Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoSr/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117217057
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1117217057.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov Romana

Majerského a JUDr. Romana Bolebrucha v spore žalobcu: Š. A., N.. XX.X.XXXX, C. Č.. XXX, XXX XX C.,
zastúpenému SHM PARTNERS s. r. o., Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 235 616, proti žalovanému:
Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenému SEDLAČKO &
PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 17Csr/1/2017-232, zo dňa
28.2.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, 811 04 Bratislava pod
spisovou značkou II/2015-69 zo dňa 20.3.2017 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.6.2017, doručenou súdu
dňa 29.6.2018 domáhal zrušenia rozsudku, ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom Rajská č. 15/A, 811 04 Bratislava pod spisovou značkou II/2015-69 zo

dňa 20.3.2017 na to skutkovom základe, že dňa 22.12.2015 podal voči žalovanému (Prima banka
Slovensko, a. s.) na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie žalobu, ktorou sa domáhal,
aby mu žalovaný zaplatil 1.900,35 eura spolu s úrokom z omeškania z dôvodu nevýhodnosti ponúkanej
úrokovej sadzby v porovnaní s inými bankami, z dôvodu vyrubenia sankčného poplatku za predčasné
splatenie úveru vo výške 1.900,35 eura a taktiež z dôvodu následnej škody na strane žalobcu a vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. V rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie dopustil niekoľko pochybení, ktoré mali za

následok porušenie ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z. najmä pokiaľ ide o odopretie možnosti žalobcu
vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného. Žalovaný totižto vo svojom vyjadrení zo dňa 16.3.2017 vzniesol
námietku premlčania, následne bolo uvedené podanie žalovaného dňa 20.3.2017 doručené právnemu
zástupcovi žalobcu s tým, aby k nemu zaujal stanovisko v lehote 30 dní. Stály rozhodcovský súd
namiestovyčkaniazastanoviskomžalobcuknámietkepremlčania,vydaldňa20.3.2017atedaeštepred
uplynutím 30-dňovej lehoty rozsudok, ktorým bez ďalšieho vyhovel námietke premlčania žalovaného,
čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského

rozsudku je to, že rozhodcovský súd neumožnil v rámci dokazovania vykonať žalobcom navrhnutý
dôkaz, a to pokiaľ ide o výsluch svedkyne V.. F. B.. Stály rozhodcovský súd namiesto nariadenia
pojednávania a riadneho vykonania dokazovania predčasne vydal rozsudok, čím sa dopustil porušenia
zákona č. 335/2014 Z. z.2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
ozrejmil,žezákonč.335/2014Z.z.orozhodcovskomkonanívosvojejsiedmejčastiv§45ods.1uvádza

dôvody, pre ktoré môže účastník rozhodcovského konania žalobou, podanou na príslušnom súde, sa
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
ako dôvody uviedol: b) ako účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania mu nebolo umožnené
sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, d) v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona č. 335/2014 Z. z. a uvedený nedostatok mohol mať

vplyv na výsledok sporu, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho
nariadenie navrhoval za účelom výsluchu svedkyne a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie
ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania
sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv
na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd
nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi

predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, i) stály rozhodcovský súd
rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a l) rozhodcovský rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalobca v súvislosti s § 45 ods. 1 písm. b) uviedol, že ako účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovskéhokonaniamuneboloumožnenézúčastniťsanaspotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,
najmä tým že stály rozhodcovský súd nenariadil termín pojednávania, ktorý mal rozhodcovský súd
nariadiť v zmysle svojho uznesenia zo dňa 20.2.2017. Žalobca tak bez pochybností súdu preukázal, že
stály rozhodcovský súd sa vydaním rozsudku zo dňa 20.3.2017 bez nariadenia termínu pojednávania

dopustil porušenia § 45 ods. 1 písm. b), čo preukázal najmä obsahom rozhodcovského uznesenia
č. II/2015-69 zo dňa 20.2.2017 (č. l. 51), na základe ktorého rozhodcovský súd ústne pojednávanie
vytýčené na deň 22.2.2017 o 13.00 hod. odročil, pričom nový termín pojednávania mal byť určený
rozhodcovským uznesením doručeným účastníkom konania. V tomto prípade však namiesto určenia
novéhotermínupojednávaniadošlodňa20.3.2017kprekvapivémuvydaniurozhodcovskéhorozsudkua

tobeztoho,abymalžalobcačoilenmožnosťvyjadriťsakvyjadreniužalovanéhozodňa16.3.2020,ktoré
bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené práve v deň vydania rozhodcovského rozsudku, t. j. dňa
20.3.2017. Žalovaný k takémuto postupu rozhodcovského súdu uviedol, že mu to umožňoval rokovací
poriadok, podľa ktorého, rozhodcovský súd pristúpi k vyhláseniu alebo k vydaniu rozhodcovského
rozsudku až po tom, čo usúdi, že všetky okolnosti spojené so sporom sú dostatočne vyjasnené (čl. 22

ods. 1 rokovacieho poriadku). Podľa názoru súdu prvej inštancie však k takémuto prekvapivému postupu
rozhodcovského súdu nebol dôvod a to jednak s prihliadnutím na obsah výrokovej časti uznesenia
rozhodcovského súdu zo dňa 20.2.2017 (žalobca mal právo reálne očakávať, že vo veci bude nariadený
nový termín, ktorého sa bude môcť zúčastniť) a taktiež s prihliadnutím na skutočnosť, že doterajší
priebeh rozhodcovského konania pred vydaním rozsudku, v rámci ktorého žalobca navrhoval výsluch

svedkyne V.. F. B. ani náznakom nenasvedčoval tomu, aby rozhodcovský súd ukončil proces prakticky
zo dňa na deň a to bez toho, aby súd v rámci dokazovania nevypočul svedkyňu B., ktorej účasť mal
žalobca zabezpečiť na pojednávaní dňa 22.2.2017. V prípade, ak by bol žalobca v spore pasívny,
nevyjadroval by sa k vyjadreniam žalovaného a nenavrhoval by vykonanie dôkazných prostriedkov na
preukázanie dôvodnosti svojej žaloby, bolo by možné uvažovať o postupe rozhodcovského súdu podľa

§ 34 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. (súd nenariadi ústne pojednávanie, ale rozhodne, že konanie
bude iba písomné) v spojení s čl. 17 ods. 4 Rokovacieho poriadku (ak spotrebiteľské rozhodcovské
konanie prebieha formou písomného konania, môže rozhodca nariadiť ústne pojednávanie na základe
vlastného uváženia, ak považuje písomnosti predložené v priebehu tohto konania za nedostačujúce
pre rozhodovanie vo veci samej). V tomto prípade bol žalobca v spore aktívny (rovnako ako žalovaný),

žalobca sa vyjadroval k vyjadreniam žalovaného a navrhoval súdu vykonanie dôkazných prostriedkov
na preukázanie dôvodnosti uplatnených nárokov s tým, že dňa 31.1.2017 súd vo veci aj nariadil ústne
pojednávanie na deň 22.2.2017, ktoré bolo odročené z dôvodu nemožnosti žalobcu zabezpečiť účasť
svedkyne B.. Žalobca teda preukázal, že rozhodcovské konanie nemalo charakter len písomného
konania, ale bolo v ňom minimálne jedenkrát nariadené aj ústne pojednávanie. Žalobcovi preto vzniklo

legitímne očakávanie, že súd po odročení pojednávania dňa 20.2.2017 nariadi vo veci nový termín
pojednávania, na ktoré predvolá aj svedkyňu B.. Po doručení vyjadrenia žalovaného dňa 17.3.2017
však súd namiesto nariadenia nového termínu ústneho pojednávania, dňa 20.3.2017 vydal rozsudok,ktorý vôbec nezohľadňoval prípadné argumenty žalobcu k námietke premlčania a ktorý už vonkoncom
nekorešpondoval s doterajším priebehom dokazovania.

4. Žalobca v súvislosti s § 45 ods. 1 písm. d) uviedol, že v rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo
v súlade so zákona č. 335/2014 Z. z. najmä tým, že stály rozhodcovský súd nevytýčil nový termín
pojednávania, ktorý mal rozhodcovský súd v zmysle svojho uznesenia zo dňa 20.2.2017 vytýčiť, resp.
stály rozhodcovský súd znemožnil žalobcovi vyjadriť sa k podaniu žalovaného zo dňa 16.3.2017
napriek uloženiu 30-dňovej lehoty na vyjadrenie s tým, že uvedené nedostatky mali jednoznačne

vplyv na výsledok sporu, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ ide o
postup rozhodcovského súdu v súvislosti s vydaním uznesenia zo dňa 20.2.2017 o odročení termínu
pojednávania a o nariadení nového termínu pojednávania a vydaním rozsudku zo dňa 20.3.2017 bez
nariadenia termínu pojednávania, žalobca preukázal, že rozhodcovský súd sa takýmto neštandardným
postupom dopustil porušenia § 45 ods. 1 písm. d). Neštandardnosť takéhoto postupu je bližšie
ozrejmená v predošlom odseku (odsek 42). Ďalšie pochybenie rozhodcovského súdu spočívalo v tom,

že rozhodcovský súd dňa 20.3.2017 doručil právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenie žalovaného zo
dňa 16.3.2017 (č. l. 33- 37), ktoré obsahovalo aj námietku premlčania. Z oznámenia rozhodcovského
súdu zo dňa 17.3.2017 pritom vyplýva, že žalobca sa môže k uvedeným dokumentom vyjadriť v
lehote 30 dní od ich doručenia. Paradoxne, stály rozhodcovský súd na jednej strane dňa 20.3.2017
umožnil žalobcovi, aby sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k námietke premlčania

uplatnenej žalovaným, no na druhej strane, rozhodcovský súd ešte v ten istý deň (t. j. 20.3.2017) vydáva
rozhodcovský rozsudok, ktorým zamietol uplatnený nárok žalobcu s odôvodnením, že je premlčaný.
Takýmto zrýchleným postupom rozhodcovský súd jednoznačne zmaril právo žalobcu vyjadriť sa k
podaniu žalovaného zo dňa 16.3.2017 a to aj z hľadiska prípadnej opodstatnenosti námietky premlčania.
Žalovaný obhajoval postup rozhodcovského súdu tvrdením, že mu to umožňoval rokovací poriadok súdu

(čl. 17 ods. 4 v spojení s čl. 22 ods. 1 rokovacieho poriadku). Takúto argumentáciu žalovaného súd
prvej inštancie vyhodnotil ako účelovú, ktorá je v logickom rozpore s čl. 10 ods. 1, 2, 3, 4 rokovacieho
poriadku, pokiaľ ide o právo žalovaného vyjadriť sa k žalobe žalobcu. Je ťažké si predstaviť situáciu,
že by rozhodcovský súd neakceptoval 30-dňovú lehotu na poskytnutie vyjadrenia žalovaného k žalobe.
Súd prvej inštancie považoval za absolútne neprijateľnú situáciu, ak by rozhodcovský súd v ten istý

deň doručil písomnosť žalovanému (s poskytnutím 30-dňovej lehoty na vyjadrenie podľa čl. 10 ods.
1) a súčasne by vydal meritórne rozhodnutie vo veci samej s odôvodnením, že ústne pojednávanie
nebolo potrebné, nakoľko všetky okolnosti prípadu mal vyjasnené a to bez toho, aby sa žalovaný
v 30-dňovej lehote aj skutočne vyjadril. Obdobná situácia nastala v rozhodcovskom konaní avšak z
opačného uhla pohľadu, kde poškodenou stranou bol žalobca, ktorého súd ukrátil o možnosť aspoň

vyjadriť sa k dôvodnosti námietky premlčania, s ktorou dovtedy žalovaný absolútne neoperoval. Aj
keď rokovací poriadok neobsahuje ustanovenia o tom, ako má rozhodcovský súd postupovať pri
doručovaní vyjadrenia žalovaného žalobcovi, s prihliadnutím na § 70 zákona č. 335/2014 Z. z. použitie
štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k
znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi. Z tohto dôvodu, ak rozhodcovský súd nevyčkal za

vyjadrením žalobcu v 30-dňovej lehote, uvedenej v oznámení zo dňa 17.3.2017, vydaním rozsudku dňa
20.3.2017 rozhodcovský súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, čo zakladá dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu.

5. V súvislosti s § 45 ods. 1 písm. f) žalobca uviedol, že stály rozhodcovský súd nenariadil ústne

pojednávanie, hoci žalobca jeho nariadenie navrhoval za účelom výsluchu svedkyne V.. F. B. a z
okolností uvedených v návrhu na výsluch svedkyne vyplývala potreba jeho nariadenia a samotný
rozhodcovský súd v zmysle svojho uznesenia zo dňa 20.2.2017 mal pojednávanie nariadiť, pričom
toto pochybenie malo vplyv na výsledok sporu. Žalobca v tejto súvislosti preukázal, že žalobou zo dňa
22.12.2015,podanounaStályrozhodcovskýsúdsavočižalovanémudomáhalzaplateniasumy1.900,35

eura spolu s úrokom z omeškania z dôvodu nevýhodnosti ponúkanej úrokovej sadzby v porovnaní s
inýmibankami,zdôvoduvyrubeniasankčnéhopoplatkuzapredčasnésplatenieúveruvovýške1.900,35
eura a následnej škody na strane žalobcu a vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
Podaním zo dňa 14.1.2016 žalobca navrhol súdu, aby nariadil ústne pojednávanie, v rámci ktorého
navrhol výsluch svedkyne V.. F. B.. Dňa 17.3.2016 žalobca opätovne požiadal súd o nariadenie ústneho

pojednávania vrátane výsluchu svedkyne V.. F. B. (Č.. R.. XX). Na základe uznesenia súdu zo dňa
14.10.2016 (č. l. 62) bola žalobcovi uložená povinnosť, aby v lehote 15 dní s návrhom na nariadenie
ústneho pojednávania uviedol súdu tvrdenia (s ich presnou špecifikáciou) a dôkazy, ktorých preukázanie
a vykonanie na ústnom pojednávaní požaduje a to pokiaľ ide o výsluch svedkyne V.. F. B.. Z vyjadreniaprávneho zástupcu žalobcu zo dňa 3.11.2016 (č. l. 60) vyplýva, že svedkyňa V.. F. B. je pracovníčkou v
Tatra banke a. s., ktorá poskytovala žalobcovi finančné prostriedky na predčasné vyplatenie úveru, ktorá
mala preukázať, že pri podávaní žiadosti o vyčíslenie zostatku úveru a žiadosti o predčasné splatenie

úveru k určenému dňu nie je potrebné do žiadosti uviesť, akou formou bude predčasné splatenie
úveru uskutočnené pokiaľ ide o žiadosť žalovaného podať novú žiadosť o vyčíslenie zostatku úveru a
žiadosť o predčasné splatenie úveru z dôvodu zmeny zdroja finančných prostriedkov. Súd na základe
uznesenia zo dňa 31.1.2017 nariadil pojednávanie na deň 22.2.2017, v rámci, ktorého malo dôjsť k
vykonaniu dôkazu výsluchom svedkyne V.. F. B. navrhnutej žalobcom s tým, aby žalobca zabezpečil

účasť tohto svedka na pojednávaní. Dňa 20.2.2017 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu
žalobcu, v rámci ktorého navrhol odročiť pojednávanie nariadené na deň 22.2.2017, nakoľko o povolení
výpovede svedkyne V.. F. B. rozhoduje zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti súdu. Z tohto
dôvodu žalobca požiadal súd o uvoľnenie vyššie navrhnutej svedkyne na výsluch v tejto sporovej veci (č.
l. 54). Z uvedeného vyplýva, že v ďalšom priebehu dokazovania už rozhodcovský súd ďalej nepredvolal
svedkyňu V.. F. B., ale namiesto toho rozhodcovský súd dňa 20.3.2017 prekvapivo vydal rozsudok a

to bez nariadenia nového termínu ústneho pojednávania a bez predvolania svedkyne V.. F. B., ktorej
účasť na pojednávaní dňa 22.2.2017 mal zabezpečiť žalobca. Takýto zmätočný postup rozhodcovského
súdu,ktorýpredčasnýmvydanímrozsudkuodoprelžalobcoviprávonavýsluchsvedkynenapojednávaní
za účelom zistenia skutkového stavu a preukázania dôvodnosti žaloby, a bez toho, aby súd vyčkal
za vyjadrením žalobcu k námietke premlčania (prípadne na uplynutie 30-dňovej lehoty pokiaľ ide o

vyjadrenie žalobcu k námietke premlčania), mal vplyv na výsledok sporu, čím žalobca preukázal dôvod
na zrušenie rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu.

6. Pokiaľ ide o § 45 ods. 1 písm. g), žalobca uviedol, že rozhodcovský súd v konaní nesprávne
zistil skutkový stav tým, že nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy (najmä tým, že dospel k

nesprávnemu záveru o premlčaní nároku žalobcu), nevykonal navrhované dôkazy (výsluch svedkyne
V.. B.), pričom toto pochybenie malo vplyv na výsledok sporu. Žalobca preukázal, že ak rozhodcovský
súd predčasným vydaním rozhodcovského rozsudku dňa 20.3.2017 zmaril právo žalobcu vyjadriť sa
k podaniu žalovaného zo dňa 16.3.2017, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Rozhodcovský
súd pri vydávaní rozsudku tak nemohol zohľadniť prípadné vyjadrenie žalobcu k námietke premlčania

žalovaného, čo mohlo mať vplyv na správne zistenie skutkového stavu. Taktiež výpoveď svedkyne V.. B.
mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu vo veci samej. Uvedené nedostatky, ktoré svojím
postupom spôsobil rozhodcovský súd sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

7. Žalobca taktiež namietal, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci v rozpore s ustanoveniami všeobecne

záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie malo jednoznačne vplyv
na výsledok sporu. Žalobca v tomto konaní preukázal, že rozhodcovský súd vydal rozsudok bez toho,
aby reflektoval na prípadné argumenty žalobcu ako spotrebiteľa k námietke premlčania. V dôsledku
takého postupu rozhodcovského postupu došlo k porušeniu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím
vznikol dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i) zák. č. 335/2014 Z. z.

8. Pokiaľ žalobca napadol rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, najmä pokiaľ ide o záver stáleho rozhodcovského súdu o premlčaní nároku, uvedený
dôvod korešponduje s tým, že súd bez ďalšieho nenariadil nový termín ústneho pojednávania, pričom
podľa uznesenia zo dňa 20.2.2017 tak mal učiniť. Vydanie rozsudku od stola dňa 20.3.2017 a to bez

toho, aby bola vypočutá svedkyňa V.. B., resp. bez toho, aby súd preskúmal prípadné argumenty žalobcu
k námietke premlčania, mohlo mať zjavne za následok nesprávne právne posúdenie celého sporu, čo
je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. l) zák. č. 335/2014 Z. z.

9. Keďže dôvody v zmysle § 45 ods. 1 písm. b), d), f), g), i) a l) zákona č. 335/2014 Z. z. zakladajú právo

účastníka rozhodcovského konania na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku a žalobca
ich opodstatnenosť v celom rozsahu preukázal, súd prvej inštancie podľa § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, § 22
ods. 1, § 28 ods. 3, § 34 ods. 1, § 45 ods. 1, ods. 3, § 70 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa čl. 4 ods. 1, čl. 10 ods. 1 - 4,
čl. 17 ods. 4, čl. 19 ods. 1, čl. 22 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu rozhodol tak,

že napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil v celom rozsahu. V rámci dokazovania nezistil dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. c), e), j) a k) zákona č. 335/2014 Z. z. (§ 45
ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.
s. p. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania.Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h)
C. s. p. a žiadal napadnutý rozsudok v zmysle § 388 C. s. p. zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným
zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá spočíva v

tom, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku relevantne neodôvodňuje ako vyhodnotil procesnú
obranu žalovaného a splnenie podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1
písm. b), d), f), g), i) a l) zákona č. 335/2014 Z. z. Pokiaľ sa súd vôbec nevenoval námietkam žalovaného,
spôsobil tým nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čo v zmysle R 2/2016 zakladá tzv. inú vadu konania (§
365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.). Súd prvej inštancie rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku na
základe zistenia, že rozhodcovský súd nevykonal výsluch svedkyne navrhnutej žalobcom, V.. F. B., a vec

rozhodol po zohľadnení námietky premlčania, ku ktorej sa žalobca nemal možnosť vyjadriť. Považoval
to za procesné vady, ktoré odôvodňujú zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b),
d), f), g), i) a l) zákona č. 335/2014 Z. z. Dva procesné nedostatky tak majú spĺňať naraz šesť dôvodov
na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

11. Za účelom preskúmania dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku však prvoinštančný súd
vôbec nevyhodnotil hypotézy aplikovaných právnych noriem. V prípade dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm.
d), f), g) a i) zákona č. 335/2014 Z. z. nepreskúmal, či vytýkané nedostatky mohli mať vplyv na výsledok
sporu napriek tomu, že žalovaný namietal opak. V prípade dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. l) zákona
č. 335/2014 Z. z. sa odmietol zaoberať námietkou žalovaného, že nárok je premlčaný, a z vecného

hľadiska právne posúdenie sporu ignoroval. To je však nevyhnutné nielen pre vyhodnotenie dôvodu
zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. l) zákona č. 335/2014 Z. z., ale aj pre
vyhodnotenie, či boli splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm.
d), f), g) a i) zákona č. 335/2014 Z. z. vrátane dodatočnej podmienky, že vada mohla mať vplyv na
výsledok sporu. Ozrejmil, že cieľom tejto dodatočnej podmienky je to, aby malé procesné pochybenia

neviedli k zbytočnému zrušovaniu spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov. Ergo, ak by takéto vady
konania neexistovali, výsledok konania mohol (nie nevyhnutne musel) byť iný.“ (MASLÁK M.: Zákon o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 347). Okrem
toho, prvoinštančný súd v odôvodnení ani len nespomenul námietku žalovaného, že Stály rozhodcovský
súd Slovenskej bankovej asociácie s účinnosťou od 1.1.2019 zanikol. V dôsledku toho nemožno po

zrušení rozhodcovského rozsudku pokračovať v rozhodcovskom konaní a žalobca nedocieli obnovenie
rozhodcovského konania.

12. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), že vo veci bolo potrebné nariadiť pojednávanie, rozhodcovský

súd mohol rozhodnúť až po doručení vyjadrenia žalobcu k námietke premlčania a zistené vady majú
takú intenzitu, ktorá mohla ovplyvniť výsledok sporu. Nesprávne skutkové zistenia boli spôsobené tým,
že súd prvej inštancie vyhodnocoval postup rozhodcovského súdu tak, ako keby išlo o „odvolanie“
proti rozsudku; teda z akejsi uzurpovanej pozície samozvaného odvolacieho súdu. Tým pristúpil k
meritórnemu prieskumu, ktorý je neprípustný. Navyše pri ňom posudzoval postup rozhodcovského súdu

podľa kritérií pre štandardné súdne konanie. V prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nemožno hovoriť o inštitúte opravného prostriedku. Žaloba o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského
rozsudku je osobitným inštitútom, prostredníctvom ktorého si zákonodarca ponechal všeobecnými
(štátnymi) súdmi možnosť prieskumu rozhodovacej činnosti spotrebiteľských rozhodcovských súdov
(ktorá nepatrí do sféry verejnej moci) ... Ide teda o to, aby všeobecný súd preskúmal, či boli splnené

zákonné predpoklady na vydanie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku, ako aj to, či obsah
spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku je v súlade so zákonom. Čo sa týka rozhodcovského
konania stricto sensu, meritórny prieskum rozhodcovských rozhodnutí by nemal byť prípustný (MASLÁK
M.: Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s.
329). Pokiaľ bol rozhodcovský rozsudok napadnutý žalobou, je súd pri prieskume povinný zohľadniť

všetky špecifiká rozhodcovského konania, vrátane aplikovateľných právnych predpisov. Aj keď sa podľa
§ 71 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. na spotrebiteľské rozhodcovské konanie primerane vzťahuje
C. s. p., v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní majú pred ním prednosť ustanovenia zákona č.
335/2014 Z. z. a ustanovenia Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovejasociácie (ďalej len „RP“). Všeobecný súd tak môže posúdiť povinnosť nariadiť pojednávanie a právo
rozhodnúť bez vyjadrenia účastníka rozhodcovského konania len podľa zákona č. 335/2014 Z. z. a
RP. Podľa C. s. p. môže postupovať len ak zistí, že konkrétna úprava absentuje. Ak rozhodcovskému

súdu zákon č. 335/2014 Z. z. a RP umožňovali rozhodnúť bez pojednávania a bez vyčkávania na
vyjadrenie žalobcu, nemohol porušiť právo žalobcu na spravodlivý proces ani sa dopustiť namietaných
vád. Je pritom irelevantné, že všeobecný súd takýto postup považuje (analogicky v zmysle predpisov
o konaní pred všeobecným súdom) za nesprávny a neakceptovateľný. Podľa § 34 ods. 1 zákona
č. 335/2014 Z. z. o tom, či bude rozhodcovské konanie písomné alebo sa vo veci nariadi ústne

pojednávanie, rozhoduje výlučne rozhodcovský súd. Rozhodcovské konanie je primárne písomné a
dištančné. Nariadenie ústneho pojednávania je výnimkou, ktorá sa aplikuje iba ak je na to relevantný
dôvod.

13. Zdôraznil, že stále platí, že spotrebiteľské rozhodcovské konanie je ovládané najmä princípom
písomnosti (na rozdiel od konania pred všeobecnými súdmi). Je na spotrebiteľskom rozhodcovskom

súde, či v priebehu spotrebiteľského rozhodcovského konania nariadi ústne pojednávanie, záležať
bude od potrebnosti jeho nariadenia.“ (MASLÁK M.: Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Komentár. Bratislava: Uvedené princípy zohľadňuje aj čl. 17 ods. 3 RP, podľa ktorého o nariadení
ústneho pojednávania rozhoduje rozhodcovský súd, ak je to vhodné a potrebné. Musí prihliadať
predovšetkým na čl. 15 ods. 1 RP a vec rozhodnúť čo najrýchlejšie. Ak žalovaný vzniesol námietku

premlčania a rozhodcovský súd ju vyhodnotil ako dôvodnú, potreba nariadiť pojednávanie odpadla.
Rozhodcovský súd bol preto oprávnený zrušiť svoje predchádzajúce procesné rozhodnutie a rozhodnúť
vec v písomnom konaní aj bez ústneho pojednávania. Aj pri skúmaní, či rozhodcovský súd mohol
rozhodnúť bez vyjadrenia žalobcu k námietke premlčania, možno dospieť k záveru, že postup
rozhodcovského súdu bol v súlade so zákonom č. 335/2014 Z. z. a RP. Podľa čl. 15 ods. 1 RP bol

rozhodcovský súd povinný čo najskôr zistiť skutkový stav a rozhodnúť vec bez zbytočných prieťahov; v
súlade s § 28 ods. 10 zákona č. 335/2014 Z. z. do 90 dní od podania žaloby. Zákon č. 335/2014 Z. z.
aj RP preto v porovnaní s C. s. p. zjednodušujú procesný postup tak, aby bolo možné rozhodnúť vec v
stanovenej lehote. Za týmto účelom zákon č. 335/2014 Z. z. predpokladá ako úkony strán výlučne žalobu
a žalobnú odpoveď. Pokiaľ je na ich základe zistený skutkový stav, rozhodcovský súd žalobnú odpoveď

ani ďalšie písomné podania ex lege protistrane neposiela. Podľa čl. 15 ods. 3 RP si rozhodcovský
súd zabezpečuje ďalšie stanoviská strán výlučne vtedy, ak to považuje za potrebné. Rozhodcovský
súd rozhodol na základe námietky premlčania vznesenej žalovaným, ktorý reagoval na žalobcom
prezentované skutkové tvrdenia a predložené dôkazy. Keďže námietka premlčania bola dôvodná (čo
však súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vôbec neskúmal ani nehodnotil), nebolo

potrebné, aby sa k nej žalobca ďalej vyjadroval. Ak mal rozhodcovský súd všetky potrebné stanoviská
a dôkazy, podľa § 15 ods. 3 RP a podľa § 22 ods. 1 RP mohol bez ďalšieho vydať rozhodcovský
rozsudok. Keďže nárok žalobcu je premlčaný, prípadné porušenie pravidiel rozhodcovského konania,
spočívajúce v nedoručení písomnosti, nemôže mať vplyv na výsledok konania. K inému záveru totiž
nemožno dospieť ani po vyjadrení žalobcu a výsluchu navrhnutej svedkyne, týkajúceho sa poskytnutia

úveru v inej banke. Skutkové zistenie o tom, či je splnená táto dodatočná podmienka, je kľúčové pri
správnom vyhodnotení dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. d), f), g) a
i) zákona č. 335/2014 Z. z. Bez neho nemožno dospieť k záveru, že existuje niektorý z týchto dôvodov
na zrušenie rozhodcovského rozsudku; ak táto podmienka splnená nie je, nie sú splnené ani podmienky
na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

14. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že existujú dôvody
na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 335/2014
Z. z. a podľa § 45 ods. 1 písm. l) zákona č. 335/2014 Z. z., sú splnené zákonné podmienky na

zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. d), f), g) a i) zákona č. 335/2014 Z. z.
vrátane podmienky, že zistené vady majú vplyv na výsledok sporu. Prvoinštančný súd považoval za
splnené všetky uvedené dôvody na základe totožnej skutkovej situácie. Pritom je zrejmé, že volil cestu
„preventívneho zrušenia“, pretože podľa jeho názoru mal rozhodcovský súd porušiť právo žalovaného
na spravodlivý proces, ako ho mal aj v konaní pred rozhodcovským súdom deklarovať Ústavný súd

SR (v jeho nešpecifikovanom rozhodnutí). Prijatie tohto generálneho zjednodušeného záveru následne
subsumoval pod dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b), d), f), g), i) a
l) zákona č. 335/2014 Z. z. Tým porušil svoju povinnosť rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku
len ak zistí splnenie konkrétnych podmienok.15. Pripomenul, že všeobecný súd by mal pri rozhodovaní o žalobe o zrušenie spotrebiteľského
rozhodcovského rozsudku vyvažovať potrebu zrušenia spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku

s potrebou stability právnych vzťahov a konečného riešenia sporu spotrebiteľským rozhodcovským
súdom. V prípade pochybností, či je naplnený dôvod zrušenia spotrebiteľského rozhodcovského
rozsudku, by mal uprednostniť zamietnutie žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského
rozsudkupredjejvyhovením“(MASLÁKM.:Zákonospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní.Komentár.
Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 342). Aj keď nemožno vylúčiť, že popri sebe existujú viaceré

dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemôže k ich splneniu dôjsť rovnakým skutkom. Za
účelom zachovania stability právnych vzťahov je nevyhnutné, aby súd presvedčivo zistil, či je naplnený
konkrétny dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pri špecifikovaní dôvodu podľa § 45 ods. 1
písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z. žalobca namietal, že mu nebolo umožnené riadne sa zúčastniť
rozhodcovského konania, pretože súd nevykonal pojednávanie, nevypočul ním navrhnutú svedkyňu
a vydal rozhodcovský rozsudok aj bez jeho vyjadrenia k námietke premlčania. Z jeho námietok však

vyplýva, že sa konania zúčastnil. O tento dôvod však môže ísť len vtedy, keď sa účastník vôbec
nemôže zúčastniť rozhodcovského konania, pretože sa o ňom nedozvie. Ak bol dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku postup v rozpore so zákonom č. 335/2014 Z. z. a RP (ako to súd naznačil v
odôvodnení rozsudku), nejde o dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm.
b) zákona č. 335/2014 Z. z., ale potenciálne o dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 335/2014 Z.

z., s ktorým si konkuruje. V konkrétnom kontexte však nemôžu byť použité súčasne. V prípade dôvodu
podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 335/204 Z. z. pritom musí byť splnená aj dodatočná podmienka,
že vytýkaný nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu. V prípade opaku (ktorý zdôvodnil v čl.
II odvolania), ani porušenie procesných predpisov nemôže byť dôvodom zrušenia rozhodcovského
rozsudku. Rovnaký právny záver, že dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku neexistuje, treba

prijať aj pri posúdení splnenia podmienok stanovených v § 45 ods. 1 písm. f), g), i) a l) zákona č.
335/2014 Z. z., keďže nariadenie pojednávania nebolo potrebné, pretože rozhodcovský súd (správne)
rozhodol spor na základe písomných dôkazov, v dôsledku čoho nie je splnený dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 335/2014 Z. z., v rozhodcovskom konaní
bol správne zistený skutkový stav aj to, že nárok je premlčaný, v dôsledku čoho nie je splnený dôvod

na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. g) zákona č. 335/2014 Z. z., v konaní sa
nepreukázalo, že by rozhodcovský súd spor rozhodol v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa s
výnimkou podľa § 70 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.; porušenie tohto predpisu však nezakladá dôvod
na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z. z. ale podľa § 45
ods. 1 písm. d) č. 335/2014 Z. z., v konaní sa nepreukázalo, že by súd dospel k nesprávnemu právnemu

záveru, že nárok je premlčaný, v dôsledku čoho nie je splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. l) zákona č. 335/2014 Z. z. Za nesprávne právne posúdenie nemožno
považovať to, že rozhodcovský súd nenariadil nový termín pojednávania, na ktorom by vypočul V..
F. B., keďže tento nedostatok môže byť posudzovaný len ako procesná vada a dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 335/2014 Z. z.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Považoval za nesprávne tvrdenia žalovaného že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia relevantne neuviedol, ako vyhodnotil procesnú obranu žalovaného a taktiež relevantne
neodôvodnil splnenie podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie

svoje rozhodnutie jasne, podrobne a zrozumiteľne odôvodnil, pričom odôvodnil aj rozsah svojho
odôvodnenia.; v odôvodnení svojho rozhodnutia taktiež vysvetlil, prečo odôvodnenie rozhodnutia
neobsahuje všetky dôkazné prostriedky vykonané v konaní ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie pre
rozhodnutie o veci. Skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s
námietkou, že rozhodcovský súd v čase rozhodnutia súdu už neexistoval a teda žalobca nedocieli

obnovu rozhodcovského konania, je bezpredmetná, pretože existencia rozhodcovského súdu v čase
rozhodovania súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je podmienkou pre úspech žalobcu v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

17. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom, uviedol,

že zotrváva na tvrdení, že námietka premlčania vznesená žalovaným nebola dôvodná a jej nedôvodnosť
chcel preukázať v rozhodcovskom konaní, čo mu však rozhodcovský súd svojím protiprávnym
konaním znemožnil. Samotný rozhodcovský súd rozhodol, že bude nariaďovať pojednávanie a samotný
rozhodcovský súd určil žalobcovi lehotu 30 dní na vyjadrenie sa k námietke premlčania vznesenejžalovaným a teda následne rozhodnutie rozhodcovského súdu pred uplynutím uvedenej lehoty je
neprípustným a protiprávnym konaním rozhodcovského súdu. Uvedené preukazuje, že samotný
rozhodcovský súd považoval za potrebné v predmetnej veci vykonať pojednávanie a taktiež považoval

za potrebné poznať stanovisko žalobcu k vznesenej námietke premlčania. Na uvedenom nemení nič
ani skutočnosť, že rozhodcovský súd môže viesť konanie iba písomne a rozhodnúť aj bez vyjadrenia
protistrany. V predmetnej veci totiž samotný rozhodcovský súd rozhodol o nariadení pojednávania,
samotný rozhodcovský súd zaslal vznesenú námietku premlčania na vyjadrenie žalobcovi s určenou
lehotou na vyjadrenie sa a napriek uvedenému a v rozpore so svojimi predchádzajúcimi úkonmi

rozhodcovský súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a bez vyjadrenia žalobcu k vznesenej
námietkepremlčania.Vzhľadomnauvedenéjejednoznačné,žepochybenierozhodcovskéhosúdumalo
vplyv na jeho rozhodnutie, pretože rozhodcovský súd rozhodol výlučne na základe námietke premlčania
vznesenej žalovaným, pričom konal v rozpore so svojimi predchádzajúcimi úkonmi.

18. Pokiaľ žalovaný vo svojom podaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru o splnení

viacero dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré mali byť splnené rovnakým skutkom
rozhodcovského súdu, čo je nemožné, toto je nepravdivé. Práve naopak, nie je možné vylúčiť,
že jedno pochybenie rozhodcovského súdu môže súčasne naplniť viacero dôvodov pre oprávnenú
požiadavku účastníka rozhodcovského konania na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to,
žerozhodcovskýsúdnezistilsprávneskutkovýstavopremlčanínárokužalobcuadospelvuvedenejveci

k nesprávnemu právnemu záveru, pretože správnosť argumentácie žalovaného v konaní vôbec neoveril
a nevyčkal na vyjadrenie žalobcu, i keď mu uložil lehotu 30 dní na vyjadrenie sa. Samotný rozhodcovský
súdvkonaníuznal,žejevhodnéapotrebnévovecinariadiťpojednávanie.Samotnýžalovanýuviedol,že
rozhodcovskýsúdvkonanípochybilakonalvrozporespríslušnýmiprávnymipredpismi,pretoženapriek
záveru rozhodcovského súdu vykonať vo veci pojednávanie a zistiť stanovisko žalobcu k vznesenej

námietke premlčania, rozhodcovský súd následne bez pojednávania a bez umožnenia žalobcovi vyjadriť
sa k námietke premlčania, vec rozhodol rozhodcovským rozsudkom.

19. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že ak sa pred súdom prvej inštancie nepreukázalo, že
rozhodcovský rozsudok bol vecne nesprávny, aj keď to zákon vyžaduje, je jeho zrušenie nedôvodným

zásahom do právomoci rozhodcovských súdov a do právnej istoty sporových strán. V spore sa totižto
nepreukázalo nielen to, že by žalobca nemal možnosť sa zúčastniť rozhodcovského konania, ale ani
to, že v prípade ostatných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku malo pochybenie vplyv na
výsledok sporu.

20. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok v
predmetnej veci v zmysle § 45 ods. l zákona č. 335/2014 Z. z. z dôvodu preukázania zákonných dôvodov
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie si teda právo zrušiť rozhodcovský rozsudok
v predmetnej veci neprisvojil; súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviedol, ktoré
prípady oprávňujúce súd zrušiť rozhodcovský rozsudok boli vo vyššie uvedenej veci súdom zistené

a preukázané. Z uvedeného dôvodu zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom v zmysle § 45 ods. l
zákona č.335/2014 Z. z. je dôvodným a zákonným zásahom do právomoci rozhodcovského súdu.

21. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadovalanidôležitýverejnýzáujem;dospelkzáveru,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieje
vo výroku správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 31.5.2022
(§ 219 ods. 3 C. s. p.).

22. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, na margo námietky žalovaného, že hoci

nemožno vylúčiť, že popri sebe existujú viaceré dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
nemôže k ich naplneniu dôjsť rovnakým skutkom, odvolací súd uvádza, že nie je možné vylúčiť,
že jedno pochybenie rozhodcovského súdu môže súčasne naplniť viacero dôvodov na zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Avšak to, pod ktorý z dôvodov zrušenia súd zistené pochybenie podradí,závisí od toho, či a akým spôsobom ten-ktorý dôvod je zákonom vymedzený a či sa svojim zákonným
definičným vymedzením všeobecného charakteru neprekrýva s iným dôvodom. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že dôvod zrušenia podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z.

spočíva v tom, že účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania nebolo umožnené zúčastniť
sa na konaní. Predmetný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku zohľadňuje zachovanie práva
na spravodlivý proces, ktoré nachádza svoje uplatnenie nielen v konaniach pred súdmi, ale aj v
rámci rozhodcovského konania. Tento dôvod zrušenia spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku,
ktorý je procesnoprávneho charakteru, bude vyjadrovať prípady, keď spotrebiteľský rozhodcovský súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide tu o vyjadrenie požiadavky toho,
aby účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania mali možnosť predkladať spotrebiteľskému
rozhodcovskému súdu svoje skutkové a právne argumenty, a tiež oboznámiť sa a vyvrátiť argumenty
uplatnenévkonaníprotistranou.Aikeďtentodôvodžalobyozrušeniespotrebiteľskéhorozhodcovského
rozsudku sa bude vzťahovať najmä na prípady, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania

o konaní vôbec nevedel, nie je možné vylúčiť, že sa bude vzťahovať aj na prípady pochybenia takej
intenzity a závažnosti, kedy účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania o konaní síce vedel, ale
postupom rozhodcovského súdu mu v konečnom dôsledku bola znemožnená účasť na konaní.

24.Dôvodzrušeniarozhodcovskéhorozsudkuuvedenýv§45ods.1písm.b)zákonač.335/2014Z.z.sa

značne prekrýva aj s dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona č.
335/2014 Z. z. podľa ktorého je dôvodom žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku
to, že spotrebiteľský rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s
ustanoveniami tohto zákona, pričom zároveň musí byť splnená podmienka, že uvedený nedostatok

mohol mať vplyv na výsledok sporu. V prípade, ak sa dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku
uvedenévpísm.b)avpísm.d)prekrývajú,potompráveintenzitazistenéhopochybeniarozhodcovského
súdu, bude tým faktorom, na základe ktorého tieto dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku možno
odlíšiť, pretože písmeno b) obsahuje dôvody závažnejšieho charakteru v porovnaní s dôvodmi podľa
písmena d), aj preto sa podľa písmena b) nevyžaduje, aby tieto procesné pochybenia mohli mať vplyv

na výsledok sporu, hoci z ich charakteru vyplýva, že takýto vplyv budú, prirodzene, mať.

25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so súdom prvej inštancie, že v prejednávanej veci
došlo k naplneniu dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona
č. 335/2014 Z. z. a v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (konkrétne bod

42), v ktorom súd prvej inštancie rozviedol, v čom konkrétne spočíva porušenie práva na spravodlivý
proces a nesprávnosť postupu ako aj pochybenie rozhodcovského súdu v konaní v okolnostiach
konkrétneho prípadu. Odvolací súd v súlade so závermi súdu prvej inštancie má za to, že týmto
nesprávnym procesným postupom rozhodcovského súdu bolo žalobcovi odňaté právo účasti na konaní,
t. j. rozhodcovský súd sa dopustil takého pochybenia, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať

procesné práva, ktoré mu poskytuje zákon, resp. rokovací poriadok rozhodcovského súdu, v takej miere,
že mu de facto znemožnil účasť na konaní. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že ak rozhodcovskému
súdu zákon č. 335/2014 Z. z. a rozhodcovský poriadok umožňovali rozhodnúť bez pojednávania a bez
vyčkávania na vyjadrenie žalobcu, nemohol porušiť právo žalobcu na spravodlivý proces ani sa dopustiť
namietaných vád, nakoľko to bol práve rozhodcovský súd, ktorý rozhodol, že nariadi pojednávanie

a rozhodol o tom, že vyzve žalobcu na vyjadrenie k námietke premlčania. Ak potom rozhodcovský
súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k námietke premlčania, je zrejmé, že považoval za potrebné poznať
stanovisko žalobcu. Ak však nevyčkal na uplynutie lehoty ani na vyjadrenie žalobcu, konal v rozpore so
zákonom (§ 15 zákona č. 335/2014 Z. z.) ako aj rokovacím poriadkom (čl. 15 bod 3).

26. V prípade, ak by aj pochybenie rozhodcovského súdu z hľadiska intenzity nenapĺňalo dôvod na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z., zistené
pochybenie napĺňa dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona
č. 335/2014 Z. z. A pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, či
zistené nedostatky mohli mať vplyv na výsledok sporu, odvolací súd uvádza, že v danom prípade nie

je významné, či zistené nedostatky mali vplyv na výsledok sporu, ale zistenie, či povaha zistených
nedostatkov vedie k záveru, že tieto m o h l i mať vplyv na výsledok sporu; súd preto neposudzuje vplyv
zisteného porušenia meritórnym posúdením veci (nie je teda podstatné, či žalovaný považuje nárok
žalobcu za premlčaný alebo nie a naopak žalobca tvrdí, že nárok premlčaný nie je), ale iba to, či zistenépochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Pokiaľ v súdenej veci žalovaný vzniesol hmotnoprávnu
námietku premlčania a rozhodcovský súd vyzval žalobcu, aby sa k nej v lehote 30 dní vyjadril, avšak na
vyjadrenie žalobcu k námietke premlčania nevyčkal, už len z povahy tohto pochybenia vyplýva, že mohlo

mať vplyv na výsledok sporu. Dôvodom zamietnutia žaloby totižto bola práve a len tá skutočnosť, ku
ktorej sa žalobca v zmysle výzvy rozhodcovského súdu mal vyjadriť. Žalovaný tiež nesprávne uvádza,
že nárok žalobcu je premlčaný a prípadné porušenie pravidiel rozhodcovského konania spočívajúce
v nedoručení písomnosti, nemôže mať vplyv na výsledok konania, nakoľko v danom prípade - práve
naopak - písomnosť bola žalobcovi doručená s tým, aby sa k nej vyjadril, avšak rozhodcovský súd v

rozpore s týmto vlastným postupom na vyjadrenie, o ktoré žalobcu sám požiadal nevyčkal a vo veci
rozhodol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, skúmanie ďalších dôvodov zrušenia rozhodcovského
rozsudku, aj keď sa nimi súd prvej inštancie zaoberal, bolo nadbytočné.

27. Na margo námietky žalovaného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že rozhodcovský súd bol
zrušený, odvolací súd uvádza, že nie je zrejmé v čom konkrétne má namietaná skutočnosť mať vplyv

na správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Iba na doplnenie odvolací súd poukazuje
na § 71 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z., ktorý explicitne upravuje ďalší postup vo veci v prípade, ak
všeobecný súd zruší rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý bol medzičasom zrušený.

28. A keďže žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by

preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalovaného preto
odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).