Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205493
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2517205493.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: PAVLIX, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Galvaniho 41, IČO: 45 493 146, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hlohovec, Podzámska 41/A, IČO: 47 256 371, proti žalovaným: 1. Ing. I.
J., nar. XX.X.XXXX, adresa T., S. XXXX/XX, zastúpená advokátom: JUDr. Daniel Kostolanský, so sídlom
Piešťany, Štúrova 4, 2. Faross, s.r.o., so sídlom Piešťany, Lednická 7704/7, IČO: 46 867 422, 3. Ing.
E. K., nar. XX.X.XXXX, adresa H., D. XXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 7C/43/2017-578 zo dňa 1.10.2020, v spojení s

jeho opravným uznesením č.k. 7C/43/2017-635 zo dňa 15.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1, 2 a 3 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd nevyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaná 1. a žalovaný 3. majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

III. Žalovanému 2. sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. S poukazom na ust. § 177 ods. 1, § 179 ods. 1 a § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj len CSP) prioritne prvoinštančný súd poukázal na to, že dňa 1.10.2020
prebehlo pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej 1., ktorá bola zastúpená svojim právnym
zástupcom, podľa § 180 CSP. Súd konštatoval, že žalobca a jehoprávny zástupca, ktorí mali vedomosť
o termíne pojednávania, sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnili ani

nepožiadali o odročenie. Súd oboznámil, že dňa 30.09.2020 o 9:04 hod. síce bolo doručené elektronické
podanieprávnehozástupcu,ktoréobsahovalopotvrdenievšeobecnéholekáraozhoršenomzdravotnom
stave právneho zástupcu žalobcu a bola mu doporučená domáca liečba, avšak z obsahu tohto
podania (č.l. 542) okrem lekárskej správy a uvedeného predmetu označeného ako URGENTNÉ!!!
POJEDNÁVANIE 1.10.2020 o 8:45!!!!OS Piešťany č.k. 7C 43/2017, preposlať zákonnému sudcovi
p. JUDr. Šimonová, tento email neobsahuje žiaden text, z ktorého by bola zrejmá žiadosť právneho
zástupcu o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v čase

začatia pojednávania o 8:45 hod. nemal k dispozícii žiadne iné podanie, v ktorom by žalobca alebo
jeho právny zástupca ospravedlnil neprítomnosť a žiadal o odročenie vážnymi okolnosťami, súd na
nariadenom pojednávaní meritórne vec prejednal. Z obsahu spisu vyplýva, že až 02.10.2010 bolo
súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom ospravedlnil svoju neprítomnosť napojednávaní, žiadal o odročenie a zároveň uviedol, že žalobca trvá na jeho osobnej prítomnosti na
pojednávaní. Toto podanie právny zástupca elektronicky odoslal 30.09.2010 o 21:27:06 ( č.l. 555) a
súdu bolo doručené dňa 02.102020 o 7:34 hod. (úradný záznam na č.l. 554). Právny zástupca toto

podanie doplnil aj podaním na pošte (pečiatka pošty 30.09.2020), ktoré bolo súdu doručené 05.10.2020
(č.l. 569). Pokiaľ bolo z kancelárie právneho zástupcu doručované mailové podanie obsahujúce
lekárske potvrdenie o práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu, nie je zrejmé, prečo toto podanie
potom neobsahovalo i text, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobca žiada odročiť pojednávanie zo
zdravotných dôvodov právneho zástupcu. Okrem toho žalobcovi nič nebránilo, aby svoju neprítomnosť

na pojednávaní ospravedlnil telefonicky a požiadal o odročenie buď deň pred pojednávaním prípadne
najneskôr v deň pojednávania pred jeho začatím, prípadne tak mohla učiniť osoba poverená právnym
zástupcom žalobcu, pokiaľ mal právny zástupca žalobcu zhoršený zdravotný stav. V danom prípade
mal súd v čase konania pojednávania k dispozícii iba lekársku správu doručenú mailom zo strany
právneho zástupcu žalobcu, pričom nemal k dispozícii žiaden doklad preukazujúci žiadosť právneho
zástupcu alebo priamo žalobcu o odročenie pojednávania. Samotný mail obsahujúci iba lekárske

potvrdenie o zdravotnom stave bez akéhokoľvek textu, z ktorého by vyplývala takáto žiadosť, nemohol
byť dostatočným podkladom pre odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca resp.
jeho právny zástupca preukázateľne nepožiadal o odročenie pojednávania, v dôsledku čoho nemohli
byť splnené zákonné podmienky pre odročenie pojednávania, súdu neostalo iné, ako za prítomnosti
právneho zástupcu žalovanej 1., žalovaného 2. a žalovaného 3. otvoriť pojednávanie.

3. Z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd zistil nasledovný skutkový stav:
Z obsahu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 31.05.2005 vyplýva,
že žalovaná 1. ako predávajúca uzatvorila s kupujúcim POPO, s.r.o. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. H., v obci H., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok

parc. č. 7478/1 vo výmere 605 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba - obytný dom s. č. XXXX na
pozemku parc. č. 7478/1. Zmluvné strany sa zároveň v článku IV. dohodli na zriadení záložného práva
na zabezpečenie pohľadávky predávajúcej ako záložného veriteľa vyplývajúcej zo záväzku kupujúceho
na zaplatenie kúpnej ceny podľa článku II. tejto zmluvy. Toto záložné právo sa vzťahuje na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa voči kupujúcemu na zaplatenie zostatku kúpnej ceny vo výške 4.500.000

Sk. Záložca na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa dáva záložnému veriteľovi do zálohu
prevádzané nehnuteľnosti uvedené v článku I. tejto zmluvy a záložný veriteľ tieto nehnuteľnosti prijíma
do zálohu. Správa katastra Piešťany povolila vklad 11.07.2005 pod č. V1518/05.

4. Podľa zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej medzi spoločnosťou POPO, s.r.o. ako predávajúcim

a spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a.s. ako kupujúcim zo dňa 18.04.2006 bol predmetom transakcie
podľa článku 2 bod 2.3 zmluvy prevod vlastníctva sporných nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX
vo výlučnom vlastníctve predávajúceho (POPO, s.r.o.). Správa katastra Piešťany povolila vklad dňa
21.04.2006 pod č. V1067/06. Tieto nehnuteľnosti v celosti kúpil do svojho výlučného vlastníctva
kupujúci (POPO SLOVAKIA, a.s.), pričom podľa bodu 2.5 článku 2 zmluvy predávajúci vyhlásil, že na

predávaných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo
zapísané vkladom V1518/05-1680/05.

5. Dňa 25.09.2007 uzatvorili spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. ako predávajúci a E. H. a J. H. ako
kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti. V článku IV. ods. 1 písm. a) tejto

zmluvy predávajúci vyhlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech Ing.
I. J., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 478). Vklad bol povolený dňa 27.09.2007 pod č. V2566/07.

6. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.2010 E. H. a J. H. ako predávajúci predali kupujúcemu Drôtovňa,
s.r.o. sporné nehnuteľnosti s tým, že v článku V. bol 1 zmluvy predávajúci vyhlásili, že sporné

nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX (č. l. 483). Správa
katastra Piešťany rozhodnutím z 01.03.2010 povolila vklad vlastníckeho práva v prospech Drôtovňa,
s.r.o. pod č. V329/10.

7. Obchodná spoločnosť Drôtovňa, s.r.o. ako predávajúci predala kupujúcemu obchodnej spoločnosti

PAVLIX s.r.o., teda žalobcovi sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 02.06.2010. Podľa
článku V. bod 1 predávajúci vyhlásil, že na sporných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech
Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený pod č. V1160/10
(č.l. 491).8. Z notárskej zápisnice č. N1751/2017, Nz36460/2017, NCRIs37221/2017 napísanej na Notárskom
úrade v Nových Zámkoch dňa 16.10.2017 JUDr. Petrom Šulaim, notárom so sídlom v Nových Zámkoch,

na mieste samom v Piešťanoch, v Penzióne Hellen vyplýva, že notár JUDr. Peter Šulai osvedčil
vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila na základe oznámenia o dobrovoľnej dražbe
č. DD 3B/2017, registrovaného v NCRdr pod č. 4874/2017 dňa 24.09.2017, predmetom ktorej boli
sporné nehnuteľnosti. Podľa odseku 4/ predmetnej notárskej zápisnice sa začal výkon záložného
práva záložným veriteľom - žalovanej 1. formou dobrovoľnej dražby. Všeobecná hodnota predmetu

dražby bola stanovená znaleckým posudkom č. 41/2017 zo dňa 14.06.2017 vyhotoveným znalcom Ing.
Miroslavom Tokárom na sumu 170.000 eur, čo vyplýva z odseku 5/ notárskej zápisnice. Navrhovateľom
dražby bola žalovaná 1., dražobníkom bol žalovaný 2. a priebeh dražby je opísaný v odseku 9/ notárskej
zápisnice. V zmysle odseku 10/ notárskej zápisnice vydražiteľom sa stal žalovaný 3. Dosiahnutá cena
vydražením predstavovala sumu 93.000 eur.

9. Návrh na zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného 3. bol na Okresnom úrade Piešťany,
katastrálny odbor podaný dňa 19.10.2017.

10. Okresný súd Piešťany rozsudkom vydaným dňa 29. novembra 2012, právoplatným 08.02.2013 sp.
zn. 7C/275/2008 zaviazal spoločnosť POPO, s.r.o. povinnosťou zaplatiť žalovanej 1. sumu 43.152 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 2% ročne z dlžnej sumy od 12.04.2007 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania vo výške 2.589,12 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V danom konaní bola
žalovaná 1. v procesnom postavení navrhovateľky. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd konštatoval
opodstatnenosť nároku navrhovateľky (teda žalovanej 1.), pričom v prípade zmluvy o predaji podniku
medzi spoločnosťou POPO, s.r.o. a POPO SLOVAKIA, a.s. súd nevidel dôvod na pochybnosť, že predaj

časti podniku sa vzťahoval aj na pohľadávku žalovanej 1. Prechodom záväzku na kupujúceho, teda
spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. sa POPO, s.r.o. (odporca), ktorý bol pôvodne dlžníkom dostal do
postavenia ručiteľa kupujúceho a teda ručí za splnenie jeho záväzkov voči žalovanej 1. V zmysle týchto
skutočností súd právne posúdil uplatnenie nároku žalovanej 1. (navrhovateľky) voči odporcovi, ako
nárok vyplývajúci z ručiteľského vzťahu medzi navrhovateľkou ako veriteľom, spoločnosťou POPO

SLOVAKIA, a.s. ako dlžníkom a odporcom ako ručiteľom s tým, že postavenie ručiteľa sa spravuje
ustanovenia § 303 a nasl. OZ o ručení a to bez ohľadu na to, že samotný zabezpečený záväzok sa
spravuje režimom Občianskeho zákonníka. Súd ďalej konštatoval, že nesplnením záväzku zo strany
dlžníka vzniklo navrhovateľke právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v žalovanej výške spolu
s príslušenstvom súdnou cestou a to tak voči hlavnému dlžníkovi, ako aj voči ručiteľovi, prípadne aj voči

obom naraz.

11. Zo znaleckého posudku č. 41/2017 (č. l. 333), ktorý vypracoval znalec Ing. Miroslav Tokár dňa
14.06.2017vyplýva,žeznalecstanovilvšeobecnúhodnotuspornejnehnuteľnostizaúčelomdobrovoľnej
dražby ku dňu 10.06.2017 tak, že všeobecná hodnota stavieb a pozemkov je spolu 170.000 eur.

12. Z obsahu pripojeného spisu vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/26/2012 vyplýva,
že dňa 13.09.2012 podal navrhovateľ Slovenská republika - finančné riaditeľstvo SR, Daňový úrad
Trnava na dlžníka POPO, s.r.o. na Okresný súd Trnava návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný
súd Trnava uznesením vydaným dňa 24.09.2012 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi POPO,

s.r.o.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 02.10.2012. Uznesením z 20.12.2012 konkurzný súd
ustanovil dlžníkovi POPO, s.r.o. predbežného správcu Ing. Luciu Sandtner, PhD.. Uznesením vydaným
15.02.2013 konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka POPO, s.r.o. a do funkcie správcu
ustanovil Ing. Luciu Sandtner, PhD.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.02.2013. Konkurzný
súd uznesením z 17.06.2013 odvolal z funkcie správcu Ing. Luciu Sandtner, PhD. a ustanovil

do funkcie správcu JUDr. Petra Ondreičku. Žalovaná 1. podaním zo dňa 16.02.2015 doručeným
konkurznému súdu 17.02.2015 prihlásila svoju pohľadávku, a to nezaplatenú časť kúpnej ceny z
predaja spornej nehnuteľnosti vo výške 43.152 eur spolu s príslušenstvom do konkurzného konania
spolu v sume 50.788,32 eur. Správca konkurznej podstaty JUDr. Peter Ondreička sa v písomnom
podaní zo dňa 08.07.2015, ktoré sa nachádza na č.l. 340 a nasl. konkurzného spisu vyjadril v rámci

konkurzného konania ku skutkovému stavu i k právnemu posúdeniu vo vzťahu k návrhu žalovanej
1. na zahrnutie majetku do konkurznej podstaty. Skonštatoval, že titulom zmluvy o predaji časti
podniku zo dňa 18.04.2006 nadobudla obchodná spoločnosť POPO SLOVAKIA a.s. nehnuteľnosti a
tým zodpovedá žalovanej 1. ako záložnému veriteľovi za splnenie zabezpečenej pohľadávky zálohom;zánik zabezpečenia záväzku majetkom úpadcu titulom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006
úpadca ručí popri nadobúdateľovi zálohu za splnenie záväzku žalovanej 1. Majetok, ktorý zabezpečuje
úpadcove záväzky predstavuje majetok, ktorý mu patrí, ako aj majetok tretích osôb. Po zmene práv

a záväzkov titulom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006 medzi jej účastníkmi, úpadca
nezabezpečil žiadnym svojim majetkom záväzok veriteľa - žalovanej 1. Po zmene práv a záväzkov
titulom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006 nebol záväzok úpadcu voči veriteľovi -
žalovanej 1. zabezpečený žiadnym majetkom tretej osoby. Nehnuteľnosti nepredstavujú majetok tretej
osoby podliehajúci konkurzu, kde treba poukázať i na skutočnosť, že prihlásenie pohľadávky v

dodatočnej prihlasovacej lehote (po uplynutí základnej 45 dňovej lehoty) má na právne postavenie
veriteľa v konkurze, ktorého pohľadávka je zabezpečená zabezpečovacím právom obmedzujúci účinok
- zánik zabezpečovacieho práva. Veriteľ je v tomto prípade uspokojený len z výťažku zaradeného do
rozvrhu so všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po
doručení prihlášky správcovi. Dňa 20.01.2015 správca realizoval konečný rozvrh pre nezabezpečených
veriteľov a veriteľ - žalovaná 1. nebola uspokojovaná. V návrhu na rozhodnutie vo veci správca

konkurznej podstaty na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia, keďže
nehnuteľnosti nepredstavujú majetok podliehajúci konkurzu podľa § 67 ods. 1 písm. c) navrhol, aby
Okresný súd Trnava rozhodol o zrušení konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu POPO, s.r.o. po
splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesením zo dňa 27. novembra 2015, právoplatným 22.12.2015
Okresný súd Trnava zrušil konkurz na majetok úpadcu POPO, s.r.o. po splnení konečného rozvrhu

výťažku. Konkurzný súd zároveň doručil žalovanej 1. vyjadrenie vo vzťahu k prihláške žalovanej 1. do
konkurzného konania. Konkurzný súd konštatoval, že úpadca nezabezpečil žiadnym svojim majetkom
záväzok žalovanej 1. ako veriteľa a zároveň nebol záväzok úpadcu voči žalovanej 1. zabezpečený
žiadnym majetkom tretej osoby.

13. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
tvrdil, že pokiaľ si žalovaná 1. neprihlásila v zákonnej prihlasovacej lehote v konkurznom konaní svoju
zabezpečenú pohľadávku, tak táto zabezpečená pohľadávka zanikla a zaniklo aj predmetné záložné
právo podľa ustanovenia § 151md písm. h) ZoKR. Žalovaná 1. mala vedomosť, že došlo medzi
spoločnosťou POPO, s.r.o. k predaju časti podniku, ktorý nadobudla spoločnosť POPO SLOVAKIA,

a.s. a poukázal na dôvod neplatnosti dražby v celom rozsahu, keďže došlo k zániku záložného práva.
Druhou skutkovou podstatou, pre ktorú napadol neplatnosť dražby je nezákonné a nesprávne ocenenie
predmetu dražby, nakoľko podkladom na ohodnotenie nehnuteľnosti a následne určenia ceny bol
znalecký posudok Ing. Miroslava Tokára č. 41/2017 zo dňa 14.07.2017, ktorý určil všeobecnú hodnotu
stavieb a pozemkov vo výške 170.000 eur, pričom už v tom čase žalobca namietal predmetné ocenenie

akotendenčnéanesprávne,avšakžalovaný2.najehonámietkyneprihliadal.Žalobcapriložildokonania
znalecký posudok Ing. Jany Kvantovej, ktorá určila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 190.000
eur, teda poukázal na rozdiel pri oceňovaní. Podľa jeho názoru, ak by žalovaná 1. prihlásila svoju
pohľadávku v konkurznom konaní včas správca konkurznej podstaty by vyzval žalobcu, aby v lehote
do 30 dní zaplatil k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku alebo prihlásenú sumu

pohľadávky, nakoľko úpadcov záväzok bol zabezpečený majetkom tretej osoby. Tvrdenie o tom, že
žalovaná nemala možnosť ovplyvniť a získať výťažok nie je teda pravdivé. Podotkol, že záložné právo
nikdy nemôže existovať bez samotnej existencie pohľadávky a to, že samotnú pohľadávku si žalovaná
1. aj uplatnila v konkurznom konaní, len potvrdzuje tú okolnosť, že vymazaním z obchodného registra
spoločnosti POPO, s.r.o. po rozdelení konečného výťažku z decembra 2015 predmetná pohľadávka

zanikla a tým aj jej zabezpečenie.

14. Žalovaná 1. prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že zmeškaním lehoty na prihlásenie
svojej zabezpečenej pohľadávky v konkurznom konaní nestratila existenciu záložného práva vo vzťahu
k nehnuteľnosti, pretože toto nebolo predmetom konkurznej podstaty, čo však stratila, bolo právo na

oddelené uspokojenie, teda z prípadného predaja nehnuteľnosti, ak by správca využil inštitút a zahrnul
do podstaty jestvujúce záložné právo. V tomto prípade by stratila nárok na oddelené uspokojenie, čiže by
bola uspokojená pomerne. Záložné právo žalovanej 1. nikdy nebolo predmetom a netvorilo konkurznú
podstatu. Zdôraznil, že zmeškaním lehoty žalovanej 1. zaniklo právo na oddelené uspokojenie, nie však
právo vyplývajúce z pohľadávky ako také, ani nie nárok vo vzťahu k vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej

bolo záložné právo prevedené. Ak by bolo tvrdenie žalobcu potvrdené, tak dávno by bolo záložné právo
vymazané z listu vlastníctva, pretože by bolo vymazané na podnet správcu konkurznej podstaty, ak by
bolo do podstaty zahrnuté.15. Žalovaný 2. uviedol, že predmetná dražba je platná, prebehla v súlade s právnymi predpismi,
pričom on ako dražobník pred začiatkom realizácie dražby musel mať podpísanú zmluvu, návrh na
vykonanie dražby a čestné vyhlásenie, že predmet dražby je možné dražiť, pričom navrhovateľ dražby

(žalovaná 1.) bol zastúpený právnym zástupcom, ďalej uviedol, že pred začatím dražby vždy podrobne
skúma možnosť pristúpenia k procesu dražby a v danom prípade nemal pochybnosti o opodstatnenosti
nároku navrhovateľa dražby, pretože žalovaná 1. mala svoju pohľadávku riadne priznanú právoplatným
a vykonateľným súdnym rozhodnutím, na liste vlastníctva v čase začiatku realizácie procesu dražby bolo
zapísané záložné právo v jej prospech a na základe týchto skutočností pristúpili k vykonaniu dražby.

Samotné záložné právo uvedené na liste vlastníctva slúžilo na zabezpečenie doplatenia kúpnej ceny
za predmet dražby.

16. Žalovaný 3. žiadal žalobu zamietnuť, aby mohol už začať legálne užívať nadobudnutú nehnuteľnosť
za ktorú zaplatil kúpnu cenu, pričom od nadobudnutia tejto nehnuteľnosti mu nebolo nielen umožnené
túto nehnuteľnosť užívať, ale mu nebolo ani umožnené prezrieť si jej stav, keďže mu nebol umožnený

vstup a nehnuteľnosť mu nebola ani odovzdaná. Svoje povinnosti si plní, platí dane, avšak práva k
nehnuteľnosti nemá žiadne.

17. Po právnej stránke prvoinštančný súd posúdil vec podľa ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, 2,
§ 7 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, § 12, § 16 ods. 1, § 21 ods. 2, § 21 ods. 4, § 27 ods. 1, § 28 ods. 3 zák. č.

527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZoDD),
podľa § 151a, § 151h ods. 1, 2, § 151j ods. 1, 2, § 151l ods. 1, 2 a 4, § 151m ods. 1 zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len OZ), i podľa § 8, § 28 ods. 1, 3 a 4 ZoKR (zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii).

18. Prvoinštančný súd uviedol, že v prejednávanej veci v priebehu dobrovoľnej dražby dňa 16.10.2017
licitátor udelil príklep účastníkovi dražby - žalovanému 3. na základe podania vo výške 93.000 eur, ktorý
sa stal vydražiteľom. Žalobca podal žalobu o neplatnosť tejto dobrovoľnej dražby na tunajšom súde dňa
19.12.2017. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca si uplatnil svoj nárok

v zákonnej lehote troch mesiacov.

19. Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa prvoinštančného súdu vyplýva, že žalovaná 1. ako
záložnýveriteľ,potomakozáložnýmprávomzabezpečenápohľadávkanebolazostranydlžníkariadnea
včas splnená, využila svoje legitímne právo domáhať sa uspokojenia zálohu prostredníctvom predaja na

dražbe.Totoprávoakovecnéprávoslúžiacenazabezpečenieúhradykúpnejcenyspornejnehnuteľnosti
jej patrilo na základe platne uzatvorenej zmluvy z 31.05.2005, ktorej predmetom bol záloh a to sporné
nehnuteľnosti, pričom toto jej právo nikdy nezaniklo, pretože bolo preukázateľne predmetom následných
zmluvných prevodov od pôvodného vlastníka POPO, s.r.o., cez POPO SLOVAKIA, a.s, E. H. a J. H.,
Drôtovna, s.r.o. až po PAVLIX, s.r.o. (žalobca). O priebehu dražby bola spísaná notárska zápisnica,

pričom súd nezistil žiadne pochybenie v súvislosti s priebehom dobrovoľnej dražby, čo napokon ani
nebolo spornou otázkou.

20. Nakoľko sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 16.10.2017 z dôvodu
zániku záložného práva žalovanej 1. a z dôvodu nezákonného a nesprávneho ocenenia predmetu

dražby, súd zameral priebeh dokazovania a jeho následné vyhodnotenie na vyriešenie týchto sporných
otázok, prioritne na vyriešenie si predbežnej otázky vo vzťahu ku existencii resp. neexistencii - zániku
sporného záložného práva, na podklade ktorého bola vykonaná dobrovoľná dražba.

21. Žalobca tvrdil, že žalovaná 1. svoju pohľadávku v konkurznom konaní vedenom pod sp.zn. 25K

26/2012 prihlásila po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty a preto jej záložné právo zaniklo, čo právne
odôvodnil § 151md ods. 1 písm. h) OZ a § 28 ods. 4 ZoKR. Poukázal pritom na nutnosť vychádzania
z právneho názoru, že zánikom hlavného, t.j. zabezpečovaného záväzku, dochádza nevyhnutne k
zániku zabezpečovaného záväzku, t.j. záložného práva. Okamihom zániku hlavného záväzku dochádza
aj k zániku záložného práva, ktoré bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa z

hlavného záväzkového vzťahu. Zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniklo aj záložné právo viaznuce
na predmetných nehnuteľnostiach v prospech záložného veriteľa.22. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že dňa 15.02.2013
Okresný súd Trnava vydal uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - POPO, s.r.o. v
konkurze. Dňa 18.02.2015 bola správcovi doručená prihláška nezabezpečenej pohľadávky veriteľa -

žalovanej 1., ktorou si uplatnila voči úpadcovi nezabezpečenú pohľadávku vo výške 50.788,32 eur
titulom nezaplatenej časti kúpnej ceny. Táto pohľadávka bola zabezpečená záložným právom zriadeným
titulomzmluvyzodňa31.05.2005.Dňa18.04.2006bolauzatvorenázmluvaopredajičastipodnikumedzi
úpadcom a spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a s., predmetom ktorej bol prevod spornej nehnuteľnosti
a záväzku úpadcu na úhradu časti kúpnej ceny. Titulom tejto zmluvy úpadca POPO, s.r.o. ručil za

splnenie záväzku spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a.s. veriteľovi, teda žalovanej 1. a teda spoločnosť
POPO SLOVAKIA, a.s. zodpovedala žalovanej 1. ako záložnému veriteľovi za splnenie zabezpečenej
pohľadávky zálohom. Úpadca nezabezpečil žiadnym svojim majetkom záväzok voči veriteľovi a nebol
zabezpečený ani žiadnym majetkom tretej osoby. Sporné nehnuteľnosti teda nepredstavovali majetok
tretej osoby podliehajúci podstate.

23. Poukazujúc na skutočnosť, že zriadené záložné právo ako zabezpečovacie právo netvorilo majetok
dlžníka-úpadcupodľaZoKR,nemohlotedazaniknúť,akotvrdížalobcaaniejemožnéodvodzovaťzánik
záložného práva žalovanej 1. od ust. § 28 ods. 4 ZoKR. Vzhľadom k uvedenému, tvrdenie žalobcu, že
žalovaná 1. nemohla byť navrhovateľom dražby z dôvodu zániku záložného práva, nemožno považovať
za preukázané a v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd mal teda preukázané, že

žalovaná 1. si ako navrhovateľka dražby riadne uplatnila svoje právo v súlade so zákonom.

24. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby aj z dôvodu porušenia ust. § 12 ZDD,
keď tvrdil, že sporná nehnuteľnosť bola nezákonne a nesprávne ocenená znalcom Ing. Miroslavom
Tokárom na sumu 170.000 eur, pričom znalkyňa Ing. Jana Kvantová ocenila túto nehnuteľnosť na

sumu 199.000 eur. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať
znalkyňou Ing. Janou Kvantovou zo dňa 13.02.2018 č. 14/2018 a navrhol jej výsluch v prípade
spochybnenia tohto znaleckého posudku zo strany žalovaného 2.

25. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný 2. ako dražobník v súlade so zákonom

riadne zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania
dražby súdnym znalcom Ing. Miroslavom Tokárom dňa 14.06.2017, teda v čase konania dražby
nebol starší ako 6 mesiacov. Žalobca namietal výšku, na akú bola predmetná nehnuteľnosť ocenená
v tomto znaleckom posudku. Zákon o dobrovoľných dražbách určuje, že dražobník je povinný zaistiť
ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Vlastník predmetu

dražby je povinný umožniť po predchádzajúcej výzve v čase určenom vo výzve vykonanie ohodnotenia,
ak tak neurobí, tak ohodnotenie je možné vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k
dispozícii. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľovMSSRpodč.913556preodborStavebníctvo,odvetviePozemnéstavbyaOdhadhodnoty
nehnuteľností. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, znalec pri jeho vypracovaní postupoval v súlade

so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, vyhláškou č. 490/2004 Z.z.,
ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z., vyhláškou č. 491/2004 Z.z., Metodikou výpočtu všeobecnej
hodnoty nehnuteľností a stavieb, zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
v znení neskorších predpisov, Občianskym zákonníkom, opatrením ŠÚ SR č. 128/2000 Z.z., ktorým
sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, Indexami cien stavebných prác na precenenie rozpočtov a zákonom

č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V znaleckom posudku znalec uviedol, že použil metódu
polohovejdiferenciáciezdôvodu,keďženebolomožnépoužitiekombinovanejmetódy,pretožestavebné
objekty sú čiastočne poškodené a neboli dostupné vierohodné informácie a podklady použiteľné z už
zrealizovaných predajov ani z jednej dostupných realitných kancelárií a realitných časopisov ohľadne
porovnateľných objektov, nebolo možné stanoviť ani porovnávaciu metódu. Miestnu ohliadku spojenú

so šetrením, zameraním a fotodokumentáciou ohodnocovaných nehnuteľností znalec vykonal osobne
10.06.2017, vnútorné priestory domu neboli sprístupnené, aktuálny užívateľ prízemného východného
bytu odmietol sprístupniť vnútorné priestory, preto znalec postupoval podľa zákona o dobrovoľných
dražbách a posudok vyhotovil z dostupných dokladov, ktoré priložil ako prílohy k posudku.

26. Žalobca síce namietal výslednú hodnotu nehnuteľnosti, ktorú určil znalec a predložil znalecký
posudok, ktorý na základe jeho požiadavky vypracoval iný znalec, avšak napriek námietke žalobcu,
súd konštatuje, že nezistil, že by znalecký posudok nespĺňal zákonom stanovené náležitosti. Pokiaľ
žalobca tvrdil nesprávnosť tohto posudku, mal poukázať na konkrétne nesprávnosti resp. neodbornostiznaleckého posudku, k čomu však nedošlo. Iba tvrdenie žalobcu o nesprávnej výške ohodnotenia
spornej nehnuteľnosti nemôže byť podstatným dôvodom a relevantným argumentom, vďaka ktorému by
súd dospel k záveru o porušení príslušného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.

27. Nadväzujúc na vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že dražobník teda žalovaný
2. podľa § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej
hodnoty v mieste a čase konania dražby a to súdnym znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie
Oceňovanie nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov MS SR, keďže predmetom dražby bola

nehnuteľnosť. Znalec Ing. Miroslav Tokár vo svojom znaleckom posudku č. 41/2017 určil všeobecnú
hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 170.000 eur. Vo vzťahu k samotnému znaleckému posudku
súd poukázal na zodpovednosť znalca za obsah znaleckého posudku ako osoby splnomocnenej štátom
na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne
a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne ( § 16 ods. 2 zák. č.382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) s tým, že pokiaľ by znalcovi

nejaké vážne dôvody neumožnili vykonať úkon riadne a včas, mal možnosť odmietnuť jeho vykonanie v
zmysle § 12 ods. 2 písm. e) zák. č. 382/2004 Z.z., čo ale neurobil. Dražobník - žalovaný 2. ako zadávateľ
nemal vplyv na obsah posudku ani nemal žiadne možnosti nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať
alebo usmerňovať vo vzťahu k stanoveniu ceny spornej nehnuteľnosti. Povinnosťou žalovaného 2. podľa
zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom, čo aj urobil

a znalecký posudok objednal u osoby, zapísanej v zozname znalcov a podľa zákona bol povinný určiť
cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. V tomto smere si žalovaný 2. svoju povinnosť riadne splnil
a pri určení ceny predmetu dražby aj vychádzal zo záverov znalca.

28. V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal aj na rozhodovaciu prax slovenských súdov, podľa

ktorej čo sa týka určenia ceny draženej nehnuteľnosti, táto nemôže mať vplyv na platnosť dražby -
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, podľa ktorého určenie výšky ceny draženej
nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 20 Cdo1083/2005 ohodnotenie nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny
nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný

výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne
predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa
táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe.

29. Záverom prvoinštančný súd vo vzťahu k námietke žalobcu o nesprávnej a nezákonnej hodnote

predmetu dražby majúcej vplyv na platnosť dobrovoľnej dražby pre porušenie § 12 ods. 1 ZoDD uviedol,
že z vykonaného dokazovania mal nepochybne a hodnoverne preukázané, že zákonná podmienka pre
uskutočnenie dobrovoľnej dražby podľa § 12 ods. 1 ZoDD bola jednoznačne splnená a tento záver
nemôže byť spochybnený tvrdením žalobcu o nesprávnej hodnote predmetu dražby, preto súd na túto
námietku žalobcu odvolávajúc sa na konštatované dôvody neprihliadol a neprihliadol ani na žalobcom

predložený znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Janou Kvantovou. Tvrdenie žalobcu o
nesprávnej hodnote predmetu dražby, ktoré navyše nebolo bližšie a konkrétnejšie odôvodnené, nemôže
mať dopad na právne posúdenie otázky platnosti dobrovoľnej dražby, pri ktorej súd skúma len nesúlad
realizovanej dražby so zákonom o dobrovoľných dražbách.

30. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynula teda žiadna pochybnosť o priebehu dobrovoľnej
dražby v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, súd nemal pochybnosť o oprávnenosti žalovanej
1. ako navrhovateľky dražby domáhať sa svojho práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby a tiež nemal
pochybnosť o objektivite podaného znaleckého posudku vypracovaného v súvislosti s dobrovoľnou
dražbou,pretožalobužalobcuvcelomrozsahuzamietolakonedôvodnúanepreukázanú,keďžežalobca

neuniesol svoje dôkazné bremeno.

31. V rámci rozhodovania o trovách konania prvoinštančný súd aplikoval zásadu zodpovednosti za
výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP a v tomto konaní úspešnej žalovanej
1. a žalovanému 3. s odkazom na § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči

neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. Žalovanému 3. nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si žalovaný 3. tento nárok neuplatnil.32. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP
a domáhal sa, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe

vyhovie a určí, že predmetná dobrovoľná dražba je neplatná, alternatívne, aby v zmysle § 389 CSP
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že žalovaní budú
povinní žalobcovi nahradiť trovy konania.

33. Uplatnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces odôvodnil tým, že súd prvej inštancie bez toho, aby boli splnené
zákonné podmienky, vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 1.10.2020.
Pokiaľ súd uvádza, že právny zástupca žalobcu zaslal len e-mail obsahujúci potvrdenie lekára o jeho
zhoršenom zdravotnom stave s odporučením domácej liečby, avšak tento e-mail neobsahuje žiaden
text, z ktorého by bola zrejmá žiadosť právneho zástupcu o odročenie pojednávania, to sa nezakladá

na pravde, nakoľko súdu bol dňa 30.9.2020 o 9.04 hod. zaslaný e-mail na adresu podateľne, ako aj
e-mailovú adresu pracovníčky infocentra, obsahujúci potvrdenie lekára o dočasnej práceneschopnosti,
žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj stanovisko žalobcu, že trvá na účasti tohto advokáta. Tieto
listinné dôkazy odvolateľ pripojil k odvolaniu. Právny zástupca žalobcu tak postupoval v súlade s § 183
CSP. Súd mal teda bezodkladne rozhodnúť o tom, že dôjde k odročeniu pojednávania, čo neurobil.

Právny zástupca žalobcu poslal uvedené dokumenty poštou prvou triedou, o čom predložil dôkaz a
súčasne ich zaslal cestou elektronickej pošty, o čom takisto pripojil dôkaz. Nemôže byť na ťarchu
žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, že elektronická pošta prechádzala 2 pracovné dni. Zúčastniť
sa prejednávania veci pred súdom je neodňateľným právo každého účastníka, a to v každom štádiu
procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon určuje len

jednu výnimku, a to vtedy, ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Nesprávny postup súdu prvej inštancie znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, napr. práva na verejné prejednanie veci sporu za prítomnosti strán sporu, práva
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom.

34. Ako ďalšie odvolateľ v rámci uplatneného odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. e)
CSP (že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) a v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP (že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie veci) namietal, že prvoinštančný súd nevykonal výsluch znalkyne Ing. Kvantovej. Tento

výsluch svedkyne bol podľa odvolateľa mimoriadne dôležitý, nakoľko druhým dôvodom pre určenie
neplatnosti dražby, bolo nezákonné určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom
dražby a práve táto znalkyňa vypracovala znalecký posudok, ktorým ozrejmila, že znalcom žalovaného
2 je nezákonne určené ocenenie pozemkov. Tým, že súd tento výsluch nevykonal a nevykonal ani
znalecký posudok, zaťažil samotné konanie vadou. Z tohto pohľadu nemožno považovať doterajšie

konanie ani za spravodlivé. Ústavnej praxi totiž zodpovedá názor, že ak z vykonaných dôkazov nemožno
bezpečne ustáliť skutkový stav, potom je nutné z hľadiska princípov spravodlivého súdneho konania
dokazovanie doplniť (obdobne I.ÚS 226/03). Nevykonaním tohto dôkazu - výsluchu znalkyne Ing.
Kvantovej, aj s prihliadnutím na obsah ostatných listinných dôkazov a výpovede žalovaného 2 na
pojednávaní, sa žalobca dostal do zjavne nevýhodnejšej pozície v porovnaní so žalovaným. Takýmto

konaním a postupom súdu prvej inštancie bola porušená zásada rovnosti zbraní a tým aj právo žalobcu
na spravodlivé súdne konanie.

35. V rámci uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, (že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam) spolu s dôvodom podľa § 365 ods. 1

písm. h) CSP (že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolateľ namietal
závery súdu prvej inštancie v bode 64. ako i 68. a 69. odôvodnenia, podľa ktorých okamihom zániku
hlavného t.j. zabezpečovacieho záväzku dochádza nevyhnutne k zániku zabezpečovaného záväzku,
t.j. záložného práva. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti pokračoval, že úpadca nezabezpečil žiadnym
svojim majetkom záväzok voči veriteľovi a nebol zabezpečený ani žiadnym majetkom tretej osoby.

Sporné nehnuteľnosti teda nepredstavovali majetok tretej osoby podliehajúci podstate. Poukazujúc na
skutočnosť, že zriadené záložné právo ako zabezpečovacie právo netvorilo majetok dlžníka - úpadcu
podľa ZoKR nemohlo teda zaniknúť ako tvrdí žalobca a nie je možné odvodzovať zánik záložného
práva žalovanej 1 od ust. § 28 ods. 4 ZoKR. Toto odôvodnenie označil odvolateľ za nepreskúmateľné,zmätočné a vytrhnuté (v bode 64. odôvodnenia) z kontextu. Súd prvej inštancie ani nepoukázal
ustanoveniami zákona v bodoch 68. a 69. odôvodnenia ako dospel k vypracovaniu takejto konštrukcie,
ktorou odôvodnil svoj výrok o zamietnutí žaloby. Právny zástupca žalobcu uviedol čo je uvedené v

bode 27. odôvodnenia, pričom namieta citáciu jeho údajných výrokov zhrnutú v bode 64. odôvodnenia
rozsudku. Súčasne žalobca trvá na tom, že platia jeho doterajšie písomné podania vo veci a teda uvádza
nasledovné:

36. Dňa 16.10.2017 došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby, kde navrhovateľom dražby bola žalovaná

1., dražobníkom bol žalovaný 2. a vydražiteľom bol žalovaný 3., pričom žalobca bol výlučným
vlastníkomnehnuteľnostízapísanýchnalistevlastníctvač.XXXX,k.ú.H..Žalobcanadobudolpredmetné
nehnuteľnosti aj so záložným právom, pričom malo by ísť o záložné právo, ktoré zabezpečovalo
zaplatenie kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti nadobudla od žalovanej 1.
obchodná spoločnosť POPO, s.r.o., pričom táto spoločnosť nezaplatila len časť kúpnej ceny vo výške
43.152 Eur. Okresný súd Piešťany v konaní cˇ.k. 7C 275/2008 - 175 rozsudkom zo dňa 29.12.2012,

právoplatným dňa 08.02.2013 a vykonateľným dňa 12.02.2013 priznal žalovanej 1. sumu 43.152 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 2% od 12.04.2007 do zaplatenia a nahradiť súdny poplatok vo
výške 2.589,12 Eur. Spoločnosť POPO, s.r.o. predala časť podniku na základe zmluvy o predaji časti
podniku zo dňa 18.04.2006, vrátane nehnuteľností, na ktorých viazlo záložné právo, ktoré je predmetom
tohto konania, na spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. Nakoľko na spoločnosť POPO s.r.o. bol dňa

26.02.2013 vyhlásený konkurz Okresným súdom Trnava č.k. 25 K 26/2012, tak žalovaná 1. si prihlásila
dokonkurznéhokonaniaúpadcuPOPO,s.r.o.,svojupohľadávkuvovýške50.788,32Eur,ktorávšakbola
prihlásená po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. Okresný súd Trnava v právnej veci vyhláseného
konkurzu na majetok úpadcu: POPO, s.r.o., uznesením cˇ .k. 25K 26/2012-344 zo dňa 27.11.2015 zrušil
konkurz na majetok úpadcu POPO, s.r.o., po splnení konečného rozvrhu výťažku, pričom uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2015. Dňa 01.06.2015 bolo v obchodnom vestníku publikovane´
uznesenie Okresného súdu Trnava o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu: POPO SLOVAKIA, a.s..
Dňa 17.07.2015 uplynula základná (45 dňová) prihlasovacia lehota na uplatnenie záložného práva v
konkurzeprihláškouspolusozabezpečenoupohľadávkou.Vpredmetnomkonkurznomkonanívedenom
na Okresnom súde Trnava cˇ .k. 25 K 35/2014 si žalovaná 1. svoju pohľadávku a ani jej zabezpečenie

- záložné právo - neuplatnila a podľa potvrdenia správcu úpadcu sa ani neprihlásila v predmetnom
konkurznom konaní a to ani v základnej prihlasovacej lehote a ani doposiaľ ku dňu vyhotovenia tohto
odvolania.

37.Žalovaná1.sadomáhalavkonkurznomkonanívedenomOkresnýmsúdomTrnavač.k.25K26/2012

nielen prihlásenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ale dokonca žiadala zahrnutie cudzieho
majetku do konkurznej podstaty úpadcu POPO, s.r.o. a to v čase zverejnenia schválenia konečného
rozvrhu výťažku. Po doručení správy správcu JUDr. Petra Ondreičku, kedy žalovaná 1. zistila okrem
iných skutočností, že prihlásenie pohľadávky v dodatočnej prihlasovacej lehote (po uplynutí základnej
45 dňovej lehoty) má na právne postavenie veriteľa v konkurze, ktorého pohľadávka je zabezpečená

zabezpečovacím právom obmedzujúci účinok - zánik zabezpečovacieho práva, tak sa rozhodla podať
návrh na dobrovoľnú dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu aj v prípade, že mala vedomosť o
neexistencii záložného práva a teda ide o vyslovene nepoctivý zámer, ktorý nemôže požívať právnu
ochranu.

38. V predmetnej právnej veci došlo k prechodu záväzku na úhradu kúpnej ceny zo spoločnosti POPO,
s.r.o. na spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. titulom zmluvy o predaji časti podniku. V súlade s uvedeným,
mal navrhovateľ dražby teda žalovaná 1. ako obligačný veriteľ úpadcu POPO SLOVAKIA, a.s., ktorej
pohľadávka bola zabezpečená majetkom tretej osoby, postupovať v súlade s ustanoveniami ZoKR.
Podľa § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,

môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitný zákon (ZoKR) - upravuje osobitný spôsob
výkonu záložného práva - speňaženie zálohu (záložcom úpadca, či tretia osoba) v rámci konkurzu. Tento

postup však žalovaná 1. neuplatnila, jej záložné právo zaniklo. Postup, ktorý žalovaná 1. zvolila je v
rozpore so zákonom a nepožíva právnu ochranu.39. V predmetnom spore bude dôvodnosť neplatnosti dražby odôvodnená najmä zánikom záložného
práva. K otázke zániku záložného práva odvolateľ poukázal na ust. § 151md ods. 1 písm. h) OZ,
§ 28 ods. 1 a 4 ZoKR, že v prípade, že si veriteľ neuplatní prihláškou pohľadávku (zabezpečenú i

nezabezpečenú), pohľadávka síce nezaniká, ale v konkurze sa na ňu neprihliada. Ak je úpadca dlžníkom
zabezpečenejpohľadávky(bezohľadunato,čijesúčasneajzáložcomalebočijezáložcomtretiaosoba)
záložný veriteľ musí uplatniť záložné právo v konkurze prihláškou spolu so zabezpečenou pohľadávkou;
inak záložné právo zaniká. Z uvedeného dôvodu záložné právo žalovanej 1 zaniklo, teda neexistovalo
v čase podania návrhu na dobrovoľnú dražbu.

40. K otázke výkonu záložného práva s poukazom na ust. § 151j ods. 1 OZ odvolateľ uviedol, že ZoRK
upravuje osobitný spôsob výkonu záložného práva - speňaženie zálohu (záložcom úpadcu či tretia
osoba) v rámci konkurzu. K záložcovi ako tretej osobe s poukazom na § 67 ods. 1 písm. c) a § 79 ods. 1
ZoKR odvolateľ zdôraznil, že vzhľadom na uvedené záložné právo zaniklo, potom žalovaná 1 nemohla
platne podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby a z tohto dôvodu je dobrovoľná dražba absolútne

neplatná.

41. K druhému dôvodu neplatnosti dražby žalobca uviedol, že v odôvodnení rozsudku súdu prvej
inštancie absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia o tom, na základe akých dôkazov a na
základe akých myšlienkových úvah dospel súd k záveru, že v tomto prípade došlo k splneniu povinnosti

dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby
v súlade s ust. § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zák. č. 527/2002
Z. z.“), napriek existencii dvoch diametrálne odlišných posudkov znalcov, ktorí v rozmedzí 6 mesiacov
vypracovali znalecké posudky značne odlišne, kým žalovaným 2. bol vypracovaný znalecký posudok č.
41/2017Ing.Tokáromnasumu17.000Eur,takžalobcompredloženýposudokč.14/2018Ing.Kvantovou

na sumu 199.000 Eur. Uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a
čase konania dražby podľa ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD, nakoľko cena obdobných nehnuteľností v
danej lokalite sa podľa informácií realitných kancelárií pohybuje v rozmedzí 218.000 až 260.000 Eur.
Takýmto postupom (nedostatočným odôvodnením rozsudku), súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Súd prvej inštancie uviedol, že za závery znaleckého posudku je zodpovedný znalec, dražobník
a dražiteľ a že závery znalca žiadnym spôsobom neovplyvňovali, pričom poukázal na vyššie uvedené
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, kde dovolací súd považuje za správny
záver odvolacieho súdu, že učenie výšky draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.
Citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR vychádza z iných skutkových okolností a teda aj právna

otázka, ktorej riešenie súviselo s predmetom konania bola iná - doručovanie písomností týkajúcich
sa dražby a určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti bez ohliadky nehnuteľnosti, čo zákon v čase
oceňovania nehnuteľností súvisiacich s konaním sp. zn. 3 Cdo 233/2010 neumožňoval. To, že znalec
nesie zodpovednosť za vypracovaný znalecký posudok je síce nespochybniteľný fakt vyplývajúci zo
zákona, avšak táto v odôvodnení rozhodnutia konštatovaná skutočnosť žiadnym spôsobom nedáva

odpoveď na námietku žalobcu, že znalecký posudok, v závere ktorého určil znalec Ing. Kvantová
cenu dražených nehnuteľností o 15% vyššiu v porovnaní so znaleckým posudkom vypracovaným iným
znalcompred6mesiacmiakrátkopreddražbou,nemoholbyťbezakýchkoľvekpochybnostírelevantným
podkladom pre dražbu a teda súd prvej inštancie mal mať pochybnosti o takto určenej cene znaleckým
posudkom.Súdprvejinštanciesavodôvodnenísvojhorozhodnutiavyholodpovedinatútoargumentáciu

žalobcu, napriek tomu, že išlo o podstatnú otázku z hľadiska jeho záverov o tom, že „dražobník v
súlade so zákonom zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa jeho všeobecnej hodnoty v mieste a
čase konania dražby“. V prejednávanom prípade došlo k naplneniu vady spočívajúcej v nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k podstatnej otázke týkajúcej sa ocenenia dražených nehnuteľností,
od ktorej záviselo správne rozhodnutie vo veci. V dôsledku toho nemožno považovať rozsudok súdu

prvéhostupňaaniakocelokzapresvedčivýatátoskutočnosťsamaosebejedôvodomnajehozrušeniea
vrátenie na ďalšie konanie. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je v otázke „ocenenia dražených
nehnuteľností v súlade so zákonom“ nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie sa nevysporiadal s
podstatnou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa ceny dražených nehnuteľností a tým, že súd prvej
inštancie riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, znemožnil žalobcovi uskutočňovanie jeho procesných

práv v takej miere, že tým bolo zároveň porušené ich právo na spravodlivý proces.

42. Navyše súd prvej inštancie urobil aj chybu v petite, keď nepriznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému 2. ale v odôvodnení uvádza, že nepriznáva žalovanému 3.43. Žiaden zo žalovaných odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

44. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5

dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech,
keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

45. Predmetom konania pred súdom bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre určenie
predmetnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD za neplatnú podľa žaloby.

46. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z konkrétnych odvolacích argumentov
použitých žalobcom, bolo posúdiť, či bol v danej veci naplnený niektorý z odvolacích dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) uplatnených žalobcom v podanom odvolaní.

47. Ako prvé odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie dňa 1.10.2020 napriek
tomu, že právny zástupca žalobcu zo zdravotných dôvodov požiadal o odročenie pojednávania, čím
žalobcovi znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, čím mal byť daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

48. Prvoinštančný súd sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal v ods. 14 až 16 odôvodnenia
preskúmavaného rozsudku (popísanou vyššie), argumentujúc v podstate tým, že v čase konania
pojednávania súd mal k dispozícii iba e-mailom doručenú lekársku správu od právneho zástupcu

žalobcu, pričom nemal k dispozícii jeho žiadosť o odročenie pojednávania, v dôsledku čoho mu
nezostávalo iné, ako v prítomnosti protistrany uskutočniť pojednávanie.

49. Z obsahu spisu je zrejmé, že termín pojednávania prvoinštančného súdu 1.10.2020 o 8:45 hod. brali
strany na vedomie a zaviazali sa dostaviť bez osobitného predvolania na pojednávaní dňa 18.6.2020 (č.l.

440). Deň pred uskutočnením predmetného pojednávania bola Okresnému súdu Piešťany doručená e-
mailová správa, ktorej obsahom bolo výlučne správa lekárky JUDr. L. U. o tom, že JUDr. Peter Peružek
(právny zástupca žalobcu) bol dňa 30.9.2020 vyšetrený pre náhle zhoršenie zdravotného stavu a bola
mu doporučená domáca liečba približne 7 až 10 dní z dôvodu možného rizika ďalšieho zhoršenia
zdravotného stavu. Podľa obsahu spisu v čase začatia predmetného pojednávania prvoinštančný súd

mal k dispozícii len túto lekársku správu bez akéhokoľvek sprievodného listu, ako aj bez žiadosti strany
žalobcu o odročenie predmetného pojednávania. Túto skutočnosť skonštatoval súd v úvode zápisnice
z pojednávania dňa 1.10.2020 a vzhľadom na popísané okolnosti prijal uznesenie, že bude pojednávať
v neprítomnosti žalobcu (a žalovanej 1) podľa § 180 CSP a otvoril pojednávanie.

50. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že z e-Žaloby vo veci 7C/43/2017 bolo Okresným súdom Piešťany
prijaté dňa 30.9.2020 o 21:27:06 elektronické podanie (č.l. 555 a 565 spisu), ktoré bolo podľa zistení
informačného technika odoslané o 20:48 hod., následne boli na príslušnom portáli overované podpisy,
ktoré boli overené 1.10.2020 o 11:38 a 11:39 (č.l. 565 a nasl. spisu). Predmetné podanie právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 30.9.2020 bolo napokon súdu doručené dňa 2.10.2020 o 7:34 hod. (č.l.

554 spisu), teda po predmetnom pojednávaní. Podľa informácie od informačného technika overovanie
podpisov v priebehu jedného až dvoch dní je pritom štandardný čas. Z uvedeného teda vplýva, že
právnym zástupcom žalobcu zaslaná žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 30.9.2020 spolu s
potvrdením o práceneschopnosti a nesúhlasom žalobcu s pojednávaním v neprítomnosti jeho advokáta,ako i správou ošetrujúcej lekárky, boli súdu prvej inštancie doručené až po uskutočnení predmetného
pojednávania.

51. Keďže nevyhnutnou podmienkou pre odročenie pojednávania na žiadosť strany je v zmysle § 183
ods. 1 CSP návrh strany, ktorý prvoinštančný súd v čase začatia pojednávania nemal k dispozícii,
nemal inú možnosť ako pojednávanie uskutočniť v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Zároveň, s poukazom na popísané okolnosti, nie je naplnený uplatnený odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b/ CSP, keďže nebol to súd, ktorý svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva (v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces). Prvoinštančný súd totiž svojim popísaným procesným postupom nijako nepochybil,
keďže návrh na odročenie pojednávania sa nedostal do sféry jeho dispozície v čase jeho uskutočnenia.
Na druhej strane právny zástupca žalobcu, ako advokát s dlhoročnou praxou, mohol a mal vedieť, že
technické spracovanie takéhoto podania spolu s overovaním podpisov, štandardne trvá jeden až dva
dni. Nič mu pritom nebránilo žiadosť o odročenie pojednávania doručiť e-mailom spolu so zaslanou

lekárskou správou dňa 30.9.2020 kedy navštívil lekára. Žiadosť o odročenie pojednávania totiž nie je
podaním vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP) a preto ju bolo možné urobiť aj v elektronickej podobe bez
autorizácie (§ 125 ods. 1 CSP).

52. Z vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že prvý zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov

nebol naplnený.

53. Odvolateľ tiež uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) tohto ustanovenia, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď neakceptoval tvrdenie žalobcu, že tým, že

žalovaná svoju pohľadávku uplatnila v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.
zn. 25K/26/2012 vo veci úpadcu POPO, s.r.o., po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty 45 dní v zmysle
§ 28 ods. 4 ZoKR v spojení s § 151md ods. 1 písm. h) OZ, jej záložné právo zaniklo a preto nemohla
účinne podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, v dôsledku čoho je dražba absolútne neplatná.

54. Prvoinštančný súd sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal v ods. 68 a 69 odôvodnenia v podstate
tak, že predmetné záložné právo netvorilo majetok úpadcu, nemohlo teda zaniknúť v zmysle § 28 ods.
4 ZoRK.

55. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Piešťany rozsudkom č.k. 7C/275/2008-175 zo dňa

29.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.2.2013, uložil odporcovi POPO, s.r.o., Hlohovec
zaplatiť navrhovateľke - v tomto konaní žalovanej 1, sumu 43.152,- Eur s príslušenstvom, s použitím §
477 ods. 3 Obchodného zákonníka s tým, že keď spoločnosť POPO, s.r.o., na základe zmluvy o predaji
podniku zo dňa 18.4.2006 previedla ako predávajúci podnik na spoločnosť POPO Slovakia, a.s., došlo
k prechodu všetkých práv a záväzkov, na ktoré sa predaj vzťahuje na nadobúdateľa, pričom predávajúci

POPO, s.r.o., ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. POPO, s.r.o. sa tak zo zákona stal
ručiteľom predmetného záväzku POPO SLOVAKIA, a.s. voči žalovanej 1. Súd preto predmetným
uznesením zaviazal POPO, s.r.o., na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom žalovanej 1 z titulu
ručenia s tým, že hlavným dlžníkom bol POPO SLOVAKIA, a.s.

56. Vychádzajúc z uvedeného, ak si potom žalovaná 1 v konkurznom konaní vedenom proti POPO,
s.r.o., Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/26/2012, uplatnila pohľadávku voči úpadcovi priznanú
súdom z titulu jeho ručiteľského záväzku, neuplatnila si ju ako zabezpečenú pohľadávku, samotné
ručenie je zabezpečovací prostriedok (nie však zabezpečovacie právo na účely ZoRK - § 8). V danom
konkurze uplatnený záväzok úpadcu v sume 60.788,32 Eur z titulu nezaplatenej časti kúpnej ceny s

príslušenstvom nebol zabezpečený žiadnym majetkom úpadcu, ani žiadnym majetkom tretej osoby.
Existujúce záložné právo viaznuce na dotknutých nehnuteľnostiach nezabezpečuje tento úpadcov
záväzok a dané záložné právo ani nepredstavujú majetok tretej osoby podliehajúci konkurzu. Vzhľadom
na to, ak si žalovaná 1 v predmetnom konkurze uplatnila predmetnú pohľadávku voči úpadcovi,
pričom nešlo o zabezpečenú pohľadávku, nemohlo ani dôjsť k uplatneniu zabezpečovacieho práva

a v dôsledku toho na túto pohľadávku nebolo možné aplikovať § 28 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii... (v texte aj len ZoKR). Keďže žalovaná 1 v predmetnom konkurze nemohla
uplatniť zabezpečovacie právo v zmysle citovaného ustanovenia, ktoré vo vzťahu k danému dlhu
úpadcuneexistovalo,potompriprekročenízákladnejprihlasovacejlehoty45dníodvyhláseniakonkurzu,ani nemohlo dôjsť k zániku takéhoto zabezpečovacieho práva (záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam). V dôsledku toho neplatí tvrdenie odvolateľa, že žalovaná 1 nemohla platne podať
návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, keďže jej záložné právo malo predtým v tomto konkurze

zaniknúť. Uvedený dôvod neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby preto nie je daný.

57. Ako ďalší dôvod neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby odvolateľ uvádzal podhodnotenie
predmetu dražby, keď v rámci dražby podaný znalecký posudok znalca Ing. Tokára ocenil nehnuteľnosti
na 170.000,- Eur a žalobcom predložený znalecký posudok znalkyne Ing. Kvantovej ocenil nehnuteľnosti

na 199.000,- Eur, teda v rozpätí 6 mesiacov sumou o cca 15% vyššou. S touto námietkou sa
prvoinštančný súd vyporiadal v ods. 71 až 75 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, pričom
skonštatoval, že nezistil, že by znalecký posudok nespĺňal zákonom stanovené náležitosti a žalobca
nepoukázal na konkrétne nesprávnosti, resp. neodbornosť znaleckého posudku. Dražobník (žalovaný
2), teda zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania
dražby súdnym znalcom v príslušnom odbore, podľa § 12 ods. 1 ZoDD.

58. V zmysle § 12 ods. 1 ZoDD, v znení účinnom v čase konania dražby, dražobník zaistí ohodnotenie
predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, ak ide o nehnuteľnosť...,
musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby
starší ako 6 mesiacov... Podľa ods. 5 tohto ustanovenia vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10

pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa ods. 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr 5 pracovných dní pred
konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30

dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Podľa nasledujúceho ods. 6 na pre účely ohodnotenia
predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa ods. 1, ods. 3 alebo ods. 5, ktorým bola určená
vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

59. Ako správne skonštatoval prvoinštančný súd, žalovaný 2 ako dražobník v súlade so zákonom

zabezpečil riadne ohodnotenie predmetu dražby súdnym znalcom Ing. Miroslavom Tokárom, zapísaným
v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR pod č. 913556 pre odbor stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, zo dňa 14.6.2017, ktorý v čase konania
dražby nebol starší ako 6 mesiacov, pričom znalec postupoval v súlade so zák. č. 382/2004 Z.z. o
znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch, vyhláškou č. 490/2004 Z.z., vyhláškou č. 491/2004 Z.z.,

Metodikou výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, Občianskym zákonníkom, Opatrením
ŠÚ SR č. 128/2000 Z.z., ktorým sa vyhlasuje klasifikácia stavieb, indexami cien stavebných prác na
precenenie rozpočtov a zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Súd tiež správne skonštatoval,
že nezistil, že by znalecký posudok nespĺňal zákonom stanovené náležitosti, čo napokon ani nebolo

žalobcomnamietané.Všeobecneplatí,žezapodanieznaleckéhoposudkuaznaleckýposudokakotaký,
nemôže zodpovedať dražobník. Dražobník však plne zodpovedá za výber znalca. Za znalecký posudok
zodpovedá znalec podliehajúci súkromnoprávnemu, aj verejnoprávnemu režimu zodpovednosti za svoju
činnosť a jej výsledky ako osoba zmocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore,
ktorého povinnosťou je podať posudok riadne v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne (§ 16

ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov).
Dražobník - žalovaný 2 vystupoval vo vzťahu k znaleckému posudku iba v úlohe zadávateľa. Nemohol
mať žiaden vplyv na jeho obsah a súčasne, pokiaľ ide o závery znalca, žalovaní 1 a 2 nemali žiadne
preukázané možnosti znalca ovplyvňovať pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu dražby. Dražobník
teda pri ohodnotení predmetu dražby postupoval v zmysle ZoDD a následne pri určení ceny predmetu

dražby vychádzal zo záverov znalca. Predmetný znalecký posudok teda spĺňa podmienky § 12 ZoDD a
ohodnotenie predmetu dražby ním stanovené, preto mohlo byť použité pre určenie najnižšieho podania
na predmetnej dražbe. Vecná správnosť takéhoto posudku, teda výška ohodnotenia predmetu dražby,
nemôže byť predmetom skúmania súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

60. Žalobca ako vlastník predmetu dražby mal pritom možnosť využiť svoje oprávnenie v zmysle cit.
§ 12 ods. 5 ZoDD a vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby doručeným
znaleckým posudkom a mohol aj žiadať vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom,
pričom následne na účely ohodnotenia predmetu dražby by sa použil znalecký posudok, ktorým bybola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Žalobca toto svoje oprávnenie podľa obsahu
spisu nevyužil, čím sa zároveň vylúčil z možnosti následne žalobou takéto námietky uplatňovať. Cit.
ust. § 12 ods. 5 ZoDD zavedené novelou č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2014 malo za cieľ

prispieť k nezávislému a nestrannému ohodnoteniu nehnuteľnosti v dražbe pri pochybnostiach vlastníka
predmetu dražby. Predloženie znaleckého posudku žalobcom na ocenenie dražených nehnuteľností po
ukončení dražby, je potom bezpredmetné. Žiada sa dodať, že ani nemožno očakávať navlas rovnaké
ohodnotenie tej istej nehnuteľností zadané viacerým znalcom. Súdu sú z úradnej činnosti známe
diametrálne odlišné výsledky ohodnotenia. Preto sa ani rozdiel 15% v uvedených dvoch znaleckých

posudkoch s odstupom šesť mesiacov, nejaví ako výrazný. Zároveň ohodnotenie nehnuteľnosti na účely
dražby znaleckým posudkom nepredstavuje zistenie ceny, za ktorú bude nehnuteľnosť predaná, ale iba
stanovenie podkladu pre najnižšie podanie.

61. Vychádzajúc z uvedeného vo vzťahu k hodnoteniu predmetu dražby, by potom bolo nadbytočné,
nepotrebné a neefektívne vykonanie dôkazu navrhnutého žalobcom výsluchom znalkyne Ing. Kvantovej,

ktorá vypracovala znalecký posudok č. 14/2018, ktorým ohodnotila dotknuté nehnuteľnosti sumou
199.000,- Eur.

62. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu

sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

63. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uzatvára, že nebol naplnený žiaden z

odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom v podanom odvolaní, v dôsledku čoho bolo dôvodným, aby
bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislých, vecne
správnych a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutých výrokov II. a III. o náhrade trov konania, s
použitím ust. § 387 CSP, potvrdený.

64.Výsledkomtohtoodvolaciehokonaniabolúplnýneúspechžalobcuanadruhejstranefaktickýúspech
žalovaných1,2a3,vdôsledkučohobyzásadnežalovaným,vzmysle§255ods.1vspojenís§396ods.
1 CSP, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. Z obsahu spisu ale vyplýva,
že v danom prípade boli žalovaní 1, 2 a 3 v odvolacom konaní nečinní, nevykonali žiaden procesný
úkon, náhradu trov konania si neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní

nevznikli. Odvolací súd preto v zmysle § 262 ods. 1 CSP o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
tak, že žalovaným 1, 2 a 3 nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, opierajúc sa pritom
tiež o rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016 - R 72/18.

65. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).