Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10Csp/192/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419203067
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8419203067.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej C. o zaplatenie
913,36 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 255,40 eur z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, ktorým pôvodne bola obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou
doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2019 domáhal zaplatenia sumy 1.388,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.388,- eur od 04.04.2017 do zaplatenia, to všetko titulom
nesplateného úveru. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe zlúčenia je právnym nástupcom
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá so žalovanou uzatvorila dňa 05.08.2015 zmluvu o
pôžičkeč.7154659/6580500772nazákladektorejposkytlažalovanejpôžičkuvovýške2.000,-eurstým,
že pôžičku mala splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 57,70 eur až do celkovej sumy

pôžičky vo výške 3.462,- eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaná na vrátenie pôžičky zaplatila
iba sumu 1.389,70 eur a keďže porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými
splátkami riadne a včas, dňa 26.01.2017 ju pôvodný žalobca vyzval listom - predžalobnou upomienkou
k úhrade dlžných splátok a upozornil ju, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky,
bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo,
dňa 19.03.2017 veriteľ úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 29.03.2017 -
oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, pričom žalovaná dlžné splátky neuhradila a jej dlh

ku dňu podania žaloby po započítaní nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 70,74 eur
predstavuje 1.388,- eur. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe, k zosplatneniu došlo v súlade s článkom
12.2 zmluvných podmienok, po márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie a to vo vzťahu k
splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke bola
podľa žalobcu len najstaršou omeškanou splátkou, avšak neurčovala začiatok plynutia premlčacej doby.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné

podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky).3.Písomnýmpodanímsúdudoručenýmdňa24.01.2020žalobcaoznámil,ženetrvánauplatnenejžalobe
v rozsahu premlčaných splátok spolu vo výške 403,90 eur a v tejto časti berie podanú žalobu späť.
Uviedol,žepočiastočnomspäťvzatížalobydomáhasanažalovanejzaplateniasumy984,10eur,úrokuz

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 984,10 eur od 04.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

4. Následne, ďalším písomným podaním doručeným súdu dňa 11.02.2020 žalobca oznámil, že netrvá
na uplatnenej žalobe ani v časti nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky spolu vo výške 70,74
eur a aj v tejto časti berie žalobu späť, pričom domáha sa už len zaplatenia sumy 913,36 eur a úroku z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 913,36 eur od 04.04.2017 do zaplatenia.

5. Keďže žaloba bola vyššie uvedenými podaniami žalobcu vzatá sčasti späť ešte pred jej doručením
žalovanej, konal súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods.3
Civilného sporového poriadku) a tak predmetom konania a posúdenia bolo ďalej už len zaplatenie sumy
913,36 eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 913,36 eur od 04.04.2017 do zaplatenia a náhrada

trov konania.

6. Uznesením zo dňa 15.06.2020 č.k.10Csp/192/2019-63 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany
sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného
žalobcu na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-

mestská časť Staré Mesto IČO: 35 831 154 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu.
Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa31.07.2020asúdtakakosožalobcomďalejkonalsobchodnou
spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o. (ďalej len „žalobca“).

7. Žalovaná sa k doručenej žalobe písomne nevyjadrila.

8. Výzvou zo dňa 27.09.2021 súd žalobcu postupujúc podľa § 138 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) vyzval na späťvzatie žaloby v celom rozsahu, nakoľko zo skutočností tvrdených
v žalobe a vyplývajúcich z predložených listinných dôkazov je po predbežnom právnom posúdení
zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 54a Občianskeho

zákonníka účinné od 05.12.2018 a tiež na § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka a skutočnosti
vyplývajúce zo žalobcom predložených listinných dôkazov- predžalobnej upomienky zo dňa 26.01.2017,
kde sa konštatuje omeškanie so splátkami úveru vo výške 346,20 eur, teda omeškanie so 6 splátkami
úveru splatnými dňa 20.8.2016, dňa 20.9.2016, dňa 20.10.2016, dňa 20.11.2016, dňa 20.12.2016 a
20.01.2017, oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (kde sa ako dôvod zosplatnenia tvrdí

neuhradenie dlžných splátok z predžalobnej upomienky) a listiny prehľad splátok a úhrad, z ktorej
vyplýva, že zaplatené boli žalovanou do zosplatnenia úveru len splátky do júla 2016, prvou neuhradenou
splátkou bola splátka splatná dňa 20.08.2016, pričom žaloba bola údu doručená až dňa 22.10.2019, a
tak súd má v zmysle § 101 a § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka za to, že premlčané právo zo
spotrebiteľskej zmluvy tu nemožno vymáhať a že žaloba je preto v celom rozsahu zjavne nedôvodná.

Majúc na pamäti princíp právnej istoty v právnom štáte (viď aj článok 2 základných princípov CSP) a
zákaz prekvapivých rozhodnutí súd poukázal na viaceré súdne rozhodnutia a tiež na to, že práve z
dôvodu premlčania bola už právoplatne zamietnutá iná žaloba žalobcu proti žalovanej z toho istého dňa
len z inej zmluvy (konanie 10Csp/191/2019, rozsudok zo dňa 27.11.2020) kde súd už za obdobných
skutkových okolností rovnako právoplatne ustálil plynutie premlčacej doby od splátky splatnej dňa

20.08.2016.

9. Na uvedené žalobca reagoval písomným podaním súdu doručeným dňa 11.10.2021 tak, že má za to,
že ním uplatnený nárok ani z časti premlčaný nie je. Poukázal na § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka
a tvrdil, že oprávnenie veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok

dlžníkom riadne a včas môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká
splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Uviedol, že žalovaná bola dňa 26.01.2017 formou
predžalobnej upomienky, ktorú v odbernej lehote riadne prevzala vyzvaná na zaplatenie splátky splatnej
v mesiaci 11/2016 a zároveň bola upozornená, že v opačnom prípade veriteľ pristúpi k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru. Nakoľko zo strany žalovanej k úhrade omeškanej splátky neprišlo, veriteľ

pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a to pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 20.11.2016,
oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanej zaslané dňa 29.03.2017. Vzhľadom
na uvedené podľa žalobcu je zrejmé, že dňa 20.11.2016 začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynuladňa 20.11.2019 a keďže žaloba bola súdu doručená dňa 22.10.2019, nárok nie je premlčaný, lebo bol
uplatnený v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej doby.

10. Žalobca v uvedenom písomnom podaní súčasne oznámil, že žalovaná po podaní žaloby vykonala
úhrady v sume spolu 255,40 eur, a to platbami zo dňa 02.09.2019 v sume 50 eur, zo dňa 24.09.2019 v
sume 50 eur, zo dňa 21.11.2019 v sume 10 eur, zo dňa 24.07.2020 v sume 25 eur, zo dňa 31.08.2020 v
sume 25 eur, zo dňa 30.09.2020 v sume 25 eur, zo dňa 16.10.2020 v sume 30 eur, zo dňa 16.07.2021
v sume 20,20 eur a zo dňa 17.08.2021 v sume 20,20 eur. Uviedol, že z dôvodu čiastkovej platby berie

žalobu čo do zaplatenia sumy 255,40 eur späť, navrhuje konanie v tejto časti zastaviť a berie ju späť aj v
časti o zaplatenie uplatnenej náhrady nákladov v sume 70,74 eur a preto žiada, aby súd žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu 1.061,86 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.317,26 eur
od 04.04.2017 do 02.09.2019 a ďalšie tam špecifikované úroky z omeškania.

11. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa nedostavil predvolaný právny zástupca

žalobcu. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní, o jeho
odročenie nežiadal. V súlade s ust.§ 180 CSP súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle §
183 a § 184 CSP.

12. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že úrok na tej pôžičke zdá sa jej privysoký. K otázke premlčania
nevedela sa vyjadriť. Uviedla, že poslednú platbu hradila žalobcovi v auguste vo výške 22,20 eur ako
aj sám uviedol.

13. Žalobca napriek tomu, že ešte písomnými podaniami súdu doručenými dňa 24.01.2020 a dňa

11.02.2020sámvýslovne(pozn.eštepôvodnýžalobca,zastúpenýAKGallo,s.r.o.)vzalžalobunadsumu
913,36 eur a nad úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 913,36 eur od 04.04.2017 do zaplatenia späť,
čím v zmysle § 145 ods.3 CSP ďalej zo zákona konalo sa už len o sume 913,36 eur s prísl., a napriek
tomu, že oznámil ďalšie späťvzatie žaloby čo do sumy 255,40 eur uviedol, že žiada žalovanej uložiť
povinnosť zaplatiť mu sumu až 1.061,86 eur s úrokmi z omeškania z počiatočnej sumy až 1.317,26 eur.

Preto súd posúdil jeho podanie doručené súdu dňa 11.10.2021 v spojení s podaním súdu doručeným
dňa 21.10.2021 vzhľadom na tam uvedený petit ako zmenu žaloby, keďže žalobca napriek tomu, že v
podaní súdu doručenom dňa 11.10.2021 ako predmet sporu sám výslovne uviedol sumu len 913,36 eur
s prísl. rozšíril v petite uplatnený nárok.

14. Súd preto pristúpil k rozhodnutiu o tejto zmene žaloby a Uznesením vyhláseným na pojednávaní
dňa 29.10.2021 ju nepripustil, keďže podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch
nepripúšťa, ak je žalovaný spotrebiteľ. Preto súd musel zmenu žaloby navrhnutú žalobcom potom, čo
ten sám čiastočnými späťvzatiami vzal žalobu najskôr nad sumu 913,36 eur a potom aj čo do dumy
255,40 eur späť nepripustiť.

15. O čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom čo do sumy 255,40 eur súd vzhľadom k tomu, že žalobca
svoju žalobu vzal v tejto časti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa § 145 ods.2
a § 146 ods. 1 CSP rozhodol v prvom výroku tohto rozsudku tak, že konanie v rozsahu späťvzatia
žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil. Na tvrdenie žalobcu, že berie žalobu späť aj čo do nákladov na

vymáhanie vo výške 70,74 eur súd neprihliadol, keďže v tejto časti už žaloba žalobcom dávno späť vzatá
bola, a to ešte písomným podaním súdu doručeným dňa 11.02.2020 a tak žalobca nemohol účinne vziať
späť nárok, ktorý už predmetom konania dávno nebol.

16. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom (najskôr nad sumu 913,36 eur

a potom čo do sumy 255,40 eur) a nepripustení zmeny žaloby ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy
657,96 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 913,36 eur od 04.04.2017 do zaplatenia
tak, ako to žalobca výslovne žiadal v písomnom podaní súdu doručenom dňa 11.02.2020.

17. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných podaní žalobcu, vykonal dokazovanie

oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie
žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a
sama žalovaná žiadne dôkazy nenavrhla a zistil tento skutkový stav:18. Z obsahu zmluvy zo dňa 05.08.2015 (čl.14 spisu) súd zistil, že obchodná spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s. a žalovaná uzavreli písomnú zmluvu označenú ako „Zmluva o spotrebiteľskom
úvere, zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky“, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového

spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 2.000 eur. Žalovaná mala tento úver podľa zmluvy splatiť
60 mesačnými splátkami vo výške spolu 57,70 eur splatnými vždy k 20.dňu v mesiaci počnú splátkou
splatnou dňa 20.09.2015, pričom v zmluve je uvedené, že celková čiastka je 3.462 eur, celkové náklady
spotrebiteľa že sú 1.462 eur a pri údaji o termíne konečnej splatnosti je uvedené 8/2020. V zmluve je
uvedené, že RPMN je 27 %, fixná ročná úroková sadzba 27 % a priemerná hodnota RPMN 18,24 %.

Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené splácanie bezhotovostným prevodom.

19. V zmysle čl. 12 bodu 12.2 Zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy spoločnosť je
oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie
celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky),
ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia

dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

20. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve žalovanej číslo 7154659 predloženého žalobcom súd
zistil, že sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovanou z ktorých vyplýva, že v
období od 20.09.2015 (deň splatnosti prvej splátky podľa zmluvy) do dňa 19.03.2017 (deň predčasného

zosplatnenia úveru ) bolo žalovanej predpísaných k zaplateniu spolu 18 splátok po 57,70 eur. Žalovaná
v uvedenom období uhradila len 11 splátok po 57,70 eur (z toho prvé tri splátky jednou súhrnnou platbou
vo výške 173,10 eur). Pri dátume 19.03.2017 je tam zaznamenané zosplatnenie úveru. Po zosplatnení
úveru uhradila žalovaná odo dňa 26.09.2017 do dňa 01.08.2019 v splátkach rôznej výšky sumu 755 eur.
K zosplatneniu spotrebiteľského úveru pristúpil právny predchodca žalobcu podľa tohto prehľadu dňa

19.03.2017 pred splatnosťou splátky splatnej 20.03.2017. Do zosplatnenia teda žalovaná z predpísanej
sumy 1.038,60 eur uhradila sumu 634,70 eur. Po zosplatnení žalovaná uhradila 755 eur, celkovo teda
zaplatila podľa prehľadu splátok a úhrad sumu 1.389,70 eur.

21. Podľa tvrdenia žalobcu v jeho písomnom podaní zo dňa 11.10.2021 po podaní žaloby žalovaná

uhradila ešte sumu 255,40 eur k čomu treba uviesť len toľko, že platby zo dňa 02.09.2019 a zo dňa
24.09.2019 vo výške 2 x 50 eur v skutočnosti zaplatené boli ešte pred podaním žaloby, ktorá súdu
doručená bola až dňa 22.10.2019.

22. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 26.01.2017 pôvodný veriteľ žalovanej

oznámil, že na zmluve číslo 7154659 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 346,20 eur,
ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 05.03.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v
mesiaci 11/2016, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalobca preukázal doručovanie uvedenej písomnosti
žalovanej doručenkou zo dňa 07.02.2017. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017 pôvodný veriteľ žalovanej oznámil, že nakoľko neuhradila dlžné

splátky v lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke riadne a včas, jej dlh z úverovej zmluvy číslo
7154659 sa stal splatným v celom rozsahu naraz s tým, že dlžná suma predstavuje 2.072,53 eur.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (05.08.2015) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

24. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho

zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

25. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

27. Podľa § 11 ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až l) , s) , z) a aa) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie v

splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čas uzavretia zmluvy zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

32. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

33. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

34. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon
č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018 premlčané

právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j
ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho
novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý
o premlčaní vedel.35. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018, konanie,

predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto
zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

36. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ktorá bola pôvodným veriteľom v úverovom
vzťahu so žalovanou bola obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)

zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým
spôsobom. Žalovanej úver nebol poskytovaný na účel výkonu podnikania či povolania, zo samotného
označenia zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver. Niet tak pochýb, že žalobca v danom
prípade žalobou uplatnil právo na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy.

37. V okolnostiach prípadu súd mal za medzi stranami nesporné, že dňa 05.08.2015 žalovaná uzavrela

s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere a tento aj čerpala, čo vyplýva
ako z prehľadu splátok predloženého žalobcom tak aj zo skutočnosti, že čerpanie úveru žalovaná
nespochybňovala.

38. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd žalobu má za nedôvodnú v celom

rozsahu, lebo žalobca podal ju po uplynutí premlčacej doby. Pre úplnosť treba uviesť, že i keby ju podal
včas, i tak by jej nebolo možné v celom rozsahu vyhovieť, lebo v prípade žalovanej poskytnutého úveru
jednalo sa pre nesprávne uvedenú RPMN o bezúročný a bezpoplatkový úver. No i keby sa nejednalo
o bezúročný úver, i tak by nebolo podľa názoru súdu možné priznať žalobcovi žiadne úroky, pre rozpor
dojednania o ich výške s §39 Občianskeho zákonníka.

39. Vzhľadom na začatie súdneho konania dňa 22.10.2019 (doručenie žaloby súdu), t. j. po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (5.12.2018), bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie
citovaným § 879v Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu aj ex offo skúmať, či v danom prípade

žalobca uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu predtým, ako došlo k jej
premlčaniu. Uvedené jasne potvrdzuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu
č. 343/2018 Z. z., z ktorej vyplýva, že prijatá právna úprava zavádza osobitnú úpravu uplatňovania
premlčanýchnárokovzospotrebiteľskýchzmlúvvreakciinanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,
sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo

spotrebiteľskej zmluvy považuje zákonodarca za opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto
práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom
na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany podporovať
vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom
inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru

pre to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase
a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému
uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia napríklad v
tom, že už nebude disponovať dôkazmi. Zároveň sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného
plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455

ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto
kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania
premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a
vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Táto
právnaúpravasazdôvodupredchádzaniaprípadnejnerovnostivzťahujenaobestranyspotrebiteľského

vzťahu, t.j. na spotrebiteľa aj na dodávateľa.

40. Z čl. 12 bodu 12.2 zmluvy vyplýva žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) právo žiadať
od žalovanej ako klienta zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v
omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho

ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka.41. Opísaná dohoda zmluvných strán o práve dodávateľa predčasne zosplatniť poskytovaný
spotrebiteľský úver podľa názoru súdu rešpektuje limity dané v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka, na ktoré aj priamo text zmluvy odkazuje.

42. Žalobca v žalobe neuviedol, k akému konkrétnemu dňu bola splatná splátka, pre nesplnenie ktorej
sa tu stal zročným celý dlh. Súd vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženého prehľadu splátok a
úhrad, predžalobnej upomienky a oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru za splátku, od
zročnosti ktorej bolo tu treba v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka počítať začiatok plynutia

premlčacej doby považoval prvú neuhradenú splátku, teda splátku splatnú v auguste 2016 (konkrétne
dňa 20.8.2016) a preto žalobu súdu doručenú až dňa 22.10.2019 mal za podanú po uplynutí premlčacej
doby.

43. Vychádzajúc z obsahu zmluvy zo dňa 05.08.2015 mala žalovaná prvú splátku zaplatiť dňa
20.09.2015 a ďalšie potom vždy k 20. dňu toho ktorého ďalšieho mesiaca až do augusta 2020. Do dňa

19.03.2017, kedy došlo k predčasnému zosplatneniu úveru žalovaná zaplatila 11 splátok po 57,70 eur,
v celom rozsahu teda uhradila splátky splatné od 20.09.2015 do 20.07.2016, pričom splátku splatnú
dňa 20.08.2016 neuhradila už ani v časti. Teda prvou splátkou nezaplatenou riadne a včas je splátka
splatná dňa 20.08.2016.

44. Žalovaná do predčasného zosplatnenia úveru uhradila v celom rozsahu len 11 splátok, keďže sumu
755 eur (a potom ešte sumu 255,40 eur) hradila až po predčasnom zosplatnení úveru, teda potom,
čo stratila výhodu splátok a teda touto sumou realizovala už čiastočnú úhradu svojho v celom rozsahu
zročného dlhu. Preto nie je možné sumu 755 eur hradenú žalovanou v splátkach počnúc až odo dňa
26.09.2017, teda dávno po strate výhody splátok považovať za úhradu splátok splatných pred stratou

výhody splátok len preto, že je to pre žalobcu z pohľadu posúdenia premlčania výhodné.

45. Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad jasne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva,
že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou 20.08.2016 a rovnako tak aj s nasledujúcimi
splátkami splatnými 20.09.2016, 20.10.2016, 20.11.2016, 20.12.2016 a 20.01.2017. Žalovanej bola dňa

26.01.2017 právnym predchodcom žalobcu zasielaná výzva - predžalobná upomienka na zaplatenie
splátok vo výške 346,20 eur. Suma 346,20 eur zodpovedá práve šiestim nezaplateným splátkam (6
x 57,70 eur sa rovná 346,20 eur), teda uvedená suma zodpovedá práve splátkam splatným dňa
20.08.2016, dňa 20.09.2016, dňa 20.10.2016, dňa 20.11.2016, dňa 20.12.2016 a dňa 20.01.2017. V
predžalobnej upomienke je uvedené, že ak do 05.03.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci

11/2016, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Avšak pre posúdenie, nesplnenie ktorej splátky bolo
skutočne dôvodom využitia práva veriteľa požadovať predčasné splatenie úveru rozhodujúci je obsah
oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z ktorého ale vôbec nevyplýva, že k zosplatneniu
dochádza práve kvôli nezaplateniu splátky splatnej až v novembri 2016. Je tam totiž uvedené, cit.“
nakoľko ste dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradili, týmto

Vám oznamujeme, že Váš dlh z úverovej zmluvy č.7154659 sa stal splatným v celom rozsahu naraz.“

46. Predčasne zosplatniť úver nie je povinnosťou, ale právom veriteľa. Ak by sa však toto právo rozhodol
uplatniť nie už v súvislosti s prvou omeškanou splátkou, ale až v súvislosti s niektorou ďalšou, či ďalšími
(keďže žalobca tu pri preukázanom omeškaní žalovanej už so splátkou splatnou v auguste, septembri a

októbri 2016 tvrdí, že rozhodol sa veriteľ predčasne zosplatniť úver až pre nezaplatenie splátky splatnej
v novembri 2016), potom by to musel jednoznačne preukázať, čo sa tu nestalo. Ak sa má predísť
stavu, že žalobca by si až v súdnom konaní účelovo identifikoval a prispôsoboval splátku, nesplnenie
ktorej bolo dôvodom zročnosti celého dlhu, a ktorá teda v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho
zákonníka je relevantná pre plynutie premlčacej doby celého dlhu, potom treba vychádzať z toho, že

ak žalobca v právnom úkone- zosplatnení neidentifikoval ako nesplnenú žiadnu konkrétnu (neskoršiu )
splátku, potom za splátku zročnosť ktorej je relevantná pre plynutie premlčacej doby v zmysle § 103
veta druhá Občianskeho zákonníka treba považovať prvú nezaplatenú splátku. Ak tu v predžalobnej
upomienke upomínal veriteľ žalovanú k plneniu šiestich splátok (vo výške 346,20 eur splatných od
augusta 2016 do januára 2017) a v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru výslovne uviedol,

že práve nesplnenie dlžných splátok (t.j. použité množné číslo) v lehote stanovenej v predžalobnej
upomienke je dôvodom splatnosti celého dlhu, potom nie je preukázané, že až novembrová splátka
bola dôvodom zosplatnenia celého dlhu a preto súd vychádzal zo zročnosti prvej neuhradenej splátky
uvedenej v predžalobnej upomienke a v oznámení o zosplatnení úveru, ktorou tu bola splátka splatnádňa 20.08.2016. Podľa podmienok stanovených samým veriteľom (viď článok 12 bod 12.2 zmluvných
podmienok) pre vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru stačí omeškanie s čiastočným plnením jednej
splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, čo splátka splatná v auguste 2016 spĺňa, keďže

zaplatené z nej nebolo nič.
47. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.22Co/161/2018 zo
dňa 26.03.2019 ktorý žalobcovi musí byť dobre známy, keďže aj v tam súdenej veci bol žalobcom, kde
krajský súd okrem iného uviedol, cit. „Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je
zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre

ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto
splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa §103 OZ.“

48. Keďže tu právny úkon ktorým došlo k zosplatneniu celého dlhu neobsahuje identifikáciu konkrétnej
jednej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu,
ale uvádza že dôvodom zosplatnenia je neuhradenie dlžných splátok v zmysle predžalobnej upomienky,

ktorá vyzývala žalovanú na plnenie až šiestich dlžných splátok ( prvou bola splátka splatná v auguste
2016), potom súd má za nepreukázané, že k zosplatneniu došlo až pre novembrovú splátku.

49. Súd navyše poukazuje na to, že v žalobe žalobca sám výslovne uviedol, že v predžalobnej
upomienke upozornil žalovanú, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude

oprávnený úver zosplatniť. Najstaršou omeškanou splátkou v tom čase bola práve splátka splatná
v auguste 2016 a nie splátka splatná v novembri 2016. V žalobe súčasne žalobca uviedol, že k
zosplatneniu došlo vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením, ktorou opäť nie je
splátka splatná v novembri 2016, ale až vo februári 2017. Ako už súd uviedol vyššie, ak sa má predísť
stavu, že žalobca by si až v súdnom konaní účelovo identifikoval a prispôsoboval splátku, nesplnenie

ktorej bolo dôvodom zročnosti celého dlhu, a ktorá teda v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho
zákonníka je relevantná pre plynutie premlčacej doby celého dlhu, potom treba vychádzať z toho, či
žalobca preukázal, že v právnom úkone- zosplatnení identifikoval ako nesplnenú práve takú splátku
ktorú tvrdí ( tu novembrovú ), a keďže tu samotné oznámenie o zosplatnení nehovorí nič o novembrovej
splátke, ale hovorí o dlžných splátkach podľa predžalobnej upomienky, kde sa uvádzalo šesť splátok

počnúcsplátkousplatnouvauguste2016,potomsúdzasplátkuzročnosťktorejjerelevantnápreplynutie
premlčacej doby v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka považoval splátku splatnú dňa
20.08.2016.

50. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený

v rozsudku, ktorý sa rovnako týkal žalobcu, a to v rozsudku zo dňa 13.09.2018 sp.zn.16Co/95/2018.
Ten okrem iného poukázal na to, že cit.“ Aj v komentári: Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký
komentár. Bratislava, Eurokódex, 2011, strana 1654 je uvedené: „Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka o strate výhody splátok je modifikované do vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach. Podľa § 53 ods. 8 (pozn. v súčasnosti ide o ods. 9 §-u53 OZ), platí, že

veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého
zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Aj ďalší komentár
výslovne uvádza, že možnosť zosplatniť úver sa vzťahuje na prvú splátku, s ktorou je spotrebiteľ
v omeškaní viac ako 3 mesiace (viď Števček, Dulák, Bajánková, Fečík, Sedláčko, Tomašoviča kol.,

Občiansky zákonník /I. a II. zväzok, 1. vydanie, 2017, Nakladatelství C. H. Beck: „Vo vzťahu k samotnej
dikcii ustanovenia ods. 8 zákonodarca hypotézu právnej normy ustaľuje s ohľadom na plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach a teda je zrejmé, že spravidla pôjde o peňažné
plnenie, ktoré spotrebiteľ realizuje postupnými platbami podľa dohody s dodávateľom. Vo všeobecnosti
sa nedá vylúčiť, že uvedené ustanovenie môže byť aktuálne aj v prípade nepeňažného plnenia, čo sa

podáva aj zo všeobecnej dikcie § 565 OZ. Podstatné však je to, že ide o prípad plnenia v splátkach
ako výhodu, ktorou disponuje spotrebiteľ pri plnení záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Zákonodarca
pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa
privodiť stav straty výhody splátok stanovil kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia
výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu

na uplatnenie svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V poradí prvá z kumulatívnych
zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ
najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Možno považovať za pozitívne ,že
zákonodarca opustil počet splátok, s ktorými má byť spotrebiteľ v omeškaní a podmienku koncipovalvzhľadom na konkrétnu lehotu a plynutie času od omeškania so splátkou. Ak zákon vymedzuje
podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu,
že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Vzhľadom na povahu dikcie treba ods. 8 vykladať spôsobom,

že dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom oneskorene konzumuje právo dodávateľa
na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Tento právny záver možno odobriť aj vzhľadom na dikciu§
565 Občianskeho zákonníka, ktorá rovnako časovo limituje právo dodávateľa vykonať jednorazové
zosplatnenie pohľadávky. Keďže ustanovenie ods. 8 malo predstavovať výhodnejší právny režim oproti
všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa ods. 8 môže

dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu, že
omeškanie s (prvou) splátkou trvá. Ak uvádzame prvú splátku, máme tým na mysli aj každú ďalšiu
splátku, ktorá bude vnímaná ako prvá omeškaná splátka napr. v prípade, ak sa spotrebiteľ omešká
s troma po sebe idúcimi splátkami, rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná splátka.“). Uvedený
komentárzodpovedáajprincípomformálnejlogiky,ktorejbyvšaknezodpovedalvýklad,podľaktoréhoby
veriteľ v prípade, ak by bol spotrebiteľ v omeškaní s piatimi splátkami, ako tomu bolo aj v prejednávanom

prípade, keď k okamihu zosplatnenia bol v omeškaní so splátkami za mesiac júl, august,september,
október a november 2014, pristúpil k zosplatneniu úveru kvôli omeškaniu spotrebiteľa sposlednou, či
predposlednou alebo predpredposlednou z nich a to v čase, keď spotrebiteľ s týmito nebolv omeškaní
ešte 3 mesiace.“.

51. V tu posudzovanom prípade došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k platnému zosplatneniu
spotrebiteľského úveru dňom 19.03.2017, o čom bola žalovaná informovaná listovou zásielkou z
29.03.2017,čomalovplyvajnaustáleniepočiatkuplynutiapremlčaniauplatnenéhonároku.Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k nemu je úpravou špeciálnou (lex specialis), ktorá má pred aplikáciou všeobecnej

úpravy prednosť. Prednosť má teda právna úprava zakotvená v druhej vete §-u 103 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorej je počiatok plynutia premlčacej doby viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá
zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu
k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby
(3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky

premlčacej doby neustanovuje (rovnako závery občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej
Bystrici konaného dňa 20.03.2019). V zmysle § 103 druhej vety OZ ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti
celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil

(lehotanasplnenieceléhopredčasnezosplatnenéhodlhu),alenadátumzročnostitejnesplnenejsplátky,
pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa §
53 ods. 9 OZ povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 OZ) ešte tri mesiace
od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto
prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ), v danom

prípade splátky splatnej dňa 20.08.2016. Súd teda zastáva názor, že v danom prípade premlčacia doba
začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 20.08.2016.

52. Koniec koncov, uvedené posúdenie premlčania už nemôže byť pre žalobcu nijako nové či
prekvapivé. Majúc na pamäti princíp právnej istoty v právnom štáte súd poukazuje napr. na iný spor

žalobcu, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.3.2019, sp. zn. 22Co/161/2018.
Tam žalobca v odvolacom konaní argumentoval okrem iného tým, že ak by mala začať plynúť premlčacia
dobaceléhodlhuodsplatnostiprvejomeškanejsplátky,akoustálilsúdprvejinštancie,došlobyvrozpore
so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných
splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v

Trenčíne č. k. 17Co/228/2016-74, ktorý totožné posúdenie začatia plynutia premlčacej doby podľa §
103 OZ pre celý zosplatnený úver od splatnosti prvej omeškanej splátky v inej právnej veci, označil
za neprípustné. Krajský súd v Prešove však v predmetnom rozsudku odvolaciu argumentáciu žalobcu
odmietol.

53. Obdobne nesúhlasnú argumentáciu žalobcu k takému posúdeniu premlčania odmietol Krajský súd
v Banskej Bystrici v rozsudku sp.zn. 16Co/95/2018. Poukazujúc na viaceré komentáre k Občianskemu
zákonníku tam krajský súd uviedol, že taký výklad zodpovedá aj princípom formálnej logiky, ktorej by
však nezodpovedal výklad žalobcu, podľa ktorého by veriteľ pri omeškaní s viacerými splátkami pristúpilk zosplatneniu úveru kvôli omeškaniu spotrebiteľa s poslednou, či predposlednou z nich a to v čase, keď
spotrebiteľ s týmito nebol v omeškaní ešte 3 mesiace.

54. Súd pripomína, že aj v tu súdenej veci, aj z formulovania predžalobnej upomienky v spojení s
úkonom zosplatnenia je treba uzavrieť, že veriteľ pristúpil k zosplatneniu preto, že dlžník sa dostal do
omeškania už so splátkou splatnou v mesiaci august 2016 po viac ako 3 mesiace a že dlžníka na
možnosť zosplatnenia výslovne upozornil vo vzťahu k šiestim splátkam, pričom prvou z nich bola práve
táto splátka. Preto je zrejmé, že s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začala

plynúť odo dňa zročnosti splátky za mesiac august 2016, teda uplynula v auguste 2019 zatiaľ čo žaloba
bola podaná až dňa 22.10.2019, teda až po jej uplynutí.

55. V súvislosti so záverom, že trojročnú premlčaciu dobu je potrebné počítať už od zročnosti tejto prvej
nezaplatenej splátky a že účelom ustanovenia § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka je, aby veriteľ
pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby v čas využil svoje právo na zosplatnenie úveru súd dáva do

pozornosti žalobcu tiež napr. jeho samého sa týkajúce právoplatné rozsudky Okresného súdu Prešov
sp.zn. 11Csp/101/2019 alebo 32Csp/137/2019. Aj dané súdy v uvedených rozhodnutiach formulovali
jasný názor, že malo by ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok
zásady upravenej v § 101Občianskeho zákonníka spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho,
kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Zákonodarca totiž jasne v § 103 vete druhej Občianskeho

zákonníkauviedolodkedyplyniepremlčaciadobaprizosplatneníúveru,t.j.ododňazročnostinesplnenej
splátky. Účelom tohto ustanovenia je, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil
svoje právo na zosplatnenie úveru.

56. Obdobne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.4.2019, sp. zn.

2Co/148/2018. Tam tento uviedol, cit „Je potrebné zdôrazniť, že v ust. § 103 Občianskeho zákonníka,
ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ust. § 101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania
upravený odlišne. Podľa vety prvej, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz (§ 101 OZ). Podľa vety druhej, v prípade tzv. zosplatnenia dlhu, len pre v budúcnosti majúce byť

splatné splátky, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ), avšak
tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva § 565 OZ (do pozornosti napr. rozsudok KS Trnava sp. zn.
9Co/288/2016). Ustanovenie § 53ods. 9 OZ dopadá na poslednú vetu § 565 OZ tak, že upravuje, odkedy
môže dodávateľ toto právo uplatniť. Keďže v danej veci ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, aplikáciu
§ 565 OZ bolo potrebné uskutočniť v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ. Nebolo sporné medzi stranami

sporu, že dlžnou splátkou, pre ktorú nastalo zosplatnenie bola splátka najneskôr splatná 20.2.2013,
nasledujúcim dňom začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, v závislosti od čoho súd prvej inštancie
s poukazom na okamih doručenia žalobného návrhu správne posúdil uplatnený nárok žalobcu ako
premlčaný.“

57. Rovnako posúdil premlčanie Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 16Co/34/2018, Krajský
súd v Trnave v rozhodnutí zo dňa 27.2.2018, sp. zn. 27Co/315/2017, alebo zo dňa 26.3.2018,sp.
zn. 26Co/176/2017, Krajský súd v Žiline v rozhodnutí zo dňa 26.3.2019, sp. zn. 11Co/59/2019. Súd
poukazujeajnaaktuálnyrozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.41Co/69/2019vktoromtento
uviedol, cit.“ Odvolací súd sa taktiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že došlo k premlčaniu

pohľadávky žalobcu. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ustanovenie § 103 druhá veta
Občianskehozákonníka,vktoromsauvádza,žeaksaprenesplnenieniektorejzosplátokstanezročným
celý dlh, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto ustanovenia je
teda zrejmé, že zákon viaže začiatok premlčacej na dátum zročnosti tej nesplatenej splátky, pre ktorej
nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, má dodávateľ

povinnosť v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka čakať s uplatnením práva na predčasné
zosplatnenieúveruvzmysle§565Občianskehozákonníkaeštetrimesiaceodomeškaniasozaplatením
splátky, čo však nič nemení na skutočnosti, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade počíta odo
dňa zročnosti omeškanej splátky. Je pravdou, že takouto právnou úpravou zákonodarca de facto skrátil
premlčaciu dobu o tri mesiace, keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka s danou splátkou dodávateľ

nemôže zosplatniť celý dlh, pretože by tým porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
avšak, premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady
premlčaciu dobu odlišne, ale len za predpokladu, že takto stanovená premlčacia doba je dostatočnána uplatnenie práv, teda, že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. k
podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva.“

58. Názor súdu pre žalobcu nemôže byť v žiadnom prípade prekvapivý aj preto, lebo tak ako súd uviedol
už vo výzve na späťvzatie žaloby, žalobca v rovnaký deň proti rovnakej žalovanej podal na tunajšom
súde aj inú žalobu, o ktorej konanie bolo vedené pod sp.zn.10Csp/191/2019. Išlo pritom o absolútne
rovnaké skutkové a právne okolnosti (vec takpovediac „ako cez kopirák“), keďže aj tam uplatnený bol
nárok zo zmluvy uzavretej so žalovanou v rovnaký deň, t.j.05.08.2015, s rovnakou splatnosťou splátok

od 20.09.2015 do 20.08.2020, kde žalovaná rovnako hradila riadne a včas len splátky do júla 2016 a kde
veriteľ rovnako predžalobnou upomienkou zo dňa 26.01.2017 vyzýval ju k úhrade 6-ich omeškaných
splátok s tvrdením, že ak do 05.03.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2016, bude
oprávnený úver zosplatniť, pričom následne rovnakým oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru zo dňa 29.03.2017 odvolávajúc sa takisto na neuhradenie dlžných splátok v lehote stanovenej
v predžalobnej upomienke bez uvedenia konkrétnej nezaplatenej splátky, ktorá vyvolala zročnosť dlhu

úver predčasne zosplatnil. V uvedenej veci súd rozsudkom zo dňa 27.11.2020 ktorým žalobu zamietol
právoplatne ustálil plynutie premlčacej doby od splátky splatnej dňa 20.08.2016. Žalobca v uvedenej
veci neinicioval odvolací prieskum tohto názoru súdu, rozsudok je právoplatný. Majúc na pamäti princíp
právnej istoty v právnom štáte a s ním súvisiacu požiadavku, aby sa na určitú právne relevantnú otázku
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia

byť rovnakým spôsobom právne posudzované a že za diskriminačný možno považovať taký postup,
ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a
rozumne odôvodniť (pozri napr. Ústavný súd Slovenskej republiky, Uznesenie z 22. 11. 2011, č. k. IV.
ÚS 499/2011-25, alebo rozsudok ESĽP Beian proti Rumunsku ) tak pre žalobcu toto rozhodnutie súdu v
obdobnej veci, za rovnakých skutkových okolností muselo byť absolútne predvídateľné a očakávateľné,

naviac keď súd ho výslovne vyzval na späťvzatie žaloby. Bolo nesporne právom žalobcu na žalobe
trvať, nemôže však potom v žiadnom prípade byť prekvapený týmto rozhodnutím, úplne totožným s
rozhodnutím v právoplatne skončenej veci žalobcu proti žalovanej 10Csp/191/2019.

59. Súd sa týmto svojim názorom nijako neodchyľuje od svojej rozhodovacej praxe v súvislosti s

čím dáva do pozornosti žalobcu aj svoj rozsudok vo veci sp.zn.10Csp/144/2019, ktorý mu musí byť
známy, keďže aj tam bol žalobcom a odvolateľom a kde súd rovnako za absolútne rovnakých okolností
vychádzal z prvej nezaplatenej splátky (i keď v predžalobnej upomienke uvedená bola iná). Žalobca s
týmto názorom súdu nesúhlasil, podal proti rozsudku vo veci 10Csp/144/2019 odvolanie, pričom Krajský
súd v Prešove rozsudok tunajšieho súdu a jeho názor potvrdil, a to rozsudkom sp.zn.19CoCsp/33/2020,

v ktorom (bod 29 odôvodnenia) okrem iného uviedol, že „ak teda v konaní nebolo preukázané, pre ktorú
konkrétnu splátku došlo k zosplatneniu úveru, bolo správne, keď súd prvej inštancie pri počítaní plynutia
premlčacej doby vychádzal z prvej nezaplatenej splátky“.

60. Súd konštatuje, že veriteľ mal dostatok času uplatniť svoj nárok na plnenie celého predčasne

zosplatneného dlhu na súde. V danom prípade žalobca nepreukázal, že k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti došlo pre nezaplatenie splátky splatnej 20.11.2016, súd preto vychádzal z dátumu zročnosti
prvej nesplnenej splátky pre ktorú mohol byť úver predčasne zosplatnený (20.08.2016) a preto je nárok
premlčaný a takýto nárok v zmysle § 54a OZ nie je možné vymáhať, a preto súdu nezostávalo nič iné
ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva, zamietnuť. Žalobca doručil na súd žalobu

až dňa 22.10.2019, potom je potrebné konštatovať, že v danom prípade žalobca v konaní uplatňuje
premlčané právo, ktorého vymáhaniu bráni § 54a Občianskeho zákonníka a v súdnom konaní ho preto
nemožno priznať.

61. Na základe uvedeného žaloba musela byť súdom zamietnutá pre premlčanie uplatneného nároku.

62. Navyše medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru patrí v zmysle § 9 ods.2 písm. i) a j) ZoSÚ aj uvedenie úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov. Vychádzajúc z obsahu žalobcom
predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere správne

uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka RPMN, v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN (27
%), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve ( pri výške úveru 2.000 eur, splátke bez poistenia
57,70 eur, počte splátok 60 a celkovo splatnej sume 3.462 eur) tu v skutočnosti zodpovedá RPMN 25,98
%, pričom ako výška ročnej úrokovej sadzby je tam uvedená hodnota 27 %, teda vyššia ako RPMN,a tak je zrejmé, že nesprávne je uvedený buď údaj o RPMN alebo o ročnej úrokovej sadzbe nakoľko
tá logicky nemôže byť vyššia ako RPMN. Keďže dané údaje nie sú uvedené v správnej, požiadavke
zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené

vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017
sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských
úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho
účelom teda je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a
jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená,

ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje
a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o
pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo
zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm.d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a
bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera

nákladov v neprospech spotrebiteľa

63. No i keby sa nejednalo o bezúročný úver, i tak by nebolo podľa názoru súdu možné priznať žalobcovi
žiadne úroky.

64. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

65. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,

za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

66. V zmysle zmluvy bol úver žalovanej poskytnutý pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 27 %.

67. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri

spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v auguste 2015 činil taký úrok v priemere 11,53
% p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami v danom prípade viac ako
dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami pri obdobných úveroch.

68. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

69. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,

ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

70. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. § 39 a § 41 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti

odplaty neplatným právnym úkonom.
71. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje
dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra
2013 č. k. 3Co 151/2013.

72. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s
dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide

o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“73. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti

priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad

12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto
okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľ v zmysle
§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov
ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014.

74. I keď súd nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým bol

aj pôvodný veriteľ je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské
riziko, to neznamená, že výška úrokov či inej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov môže byť u
nebankového subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca
tieto bankové úroky, ako je tomu v prípade predmetnej úverovej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené
závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§ 39 a § 41 Občianskeho

zákonníka). A keďže z absolútne, od počiatku neplatného dojednania nemohlo vzniknúť právo ani na
časť úrokov, súd nemohol žalobcovi priznať ani časť požadovaných úrokov.

75. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej

zmluvy,ktorývzťahteória apraxnavyšeoznačujúzafaktickynerovný,nevyvážený,nemalibybyťžiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

76. Pretoajvprípade,žebyžalobanebolapodanápouplynutípremlčacejdoby,čoalebola,byžalobcovi

nebolo možné priznať nič nad rámec rozdielu medzi skutočne poskytnutými a doposiaľ vrátenými
peňažnými prostriedkami. Vzhľadom na premlčanie však súd musel žalobu žalobcu po jej čiastočnom
späťvzatí zamietnuť v celom rozsahu.

77. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP v spojení s § 256 ods.1 CSP. Vo

vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že v časti bolo konanie zastavené,
z toho čo do zaplatenia sumy 155,40 eur procesným zavinením žalovanej (plnením po podaní žaloby,
pričom späťvzatá z dôvodu úhrady bola aj suma 100 eur, avšak tá bola žalovanou zaplatená ešte dňa
02.09.2019 a 24.09.2019, teda pred podaním žaloby), vo zvyšku procesným zavinením žalobcu, a v
ostatnejčastižalobabolazamietnutá.Žalobcovi,ktorýuplatnilnároknanáhradutrovkonaniapretopodľa

výsledku konania nárok na ich náhradu ani v časti nevznikol, žalovaná neuplatnila náhradu trov konania,
žiadne trovy konania jej zo spisu nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil
rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o
nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

78. K žiadosti žalobcu o vrátenie kráteného súdneho poplatku v späťvzatej časti konania súd uvádza,
že vzhľadom na § 14 ods.4 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, podľa ktorého v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník a sudca v
konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka bude o tejto
žiadosti rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.