Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200057
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2022200057.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu: V. O., nar.XX.X.XXXX, bytom Z.,
H. U. XXXX/XX, v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou KADUC & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Trnava, Trojičné námestie 4, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100135895/2022

zo dňa 21.1.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo
veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20 S/25/2022.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.3.2022, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.3.2022, sa žalobca domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100135895/2022 zo dňa 21.1.2022, ktorý svojim

rozhodnutím v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „daňový poriadok“)
potvrdilrozhodnutieDaňovéhoúraduTrnavač.101348664/2021zodňa29.7.2021,ktorýmprvostupňový
správny orgán podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel
dane v sume 1.632,46 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016.

2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby správny súd preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia daňového úradu, ktoré napadnutému
rozhodnutiu predchádzalo a tieto rozhodnutia zrušil.

3. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti
dôvodil najmä tým, že z dôvodu, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

spôsobí vznik závažnej ujmy pre žalobkyňu ako aj značnú hospodársku či finančnú škodu a závažný
nenapraviteľný následok. Na základe napadnutých rozhodnutí bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v
sume 1.632,46 Eur. Napadnuté rozhodnutia vychádzajú z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania,
výsledkom ktorého bolo vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobia v roku 2016. Žalobkyni bol
takto samostatnými rozhodnutiami (vrátane napadnutých rozhodnutí) vyrubení nasledovný rozdiel dane:
za január 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 4.357,28 Eur; za február 2016 vyrubený rozdiel dane v

sume 2.928,53 Eur; za marec 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 2.095,20 Eur; za apríl 2016 vyrubený
rozdiel dane v sume 2.192,26 Eur; za máj 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 5.319,06 Eur; za jún 2016
vyrubený rozdiel dane v sume 4.517,12 Eur; za október 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 2.793,73
Eur; za november 2016 vyrubený rozdiel dane v sume 2.764,65 Eur; za december 2016 vyrubený rozdiel
dane v sume 1.632,46 Eur. Spolu vyrubený rozdiel dane: 28.600,29 Eur. Suma, ktorú požaduje zaplatiť
správca dane, je pre žalobkyňu neprimerane vysoká a jej zaplatenie by malo pre žalobkyňu za následok

vznik závažnej ujmy a hospodársku škodu, pričom pri rozhodovaní o odkladnom účinku treba prihliadnuť
aj na subjektívne kritériá, zohľadňujúc aj sociálne a finančné okolnosti na strane žalobcu. Žalobkyňaje od septembra 2017 na starobnom dôchodku a v roku 2019 ukončila svoju podnikateľskú činnosť. V
súčasnosti je jediný príjem žalobkyne priznaný starobný dôchodok, ktorý bol počas roka 2021 vo výške
675,40 Eur mesačne. Za rok 2022 by mal byť starobný dôchodok žalobkyne mierne navýšený, avšak

naďalej zostane jediným príjmom žalobkyne, a to v obdobnej výške ako v roku 2021. Keďže žalobkyňa
nemá žiaden iný príjem okrem starobného dôchodku, okamžité zaplatenie vyrubeného rozdielu dane v
sume 28.600,29 Eur by malo pre žalobkyňu likvidačné dôsledky, nakoľko žalobkyňa by nemala peňažné
prostriedky ani na základné životné potreby ako je strava, ošatenie a pod. Žalobkyňa súčasne poukazuje
aj na to, že konaním správcu dane došlo k hrubým porušeniam právnych predpisov a nerešpektovaniu

judikatúry nielen súdov Slovenskej republiky, ale aj Súdneho dvora Európskej únie. Žalobkyňa považuje
napadnuté rozhodnutia za zjavne neudržateľné, preto aj v súlade s princípom dobrej verejnej správy by
bolospravodlivé,kebypovinnosťzaplatiťrozdieldanenastalaažpoprávoplatnomrozhodnutísprávneho
súdu. Negatívnou podmienkou rozhodovania o priznaní odkladného účinku je, že priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobkyňa je toho názoru, že priznanie odkladného účinku
nie je v žiadnom rozsahu v rozpore s verejným záujmom.

4. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom
vyjadrení k žalobe, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho

súdu vo veci samej (2).

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje

jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo
strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom
ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je
zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu
verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli

považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť
materiálnuochranuprávamaoprávnenýmzáujmomúspešnéhožalobcutak,abytentoneboldotknutýpo
zrušenížalobounapadnutéhorozhodnutiaaleboopatreniaorgánuverejnejsprávyžiadnymiichúčinkami
alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter
a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom

konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam
podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a
právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného
účinkuvymedzenýmiv§185písm.a)SSPjehrozbazávažnejujmyspojenásokamžitýmvýkonomaleboinými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým
môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom
tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. (I. ÚS
53/2018)

10. Súd na základe dôvodov uvedených v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorým
potvrdilrozhodnutieDaňovéhoúraduTrnava,možnobezďalšiehopovažovaťzarozhodnutie,okamžitým
výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre
žalobcu mohla mať likvidačný charakter. Ide o hrozbu značnej finančnej škody, pričom takáto hrozba je

jedným z dôvodov predpokladaných procesným predpisom pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, preto súd návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

11. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).