Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206062
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1220206062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.

Romana Majerského a JUDr. Romana Bolebrucha v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.,
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného advokátom JUDr.
Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. D., H.. X.XX.XXXX, D.
XXXX/X, C., o zaplatenie 91,18 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č. k. 52Csp/219/2020-51 zo dňa 29.7.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu; žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 2.11.2020 sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 91,18 eura s príslušenstvom titulom nezaplatenia poistného za dobu
do zániku poistenia na tom skutkovom základe, že so žalovaným bola dňa 15.3.2018 uzavretá poistná
zmluva na dobu neurčitú. Žalobca a žalovaný si v zmysle poistnej zmluvy dohodli spôsob platenia
ročnéhopoistnéhoštvrťročne,avšakžalovanýporušiltútosvojuzmluvnedohodnutúpovinnosť.Vzmysle
§9ods.1a2,§9ods.4a§11zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostiza

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 381/2001 Z. z.“), poistenie zodpovednosti zaniká okamihom, keď nastala skutočnosť uvedená
v § 9 ods. 1 a tiež nezaplatením poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote. Na
základe vyššie uvedených zákonných ustanovení má poisťovateľ nárok na poistné do 15.1.2019 vo
výške 91,18 eura. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného, preto si žalobca zároveň
uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 % ročne od 16.1.2019.

2. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 13.5.2021 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní doplnil žalobu o
riadne skutkové zdôvodnenie žalovaného návrhu vrátane výšky žalovanej pohľadávky a doručil súdu aj
poistnú zmluvu, ktorá v spise ako dôkaz absentovala. Výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu riadne
doručená dňa 18.5.2021. Žalobca na ňu nereagoval.

3. Súd prvej inštancie rozhodol o veci v súlade s § 177 ods. 1 písm. a) v spojení s § 297 písm. b) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia pojednávania, keď vo

veci verejne vyhlásil rozsudok.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.Žalobca si nesplnil svoju elementárnu zákonnú povinnosť riadne skutkovo zdôvodniť žalobný návrh,
teda úplne a pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, zdôvodniť výšku žalovanej pohľadávky ako aj
pripojiť k žalobe rozhodujúci, ním uvedený dôkaz, ktorým je poistná zmluva. Súdu prvej inštancie nebola

známa konkretizácia dôvodu zániku poistenia ako ani výpočet poistného do zániku poistenia. Nebolo
mu tiež zrejmé, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a s ktorou splátkou poistného. Mal za to, že
nie je povinný zisťovať tieto skutočnosti z listín priložených k žalobe a pátrať tak po informáciách, ktoré
žalobný nárok podporujú, prípadne ho nepotvrdzujú. Žalobca nereagoval ani na výzvu súdu, ktorou
bol požiadaný o zjednanie nápravy. Absencia riadneho skutkového zdôvodnenia žaloby znamená aj

zmarenie prípadného uplatnenia prostriedkov procesnej obrany zo strany žalovaného. V konečnom
dôsledku však znamená stratu sporu pre neunesenie dôkazného bremena.

5. Záverom poznamenal, že žalobca, ktorý v predmetných veciach podáva na tunajší súd desiatky žalôb,
si svoju povinnosť riadneho zdôvodnenia žaloby neplní ani v týchto iných žalobách. Výzvy na splnenie
zákonnej povinnosti mu boli adresované vo všetkých prípadoch. Žalobca prostredníctvom svojho

zástupcu používa jednoduchú formulárovú žalobu, v ktorej mení len tri konkrétne údaje. Predmetnými
výzvami vznikajú v týchto väčšinou finančne bezvýznamných sporoch nehospodárne úkony a konania
sa zbytočne naťahujú.

6. Keďže súd prvej inštancie nemal nárok žalobcu a tvrdenia v ňom uvedené za preukázané, žalobu v

zmysle § 157 ods. 1, § 177 ods. 1 písm. a), § 132 ods. 1 až ods. 3, § 215 ods. 1, § 217 ods. 1 C. s.
p. a § 788 ods. 1, § 801 ods. 2, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001
Z. z. v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p.; žalovaný
mal vo veci úspech, preto mal nárok na náhradu trov konania; žiadne trovy mu však nevznikli, preto mu
ich súd prvej inštancie nepriznal.

7. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f),
písm. g) a písm. h) C. s. p. a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súčasne so žalobou predložil i poistku č.

XXXXXXXXXX, výzvu na zaplatenie pohľadávky a oznámenie o zániku poistnej zmluvy. Vzhľadom
na to, že poistka je legálnym dokumentom so zákonnou definíciou a významom identifikovaným
právnym poriadkom podľa § 791 Občianskeho zákonníka, nesúhlasil so záverom konajúceho súdu, že
o záväzkovom vzťahu so žalovaným nepredložil rozhodujúci dôkaz. Zdôraznil, že zánik poistenia nastal
z dôvodu neplatenia poistného zo strany žalovaného, a preto mohol preukázať len dátum, ku ktorému

eviduje zánik poistenia, a nie i to, že mu žalovaný poistné nezaplatil; v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej
teórie totiž od neho nemožno žiadať preukázanie neexistencie určitej právnej skutočnosti.

8. Zastával názor, že súd prvej inštancie posúdil žalobný návrh a dôkazy ako nepreukázané v rozpore s
Článkom 15 C. s. p. i napriek absolútnej nečinnosti žalovaného, ktorý na žalobu nereagoval a skutkové

tvrdenia v nej uvedené nepoprel. Súd prvej inštancie pritom žalovanému doručil žalobu spolu s prílohami
a výzvou, aby sa k nej vyjadril, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval, a teda nespochybnil existenciu
poistnej zmluvy, ani tvrdenia uvedené v žalobe o existencii nároku a výške nedoplatku na poistnom. Súd
prvej inštancie mal potom vyhodnotiť skutkové tvrdenia uvedené v žalobe ako nesporné.

9. Dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/180/2018, ktorým
tento na základe ním podaného odvolania zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie plne sa stotožniac s
jeho argumentáciou o porušení práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia
pritom podčiarkol, že pokiaľ sa žalovaný k žalobe, ktorá jej bola doručená spolu s prílohami, nevyjadril
a skutkové tvrdenia v nej obsiahnuté nepoprel, prichádzala do úvahy aplikácia právnej domnienky

uvedenej v § 151 ods. 1 C. s. p.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo

výroku správny. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.6.2022 (§ 378 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 219 ods. 3 C. s. p.).12. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd predovšetkým uvádza, že pri
viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), sa v rámci odvolacieho prieskumu
zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol

v odvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych
skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné
prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací
súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech
strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného

potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a
právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude
účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému
uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch
svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie a tieto následne v odvolaní dostatočne jasne
špecifikovala; o to viac, pokiaľ je kvalifikovane zastúpená právnym zástupcom.

13. Žalobca v podanom odvolaní namietal proti záverom sudu prvej inštancie, že nepredložil k tvrdeniu
o existencii záväzkového vzťahu rozhodujúci dôkaz, majúc za to, že spolu so žalobou predložil nielen
výzvu na zaplatenie pohľadávky, oznámenie o zániku poistnej zmluvy, ale i poistku, ktorá v zmysle § 791
Občianskeho zákonníka potvrdzuje uzavretie poistnej zmluvy. Pokiaľ išlo o dôkaz o zániku poistenia z

dôvodu neplatenia poistného zo strany žalovaného namietal, že taký dôkaz nemohol poskytnúť v zmysle
tzv. negatívnej dôkaznej teórie. Súd prvej inštancie mal podľa neho vychádzať z jeho skutkových tvrdení
uvedených v žalobe a tieto, keďže neboli žalovaným spochybnené, mal považovať za nesporné v zmysle
§ 151 C. s. p. Odvolacia argumentácia žalobca však nereaguje na dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie
žalobu zamietol.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totižto vyplýva, že súd prvej inštancie žalobcovi v prvom rade
vytkol,žesinesplnilsvojupovinnosťbližšieskutkovoopísaťrozhodujúceskutočnosti,nazákladektorých
si uplatňoval žalovaný nárok, akými bolo uvedenie sumy ročného poistného, výšky splátok a dátumu
ich splatnosti, vrátane konkretizácie dôvodu zániku poistenia, pričom mu vytkol i to, že nezdôvodnil

ako dospel k sume žalovanej pohľadávky; až následne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
nepreukázal skutkové tvrdenia ani poistnou zmluvou. Žalobca, zameriavajúc sa v odvolaní primárne na
procesnýpostuppridokazovaní,boltohonázoru,ženarozdielodžalovaného,uniesoldôkaznébremeno
a zároveň si splnil i povinnosť tvrdenia a bol to práve žalovaný, ktorý svoju povinnosť jeho skutkové
tvrdenia poprieť, zanedbal. Z obsahu žaloby pritom vyplýva, že žalobca v nej uviedol skutkové tvrdenie

len ohľadne uzatvorenia poistnej zmluvy so žalovaným dňa 15.3.2018, na dobu neurčitú, ako i skutkové
tvrdenie, podľa ktorého sa mali dohodnúť na platení ročného poistného v štvrťročnom intervale. Žalobca
však v žalobe neozrejmil výšku ročného poistného, neuviedol termíny splatnosti jednotlivých splátok
poistného, ani na nich sa viažuce tzv. lehotné poistné (t. j. výšku splátok poistného), pričom opomenul
ozrejmiť i spôsob výpočtu ním požadovaného dlžného poistného; žalobca pritom nešpecifikoval tieto

ďalšie skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie o veci ani po výzve konajúceho súdu zo dňa
13.5.2021;vnejkonajúcisúddalžalobcovisúčasnedopozornostiustanovenie§132ods.2C.s.p.,ktoré
výslovne stanovuje, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. I keď z poistky, ako dôkazu o uzatvorení poistnej zmluvy možno zistiť podstatné skutočnosti
týkajúce sa výšky ročného poistného a štvrťročných splátok, vrátane termínu ich splatnosti, tento dôkaz

nemôže slúžiť ako náhrada za nesplnenie elementárnej povinnosti žalobcu špecifikovať podstatné a
rozhodujúce skutočnosti, od ktorých vyvodzoval uplatnený nárok; naviac, pokiaľ ho na splnenie tejto
povinnostisúdprvejinštancieosobitnevyzval.Nauvedenommožnozotrvaťotoviacvsituácii,keďpodľa
tvrdenia žalobcu si mali sporové strany dohodnúť spôsob platenia ročného poistného v štvrťročných
intervaloch,resp.vsplátkach,atedavzmysleustálenejjudikatúrysamalidohodnúťnaposunesplatnosti

dohodnutého ročného plnenia na deň splatnosti jednotlivých splátok (k tomu i rozhodnutie Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyvovecisp.zn.2Obo139/2008,rozhodnutieKrajskéhosúduvŽilinevovecisp.
zn. 6Co/475/2012), pričom okamih splatnosti poistného, resp. v danom prípade splátky poistného, je v
zmysle§9ods.4zákonač.381/2001Z.z.určujúcipreustáleniedátumuzánikupoisteniazodpovednosti,
ktorý žalobca v žalobe ani neuviedol.

15. Vzhľadom na to, že žalobca na výzvu konajúceho súdu nereagoval a nedoplnil podstatné skutkové
tvrdenia týkajúce sa uplatneného nároku na zaplatenie sumy 91,18 eura s prísl., nemožno sa stotožniť s
jeho odvolacou argumentáciou, že ním uvádzané skutkové tvrdenia sa stali nespornými len z dôvodu, žesa žalovaný k žalobe nevyjadril a tieto nepoprel. Zanedbanie povinnosti tvrdiť, ani pri pasivite protistrany,
ktorá sa tak nie je schopná k „neexistujúcemu“ tvrdeniu vyjadriť, nemôže mať za následok povinnosť
priznať „akýkoľvek uplatnený nárok“; preto i aplikácia § 151 ods. 1 a ods. 2 C .s. p., na ktorej uplatnenie

sa žalobca odvolával, bola v okolnostiach prejednávanej veci neopodstatnená. Všeobecný súd nemôže
vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak
samotný žalobca zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 246/2019). V tejto procesnej situácii žalobca nedôvodne poukazoval i na uznesenie Krajského
súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/180/2018, ktoré vychádzalo z toho, že súd prvej inštancie zamietol

žalobu žalobcu z dôvodu nepreukázania jeho nároku, a teda nie z dôvodu nesplnenia jeho povinnosti
tvrdiť, t. j. uviesť ďalšie podstatné skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok.

16. Na uvedenom základe dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol také tvrdenia,
ktorébybolisvojourelevanciouspôsobiléprivodiťzmenunapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancie,
a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny

potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. s tým, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, a ktorému
by inak patrila náhrada trov konania, ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní

nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).