Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 9, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15T/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120012456
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120012456.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. mjr. JUDr. K. X.,

Z.., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
na Okresnom súde Trnava dňa 09. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný mjr. JUDr. K. X., Z.., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom J. A. M. XXXX/XX, G.,

sa uznáva vinným, že

dňa 20. augusta 2018 v čase približne o 10.30 hod. na dvore rodinného domu súpisného a orientačného
čísla XXXX/XX na ul. J. A. M. v meste Hlohovec, pritom ako vykonával dohľad nad psom rasy
nemecký ovčiak, sa nepresvedčil, či sú vytvorené dostatočné opatrenia na zabránenie úniku tohto psa
z dvora rodinného domu na ulicu a či je bezpečné pustiť psa zo zadnej časti dvora do jeho prednej

časti, otvoril bránku oddeľujúcu zadnú časť dvora rodinného domu od jeho prednej časti, so psom sa
presunul schodmi dolu do uličky vedúcej na prednú časť dvora rodinného domu, kde psovi nasadil
obojok, následne pes vošiel na prednú časť dvora, kde bola otvorená brána z dvora na ulicu, cez
ktorú pes vybehol na ulicu pred rodinným domom, po ktorej v tom čase prechádzala poškodená -
poštová doručovateľka A. T., ktorú tento pes napadol a zhodil na zem, následne opakovane pohrýzol
do pravej ruky v oblasti lakťa, čím poškodenej A. T. spôsobil ľahké zranenia, a to: pomliaždenie
hlavy v zátylku, pomliaždenie prednej steny brušnej, pomliaždenie ľavého kolena s odreninou kože,
pomliaždenie pravého ramena, pomliaždenie štvrtého prsta ľavej ruky s odreninou kože, päť rán po

pohryznutí psom na pravom lakti, jedna z vonkajšej strany tvaru písmena „V“ 4x5 cm siahajúca do svalov
- vystieračov prstov, vpredu od tejto rany ďalšie dve kožné rany o dĺžke 3 cm, vzadu dole kožná rana
o dĺžke 2 cm a na vnútornej strane ranu tvaru písmena „V“ o dĺžke 3 cm siahajúcu po svaly a lakťový
nerv a ťažké zranenie, a to: poškodenie pravého lakťového nervu charakteru axonotmézy, ktoré si
vyžiadali liečenie, pracovnú neschopnosť od 20.08.2018 do 31.03.2020, pričom ťažké zranenie závažne
ovplyvňovalo obvyklý spôsob života poškodenej najmenej po dobu od 20.08.2018 do 02.07.2019, ďalej
posttraumatickú stresovú poruchu chronickej formy s doposiaľ presne neurčenou dobou liečenia, čím

porušil ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky
držania psov v znení neskorších predpisov,

tedainému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona,

za to

sa odsudzuje:

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. k) a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému -
Sociálnej poisťovni so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava škodu vo výške 26.836,90 EUR.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému -

DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom 851 01 Bratislava, Einsteinova č. 25, IČO: 35 942 436
škodu vo výške 3.590,21 EUR.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému -
Slovenská pošta, a.s. so sídlom 975 99 Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124 škodu

vo výške 4.333,92 EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného - Slovenská pošta, a.s. so sídlom 975 99
Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124 so zvyškom jeho nároku na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal dňa 05.11.2020 na Okresný súd Trnava obžalobu č. 1 Kv
5/20/2200-15 zo dňa 05.11.2020 na skutkovom a právnom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.

Obžalovaný po prednesení obžaloby a poučení podľa § 257 Trestného poriadku a § 38 Trestného

zákona neurobil žiadne vyhlásenie. (čl. 442) Poškodená A. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si
nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatňuje. Zo Zápisníc o výsluchov svedkov-poškodených
vyplynulo, že poškodený Sociálna poisťovňa žiada o náhradu škody vo výške 26.836,90 EUR, ktorá
pozostáva z nemocenských dávok za obdobie od 01.08.2018 do 15.07.2020 a z úrazových dávok
vyplatených za obdobie od 20.08.2018 do 17.07.2020 (čl. 117-124, 126-127), poškodený DÔVERA

zdravotná poisťovňa, a.s. žiada o náhradu škody vo výške 3.590,21 EUR za úhrady za zdravotnú
starostlivosť poskytnutú poškodenej A. T. (čl. 129-136, 138-142) a poškodený Slovenská pošta, a.s.
žiada o náhradu škody v súčte vo výške 8.492,96 EUR za odstupné, náhradu za nevyčerpanú dovolenku
a náhradu mzdy za prvých 10 dní práceneschopnosti vyplatené poškodenej A. T. (čl. 150-157, 161-163).Obžalovaný mjr. JUDr. K. X., PhD. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň keď prišlo ku skutku
boli doma len on jeho syn A. X., pričom so synom boli dohodnutí, že pôjdu psa okúpať na jazero.
Obžalovaný súdu predložil celkom 4 fotografie jeho rodinného domu, ktoré súd označil číslami 1 až 4 a

ďalej vypovedal, že bol v prechodovej uličke medzi jeho domom a domom suseda pri čiernych dverách
na fotografii č. 3, odkiaľ zavolal na syna, či môže psa pustiť na prednú časť dvora, čo urobil potom, ako
mu syn potvrdil, že tak môže urobiť. Následne obžalovaný začul krik, bežal dopredu a na zemi videl
ležať poškodenú a nad ňou psa, ktorý však na poškodenú v tom čase už neútočil. Ešte pár metrov od
poškodenej dal obžalovaný psovi pokyn, aby k nemu prišiel, čo pes uposlúchol. Syn A. stál v tom čase

niekde pri garáži. Obžalovaný požiadal syna, aby odviedol psa do koterca a cestou späť priniesol nejaké
obväzy. Obžalovaný poskytol poškodenej A. T. prvú pomoc a zobral ju autom do nemocnice na potrebné
vyšetrenia, kúpil jej lieky a pomohol jej ešte rozniesť po štvrti dôchodky. Následne naložil do auta bicykel
poškodenej a odviezol poškodenú do práce, kde jej zamestnávateľovi povedal, čo sa stalo. Obžalovaný
ďalej uviedol, že bránka, ktorá oddeľuje prednú a zadnú časť dvora na fotografii na čl. 267 (bránka
na fotografii č. 4) v čase spáchania skutku nebola namontovaná a táto bola namontovaná dodatočne

na podnet firmy, ktorá sa venuje bezpečnosti pracovníkov pošty, avšak obžalovaný uviedol, že by tak
urobil z dôvodu väčšej bezpečnosti aj sám, teda keď vypovedal v prípravnom konaní o otvorení bránky
oddeľujúcej prednú a zadnú časť dvora, hovoril o bránke nad schodmi (na fotografii č. 2) Obžalovaný
pri výsluchu uviedol, že pustiť psa na dvor pri otvorenej bráne by bolo veľmi nebezpečné. Obžalovaný
uviedol, že sa o vytvorení dostatočných opatrení na zabránenie úniku psa presvedčil prostredníctvom

syna A.a, ktorý mal v čase spáchania skutku 15 rokov a 85 kg a bol spôsobilý vykonávať dohľad nad
psom a psa pustil až potom, ako mu syn A. potvrdil, že tak môže urobiť. Obžalovaný ďalej namietal, že by
mal pes pohrýzť poškodenú do hlavy, pretože ani podľa znaleckého posudku akéto zranenie poškodená
neutrpela.

Na návrh prokurátora bola postupom podľa § 258 ods. 4 prečítaná časť Zápisnice o výsluchu
obžalovaného z prípravného konania na čl. 75-79, a to druhý a tretí odsek na strane 6 predmetnej
zápisnice, kde obžalovaný vypovedal, že pes bol v zadnej časti dvora, ktorá je od prednej časti dvora
oddelená bránkou, ktorú otvoril a so psom sa presunul dolu pod schody ku dverám do zadnej pivnice,
kde dal psovi obojok. (čl. 77)

Obžalovaný na otázku prokurátora, aby vysvetli rozpor medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní
a výpoveďou z prípravného konania uviedol, že sa so psom nachádzal v zadnej časti dvora a ku čiernym
dverám, odkiaľ psa pustil za synom sa musel dostať tak, že otvoril prechodovú bránku a spolu so psom
išiel pod schody, kde dal psovi obojok. V čase, keď obžalovaný počul krik poškodenej, sa obžalovaný

stále nachádzal pri čiernych dverách, kde si chystal ešte nejaké veci pre psa. Keď obžalovaný bežal
na prednú časť dvora, syna A.a letmo zaregistroval stáť pred autom, pričom syn vyzeral byť šokovaný.
Obžalovaný útok psa nevidel, pretože keď prebehol do prednej časti dvora, videl poškodenú na zemi a
psa vedľa nej, avšak v tom čase už pes na poškodenú neútočil. Obžalovaný dal psovi pokyn z miesta
asi 2 metre od brány, pričom pes k nemu prišiel. Obžalovaný bol prekvapený, že brána na ulicu je

otvorená a následne sa od syna dozvedel, že ju syn po sebe zabudol zatvoriť, keď niečo robil vonku.
Obžalovaný uviedol, že pes mal v čase útoku na poškodenú asi 16-18 mesiacov a váhu niečo cez 30
kg. Obžalovaný potvrdil, že sa v mesiaci január 2019 osobne stretol s poškodenou v reštaurácii, kde mu
poškodená predložila zoznam úkonov, za ktoré musela zaplatiť a kde ho poškodená žiadala o peniaze
a uviedla, že keď jej peniaze nezaplatí, bude práceneschopná ešte dlhšiu dobu. Na tomto stretnutí

mala poškodená obžalovanému uviesť, že dokáže zariadiť, aby obžalovaný nebol obžalovaným a vec
„zamiesť pod koberec“. Obžalovaný uviedol, že tak ako v prípade prejednávaného skutku so synom
postupovali vždy, t.j. psa púšťal na prednú čas dvora až potom, ako mu syn potvrdil, že tak môže urobiť.
Ak by sa mu syn neozval, psa by nepustil, pretože by sa mohlo stať, že syn by niekam medzičasom
odišiel alebo otvoril bránu na ulicu. (čl. 442-444)

Poškodená A. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 20.08.2018 doručovala poštu na ul.
Gagarina, pričom pre rodinu obžalovaného v ten deň nemala žiadnu poštu. Ako sa blížila k rodinnému
domu obžalovaného spozorovala, že brána je otvorená avšak nevenovala tomu pozornosť a išla k
ďalšiemu domu. Poškodená nepočula štekot a ani dychčanie psa, len zacítila okolo nôh niečo teplé a

chlpaté, preto ostala stáť a myslela si, že pes sa vráti do dvora, čo sa však nestalo. Čierny nemecký
ovčiak na poškodenú vyskočil a zhodil ju na zem. Poškodená spadla na ľavú stranu a ľavé koleno a pes
jej začal hrýzť pravú ruku na predlaktí a potom aj nad lakťom a následne ju pohrýzol aj do hlavy. Potom
k nej prišiel obžalovaný a kričal na psa, ktorý ju v tom čase stále hrýzol a psa od nej odtiahol za obojok.Obžalovaný psa zobral do domu a kričal na svojho syna, ktorý sa v tom čase nachádzal v dome, aby
psa zobral. Syn obžalovaného vyšiel z rodinného domu a zatvoril psa dozadu. Poškodená potvrdila, že
obžalovaný poškodenú ošetril a zobral na vyšetrenia do nemocnice, následne sa s poškodenou vrátil

domov po zásielky a potom ju odviezol do práce, kde jej vedúcej povedal, čo sa stalo. Poškodenú domov
odviezla jej kolegyňa s jej vedúcou, pričom poškodená sa rozhodla ísť podať oznámenie na políciu a
keď vychádzala z domu, obžalovaný jej priniesol potvrdenie o očkovaní psa. Pri zranení bol poškodený
nerv v ruke poškodenej, musela absolvovať operáciu, ktorá čiastočne nerv obnovila, ale napriek tomu
bude mať do konca života slabšiu ruku. Poškodená uviedla, že dostala 60 injekcií, po štvrtý raz ide

na rehabilitáciu, pri zmene počasia musí užívať lieky a ruka ju bolí. Poškodená ďalej uviedla, že jej
obžalovaný pri osobnom stretnutí povedal, že mala šťastie, lebo keby neprišiel, pes by ju hrýzť neprestal,
išiel by jej do krku a tváre, pretože ho na to cvičí. Poškodená uviedla, že po 17-tich rokov prišla o prácu,
ktorú viac nemôže vykonávať, čo bolo potvrdené lekárskym posudkom. Poškodená týždeň pred skutkom
obžalovaného, ktorý bol vonku so psom upozornila, či jej pes nič neurobí, na čo obžalovaný neodpovedal
a psa zobral a zavrel ho za bránu. Poškodená uviedla, že od skutku má traumu zo psov, malého psa sa

nebojí, ale keď zbadá vlčiaka a hlavne čiernej farby, celá sa roztrasie a na všetko si spomenie.

Na návrh prokurátora bola postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť Zápisnice
o výsluchu poškodenej z prípravného konania zo dňa 28.07.2000 (čl. 104-112), kde poškodená
vypovedala, že keď obžalovaný psa zatvoril, prišiel ku nej a povedal, že mala šťastie, lebo keby neprišiel,

pes by ju hrýzol do krku, tepny a tváre, lebo on ho na to cvičí a keby mala tenšiu ruku, tak by jej ju pes
prehryzol (str. 14, čl. 110), pričom poškodená potvrdila, že jej obžalovaný uvedené po skutku povedal.

Poškodenej bola na návrh prokurátora predložená fotografia rodinného domu obžalovaného na čl. 266,
na ktorej poškodená krížikom označila miesto, z ktorého z domu vyšiel syn obžalovaného, pričom

uviedla, že syn obžalovaného ostal stáť hore, nakoľko na neho obžalovaný zakričal, aby priniesol
nejaké obväzy. Syn obžalovaného sa do domu vrátil a priniesol obväzy. Poškodená potvrdila, že keď
prechádzala popred dom obžalovaného, na dvore rodinného domu nikto nebol, videla otvorenú garáž,
v ktorej bolo zaparkované auto a nevidela pohyb ani v garáži a ani pred garážou. Poškodená potvrdila
osobné stretnutie s obžalovaným v kaviarni, kde obžalovanému povedala, že má výdavky na lieky a

lekárov, ktoré poškodená napísala rukou na papier, pričom sa s obžalovaným rozišli s tým, že sa poradí
s právnikmi a dá jej vedieť, pričom od tohto stretnutia sa s ňou obžalovaný nekontaktoval. Poškodená
poprela, že by obžalovanému na stretnutí povedala, že dokáže zariadiť, aby nebol obžalovaný a že vec
dokáže „zamiesť pod koberec“ a naopak uviedla, že to bol obžalovaný, ktorý jej povedal, že nechápe,
prečo išla na políciu, že on z toho aj tak nebude nič mať. Poškodená ďalej vypovedala, že jej obžalovaný

povedal, že pes ju musel chytiť za pravú ruku a strhnúť, lebo ho na to cvičí a počas vyšetrenia u lekára
telefonoval synovi, aby zobral hadicu a umyl krv na zemi. Poškodená uviedla, že jej práceneschopnosť
bola ukončená dňa 01.04.2020 a slabosť v ruke sa prejavuje tým, že neotvorí minerálku, vypadávajú jej
veci z ruky, má problém na prvýkrát zavrieť auto alebo si zapnúť gombík a má neustále bolesti v ruke,
ktoré pretrvávajú doposiaľ. (čl. 444-446)

Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že keby bol pes cvičený na obranu, tak mechanizmus
zranenia poškodenej by bol iný, lebo by poškodenú chytil za ruku a už by ju nepustil a poprel stretnutie
s poškodenou týždeň pred skutkom, pretože bol v práci a predložil súdu výpis z knihy príchodov a
odchodov. (čl. 446)

Svedok - poškodený Mgr. X. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa ku skutku vyjadriť nevie a
môže uviesť len to, čo vypovedal v prípravnom konaní, pričom v tom čase mal informácie z oddelenia
ľudských zdrojov zamestnávateľa - Slovenskej pošty, a.s.. Svedok - poškodený ďalej vypovedal, že
dôvodom skončenia pracovného pomeru poškodenej bola strata spôsobilosti na výkon dojednanej

práce. (čl. 446-447)

Obžalovaný k výpovedi svedka - poškodeného uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že
poškodenej bola ponúknutá náhradná práca, ktorú však odmietla, na čo reagoval splnomocnenec
poškodenej, ktorý uviedol, že poškodenej bola ponúknutá práca za priehradkou, kde je však potrebné

používať obe ruky a poškodená mala bolesti, a preto túto prácu odmietla. (čl. 447)

Svedok A. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je synom obžalovaného a poškodenú A. T. pozná
len ako poštovú doručovateľku. Ku skutku svedok vypovedal, že v ten deň mali ísť s obžalovaným kúpaťpsa, svedok bol pri garáži a obžalovaný na neho zavolal, či môže postiť psa. Svedok obžalovanému
povedal, že môže, pes pribehol ku svedkovi a svedok so psom išli do garáže. Svedok si nevšimol, že pes
niejepriňomapočulkrikzuliceavidel,akookolopoškodenejkrúžiichpes.Následnesvedokzobralpsa,

išiel ho zatvoriť a priniesol obväzy, ako mu kázal obžalovaný. Následne obžalovaný zobral poškodenú
na pohotovosť a svedok ostal doma. Svedok útok psa na poškodenú nevidel a že pes nie je pri ňom
zistil, až keď počul krik z ulice, kam chcel ísť, avšak potom už prišiel obžalovaný a svedok ostal stáť asi
pol metra od garáže. Svedok potvrdil, že obžalovaný dal psovi povel, ktorý pes uposlúchol a následne
svedok psa zatvoril a išiel po obväzy. Svedok na fotografii na čl. 266 označil krúžkom miesto, kde stál

v čase, keď videl útok psa na poškodenú. Svedok potvrdil, že pes je cvičený, poslúcha na povely a že
ho cvičili obaja, teda svedok a aj obžalovaný. Svedok si nepamätal, že by mu obžalovaný telefonoval,
aby upratal krv na ulici, potvrdil však, že niekto miesto útoku umýval, ale nevie kto. Svedok potvrdil,
že bránu na ulicu nechal otvorenú on, pretože pred skutkom upratoval na ulici. Svedok na požiadanie
obžalovaného krúžkom na fotografii č. 1 označil miestnosť, z ktorej doniesol obväzy. (čl. 447-448)

ZoZnaleckéhoposudkuč.74/2019zodňa02.07.2019vypracovanéhoznalcomzodvetviaZdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Ortopédia MUDr. Ľubošom Klementom vyplynulo, že poškodená pri útoku psa
utrpela ľahké zranenia, a to: pomliaždenie hlavy v zátylku, pomliaždenie prednej steny brušnej,
pomliaždenie ľavého kolena s odreninou kože, pomliaždenie pravého ramena, pomliaždenie štvrtého
prsta ľavej ruky s odreninou kože, päť rán po pohryznutí psom na pravom lakti, jedna z vonkajšej strany

tvaru písmena „V“ 4x5 cm siahajúca do svalov - vystieračov prstov, vpredu od tejto rany ďalšie dve kožné
rany o dĺžke 3 cm, vzadu dole kožná rana o dĺžke 2 cm a na vnútornej strane ranu tvaru písmena „V“ o
dĺžke3cmsiahajúcuposvalyalakťovýnervaťažkézranenie,ato:poškodeniepravéholakťovéhonervu
charakteru axonotmézy, ktoré si vyžiadali liečenie, pracovnú neschopnosť od 20.08.2018 do 31.03.2020,
pričom ťažké zranenie závažne ovplyvňovalo obvyklý spôsob života poškodenej najmenej po dobu od

20.08.2018 do 02.07.2019. Znalec uviedol, že poranením lakťového nervu bolo spôsobené čiastočné
ochrnutie tohto nervu, čo významne predĺžilo hojenie, práceneschopnosť a aj obmedzenie v obvyklom
spôsobe života a poškodenú pomerne závažne handicapovalo, keďže ochrnutím nervu jej výrazne
poklesla schopnosť jej pravej ruky, predlaktia a lakťa. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že pri útoku
psa na poškodenú poškodená utrpela poranenie hlavy v zátylku, avšak toto poranenie nespôsobil pes,

pretože by malo iné známky poškodenia. K mechanizmu vzniku zranení znalec uviedol, že tieto mohli byť
spôsobené tak, ako to popisovala poškodená, pričom skutočnosť, že poškodená mala na ruke dve rany
charakteru typu „V“ vypovedá o tom, že nedošlo len k uhryznutiu samotnému, ale aj trhaniu, pretože hryz
samotný by mal len charakter vpichov do kože, podkožia a svalov, ale trhnutím tento vpich naťahoval
kožu, ktorá tlak a ťah nevydržala a praskla, trhala sa, z čoho znalec usúdil, že poškodená bola napadnutá

psom ochranárom, psom cvičeným a psom s veľkou hmotnosťou a silou. Zo znaleckého posudku ďalej
vyplynulo, že poškodený nerv sčasti zregeneroval po zákroku dňa 28.03.2019, avšak to, že za tak dlhú
dobu liečby nezregeneroval úplne a kompletne predpokladá prognózu, že ku kompletnej regenerácii ani
nedôjde. Znalec bodovo ohodnotil zranenia poškodenej (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia)
na 730 bodov (pozn. v znaleckom posudku nesprávne uvedený súčet bodov 700), či pri hodnote bodu

20,26 EUR predstavuje v súčte sumu 14.789,80 EUR. (čl. 165-200)

Zoznaleckéhoposudkuč.34/2019zodňa30.08.2019vypracovanéhoznalkyňouzodboruZdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. Monikou Gregorovou vyplynulo, že poškodená v dôsledku útoku
psa trpí posttraumatickou stresovou poruchou chronickej formy s doposiaľ presne neurčenou dobou

liečenia, pričom nie je možné jednoznačne posúdiť, či sa jej zdravotný stav nebude zásadne meniť, teda
zhoršovať či zlepšovať. (čl. 202-229)

Z fotografií predložených obžalovaným na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že brána oddeľujúca dvor
a ulicu je priamo pred garážou, v ktorej bolo zaparkované auto, pričom medzi garážou a bránou je

vzdialenosť odhadom do 10 metrov (fotografia č. 1, čl. 450). Na fotografii č. 2 je vidno obe bránky, a to
hornú nad schodmi, ktorá jediná v čase skutku oddeľovala zadnú časť dvora rodinného domu od prednej
ako aj novú bránku, ktorú obžalovaný namontoval dodatočne, ako uvádzal na hlavnom pojednávaní.
(čl. 451) Fotografia č. 3 dokumentuje pohľad na čierne dvere zadnej pivnice pod schodmi, pri ktorých
dal obžalovaný psovi obojok a kde obžalovaný stál v čase, keď pustil psa do prednej časti dvora. (čl.

452) Fotografia č. 4 dokumentuje pohľad na novšiu z dvoch bránok z prednej časti dvora ako aj uličku
medzi domov obžalovaného a susedným domom, na konci ktorej vidno schody vedúce na zadnú časť
dvora. (čl. 453)Zo Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného JUDr. B. X. zo dňa 29.07.2020 vyplynulo, že Sociálna
poisťovňa, pobočka Banská Bystrica vyplácala poškodenej A. T. v súvislosti s jej zranením dávky
sociálneho poistenia vo forme nemocenského poistenia a úrazové dávky, pričom dávky nemocenského

poistenia sú konečné vo výške 3.755,90 EUR a úrazové dávky za obdobie od 20.08.2018 do 17.07.2020
v celkovej výške 23.081,- EUR, pričom poškodenej bude i naďalej vyplácaná úrazová renta, ktorá suma
samôžezvyšovaťaniejekonečná.Sociálnapoisťovňasitakuplatnilanároknanáhraduškodyvcelkovej
výške 26.836,90 EUR, pričom svedkyňa - poškodená k výsluchu priložila potvrdenie o vyplatených
úrazových dávkach a potvrdenie o nemocenských dávkach. (čl. 117-124, 126-127)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Mgr. Miriam Žolnerovej zo dňa 30.07.2020 vyplynulo,
že poškodená A. T. je poistencom zdravotnej poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá
zdravotníckym zariadeniam za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenej v súvislosti s jej zranením
uhradila celkom 3.590,21 EUR. Svedkyňa - poškodená pri výsluchu predložila rozpis vynaložených
nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenej a túto si uplatnila ako nárok na náhradu
škody. (čl. 129-136, 138-142)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Mgr. X.a M.a zo dňa 03.09.2020 vyplynulo, že
poškodená A. T. bola zamestnankyňou Slovenskej pošty, a.s., pričom zamestnávateľ poškodenej vyplatil
sumu 88,72 EUR ako náhradu mzdy za prvých 10 dní jej práceneschopnosti, ďalej odstupné vo výške 10
násobku priemernej mzdy poškodenej vo výške 6.948,40 EUR, pretože pracovný pomer s poškodenou

bol skončený dohodou pre dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu a tiež náhradu za
nevyčerpanú dovolenku vo výške 1.455,84 EUR. Slovenská pošta, a.s. si preto v trestnom konaní
uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 8.492,96 EUR. Svedok - poškodený pri výsluchu
predložil potvrdenie o výške príjmu poškodenej, Dohodu o skončení pracovného pomeru s poškodenou
a register náhrad príjmu pri práceneschopnosti poškodenej. (čl. 150-157, 161-163)

Zo Zápisnice o výsluchu svedkyne Mgr. Sylvie X.ovej zo dňa 31.07.2020 vyplynulo, že svedkyňa je
manželkou obžalovaného a je majiteľkou psa, ktorý napadol poškodenú. Svedkyňa nebola svedkom
útoku psa na poškodenú, o skutku vie od obžalovaného, pričom jeho priebeh opísala v zhode s
výpoveďouobžalovaného.Svedkyňavypovedala,žeobžalovanýaichsynA.psacvičiliposlušnostiapes

bol poslušný a reagoval na pokyny, najmä na pokyny obžalovaného. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný
viackrát telefonoval poškodenej a ospravedlňoval sa jej, ale poškodenej išlo len o peniaze. (čl. 147-149)

Z podkladov zabezpečených obžalovaným k jeho dochádzke do práce vyplynulo, že obžalovaný
vykonával štátnu službu v dňoch 02.-03.08., 06.08.-10.08., 13.08.-17.08. a 18.08.-31.08.2018 na

pracovisku Katedry telesnej výchovy a športu Akadémie PZ v Bratislave na Sklabinskej č. 1. (čl. 454-460)

Z Dohody o skončení pracovného pomeru vyplynulo, že táto bola uzavretá medzi zamestnávateľom
Slovenská pošta, a.s. a zamestnancom A. T., pričom zmluvné strany sa v nej dohodli na skončení
pracovného pomeru ku dňu 31.03.2020, ktorý medzi sebou uzavreli na základe pracovnej zmluvy č.

1223/PaM-2003 zo dňa 28.04.2003 v znení jej neskorších dodatkov. Dôvodom skončenia pracovného
pomeru bola dlhodobá strata spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnávateľ
a zamestnanec sa zároveň dohodli, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odstupné vo výške 10-
násobku jeho priemerného mesačného zárobku. (čl. 162, 377)

Zo Zápisnice o prehliadke tela poškodenej a pripojenej fotodokumentácie vyplynulo, že dňa 27.05.2019
bola vyhotovená fotodokumentácia zranení poškodenej Moniky T., kde na jej pravej ruke z vnútornej
časti ruky v oblasti lakťa a nad lakťom vidno jazvy po chirurgickom zákroku. (čl. 261-264)

Zfotodokumentáciemiestačinuvyplynulo,žekuskutkudošlopredrodinnýmdomomsosúpisnýmčíslom

2198 a orientačným číslom XX na ul. J. A. M.. Od brány oddeľujúcej dvor rodinného domu od ulice
ku garáži v spodnej časti domu je vzdialenosť odhadom do 10 metrov, na fotografiách na čl. 266 a
267 je vidno v spojovacej uličke medzi rodinný domom obžalovaného a susedným rodinným domom
(oranžovej farby) namontovanú bránku oddeľujúcu prednú a zadnú časť dvora, ktorá v čase spáchania
skutku namontovaná ešte nebola a na fotografiách na čl. 268 a 269 je zachytený pes rasy nemecký

ovčiak čiernej farby, ktorý napadol poškodenú. (čl. 265-269) Obžalovaný k fotodokumentácii uviedol, že
túto vyhotovil na požiadanie príslušníka PZ a tomuto ju poslal elektronicky.Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. (čl.
466) Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol
priestupkovo prejednávaný. (čl. 465)

Poškodená Sociálna poisťovňa v ospravedlnení na hlavné pojednávanie uviedla, že zvyšuje nárok na
náhradu škody na celkovú sumu 30.083,90 EUR, ktorá bola poškodenej A. T. za obdobie od 20.08.2018
do31.05.2021vyplatenáaktorápozostávazúrazovýchdávokvovýške26.328,-EURaznemocenských
dávok vo výške 3.755,90 EUR. (čl. 464)

Z odpovede MV SR zo dňa 26.02.2020 vyplynulo, že obžalovaný je v služobnom pomere príslušníka
PZ od 15.06.1994 zaradený vo funkcii odborný asistent katedry telesnej výchovy a športu Akadémie PZ
Bratislava. (čl. 303)

Zo správy mesta Hlohovec zo dňa 18.02.2020 vyplynulo, že na konanie obžalovaného nebola

mestu Hlohovec podaná opodstatnená sťažnosť, obžalovaný nebol mestom Hlohovec prejednávaný
v priestupkovom konaní a podľa oznámenia mestskej polície v Hlohovci nebol za posledné tri roky
zaznamenaný žiadne priestupok, ktorého by sa dopustil obžalovaný. (čl. 305)

Zo správy Akadémie PZ Bratislava zo dňa 09.09.2020 vyplynulo, že obžalovaný má vysokoškolské

vzdelanie 3. stupňa, špecializačné policajné vzdelanie, vo výkone služby preukazuje dobré znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a interných služobných predpisov, vo svojej funkcii
preukazuje organizačné schopnosti. Obžalovaný vysokou úrovňou organizácie svojej práce v úzkej
koordinácii so spolupracovníkmi úspešne zabezpečuje plnenie výchovno-vzdelávacích cieľov Akadémie
PZ v Bratislave na úseku služobných zákrokov a streleckej prípravy, dodržiava pracovnú dobu a

zodpovedne pristupuje k plneniu služobných úloh i nad rámec dĺžky základného času služby v týždni.
Obžalovaný pri výkone štátnej služby zodpovedne plní povinnosti príslušníka PZ a v služobnej činnosti
je disciplinovaný. Obžalovaný bol viackrát disciplinárne odmenený, a to čestným odznakom v roku 2006
a medailou za službu v policajnom zbore III. stupňa v roku 2008. (čl. 379)

Zo Záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskoršíchpredpisovvyplynulo,žepoškodenádňa20.08.2018o16.00hod.naOOPZvHlohovciurobila
oznámenieospáchaníprejednávanéhoskutku,pričompriebehskutkuopisovalazhodneakonahlavnom
pojednávaní, avšak s tým rozdielom, že uviedla, že keď ju pes hrýzol a obžalovaný ho okríkol, pes
v útoku prestal a obžalovaný ho zavrel za bránu. Poškodená uviedla, že nemá vedomosť o žiadnych

svedkoch skutku. (čl. 310)

Zo Záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskoršíchpredpisovvyplynulo,žesynobžalovanéhoA.X.kpriebehuskutkudňa11.09.2018uviedol,že
dňa 20.08.2018 okolo 10.00 hod. upratoval na ulici popadané ovocie a keď prišiel na dvor mu obžalovaný

povedal, aby dal psa do auta. A. X. dal psovi obojok a išli spolu k autu, psovi nedal vôdzku a ani košík,
nakoľko si neuvedomil, že zabudol zavrieť bránu. Keď prichádzali ku garáži, pes zaregistroval pohyb
na ulici a vybehol z dvora von. A. X. si vtedy všimol, že brána je otvorená a zbadal, ako pes zhodil
poškodenú na zem a schmatol ju za ruku. Vtedy dal obžalovaný psovi povel, pes poštárku pustil a
dobeholkobžalovanému.ObžalovanýdalA.oviX.ovipokyn,abypsazatvorilapriniesolobväz.Následne

obžalovaný odviezol poškodenú k lekárovi. (čl. 312)

Zo Záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov vyplynulo, že obžalovaný k priebehu skutku dňa 11.09.2018 uviedol, že dňa
20.08.2018 okolo 10.30 hod. povedal synovi A.ovi X.ovi , aby išiel dať psa do auta, ktoré bolo v garáži,

nakoľko chceli ísť so psom von. Keď išiel dať psa do auta, obžalovaný a ani syn A. si nevšimli, že brána je
otvorená, pričom pes zaregistroval pohyb na ulici a vybehol cez otvorenú bránu von. Obžalovaný utekal
za psom, pričom videl, ako pes zhodil poškodenú na zem a schmatol ju za ruku. Obžalovaný dal psovi
povel, ten poškodenú pustil a dobehol k obžalovanému. Obžalovaný následne zakričal na syna, aby
psa zavrel a doniesol obväz, pretože poškodenej rana krvácala. Obžalovaný poškodenej ranu obviazal

a absolvoval s ňou vyšetrenia u lekárov a následne zaplatil za lieky v lekárni. Obžalovaný uviedol, že
majiteľkou psa je jeho manželka Mgr. Sylvia X.ová, ktorá bola v čase incidentu v práci. Obžalovaný
sa 2x pokúšal poškodenej dovolať, aby sa informoval o jej zdravotnom stave resp. či poškodená niečo
nepotrebuje, avšak číslo bolo nedostupné a poškodená späť nezavolala. (čl. 313)Zo sťažnosti svedka A.a X.a proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 26.11.2019, ktoré bolo
svedkovi vznesené dňa 16.11.2019 vyplynulo, že svedok A. X. dňa 20.08.2018 zabudol zavrieť bránu.

Obžalovaný sa v tom čase nachádzal v zadnej časti domu, odkiaľ na svedka zakričal, či môže pustiť
psa do prednej časti domu, aby ho mohli naložiť do auta. Svedok obžalovanému povedal, že psa môže
pustiť, ale nevšimol si, že brána na ulicu je otvorená. Práve vtedy prechádzala okolo domu poškodená
a pes ju napadol. Pes mal v čase skutku niečo cez 16 mesiacov a za bránou na ľudí aj štekal, ale
svedok nebol nikdy svedkom toho, že by pes niekoho napadol. Svedok si neuvedomoval, že pes môže

byť potenciálne nebezpečný. Svedok ďalej v sťažnosti uviedol, že výchovu psa v prevažnej miere
zabezpečoval obžalovaný, ale pes poslúchal aj svedka, t.j. reagoval na privolanie a tiež reagoval na
základné pokyny „sadni“ a „ľahni“. Svedok ďalej v sťažnosti uviedol, že obžalovaný so psom nechodil
na cvičisko a so psom nerobil cviky obrany. Svedok v závere sťažnosti zdôraznil, že nevedel, že pes
môže niekoho napadnúť. (čl. 21-22)

Z kópie preukazu psa a z výpisu z tzv. Pet Passu vyplynulo, že ide o psa rasy nemecký ovčiak
čiernej farby, ktorý sa narodil dňa 05.04.2017 a jeho majiteľkou je svedkyňa Mgr. S. X.ová, manželka
obžalovaného. (čl. 333-335, 336)

Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 19.03.2020 vyplynulo, že poškodená

A. T. je dlhodobo nespôsobilá na výkon práce poštovej doručovateľky v dôsledku pracovného úrazu.
(čl. 375)

Zo Zápisu o osobnom prerokovaní zmeny podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce a ponukovom
konaní podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zo dňa 31.03.2020 vyplynulo, že zamestnávateľ poškodenej

A. T. nemá ďalej možnosť poškodenú v dôsledku dlhodobej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu
prácu v dôsledku pracovného úrazu zamestnávať podľa pracovnej zmluvy, pričom poškodenej boli
ponúknuté práce podľa zoznamu voľných pracovných miest a poškodená ponuku neprijala. (čl. 376)

Zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Hlohovec č. 176/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti

súvisiace s držaním psov na území mesta Hlohovec, z jeho čl. 4 vyplynulo, že v katastrálnom území
mesta Hlohovec je voľný pohyb psov zakázaný na všetkých verejných priestranstvách nachádzajúcich
sa v intraviláne mesta. Vodiť psa na verejnom priestranstve v intraviláne mesta je možné s vôdzkou,
bezpečne pripevnenou na obojku alebo prsnom postroji, pričom pevnosť vôdzky a jej dĺžka musia byť
primerané, aby držiteľ psa mohol psa ovládať v každej situácii. Všeobecne záväzné nariadenie bolo

schválené mestským zastupiteľstvom v Hlohovci dňa 23.03.2017 a nadobudlo účinnosť 15-tym dňom
od vyvesenia na úradnej tabuli mesta, k čomu došlo dňa 23.03.2017, teda nadobudlo účinnosť dňa
13.04.2017. (čl. 274-276)

Predmetné Všeobecne záväzné nariadenie mesta Hlohovec bolo následne zmenené a doplnené

Všeobecne záväzným nariadením mesta Hlohovec č. 214/2018 zo dňa 24.04.2018, ktoré sa však čl. 4
Všeobecne záväzného nariadenia mesta Hlohovec č. 176/2017 nedotklo. (čl. 273)

Obe všeobecne záväzné nariadenie mesta Hlohovec boli do konania poskytnuté mestom Hlohovec ako
prílohy jeho odpovede zo dňa 12.02.2019. (čl. 272)

Zo Zápisnice o prehliadke tela zo dňa 05.03.2019 a pripojenej fotodokumentácie vyplynulo, že dňa
05.03.2019 bola vyhotovená fotodokumentácia zranení pravej ruky poškodenej, ešte pred chirurgickým
zákrokom zameraným na revíziu poškodeného nervu. (čl. 257-260)

Odôvodnenie výroku o vine

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že vlastníkom psa je manželka obžalovaného

pani Mgr. S. X.ová. Nesporným faktom je i to, že tento pes dňa 20.08.2018 približne o 10.30 hod. napadol
pred rodinným domom obžalovaného poškodenú A. T. a spôsobil je ťažké zranenie, ktoré je presne
popísané v znaleckom posudku.Sporným však bol samotný priebeh skutku, pretože tento poškodená opisovala inak ako obžalovaný a
svedok A. X.. Je zrejmé, že pes vybehol na ulicu pred rodinný dom cez otvorenú bránu. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že v čase spáchania skutku bola jedinou bránkou oddeľujúcou prednú

a zadnú časť dvora tá nad schodmi za domom, pričom z fotodokumentácie zabezpečenej na žiadosť PZ
obžalovaným ale aj z fotodokumentácie predloženej obžalovaným na hlavnom pojednávaní (fotografie
č. 1-4) je zrejmé, že z miesta pred čiernymi dverami do zadnej pivnice v uličke medzi rodinnými domami
obžalovaný nemohol vidieť na prednú časť dvora, a teda nemohol vidieť, že brána vedúca na ulicu je
otvorená a pes môže voľne vybehnúť na ulicu.

Keďže výpoveď poškodenej A. T. v otázke prítomnosti svedka A.a X.a na dvore rodinného domu v čase
útoku psa nekorešpondovala s výpoveďou tohto svedka, nakoľko poškodená tvrdila, že svedok A. X.
nebol na dvore a ani pred garážou v čase, kedy prechádzala popred otvorenú bránu na rodinnom dome
obžalovaného a z domu vyšiel až na zavolanie obžalovaného a naopak svedok A. X. tvrdil, že v čase
spáchania skutku bol v garáži resp. pred garážou, ktorá bola v čase spáchania skutku otvorená, súd mal

záujem vykonať konfrontáciu poškodenej a svedka A.a X.a postupom podľa § 125 Trestného poriadku.

Poukaz obhajcu obžalovaného, že nie je možné vykonať konfrontáciu dvoch svedkov s poukazom na
ustanovenie § 125 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého Ak výpoveď obvineného v závažných
okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou spoluobvineného alebo svedka a rozpor nemožno vyjasniť inak,

môže byť obvinený postavený tejto osobe tvárou v tvár nie je správny, pretože podľa ustanovenia §
138 Trestného poriadku Ustanovenia § 123 až 126 o výsluchu obvineného sa primerane použijú aj na
výsluch svedka, na konfrontáciu medzi svedkami, ktorí už boli vypočutí, a na rekogníciu, z čoho potom
vyplýva, že Trestný poriadok umožňuje vykonanie konfrontácie nielen medzi obvinenými navzájom resp.
medzi obvineným a svedkom, ale aj medzi svedkami navzájom.

Súd napokon konfrontáciu medzi poškodenou a svedkom A.om X.om nevykonal z iného dôvodu, a to z
poukazom na ustanovenie § 125 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého Použitie ustanovení odsekov
1 a 2 nie je možné, ak ide o svedka mladšieho ako 18 rokov. Keďže svedok A. X. doposiaľ nedovŕšil vek
18 rokov, súd konfrontáciu tohto svedka s poškodenou vykonať nemohol.

Vzhľadom na uvedené súd oboznámil záznamy o podaní oznámenia poškodenou a podaní vysvetlení
svedkom A.om X.om a obžalovaným v rámci priestupkového konania, pričom porovnávajúc vysvetlenia
svedka A.a X.a a obžalovaného zo dňa 11.09.2018, ďalej obsah sťažnosti svedka A.a X.a zo dňa
26.11.2019 proti uzneseniu o vznesení obvinenia s výpoveďami svedka A.a X.a a obžalovaného na

hlavnom pojednávaní súd vyvodzuje záver, že svedok A. X. a ani obžalovaný na hlavnom pojednávaní
nevypovedali pravdu. Kým poškodená priebeh skutku na hlavnom pojednávaní opisovala v zásade v
zhode s obsahom jej oznámenia na OO PZ v Hlohovci dňa 20.08.2018, o výpovediach svedka A.a X.a
a obžalovaného konštatovať to isté možné nie je.

Poškodená síce na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný musel psa od nej odtiahnuť za
obojok, avšak tento detail jej výpoveď nerobí nevierohodnou a nevierohodnou nerobí jej výpoveď na
hlavnom pojednávaní ani jej tvrdenie, že týždeň pred skutkom mala obžalovaného aj so psom stretnúť
na ulici a obžalovaného sa pýtať, či jej pes neublíži, čo obžalovaný vyvracia výpisom z knihy dochádzky,
pretože kniha dochádzky je písaná rukou, pričom zo spôsobu jej vyplnenia a štýlu písma je možné

usudzovať, že je len mechanicky spísaná dodatočne pre účely evidencie dochádzky, no najmä samotná
kniha dochádzky ešte nepotvrdzuje, že obžalovaný z práce neodišiel resp. v daný deň neprišiel do práce
v skutočnosti neskôr, t.j. že nemohol byť doma a že sa s poškodenou týždeň pred skutkom nemohol
stretnúť. Rovnako tak na vierohodnosť poškodenej nemá vplyv skutočnosť, že táto uvádzala, že pes
ju mal pohrýzť aj do hlavy, pretože poškodená to takto subjektívne mohla vnímať, hoci znaleckým

dokazovaním bolo preukázané, že síce pomliaždenie hlavy v zátylku pri útoku psa utrpela, avšak toto
psom spôsobené byť nemohlo. Z uvedených dôvodov súd výpoveď poškodenej posúdil ako pravdivú
a vierohodnú.

Uvedené ale neplatí o obžalovanom a svedkovi A.ovi X.ovi, ktorí sa k priebehu skutku vyjadrovali rôzne a

svoje výpovede modifikovali a upravovali. Zo záznamov o podaní vysvetlenia oboch menovaných zo dňa
11.09.2018 totiž nevyplýva, že by sa dohodli, že obžalovaný si cestou svedka A.a X.a preverí možnosť
pustenia psa na prednú časť dvora, dokonca svedok A. X. podľa záznamu o podaní vysvetlenia uviedol,
že psovi dal obojok on a spolu so psom išli ku autu. O preverení možnosti pustenia psa na prednú časťdvora a skutočnosti, že obžalovaný sa v čase spáchania skutku mal nachádzať v prechodovej uličke nie
je ani len zmienka ani v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 11.09.2018 obžalovaným. Svedok A. X.
a obžalovaný navyše podľa záznamov o podaní vysvetlenia videli, ako pes zhodil poškodenú na zem a

ako ju hrýzol, čo ale obaja na hlavnom pojednávaní popreli.

Zmena v popise priebehu skutku svedkom A.om X.om je viditeľná aj v jeho sťažnosti proti uzneseniu o
vznesení obvinenia (pozn. pôvodne bol zo spáchania skutku obvinený svedok A. X., čl. 13-17) Až v tejto
sťažnosti svedok A. X. prichádza s verziou, ktorú on i obžalovaný prezentovali na hlavnom pojednávaní,

a to že podľa dohody si mal obžalovaný u svedka overovať možnosť pustenia psa do prednej časti dvora.
Navyše svedok A. X. vo svojej sťažnosti neopisuje dej, ktorý mal predchádzať útoku psa na poškodenú
tak ako na hlavnom pojednávaní, kde vypovedal, že potom, ako obžalovanému povedal, že môže pustiť
psa, pes pribehol ku svedkovi a svedok so psom išli do garáže...

Svedok A. X. sa tak celkom 3x vyjadroval k priebehu skutku a vždy rôzne, preto súd jeho výpoveď na

hlavnom pojednávaní nemohol vyhodnotiť ako pravdivú a vierohodnú, a teda v zhode s poškodenou má
za to, že svedok A. X. sa v čase spáchania skutku na dvore rodinného domu nenachádzal tak, ako to
uvádzala poškodená vo svojej výpovedi. Rovnako súd nemohol ako pravdivú a vierohodnú vyhodnotiť
výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní o samotnom priebehu skutku, pretože obžalovaný na
hlavnom pojednávaní vypovedal inak ako pri podaní vysvetlenia dňa 11.09.2018.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov Vodiť
psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky
spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil
alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode

a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.

Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona Za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo
nad psom vykonáva dohľad.

Zákon č. 282/2002 Z. z. nedefinuje spojenie „držiteľ psa“, preto za osobu držiteľa psa treba pokladať jeho
vlastníka, ktorým je v danom prípade svedkyňa Mgr. S. X.ová, ktorá však v čase spáchania skutku bola
v práci. Keďže pes sa pred skutkom nachádzal v zadnej časti dvora rodinného domu a tohto z tejto časti
pustil obžalovaný, ktorý otvoril v tom čase jedinú bránku oddeľujúcu obe časti dvora rodinného domu a
so psom zišiel zo zadnej časti dvora schodmi ku čiernym dverám do uličky medzi rodinnými domami, kde

mu dal obojok, súd ustálil, že v čase spáchania skutku nad psom vykonával dohľad práve obžalovaný.

Súd zo skutkovej vety vypustil odkaz na všeobecne záväzné nariadenie mesta Hlohovec, pretože toto
vo svojom článku 4 len mechanicky prebralo ustanovenie § 4 zákona č. 282/2002 Z. z. a povinnosť,
ktorú obžalovaný porušil, je primárne uložená práve citovaným zákonom. Pokiaľ ide o ustanovenie

§ 22 ods. 8 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, toto súd zo skutkovej vety vypustil
tiež, pretože podľa cit. ustanovenia Držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie
úniku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiaduceho rozmnožovania. Ak dôjde k
úniku zvieraťa z farmového chovu, je držiteľ zvieraťa povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť
užívateľovi poľovného revíru, do ktorého zviera uniklo a orgánu štátnej správy poľovníctva a do desiatich

dní zabezpečiť jeho odchyt. Ak držiteľ zvieraťa odchyt nezabezpečí, zviera, ktoré uniklo z farmového
chovu sa stáva zverou podľa osobitného predpisu, avšak toto ustanovenie je zaradené do § 22 posledne
citovaného zákona s podnadpisom „Ochrana zvierat“, teda je primárne zamerané na ochranu zvierat
ako takých a nie zabránenie vzniku škôd na zdraví či majetku útokom zvieraťa.

K priebehu skutku predtým, ako pes vybehol na ulicu súd poznamenáva, že tento nepovažuje sa sporný,
pretože ak sa svedok A. X. na dvore rodinného domu v čase spáchania skutku nenachádzal a pes bol
zatvorený v zadnej časti domu a súčasne ak bol obžalovaný krátko po útoku psa na poškodenú pri
poškodenej, kde dával psovi povel, aby na poškodenú neútočil resp. aby k nemu prišiel a ak v čase
spáchania skutku svedok A. X. na dvore rodinného domu obžalovaného nebol a vyšiel až na zavolanie

obžalovaného, potom to musel byť obžalovaný, kto psa zo zadnej časti dvora pustil a ktorý vykonával
v tom čase nad psom dohľad a súčasne ktorý nezabránil úniku psa z dvora na ulicu a napadnutiu
poškodenej.Súd preto upravil skutkovú vetu z obžaloby podľa záverov vykonaného dokazovania, a to jednak s
ohľadom na priebeh skutku a jednak s ohľadom na následky, ktoré mal útok psa na poškodenú.

Prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona spácha ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Pokiaľ ide o povinnosti uložené zákonom č. 282/2002 Z. z. v ustanoveniach § 4 ods. 1 a ods. 3, súd

tieto povinnosti posúdil ako dôležité s ohľadom na rasu, veľkosť a váhu psa, ktorý napadol poškodenú
v spojení s následkami, ktoré jej pes spôsobil vychádzajúc z toho, že za dôležitú povinnosť možno
všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie spravidla v značnej miere zvyšuje
najmä nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie, pričom môže ísť aj o škodu na majetku alebo na iných
právach obete. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že faktické okolnosti na strane psa prípadne v spojení
s jeho povahovými vlastnosťami sú určujúcimi pre posúdenie toho, či v konkrétnom prípade zanedbanie

dohľadu nad psom je alebo naopak nie je porušením dôležitej povinnosti. Súd si je vedomý toho, že
aj relatívne malý pes iného plemena môže človeka napadnúť a pohrýzť, avšak pokiaľ by išlo o takého
psa, tento by poškodenú zrejme na zem nezhodil a nepohrýzol by ju tak závažne, ako v prejednávanom
prípade, čo konštatoval aj znalec MUDr. Ľuboš Klement vo svojom znaleckom posudku (čl. 185), kde
uviedol, že ak by išlo o psa malého s drobnými zubami, psa ktorý netrhá a nemá tendenciu narušiteľa

jeho rajónu zlikvidovať, pravdepodobne by bola len neškodne pohryznutá a minimálnymi následkami
na jej zdravie.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona
rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas,

pričom podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto
zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v
trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob
života poškodeného. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že porucha zdravia poškodenej si
objektívne vyžiadala liečenie, ďalej pracovnú neschopnosť od 20.08.2018 do 31.03.2020, pričom počas

trvania liečenia a pracovnej neschopnosti závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodenej
najmenej od 20.08.2018 do 02.07.2019, teda do času vypracovania znaleckého posudku č. 74/2019
MUDr. Ľubošom Klementom, ktorý konštatoval (čl. 190), že obmedzenie v obvyklom spôsobe života
poškodenej vzhľadom na poškodenie jej lakťového nervu v čase vypracovania jeho znaleckého posudku
ešte nie je ukončené. Obmedzenie poškodenej v obvyklom spôsobe jej života však trvalo viac ako 42

kalendárnych dní, a teda je možné bez akýchkoľvek pochybností uzatvoriť, že poškodená poškodením
jej pravého lakťového nervu utrpela ťažkú ujmu na zdraví.

K posttraumatickej stresovej poruche chronickej formy s doposiaľ presne neurčenou dobou liečenia súd
uvádza, že zo znaleckého dokazovania bez pochybností vyplýva (čl. 227), že táto u poškodenej vznikla

jednoznačne a nespochybniteľne bezprostredne v príčinnej súvislosti s útokom psa.

Vo vzťahu k zavineniu obžalovaného súd uvádza, že obžalovaný prečin spáchal v tzv. vedomej
nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný z
nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť

záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie
alebo ohrozenie nespôsobí. Vedomosť obžalovaného o možnosti porušenia resp. ohrozenia záujmu
chráneného zákonom vyplynula z jeho vlastného vyjadrenia, keď uviedol, že pustiť psa na prednú
časť dvora v čase, kedy by brána na ulicu bola otvorená, by bolo veľmi nebezpečné. Skutočnosť, že
obžalovaný nemal primerané dôvody sa spoliehať, že také ohrozenie alebo porušenie nespôsobí zasa

vyplýva z toho, že v čase útoku psa na poškodenú obžalovaný z miesta, kde dal psovi obojok, na prednú
časť dvora nevidel a objektívne nemohol vidieť, že je brána na ulicu otvorená a tiež zo skutočnosti, že v
tom čase sa na dvore rodinného domu jeho syn nenachádzal, teda bolo jeho povinnosťou sa uistiť, že
psa je na prednú časť dvora bezpečné pustiť, čo však zjavne neurobil.

Pokiaľ ide o ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, súd tzv. materiálny korektív nemohol aplikovať
vzhľadom na okolnosti spáchania prečinu, mieru zavinenia obžalovaného a najmä vzhľadom na závažné
následky, ktoré útokom psa poškodená utrpela.Odôvodnenie výroku o treste

Páchateľ prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. h) Trestného zákona sa potrestá trestom odňatia slobody na jeden rok až päť rokov.

V prípade obžalovaného súd na základe vykonaného dokazovania ustálil dve poľahčujúce okolnosti, a to

riadne vedenie života pred spáchaním trestného činu podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a pričinenie
sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, ktoré súd
vzhliadol v tom, že poškodený bezprostredne po spáchaní trestného činu poskytol poškodenej prvú
pomoc, odviezol ju na prvotné lekárske vyšetrenia a zaplatil za prvé lieky. Priťažujúce okolnosti súd
nezistil žiadne, preto vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu trestnej
sadzbytrestuodňatiaslobodyojednutretinuzpiatichrokovnatrirokyaosemmesiacovaobžalovanému

ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe od jedného roka do troch rokov a ôsmich
mesiacov. (60 - 12 = 48, 48 : 3 = 16, 60 - 16 = 44, 44 mesiacov = 3 roky a 8 mesiacov)

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného konania. Účelom trestu je zabezpečiť
ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) a jednak aj
voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti.

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii zo strany
páchateľa nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania

represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu
zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto
požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti
trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Vychádzajúc z uvedených kritérií súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej spodnej
hranici upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, pretože takýto trest považuje vzhľadom na
osobu obžalovaného a jeho predchádzajúci život za dostatočný na naplnenie účelu trestu. Súd má
zároveň za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život

a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov, ktorú považuje za
primeranú okolnostiam prípadu.

Odôvodnenie výrokov o náhrade škody

Sociálna poisťovňa si v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody za dávky sociálneho poistenia

vo forme nemocenského poistenia a úrazové dávky, ktoré boli poškodenej A. T. vyplatené v súvislosti s
jej zraneniami spôsobenými útokom psa obžalovaného, a to dávky nemocenského poistenia vo výške
3.755,90 EUR a úrazové dávky za obdobie od 20.08.2018 do 17.07.2020 v celkovej výške 23.081,- EUR,
teda nárok na náhradu škody v celkovej výške 26.836,90 EUR. Uplatnenie tohto nároku má oporu vustanovení § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna
poisťovňamáprávovočitretímosobámnanáhraduškody,ktorájejvzniklavýplatoudávokvdôsledkuich
zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej

organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Súd preto obžalovanému uložil
povinnosť nahradiť Sociálnej poisťovni škodu spôsobenú výplatou dávok poškodenej v dôsledku jeho
zavineného protiprávneho konania. Na tomto mieste súd uvádza, že na zvýšenie nároku na náhradu
škody na celkovú sumu 30.083,90 EUR, ktorá bola poškodenej A. T. za obdobie od 20.08.2018 do
31.05.2021 vyplatená a ktorá pozostáva z úrazových dávok vo výške 26.328,- EUR a z nemocenských

dávok vo výške 3.755,90 EUR súd prihliadať nemohol, pretože podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku
musí byť taký nárok uplatnený najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,
pričom Sociálna poisťovňa nárok na náhradu škody zvýšila až v podaní, v ktorom ospravedlnila svoju
neúčasť na hlavnom pojednávaní.

DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. si v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške

3.590,21EURtitulomúhradzazdravotnústarostlivosťposkytnutúpoškodenejvsúvislostisjejzranením,
pričom úhrady dokladovala rozpisom vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť. Tento nárok
má oporu v ustanovení § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení
zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Zdravotná poisťovňa má právo

uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k
úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Súd
preto obžalovanému uložil povinnosť naradiť tomuto poškodenému škodu v uvedenej výške.

Vo vzťahu k poškodenému Slovenská pošta, a.s. súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že poškodená A. T. je dlhodobo nespôsobilá na výkon práce poštovej doručovateľky v dôsledku
pracovného úrazu a súčasne to, že poškodená A. T. sa so Slovenskou poštou, a.s. dohodla, že
Slovenská pošta, a.s. jej vyplatí odstupné vo výške 10-násobku jej priemerného mesačného zárobku.

Podľa § 76 ods. 2 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) Zamestnancovi patrí pri skončení

pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu,
žezamestnanecstratilvzhľadomnasvojzdravotnýstavpodľalekárskehoposudkudlhodobospôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného
zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.

Podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer
výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz,
chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu
prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení
pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku;

to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne
predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený
a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil
zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ

nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že Zákonník práce rozlišuje medzi dlhodobou stratou spôsobilosti
vykonávať doterajšiu prácu a situáciou, kedy zamestnanec nesmie vykonávať doterajšiu prácu pre
pracovný úraz. Keďže poškodená A. T. je podľa lekárskeho posudku dlhodobo nespôsobilá na výkon

práce poštovej doručovateľky v dôsledku pracovného úrazu, patrí jej odstupné podľa § 76 ods. 2 písm.
d) Zákonníka práce vo výške štvornásobku jej priemerného mesačného zárobku, pretože jej pracovný
pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov. Vychádzajúc z podkladov predložených
Slovenskou poštou, a.s., podľa ktorých bola výška priemerného mesačného zárobku poškodenej A.
T. 694,84 EUR, je štvornásobok priemerného mesačného zárobku poškodenej A. T. suma vo výške

2.779,36 EUR.

Súd preto obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Slovenská pošta, a.s. sumu 4.333,92
EUR, ktorá je súčtom sumy 88,72 EUR ako náhrady mzdy za prvých 10 dní práceneschopnostipoškodenej A. T., náhrady za nevyčerpanú dovolenku vo výške 1.455,84 EUR a sumy 2.779,36 EUR
ako štvornásobku jej priemerného mesačného zárobku, pričom všetky uvedené sumy musela Slovenská
pošta, a.s. poškodenej A. T. vyplatiť v príčinnej súvislosti s útokom psa obžalovaného na poškodenú A.

T., teda ide reálny úbytok na majetku poškodeného Slovenská pošta, a.s. podľa § 124 ods. 1 Trestného
zákona.

Keďže súd poškodenému Slovenská pošta, a.s. nepriznal nárok na náhradu škody v plnej výške, so
zvyškom nároku na náhradu škody Slovenskú poštu, a.s. odkázal na civilný proces.

Vo vzťahu k poukazu obžalovaného na skutočnosť, že poškodená A. T. mala odmietnuť ponuku inej
práce súd poznamenáva, že táto skutočnosť na nárok poškodeného Slovenská pošta, a.s. na náhradu
škody nemôže mať žiaden vplyv, pretože poškodený - v tomto prípade A. T. vo vzťahu k svojmu
zamestnávateľovi nemala povinnosť prijať ponuku inej práce, aby tak znižovala výšku škody, ktorú
bude obžalovaný povinný jej zamestnávateľovi nahradiť. Rozhodujúcim faktorom je podľa názoru súdu

skutočnosť, že poškodená A. T. prišla dlhodobo o možnosť vykonávať svoju doterajšiu prácu v príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného a že táto skutočnosť bola dôvodom skončenia jej
pracovného pomeru dohodou, v dôsledku čoho jej bol zamestnávateľ povinný vyplatiť náhradu za
nevyčerpanú dovolenku a odstupné v uvedenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.