Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 22C/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519201125
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2519201125.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany vo veci žalobkyne: K.. A. J., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A. I. XXXX/XX,
K. - U., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Antóniou Kovačovskou, advokátku so
sídlom Jazdecká 1, Chorvátsky Grob, proti žalovaným: 1. X.. K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S. 3, N.,
štátny občan Slovenskej republiky, a 2. K. C., rod. P., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, N., štátna občianka
Slovenskej republiky, o určenie vlastníckeho práva a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.6.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 16.6.2019, sa žalobkyňa
domáhala určenia, že nehnuteľnosti v katastrálnom území N., v okrese N., v obci N., zapísané na LV
č. XXXX ako trojizbový byt č. XX, vchod číslo 3, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu so
súpisnýmčíslomXXXX,postavenéhonapozemkusparc.č.CKNč.XXXX-zastavanéplochyanádvoria

o výmere 847 m2, a podiel vo veľkosti XX/XXXX-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a k pozemku s parc. č. CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 847 m2 patria
do nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a žalovaného v 1. rade.
Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa žalobný nárok odvodzovala od rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/73/2017 z

9.3.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2018, ktorým bolo rozvedené manželstvo žalobkyne
a žalovaného v 1. rade, ku ktorému dňu zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej
len „BSM“). K dohode o vyporiadaní BSM medzi bývalými manželmi nedošlo. Za trvania manželstva
nadobudli žalobkyňa a žalovaný v 1. rade do ich BSM aj predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudli
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.6.2003, uzavretej medzi rodičmi žalovaného v 1. rade, N.O. a
K.O., ako predávajúcimi a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim. Žalobkyňa nebola v zmluve uvedená

ako kupujúca, avšak byt bol financovaný účelovým úverom na kúpu bytu, uzavretým dňa 27.6.2003
v Slovenskej sporiteľni, a. s. pod č. XXXXXXXXXX, kde bol žalovaný v 1. rade dlžníkom spolu so
žalobkyňou. Spôsob vyplatenia kúpnej ceny podľa čl. IV. kúpnej zmluvy zodpovedá skutočnosti, že
nehnuteľnosti boli financované zo spoločného úveru. Keďže byt bol nadobudnutý za trvania manželstva
žalobkyne a žalovaného v 1. rade výlučne z ich spoločných finančných prostriedkov z hypotekárneho
úveru, čo vyplýva aj z kúpnej zmluvy, niet pochýb o tom, že byt bol nadobudnutý do BSM žalobkyne

a žalovaného v 1. rade, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobkyňa nebola v KN evidovaná ako
vlastník. Žalovaný v 1. rade tvrdí, že nehnuteľnosti nadobudol z výlučných financií nadobudnutých darom
od rodičov. Podľa názoru žalobkyne, je nelogické, aby rodičia žalovanému v 1. rade darovali peniaze
na byt, ktorý následne žalovanému v 1. rade previedli odplatnou kúpnou zmluvou. V tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutie NS SSR sp. zn. 5Cz 851/1973, podľa ktorého, s výnimkou vecí, ktoré podľa
svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, nemôže žiadny z

manželov zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do výlučného vlastníctva, a to ani so súhlasom druhého
z manželov. Žalobkyňa je presvedčená, že predmetné nehnuteľnosti zo zákona patria do BSM, a pokiaľžalovaný v 1. rade tvrdí opak, je na ňom, aby preukázal, že jeho rodičia v uvedenom čase mu skutočne
darovali tak vysoký obnos peňazí, za ktorý od nich kúpil uvedený byt. Nakoľko predmetné nehnuteľnosti,
patriace do BSM, boli bez vedomia a súhlasu bezpodielovej spoluvlastníčky - žalobkyne - prevedené

darovacou zmluvou do vlastníctva žalovanej v 2. rade, žalobkyňa vzniesla voči všetkým účastníkom
darovacej zmluvy námietku relatívnej neplatnosti, pričom dovolaním sa relatívnej neplatnosti sa stala
darovacia zmluva neplatnou, čím sa nehnuteľnosti opätovne stali súčasťou BSM. Podľa zápisu v KN je
žalovanáv2.radevedenáakovýlučnávlastníčkapredmetnýchnehnuteľností,pričomvkladvlastníckeho
práva žalovanej v 2. rade bol povolený na základe darovacej zmluvy pod č. V-XXXX/XXXX, s účinkami

od 17.7.2017. Na LV č. XXXX pre kat. úz. N. bola, v čase podania žaloby a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, vyznačená plomba na základe V-XXXX/XXXX (darovacia zmluva). Napriek
skutočnosti, že žalobkyňa sa od žalovaných domáhala navrátenia predmetných nehnuteľností do BSM,
žalovaná v 2. rade začala podnikať úkony smerujúce k zbaveniu sa jej vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, komu sa snaží žalovaná v 2. rade nehnuteľnosti
darovať, avšak ide o neplatný právny úkon, nakoľko žalobkyňa sa neplatnosti právneho úkonu úspešne

dovolala skôr, než k prevodu došlo. Žalobkyňa zastáva názor, že pokiaľ sú nehnuteľnosti v súčasnosti
zapísané na osobu odlišnú od žalobkyne a žalovaného v 1. rade, nemôže si súd, konajúci o vyporiadaní
BSM, spraviť názor o tom, či nehnuteľnosti do masy BSM patria, nakoľko výrok súdu by nebol záväzný
pre súčasne zapísaného vlastníka nehnuteľností, ktorý nie je subjektom sporu o vyporiadanie BSM.
Keďže žalovaní na výzvy žalobkyne nereagujú, žalobkyňa nevie zabezpečiť zosúladenie právneho stavu

a evidenčného zápisu v KN inak než žalobou o určenie vlastníckeho práva, a preto žalobkyňa má
naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení.

3. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala, aby
súd uložil žalovanej v 2. rade povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, a to

vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa odôvodnila tým,
že žalovaná v 2. rade vykonáva úkony smerujúce k prevodu predmetných nehnuteľností napriek
jej nespornej vedomosti o námietke relatívnej neplatnosti, ktorej sa dovolala žalobkyňa, pričom

neodkladným opatrením by sa zabránilo ďalším prevodom predmetných nehnuteľností.

4. K žalobe, súčasťou ktorej bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, právna zástupkyňa,
konajúca v mene žalobkyne, pripojila námietku neplatnosti zmluvy o prevode bytu zo dňa 26.4.2019
spolu s poštovým podacím hárkom, e-podacím hárkom, posledný pokus o zmier - vyporiadanie BSM,

námietku neplatnosti zmluvy o prevode bytu zo dňa 24.4.2019 spolu s poštovým podacím hárkom, e-
mailovú komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade zo dňa 6.5.2019, fotokópiu osvedčeného
odpisu notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX spísanej dňa 14.7.2003, čiastočný
výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. N. zo dňa 14.6.2019, rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k.
13P/73/2017-149 zo dňa 9.3.2018, fotokópiu kúpnej zmluvy uzavretej medzi N. C. a jeho manželkou ako

predávajúcimi a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim s nečitateľným dátumom uzavretia zmluvy, ďalej
predložila plnomocenstvo zo dňa 11.4.2019 udelené žalobkyňou advokátke JUDr. Antónii Kovačovskej
na zastupovanie v konaní o vyporiadanie BSM a plnomocenstvo zo dňa 11.4.2019 udelené žalobkyňou
advokátke JUDr. Antónii Kovačovskej na zastupovanie v konaní o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, resp. že nehnuteľnosť patrí do BSM a na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu

darovacej zmluvy V č. XXXX/XXXX týkajúcej sa predmetných nehnuteľností proti žalovaným v 1. a 2.
rade.

5. V podaní zo dňa 4.7.2019, doručenom súdu dňa 4.7.2019, žalobkyňa dodatočne predložila súdu
fotokópiu predmetnej zmluvy o hypotekárnom úvere.

6. Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. N., získaného súdom z internetovej stránky
www.katasterportal.sk v deň vydania tohto uznesenia, t. j. dňa 16.7.2019, súd zistil, že podľa súčasného
stavu v KN je ako vlastník predmetných nehnuteľností, vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu,
vedený žalovaný v 1. rade. Vklad vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam bol

povolený na základe darovacej zmluvy pod č. V-XXXX/XXXX, s účinkami od 12.7.2019.7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň
časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov
nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami
alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne
do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)

nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba

obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

14. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

15. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané

náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. V danom prípade bola žaloba, spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
elektronickým podaním urobeným prostredníctvom elektronickej schránky podľa zákona č. 305/2013 Z.
z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“). Schránka je elektronickým úložiskom, v ktorom sú

uchovávané elektronické správy a notifikácie, pričom aktiváciu takejto schránky vykonáva správca
modulu elektronických schránok na žiadosť majiteľa schránky. Žalobu spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia v elektronickej podobe podala v mene žalobkyne advokátka JUDr. Antónia
Kovačovská, ktoré podpísala advokátka JUDr. Antónia Kovačovská, pričom v spise sa nachádza ajelektronickýobrazpôvodnejlistinnejpodobydokumentu,autorizáciaktoréhojevykonanákvalifikovaným
elektronickým podpisom podľa zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické
transakcie na vnútornom trhu, a teda o autenticite dokumentu nemožno mať pochybnosti.

18. Súčasťou príloh žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo, okrem iného, aj
plnomocenstvo (čl. 10 spisu) konvertované z listinnej podoby do elektronickej podoby, ktorým žalobkyňa
splnomocnila advokátku JUDr. Antóniu Kovačovskú na jej zastupovanie v tomto súdnom spore.
Konvertované plnomocenstvo je opatrené podpisom splnomocniteľa aj splnomocnenca. Neoddeliteľnú

súčasť tohto elektronického dokumentu však netvorí tzv. osvedčovacia doložka zaručenej konverzie
podľa ust. § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente.

19. Novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou
doložkou, má rovnaké právne účinky a je použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu, ako keby
išlo o osvedčenú kópiu pôvodného dokumentu, ktorého transformáciou vznikol. Zaručenú konverziu

možno tak prirovnať napríklad k službe notára, ktorou je úradné overovanie dokumentov. Advokát, notár,
patentový zástupca a poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu majú za výkon zaručenej konverzie
nárok na úhradu odmeny a hotových výdavkov s ňou spojených v sume podľa sadzobníka úhrad za
zaručenú konverziu. V tomto prípade zaručená konverzia plnomocenstva nebola vôbec vykonaná.

20. Podpis podania slúži na overenie toho, že úkon skutočne robí osoba v podaní označená. To platí aj o
udelení plnej moci, keď žalobkyňa podpisom mala potvrdiť svoju vôľu vyjadrenú v podaní. Podpis sleduje
funkciu označovaciu, tzn. označuje toho, kto podanie robí, taktiež deklaračnú funkciu, teda potvrdzuje,
že ten, kto príslušný právny úkon urobil, toto podanie skutočne urobiť chcel, a že ide o prejav jeho
vlastnej vôle, a napokon dôkaznú funkciu, teda overuje totožnosť toho, kto podanie urobil. Toto všetko

platí aj vo vzťahu k udeleniu plnej moci. Pri podaní v listinnej podobe sa podpisom rozumie vlastnoručný
podpis podávateľa na listine. Podpisom sa rozumie rukou napísané priezvisko alebo iný identifikačný
znak osoby, pričom podpis nemusí byť čitateľný, spravidla by malo byť čitateľné aspoň prvé písmeno a
z ďalších ťahov by mala vyplývať poznateľnosť skutočnosti, že ide o podpis. Preto možno uzavrieť, že
podpis treba považovať za vlastnou rukou písaný znak alebo slovo, pri ktorom nie je pochybnosť o tom,

že ide o prejav vôle osoby, ktorá ho robí.

21. Pokiaľ žalobkyňa splnomocnila na podanie žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
právneho zástupcu, tento právny zástupca sa musí preukázať plnomocenstvom, ktoré spĺňa atribúty
uvedené v odseku 20. tohto odôvodnenia, alebo sa musí preukázať plnomocenstvom konvertovaným z

listinnej podoby do elektronickej podoby, ktorého neoddeliteľnú súčasť tvorí tzv. osvedčovacia doložka
zaručenej konverzie podľa ust. § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente (odseky 18. a 19.
odôvodnenia).

22. Z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení je nepochybné, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je súčasťou žaloby, nespĺňa všeobecné podstatné zákonné
náležitosti, pretože bol podaný osobou, ktorá na takýto úkon nebola riadne splnomocnená, resp.
táto osoba sa nepreukázala plnomocenstvom preukazujúcim riadne splnomocnenie žalobkyňou, a to
ani v listinnej podobe ani v elektronickej podobe neoddeliteľne spojeným s osvedčovacou doložkou
zaručenej konverzie. Súdu preto neostávalo nič iné, iba postupovať podľa § 327 CSP, a návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť, pretože neobsahuje zákonom predpísanú obligatórnu
náležitosť podľa § 127 ods. 1 písm. e) CSP, v danom prípade podpis žalobkyne na návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo na plnomocenstve, ktoré udelila právnemu zástupcovi na uskutočnenie
tohto právneho úkonu.

23. Súd si dovoľuje poznamenať, že aj keby sa advokátka JUDr. Antónia Kovačovská preukázala
plnomocenstvom preukazujúcim riadne zastúpenie žalobkyne, návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia by nebolo možné vyhovieť už len z dôvodu, že žalovaná v 2. rade v čase vydania tohto
uznesenia už nebola v KN zapísaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľností.

24. Týmto uznesením sa konanie nekončí, keďže na tunajšom súde pod tou istou spisovou značkou
prebieha konanie vo veci samej, a teda neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 CSP,
preto sa súd v tomto rozhodnutí trovami konania vôbec nezaoberal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).