Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoCsp/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209013
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1217209013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: G. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, so sídlom
Námestie M.R. Štefánika 1, Žilina, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. septembra 2021 č.k. 8Csp 67/2017-76 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej ako aj v časti
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
64,02 Eur s 5,25%-ným ročným úrokom od 2.6.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku súd konanie zastavil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania vo výške 97% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 65 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia tým, že na základe zmluvy o úvere
zo dňa 26.4.2004 si od žalovaného vzal úver vo výške 20.000 Sk. Pre nesplácanie žalovanému úveru
včas, ho žalovaný vymáhal prostredníctvom súdneho exekútora, pričom bola celá exekúcia uhradená.
Zamestnávateľ mu dňa 11.5.2014 zrazil zo mzdy sumu 64,02 Eur. Zrazenie sumy 64,02 Eur zo mzdy
žalobca považoval za nedôvodné a nezákonné z toho dôvodu, že nedoplatok na úverovej zmluve
žalovanému splatil v celom rozsahu a nikdy neuzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.4.2014,

ktorú považoval za nezákonnú, lebo neobsahuje výšku dohodnutých splátok. Žalovaný nebol ochotný
dobrovoľne vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 64,02 Eur s príslušenstvom.

3. Žalovaný nárok žalobcu neuznával z dôvodu, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek
nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej subjektívnej premlčacej lehote. Nárok žalobcu zo zmluvy č.
XXXXXXX sa podľa žalovaného stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v rozsahu 64,02 Eur
dňa 9.5.2016. Peňažná čiastka bola na bankový účet žalovaného pripísaná dňa 9.5.2014. Dohoda o

zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 OZ písomne medzi ním a žalobcom ako prostriedok
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie obsahom listinných dôkazov a zistil, že žalovaný ako
veriteľ so žalobcom ako dlžníkom uzavrel dňa 26.4.2004 Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobcovi úver v dohodnutej výške 20 000 Sk. Žalobca sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v

pravidelných splátkach. Žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom uzavrel dňa 26.4.2004 Dohodu
o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie peňažnej pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX, na základe
ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 20.000 Sk. Súdna exekútorka C.. G. L. vydala dňa
15.5.2014 potvrdenie, že v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému G. W. o
vymoženie 544,38 Eur s príslušenstvom, má povinný uhradenú celú exekúciu, exekúcia bola ukončená

v roku 2006 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vrátené dňa 27.2.2006. Žalovaný listom zo dňa
15.4.2014,označenýmako„Žiadosťozrážkyzomzdy“,adresovanýmN.G.D.R.,vyzvalzamestnávateľa
žalobcu, aby vykonali zrážky zo mzdy žalobcu, až do úplného splatenia dlhu, t.j. do výšky 64,02 Eur.
Žalovaný v liste uviedol, že dňa 26.4.2004 uzatvoril so žalobcom zmluvu o úvere. N. D. R., K..E..
potvrdením zo dňa 14.05.2014 osvedčil, že žalobca mal vykonanú zrážku zo mzdy na úver č. XXXXXXX
pre žalovaného vo výplate za mesiac apríl 2014 (t.j. dňa 11.5.2014) vo výške 64,02 Eur. Zo spisu

Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 15C/87/2016 bolo súdu prvej inštancie známe, že žalobca sa
žalobou zo dňa 09.05.2016, doručenou súdu dňa 12.5.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia
64,02 Eur s príslušenstvom. Konanie bolo uznesením zo dňa 20.2.2017 č.k. 15C/87/2016-42 zastavené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2017.

5. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 551 ods. 1 a 2,
§ 37 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, § 112, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013.

6. Konanie v časti o zaplatenie 0,98 Eur vzhľadom na čiastočné späťvzatie zo strany žalobcu súd
prvej inštancie zastavil, pričom súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím nezisťoval s tým, že by
bol neúčinný v zmysle § 146 ods. 1 CSP. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, predmetom
sporu zostalo zaplatenie sumy 64,02 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, v ktorej
časti považoval žalobu za dôvodnú. Konštatoval, že žalobca sa v predmetom konaní voči žalovanému

domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka môže vzniknúť len na základe troch taxatívne vymedzených podmienok. Musí sa jednať
buď o prípad, ak subjekt získa majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, druhým prípadom
je získanie plnenia z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol
alebo nakoniec za bezdôvodné obohatenie možno rozumieť majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov.
Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené predpoklady zakladajúce
bezdôvodné obohatenie tak, ako to vyžaduje ust. § 451 ods. 2 OZ. Považoval za preukázané, že
žalobca ako dlžník uzavrel zo žalovaným ako veriteľom dňa 26.4.2004 Zmluvu o úvere, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobcovi úver v dohodnutej výške 20 000 Sk (663,88 Eur), ktorý žalobca nesplácal

riadne a včas, preto bol žalovaný nútený vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom exekučného
konania. Z potvrdenia, ktoré vydala súdna exekútorka dňa 15.5.2014 mal za preukázané, že exekúcia
vedená v prospech oprávneného (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) proti povinnému (G. W.) bola uhradená v
celom rozsahu a ukončená ešte v roku 2006. V konaní ďalej nebolo sporné, že zamestnávateľ žalobcu
(N. D. R., K..E..) na základe žiadosti žalovaného o zrážky zo mzdy zo dňa 15.4.2014 v roku 2014

vykonal zrážku zo mzdy vo výške 64,02 Eur na úver č. XXXXXXX pre žalovaného. Žalovaný v rámci
svojej procesnej obrany nijakým spôsobom nereflektoval na vyššie uvedené skutočnosti. Opakovane
konštatoval, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia a že
žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nikdy nebola vyhlásená za neplatnú.
Na skutočnosť, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere zo dňa 26.4.2004 bola v celom rozsahu

uhradená prostredníctvom exekučného konania č. 24Er/451/2005 (EX 314/2005) ešte v roku 2006,
žalovaný nezareagoval. Ak tvrdil, že žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa
26.4.2004, mal okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť. Uviedol, že následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti
nesplnila. Konštatoval, že medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie

tvrdení, je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania
za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o
veci samej v jeho neprospech. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany konania za jeho výsledok, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonanýchdôkazov. Žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia ani nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by
bolo zrejmé, prečo si dňa 15.4.2014 uplatnil zrážky zo mzdy na úver č. XXXXXXX, ktorý mal byť v
celom rozsahu splatený ešte v roku 2006 v exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel

súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi sa v konaní podarilo preukázať, že na strane žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 64,02 Eur, keď získal majetkový prospech plnením bez
právneho dôvodu. Žalovaný v konaní síce tvrdil, že žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o
úvere, avšak svoje tvrdenia ničím nepodložil, pričom sa mu nepodarilo spoľahlivo vysvetliť, prečo po 8.
rokoch od skončenia exekúcie, v ktorej bol dlh žalovaného z predmetnej zmluvy o úvere uhradený v

celom rozsahu (čo vyplýva z potvrdenia súdnej exekútorky C.. G. L.Á. zo dňa 15.5.2014), si opätovne
prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu uplatnil (splatenú) pohľadávku, vyplývajúcu z predmetnej
zmluvy o úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno tak mať za to, že žalovaný by účinne poprel
žalobcom prezentované a dôkazmi podporené skutočnosti.
Žalovaným vznesenú námietku premlčania nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú. Poukázal
na ust. § 107 ods. 1 OZ, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa jeho názoru sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení
najskôr dňa 12.5.2014 a v tento istý deň sa žalobca rovnako aj dozvedel o osobe, ktorá sa na jeho
úkor obohatila, nakoľko najskôr v tento deň mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Vychádzal zo
skutočnosti, že podľa potvrdenia N. D. R., K..E.., zrážka zo mzdy žalobcu bola vykonaná dňa 11.5.2014,

pričom v tento deň bola predmetná suma zaslaná z účtu N. D. R., K..E.., ktorý bol vedený vo H.
Ú. R. na účet žalovaného, ktorý bol vedený v D. R.. Zo všeobecne dostupných informácií je podľa
súdu prvej inštancie známe, že prevod v eurách medzi slovenskými bankami (tzv. SEPA prevod) trvá
jeden pracovný deň. A teda platba realizovaná dňa 11.5.2014 by mala byť pripísaná na účet príjemcu
nasledujúci deň po odoslaní, teda dňa 12.5.2014. Uzavrel tak, že k bezdôvodnému obohateniu došlo

dňa 12.5.2014 (pripísaním finančných prostriedkov na účet žalovaného), pričom zároveň v tento deň
mal žalobca aj vedomosť o tom, kedy a v koho prospech k bezdôvodnému obohateniu došlo. Zo
spisu OS BA II sp.zn. 15C/87/2016 mu bolo známe, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 12.5.2016,
domáhal proti žalovanému zaplatenia 64,02 Eur s príslušenstvom. Konanie bolo uznesením zo dňa
20.2.2017 č.k. 15C/87/2016-42 zastavené a nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2017. Keďže žaloba v

konaní sp. zn. 15C/87/2016 bola podaná na súd dňa 12.5.2016, bola podaná pred uplynutím dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby, pričom premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynula.
Konanie vedené pod sp.zn. 15C/87/2016 bolo právoplatne zastavené dňa 4.5.2017. V predmetnom
konaní žalobca doručil súdu žalobu dňa 19.4.2017, teda ešte v čase spočívania premlčacej doby.
Uviedol, že spočívanie premlčacej doby je podmienené aj tým, že veriteľ v začatom konaní riadne

pokračuje. Späťvzatie žaloby sa vo všeobecnosti považuje za prekážku splnenia tejto podmienky,
zároveň však platí, že súd je povinný vždy vychádzať z okolností konkrétneho prípadu. V predmetnej
veci súd vyhodnotil, že boli splnené podmienky spočívania premlčacej lehoty aj napriek späťvzatiu
žaloby, nakoľko žalobca ešte pred právoplatným zastavením konania v dôsledku späťvzatia, uplatnil svoj
nárok opätovnou žalobou, čím prejavil vôľu riadne pokračovať v konaní (uplatnení rovnakého nároku)

spôsobom, ktorý mu procesný poriadok dovoľoval ako jediný možný. Žaloba bola teda podaná pred
uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. S poukazom na ust. § 107 ods. 2 OZ, keďže žaloba
bolapodanádňa19.4.2017,boltohonázoru,žebolapodanápreduplynutímtrojročnej,resp.desaťročnej
objektívnej premlčacej doby.
Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že považoval za preukázané, že žalovaný ako

veriteľ so žalobcom ako dlžníkom uzavrel dňa 26.4.2004 dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi
úver vo výške 20 000 Sk. V tejto súvislosti uviedol, že písomná dohoda o zrážkach zo mzdy je v
podstate inštitút, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi. Pre túto dohodu
platia rovnako všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Obsahom takej dohody

je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi.
Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.4.2004 okrem označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy však
musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Po
vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako bola
medzi stranami konania uzavretá, neobsahuje podstatnú náležitosť vyžadovanú zákonom, a to výšku

dohodnutých zrážok, pričom výšku mesačnej splátky úveru nemožno zamieňať s výškou zrážky zo mzdy
dlžníka. S ohľadom na uvedené vyvodil záver, že predmetná dohoda je neurčitá, a teda v rozpore s §
37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
inak je neplatný.Konštatoval, že už v čase uzavretia úverovej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy platilo, že
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a že takéto neprijateľné podmienky sú

neplatné. Zmluva o úvere medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a nakoľko
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy, v bode 5 je v podstate
zakotvená povinnosť spotrebiteľa uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, aj táto Dohoda podlieha
kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa. Práve z dôvodu vnútenej dohody je spotrebiteľ povinný strpieť,
bez možnosti svojej ingerencie alebo súdnej kontroly, postihnutie svojho majetku, vrátane plnení z

neprijateľných podmienok, čo vytvára hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, dôsledkom čoho Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za neplatnú. Napokon, dôvodnosť
takejto ochrany žalobcu mal za legitímnu o to viac, že ani žalovaný nevedel odôvodniť nárok na plnenie
v roku 2014, realizovaný Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Keďže žalovaný sa dostal do
omeškania, súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, o ktorých rozhodol podľa § 121
ods. 3, § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1
CSP. Žalobca v časti žalovanej sumy 0,98 eur zavinil zastavenie konania. Vzhľadom na uvedené mal
žalobca vo veci čiastočný úspech, pomer úspechu žalobcu je 98,49% k úspechu žalovaného 1,51%, z
čoho vyplýva nárok žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanej 97%, preto mu súd prvej inštancie

v súlade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97%, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (§ 262 CSP).

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na

skutočnosť, že dňa 26.4.2004 uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 663,88 Eur, ktorý sa zaviazal vrátiť zvýšený o príslušný
poplatok vo výške 424,88 Eur. Uviedol, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého explicitne uvedené zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie: a) zo

zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Okrem iného nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobca ohrádza, nakoľko zmluva bola

uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka, sa zmluva považuje za absolútny obchod, a preto
nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako Obchodný zákonník. Je to kogentné ustanovenie, ktoré
nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie právne vzťahy riadiť. Keďže po
vzájomnej dohode zmluvu uzatvorili podľa Obchodného zákonníka, aplikácia Občianskeho zákonníka,
či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená. Konštatoval, že právny

poriadok Slovenskej republiky je založený na princípe zákazu retroaktivity. Žalobca by si mal byť podľa
neho vedomý, že ustanovenia čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa nevzťahujú na
jeho prípad. Pravdepodobne šablónovito postavil svoje tvrdenia, v porovnaní s podobnými prípadmi
sudcovskejpraxe,avšakopieraťsaopredpisy,ktorýchúčinnosťnadobudladňa1.1.2008,pričomzmluvu
uzatvoril v roku 2006, nie je na mieste. Mal za to, že nie je možné použiť právny predpis do minulosti,

a mal za nepochybné, že išlo o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka a právne vzťahy, ktoré
zo zmluvy vzniknú sa usmernia daným zákonníkom. V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať
jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Jeho argumentáciu považoval
za v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa.
Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej

viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie
spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný o.i. v Švestka, J.,
Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákonník I. § 1 až 459. Komentár. 2. vydání. Praha:
C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo
v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod,

a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá
viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04
publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentár. 1. svazek. § 1 -487.
Praha, Linde 2008, s.324; Selucká, M. Ochrana spotrebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha: C. H.Beck 2008, s. 54). V zmysle uvedených skutočností mal žalovaný za to, že predmetná zmluva o úvere
nespadá pod režim spotrebiteľských zmlúv a z toho dôvodu ju nemožno skúmať z hľadiska stanovených
obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na ust. § 451 OZ bol žalovaný toho

názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje
zákon. Uviedol, že žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere
nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o
úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech
získal žalovaný z poctivých zdrojov. Odmietal, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu

a že akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej subjektívnej premlčacej lehote a táto lehota
žalobcovi podľa neho už márne uplynula.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu
žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že k jeho bezdôvodnému

obohateniu nedošlo. Uviedol tiež, že Občiansky zákonník pôsobí voči Obchodnému zákonníku ako
zákon lex špecialis, t. j veci neupravené v Obchodnom zákonníku sa riadia Občianskym zákonníkom,
čo vyplýva aj z § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka. To znamená, že bezdôvodné obohatenie nie je
upravené v Obchodnom zákonníku, a preto sa riadi Občianskym zákonníkom. Žalovaný neuviedol
žiadne dôvody a tvrdenia, ani nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, prečo si dňa 15.4.2014

na N. D. R., K..E.. uplatnil zrážky zo mzdy na úver č. XXXXXXX, ktorý bol splatený ešte v roku 2006
v exekučnom konaní. Potvrdzuje to listina: „Potvrdenie“ zo dňa 15.5.2014 sp. zn.: EX 314/2005-12-
príloha č. 1. Žalovaný relevantným spôsobom nevysvetlil, preto po 8 rokoch od skončenia exekúcie
(pretože bola uhradená) žiada zaplatiť 64,02 Eur. Tvrdil, že podpis na listine: Dohoda o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov“ zo dňa 26.4.2004 (ďalej len „Dohoda“) - príloha č. 2 nie je jeho. Dohoda nie je

platná aj preto, že neobsahuje označenie pohľadávky, o ktorej uspokojenie ide, a výšku dohodnutých
splátok,apretojeneplatná.Zuvedenéhovyplýva,žekbezdôvodnémuobohateniunastranežalovaného
došlo, a keďže ho dobrovoľne nevydal, uplatňuje si ho prostredníctvom súdu. Z listiny: „Potvrdenie“ zo
dňa 14.5.2014 - príloha č. 3, ktoré vystavil N. D. R., K..E.. vyplýva, že mu bola finančná čiastka vo
výške 64,02 Eur strhnutá zo mzdy dňa 11.5.2014. Z Doručenky - príloha č. 4 vyplýva, že prvá Žaloba

na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 9.5.2016 bola Okresnému súdu Bratislava II. doručená
12.5.2016. Konanie o nej bolo právoplatne ukončené 4.5.2017 a to Uznesením zo dňa 20.2.2017
sp.zn. 15C/87/2016-42. Druhá žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 19.4.2017 bola
Okresnému súdu Bratislava II. doručená 19.4.2017, čo potvrdzuje Doručenka - príloha č. 5. Strhnutá
suma 64,02 Eur zo mzdy žalobcu dňa 11.5.2014 bola pripísaná na účet žalovaného najskôr 12.5.2016,

pretože N. D. R., K..E.. má banku H., a.s. a žalovaný má D. R. K.. E.., prevod z jednej banky do
druhej banky trval najmenej jeden deň. Žalobca sa o tom, že mu bola zo mzdy strhnutá suma 64,02
Eur dozvedel dňa 12.5.2016. Počas súdneho konania č.k. 15C/87/2016 na Okresnom súde Bratislava
II. neplynula premlčacia lehota. Z uvedeného vyplýva, že lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia
nebola premlčaná.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom odvolaní a vyjadreniach.

11. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal
na to, že žalovaný nemal dôvod dať zrážať sumu 64,02 Eur z jeho mzdy aj preto, že „Dohoda o zrážkach

zo mzdy a iných príjmov zo dňa 26.4.2004“ nebola v súlade so zákonom a podpis na nej nie je jeho
podpis. Okrem toho Dohoda je zo dňa 26.4.2004 a listina „Potvrdenie“ zo dňa 15.5.2014 sp.zn. EX
314/2005-12 vyplýva, že má uhradenú celú exekúciu, a to ešte v roku 2006. Okrem toho, ak by bola
pohľadávka vo výške 64,02 Eur platná (čo nebola), potom bola premlčaná, pretože zrážka z platu bola
urobená po 8. rokoch. Žalovaný neuviedol žiadne dôvody a tvrdenia, ani nepredložil žiadny dôkaz,

z ktorého by vyplývalo, prečo si dňa 15.4.2014 na N. D. R., K..E.. uplatnil zrážky zo mzdy na úver
č.XXXXXXX, ktorý bol splatený ešte v roku 2006 v exekučnom konaní, a nepredložil relevantný dôkaz o
tom,žežalobanavydaniebezdôvodnéhoobohateniabolapolehote,t.j.žežalovanýnárokjepremlčaný.
Predsa bolo povinnosťou žalovaného tak urobiť v súlade s § 153 CSP, čo neurobil.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za
potrebné doplniť ani znovu zopakovať, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385ods. 1 CSP) a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny
záver a svoje rozhodnutie vo veci samej aj náležite po skutkovej aj právnej stránke v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 CSP odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa aj odvolací súd stotožnil a obmedzil sa tak
na skonštatovanie správnosti a doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia a vysporiadanie sa s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 2 a 3 CSP).

15. Žalobca si voči žalovanému uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď
zamestnávateľom mu boli dňa 11.5.2014 vykonané zrážky z jeho mzdy v sume 64,02 Eur napriek tomu,
že žalovanému úver splatil na základe vykonanej exekúcie ešte v roku 2006.

16. Podľa § 451 ods. 1 OZ, v znení neskorších predpisov, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

19. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

20. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade boli splnené predpoklady

zakladajúce bezdôvodné obohatenie tak, ako to vyžaduje ust. § 451 ods. 2 OZ, keď v konaní bolo
preukázané, že zamestnávateľ žalobcu (N. D. R., K..E..) na základe žiadosti žalovaného o zrážky zo
mzdy zo dňa 15.4.2014 v roku 2014 vykonal zrážku zo mzdy žalobcu vo výške 64,02 Eur na úver č.
XXXXXXX pre žalovaného, pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere zo dňa 26.4.2004, pričom bola v
celom rozsahu uhradená prostredníctvom exekučného konania č. 24Er/451/2005 (EX 314/2005) ešte v

roku 2006, v dôsledku čoho došlo na strane žalovaného k bezdôvodného obohateniu, ktoré je povinný v
zmysle § 456 prvá veta OZ žalobcovi vrátiť. Žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ani nepredložil
žiadny dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, prečo si dňa 15.4.2014 uplatnil zrážky zo mzdy na úver č.
XXXXXXX, ktorý mal byť v celom rozsahu splatený ešte v roku 2006 v exekučnom konaní. Nedôvodná
bola tak odvolacia námietka žalovaného, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,

ktorú stanovuje zákon a že žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nikdy
nebola vyhlásená za neplatnú. V konaní, ani v odvolaní žalovaný nezdôvodnil svoje konanie, z akého
dôvodu podal dňa 22.4.2014 u zamestnávateľa žalobcu žiadosť o zrážky z jeho mzdy, keď pohľadávka
žalovaného zo zmluvy o úvere zo dňa 26.4.2004 bola v celom rozsahu uhradená prostredníctvom
exekučného konania č. 24Er/451/2005 (EX 314/2005) ešte v roku 2006.

21. Nesprávny je aj názor žalovaného, že predmetná zmluva o úvere nespadá pod režim
spotrebiteľských zmlúv a z toho dôvodu ju nemožno skúmať z hľadiska stanovených obsahových
náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. S týmto sa súd prvej inštancie správne vysporiadal a správne
považoval uzavretú Zmluvu o úvere a Dohodu o zrážkach zmluvy za spotrebiteľské zmluvy a Dohodu
o zrážkach zo mzdy za neplatnú a odvolací súd sa s odôvodnením súdu prvej inštancie aj v plnomrozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že Dohody o zrážkach
zo mzdy vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv alebo uzatvorené spolu pri uzatvorení spotrebiteľskej
zmluvy sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a plnenie - vykonávanie zrážok zo mzdy na základe

neplatnej zmluvnej podmienky je v rozpore so zákonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať
rozsah vykonaných zrážok, pričom zrážky možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky.
Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je neprimeranou požiadavkou
obchodnej spoločnosti ako veriteľa, keď viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať
s príjmom dlžníka. V zmysle platnej judikatúry všeobecných súdov je daný naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti zmluvy o úvere pričom pokračovanie vo vykonávaných zrážkach zo mzdy má
alebo môže mať pre spotrebiteľa likvidačné následky. Možnosť uspokojenia pohľadávky zrážkami zo
mzdy nemôže byť dojednaná vopred, už pri podpise samotnej zmluvy. V zmysle ustanovenia § 53
ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). Následne podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie, k tomuto stavu dochádza súhlasom, resp. podpísaním dohody o
zrážkach zo mzdy pri podpise samotnej úverovej zmluvy. Následne podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona

v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, k tomuto stavu dochádza súhlasom,
resp. podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy pri podpise samotnej úverovej zmluvy. Právny úkon
sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný sa uvádza v § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka a následne § 39 keďže ustanovuje úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom za absolútne neplatný.
Takýmto úkonom dohoda o zrážkach zo mzdy bez pochýb je. Podľa § 131 ods.3 Zákonníka práce
možno vykonávať zrážky zo mzdy iba na základe dohody a slová uvedené v závere tohto zákonného
ustanovenia („vyplýva z osobitného predpisu“) odkazujú iba na Občiansky zákonník. Nemožno tak
za „osobitný predpis“ považovať nejakú smernicu alebo iný podobný dokument zamestnávateľa a

na základe neho vykonať zrážky zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné
ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o
uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach
zo mzdy neobsahovala. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná

pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť
pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2
Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci
rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha
mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú

realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí
vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške, nesmie byť
uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie
úveru. Neurčité nemôže byť ani zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky
splátok (rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok

zo mzdy). Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody.
Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa,
ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné
navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške
mesačných zrážok zo mzdy. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky nemôže byť neurčité a teda ho

treba posudzovať aj vzhľadom na ust. § 37 ods. 1 OZ. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora
v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné
podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom
môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom
zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza

ClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok
vhodnýnadosiahnutievýsledkustanovenéhovčl.6Smernice93/13/EHS,tedanazabránenietomu,aby
jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v
čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdnydvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby
(keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť
kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Inštitút

dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa
v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje
a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto

skutočnosť súd musí brať zreteľ.

22. Odvolací súd sa stotožnil aj s posúdením otázky premlčania nároku žalobcu súdom prvej inštancie,
že k premlčaniu nedošlo, keďže žaloba v konaní sp. zn. 15C/87/2016 bola žalobcom podaná na súd dňa
12.5.2016, pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a toto konanie vedené pod sp.zn.
15C/87/2016 bolo právoplatne zastavené dňa 4.5.2017. pričom premlčacia doba od tohto uplatnenia po

dobu konania neplynula a v predmetnom konaní žalobca doručil súdu žalobu dňa 19.4.2017, teda ešte v
čase spočívania premlčacej doby. Za vecne správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej
inštancie o úrokoch z omeškania s odôvodnením podľa 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaný sa s plnením dostal do omeškania.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti vo veci samej ako aj v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100%.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§

428 CSP).