Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15Sa/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200578
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200578.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej

veci žalobcu: V. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G. X/XX, XX-XXX G. - G., A. republika, právne
zastúpeného: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, advokátka, so sídlom G. 18, XXX XX R., proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho
účastníka konania: LONEVYL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 180, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 49240-4/2021-BA zo dňa
08.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave číslo:

49240-4/2021-BA zo dňa 08. októbra 2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca
číslo: 50107-1/2013-CA zo dňa 04. decembra 2013 a v e c v r a c i a orgánu nižšieho stupňa
na ďalšie konanie.

Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo:
50107-1/2013-CA zo dňa 04. decembra 2013 v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej

len zákon o sociálnom poistení) rozhodla tak, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie, povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi LONEVYL,
s.r.o. dňa 28. augusta 2013 podľa slovenskej legislatívy. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na
právnu úpravu nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa
16.septembra2009(ďalejajlenzákladnénariadenie)avykonávacienariadenieEurópskehoparlamentu
a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004.

Zároveň v rozhodnutí bol uvedený článok 11 ods. 3 základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16,
článok 13 ods. 1 základného nariadenia, článok 3 ods. 3 základného nariadenia. Dňa 26. februára 2013
vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca kontrolu v sídle zamestnávateľa
zameranú na overenie reálneho výkonu činnosti jeho zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle
spoločnosti na Palárikovej ulici č. 76, 022 01 Čadca v čase vykonania kontroly nezistili prítomnosť
žiadneho zamestnanca, nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamená prítomnosť
vlastníkovspoločnosti.KontrolnízamestnancivypočuliL..O..O.S.,LL.M,Z.č.XXX,konateľaACARTUS

Slovakia, s.r.o., IČO: 46 095 136. Podľa jeho vyjadrenia zo dňa 26. februára 2013 sa nenachádzal
žiaden zamestnanec ani konateľ spoločnosti. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že
pán V. A. Z. reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže
podliehať slovenským právnym predpisom ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základnéhonariadenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti pánovi V. A. Z. zaniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi LONEVYL,
s.r.o. dňa 28. augusta 2013 podľa slovenskej legislatívy.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca ako i zamestnávateľ. Odvolateľ žalobca vyčítal
uvedenému rozhodnutiu neprimerané použitie článku 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia,
jeho uplatnením, hoci nemal sa uplatniť v tejto veci, pretože odvolateľ nevykonáva len prácu na
vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku. Vzhľadom na tento fakt uplatňuje sa

voči odvolateľovi výlučne článok 13 ods. 3 základného nariadenia. Neprimerané použitie článku 11
ods. 2 písm. a) základného nariadenia, jeho neuplatnenie a v dôsledku pričinenie sa k situácii, v
ktorej napriek predpisom nariadenia odvolateľ podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch rôznych
členských štátov. Zamestnanec má overený formulár A1. Sociálna poisťovňa určila jeho dátum platnosti
od 01.06.2012 do 28.08.2013. Pracovné podmienky nepodliehali zmene, a preto zamestnanec ostáva v
istom skutkovom a právnom stave, a tým viac je nepochopiteľné odmietnutie overeného formulára A1 na

nasledujúce obdobie. Práca je stále riadne vykonávaná na území Slovenska. Pre zamestnanca podľa
platných predpisov Únie bude najdôležitejší dokument, ktorý bude potvrdzovať, ktorému sociálnemu
poisteniu bude podliehať v inom členskom štáte a ktorý bude obsahovať číslo sociálneho poistenia. V
prípade zamestnanca V. A. Z. je takýmto dokumentom registračný list fyzickej osoby, ktorý potvrdzuje
nahlásenie do systému poistenia. V prípade zamestnanca V. A. Z. je takýmto dokumentom registračný

list, zamestnanec raz za rok je povinný vykonávať prácu na výlet organizovaným zamestnávateľom,
počas tohto výletu na pobyt na území Slovenska trvá najmenej tri dni. Potvrdením výletu je prihlasovací
formulár z hotela. V nasledujúcich mesiacoch zamestnanec sám usporiada svoje výlety do práce, v
súlade s pracovnou zmluvou, nemožno vylúčiť celodenné pobyty na Slovensku iba na čas trvania
práce. Pre zamestnávateľa potvrdením pobytov a vykonania práce sú správy o vykonanej práci, ktoré

musia byť predložené zamestnancovi. Neodôvodnený predpoklad, že odvolateľ vykonáva prácu o
marginálnom charaktere, keď zápis v zmluve ukazuje dĺžku pracovnej doby na 10 hodín za mesiac a
v Poľku odvolateľ vykonáva prácu na vlastný účet najviac 160 hodín za mesiac, preto zamestnanie
na Slovensku je viac ako 5%, teda táto práca nie je marginálnym charakterom. Z uvedených dôvodov
považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Takisto podal odvolanie zamestnávateľ, ktorý vyčítal

napadnutému rozhodnutiu neprimerané použitie článku 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia,
neprimerané použitie článku 11 ods. 2 základného nariadenia a jeho neuplatnenie v dôsledku pričinenia
sa k situácii, v ktorej napriek predpisom nariadenia zamestnanec žalobca podlieha v tom istom čase
legislatíve dvoch členských štátov. Vydanie napadnutého rozhodnutia, aj keď spoločnosti boli urobené
kontroly, ktoré preukázali, že zamestnávateľ má dokumenty týkajúce sa pracovníkov a ich práce.

Poukázal na povinnosť a to „vykonávať prácu na výlet organizovaným zamestnávateľom, počas tohto
výletu sa pobyt na území Slovenska trvá najmenej tri dni“. Predpoklad, že práca sa bude konať v
sídle spoločnosti, zatiaľ čo v pracovnej zmluve je stanovené, že práce sa musia vykonávať na území
Slovenska, pretože zamestnávateľ chce dosiahnuť čo najširšie publikum a povaha práce vyžaduje, aby
bola vykonávaná mimo sídla firmy prostredníctvom oboznámenia slovenských podnikateľov s ponukou

spoločnosti. Zamestnávateľ vynucuje povinnosť práce od svojich zamestnancov v súlade s pracovnou
zmluvou. Ak zamestnanec nesplní povinnosť pracovať, nepotvrdzuje túto skutočnosť predložením
zamestnávateľovi hlásení s vykonanou prácou potom zamestnávateľ odošle pre zamestnanca príkaz
na výkon práce.

3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný a to rozhodnutím číslo: 49240-4/2021-BA zo dňa 08. októbra
2021 a to tak, že odvolanie žalobcu a zamestnávateľa LONEVYL, s.r.o. zamietol v plnom rozsahu a
potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Zároveň v napadnutom rozhodnutí
citoval § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj len zákon) a konštatoval,
že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca ako orgán príslušný podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona

rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch
vydala podľa § 210 ods. 1 zákona 04. decembra 2013 rozhodnutie, ktorým rozhodla, že žalobcovi zaniklo
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
dňa 28. augusta 2013 podľa slovenskej legislatívy. Zároveň Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací
orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne a potvrdila ho ako vecne správne a

v súlade s príslušnou právnou normou. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla
2004. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti
sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počasvýkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovenú v hlave
II základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov majú za úlohu zabezpečiť, aby sa
na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov. V rozhodnutí boli

citované článok 11 ods. 1, 3a základného nariadenia a bolo konštatované, že v situáciách, kedy fyzické
osoby zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, t.j. ak
ide o súbeh poistení, uplatňujú a na určenie príslušnosti k právnym predpisom tzv. osobitné pravidlá
upravené v článku 13 základného nariadenia. Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia osoba,
ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná

osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva
činnosť ako zamestnanec alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch,
právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. Formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu t.j.
pracovnou zmluvou ešte automaticky nezakladá dôvod pri určovaní uplatniteľnej legislatívy aplikovať
článok 13 ods. 3 základného nariadenia. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú
pracovnú zmluvu ešte neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj reálne

vykonáva. Skutočnosť, že výkon práce musí byť reálny, je vyjadrená aj priamo v článku 13 ods. 3
základného nariadenia, ktorý ustanovuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec. Splnenie kritérií
registrovaného sídla alebo miesta podnikania spravidla skúma inštitúcia v mieste bydliska dotknutého

zamestnanca na základe dostupných informácií. Za účelom správneho vykonania koordinačných
nariadení v súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia
ZUS vo Varšave oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej
legislatívy a zároveň Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia príslušná na určovanie uplatniteľnej legislatívy
na území Slovenskej republiky bola povinná preskúmať rozhodujúce skutočnosti a poskytnúť poľskej

inštitúcii sociálneho zabezpečenia ZUS potrebnú súčinnosť, ako aj všetky informácie a dokumenty
nevyhnutné na správne určenie uplatniteľných právnych predpisov. Uvedené skutočnosti oprávňujú
sociálnu poisťovňu vykonať kontrolu reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej
republiky, ktorú Sociálna poisťovňa nevykonáva podľa zákona, ale na základe kompetencií inštitúcie
príslušnej na určovanie uplatniteľnej legislatívy. Kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu

činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky za kontrolované obdobia od
26. januára 2012 do 26. februára 2013 vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca na adrese sídla
zamestnávateľa. V rámci vykonanej kontroly bolo zistené, že zamestnávateľ nemá na adrese sídla
samostatnú kanceláriu. Na uvedenej adrese zároveň sídli spoločnosť ACARTUS Slovakia, s.r.o., ktorá
prezamestnávateľavykonávaúčtovníckepráce.Nazákladeinformácií,ktoréSociálnapoisťovňazískala

dospela k záveru, že vykonanou kontrolou sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov
zamestnávateľa na území Slovenskej republiky. Zároveň citoval článok 16 ods. 1, 2 a 3 vykonávacieho
nariadenia. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 12. októbra 2012 formulár PD A1, ktorým určila, že
zamestnanec v období od 01. júna 2012 do 28. augusta 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho
zabezpečenia Slovenskej republiky. Z dôvodu, že zamestnanec bol zamestnávateľom prihlásený do

registra poistencov aj po 28. auguste 2013, t.j. v období od 01. júna 2012 do 31. decembra 2014,
pričom z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi dňa 28. augusta 2013 zanikla príslušnosť k právnym
predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, bola pobočka Sociálnej poisťovne povinná
odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca v registri poistencov vydaním rozhodnutia
o zániku povinného sociálneho poistenia. Mal za to žalovaný, že správny orgán prvého stupňa

postupoval vecne správne. K námietkam zamestnávateľa a zamestnanca uviedol odvolací orgán, že
tieto nezakladali dôvod na zrušenie a zmenu napadnutého rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím
Sociálna poisťovňa so správnosťou prihlásenia zamestnanca nespochybnila platnosť pracovnej zmluvy
uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Kontrola inšpektorátom práce bola vykonaná
mimo kontroly zameranej na reálny výkon činnosti zamestnancov. Záznamy z výkonu inšpekcie práce,

v ktorých sa v závere konštatuje, že neboli zistené nedostatky boli vyhotovené na základe písomných
podkladov získaných počas výkonu inšpekcie.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobu žalobca, ktorý nesúhlasil s
napadnutým rozhodnutím. Poukázal na to, že v zmysle § 177 Správneho poriadku sa cíti byť ukrátený na

svojich právach nezákonným rozhodnutím žalovaného ako orgánu verejnej správy. Domáha sa ochrany
svojich práv. Mal za to, že žalovaný prekročil právomoci sociálnej poisťovne, poukázal na potvrdenie
ZUS, v zmysle ktorého žalobca podlieha v období od 29.08.2013 do 31.12.2014 právnym predpisom
sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Žalobca má za to, že predmetnou žalobou uplatnila svojepráva voči napadnutému rozhodnutiu, ktorým bolo hrubo zasiahnuté do práv a právom chránených
záujmov žalobcu v súvislosti s právom podliehania predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu
podľa zásad a podmienok základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, a to najmä tým, že

prekročila svoju právomoc danú jej zákonom, to v procesnom postupe vydania rozhodnutia nesprávne
zistila a vyhodnotila skutkový stav. Žalobca citoval článok 2 ods. 1 základného nariadenia, článok 11
základného nariadenia, článok 13 ods. 3 základného nariadenia, článok 1 ods. 3 písm. j) základného
nariadenia,článok16ods.1nariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.987/2009,článok16ods.
2 vykonávacieho nariadenia, článok 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. V žalobe žalobca namietal ako

zamestnanec ďalšej osoby spĺňa predpoklady pre aplikáciu článku 13 ods. 3 základného nariadenia, a
teda či je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne
zárobkovo činná v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia. Z článku 16
ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu
bydliskaosoby,ktorámápodliehaťčlánku13základnéhonariadenia.Inštitúciapríslušnánavykonávanie
sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje základné nariadenie príslušná nie je. Akýkoľvek

iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadenia, ktorým je okrem iného zabezpečenie, aby osoby,
ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva podliehali systému zabezpečenia iba jediného členského
štátu a aby sa predišlo prekrývaniu uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov. S poukazom na
článok 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia namietal žalobca oprávnenie správneho orgánu prvého
stupňa, ako aj správneho orgánu druhého stupňa vydať rozhodnutie o nevzniknutí poistenia žalobcu

o sociálnom poistení, nakoľko toto nie je v ich zákonnej kompetencii vzhľadom na skutkové okolnosti
prípadu. Zároveň poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia 1Vs/1/2018. Veľký senát
prijal záver, že dohoda podľa článku 16 ods. 4 vykonávanie nariadenia musí byť určitá, čo do obsahu
ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť
zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu. Bez ohľadu už na uvedené žalobca poukázal

na to, že ak by aj žalovaný bol oprávnený na vydanie preskúmavaného rozhodnutia, čo však žalobca
výslovne rozporuje, za jednu z týchto skutočností, ktoré žalobca namieta a s ktorou sa žalovaný v rámci
rozhodnutia nevysporiadal je záznam o vykonaní kontroly č. 34102-2/2013-CA odo dňa 26.02.2013 do
06.03.2013 u zamestnávateľa LONEVYL, s.r.o., ktorého súčasťou ako príloha je správa o kontrole. Na
tomtomiestežalobcazdôraznil,žereálnosťvýkonučinnostikonkrétnežalobcumalžalovanýposudzovať

a preverovať v rámci zmierovacieho dialógu. Žalobca považuje posudzovanie reálneho výkonu činnosti
zamestnanca za nepodstatné a tiež reálny výkon jeho činnosti za preukázaný. Záznam v zmysle §
245 ods. 6 zákona o sociálnom poistení bol výsledkom pri preskúmavaní reálneho výkonu činnosti
zamestnancov LONEVYL. V zmysle dikcie § 245 ods. 6 zákona o SP vyplýva, že ak sa počas kontroly
nezistí porušenie právnych predpisov, vypracuje sa len záznam o kontrole. Žalobca mal za to, že otázka

reálneho výkonu činnosti, ktorá je podľa názoru žalovaného podstatná, bola ako prejudiciálna otázka
vyriešená predmetným záznamom z kontroly u spoločnosti LONEVYL, s.r.o., teda že neboli zistené
žiadne nedostatky. Žalobca citoval z rozhodnutia 8Szd/1/2012 a z rozhodnutie I. ÚS 87/2014 zo dňa
10.09.2014. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

5. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené na vyjadrenie právnej zástupkyni žalobcu a ďalšiemu
účastníkovi, ktorí sa k momentu rozhodovania správneho súdu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia
podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie

pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods.
4 SSP. Na termíne dňa 30.06.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci a o jeho vyhlásení
bola spísaná zápisnica.

7. K procesnému postupu krajského súdu, ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia

pojednávania a poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 15Sa/29/2021-59 zo dňa
21.06.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na Úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským
súdom v Žiline za rešpektovanie § 137 ods. 2 a 4 SSP.

8. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti
postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa § 199 a nasl. SSP (zákon č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) a žaloba je podaná žalobcom fyzickou osobou,
kedy správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd skonštatoval,
že žaloba je dôvodná. O zrušení rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa rozhodol

podľa § 191 ods. 1 písm. b) ods. 3 písm. a) SSP, teda z dôvodu, že tieto rozhodnutia vydali orgány, ktoré
na to neboli zo zákona oprávnené. Podľa § 191 ods. 4 SSP správny súd vec vrátil orgánu nižšieho
stupňa na ďalšie konanie.

9. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

10. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

11. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

13. Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k
momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) sociálna poisťovňa
pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie
miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami

a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú
zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

14. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti pobočky patrí po a)
rozhodovať v prvom stupni po 1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

15. Podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z na konanie vo veciach sociálneho
poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní
sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom
týmto zákonom.

Konanie vo veciach podľa odseku 1 je
a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len ,,dávkové konanie“),
b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").

Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v
sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1)
v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné
dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.

16. Podľa § 194 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z organizačná zložka Sociálnej
poisťovne konanie zastaví, ak
a)účastníkkonaniavzalžiadosťalebopodanienazačatiekonaniaspäťskôr,akoboloonichrozhodnuté,
a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,
b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo

c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.

Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále
pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania

sa nevydáva.

Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote
určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej
poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a

nároku na výplatu dávky.

17. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
(ďalej ,,zákon č. 71/1967 Zb.“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie
a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

18. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ,,základné nariadenie“) toto nariadenie sa
vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú
bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých
členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

19. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie
vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia
v súlade s touto hlavou.

20. S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

21. Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,

podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak
vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v
súlade s odsekom 1.

22. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.

987/2009zodňa16.09.2009ktorýmsastanovujepostupvykonávanianariadenia(ES)č.883/2004(ďalej
vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch,
informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré

sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14
vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom
určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť
vykonáva.

Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva
definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých
členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli
definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu
určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že

nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné,
aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých
inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov

navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a
so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho
nariadenia.

23.Podľačlánku76ods.4základnéhonariadeniainštitúcieaosoby,naktorésavzťahujetotonariadenie,

majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto
nariadenia.Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej
doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré
im udeľuje toto nariadenie.

Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu
bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky
podľa tohto nariadenia.

24. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú čo do podstatného obsahu identifikované
v odsekoch 1 a 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je
aj list Zakład Ubezpieczeń Społecznych Oddział w Opolu, ktorý bol Sociálnej poisťovni doručený
dňa 24.05.2021. Podľa tohto listu podlieha žalobca poľskej legislatíve od 29.08.2013 do 31.12.2014.
Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je i potvrdenie o právnych predpisov sociálneho

zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa - A1.

25.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva vymedzenie rozsahu prieskumu
vykonávaného správnymi súdmi vo vzťahu ku postupom a rozhodnutiam správnych orgánov. Uvedený
prieskum zákonnosti zahŕňa posudzovanie skutočnosti, či rozhodnutia správnych orgánov a procesné
postupy vedúce k ich vydaniu sú v súlade s relevantnou, procesnoprávnou a hmotnoprávnou úpravou.

26. V tomto konaní neboli sporné skutočnosti, v zmysle ktorých bol žalobca v relevantnej dobe fyzickou
osobou s bydliskom na území Poľskej republiky, pričom vykonával súbežne samostatnú zárobkovú
činnosť na území Poľskej republiky a zároveň bol zamestnancom zamestnávateľa LONEVYL s.r.o.,
so sídlom v Čadci, teda so zamestnávateľom majúcim formu obchodnej spoločnosti, sídliacou na
území Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností sa na žalobcu priamo vzťahuje úprava

vyplývajúca z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Úprava uvedených nariadení má prednosť pred
vnútroštátnou právnou úpravou členských štátov EÚ, čo vyplýva aktuálne z článku 288 Zmluvy o

fungovaní Európskej únie.

27. Nesporná skutočnosť bydliska žalobcu na území Poľskej republiky odôvodňuje voči žalobcovi
určenie uplatniteľnej legislatívy inštitúciou štátu jeho bydliska, t.j. v prejednávanej veci príslušnou
poľskou inštitúciou. Uvedené vyplýva z článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Len takto určená

inštitúcia, v danom prípade príslušná poľská inštitúcia určená na vykonávanie sociálneho zabezpečenia,
je potom oprávnená, a teda má právomoc, posudzovať a vyhodnocovať splnenie podmienok pre
aplikáciu článku 13 ods. 3 základného nariadenia vo vzťahu k žalobcovi. Takéto ustálenie inštitúcie
vybavenej právomocou určovať uplatniteľné právne predpisy a posudzovať splnenie predpokladov
podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia zabezpečuje napĺňanie účelu úpravy oboch uvedených

koordinačných nariadení a cieľov týchto nariadení. Zároveň sa tým vylučuje, aby pri aktuálne a
aj v relevantnej dobe častom jave výkonu činnosti osôb, majúcich bydlisko v členských štátoch
EÚ, tieto v dôsledku voľného pohybu pracovnej sily v rámci EÚ ako zamestnané osoby a osoby
samostatne zárobkovo činné súčasne v rôznych členských štátoch EÚ, podliehali systémom sociálneho
zabezpečenia naraz viacerých štátov na jednej strane alebo žiadnemu z týchto systémov sociálneho

zabezpečenia na druhej strane.

28. V pomeroch prejednávanej veci nebolo sporné, že príslušná poľská inštitúcia sociálneho
zabezpečenia určila v období od 29.08.2013 do 31.12.2014 ako uplatniteľnú legislatívu poľskú
legislatívu. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s ustanovením článku 16 ods. 2 vykonávacieho

nariadenia v nadväznosti na ustanovenie článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podľa ktorého platí
hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu
osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom
boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné). Správny súd konštatuje, že v administratívnom a ani vkonaní pred správnym súdom, neboli zo strany žalobcu ani ďalšieho účastníka produkované konkrétne
skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr. podanie správnej žaloby v
Poľskej republike, ktorou by žalobca a ďalší účastník namietal závery ZUS). Skutočnosti preukazujúce

opak vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru správneho súdu o určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo
vzťahu k žalobcovi neboli zistené ani samotným správnym súdom. V tejto časti poukazuje správny súd
na list ZUS, tak ako je súčasťou pripojeného administratívneho spisu.

29. Žalovaný nenamietal po nespornom doručení dokladu ZUS Sociálnej poisťovni, ústredie, doručenie

vyplýva prezentačnej pečiatky Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorou je tento doklad opatrený podľa
obsahu administratívneho spisu, v lehote dvoch mesiacov v zmysle článku 16 ods. 3 vykonávacieho
nariadenia uvedené určenie uplatniteľných právnych predpisov, teda poľskej legislatívy. V nadväznosti
na to sa toto určenie stalo podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia márnym uplynutím
dvojmesačnej lehoty konečným - definitívnym. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych
predpisov - poľskej legislatívy potom vylučuje aplikáciu článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia

vzhľadom na absenciu existencie neistoty vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. V tejto
súvislosti správny súd poukazuje i na záver vyjadrený v rozsudku NS SR č. k. 10Sžso/20/2015 zo
dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého ... ,,Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia
Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne
predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu,

podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a
vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych
predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne
určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné“, ako aj závery, ktoré vyplývajú z odseku
34. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého ..,,Vo

vzťahu k žalobcovi 1 a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z
administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1 bola poľskou inštitúciou ZUS
(príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že
im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej
inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. 340000/500/144/2013/PUWU/UBS-OM/76063003346/JS, ktorým

bolo žalobcovi 1 oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho
poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo
vzťahu k žalobcovi 1 konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu
bydliska viazaná“.

30. Dôsledkom definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov je absencia právomoci
správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa § 178 ods. 1
písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko pred vydaním rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného nastali účinky určenia uplatniteľnej legislatívy voči
žalobcovi s konečnou platnosťou v zmysle vyššie uvedeného. V tejto časti považuje správny súd za

podstatné poukázať na rozhodnutia sp. zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 7Sžsk/117/2019
zo dňa 30. septembra 2020, sp. zn. 9Sžsk/49/2019 zo dňa 25.11.2020, sp. zn. ako aj zjednocujúce
závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/1/2018.

31. Komunikáciu medzi poľským orgánom sociálneho zabezpečenia a žalovaným, v rámci ktorej bol

preukázateľne doručený žalovanému list poľského subjektu ZUS, hodnotí správny súd výlučne v rovine
naplnenia úpravy podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia, teda ako naplnenie vzájomných
informačnýchpovinnostíorgánovsociálnehozabezpečeniajednotlivýchštátovEurópskejúnienavzájom
a nie v rovine postupu týchto orgánov pri odstraňovaní neistoty v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy
podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

32. Na základe uvedených záverov správny súd dospel k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP, a to z
dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa §
191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého

stupňa vec vrátil na ďalšie konanie orgánu prvého stupňa. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný
neboliorgánmi,ktorébymaliprávomocnavydanierozhodnutiapodľa§178ods.1písm.a)bod1zákona
o sociálnom poistení o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka
LONEVYL, s.r.o. podľa slovenskej legislatívy a to v čase od 29.08.2013 do 31.12.2014. Uvedenáskutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení
úpravy podľa § 194 zákona o sociálnom poistení, ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť
podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu

skutočnosti, že žalobca v období od 29.08.2013 do 31.12.2014 podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie
je viazaný ani úpravou § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá vylučuje použitie všeobecného
právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie
podľa § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo
zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny

súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/1/2018
zo dňa 04.12.2018.

33. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP, správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom
alebo sčasti neprizná, ak po a) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

35. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca.
Žalobca má v nadväznosti na to voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Správny súd
však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie úpravy § 167 ods. 3 písm. a)
SSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania

priznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po
naplnení postupu správnych orgánov podľa záväzného právneho názoru správneho súdu v zmysle
odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, a teda sa jedná o situáciu, keď nie je možné
skonštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu a

rozhodnutie správneho súdu v tejto veci malo vo väzbe na to povahu rozhodnutia o akademickej otázke.

36. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na úpravu podľa §
169 SSP a pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka v
súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu boli správnym súdom uložené a zároveň pri zohľadnení

absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie ďalších trov konania ďalšiemu účastníkovi
konania a absencie návrhu na takéto priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi, všetko v
zmysle úpravy § 169 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v

lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.