Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205493
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2517205493.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: PAVLIX, s.r.o., so sídlom

Galvaniho 41, Bratislava, IČO: 45 493 146, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek,
s.r.o., so sídlom Podzámska 41/A, Hlohovec, IČO: 47 256 371, proti žalovaným: 1. O.. I. J., nar.
27.05.XXXX, bytom S. XXXX/XX, T., zastúpená advokátom JUDr. Danielom Kostolanským, so sídlom
Štúrova 4, Piešťany, IČO: 36 092 703, 2. Faross s.r.o., so sídlom Lednická 7704/7, Piešťany, IČO: 46
867 422 a 3. O.. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, H., o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaná 1. a žalovaný 3. m aj ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

III. Žalovanému 2. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Piešťany dňa 19.12.2017 domáhal proti žalovaným
1., 2. a 3. určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou
N1751/2017, Nz36460/2017, NCRIs37221/2017 zo dňa 16.10.2017 vyhotovenou notárom JUDr. Petrom

Šulaim, notárom so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 14, vykonanej dňa 16.10.2017 od 11:00 hod. na
mieste samom v Piešťanoch, Hlboká 98, Penzión Hellen, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom H., katastrálnym odborom v kat. úz. H., okres
H., obec H., a to pozemok s parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera
605 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape a stavba - rodinný dom so súpisným
číslom XXXX postavený na pozemku s parc. č. XXXX/X. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil skutkovo tým, že dňa 16.10.2017 došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby,

kde navrhovateľom dražby bola žalovaná 1., dražobníkom bol žalovaný 2. a vydražiteľom bol žalovaný
3. Žalobca bol výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX.
Na základe notárskej zápisnice N1751/2017, Nz36460/2017, NCRIs37221/2017 vyhotovenej notárom
JUDr. Petrom Šulaim, ktorý osvedčil vykonanie dobrovoľnej dražby sporných nehnuteľností žalovaný 3.
nadobudolpríklepomzacenu93.000eurspornénehnuteľnostidosvojhovlastníctva.Žalobcanadobudol
sporné nehnuteľnosti aj so záložným právom, pričom by malo ísť o záložné právo, ktoré zabezpečovalo
zaplatenie kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti nadobudla od žalovanej 1.

obchodná spoločnosť POPO, s.r.o., ktorá zaplatila časť kúpnej ceny žalovanej 1. vo výške 1.000.000
Sk a zvyšok kúpnej ceny vo výške 4.500.000 Sk bol zabezpečený záložným právom - teda spoločnosť
POPO s.r.o. bola záväzkovým dlžníkom a aj záložným dlžníkom. Žalovaná 1. si sumu vo výške 43.152
eur uplatnila v súdnom konaní na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 7C/275/2008, v ktorom súd vydalrozsudok dňa 29. decembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2013 a priznal žalovanej
1. sumu 43.152 eur spolu s príslušenstvom. Na spoločnosť POPO s.r.o. bol dňa 26.02.2013 vyhlásený
konkurz Okresným súdom Trnava č. k. 25K26/2012. V rámci konkurzného konania žalovaná 1. prihlásila

svoju pohľadávku vo výške 50.788,32 eur po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. Po právnej stránke
žalobca žalobu odôvodnil § 151md ods. 1 písm. h) Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), podľa
ktorého záložné právo zaniká iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadením záložného práva alebo
vyplývajúcim z osobitného predpisu. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len
„ZoKR“), pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Podľa

odseku 4, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas
uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu,
inakzanikne.Podľa§151jods.1OZ,ak pohľadávkazabezpečenázáložnýmprávomniejeriadneavčas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon

alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitný zákon (ZoKR) upravuje osobitný spôsob výkonu
záložného práva - speňažovanie zálohu v rámci konkurzu. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 67
ods. 1 písm. c) a § 79 ods. 1 ZoKR. Dňa 01.06.2015 bolo v Obchodnom vestníku publikované uznesenie
konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu: POPO SLOVAKIA a.s., dňa 02.06.2015
bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a dňa 17.07.2015 uplynula základná 45 dňová prihlasovacia

lehota na uplatnenie záložného práva v konkurze. Podľa názoru žalobcu vzhľadom k tomu, že žalovaná
1. neprihlásila v základnej prihlasovacej lehote svoju zabezpečenú pohľadávku, táto zanikla a takto teda
zaniklo aj predmetné záložné právo. Poukázal na nutnosť vychádzania z právneho názoru, že zánikom
hlavného, t.j. zabezpečovaného záväzku, dochádza nevyhnutne k zániku zabezpečovaného záväzku,
t.j. záložného práva. Okamihom zániku hlavného záväzku dochádza aj k zániku záložného práva,

ktoré bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa z hlavného záväzkového vzťahu.
Zánikomzabezpečenejpohľadávkyzanikloajzáložnéprávoviaznucenapredmetnýchnehnuteľnostiach
v prospech záložného veriteľa, teda žalovanej 1. Žalovaný 2. zaistil ohodnotenie predmetu dražby
znaleckým posudkom č. 21/2017 zo dňa 14.06.2017 vypracovaným znalcom Ing. Miroslavom Tokárom,
ktorým bola cena predmetu dražby stanovená na sumu 170.000 eur. Podľa žalobcu uvedená suma

nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby podľa ustanovenia §
12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko cena obdobných nehnuteľností v danej lokalite sa
podľa informácií realitných kancelárii pohybuje v rozmedzí 218.000 až 260.000 eur.

2. Žalobca sa zároveň domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému

3. nakladať a scudziť sporné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej
zmluvy alebo iného právneho úkonu a tiež uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k
nehnuteľnostiam alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné
obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam alebo vložiť nehnuteľnosti ako nepeňažný
vklad do právnickej osoby, aby ich neprenechal tretej osobe do užívania na základe v čase nariadenia

tohto neodkladného opatrenia neexistujúcej nájomnej alebo inej zmluvy až do vydania právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci samej.

3. Žalobca ako dôkazy označil v žalobe výsluch sporových strán, kompletný dražobný spis, inzeráty
realitných kancelárií, spisy vedené konkurzným súdom sp. zn. 25K/26/2012 a sp. zn. 25K/35/2004 a

znalecký posudok č. 41/2017 zo dňa 14.06.2017.

4.OkresnýsúdPiešťanyuznesenímzodňa18.januára2018návrhžalobcunanariadenieneodkladného
opatrenia zamietol. Žalobca podal proti tomuto uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením
zo dňa 12. júna 2018 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 09.07.2018.

5. Žalovaná 1. sa v písomnom podaní zo dňa 26.11.2018 vyjadrila k podanej žalobe a žiadala súd,
aby žalobu v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že záložné právo ako vecné právo bolo zmluvne
prevedené do vlastníctva žalobcu ešte v roku 2010, netvorilo majetkovú podstatu žiadneho úpadcu

uvedenéhovžalobeapoukázalanaabsenciusubjektivityžalobcuzhľadiskaZoKRanásledneodvodenú
aktívnu legitimáciu v tomto konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodu zániku záložného práva.
Suma vo výške 43.152 eur priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím predstavuje
nesplatenú časť kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy so zriadením záložného práva. Záložné právoslúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť
sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je
riadne a včas splnená. Záložné právo môže existovať len v nerozlučnej spätosti s pohľadávkou, ktorá je

súčasťou hlavného primárneho záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Keďže dlžník doteraz
nezaplatilkúpnucenuvcelomrozsahu,záložnýveriteľzačalvýkonzáložnéhoprávaoznámenímozačatí
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Záložné právo je vecnoprávnym prostriedkom
zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva. Nepôsobí len vo vzťahu medzi záložcom a záložným
veriteľom, ale aj voči nadobúdateľovi zálohu. Záložný veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku

zo založenej veci (zálohu) aj voči každej tretej osobe. V tejto súvislosti žalovaná 1. poukázala na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. 23Co168/2016, keď v odôvodnení skonštatoval, že žalovaná
1. doposiaľ nedostala časť kúpnej ceny napriek tomu, že jej bol nárok na zaplatenie kúpnej ceny
za predmet kúpy priznaný rozsudkom súdu zo dňa 29.11.2012. Neobstojí úvaha žalobcu o tom, že
konaním žalovanej by mu mohla vzniknúť ujma, práve naopak, bolo potrebné sa prikloniť k právnemu
názoru žalovanej, že v prípade, ak by súd vyhovel návrhu žalobcu a žalovanej by sa zakázalo

disponovať s nehnuteľnosťou, takýmto spôsobom by jej bolo znemožnené vykonať jej právo vyplývajúce
z existujúceho záväzku, kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 31.05.2005.
Tento záver súdu potvrdzuje aj vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej, ktorý žiadnym spôsobom
nespochybňuje žalovanou tvrdenú dôležitú skutočnosť, že jej dlžnú sumu za predanú nehnuteľnosť v
celej výške právny predchodca žalobcu nezaplatil a žalobca žiadnym listinným dôkazom nepreukázal,

že by rozsudok, ktorý zaväzoval právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny
nenadobudol právoplatnosť. Žalovaná 1. zastáva názor, že žalobca nedostatočne osvedčil dôvodnosť
naliehavéhoprávnehozáujmuaajdôvodovžaloby,keďjednostrannepredostrelsúdulenzákladné(jemu
vyhovujúce) skutočnosti s odvolaním sa na zákon č. 7/2005 Z. z. bez toho, že by zdôvodnil skutočnosť,
pre ktorú by mu ako nadobúdateľovi malo jeho záložné právo v konkurznom konaní zaniknúť. Žalovaná

1. ďalej poukázala aj na tú skutočnosť, že zánik záložného práva nemožno odvodiť od ustanovenia
§ 28 ods. 4 ZoKR, nakoľko vo vzťahu k vlastníkovi nehnuteľnosti ako záložcovi, ktorý záložné právo
nadobudol na základe zmluvných titulov ešte v roku 2005 až 2010, kedy prešlo do vlastníctva žalobcu.
Zriadené záložné právo nikdy netvorilo majetkovú podstatu zo žiadneho úpadcu uvedeného v žalobe.

6. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný 2. a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s
odôvodnením, že dražba bola vykonaná v súlade s platnou legislatívou. K námietke žalobcu ohľadne
ceny predmetu dražby určenej znaleckým posudkom č. 41/2017 zo dňa 14.06.2017 vypracovaným
znalcom Ing. Miroslavom Tokárom uviedol, že v zmysle § 12 ods. 5 Zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10 pracovných dní od doručenia

znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne
žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový
znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 3 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca. Žalovaný 2. poukázal na to, že žalobca v danej lehote námietky nezaslal,
napriek tomu mu žalovaný aj znalec písomne odpovedali. Za zníženie ceny môže sám žalobca svojim

vedomým konaním, nakoľko zriadil vecné bremeno: právo doživotného bývania v dome s. č. XXXX
a užívania pozemku v prospech: J. H., rod. H.. Zriadenie vecného bremena doživotného bývania v
predmete dražby záložcom bez súhlasu záložného veriteľa je porušenie povinnosti záložcu používať
záloh zvyčajným spôsobom, ako aj povinnosti zdržať sa všetkého čím sa okrem bežného opotrebenia
hodnota zálohu zmenšuje. Zriadením uvedeného vecného bremena bola hodnota predmetu dražby

výrazne znížená, čoho dôkazom je aj realizácia výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, kde
v prvom kole traja záujemcovia sa nezúčastnili dražby práve z dôvodu, že predmet dražby bol zaťažený
predmetným vecným bremenom. Predmetné vecné bremeno výrazne obmedzovalo úspešnú realizáciu
dražby a jednoznačne malo za následok dosiahnutie výrazne nižšej ceny vydražením. Žalobca nikdy
neumožnil predmet dražby sprístupniť ako znalcovi, tak ani potencionálnym záujemcom o dražbu.

7. Žalovaný 3. v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 04.09.2018 uviedol, že nehnuteľnosť
nadobudol v dobrovoľnej dražbe dňa 16.10.2017 v súlade s platnou legislatívou a riadne zaplatil cenu za
predmet dražby. Dňa 11.11.2017 mal nehnuteľnosť prevziať od predchádzajúceho vlastníka (žalobcu),
ktorý sa odovzdania nezúčastnil, neumožnil mu nehnuteľnosť prevziať a budovu obývali cudzie osoby,

ktoré túto odmietli sprístupniť. Do dnešného dňa takmer jeden rok po dražbe a riadnom zaplatení ceny
za predmet dražby mu nebolo umožnené túto nehnuteľnosť prevziať a táto je stále obývaná cudzími
osobami, ktoré ju odmietajú sprístupniť. Bývalý vlastník sa nestaral o technický stav budovy, ktorá je v
dezolátnom stave, avšak on ako nový vlastník nemôže zrealizovať opravy na budove nakoľko mu stálenebola odovzdaná, nemá do nej prístup, pričom súčasný technický stav budovy ohrozuje život a zdravie
ľudí zo susedného zariadenia (hotel Granit).

8.Žalobcavreplikedoručenejsúdudňa26.10.2018trvalnaprávnychiskutkovýchtvrdeniachuvedených
v podanej žalobe, žiadal vyslúchnuť strany sporu, Ing. Janu Kvantovú ako znalkyňu, ktorá vyhotovila
znalecký posudok na základe objednávky žalobcu na predmet dražby, žiadal pripojiť konkurzné spisy,
pričom k vyjadreniu žalovaného 3. uviedol, že tento vedel, že na predmetnom dome je ťarcha a mal
vedomosť o existencii nájomnej zmluvy, nakoľko opakovane podľa nájomníkov im odpája plyn a vodu. K

námietke ohľadom ocenenia nehnuteľnosti poukázal na potrebu a dôležitosť oboznámiť sa s posudkom
Ing. Kvantovej, ktorá uviedla vyššiu sumu pri ocenení nehnuteľnosti. Trval na tom, že riadne a včas
napadol znalecký posudok znalca objednaného žalovaným 2., ktorý podľa názoru žalobcu zavádza, keď
uvádza, že vecné bremeno bolo utvorené zámerne, nakoľko toto bolo zriadené v roku 2014.

9. Žalovaní 2. a 3. reagovali na vyjadrenie žalobcu duplikami zo dňa 30.11.2018 a 21.12.2018. Žalovaný

2. uviedol, že žalobca mal možnosť opakovane viackrát umožniť ocenenie nehnuteľnosti znalcovi
(znalcom)riadnymsprístupnenímpredmetudražbyzaúčelomjejoceneniaalenikdytakneučinil.Navrhol
v prípade potreby vypočutia Ing. Kvantovej, vypočuť aj O.. E. Q. a O.. H. D.. Žalovaný 3. uviedol, že o
existencii vecného bremena - práva doživotného bývania pre osobu J. H. vedel, ako bol aj informovaný
vecnébremenobolozriadenébezsúhlasuzáložnéhoveriteľa(žalovanej1.),ktoráajpodalanaokresnom

súdežalobuojehoneplatnosť. Zcelejgenézydražobnéhoprocesujezrejmé,žežiadnanájomnázmluva
neexistuje, nakoľko žalobca ako bývalý vlastník takéto skutočnosti dražobnej spoločnosti neuviedol
napriek tomu, že ho opakovane vyzývala. Osoby neoprávnene obývajúce nehnuteľnosť mu žiaden
doklad na základe ktorého nehnuteľnosť obývajú nepredložili a vyhrážali sa mu, že do predmetnej
budovy sa nikdy nedostane. Uviedol, že v objekte nie je zavedený plyn a v prípade vody bol nedoplatok

800 eur, preto bola nehnuteľnosť odpojená od prívodu vody spoločnosťou TAVOS a nie ním. K tvrdeniu
žalobcu o podhodnotenej nehnuteľnosti uviedol, že možnosť podania námietok proti ohodnoteniu
nehnuteľnosti mal žalobca k dispozícii vo vymedzenej lehote počas vykonávania dražby a nie je mu
zrejmé, prečo túto možnosť nevyužil vtedy keď mu to zákon pripúšťal ale až teraz. Vydraženú cenu
dosiahol zvyšovaním jeho ponúk s iným uchádzačom a napokon, keď už nikto nebol ochotný zaplatiť

viac ako 93.000 eur bolo rozhodnuté losovaním s tým, že vyhral on.

10. Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

11. Súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 18.06.2020, na ktorom žalobca predniesol podstatný

obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167 CSP, žalovaní 1., 2. a 3. sa k podanej žalobe vyjadrili, súd určil
ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, ktoré sú nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a
zároveň vyslovil i svoje predbežné právne posúdenie veci.

12. Podľa § 179 ods. 1 CSP, pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

13. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

14. Dňa 01.10.2020 prebehlo pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej 1., ktorá bola zastúpená
svojim právnym zástupcom, podľa § 180 CSP. Súd konštatoval, že žalobca a jeho právny zástupca,
ktorí mali vedomosť o termíne pojednávania, sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neprítomnosť
neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie. Súd oboznámil, že dňa 30.09.2020 o 9:04 hod. síce bolo

doručené elektronické podanie právneho zástupcu, ktoré obsahovalo potvrdenie všeobecného lekára
o zhoršenom zdravotnom stave právneho zástupcu žalobcu a bola mu doporučená domáca liečba,
avšak z obsahu tohto podania (č.l. 542) okrem lekárskej správy a uvedeného predmetu označeného ako
URGENTNÉ!!!POJEDNÁVANIE1.10.2020o8:45!!!!OSPiešťanyč.k.7C43/2017,preposlaťzákonnému
sudcovi p. JUDr. Šimonová, tento email neobsahuje žiaden text, z ktorého by bola zrejmá žiadosť

právneho zástupcu o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Vzhľadom na skutočnosť, že
súd v čase začatia pojednávania o 8:45 hod. nemal k dispozícii žiadne iné podanie, v ktorom by žalobca
alebo jeho právny zástupca ospravedlnil neprítomnosť a žiadal o odročenie vážnymi okolnosťami,
súd na nariadenom pojednávaní meritórne vec prejednal. Z obsahu spisu vyplýva, že až 02.10.2010bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom ospravedlnil svoju neprítomnosť
na pojednávaní, žiadal o odročenie a zároveň uviedol, že žalobca trvá na jeho osobnej prítomnosti na
pojednávaní. Toto podanie právny zástupca elektronicky odoslal 30.09.2010 o 21:27:06 ( č.l. 555) a súdu

bolo doručené dňa 02.102020 o 7:34 hod. (úradný záznam na č.l. 554). Právny zástupca toto podanie
doplnil aj podaním na pošte (pečiatka pošty 30.09.2020), ktoré bolo súdu doručené 05.10.2020 (č.l. 569).

15. V kontexte vyššie uvedeného súd ešte navyše dodáva, že pokiaľ bolo z kancelárie právneho
zástupcu doručované mailové podanie obsahujúce lekárske potvrdenie o práceneschopnosti právneho

zástupcu žalobcu, nie je zrejmé, prečo toto podanie potom neobsahovalo i text, z ktorého by bolo zrejmé,
že žalobca žiada odročiť pojednávanie zo zdravotných dôvodov právneho zástupcu (alebo si to ma súd
domyslieť?). Okrem toho žalobcovi nič nebránilo, aby svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil
telefonicky a požiadal o odročenie buď deň pred pojednávaním prípadne najneskôr v deň pojednávania
pred jeho začatím, prípadne tak mohla učiniť osoba poverená právnym zástupcom žalobcu, pokiaľ mal
právny zástupca žalobcu zhoršený zdravotný stav.

16. V danom prípade mal súd v čase konania pojednávania k dispozícii iba lekársku správu doručenú
mailom zo strany právneho zástupcu žalobcu, pričom nemal k dispozícii žiaden doklad preukazujúci
žiadosť právneho zástupcu alebo priamo žalobcu o odročenie pojednávania. Samotný mail obsahujúci
iba lekárske potvrdenie o zdravotnom stave bez akéhokoľvek textu, z ktorého by vyplývala takáto

žiadosť, nemohol byť dostatočným podkladom pre odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené,
keďže žalobca resp. jeho právny zástupca preukázateľne nepožiadal o odročenie pojednávania, v
dôsledku čoho nemohli byť splnené zákonné podmienky pre odročenie pojednávania, súdu neostalo iné,
ako za prítomnosti právneho zástupcu žalovanej 1., žalovaného 2. a žalovaného 3. otvoriť pojednávanie,
na ktorom súd vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, oboznámením obsahu

pripojených konkurzných spisov Okresného súdu Trnava sp.zn. 25K/26/2012 a sp.zn. 25K/35/2014 a
zistil nasledovný skutkový stav.

17. Z obsahu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 31.05.2005 vyplýva,
že žalovaná 1. ako predávajúca uzatvorila s kupujúcim POPO, s.r.o. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej

boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. H., v obci H., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc.
č. XXXX/X vo výmere 605 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba - obytný dom s. č. XXXX na
pozemku parc. č. XXXX/X. Zmluvné strany sa zároveň v článku IV. dohodli na zriadení záložného práva
na zabezpečenie pohľadávky predávajúcej ako záložného veriteľa vyplývajúcej zo záväzku kupujúceho
na zaplatenia kúpnej ceny podľa článku II. tejto zmluvy. Toto záložné právo sa vzťahuje na zabezpečenie

pohľadávky záložného veriteľa voči kupujúcemu na zaplatenie zostatku kúpnej ceny vo výške 4.500.000
Sk. Záložca na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa dáva záložnému veriteľovi do zálohu
prevádzané nehnuteľnosti uvedené v článku I. tejto zmluvy a záložný veriteľ tieto nehnuteľnosti prijíma
do zálohu. Správa katastra H. povolila vklad 11.07.2005 pod č. V1518/05.

18.PodľazmluvyopredajičastipodnikuuzatvorenejmedzispoločnosťouPOPO,s.r.o.akopredávajúcim
a spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a.s. ako kupujúcim zo dňa 18.04.2006 bol predmetom transakcie
podľa článku 2 bod 2.3 zmluvy prevod vlastníctva sporných nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX vo
výlučnom vlastníctve predávajúceho (POPO, s.r.o.). Správa katastra H. povolila vklad dňa 21.04.2006
podč.R..Tietonehnuteľnostivcelostikúpildosvojhovýlučnéhovlastníctvakupujúci(POPOSLOVAKIA,

a.s.), pričom podľa bodu 2.5 článku 2 zmluvy predávajúci vyhlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach
viazne záložné právo v prospech O.. I. J., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo zapísané vkladom R.-.

19. Dňa 25.09.2007 uzatvorili spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. ako predávajúci a E. H. a J. H. ako
kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti. V článku IV. ods. 1 písm. a) tejto

zmluvy predávajúci vyhlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech O..
I. J., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 478). Vklad bol povolený dňa 27.09.2007 pod č. R..

20. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.2010 E. H. a J. H. ako predávajúci predali kupujúcemu
Drôtovňa, s.r.o. sporné nehnuteľnosti s tým, že v článku V. bol 1 zmluvy predávajúci vyhlásili, že sporné

nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech O.. I. J., nar. XX.XX.XXXX (č. l. 483). Správa
katastra H. rozhodnutím z 01.03.2010 povolila vklad vlastníckeho práva v prospech Drôtovňa, s.r.o. pod
č. R..21. Obchodná spoločnosť Drôtovňa, s.r.o. ako predávajúci predala kupujúcemu obchodnej spoločnosti
PAVLIX s.r.o., teda žalobcovi sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 02.06.2010. Podľa
článku V. bod 1 predávajúci vyhlásil, že na sporných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech

O..I.J.,nar.XX.XX.XXXX.Vkladvlastníckehoprávavprospechžalobcubolpovolenýpodč.R.(č.l.491).

22. Z notárskej zápisnice č. N1751/2017, Nz36460/2017, NCRIs37221/2017 napísanej na Notárskom
úrade v Nových Zámkoch dňa 16.10.2017 JUDr. Petrom Šulaim, notárom so sídlom v Nových Zámkoch,
na mieste samom v Piešťanoch, v Penzióne Hellen vyplýva, že notár JUDr. Peter Šulai osvedčil

vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila na základe oznámenia o dobrovoľnej dražbe
č. DD 3B/2017, registrovaného v NCRdr pod č. 4874/2017 dňa 24.09.2017, predmetom ktorej boli
sporné nehnuteľnosti. Podľa odseku 4/ predmetnej notárskej zápisnice sa začal výkon záložného
práva záložným veriteľom - žalovanej 1. formou dobrovoľnej dražby. Všeobecná hodnota predmetu
dražby bola stanovená znaleckým posudkom č. 41/2017 zo dňa 14.06.2017 vyhotoveným znalcom Ing.
Miroslavom Tokárom na sumu 170.000 eur, čo vyplýva z odseku 5/ notárskej zápisnice. Navrhovateľom

dražby bola žalovaná 1., dražobníkom bol žalovaný 2. a priebeh dražby je opísaný v odseku 9/ notárskej
zápisnice. V zmysle odseku 10/ notárskej zápisnice vydražiteľom sa stal žalovaný 3. Dosiahnutá cena
vydražením predstavovala sumu 93.000 eur.

23. Návrh na zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného 3. bol na Okresnom úrade H., katastrálny

odbor podaný dňa 19.10.2017.

24. Okresný súd Piešťany rozsudkom vydaným dňa 29. novembra 2012, právoplatným 08.02.2013 sp.
zn. 7C/275/2008 zaviazal spoločnosť POPO, s.r.o. povinnosťou zaplatiť žalovanej 1. sumu 43.152 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 2% ročne z dlžnej sumy od 12.04.2007 do zaplatenia a nahradiť

trovy konania vo výške 2.589,12 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V danom konaní bola
žalovaná 1. v procesnom postavení navrhovateľky. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd konštatoval
opodstatnenosť nároku navrhovateľky (teda žalovanej 1.), pričom v prípade zmluvy o predaji podniku
medzi spoločnosťou POPO, s.r.o. a POPO SLOVAKIA, a.s. súd nevidel dôvod na pochybnosť, že predaj
časti podniku sa vzťahoval aj na pohľadávku žalovanej 1. Prechodom záväzku na kupujúceho, teda

spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. sa POPO, s.r.o. (odporca), ktorý bol pôvodne dlžníkom dostal do
postavenia ručiteľa kupujúceho a teda ručí za splnenie jeho záväzkov voči žalovanej 1. V zmysle týchto
skutočností súd právne posúdil uplatnenie nároku žalovanej 1. (navrhovateľky) voči odporcovi, ako
nárok vyplývajúci z ručiteľského vzťahu medzi navrhovateľkou ako veriteľom, spoločnosťou POPO
SLOVAKIA, a.s. ako dlžníkom a odporcom ako ručiteľom s tým, že postavenie ručiteľa sa spravuje

ustanovenia § 303 a nasl. OZ o ručení a to bez ohľadu na to, že samotný zabezpečený záväzok sa
spravuje režimom Občianskeho zákonníka. Súd ďalej konštatoval, že nesplnením záväzku zo strany
dlžníka vzniklo navrhovateľke právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v žalovanej výške spolu
s príslušenstvom súdnou cestou a to tak voči hlavnému dlžníkovi, ako aj voči ručiteľovi, prípadne aj voči
obom naraz.

25. Zo znaleckého posudku č. 41/2017 (č. l. 333), ktorý vypracoval znalec Ing. Miroslav Tokár dňa
14.06.2017vyplýva,žeznalecstanovilvšeobecnúhodnotuspornejnehnuteľnostizaúčelomdobrovoľnej
dražby ku dňu 10.06.2017. Podľa znalca v závere znaleckého posudku všeobecná hodnota stavieb a
pozemkov je spolu 170.000 eur.

26. Z obsahu pripojeného spisu vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/26/2012 vyplýva,
že dňa 13.09.2012 podal navrhovateľ Slovenská republika - finančné riaditeľstvo SR, Daňový úrad
Trnava na dlžníka POPO, s.r.o. na Okresný súd Trnava návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný
súd Trnava uznesením vydaným dňa 24.09.2012 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi POPO,

s.r.o.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 02.10.2012. Uznesením z 20.12.2012 konkurzný súd
ustanovil dlžníkovi POPO, s.r.o. predbežného správcu Ing. Luciu Sandtner, PhD.. Uznesením vydaným
15.02.2013 konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka POPO, s.r.o. a do funkcie správcu
ustanovil Ing. Luciu Sandtner, PhD.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.02.2013. Konkurzný
súd uznesením z 17.06.2013 odvolal z funkcie správcu Ing. Luciu Sandtner, PhD. a ustanovil

do funkcie správcu JUDr. Petra Ondreičku. Žalovaná 1. podaním zo dňa 16.02.2015 doručeným
konkurznému súdu 17.02.2015 prihlásila svoju pohľadávku, a to nezaplatenú časť kúpnej ceny z
predaja spornej nehnuteľnosti vo výške 43.152 eur spolu s príslušenstvom do konkurzného konania
spolu v sume 50.788,32 eur. Správca konkurznej podstaty JUDr. Peter Ondreička sa v písomnompodaní zo dňa 08.07.2015, ktoré sa nachádza na č.l. 340 a nasl. konkurzného spisu vyjadril v rámci
konkurzného konania ku skutkovému stavu i k právnemu posúdeniu vo vzťahu k návrhu žalovanej
1. na zahrnutie majetku do konkurznej podstaty. Skonštatoval, že titulom zmluvy o predaji časti

podniku zo dňa 18.04.2006 nadobudla obchodná spoločnosť POPO SLOVAKIA a.s. nehnuteľnosti a
tým zodpovedá žalovanej 1. ako záložnému veriteľovi za splnenie zabezpečenej pohľadávky zálohom;
zánik zabezpečenia záväzku majetkom úpadcu titulom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006
úpadca ručí popri nadobúdateľovi zálohu za splnenie záväzku žalovanej 1. Majetok, ktorý zabezpečuje
úpadcove záväzky predstavuje majetok, ktorý mu patrí, ako aj majetok tretích osôb. Po zmene práv

a záväzkov titulom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006 medzi jej účastníkmi, úpadca
nezabezpečil žiadnym svojim majetkom záväzok veriteľa - žalovanej 1. Po zmene práv a záväzkov
titulom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006 nebol záväzok úpadcu voči veriteľovi -
žalovanej 1. zabezpečený žiadnym majetkom tretej osoby. Nehnuteľnosti nepredstavujú majetok tretej
osoby podliehajúci konkurzu, kde treba poukázať i na skutočnosť, že prihlásenie pohľadávky v
dodatočnej prihlasovacej lehote (po uplynutí základnej 45 dňovej lehoty) má na právne postavenie

veriteľa v konkurze, ktorého pohľadávka je zabezpečená zabezpečovacím právom obmedzujúci účinok
- zánik zabezpečovacieho práva. Veriteľ je v tomto prípade uspokojený len z výťažku zaradeného do
rozvrhu so všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po
doručení prihlášky správcovi. Dňa 20.01.2015 správca realizoval konečný rozvrh pre nezabezpečených
veriteľov a veriteľ - žalovaná 1. nebola uspokojovaná. V návrhu na rozhodnutie vo veci správca

konkurznej podstaty na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia, keďže
nehnuteľnosti nepredstavujú majetok podliehajúci konkurzu podľa § 67 ods. 1 písm. c) navrhol, aby
Okresný súd Trnava rozhodol o zrušení konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu POPO, s.r.o. po
splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesením zo dňa 27. novembra 2015, právoplatným 22.12.2015
Okresný súd Trnava zrušil konkurz na majetok úpadcu POPO, s.r.o. po splnení konečného rozvrhu

výťažku. Konkurzný súd zároveň doručil žalovanej 1. vyjadrenie vo vzťahu k prihláške žalovanej 1. do
konkurzného konania. Konkurzný súd konštatoval, že úpadca nezabezpečil žiadnym svojim majetkom
záväzok žalovanej 1. ako veriteľa a zároveň nebol záväzok úpadcu voči žalovanej 1. zabezpečený
žiadnym majetkom tretej osoby.

27. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
tvrdil, že pokiaľ si žalovaná 1. neprihlásila v zákonnej prihlasovacej lehote v konkurznom konaní svoju
zabezpečenú pohľadávku, tak táto zabezpečená pohľadávka zanikla a zaniklo aj predmetné záložné
právo podľa ustanovenia § 151md písm. h) ZoKR. Žalovaná 1. mala vedomosť, že došlo medzi
spoločnosťou POPO, s.r.o. k predaju časti podniku, ktorý nadobudla spoločnosť POPO SLOVAKIA,

a.s. a poukázal na dôvod neplatnosti dražby v celom rozsahu, keďže došlo k zániku záložného práva.
Druhou skutkovou podstatou, pre ktorú napadol neplatnosť dražby je nezákonné a nesprávne ocenenie
predmetu dražby, nakoľko podkladom na ohodnotenie nehnuteľnosti a následne určenia ceny bol
znalecký posudok Ing. Miroslava Tokára č. 41/2017 zo dňa 14.07.2017, ktorý určil všeobecnú hodnotu
stavieb a pozemkov vo výške 170.000 eur, pričom už v tom čase žalobca namietal predmetné ocenenie

akotendenčnéanesprávne,avšakžalovaný2.najehonámietkyneprihliadal.Žalobcapriložildokonania
znalecký posudok Ing. Jany Kvantovej, ktorá určila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 190.000
eur, teda poukázal na rozdiel pri oceňovaní. Podľa jeho názoru, ak by žalovaná 1. prihlásila svoju
pohľadávku v konkurznom konaní včas správca konkurznej podstaty by vyzval žalobcu, aby v lehote
do 30 dní zaplatil k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku alebo prihlásenú sumu

pohľadávky, nakoľko úpadcov záväzok bol zabezpečený majetkom tretej osoby. Tvrdenie o tom, že
žalovaná nemala možnosť ovplyvniť a získať výťažok nie je teda pravdivé. Podotkol, že záložné právo
nikdy nemôže existovať bez samotnej existencie pohľadávky a to, že samotnú pohľadávku si žalovaná
1. aj uplatnila v konkurznom konaní, len potvrdzuje tú okolnosť, že vymazaním z obchodného registra
spoločnosti POPO, s.r.o. po rozdelení konečného výťažku z decembra 2015 predmetná pohľadávka

zanikla a tým aj jej zabezpečenie.

28. Žalovaná 1. prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že žalovaná 1. zmeškaním lehoty
na prihlásenie svojej zabezpečenej pohľadávky v konkurznom konaní nestratila existenciu záložného
práva vo vzťahu k nehnuteľnosti, pretože toto nebolo predmetom konkurznej podstaty, čo však stratila,

bolo právo na oddelené uspokojenie, teda z prípadného predaja nehnuteľnosti, ak by správca využil
inštitút a zahrnul do podstaty jestvujúce záložné právo. V tomto prípade by stratila nárok na oddelené
uspokojenie, čiže by bola uspokojená pomerne. Záložné právo žalovanej 1. nikdy nebolo predmetom a
netvorilo konkurznú podstatu. Zdôraznil, že zmeškaním lehoty žalovanej 1. zaniklo právo na oddelenéuspokojenie, nie však právo vyplývajúce z pohľadávky ako také, ani nie nárok vo vzťahu k vlastníkovi
nehnuteľnosti, na ktorej bolo záložné právo prevedené. Ak by bolo tvrdenie žalobcu potvrdené, tak
dávno by bolo záložné právo vymazané z listu vlastníctva, pretože by bolo vymazané na podnet správcu

konkurznej podstaty, ak by bolo do podstaty zahrnuté.

29. Žalovaný 2. uviedol, že predmetná dražba je platná, prebehla v súlade s právnymi predpismi,
pričom on ako dražobník pred začiatkom realizácie dražby musel mať podpísanú zmluvu, návrh na
vykonanie dražby a čestné vyhlásenie, že predmet dražby je možné dražiť, pričom navrhovateľ dražby

(žalovaná 1.) bol zastúpený právnym zástupcom, ďalej uviedol, že pred začatím dražby vždy podrobne
skúma možnosť pristúpenia k procesu dražby a v danom prípade nemal pochybnosti o opodstatnenosti
nároku navrhovateľa dražby, pretože žalovaná 1. mala svoju pohľadávku riadne priznanú právoplatným
a vykonateľným súdnym rozhodnutím, na liste vlastníctva v čase začiatku realizácie procesu dražby bolo
zapísané záložné právo v jej prospech a na základe týchto skutočností pristúpili k vykonaniu dražby.
Samotné záložné právo uvedené na liste vlastníctva slúžilo na zabezpečenie doplatenia kúpnej ceny

za predmet dražby.

30. Žalovaný 3. žiadal žalobu zamietnuť, aby mohol už začať legálne užívať nadobudnutú nehnuteľnosť
za ktorú zaplatil kúpnu cenu, pričom od nadobudnutia tejto nehnuteľnosti mu nebolo nielen umožnené
túto nehnuteľnosť užívať, ale mu nebolo ani umožnené prezrieť si jej stav, keďže mu nebol umožnený

vstup a nehnuteľnosť mu nebola ani odovzdaná. Svoje povinnosti si plní, platí dane, avšak práva k
nehnuteľnosti nemá žiadne.

31.Vzáverečnomvyjadrenížalovaná1.prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuzotrvalanavšetkých
vyjadreniach, pričom poukázala na to, že otázka realizácie vykonania dražby, alebo výkonu samotnej

dražby bola riešená i v rámci rozhodovania o neodkladných opatreniach, ktoré žalobca navrhoval.
Nebola zistená taká skutočnosť, ktorá by bránila vo výkone vecného práva žalovanej 1. s čím sa
vysporiadal i Krajský súd v Trnave. Žalovaná 1. ako navrhovateľka dražby uplatnila svoje právo v
súlade so zákonom predajom veci tak, ako bola uspokojená jej pohľadávka, ktorá na tejto veci viazla.
Dražba nebola vykonaná v rozpore so zákonom, nedošlo k porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách,

prípadne iného právneho predpisu a podľa jeho názoru žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a
nepreukázal také skutočnosti, pre ktoré by sa súd mohol stotožniť s jeho návrhom, preto žiadala žalobu
zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

32. V rámci záverečného vyjadrenia žalovaný 2. uviedol, že dražobná spoločnosť pri realizácii dražby

postupovala s maximálnou opatrnosťou, neporušila Zákon o dobrovoľných dražbách a pri realizácii
predmetnej dražby, ako súdneho znalca prizvala ďalšiu osobu pôsobiacu v minulosti ako supervízor v
bankách, ktorý dohliadal na znalecké posudky súdnych znalcov.

33. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti

dobrovoľnej dražby, ktorá prebehla 16.10.2017 na mieste samom v Piešťanoch v Penzione Hellen, ktorej
priebeh osvedčil notár JUDr. Peter Šulai, notár so sídlom v Nových Zámkoch, notárskou zápisnicou
č. N1751/2017, Nz36460/2017, NCRIs37221/201. Neplatnosť tejto dražby žalobca odôvodňuje jednak
zánikom záložného práva a teda neplatnosťou záložnej zmluvy, ale aj tým, že žalovaný 2. zaistil
ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, v ktorom uvedená suma nezodpovedá všeobecnej

hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách.

34. Súd po právnej stránke posúdil vec nasledovne:

35. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „ ZDD“), na účely tohto zákona sa rozumie
a)dražbouverejnékonanie,ktoréhoúčelomjeprechodvlastníckehoprávaaleboinéhoprávakpredmetu
dražby,konanénazákladenávrhunavrhovateľa,priktoromsalicitátorobracianavopredneurčenýokruh

osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá
urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo
verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.36. Podľa § 3 ods. 1 ZDD, predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je
prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo
navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

37. Podľa § 6 ods. 1,2 ZDD, dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky
ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti.
Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj
územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy. Dražobníkom môže byť osoba, ktorá

má vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe alebo úplné stredné vzdelanie a osem rokov praxe. U
dražobníka, ktorý je právnickou osobou, musí podmienky vzdelania a praxe spĺňať osoba zodpovedného
zástupcu.

38. Podľa § 7 ods. 1,2,3 ZDD, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva
záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie

dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby
je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť,
výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16
ods. 3). Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi
list vlastníctva nie starší ako tri mesiace.

39. Podľa § 11 ods. 1 ZDD, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po
dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

40. Podľa § 12 ZDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste

a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo
ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť
cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako
šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva
nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. (2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba,

ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom
v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky
musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla
tri týždne po odoslaní výzvy. (3) Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie
ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník

k dispozícii. (4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu
dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. (5) Vlastník predmetu
dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4
vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký
posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať

a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú
odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník
znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. (6) Na účely
ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola
určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

41.Podľa§16ods.1ZDD, dražbujemožnévykonaťlennazákladepísomnejzmluvyovykonanídražby,
ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom
orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento
územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

42. Podľa § 21 ods. 2 ZDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním

trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).43. Podľa § 21 ods. 4 ZDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

44. Podľa § 27 ods. 1 ZDD, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote,
prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí,
ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa
osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny

dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z
výťažku dražby.

45. Podľa § 28 ods. 3 ZDD, ak ide o byt, dom alebo inú nehnuteľnosť, zašle dražobník po zaplatení
ceny predmetu dražby jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spolu s potvrdením
o zaplatení bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému úradu.

46. Z vyššie citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 vyplýva, že neplatnosť dražby ako verejného konania je
možné určiť iba súdom, za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona.

47. V prejednávanej veci v rámci priebehu dobrovoľnej dražby dňa 16.10.2017 licitátor udelil príklep
účastníkovi dražby - žalovanému 3. na základe podania vo výške 93.000 eur, ktorý sa stal vydražiteľom.
Žalobca podal žalobu o neplatnosť tejto dobrovoľnej dražby na tunajšom súde dňa 19.12.2017.
Vzhľadomnauvedenésúdkonštatuje,žežalobcasiuplatnilsvojnárokvzákonnejlehotetrochmesiacov.

48. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne
a včas splnená.

49. Podľa § 151h ods. 1,2 OZ, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči
nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh
alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak. Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú
účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného

práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného
práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.

50. Podľa § 151j ods. 1,2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný

veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

51. Podľa § 151l ods.1, 2 a 4 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu

záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného
veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v
bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel
alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. Ak je záložné

právozapísanévkatastrinehnuteľností,záložnýveriteľjepovinnýjednovyhotovenieoznámeniaozačatí
výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva
vyznačí v katastri nehnuteľností.52. Podľa § 151m ods. 1 OZ, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva
alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu
záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný

zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie
začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí
výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-
dňoválehotazačínaplynúťododňaregistráciezačatiavýkonuzáložnéhoprávavregistrizáložnýchpráv.

53. Podľa § 151m ods. 4 OZ, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť
záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému
veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú
súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má
záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.

54. Podľa § 151m ods. 9 OZ, záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone
záložnéhoprávabezzbytočnéhoodkladupopredajizálohu,vktorejuvedienajmäúdajeopredajizálohu,
hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití
výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ
povinný preukázať.

55. Podľa § 151mb ods. 1 OZ, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné
jej príslušenstvo.

56. Podľa § 151md ods. 1 OZ, záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom

všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa
záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e)
vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v
bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo
prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda

záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva
určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným
spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

57. Podľa § 151md ods. 2 OZ, po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra
záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona
registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného
práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.

58. Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom v našom právnom poriadku,
pretožeslúživeriteľovinazabezpečeniepohľadávkyajejpríslušenstvaa umožňuje,abyveriteľuspokojil
svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a
včas splnená. Možno teda vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia
zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti

pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude
môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť
sa zo zálohu.

59. Záložné právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, že jeho vznik a zánik sa odvíja

od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným
právom, zanikne, zaniká aj záložné právo. Záložné právo sa teda viaže na pohľadávku. Z toho vyplýva,
žeakákoľvekdispozíciaspohľadávkounemázanásledokzánikzáložnéhopráva,aleajpozmenáchplní
svoju zabezpečovaciu funkciu. V prípade prechodu alebo prevodu pohľadávky záložné právo prechádza
na nadobúdateľa pohľadávky. Rovnako je to aj v prípade postúpenia pohľadávky (cesia). Záložné právo

sa vzťahuje na pohľadávku a jej príslušenstvo. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky s omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
60. V súvislosti s realizáciou záložného práva sa záložný veriteľ po tom, čo záložný dlžník riadne a
včas nesplnil svoju splatnú pohľadávku, môže uspokojiť buď predajom zálohu na dražbe podľa zákonač. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, predajom podľa osobitných zákonov, teda buď núteným
predajom podľa Exekučného poriadku, alebo podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pokiaľ sa
záložné právo týka majetku, ktorý tvorí konkurznú podstatu a pokiaľ v konkurze došlo k rozvrhnutiu

výťažku speňaženia zálohu, alebo iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva.
Zákon dáva možnosť, aby si spôsob výkonu záložného práva dohodli záložca a záložný veriteľ v zmluve
o zriadení záložného práva.
61. Právna úprava záložného práva uprednostňuje výkon záložného práva predajom na dražbe, keďže
pre záložného veriteľa bude najefektívnejší. Súčasne s novelou Občianskeho zákonníka bol prijatý i

zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len "ZDD"), ktorý upravuje postup dražobníka
a jeho zamestnanca - licitátora, ako aj práva a povinnosti osôb zúčastnených na dražbe. Ide o právnu
normu, ktorá je osobitným právnym predpisom občianskeho práva. V § 34 ZDD sa výslovne uvádza, že
na právne vzťahy upravené v zákone o dobrovoľných dražbách sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Zákon o dobrovoľných dražbách upravuje jeden zo spôsobov nadobúdania vlastníckeho
práva, prípadne iného práva k predmetu dražby, teda prechod vlastníckeho práva alebo iného práva

k predmetu dražby príklepom licitátora. Predmetom dražby môže byť všetko, čo môže byť predmetom
záložného práva s výnimkou niektorých záloh vymedzených v zákone. Právnym dôvodom, na základe
ktorého sa dražba vykonáva, je písomná zmluva o výkone dražby, ktorú uzaviera navrhovateľ dražby a
dražobník. Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene
vlastníka. Takouto osobou v zmysle Občianskeho zákonníka môže byť predovšetkým záložný veriteľ. Ak

navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať aj dôvod konania
dražby, označenie vlastníka (majiteľa) predmetu dražby, t.j. jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt, ak
je fyzickou osobou; ak je vlastníkom predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby
musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené (§ 16
ods. 3 ZDD). K zmluve treba priložiť písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby

možno dražiť. Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, k zmluve treba priložiť aj písomné vyhlásenie
záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného
práva. Zmluva o výkone dražby môže obsahovať aj dojednanie o oprávnení licitátora znížiť najnižšie
podanie a do akej výšky. Na vydražiteľa prechádza vlastnícke právo alebo iné právo udelením príklepu
za podmienky uhradenia ceny dražby v určenej lehote. Nadobudnutie vlastníckeho práva alebo iného

práva dražbou sa potvrdzuje notárskou zápisnicou o priebehu dražby, ktorej rovnopis obdrží vydražiteľ.
Ak ide o nehnuteľnosť, dražobník po zaplatení ceny predmetu dražby zašle bez zbytočného odkladu
príslušnému katastrálnemu odboru jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice.

62. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná 1. ako záložný veriteľ, potom ako

záložným právom zabezpečená pohľadávka nebola zo strany dlžníka riadne a včas splnená, využila
svoje legitímne právo domáhať sa uspokojenia zálohu prostredníctvom predaja na dražbe. Toto právo
ako vecné právo slúžiace na zabezpečenie úhrady kúpnej ceny spornej nehnuteľnosti jej patrilo na
základe platne uzatvorenej zmluvy z 31.05.2005, ktorej predmetom bol záloh a to sporné nehnuteľnosti,
pričom toto jej právo nikdy nezaniklo, pretože bolo preukázateľne predmetom následných zmluvných

prevodov od pôvodného vlastníka POPO, s.r.o., cez POPO SLOVAKIA, a.s, E. H. a J. H., Drôtovna,
s.r.o. až po PAVLIX, s.r.o. (žalobca). O priebehu dražby bola spísaná notárska zápisnica, pričom súd
nezistil žiadne pochybenie v súvislosti s priebehom dobrovoľnej dražby, čo napokon ani nebolo spornou
otázkou.

63. Nakoľko sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 16.10.2017 z dôvodu
zániku záložného práva žalovanej 1. a z dôvodu nezákonného a nesprávneho ocenenia predmetu
dražby, súd zameral priebeh dokazovania a jeho následné vyhodnotenie na vyriešenie týchto sporných
otázok, prioritne na vyriešenie si predbežnej otázky vo vzťahu ku existencii resp. neexistencii - zániku
sporného záložného práva, na podklade ktorého bola vykonaná dobrovoľná dražba.

64. Žalobca tvrdil, že žalovaná 1. svoju pohľadávku v konkurznom konaní vedenom pod sp.zn. 25K
26/2012 prihlásila po uplynutí základnej prihlasovacej lehote a preto jej záložné právo zaniklo, čo právne
odôvodnil § 151md ods. 1 písm. h) OZ a § 28 ods. 4 ZoKR. Poukázal pritom na nutnosť vychádzania
z právneho názoru, že zánikom hlavného, t.j. zabezpečovaného záväzku, dochádza nevyhnutne k

zániku zabezpečovaného záväzku, t.j. záložného práva. Okamihom zániku hlavného záväzku dochádza
aj k zániku záložného práva, ktoré bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa z
hlavného záväzkového vzťahu. Zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniklo aj záložné právo viaznuce
na predmetných nehnuteľnostiach v prospech záložného veriteľa.65. Podľa § 8 ZoKR, zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné
právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú

podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona
považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.

66. Podľa § 28 ods. 1,3 a 4 ZoKR, pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze
uplatňuje prihláškou. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však

nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na
pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného
do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po
doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní
v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v
prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej

prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.

67. Podľa § 67 ods. 1 písm. c) ZoKR, konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky.

68. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 15.02.2013 Okresný súd

Trnava vydal uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - POPO, s.r.o. v konkurze. Dňa
18.02.2015bolasprávcovidoručenáprihláškanezabezpečenejpohľadávkyveriteľa-žalovanej1.,ktorou
si uplatnila voči úpadcovi nezabezpečenú pohľadávku vo výške 50.788,32 eur titulom nezaplatenej
časti kúpnej ceny. Táto pohľadávka bola zabezpečená záložným právom zriadeným titulom Zmluvy zo
dňa 31.05.2005. Dňa 18.04.2006 bola uzatvorená zmluva o predaji časti podniku medzi úpadcom a

spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a s., predmetom ktorej bol prevod spornej nehnuteľnosti a záväzku
úpadcu na úhradu časti kúpnej ceny. Titulom tejto zmluvy úpadca POPO, s.r.o. ručil za splnenie záväzku
spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a.s. veriteľovi, teda žalovanej 1. a teda spoločnosť POPO SLOVAKIA,
a.s. zodpovedala žalovanej 1. ako záložnému veriteľovi za splnenie zabezpečenej pohľadávky zálohom.
Úpadca nezabezpečil žiadnym svojim majetkom záväzok voči veriteľovi a nebol zabezpečený ani

žiadnym majetkom tretej osoby. Sporné nehnuteľnosti teda nepredstavovali majetok tretej osoby
podliehajúci podstate.

69. Poukazujúc na skutočnosť, že zriadené záložné právo ako zabezpečovacie právo netvorilo majetok
dlžníka-úpadcupodľaZoKR,nemohlotedazaniknúť,akotvrdížalobcaaniejemožnéodvodzovaťzánik

záložného práva žalovanej 1. od ust. § 28 ods. 4 ZoKR. Vzhľadom k uvedenému, tvrdenie žalobcu, že
žalovaná 1. nemohla byť navrhovateľom dražby z dôvodu zániku záložného práva, nemožno považovať
za preukázané a v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd mal teda preukázané, že
žalovaná 1. si ako navrhovateľka dražby riadne uplatnila svoje právo v súlade so zákonom.

70. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby aj z dôvodu porušenia ust. § 12 ZDD,
keď tvrdil, že sporná nehnuteľnosť bola nezákonne a nesprávne ocenená znalcom Ing. Miroslavom
Tokárom na sumu 170.000 eur, pričom znalkyňa Ing. Jana Kvantová ocenila túto nehnuteľnosť na
sumu 199.000 eur. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať
znalkyňou Ing. Janou Kvantovou zo dňa 13.02.2018 č. 14/2018 a navrhol jej výsluch v prípade

spochybnenia tohto znaleckého posudku zo strany žalovaného 2.

71. Súd považoval za preukázané, že žalovaný 2. ako dražobník v súlade so zákonom riadne zabezpečil
ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby súdnym
znalcom Ing. Miroslavom Tokárom dňa 14.06.2017, teda v čase konania dražby nebol starší ako 6

mesiacov. Žalobca namietal výšku, na akú bola predmetná nehnuteľnosť ocenená v tomto znaleckom
posudku. Zákon o dobrovoľných dražbách určuje, že dražobník je povinný zaistiť ohodnotenie predmetu
dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Vlastník predmetu dražby je povinný
umožniť po predchádzajúcej výzve v čase určenom vo výzve vykonanie ohodnotenia, ak tak neurobí,
tak ohodnotenie je možné vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Znalecký

posudok bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR
pod č. 913556 pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností.
Ako vyplýva zo znaleckého posudku, znalec pri jeho vypracovaní postupoval v súlade so zákonom
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, vyhláškou č. 490/2004 Z.z., ktorou savykonáva zákon č. 382/2004 Z.z., vyhláškou č. 491/2004 Z.z., Metodikou výpočtu všeobecnej hodnoty
nehnuteľností a stavieb, zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v
znení neskorších predpisov, Občianskym zákonníkom, opatrením ŠÚ SR č. 128/2000 Z.z., ktorým

sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, Indexami cien stavebných prác na precenenie rozpočtov a zákonom
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V znaleckom posudku znalec uviedol, že použil metódu
polohovejdiferenciáciezdôvodu,keďženebolomožnépoužitiekombinovanejmetódy,pretožestavebné
objekty sú čiastočne poškodené a neboli dostupné vierohodné informácie a podklady použiteľné z už
zrealizovaných predajov ani z jednej dostupných realitných kancelárií a realitných časopisov ohľadne

porovnateľných objektov, nebolo možné stanoviť ani porovnávaciu metódu. Miestnu ohliadku spojenú
so šetrením, zameraním a fotodokumentáciou ohodnocovaných nehnuteľností znalec vykonal osobne
10.06.2017, vnútorné priestory domu neboli sprístupnené, aktuálny užívateľ prízemného východného
bytu odmietol sprístupniť vnútorné priestory, preto znalec postupoval podľa zákona o dobrovoľných
dražbách a posudok vyhotovil z dostupných dokladov, ktoré priložil ako prílohy k posudku.

72. Žalobca síce namietal výslednú hodnotu nehnuteľnosti, ktorú určil znalec a predložil znalecký
posudok, ktorý na základe jeho požiadavky vypracoval iný znalec, avšak napriek námietke žalobcu,
súd konštatuje, že nezistil, žeby znalecký posudok nespĺňal zákonom stanovené náležitosti. Pokiaľ
žalobca tvrdil nesprávnosť tohto posudku, mal poukázať na konkrétne nesprávnosti resp. neodbornosti
znaleckého posudku, k čomu však nedošlo. Iba tvrdenie žalobcu o nesprávnej výške ohodnotenia

spornej nehnuteľnosti nemôže byť podstatným dôvodom a relevantným argumentom, vďaka ktorému by
súd dospel k záveru o porušení príslušného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.

73. Nadväzujúc na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že dražobník teda žalovaný 2. podľa §12
ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v

mieste a čase konania dražby a to súdnym znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Oceňovanie
nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov MS SR, keďže predmetom dražby bola nehnuteľnosť.
Znalec Ing. Miroslav Tokár vo svojom znaleckom posudku č. 41/2017 určil všeobecnú hodnotu
predmetnej nehnuteľnosti na sumu 170.000 eur. Vo vzťahu k samotnému znaleckému posudku súd
poukazuje na zodpovednosť znalca za obsah znaleckého posudku ako osoby splnomocnenej štátom

na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne
a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne ( § 16 ods. 2 zák. č.382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) s tým, že pokiaľ by znalcovi
nejaké vážne dôvody neumožnili vykonať úkon riadne a včas, mal možnosť odmietnuť jeho vykonanie v
zmysle § 12 ods. 2 písm. e) zák. č. 382/2004 Z.z., čo ale neurobil. Dražobník - žalovaný 2. ako zadávateľ

nemal vplyv na obsah posudku ani nemal žiadne možnosti nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať
alebo usmerňovať vo vzťahu k stanoveniu ceny spornej nehnuteľnosti. Povinnosťou žalovaného 2. podľa
zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom, čo aj urobil
a znalecký posudok objednal u osoby, zapísanej v zozname znalcov a podľa zákona bol povinný určiť
cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. V tomto smere si žalovaný 2. svoju povinnosť riadne splnil

a pri určení ceny predmetu dražby aj vychádzal zo záverov znalca.

74. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu prax slovenských súdov, podľa ktorej čo sa
týka určenia ceny draženej nehnuteľnosti, táto nemôže mať vplyv na platnosť dražby - rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, podľa ktorého určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti

nemázanásledokneplatnosťdražby. PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduČRsp.zn.20Cdo1083/2005
ohodnotenie nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú
bude predaná, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný výsledok dražby môže
odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne predaná. Pokiaľ je
trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa táto skutočnosť prejaví

pri samotnej dražbe.

75. Záverom súd vo vzťahu k námietke žalobcu o nesprávnej a nezákonnej hodnote predmetu dražby
majúcej vplyv na platnosť dobrovoľnej dražby pre porušenie § 12 ods. 1 ZDD uvádza, že z vykonaného
dokazovania mal nepochybne a hodnoverne preukázané, že zákonná podmienka pre uskutočnenie

dobrovoľnej dražby podľa § 12 ods. 1 ZDD bola jednoznačne splnená a tento záver nemôže byť
spochybnený tvrdením žalobcu o nesprávnej hodnote predmetu dražby, preto súd na túto námietku
žalobcu odvolávajúc sa na vyššie konštatované dôvody v predchádzajúcich odsekoch neprihliadol
a neprihliadol ani na žalobcom predložený znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. JanouKvantovou. Tvrdenie žalobcu o nesprávnej hodnote predmetu dražby, ktoré navyše nebolo bližšie
a konkrétnejšie odôvodnené, nemôže mať dopad na právne posúdenie otázky platnosti dobrovoľnej
dražby, pri ktorej súd skúma len nesúlad realizovanej dražby so zákonom o dobrovoľných dražbách.

76. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynula teda žiadna pochybnosť o priebehu dobrovoľnej
dražby v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, súd nemal pochybnosť o oprávnenosti žalovanej
1. ako navrhovateľky dražby domáhať sa svojho práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby a tiež nemal
pochybnosť o objektivite podaného znaleckého posudku vypracovaného v súvislosti s dobrovoľnou

dražbou,pretožalobužalobcuvcelomrozsahuzamietolakonedôvodnúanepreukázanú,keďžežalobca
neuniesol svoje dôkazné bremeno.

77. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

78. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

79.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

80. V rámci rozhodovania o trovách konania súd aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu
úspechu) vyplývajúcu z citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP a v tomto konaní úspešnej žalovanej 1. a
žalovanému 3. priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.
Žalovanému 3. nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žalovaný 3. tento nárok neuplatnil.

81. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvejinštancie,možnouplatniťzasplneniapodmienokpodľa§366CSPnajneskôrvlehotenavyjadrenie

k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.

233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.