rozhodnutie z
23.7.1992 a rozhodnutie Mesta Stará Ľubovňa č. 30/2019-Da zo dňa 18.6.2020.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť alebo konanie zastaviť podľa §

161 CSP. Poukázal na dobré mravy v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že
je vlastníkom nehnuteľností parc. č. C KN 3015/63, 3015/540 a 3015/539 v k.ú. D. P.. Zo zakreslenia
prieluky č. 2 je zrejmé, že pozemky vo vlastníctve žalobcov nie sú touto stavbou cesty dotknuté a nijako
nebudú zasahovať a brániť vstupu do garáže žalobcov. Ďalej poukázal na to, že v roku 2015 si dal
vyhotoviť geometrický plán č. 14/2015, ktorý vyhotovil dňa 15.4.2015 Ing. Heretik, ktorý bol vyhotovený

aj na parcely parc. č. C KN 3015/63, 3015/540 a 3015/539 v k.ú. D. P. a tento bol zapísaný aj na
katastrálnom úrade v D. P.. Aj z tohto plánu vyplýva vlastníctvo žalovaného k uvedeným parcelám.
Poukázaltiežnaskutočnosť,žeplotžalobcovbolrealizovanýbezohlásenia,resp.stavebnéhopovolenia
a že žalobcovia využívajú takmer celú prieluku č. 2. Vyjadril sa ešte aj k hospodáreniu obce podľa zákona
o majetku obce, k charakteru prieluky č. 2 ako verejného priestranstva a problematike kategorizácie a

šírky miestnych komunikácií.

5. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k vyjadreniu geometrický plán Milana Heretika č. 14/2015 z
15.4.2015, LV č. XXXX v k.ú. D. P., koordinačnú situáciu „IBV NAD T.“, záznam o vykonaní štátneho
stavebného dohľadu vykonaného dňa 29.7.2020, výzvu na urobenie nápravy zo dňa 19.8.2020 s 2

fotkami, výňatok z mapy na pozemky vo vlastníctve žalovaného a výňatok ortofoto mapy. Zároveň
navrhol vypočuť ako svedka Milana Heretika.

6. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu trvali na žalobe z dôvodu, že túto vydržali
z dôvodov už uvedených v žalobe. Uviedli, že nepopierajú vlastnícke právo žalovaného k parcelám

C KN 3015/63, 3015/540 a 3015/539 v k.ú. Stará Ľubovňa, ale v tejto súvislosti poukázali na § 70
zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
upravujúceho hodnovernosť údajov katastra, pričom závery znalca Ing. Bujňáka v jeho znaleckom
posudku jednoznačne odôvodňujú záver preukazujúci opak daného zápisu v katastri nehnuteľnosti.
Poukázali aj na zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 30/2019-Da zo dňa 18.6.2020 rozhodnutím

Okresného úradu v Prešove, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-OVBP2-2020/46816/140932/
ŠSS-FA zo dňa 17.12.2020. Zároveň rozobrali podmienky vydržania vychádzajúc z právnej teórie a
judikatúry Najvyššieho súdu SR.

7. K replike pripojili na preukázanie svojich tvrdení rozhodnutie Okresného úradu v Prešove, odbor

výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-OVBP2-2020/46816/140932/ŠSS-FA zo dňa 17.12.2020, článok z
najpravo.sk s uznesením NS SR sp. zn. 5Cdo/30/2010 z 1.3.2011, rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 13C/21/2012 zo dňa 25.6.2019 a rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/17/2020 zo
dňa 29.9.2020. Takisto navrhli výsluch znalca Ing. Bujňáka. Na výzvu súdu predložili žalobcovia aj
geometrický plán č. 11-93/Ga zo dňa 13.1.1993.

8. Žalovaný v duplike trval na svojom vyjadrení k žalobe s tým, že žalobcovia v rozpore s dobrými mravmi
zastavali časť nehnuteľnosti parc. č. 3015/539, resp. 3015/63 vo vlastníctve žalovaného, a to plotom a
dlažbou pred rodinným domom, čím zmarili účel prieluky č. 2. Rodinné domy na ul. X. tým majú zmarenýprístup hasičských vozidiel k zadnej časti svojich nehnuteľností. Z jeho pohľadu žalobcovia nenaplnili
znaky vydržania podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to dobromyseľnosť osoby, že má vec
v dobromyseľnej držbe. Poukázal pritom na skutočnosť, že dňa 28.12.2015 žalobcovia zaslali Mestu

Stará Ľubovňa, ako vlastníkovi nehnuteľnosti parc. č. 3015/536 žiadosť o odkúpenie tejto parcely, čiže
vedeli že nie sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti.

9. K duplike žalovaný pripojil snímok z územného plánu mesta z roku 1994 a list žalobcov adresovaný
Mestskému úradu Stará Ľubovňa zo dňa 28.12.2015.

10. Na výzvu súdu žalovaný upresnil, že list žalobcov zo dňa 28.12.2015 sa týkal odkúpenia parcely
č. 3015/539, aj keď v korešpondencii so žalobcami bolo nesprávne uvedené číslo parcely 3016/539,
pričom žalobcovia napokon súhlasili s kúpnou cenou 10 eur za 1 m2. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.8.1995 kupovali žalobcovia parcelu o výmere 196 m2, za ktorú
výmeru aj zaplatili, táto parcela má v súčasnosti výmeru 216 m2 a žalobcovia sa domáhajú ďalších 18

m2, čiže celkovo by žalobcovia vlastnili 234 m2, aj keď kupovali 196 m2. V tomto smere požiadali o
stanovisko Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor.

11. K svojmu vyjadreniu pripojil žalovaný ako dôkazy listinnú komunikáciu medzi žalobcami a Mestským
úradom Stará Ľubovňa zo dňa 20.11.2015 s doručenkou, 30.11.2015, 15.12.2015 a 28.12.2015,

geometrický plán Milana Heretika č. 14/2015 z 15.4.2015, kúpnu zmluvu z 2.8.1995, LV č. XXXX v k.ú.
D. P. a Dohodu o zriadení práva osobného užívania.

12. Pred prvým pojednávaním ešte právny zástupca žalobcov navrhol výsluch geodeta Miroslava
Gladiša s tým, že jeho účasť na pojednávaní žalobcovia zabezpečia a žalovaný predložil 2 žiadosti

adresované Okresnému úradu Stará Ľubovňa, katastrálnemu odboru a odpoveď Okresného úradu Stará
Ľubovňa, katastrálneho odboru zo dňa 19.1.2021.

13. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktoré predvolal strany sporu a právneho zástupcu žalobcov.
Na pojednávaniach strany sporu a ich zástupcovia trvali na svojich stanoviskách. Právny zástupca

žalobcov okrem iného spresnil, že výmera spornej parcely je 18 m2. Po prvom pojednávaní ani druhom
pojednávaní neuviedol, že trvá na navrhnutom výsluchu p. Gladiša a jeho účasť na prvé pojednávanie
ani nezabezpečil, podobne ako ani žalobcovia, preto súd výsluch tohto svedka nevykonal. Žalobca v 1.
rade na prvom pojednávaní uviedol, že plot postavili hneď, ako postavili stavbu a mal za to, že je to v
poriadku. Podobne žalobkyňa v 2. rade uviedla, že ohľadne plota bola presvedčená, že je to v poriadku

a že s mestom komunikovali iba ohľadne zadnej časti pozemku, kde sa dohodli na kúpnej cene 10 eur
za 1 m2. Pri svojom výsluchu, ktorý navrhol žalovaný na prvom pojednávaní, žalobcovia uviedli, že daň
za pozemok kúpený v roku 1995 platili vo výške, v akej ho určilo mesto. Nevedeli o tom, že parcela
3015/257 má 216 m2. Na otázku, kedy sa dozvedeli o tom, že 18 m2, ktorých sa domáhajú, nie je
ich, žalobca v 1. rade uviedol, že vtedy, keď vytýčili lomový bod asi 1 meter smerom pred ich garáž a

žalobkyňa v 2. rade uviedla, že to bolo vtedy, keď im z mestského úradu povedali 2 pracovníčky, že
majú čiernu stavbu. Nevedeli uviesť presne rok, ale bolo to vtedy, keď došlo k zameraniu. Zástupkyňa
žalovaného na prvom pojednávaní navrhla vypočuť aj žalobcov a na druhom pojednávaní navrhla ako
dôkaz aj daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti za rok 2005 a záznam o vykonaní štátneho stavebného
dohľadu, ktorý krátkou cestou predložila.

14. Znalec Ing. Bujňák pri svojom výsluchu na pojednávaní trval na podanom znaleckom posudku. Na
základe žiadosti žalobcov vykonal podrobné meranie nielen spornej parcely, ale širších vzťahov tak,
aby som mohol zrekonštruovať geometrický plán a záznam podrobného merania zmien, ktorým boli
vytvorené pozemky pridelené od osobného užívania. V katastrálnom území Stará Ľubovňa je súčasná

mapa vedená vo vektorovom formáte, avšak je pretvorená z nečíselnej mapy doplňovanej priebežne
geometrickými plánmi dokresľovaním zmien. Z tohto dôvodu predmetná mapa nemá absolútnu, ale
iba relatívnu presnosť. Podľa platnej štátnej normy poloha lomových bodov pozemkov sa nemôže
posudzovať iba podľa súčasných priestorových sietí, ale musí sa posudzovať vo vzťahu k bodom, ktoré
boli určené v čase merania a totožnou metódou. Navyše ide o špecifickú situáciu, keď je iný režim

pri posudzovaní polohy vlastníckej hranice pri zriaďovaní práva osobného užívania ako pri ostatných
hraniciach, ktoré vyplývajú zo skorších mapových podkladov. Dôvodom je fakt, že celý priestor sa v
minulosti vyvlastnil v prospech Československého štátu v správe MsNV, urobil sa geometrický plán,
následne sa realizovalo prídelové konanie, spísala sa dohoda o práve osobného užívania pozemku.Následne pracovníci MsNV odovzdali lomové body pozemkov, hraníc pozemkov a uzavrela sa dohoda
o práve osobného užívania pozemkov, ktorá podliehala registrácii štátnym notárstvom. Z obrázku č. 3
na strane 3 jeho znaleckého posudku je zrejmé, že červená línia rodinného domu, ale aj oplotenia z

obidvoch strán, je zrotovaná oproti čiernemu stavu, voči formálnemu stavu evidovanému v nečíselnej
vektorovej mape katastra nehnuteľností. Ide o prirodzenú situáciu, ktorá sa vyskytuje v celej republike,
pretože pôvodné mapové podklady majú určité vlastnosti a nie je možné len tak mechanicky ich
preberaťavytyčovaťnazákladenichhranicepozemkovbezpoznaniapodkladov,nazákladektorýchboli
vytvorené. K otázke rozdielu výmery parcely KN C 3015/257 v súčasnosti oproti stavu z roku 1995 znalec

uviedol, že podrobne preskúmal všetky zmeny a všetky záznamy v operáte, avšak pri výpočte výmery
v geometrickom pláne z roku 1993 chýba predpis výpočtu plôch. Zistil však, že výmera bola určená
metódou planimetrovania, čo je metóda s limitovanou presnosťou, pri ktorej sa výmera sa neurčovala
v teréne, ale z mapového podkladu. V mapovom podklade je už zaťažená chyba z vykreslenia novej
hranice mechanickými pomôckami a taktiež určením plochy nepravidelného tvaru planimetrovaním.
Nedokázal zistiť, akým spôsobom geodet planimetroval túto plochu, ale je to aj nepodstatné, a to z

dôvodu, že výmera nie je hodnoverný a záväzný údaj katastra. Výmera nie je priamo meraný údaj,
ale odvodený údaj, čiže z tohto dôvodu nemá prioritu pred priamo meranými meračskými prvkami.
Hranica pozemku bola zadefinovaná ortogonálnymi prvkami ako priamo meranými údajmi. Žalobcovia
teda nekupovali žiadne metre štvorcové, lebo metre štvorcové sa nedajú kúpiť. Odkúpili reálny pozemok
v hraniciach a výmera je iba formálny údaj a nevymedzuje rozsah vlastníckeho práva. Ďalej uviedol,

že vykonávacia vyhláška ku katastrálnemu zákonu má celé ustanovenie, a taktiež aj prílohovú časť,
kde sú uvedené vzorce a koeficienty pre výpočet dovolenej odchýlky. Z tohto dôvodu rozdiel medzi
výmerou v geometrickom pláne a výmerou zapísanou v katastri nehnuteľností nemá žiaden význam
na rozsah odkúpeného pozemku. Pokiaľ si dobre pamätá, tak k oprave výmery na tzv. kartometrickú
došlo pri spracovaní vektorovej mapy pri digitalizácii, kedy aj v rámci registra dochádzalo k oprave výmer

parciel, aby sa to zosúladilo. Ďalej vysvetlil dôvody majetkových posunov v súčasnosti oproti stavu
zapísaného, resp. zakresleného v katastrálnej mape, ktoré vznikali historickým vývojom a spôsobom
tvorby týchto parciel, kde poukázal (i) na už uvádzaný spôsob prideľovania pozemkov do osobného
užívania za socializmu, (ii) na menej presnú meraciu techniku a menšie bodové pole, (iii) na menšiu
presnosť vynášacích pomôcok, v dôsledku čoho tiež vznikali chyby a (iv) chyby vznikali aj pri reálnom

odovzdávaní pozemkov. Pri vypracovaní posudku mal k dispozícii aj geometrický plán č. 11-93/Ga, ktorý
vychádzal z vtedy platnej mapy katastra nehnuteľností. Následne po jeho spracovaní došlo k zameraniu
cesty a chodníkov verejného priestoru a bola doplnená mapa, čiže súčasná mapa katastra nehnuteľností
je dôsledkom aktualizácie cez geometrický plán, ktorý bol vyhotovený niekedy v 90.-tych rokoch. Čiže
to je len zdanlivý rozdiel, ale je to stav ten istý. Plot postavený žalobcami je na pozemku mesta, ale na

hranici evidovanej podľa katastra nehnuteľností. Ďalej uviedol, že červenou hranicou, ako je vyznačená
v predloženom znaleckom posudku, zrekonštruoval reálny pozemok, ktorý bol žalobcom odovzdaný do
užívania, ako je to zakreslené na obrázkoch č. 4 a 5 jeho znaleckého posudku, teda tento bol reálne
odovzdaný do užívania a do vlastníctva. Na obrázku č. 3 je čiernou farou vyznačený stav, ktorý je reálne
evidovaný v katastri nehnuteľností, ale tento správne by mal byť tak, ako je vyznačený červenými čiarami

v tomto obrázku č. 3 na str. 3 znaleckého posudku. Po výsluchu svedka Milana Heretika, ktorého bol
prítomný uviedol, že s menovaným svedkom nemajú medzi sebou žiadne rozpory.

15. Svedok Milan Heretik pri svojom výsluchu na pojednávaní najprv poukázal na skutočnosť, že v
Starej Ľubovni je nečíselná implementovaná mapa v mierke 1:1000. Kataster eviduje súpis popisných

informácií, to sú údaje, ktoré sú vedené na LV a súpis grafických informácií, to sú údaje z mapy. Medzi
nimi môže byť rozdiel, pričom či ide o súlad medzi nimi (aj keď je medzi nimi rozdiel) sa určuje podľa
vzorca, ktorý je na to určený. Ak výsledok presahuje určenú odchýlku, robí sa oprava. Ďalej sa vyjadril
k spôsobu zamerania v roku 2015 na základe požiadavky žalovaného, aby zameral užívanie podľa
reálneho stavu. Ten geometrický plán bol grafický podklad ku majetkovému vysporiadaniu, ktoré sa malo

uskutočniť, čiže jeho geometrickým plánom boli v teréne zamerané reálne ploty, ktoré boli v tom čase
postavené, a to v triede presnosti 1, čiže s presnosťou do 7 cm, resp. 14 cm podľa toho, či išlo o roh domu
alebo plota. Geometrický plán bol vyhotovený za účelom zreálnenia skutočného stavu vonku, čo ľudia
užívajú a čo si majú odkúpiť od mesta, teda za účelom odkúpenia určitých pozemkov reálnymi užívateľmi
odmesta.Terajšiasituáciajetaká,žemestosasvlastníkmi,ktoríchceliniečoodkúpiť,zrejmenedohodlo,

ale aj napriek tomu si mesto dalo zapísať ten plán a spôsobilo to to, že stav v grafickej časti mapy
sa zmenil. Čiže pozemky, ktoré teraz vlastní mesto, sú v reálnom užívaní vlastníkov. Vlastníctvo, ktoré
je evidované na LV sa zápisom tohto plánu nemenilo. Hranicu, ktorú zakreslil v geometrickom pláne,
resp. v znaleckom posudku Ing. Bujňák zodpovedá hranici ako bol pôvodná, čiže pred vypracovanímgeometrického plánu svedka. Rovnako ako znalec potvrdil, že plot postavený žalobcami je na hranici
evidovanej podľa katastra nehnuteľností.

16. Zároveň po konzultácii so svedkom Milanom Heretikom a znalcom Ing. Bujňákom a po nahliadnutí
do prílohy nachádzajúcej sa na č.l. 270 spisu (ktorú predložil vypočúvaný svedok pri jednom svojom
ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní) súd na pojednávaní od menovaných zistil, že Milan Heretik
reálne zameriaval plot, ktorý je vyznačený na č.l. 270 červenými čiarami a ide od bodov 24, 25, 26, 27,
28 až dozadu, pričom reálne plot žalobcov začína od bodu 25, nepokračuje ďalej ku ceste, resp. ku

chodníku pred domom, ale smeruje k bodu 42, čo je roh rodinného domu žalobcov. Obaja menovaní po
nahliadnutí do záznamu merania potvrdili, že parcela, ktorá je predmetom sporu, je mimo tohto plotu, to
znamená, že plot je až za touto spornou parcelou (čiže smerom k parcele KN C 3015/539-pozn. súdu).

17. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
výsluchom žalobcov, znalca Ing. Bujňáka, svedka Milana Heretika, listinnými dôkazmi predloženými

stranami sporu v priebehu konania ako sú uvedené v bodoch 3, 5, 7, 9, 11, 12 a 13 tohto odôvodnenia
zistil tento skutkový stav:

18. Žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Stará
Ľubovňa, katastrálny odbor, kat. územie Stará Ľubovňa, na LV č. XXXX, parciel registra „C“ parc. č.

3015/167 zastavané plochy a nádvoria o výmere 361 m2 a parc. č. 3015/257 ostatné plochy o výmere
216 m2, ako aj rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. 3015/167 pod bodom B1 v
podiele 1/1. Rodinný dom postavili žalobcovia na parcele KN C 3015/167 pridelenej im na základe
dohody o zriadení práva osobného užívania (v LV č. XXXX je uvedená Dohoda R II 291/89-186/89)
a parcelu KN C 3015/257 získali do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.8.1995 uzavretej

so žalovaným, v ktorej táto parcela mala uvedenú výmeru 196 m2. Žalovaný je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísaných na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, kat. územie Stará
Ľubovňa, na LV č. XXXX, parcely registra „C“ č. 3015/539 ostatná plocha o výmere 176 m2. V rámci
pripravovanej IBV nad Krivuľou došlo aj k zameraniu prieluky č. 2, kde lomový bod č. 3932-54 vytyčujúci
hranicu parcely KN C 3015/539 bol zameraný v smere pred garáž žalobcov. Zo znaleckého posudku

Ing. Bujňáka, vypracovaného na základe objednávky žalobcov práve za účelom zistenia správnosti
takéhoto zamerania vyplýva, že reálny stav v teréne sa nezhoduje so zobrazením parciel a stavieb v
nečíselnej vektorovej mape katastra. Pri priamom meraní znalec zistil, že lomový bod č. 3932-54 sa v
skutočnostinachádzavpozemkužalobcov,atoo0,91m.Zároveňznalecpripojildoznaleckéhoposudku
grafické časti geometrického plánu, ktoré boli podkladom pre spísanie dohôd o zriadení práva osobného

užívania, z ktorých vyplýva, že hranica parcely 3015/167 prechádza po stene rodinného domu žalobcov,
ktorý je v radovej zástavbe na pozemku v šírke 9 metrov (rovnakej, ako majú všetky domy v tejto radovej
zástavbe). Túto zároveň zameral podľa reálneho stavu v teréne a vytýčil nový lomový bod č. 1 a zakreslil
novú hranicu parciel KN C 3015/257 a 3015/539, kde rozdiel oproti súčasnému stavu evidovanému v
katastri nehnuteľností tvorí novovytvorenú parcelu KN C 3015/576 o výmere 18 m2, na ktorú vyhotovil

aj geometrický plán. V posudku tiež popísal dôvody odchýlok medzi mapou katastra a reálnym stavom,
ktoré sú dané tým, že mapa je nečíselná, teda bola v minulosti vedená ako papierová, zákres do mapy
sa vykonával mechanickými prostriedkami, ktoré mali limitovanú presnosť a ďalšia deformita mapového
podkladu mohla byť spôsobená pri skenovaní a digitalizácii podkladu. V posudku aj na pojednávaní
znalec popísal aj spôsob nadobúdania pozemkov na základe dohôd o práve osobného užívania, čo tiež

mohlo byť príčinou určitých nezrovnalostí. Z výpovede svedka Milana Heretika mal súd preukázané, že
v roku 2015 vyhotovil na základe objednávky žalovaného geometrický plán č. 15/2015, ktorým zameral
reálne hranice stavieb a pozemkov v danej oblasti a ktorý mal slúžiť na majetkovoprávne vysporiadanie,
teda na to, aby si ľudia mohli odkúpiť od mesta pozemky, ktoré užívali a ktoré boli vo vlastníctve mesta.
Žalovaný tento geometrický plán dal zapísať na katastri nehnuteľností (teda hranice sú v súčasnosti

v katastrálnej mape evidované podľa tohto geometrického plánu), čo spôsobilo zmenu grafickej časti
katastri, ktorej však v prípade neuzavretia príslušných zmlúv s dotknutými osobami nezodpovedala
zmena v popisnej časti údajov katastra, teda zmena tých údajov, ktoré sú vedené na tom ktorom liste
vlastníctva, keďže zápisom tohto plánu nedochádzalo k zmene vlastníckeho práva. Zároveň z výpovedí
znalca a menovaného svedka mal súd preukázané, že výmera parcely je odvodený údaj, pri ktorom

môže byť rozdiel medzi výmerou uvedenou v popisnej časti katastra a v grafickej časti katastra. Ak tento
rozdiel zodpovedá odchýlke vypočítanej podľa vzorcov na to určených, nejde o nesúlad medzi týmito
údajmi (aj keď je medzi nimi rozdiel). Ak je odchýlka väčšia, ako pripúšťa vyhláška, robí sa oprava takejto
výmery.19. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žaloba je dôvodná.

20. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá
fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.

21. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto ju neprávom zadržuje.

23. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť

24. Vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo. Zákon subjektívne vlastnícke právo

vymedzuje ako právom ustanovenú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe
vlastnej úvahy a rozhodovania, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá
od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. V prípade, že je do vlastníckeho práva
zasiahnuté, zákon umožňuje vlastníkovi domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj na súde.
Jedným z prostriedkom ochrany vlastníka je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva.

25. Súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení, nakoľko v
prípade zistenia, že tento nie je daný, je to dôvod na zamietnutie žaloby bez rozhodnutia v merite veci. Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie

spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým. Z ustálenej judikatúry slovenských súdov vyplýva, že ak je potrebné zosúladiť stav
užívací so stavom právnym, je daný naliehavý právny záujem na podaní určovacej žalobe.

26.Naliehavýprávnyzáujemžalobcoviaodôvodniliohrozenímichvlastníckehopráva,keďžalovaníchce
na pozemku v ich vlastníctve vybudovať prístupovú komunikáciu. Súd preto uzavrel, že bez rozhodnutia
súdu by postavenie žalobcov ostalo neisté a ich tvrdené vlastnícke právo ohrozené, a teda že naliehavý
právny záujem žalobcov na podanej žalobe je daný.

27. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či žalobcovia sú skutočne vlastníkmi spornej parcely. Ešte pred
odpoveďou na túto otázku však súd považuje za potrebné uviesť (najmä vzhľadom na prvotnú
argumentáciu žalovaného), že predmetom sporu je súkromnoprávny spor, ktorého základ spočíva v
posúdení, či žalobcovia nejakým spôsobom nadobudli vlastnícke právo spornej parcele a nie správne

konanie, ktorým by súd posudzoval správnosť postupu žalovaného v stavebnom konaní, resp. nahrádzal
správne konanie alebo rozhodoval o oprávnenosti či neoprávnenosti určitej stavby.

28. K veci samej súd udáva, že vydržanie je v právnej teórii a praxi považované za jeden zo spôsobov
pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených

podmienok (týkajúcich sa držby držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne účinky.
Základnými podmienkami vydržania sú 1) oprávnená držba, 2) uplynutie zákonom určenej vydržacej
doby, 3) spôsobilý predmet vydržania. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť
kumulatívne splnené - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.

29. Za držiteľa sa považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorá fakticky vec ovláda, pričom pri
oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou
ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa,
ktorý sám osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, ženekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním,
a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo
nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)

samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno
vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať
po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v
okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o
tom, že mu vec právom patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých

vôbec mohlo vlastnícke právo, resp. vecné bremeno vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku
(nadobudnutia) vlastníctva, svedčiaceho poctivosti nadobudnutia. Oprávnená držba sa nemusí nutne
opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide o
to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.
Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

30. Z vykonaného dokazovania, najmä z predloženého súkromného znaleckého posudku Ing. Bujňáka a
jeho výsluchu mal súd preukázané, že sporná parcela pozostáva jednak z menšej časti, ktorú žalobcovia
nadobudli na základe dohody o práve osobného užívania v roku 1989 a potom z väčšej časti, ktorú
nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným 2.8.1995. V roku 1989 bol žalobcom
odovzdaný pozemok, v súčasnosti evidovaný ako KN C 3015/167, na ktorom si postavili rodinný dom. Z

grafickej časti geometrického plánu uvedeného na obrázku č. 4 a 5 v znaleckom posudku je zrejmé, že
hranica tohto pozemku išla po stene rodinného domu. Rodinný dom bol kolaudovaný v roku 1992. Pri
reálnom zameraní rodinného domu znalec zistil, že jeho zakreslenie v katastrálnej mape je odlišné od
reálneho stavu v terénu a tomu zodpovedá aj rozdiel v zakreslení parcely KN C 3015/167 a v dôsledku
toho aj v zakreslení parcely KN C 3015/257. Časť spornej parcely tvorenej prienikom súčasnej hranice v

katastrálnej mape a hranice idúcej po stene rodinného domu žalobcov (ako jedného hraničného bodu) a
lomových bodov č. 3932-54 a 1 (ako ďalších hraničných bodov) tvorí časť parcely, ktorá bola odovzdaná
žalobcom už v roku 1989 a ku ktorej následne nadobudli vlastnícke právo. Zvyšok spornej parcely tvorí
pozemok, ktorý bol žalobcom reálne predaný v roku 1995. Ako vyplýva z výpovede znalca, tento z údajov
dostupných v katastri nehnuteľností zrekonštruoval reálny pozemok, ktorý bol žalobcom odovzdaný do

užívania, resp. ktorý kúpili a tento aj reálne zameral. Aj keď sporná parcela podľa súčasného stavu v
katastrálnej mape nie je vo vlastníctve žalobcov, z vyššie uvedených zistení súd dospel k záveru, že túto
žalobcovia nadobudli vydržaním, keď splnili všetky zákonom vyžadované podmienky, teda oprávnenú
držbu vychádzajúcu z vyššie uvedených titulov nadobudnutia (t.j. dohoda o práve osobného užívania z
r. 1989 a následne kúpna zmluva z r. 1995), spôsobilý predmet vydržania a zákonom požadovaná doba

držby, t.j. u nehnuteľností minimálne 10 rokov počítaných najskôr od zápisu kúpnej zmluvy do katastra
nehnuteľností v roku 1995. Počas celej doby minimálne od roku 1995 užívali spornú parcelu žalobcovia
nerušene v dobrej viere, že im táto patrí, keďže ide o parcelu, ktorú reálne nadobudli vyššie uvedenými
titulmi nadobudnutia. Tieto právne tituly, ktoré boli aj zapísané do katastra nehnuteľností, zakladali dobrú
vieru žalobcov, že im aj sporná parcela patrí, a to aj z objektívneho hľadiska, keďže od pridelenia, resp.

kúpy pozemkov tieto nezmenene užívajú až doposiaľ. Až zameraním lomového bodu pred ich garážou
v roku 2020 zistili, že hranica zakreslená v katastri nezodpovedá reálnemu stavu v teréne.

31. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, ktorá spočívala v nedostatku dobromyseľnosti žalobcov a ktorú
žalovaný odvodzoval z rozdielu výmery parcely KN C 3015/257 z roku 1995 oproti stavu v súčasnosti,

resp.ešteďalšejvýmerypožadovanejžalobcamitoutožalobousúdpoznamenáva,ževýsluchomznalca,
ako aj svedka Milana Heretika bolo vysvetlené (ako je uvedené vyššie), že rozdiely v popisnej a grafickej
časti katastrálneho operátu sú bežné a ak tieto zodpovedajú povolenej odchýlke, takýto stav sa považuje
zasúladtýchtoúdajov.Podstatnépritomje,akovysvetlilznalec,žeprikúpepozemkusakupujepozemok
v určitom vymedzení v priestore, nie konkrétne metre štvorcové, ktoré sa či už v dôsledku presnejšej

technikyalebopodkladov,resp.úpravaoprávoperátumôžumeniťaupravovať.Žalobcoviakúpiliparcelu
KN C 3015/257 síce vo výmere, ako bola uvedená v kúpnej zmluve z 2.8.1995, avšak jej tvar sa nijako
nemenilavpriebehučasudochádzaloibakzmenevýmeryzdôvodudigitalizáciekatastrálnejmapy,príp.
v dôsledku iných geometrických plánov, ktoré mali na túto parcelu dosah. Žalobcovia teda po celý čas od
kúpy parcely KN C 3015/257 užívali túto parcelu v nezmenenom tvare. Za tohto stavu súd vyhodnotil túto

námietku žalovaného ako bezpredmetnú. Platenie dane za túto parcelu len potvrdzuje, že sa žalobcovia
cítili vlastníkmi tejto parcely. Platenie dane za konkrétnu výmeru nemá vplyv na závery o oprávnenosti
žaloby, ako boli uvedené vyššie, pretože jednak túto vyruboval žalovaný, teda bol oprávnený daň vyrubiť
podľa prípadnej úpravy výmery tejto parcely, ale najmä preto, ako už bolo uvedené, že žalobcovia akolaici nemohli reálne zistiť, aká je skutočne výmera parcely KN C 3015/257, ktorú užívajú a táto výmera
sa menila aj bez toho, aby o tom vedeli.

32. Podobne námietka žalovaného o nedostatku dobromyseľnosti vzhľadom na požiadavku žalovaných
z roku 2015 o kúpu parcely KN C 3015/539 je nedôvodná, pretože z korešpondencie medzi stranami
sporu ohľadne tejto kúpy, ktorú predložil žalovaný vyplýva, že išlo o kúpu parcely KN C 3015/539 v
zadnej časti za nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov, ale táto sa netýkala spornej parcely, ktorá je
predmetom tohto konania. Uvedené tvrdila pri svojom výsluchu aj žalobkyňa v 2. rade, pričom obaja

žalobcovia vyslovili presvedčenie, že plot a parcela po plot je v poriadku (k tomuto pozri vysvetlenie v
ďalšom odseku).

33. Aj námietka žalovaného poukazujúca na rozpor s dobrými mravmi, ktoré žalobcovia mali porušiť
zmarením účelu prieluky č. 2, keď si postavili plot a uložili dlažbu pred rodinným domom, je z
pohľadu súdu bezpredmetná. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že predmetom sporu bolo určenie

vlastníckeho právo k spornej parcele vytvorenej geometrickým plánom Ing. Bujňáka, teda k parcele KN
C 3015/576. Ako bolo už vyššie uvedené, konzultáciou so znalcom Ing. Bujňákom a svedkom Milanom
Heretikom bolo zistené, že sporná parcela nepredstavuje celý priestor medzi súčasnou hranicou parcely
KN C 3015/257 evidovanou v katastrálnej mape a plotom, ktorý si žalobcovia postavili. Plot žalobcov
je postavený až za spornou parcelou smerom k parcele KN C 3015/539. Súd, ako už bolo uvedené,

jednak neriešil otázku oprávnenosti postavenia plota, či otázku, či ide o čiernu stavbu, keďže súd v tomto
konaní nevystupoval ako správny súd, ale ako súd riešiaci súkromnoprávny spor, ale predovšetkým je
potrebné uviesť, že plot žalobcov je postavený mimo spornej parcely a časť parcely medzi novourčenou
hranicou spornej parcely (t.j. KN C 3015/576) a plotom žalobcu (ktorý podľa zhodných vyjadrení znalca a
svedka M. Heretika je postavený na súčasnej hranici evidovanej v katastri nehnuteľností, čo je evidentne

dôsledok toho, že geometrickým plánom M. Heretika bol zameraný reálny stav stavieb a plotov, ale
následne nedošlo k uzavretiu príslušných zmlúv, ale geometrický plán bol napriek tomu zapísaný v
katastri) nie je týmto konaním dotknutá a k tejto časti pozemku sa vlastnícke práva týmto rozhodnutím
súdu nemenia.

34. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovia splnili podmienky
vydržania k spornej parcele a sú bezpodielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely KN C 3015/576
o výmere 18 m2 vytvorenej geometrickým plánom Ing. Bujňáka 19/2020 zo dňa 13.7.2020, preto súd
žalobe vyhovel tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

35. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
Žalobcovia boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto majú voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania. Súd im preto priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.