Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 27, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/290/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306208068
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1306208068.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U. P., A..: XX.XX.XXXX, S. W. U. X, XXX
XX W., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Šancová ul. 108, 831 04 Bratislava, proti
odporcovi: G.. G. G., A..: XX.XX.XXXX, S. W. J. X, W., za účasti vedľajšieho účastníka: KOOPERATIVA
poisťovňa,a.s.,ViennaInsuranceGroup,IČO:00585441,sosídlomŠtefanovičova4,81623Bratislava,
zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, o mimoriadne

zvýšenie náhrady škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k.: 7C/54/2006-221 zo dňa 02. júna 2010 rozhodol

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti, ktorej súd zamietol nárok na náhradu škody na zdraví titulom
bolestného z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti, ktorej súd zamietol návrh na náhradu škody titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
škody na zdraví titulom bolestného vo výške 1 678,95 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku pod
následkom exekúcie. Vo zvyšku návrh na náhradu škody na zdraví titulom bolestného zamietol. Návrh
na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov
konania si súd prvého stupňa vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Návrhomvovecisamejdoručenýmsúduprvéhostupňadňa03.04.2006,naposledyzmenenýmnávrhom
doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.03.2009 sa voči odporcovi domáhal zaplatenia náhrady škody
vo výške 19 685,82 Eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sumy 3 883,69 Eur
titulom mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podaný návrh odôvodnil tým, že odporca bol trestným rozkazom, č.k.: 5T 116/04 uznaný vinným zo
spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorým spôsobil

navrhovateľovi ťažkú ujmu na zdraví. Pri výpočte odškodnenia za bolesť navrhovateľ vychádzal z
lekárskeho posudku o bolestnom P.. F. zo dňa 19.04.2007, v ktorom boli podľa vyhlášky č. 32/1965
navrhovateľovi diagnostikované poškodenia zdravia, a to položka č. 107b zlomenina tela stavca Th3
(131,25 bodov), položka č. 107c zlomenina tela stavca Th4 (219 bodov), položka č. 223 otras mozgu
stredného stupňa (40 bodov), položka č. 76 pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa (15 bodov),
položka č. 104 podvrtnutie krčnej chrbtice (18,75 bodov), položka č. 62a zlomenina jedného zuba

(7,5bodov), položka č. 65 tržná rana jazyka vrátane chirurgického ošetrenia (11,25 bodov), položka
č. 113f pomliaždenie ramenného kĺbu s následnou periartritidou (32 bodov), pričom plnou sadzbou
bolo vyhodnotené len jedno poškodenie zdravia a ostatné poškodenia boli hodnotené v 3 hodnote.
Ďalej sa domáhal priznania náhrady za bolesť titulom diagnózy položka č. 106c zlomenina bočných
stavcových výbežkov 4 a 5 hrudného stavca (30 bodov), čo spolu predstavuje 504,75 bodov. Podľa
§7 ods. 1 vyhlášky finančný ekvivalent odškodnenia za bolesť predstavuje 60,- Sk, čo predstavuje

sumu 30 285,-Sk. Navrhovateľ sa domáhal mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť vo výške
20 násobku základného bodového ohodnotenia, a to vzhľadom na vytrpené a pretrvávajúce bolestinavrhovateľa a obmedzenia v súkromnom živote. Spolu sa teda titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady
za bolestné domáhal sumy vo výške 20 105,56 Eur. Vzhľadom na úhradu vedľajšieho účastníka z mája
2007 vo výške 12 645,-Sk titulom odškodnenia za bolesť vzal navrhovateľ návrh dňa 07.06.2007 späť

a v konečnom návrhu doručenom súdu prvého stupňa dňa 24.03.2009 sa titulom náhrady za bolesť
domáhal odškodnenia vo výške 19 685,82 Eur.
Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vinou odporcu došlo k dopravnej
nehode (odporca bol právoplatne odsúdený) a ku škode na zdraví navrhovateľa. Podľa ust. § 450 OZ
sa jedná o generálnu prevenciu, z ktorej vyplýva, že pri jej nesplnení koná účastník občianskoprávneho

vzťahu protiprávne a teda zodpovedá za škodu vzniklú v príčinnej súvislosti s uvedeným. Odporca
preukázateľne spôsobil dopravnú nehodu, boli tak splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Ďalej
mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ sa pred nehodou aktívne venoval športovej
činnosti, bol vo veku 28 rokov, kedy mal možnosť sa vyžiť športovo pasívne i aktívne, po úraze sa
podrobil rôznym vyšetreniam, nemohol sa zamestnať. V čase úrazu však nebol v pracovnom pomere ani
evidovaný na úrade práce. Po úraze nastúpil na totožné miesto ako mal dohodnuté pred úrazom, podľa

pracovnej zmluvy vykonával i vykonáva totožnú administratívnu prácu. Nebol uznaný za invalidného ani
čiastočne invalidného dôchodcu.. Poukázal tiež na to, že posudok P.. F. nie je v súlade s vyhláškou,
nebol daný súhlas nadriadeného i keď bodové ohodnotenie prevyšovalo 300b, pričom v tomto zabudla
uviesť tiež diagnózu postkomočný syndróm. Súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade nie sú
dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie SSU a jeho mimoriadneho zvýšenia. Nestotožnil sa tiež

s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľ stratil prípadnú možnosť reprezentovať SR
či ďalšiu sľubnú športovú kariéru. Navrhovateľ síce bol členom klubu v kickboxe, avšak svoje výnimočné
aktivity v športe súdu žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal.
V súvislosti s nárokom na bolestné mal súd za to, že navrhovateľ prekonal útrapy a bolesti spojené
s úrazom, ktoré ďalej pretrvávajú. Tieto vyčíslil v zmysle vyčíslenia vedľajšieho účastníka zo dňa

27.11.2009, s ktorým sa plne stotožnil. Vzhľadom na to súd priznal navrhovateľovi titulom bolestného
ešte 18,75 bodov x 60 Sk =1 125,-Sk, t.j. 37,34 Eur x 5 násobok = 186,70 Eur. Spolu tak navrhovateľovi
priznal nárok na bolestné vo výške 210,75 bodov x 60, ktoré vzhľadom na okolnosti zvýšil na 5 - násobok,
čo predstavuje sumu 63.225,-Sk, t.j. 2.098,69 Eur, z ktorej odpočítal plnenie zo strany vedľajšieho
účastníka vo výške 12.645-Sk, t.j. 419,74 Eur, výsledná suma 1 678,95 Eur. Vo zvyšku súd návrh na

priznanie nároku na náhradu škody titulom bolestného zamietol. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že 5 -
násobné zvýšenie bolestného zodpovedá prežitým útrapám navrhovateľa. Taktiež uviedol, že plnenie v
zmysle v tom čase platnej vyhlášky je neadekvátne bolestiam, ktoré navrhovateľ prekonal a prekonáva,
pričom prepočet bodového ohodnotenia na peniaze podľa platnej vyhlášky nevystihuje zdravotný stav
navrhovateľa, preto s poukazom na proporcionalitu takto rozhodol. Mal za to, že poúrazové následky

neobmedzujú navrhovateľa do takej miery, že by ho vylučovali z účasti na plnohodnotnom osobnom,
rodinnom, spoločenskom, kultúrnom živote a znemožňovali mu výkon povolania.
Rozhodnutie o trovách konania si súd prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal dňa 10.06.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

odvolanie navrhovateľ, a to proti všetkým výrokom rozsudku, okrem výroku o rozhodnutí o trovách
konania. Podané odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého
stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozsudok
je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

V podanom odvolaní argumentoval tým, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade škody na
zdraví titulom bolestného vychádzal len z vyčíslenia bolestného vedľajšieho účastníka, s ktorým sa
plne stotožnil. Súd však mal v zmysle zákona vychádzať z lekárskeho posudku. Navyše vychádzal z
vyjadrenia externého spolupracovníka, ktorý navrhovateľa nevyšetroval. Ošetrujúci lekár navrhovateľa,
P.. W., vypracoval dňa 10.01.2005 len posudok o bolestnom, posudok o SSU nevypracoval. Ošetrujúca

lekárka, P.. F.Á., vypracovala dva posudky o bolestnom a dva posudky o SSU. Prvé posudky z
31.03.2005 a 31.03.2006 boli vypracované v rozpore so zákonom. Posudok z 19.04.2007 mal byť z
hľadiska zranení a diagnóz navrhovateľa najkompletnejší, vypracovaný v súlade so zákonom č. 32/1965
Zb., kedy plnou sadzbou bodového ohodnotenia bolo obodované len najzávažnejšie poškodenie
zdravia navrhovateľa a ostatné diagnózy v 3 hodnote. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení však

bezdôvodne poprel niektoré zranenia navrhovateľa a obodoval bolestné navrhovateľa na 210,75 bodov.
Vedľajší účastník ani jeho externý zamestnanec, P.. Q., nevyhotovovali žiaden posudok, z ich strany
šlo len o vyjadrenia. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nemôže nebrať do úvahy preukázané
poškodenia zdravia len s odôvodnením, že posudok o bolestnom vypracovaný P.. F. nebol podľavyhlášky odsúhlasený nadriadeným lekárom, nakoľko bodové ohodnotenie presahovalo 300 bodov.
Zranenia a diagnózy totiž mali vyplývať aj z lekárskych správ založených v súdnom spise, k týmto sa
však súd prvého stupňa nevyjadril.

Mal za to, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil, prečo nepostupoval podľa posudku
o bolestnom P.. W., pričom neuviedol, v čom vidí nesprávnosť posudku, ktoré diagnózy nemá za
preukázané. Z uvedeného hľadiska rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nepreskúmateľný,
nevychádzajúcizvykonanéhodokazovania.Akmalsúdprvéhostupňapochybnostiohľadnejednotlivých
diagnóz, mal dopytovať P.. W. Y. P.. F. a odstrániť tak rozpornosť tvrdení vedľajšieho účastníka.

Jednotlivé diagnózy boli potvrdené ošetrujúcimi lekármi a lekárskymi správami založenými v súdnom
spise.
V súvislosti so zlomeninami tela stavcov uviedol, že P.. W. nezahrnul do svojho posudku o bolestnom
zlomeninu tela 3. hrudného stavca, nakoľko sa mal domnievať, že keďže ide o dva súvisiace stavce,
išlo by o duplicitné ohodnotenie toho istého stavca. Vyhláška v položke 107b hovorí o zlomenine stavca
roztriešteného so znížením prednej časti tela stavca i viac ako ? a v položke 107c o zlomenine tela

každého ďalšieho stavca, pričom pri zlomenine tela každého ďalšieho stavca sa ocenenie zvyšuje
o 1 sadzby. P.. F. tak postupovala podľa čl. II prílohy A ods. 8 vyhlášky, keď zlomeninu stavca
Th 3 ohodnotila samostatne v položke 107b počtom bodov 131,25 a teda 3 celkového bodového
ohodnotenia a zlomeninu tela stavca ohodnotila Th 4 ohodnotila položkou 107c počtom bodov 219, čo
predstavuje celkové bodové ohodnotenie za zlomeninu tela druhého stavca v rozsahu 107b zvýšené o

1. Skutočnosť, že navrhovateľ utrpel pri úraze zlomeninu tela 3. a 4. hrudného stavca má vyplývať z
nálezov MUDr. Psárskej, lekárskej správy P.. W. Y. T.. W..
Utrpený otras mozgu P.. F. Y. P.. W. zhodne vyhodnotili ako stredný stupeň otrasu mozgu. Revízny
lekár vedľajšieho účastníka vyhodnotil úraz ako ľahký otras mozgu len na základe dokumentácie, bez
ošetrenia navrhovateľa. Prikláňa sa preto k názoru ošetrujúcich lekárov. Ostatné položky diagnóz,

uvedené v lekárskom posudku P.. F. Y. P.. W. boli zhodne ohodnotené.
V zmysle návrhu vedľajšieho účastníka na doplnenie diagnózy 106c, zlomeniny viacerých stavcových
výbežkov, a to zlomeniny bočných stavcových výbežkov 4 a 5 hrudného stavca vpravo, navrhovateľ
doplnil diagnózu so stanoveným počtom bodového ohodnotenia 30 (t.j. 3 z 40 bodov), čo spolu s
predchádzajúcim počtom bodov 474,75 má spolu tvoriť 504,75 bodov. Položka 104 - podvrtnutie krčnej,

hrudnej alebo bedrovej chrbtice, ktorá bola obsiahnutá v posudkoch P.. F. G. P.. W., následne uznal aj
vedľajší účastník. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd prvého stupňa pri hodnotení zdravotného
stavu navrhovateľa pred a po nehode nevychádzal z vykonaného dokazovania.
Podľa jeho názoru 5-násobok bodového ohodnotenia priznaný titulom mimoriadneho zvýšenia
bolestného nezodpovedá prežitým bolestiam a útrapám. Uviedol, že vytrpel silné bolesti, útrapy

spôsobené dopravnou nehodou, bolesti v rámci liečby a rehabilitácie presahujúce 1 rok a pretrvávajúce
do súčasnosti. Vzhľadom na to má dané predpoklady na vyššie zvýšenie bolestného podľa § 7 ods.
3 vyhlášky. Mal viac ako 6 mesiacov obmedzený pohyb, musel nosiť 3 bodový hyperextenčný korzet
a prežíval strasti pri tŕpnutí prstov horných končatín. Výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť
podľa judikatúry odvodzuje z toho, že sa v danom prípade jednalo o bolestivejší spôsob liečby podľa

zlomeniny tela stavcov, krčnej chrbtice, operačný zákrok a komplikácie pri hojení jazyka a pomliaždenom
ramennom kĺbe. Uvedené skutočnosti sú dôvodom, keď ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok
základnej sadzby podľa bodu I. ods. 7 pre hodnotenie za bolesť vyhlášky nepostačuje na primerané
zmiernenie následkov a je v rozpore s princípom proporcionality.
Nezrozumiteľnosť rozsudku súdu prvého stupňa vidí v tom, že v odôvodnení súd prvého stupňa

uvádza, že navrhovateľovi titulom bolestného priznáva nad rámec 210,75 bodov vo vyčíslení vedľajšieho
účastníka ešte 18,75 bodov x 60=1 125 Sk, t.j. 37,34 Eur x 5 násobok =186,70-Eur, navrhovateľovi
priznal len bolestné vo výške 210,75 bodov.
Na margo zamietnutia SSU a jeho mimoriadneho zvýšenia navrhovateľ uviedol, že nie je pravdou,
že by navrhovateľ vykonával tú istú prácu ako pred úrazom. Po ukončení PN dňa 15.11.2005

nastúpil do pracovného pomeru v spoločnosti Detective Security & Technical services, ale už nie na
pozíciu aktívneho ochrankára či vedúceho ochranky, ako bolo pôvodne dohodnuté, ale na pozíciu
administratívneho pracovníka, z dôvodu nedostatku fyzickej zdatnosti. Pred dopravnou nehodou z
hľadiska kondície spĺňal všetky predpoklady, posilňoval, pre svoje zranenie a následky s ním spojené
už túto prácu vykonávať nemohol. Súd prvého stupňa však vyhodnotil ako bezpredmetné rozsiahle

športové aktivity a tvrdenia navrhovateľa ako bezpredmetné a účelové. Navrhovateľ však v konaní
pred súdom prvého stupňa dokázal, že sa profesionálne venoval bojovému športu kickbox, bol aj
členom klubu. V dôsledku utrpených úrazov sa musel svojej športovej kariéry vzdať. Poukázal tiež na
to, že uznanie invalidity je inou právnou skutočnosťou nemajúcou s náhradou škody titulom SSU ničspoločné. V prípade posudku P.. F., vypracovaného dňa 31.03.2006 sa jednalo o samostatný posudok
s diagnózou postkomočný syndróm, kde bodové ohodnotenie nepresahovalo 300 bodov a preto sa
nevyžadovalo jeho odsúhlasenie nadriadeným. Až následne dňa 19.04.2007 vypracovala komplexný

posudok, zahrňujúci bolestné a SSU, do ktorého zahrnula aj postkomočný syndróm. Súd prvého stupňa
ani jeden z posudkov o SSU nevzal do úvahy, hoci postkomočný syndróm potvrdila aj MUDr. F. na
pojednávaní. Vedľajší účastník predmetnú diagnózu neuznal, nezdôvodnil však prečo. Súd prvého
stupňa neuznal ani základné bodové ohodnotenie SSU preukázané posudkami, čo je v rozpore so
zákonom. Navrhovateľ mal v konaní preukázať aj mimoriadne zvýšenie sťaženia SSU, nakoľko odporca

v hrubej nedbanlivosti, pri ktorej bola navrhovateľovi spôsobená ujma a trvalými následkami sa obmedzili
navrhovateľove možnosti pracovného uplatnenia a možnosti voľby povolania, úplne stratil predpoklad v
športovom živote a na rozvíjanie svojich záľub v športovej oblasti. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ
zaujalnázor,žesajednáoprípadhodnýosobitnéhozreteľaasúsplnenévšetkypredpokladynazvýšenie
odškodnenia za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Poukázal tiež na vek navrhovateľa v čase
vzniku ujmy 28 rokov, kedy boli predpoklady na rozvoj športových aktivít a pracovného uplatnenia boli

vysoké a záviseli od jeho psychického a fyzického zdravia.
Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcu zaviaže na
zaplatenie náhrady škody na zdraví titulom bolestného vo výške 20 105,56 Eur a náhradu škody titulom
SSU vo výške 3 883,69 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, odporcu zaviazal na úhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na

doplnenie dokazovania.
Odporca ani vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadrili.
Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je dôvodné.

Podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pri škode na
zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 1 vyhlášky š. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej
aj „vyhláška“) bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania
alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví") sa odškodňujú jednorázove.

Podľa § 2 ods. 1 cit. vyhlášky odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a
priebehu liečenia.
Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na

zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky").
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.

Podľa § 6 ods. 1 cit. vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo
základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom
sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol
poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia

obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.
Podľa § 7 ods. 1 cit. vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
Podľa § 7 ods. 2 cit. vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie
za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.
Podľa § 7 ods.3 cit. vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia nazdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania
z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Odvolací súd poukazuje na to, že rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti je nepreskúmateľný,

nakoľko je nedostatočne odôvodnený.
Predmetom odvolacieho konania je v danom prípade preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa v
zamietajúcej časti, keď prvostupňový súd zamietol časť návrhu navrhovateľa za mimoriadne zvýšenie
náhrady za bolesť a návrh na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU v celom rozsahu, keďže
navrhovateľ sa domáhala mimoriadneho zvýšenie bolestného vo výške 19 685,82 Eur a SSU vo výške

3 883,69 Eur.
V konaní bolo preukázané, že odporca dňa 02.04. 2004 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bola
navrhovateľovi spôsobená ťažká ujma na zdraví. Odporca bol trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava III, č.k. 5T 116/04 zo dňa 23.09.2004 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Pri dopravnej nehode navrhovateľ utrpel viaceré
zranenia a následky, ktoré si uplatnil voči odporcovi titulom mimoriadneho odškodnenia za bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia.
V konaní o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné
zaoberať sa otázkou, či navrhovateľ utrpel poškodenia zdravia v takom rozsahu a intenzite, že by bolesti
s tým súvisiace a následky zranení mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia odôvodňujú a či v jeho prípade ide o takú mieru športového, kultúrneho, politického či iného

spoločenského angažovania sa, kde by následky poškodení, ktoré samotné neodôvodňujú mimoriadne
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, takéto zvýšenie odôvodňovali.
V súvislosti s priznaním nároku na náhradu škody na zdraví titulom bolestného boli navrhovateľom
predložené celkovo 3 posudky o bolestnom. Podľa posudku o bolestnom vypracovanom P.. W. boli
spôsobené bolesti navrhovateľa obodované nasledovne: zlomenina tela 4. hrudného stavca ( č. pol.

107a) 100b, hodnotené v plnej výške a ďalšie zranenia hodnotené v 3 výške bodovej hodnoty v
zmysle vyhlášky, a to podvrtnutie krčnej chrbtice (č. pol. 104) 18,75 b, otras mozgu stredný stupeň
(č. pol. 223b) 40b, zlomenina jedného zuba (č. pol. 62a) 7,5b, hryzná rana jazyka (č. pol. 65) 11,25b,
pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa (č. pol. 76) 15b, pomliaždenie ramenného kĺbu s následnou
periartritídou (č. pol. 113f) 23b. Bodové hodnotenie položiek 107a, 104 a 65 bolo zvýšené o 50%

vzhľadom na bolestivejší spôsob liečby. Posudok o bolestnom na sťaženie spoločenského uplatnenia
nebol P.. W. vypracovaný vzhľadom na to, že sa jednalo o diagnózy neurologického charakteru, ktoré
nebol oprávnený hodnotiť.
Navrhovateľ predložil aj posudky o bolestnom P.. F., a to posudok zo dňa 31.03.2005, v ktorom
boli vytrpené bolesti navrhovateľa sumárne ohodnotené na 494b, a ďalší posudok o SSU zo dňa

31.03.2006. Podľa ustanovenia prílohy A. Zásady pre hodnotenie III. Postup
pri vydávaní posudkov vyhlášky č.23/1965 Zb. odsek 15, ak ustanovený počet bodov prevyšuje 300
bodov možno posudok vydať iba vtedy, ak ho potvrdil prednosta príslušného odborného oddelenia,
prípadne jeho zástupca. Navrhovateľ pri uplatňovaní svojich nárokov titulom bolestného vychádzal
predovšetkým z lekárskeho posudku o bolestnom vyhotovenom P.. F. dňa 19.04.2007, v ktorom bodové

ohodnotenie poškodenia zdravia navrhovateľa titulom bolestného dosahovalo 474.75 bodov. Predmetný
posudok obdobne ako predchádzajúci posudok P.. F. zo dňa 31.03.2005 podľa názoru odvolacieho
súdu nebol vykonaný riadne, nakoľko nebol schválený prednostom príslušného oddelenia v zmysle
vyhlášky. Odvolací súd preto zaujal názor, že na vyššie uvedený posudok o bolestnom vyhotovený
MUDr. F., v ktorom bodové hodnotenie bolestného navrhovateľa nie je možné prihliadnuť a je potrebné

nanovo vykonať dokazovanie ohľadne škody na zdraví titulom bolestného, ktoré mal utrpieť navrhovateľ.
Na vady posudku nemá vplyv ani skutočnosť, že závery posudku boli v konaní pred súdom prvého
stupňa potvrdené lekárom, ktorý posudok vykonal. Pri hodnotení bolestného nemožno vychádzať len
z lekárskych správ ošetrujúcich lekárov, nakoľko podkladom na priznanie odškodnenia za bolesť je
posudok o bolestnom podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Navrhovateľ v konaní rozporoval, že vedľajší

účastník na podporu svojich tvrdení nepredložil relevantný posudok podľa vyhlášky, z ktorého dôvodu
jeho námietky nemožno akceptovať, na druhej strane však súhlasil s doplnením diagnózy 10c vedľajším
účastníkom bez toho, aby táto bola uvedená v lekárskom posudku. Odvolací súd poukazuje na to, že
v rámci konania o náhradu škody na zdraví súd vychádza z lekárskeho posudku, neznamená to však,
že konajúci súd je povinný titulom náhrady škody priznať náhradu škody na zdraví za všetky diagnózy

uvedené v posudku, bez ďalšieho dokazovania. Na vyhodnotenie bolestného v posudku sa
nevyžaduje ani osobná obhliadka poškodeného, ako argumentoval navrhovateľ.
Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že posudok o bolestnom vyhotovený P.. F. zo dňa
19.04.2007 bol vyhotovený podľa ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhradeza sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 11 ods. 1 predmetného zákona sa však na poškodenie
zdravia, ktoré vzniklo pred účinnosťou zákona vzťahujú doterajšie predpisy.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa nemožno stotožniť ani s názorom navrhovateľa, podľa ktorého je

prípustné vykonaný posudok o bolestnom následne dopĺňať ďalšími posudkami a každý z posudkov
hodnotiť ako samostatný posudok z hľadiska dosiahnutia bodového ohodnotenia a potreby schválenia
podľa vyhlášky. Pripustením takéhoto postupu by mohlo dôjsť k obchádzaniu vyššie uvedeného
ustanovenia, podľa ktorého posudok, v ktorom bodové ohodnotenie presahuje 300 bodov je potrebné
schváliť prednostom odborného oddelenia postupom, kedy by si poškodený mohol dať vyhotoviť

viacero posudkov s nižším bodovým hodnotením bez potreby osobitného schválenia. Sumárne by však
prekračovali limity stanovené vo vyhláške.
Taktiež odvolací súd poukazuje na rozpor v tvrdeniach súdu prvého stupňa, kedy súd skonštatoval,
že 5-násobné zvýšenie bolestného zodpovedá prežitým útrapám navrhovateľa, plnenie v zmysle
vyhlášky je neadekvátne bolestiam, ktoré navrhovateľ prekonal a prekonáva, prepočet bodového
ohodnotenia na peniaze podľa platnej vyhlášky nevystihuje zdravotný stav navrhovateľa. Odvolal sa

pritom na zásadu proporcionality, ktorej aplikáciu na daný prípad však bližšie nezdôvodnil. Odvolací súd
poukazuje na to, že práve pre prípady, kedy náhrada škody na zdraví v rozsahu základného bodového
ohodnotenia nepostačuje na odškodnenie utrpených bolestí je možné za predpokladu existencie dôvodu
hodného osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť zvýšiť.
Nezrozumiteľnosť rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vidí v tom, že na jednej strane súd prvého

stupňa konštatuje dôvod hodný osobitného zreteľa, kedy navrhovateľovi priznal titulom mimoriadneho
zvýšenia 5- násobok základného bodového ohodnotenia, na strane druhej však uvádza, že priznané
odškodnenie nezodpovedá prežitým bolestiam a útrapám navrhovateľa.
Z hľadiska posudzovania nároku na SSU odvolací súd poukazuje na to, že z rozsudku súdu prvého
stupňa nie je zrejmé, prečo súd nepriznal navrhovateľovi náhradu škody na zdraví titulom SSU napriek

tomu, že navrhovateľ predložil posudok o SSU s diagnostikovaným postkomočným syndrómom. Súd
prvého stupňa vo svojom rozsudku zdôvodnil len to, prečo v danom prípade nemá za preukázaný dôvod
hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Prečo navrhovateľovi nepriznal náhradu škody na zdraví ani vo výške základného bodového
ohodnotenia však vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil. Súd prvého stupňa na jednej strane namietal

posudok o bolestnom predložený navrhovateľom z dôvodu, že tento nebol schválený prednostom
odborného oddelenia, avšak náhradu škody na zdraví titulom bolestného navrhovateľovi priznal.
Posudok o náhrade škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia však neakceptoval
vôbec. Pri hodnotení mimoriadneho zvýšenia SSU navrhovateľa vychádzal tiež z toho, že navrhovateľ
neboluznanýzainvalidného.Uznanieinvaliditypoškodenéhosícenasvedčujevznikutrvalýchnásledkov

titulom SSU, nemožno sa však stotožniť, že je jediným predpokladom preukázania SSU poškodeného
prináhradeškodynazdravíprípadnepriposudzovaníosobitnéhozreteľaprimimoriadnomzvýšeníSSU.
V súvislosti s hodnotením dôvodov osobitného zreteľa odôvodňujúcich mimoriadne zvýšenie za SSU
súd prvého stupňa na jednej strane konštatuje, že má preukázané, že navrhovateľ pred nehodou aktívne
športoval, bol vo veku 28 rokov, kedy mal možnosť sa vyžiť športovo pasívne i aktívne. Pri hodnotení

SSUvšakuviedol,ževdanomprípadenemádanýdôvodhodnýosobitnéhozreteľa,nakoľkonavrhovateľ
výnimočné športové aktivity nepreukázal. Odvolací súd preto dospel k záveru, že je potrebné vykonať
dokazovanieohľadneexistencieavýškySSUnavrhovateľa.Súdprvéhostupňanezdôvodnilskutočnosť,
prečo sa pri hodnotení SSU nevysporiadal so skutočnosťou, že i keď je navrhovateľ zamestnaný, nie je
zdravotne spôsobilý vykonávať prácu rovnakého charakteru, akú vykonával pred poškodením zdravia

spôsobeným dopravnou nehodou.
Odvolací súd poukazuje tiež na rozpor medzi odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, kedy v
odôvodnení rozsudku uvádza, že navrhovateľovi titulom bolestného ešte 18,75 bodov x 60 = 1 125 Sk,
t.j. 37,34 Eur x 5 násobok, čo predstavuje sumu 186,7 Eur. Uvedenú sumu však vo výroku rozsudku
nezohľadnil.

Navrhovateľ v podanom odvolaní napadol odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd navrhovateľovi čiastočne priznal náhradu škody na zdraví titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady
za bolesť a to vo výške 1.678,95 Eur a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
alebo zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd uvádza, že navrhovateľ nemôže
odvolaním napadnúť rozhodnutie súdu v časti, v ktorej bolo jeho návrhu vyhovené, ale len v zamietajúcej

časti. Preto bolo predmetom konania len posudzovanie nároku v časti, ktorej súd prvého stupňa nároku
navrhovateľa nevyhovel a návrh zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že nedostatočným odôvodnením rozsudku,
bola účastníkom konania odňatá reálna možnosť konať pred súdom a preto rozsudok súdu prvéhostupňa v zamietajúcej časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..
V ďalšom konaní súd prvého stupňa vec prejedná, vykoná dokazovanie a opätovne vo veci rozhodne.

Rozhodnutie vo veci samej súd presvedčivo a dostatočne odôvodní tak, aby malo všetky náležitosti
podľa ustanovenia § 157 O.s.p..
Odvolací súd o trovách konania nerozhodoval, vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách prvostupňového a

odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.