Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/57/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120201301
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4120201301.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v spore žalobcu: F.. K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/
XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou AKMB, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 5/9, IČO: 52 360
458, proti žalovaným: 1/ S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX/XX, 2/ Z. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.
XX/XX, zastúpení JUDr. Petrom Koscelanským, advokátom, so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 24, o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/7/2020-144 z 12.
novembra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/7/2020-184 z 8. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitraakosúdprvejinštanciepodľa§12zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len „CSP) rozsudkom zo dňa 12. novembra 2020, č. k. 10C/7/2020-144 v spojení s opravným
uznesením č. k. 10C/7/2020-184 z 8. júna 2021, pri právnom posúdení podľa § 137 písm. c/, d/, § 194
ods. 1 CSP, § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 657, § 588, § 37 ods. 1, § 553 ods. 1, § § 553a ods. 1a
2, § 40 ods. 1, § 41a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol

tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca žalobou požadoval, aby súd určil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., zapísaných na liste vlastníctva
číslo XXX ako rodinný dom (popis stavby dom) so súpisným číslom XXX, na parcele registra „C“ číslo
XXXX/X, iná budova (popis stavby letná kuchyňa) so súpisným číslom XXX, na parcele registra „C“
číslo XXXX/X, parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,

výmera 400 m2, parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X druh pozemku záhrada, výmera XXX m2,
parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, výmera 126 m2
a parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, výmera 37 m2.

3. Žalobca spolu so žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požadoval,
aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa všetkých právnych úkonov smerujúcich k zaťaženiu,
prenajatiu alebo scudzeniu, najmä predaju, darovaniu alebo akémukoľvek inému prevodu vlastníckeho

práva k predmetným nehnuteľnostiam a povinnosť strpieť ich užívanie, pretože sa vedie exekučné
konanie o vypratanie domu, ktorý je jeho obydlím a bolo mu vznesené aj obvinenie pre neoprávnený
zásah do práva k domu.4. Súd prvej inštancie uznesením zo 6. decembra 2020 č. k. 10C/7/2020-48 návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že otázka vlastníckeho práva žalovaného 1/ bola
právoplatne vyriešená v súdnom konaní o vypratanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 15C/429/2016, v ktorom

žalobca netvrdil, že by kúpna zmluva bola simulovaná, nespochybnil jej platnosť a tak nebola osvedčená
potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

5. Prvoinštančný súd zároveň vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby podľa § 138 CSP, pretože zo
skutočností v žalobe tvrdených dospel k záveru, že žaloba je z dôvodov uvedených v uznesení, ktorým

rozhodol o neodkladnom opatrení zjavne bezdôvodná.

6. Žalobca žalobu späť nevzal.

7. Prvoinštančný súd zistil, že v konaní nebolo sporné, že žalobca bol výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností, ktoré nadobudol dedením po svojej matke a tieto obýval. V konaní nebolo sporné, že

na týchto nehnuteľnostiach bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o
hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 27.10.2004, ktorý poskytol veriteľ Q. G. N., a.s.. V
konaní nebolo sporné, že dlžník si svoje povinnosti zo zmluvy o úvere riadne a včas neplnil, a preto
veriteľ postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť SIMPLEX Business, s.r.o., ktorá ako záložný veriteľ
začala podľa § 151j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka výkon záložného práva priamym

predajom týchto nehnuteľností za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. V konaní nebolo sporné, že
žalovaný 2/ požičal žalobcovi v roku 2014 peňažné prostriedky vo výške 14000 eur, ktoré mu žalobca
riadne a včas nevrátil. V konaní nebolo sporné, že v katastri nehnuteľností bol ako výlučný vlastník týchto
nehnuteľností zapísaný žalovaný 2/ na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom dňa 25.9.2015 a
žalovaný 1/ na základe darovacej zmluvy uzavretej so žalovaným 2/ dňa 21.3.2016 a je ich vlastníkom

doposiaľ. V konaní nebolo sporné, že na základe žaloby žalovaného 1/ sa proti žalobcovi viedlo na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/429/2016 konanie o vypratanie nehnuteľností, v ktorom súd
žalobe vyhovel a rozhodol, že žalobca je povinný nehnuteľnosti vypratať. V konaní nebolo sporné,
že žalobca nehnuteľnosti dobrovoľne nevypratal a že sa na základe návrhu žalovaného 1/ viedlo na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1Ek/451/2019 a u súdneho exekútora JUDr. Petra Klimenta

pod sp. zn. 355 EX 228/19 exekučné konanie. V konaní nebolo sporné, že na základe trestného
oznámenia žalovaného 1/ bolo začaté trestné konanie a žalobcovi vznesené obvinenie z trestného činu
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru. Z pripojeného trestného
spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/30/2020 bolo preukázané, že na žalobcu bola dňa 9.4.2020
podaná obžaloba, pretože od 21.3.2016 doposiaľ v L. č. XXX užíva rodinný dom spolu s letnou kuchyňou

a priľahlými pozemkami, napriek tomu, že má vedomosť o tom, že výlučným vlastníkom domu L. XXX
zapísaného na LV č. XXX je žalovaný 1/, v dome a priľahlých pozemkoch sa zdržiava proti vôli vlastníka,
ktorý ho opakovane vyzýval, aby dom opustil a odmieta ho opustiť napriek právoplatnému rozhodnutiu
Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/429/2016 zo dňa 17.4.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 8Co/252/2018 zo dňa 29.11.2017, ktorý zaviazal obvineného vydať predmetné

nehnuteľnosti poškodenému a teda protiprávne užíva dom iného a oprávnenej osobe v užívaní domu
bráni čím spáchal prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru.
Súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal žalobca odpor, v ktorom tvrdil rovnaké skutočnosti ako v
žalobe, pričom konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.

8. V konaní bolo sporné, či kúpna zmluva bola dňa 25.9.2015 uzavretá vážne a či je preto platná, pretože
žalobca tvrdil, že žalovaný 2/ nikdy nemal záujem nehnuteľnosti vlastniť, mal iba záujem si zabezpečiť
splnenie pôžičky zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva a že sa dohodli, že nehnuteľnosti kúpi
pre neho, o čom svedčí to, že mu na zaplatenie kúpnej ceny 34 100 eur poskytol 3 000 eur proti čomu
žalovaný2/namietal.Žalobcaďalejtvrdil,žežalovaný2/sazaviazalvrátiť,resp.predaťmunehnuteľnosti

po zaplatení 50 000 eur, ktorá suma pozostávala z požičanej sumy, kúpnej ceny nehnuteľností a úrokov,
proti čomu žalovaný 2/ nenamietal, o čom svedčí to, že mu prostredníctvom Z. H. zaplatil 20 000 eur,
proti čomu už žalovaný 2/ namietal. Písomnou kúpnou zmluvou zo dňa 25.9.2015 bolo preukázané,
že zmluvu uzavrel žalobca ako predávajúci, žalovaný 2/ ako kupujúci, žalobca ako vedľajší účastník a
spoločnosť SIMPLEX Business s.r.o. ako veriteľ. Žalobca ako kupujúci bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy

zastúpený záložným veriteľom SIMPLEX Business, s.r.o., ktorého konateľom bol Z.. S. G.. Výpisom z
obchodného registra bolo preukázané, že Z.. S. G. je konateľom advokátskej kancelárie, ktorá zastupuje
žalobcu v tomto konaní. V čl. 3.1 a čl. 1 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalobca ako
predávajúci predáva žalovanému 2/ ako kupujúcemu predmetné nehnuteľnosti. V čl. 4 kúpnej zmluvysa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena nehnuteľností je 34 100 eur a žalovaný 2/ ju má zaplatiť
v deň podpisu zmluvy prevodom alebo vkladom na účet číslo F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
s tým, že ak tak neurobí, je žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť. Výpisom z účtu žalovaného 2/

bolo preukázané, že na účet bolo dňa 25.9.2015 prevedených 16 000 eur, dňa 25.9.2015 vložených
18 000 eur, dňa 29.9.2015 vložených 34 000 eur a dňa 30.9.2015 bolo z účtu na účet dohodnutý
v zmluve prevedených 34 100 eur. Žalobca netvrdil, že by od zmluvy odstúpil podľa čl. 4.3 zmluvy,
keďže kúpna cena bola z účtu žalovaného 2/ odpísaná až 30.9.2015. Rozhodnutím Okresného úradu
Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 21.10.2015 bolo preukázané, že na základe kúpnej zmluvy bol

povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ do katastra nehnuteľností pod V XXXX/XX.
Rozsudkami súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn. 15C/429/2016 bolo preukázané, že otázka vlastníckeho práva žalovaného 2/ nadobudnutého na
základe kúpnej zmluvy bola riešená ako predbežná otázka v uvedenom konaní, kde súd prejednával
žalobu žalovaného 1/ proti žalobcovi o vypratanie nehnuteľností a bola právoplatne riešená tak, že súd
poskytol žalovanému 1/ ako vlastníkovi nehnuteľností ochranu, pretože žalobca v konaní nepreukázal,

že by bol oprávnený nehnuteľnosti užívať (jeho obrana spočíva v tvrdeniach o dohode o možnosti
navrátenia jeho vlastníctva), že predkupné právo, resp. právo spätnej kúpy k nehnuteľnostiam môže
byť platne dojednané len v písomnej forme a že ani prípadné jeho porušenie neoprávňuje nevlastníka k
užívaniu nehnuteľností, pričom žalobca sa aj v tomto konaní bránil tým, že so žalovaným 2/ dohodol, že
nehnuteľnosti pre neho odkúpi, že záložnému veriteľovi žalovaný 2/ zaplatil iba 31 100 eur a on doložil 3

000 eur a že sa dohodli, že nehnuteľnosti na neho prevedie, keď mu vráti požičané prostriedky a odmenu
v celkovej výške 50 000 eur a preto mu vložil na účet prostredníctvom Z. H. dňa 6.9.2016 sumu 20 000
eur. Žalobca v uvedenom konaní nenamietal platnosť kúpnej zmluvy a netvrdil, že by týmto právnym
úkonom mal byť simulovaný právny úkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Vyjadrením
žalovaného 2/ a aj zo zápisnicou o jeho výsluchu v trestnom konaní z 4.3.2020 bolo preukázané, že

žalovaný 2/ ústne prisľúbil žalobcovi, že mu nehnuteľnosti predá, keď mu zaplatí 50 000 eur a preto
nemusí nehnuteľnosti vypratať do času dohodnutému v kúpnej zmluve. V čl. 5.5 kúpnej zmluvy boli
zmluvné strany dohodnuté, že žalobca nehnuteľnosti vyprace do 30.9.2015. Žalobca však v konaní
netvrdil, že by žalovanému 2/ zaplatil sumu 50000 eur a pokladničným dokladom číslo XXXXXXXXXX
zo dňa 6.9.2016 bolo preukázané iba, že bola zaplatená suma 20000 eur.

9. V konaní bolo sporné, či žalovaný 2/ mohol darovať vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam
žalovanému 1/ darovacou zmluvou uzavretou dňa 21.3.2016 a či žalovaný 1/ bol pri nadobúdaní tohto
vlastníckeho práva dobromyseľný. Darovacou zmluvou zo dňa 21.3.2016 bolo preukázané, že žalovaný
2/ daroval nehnuteľnosti svojmu synovi žalovanému 1/, pričom v nej nie je uvedené akým spôsobom

žalovaný 2/ nehnuteľnosti nadobudol. Zápisnicou o výsluchu žalovaného 1/ v trestnom konaní z 4.3.2020
bolo preukázané, že žalovaný vedel o tom na základe čoho žalovaný 2/ nehnuteľnosti získal, ale nie o
okolnostiach uzavretia kúpnej zmluvy. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa
14.4.2016 bolo preukázané, že na základe darovacej zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva
žalovaného1/dokatastranehnuteľnostíkspornýmnehnuteľnostiampodVXXXX/XX.Listomvlastníctva

bolopreukázané,žežalovaný2/jevlastníkomspornýchnehnuteľností.Rozsudkamisúduprvejinštancie
a odvolacieho súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/429/2016 bolo
preukázané, že tak ako otázka vlastníckeho práva žalovaného 2/ bola riešená aj otázka vlastníckeho
práva žalovaného 1/ ako predbežná otázka a bola vyriešená tak, že žalovaný 1/ je vlastníkom
nehnuteľností.

10. Pretože žalovaný 1/, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných
nehnuteľností vlastnícke právo žalobcu spochybňuje a pretože toto právo k nehnuteľnosti sa podľa § 34
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností zapisuje do katastra nehnuteľností má žalobca
naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti a jeho žaloba

jepodľa§137písm.c/CSPprípustnáažalovaný1/vkonanípasívnelegitimovaný,čoaninebolosporné.

11. Pretože žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností z dôvodu, že právny úkon
a to kúpna zmluva, ktorú uzavrel so žalovaným 2/ je neplatná a pretože podľa § 137 písm. d/ CSP
nie je žaloba o určenie neplatnosti tejto zmluvy prípustná je aj žalovaný 2/ v konaní pasívne vecne

legitimovaný, napriek tomu, že už nie je vlastníkom nehnuteľností, ale bol zmluvnou stranou uvedenej
kúpnej zmluvy, ktorej platnosť sa v konaní spochybňuje.12. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalovaným 2/ ako veriteľom
a žalobcom ako dlžníkom bola v roku 2014 uzavretá zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej žalovaný 2/ požičal žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 14 000

eur, ktoré mu žalobca riadne a včas nevrátil. V konaní nebolo sporné a aj bolo písomnou kúpnou
zmluvou preukázané, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim bola dňa
25.9.2015 uzavretá písomná kúpna zmluva, ktorej predmetom bol predaj a kúpa sporných nehnuteľností
podľa § 588 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bol v prospech žalovaného 2/ povolený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

13. V konaní však bolo sporné, či je táto kúpna zmluva platná, pretože žalobca tvrdil, že ňou bola
zastretá zmluva o pôžičke so zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam,
čo žalovaní namietali. Splnenie záväzku je možné zabezpečiť dočasným prevodom vlastníckeho
práva dlžníka tzv. zabezpečovací prevod práva, kedy sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej
veci podľa zmluvy podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva však musí byť podľa § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavretá v písomnej
forme, čo nebolo v konaní preukázané a preto aj keby takáto zmluva bola uzavretá, nie je platná podľa §
40ods.1Občianskehozákonníka.Ajkeďžalovaný2/potvrdil,žežalobcoviprisľúbil,žemunehnuteľnosti
po zaplatení sumy 50 000 eur predá späť, v konaní nebolo preukázané, že by sa zmluvné strany dohodli
jasne, určito a zrozumiteľne o náležitostiach zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva

podľa § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda že by takúto zmluvu čo i len ústne uzavreli. V
konaní nebolo sporné, že žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému 2/ sumu 50 000 eur, pričom žalobca
ani netvrdil, že by si tento svoj záväzok splnil v celom rozsahu, pretože preukazoval iba zaplatenie sumy
20 000 eur a preto nebolo preukázané, že by si žalobca splnil svoj záväzok, ktorý mal byť podľa neho
uvedenouzmluvouzabezpečený.Vkonanínebolipreukázanéanitvrdeniažalobcu,žežalovanému2/na

zaplatenie kúpnej ceny poskytol 3 000 eur, pretože z výpisom z účtu žalovaného 2/ nevyplýva, že na jeho
účet bola vložená alebo prevedená pred zaplatením kúpnej ceny suma 3 000 eur, ale vyplýva z neho,
že z účtu bola zaplatená kúpna cena v dohodnutej výške 34 100 eur. Hoci kúpna cena nebola zaplatená
v lehote splatnosti, žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by od zmluvy z týchto dôvodov odstúpil. V
konaní preto nebolo preukázané, že by sa kúpnou zmluvou uzavretou dňa 25.9.2015 zastierala zmluva

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, z ktorých dôvodov by mala byť kúpna zmluva podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná a platná by mala byť podľa § 41a ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Tieto
tvrdenia žalobcu neboli ani súčasťou jeho obrany v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 15C/429/2016, a preto ich súd okrem iného považoval za účelové, pričom pochybne vyznieva aj

skutočnosť,žekonateľosoby,ktorážalobcuzastupovalaprinamietanomprávnomúkonejeajkonateľom
osoby, ktorá ho zastupuje v konaní, v ktorom žalobca spochybňuje platnosť tohto právneho úkonu. V
konaní sp. zn. 15C/429/2016 bola ako predbežná otázka riešená otázka vlastníckeho práva žalovaného
1/ a aj bola vyriešená tak, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal svoju obranu o dohode o možnosti navrátenia jeho

vlastníctva, že bolo dohodnuté predkupné právo, resp. právo spätnej kúpy k nehnuteľnostiam, ktoré
môže byť platne dojednané len v písomnej forme. Žalobca sa v uvedenom konaní s výnimkou neplatnosti
kúpnej zmluvy bránil totožnými tvrdeniami, ako v tomto konaní, ktoré neboli preukázané v tomto konaní
a ani v konaní sp. zn. 15C/429/2016, a preto súd na toto rozhodnutie podľa § 194 ods. 2 CSP prihliadol.

14.Pretožekúpnazmluvajeplatná,žalovaný2/nadobudolvlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiam,
ktoré mohol v tomto rozsahu previesť na žalovaného 1/ darovacou zmluvou, ktorá je z rovnakých
dôvodov platná a v konaní neboli preukázané ani tvrdenia žalobcu o nedobromyseľnosti žalovaného 1/.

15. Pretože žaloba žalobcu, ktorý požadoval určiť, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností je

nedôvodná, a pretože súd žalobcu vyzval na jej späťvzatie podľa § 138 CSP, považoval za možné a
účelné rozhodnúť o nej na predbežnom prejednaní sporu podľa § 171 ods. 2 CSP, hoci sa ho právny
zástupca žalobcu nezúčastnil, ale bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil a ani
nežiadal o jeho odročenie, a preto súd na predbežnom prejednaní sporu žalobu zamietol. Pretože
žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní celkom úspešní a nikto v konaní netvrdil a ani súd nezistil žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ majú podľa § 255 ods. 1 CSP
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.16. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d/,
f/, h/ CSP. Navrhol, aby súd zmenil napadnutý rozsudok a to tak, že súd určuje, že žalobca je výlučným
vlastníkom (v podiele 1/1) predmetných nehnuteľností. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania voči

žalovanému v I. a II. rade v rozsahu 100 %. II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania
voči Žalovanému v I. a II. rade v rozsahu 100 %.“

17. Podľa názoru žalobcu je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ bola dohoda o tom, že keď
mu žalobca zaplatí sumu 50 000 eur (14 000 eur dlh žalobcu voči žalovanému 2/ + kúpna cena 34 100

eur + príslušenstvo), môže žalobca zostať v nehnuteľnosti bývať a uzatvorí sa s ním kúpna zmluva na
nehnuteľnosť,žalovaný2/kúpilnehnuteľnosťzaúčelomzabezpečeniasvojejpohľadávkyvočižalobcovi,
čoho si bol žalovaný 1/ vedomý. Z tohto dôvodu je vylúčená tvrdená dobromyseľnosť žalovaného 1/.

18. Žalobca považuje Kúpnu zmluvu za neplatnú z dôvodu nedostatku skutočnej vôle strán urobiť tento
úkon. Vôľou žalovaného v II. rade totiž nikdy nebolo vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť a

teda nehnuteľnosť držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou, ale zabezpečiť si splnenie
dlhu zo strany žalobcu. Žalobca tiež nemal vôľu stratiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti natrvalo, ale len
kým splatí žalovanému 2/ pôžičku, ktorú mu tento poskytol. Uzatvorenie kúpnej zmluvy bolo podľa jeho
názoru len predstierané, pretože v skutočnosti mal žalobca a žalovaný 2/ vôľu zabezpečiť pohľadávku
žalobcu zo zmluvy, resp. zmlúv o pôžičke, ktoré uzatvoril žalovaný 2/ so žalobcom. Keďže predmetná

„kúpna zmluva“ ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle
- vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná.

19. Podľa žalobcu súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu,

keď v konaní nebolo preukázané, že by sa kúpnou zmluvou zo dňa 25.09.2015 zastierala zmluva o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Poukázal na to, že kúpnou zmluvou
sa v skutočnosti nemal dosiahnuť prevod vlastníctva nehnuteľností, ale formou prevodu vlastníckeho
práva sa malo zabezpečiť splnenie pohľadávky žalovaného 2/ voči žalobcovi z pôžičky. Z dôvodu, že
simulovaná „kúpna zmluva“ obligatórne náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho

práva neobsahuje, súd vec nesprávne právne posúdil tak, že nebolo preukázané že by táto zmluva
(o zabezpečovacom prevode práva) bola čo i len ústne uzatvorená. Keď „kúpna zmluva“ neobsahuje
obligatórne náležitosti zastretej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva podľa § 553a
ods. 2 Občianskeho zákonníka, znamená to len toľko, že takáto simulovaná zmluva je z tohto dôvodu v
zmysle § 37 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a nie že nebola uzatvorená.

20. Žalobca má ďalej za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď prihliadol na konanie o vypratanie
nehnuteľnosti vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/429/2016, v ktorom mala byť ako
predbežnáotázkariešenáotázkavlastníckehoprávaatotak,žežalovaný1/jevlastníkomnehnuteľnosti.
Toto konanie nemalo totožný skutkový základ. Neriešila sa v ňom totiž otázka simulovaného právneho

úkonu. V rámci tohto konania sp. zn. 10C/7/2020 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti boli
navyše vykonané dôkazy, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní o vypratanie
nehnuteľnosti (zápisnice z trestného konania).

21. Záverom uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, pretože z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé z akého dôvodu súd uviedol, že pochybne
vyznieva aj skutočnosť, že konateľ osoby, ktorá žalobcu zastupovala pri namietanom právnom úkone je
aj konateľom osoby, ktorá ho zastupuje v tomto konaní, v ktorom žalobca spochybňuje platnosť tohto
právnehoúkonu.Vtomtosmerepovažujerozsudokzaarbitrárny.Podotkol,ževeriteľ,ktoréhokonateľom
bol právny zástupca žalobcu síce v mene žalobcu „kúpnu zmluvu“ uzatvoril, nemal však vedomosť o

skutočnej vôli žalovaného v II. rade, či žalobcu. Keď bol konateľ veriteľa oslovený žalobcom na právne
zastupovanie v tomto konaní, išlo o slobodný výber právneho zastúpenia zo strany žalobcu a nebol tu
žiadny dôvod, pre ktorý by mal právny zástupca žalobcovi toto zastúpenie odmietnuť.

22. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili obaja žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu

prvej inštancie, v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil a priznal im nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu považujú za nedôvodné. Uviedli, že žalobca
opätovne poukazuje na skutkové aj právne dôvody uvedené v jeho žalobe, ktoré sú právne neudržateľné
a skutkovo taktiež ničím zo strany žalobcu nepreukázané. Uviedli, že žaloba žalobcu je nedôvodná tak zhľadiskahmotnoprávnehoazhľadiskaprocesného,najmävovzťahukžalovanému2/.Vtomtosmeresa
iba nestotožňujú s právnym názorom, ktorý vo svojom rozsudku v dôvodoch uviedol súd prvej inštancie
pod bodom 19., kde uvádza, že žalovaný na 2. mieste je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný a to

ajnapriektomu,žeužniejevlastníkomnehnuteľností,alebolzmluvnoustranouuvedenejkúpnejzmluvy,
ktorej platnosť sa v konaní spochybňuje. V tomto smere je súd viazaný petitom podanej žaloby a v tomto
petite sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva a nedomáha sa vyslovenia neplatnosti predmetnej
kúpnej zmluvy. Podľa ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít žaloba o určení vlastníckeho práva
môže smerovať iba proti tomu, kto je v liste vlastníctva zapísaný ako vlastník. On ako žalovaný na 2.

mieste nie je vlastníkom a preto podľa jeho názoru nemá vystupovať ako pasívne legitimovaný. Záverom
dodali, že medzičasom bol žalobca v trestnom konaní, sp. zn.: 1T/30/2020 rozsudkom trestného súdu
zo dňa 24.11.2020 uznaný vinným a odsúdený pre trestný čin podľa § 218 Trestného zákona, ktorý
obsahuje skutkovú podstatu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru,
ktorého trestného činu sa žalobca dopustil a bol odsúdený na trest odňatia slobody na 6 mesiacov s
podmienečným odkladom na dobu 1 roka. Aj trestné konanie a výrok trestného súdu sú podporným

dôkazom pre to, že žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ani ním nemôže byť a jeho
žaloba je absolútne právne aj skutkovo nedôvodná.

23. K vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že obaja žalovaní sa
opätovne ako v rámci konania pred súdom prvej inštancie nestotožňujú s pasívnou vecnou legitimáciou

žalovaného 2/, a to na tom istom skutkovom základe, a teda preto, že predmetom konania je určenie
vlastníckeho práva a nie určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. V tomto smere namieta neúčelnosť a
irelevantnosť vyššie uvedenej námietky žalovaných. Uvedené tvrdenie považuje za duplicitné, keďže už
bolo žalovanými namietané aj v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s ním v rozsudku relevantne
vysporiadal. Ďalej namieta tvrdenie, že aj trestné konanie je podporným dôkazom pre to, že žalobca nie

je vlastníkom nehnuteľností, pretože toto trestné konanie ešte nebolo právoplatne skončené. Záverom
žalobca namieta, že celé vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcu v zásade neobsahuje ani jednu
relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie súdu o odvolaní. Obsahuje totiž
v zásade len strohé konštatovanie o nedôvodnosti odvolania, námietky voči ospravedlneniu neúčasti
právneho zástupcu žalobcu na predbežnom prejednaní sporu a tvrdenie parafrázované z konania pred

súdom prvej inštancie, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaným. Obsahuje tak len
tvrdeniažalovanýchsodvolanímžalobcuvôbecnesúvisiace.Vzhľadomnauvedenépovažujevyjadrenie
žalovaných za neúčelné a nehospodárne, pretože nemá žiaden vplyv, resp. je pre výsledok sporu právne
irelevantné, lebo súd na jeho základe nezaloží svoje rozhodnutie a toto vyjadrenie žiadnym spôsobom
neovplyvní jeho právny názor.

24. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§
359, § 362 ods. 1 CSP) a že spĺňa náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté
rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalobcu

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3
za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez
akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo

veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatríprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).

28. Odvolací súd preskúmavajúc podané odvolanie žalobcu dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal dokazovanie zamerajúc sa na riadne zistenie
skutkového stavu veci, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne dospel aj k
správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, ktorú

napadnutým rozsudkom zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Vo
vzťahu k žalovanému 2/ je treba odvolacím súdom v krátkosti uviesť, že jednoduchým testom
„nutnej“ účasti v konaní bolo možné dospieť k záveru, že žaloba o určenie vlastníckeho práva medzi
tvrdiacim vlastníkom a v katastri zapísaným vlastníkom sa zaobíde bez účasti ďalšej zmluvnej strany
hmotnoprávnej scudzovanej zmluvy, ktorá zmene vlastníctva predchádzala, preto účasť žalovaného 2/
bolo treba považovať za účasť s absenciou pasívnej vecnej legitimácie. Vecná správnosť napadnutého

rozsudku bola zachovaná. Zvyšok odôvodnenia tohto rozsudku odvolacieho súdu sa týka žalobcu a
žalovaného 1/.

29. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci,
v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať, keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho
konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia.

30. Súd prvej inštancie rozhodoval o určení tvrdeného vlastníckeho práva žalobcu k sporným

nehnuteľnostiam, ktoré boli v čase rozhodovania prvoinštančného súdu vo vlastníctve žalovaného 1/.
Žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností z dôvodu, že právny úkon a to „kúpna
zmluva“, ktorú uzavrel so žalovaným 2/ je neplatná a ďalej poukazoval na absenciu dobromyseľnosti
u žalovaného 1/ pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností. Dôvodil tým, že predmetnou kúpnou
zmluvou bola zastretá zmluva o pôžičke so zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam.

31. Podľa § 37 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Podľa § 41a ods. 1 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,

možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

33. Podľa § 41a ods. 2 OZ, Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

34. Podľa § 553 ods. 1 OZ, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka
alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných
ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).

35. Podľa § 553 ods. 1 OZ, ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom
verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v
inom verejnom registri.

36. Odvolací súd poukazuje na žalobu žalobcu v bode II.4), v ktorom tvrdil, že kúpna zmluva ako
simulovaný právny úkon je tak absolútne neplatná pre nedostatok vážnosti vôle žalovaného 2/ ako
aj žalobcu ju uzavrieť. Žalobca tvrdil, že z tohto dôvodu platí tento iný, t. j. zastretý právny úkon, a
teda zmluva o pôžičke zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva, ktorá zodpovedá skutočnej vôli
žalovaného 2/ ako aj žalobcu. Neskôr a v odvolaní však sám žalobca upustil od jednoznačného tvrdenia

o platnosti „iného“ právneho úkonu.

37. Odvolací súd poukazuje na správny záver prvoinštančného súdu v tom, že „iný“ právny úkon -
zabezpečovací prevod práva (a tvrdená pôžička) mal mať písomnú formu. Už len v tomto nebolo možnédospieť k záveru o platnosti tohto iného právneho úkonu, hoci písomná kúpna zmluva zo dňa 25.09.2015
náležitosti „iného“ právneho úkonu celkom vyjadrené textom zmluvy nemala. Podstatou veci ale bolo,
že ak by náležitosti zmluvy o pôžičke a zabezpečovacom prevode práva predmetná „kúpna zmluva“

mala, potom by išlo väčšmi o posudzovanie výkladu právnych úkonov. Prvoinštančný súd nezistil, že
by sa jazykový prejav v zmluve nezhodoval s účelom uzavretej kúpnej zmluvy. Navyše, strana žalobcu
nepreukazovala (a účinne netvrdila), že by v zmysle § 553 ods. 2 OZ oznamovala dočasnosť prevodu
práva v katastri nehnuteľností, čo by každý, kto sa o svoje záležitosti náležite stará urobil. Uvedené
potom viac prehlbuje presvedčenie odvolacieho súdu, že vôbec nebolo možné uvažovať o platnosti

tvrdeného zastretého „iného“ právneho úkonu, a teda, že právny úkon zastierajúci by mal iný účel ako
účel scudziť nehnuteľnosti. Náležitosti kúpnej zmluvy právny úkon mal.

38. Potom bolo už len na mieste posudozvať, či právny úkon, ktorý mal podľa tvrdení žalobcu zastierať
iný úkon bol platným. Prvoinštančný súd sa s uvedenou otázkou vysporiadal podľa názoru odvolacieho
súdu dostatočne.

39. Simulovaný právny úkon je pre nedostatok vážnosti vôle podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný (actus
simulatus nullins est momeni). Táto neplatnosť sa môže uplatniť len vo vzťahu k obom účastníkom
právneho úkonu, ak obaja vedeli o tom, že ide o simuláciu, a teda ani jeden z nich sa nemôže dovolať
dôvery v urobený prejav. To znamená, že napr. o neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán

spočívajúci v simulácii možno uvažovať iba v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu nemá žiadna zo strán
zmluvy. Ak jedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá koná, naoko“,
bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej nevážne len o mentálnu
rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu (Fekete, L: Občiansky zákonník 1.
Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 262).

40. Podstatou úspešnej žaloby žalobcu bolo preukázať, že tvrdená predstieraná vôľa pri kúpnej zmluve
zo dňa 25.09.2015 bola prítomná aj u žalovaného 2/ a ak áno, že žalovaný 1/ nenadobudol predmetné
nehnuteľnosti dobromyseľne.

41. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by pôvodná tvrdená vyjadrená
vôľa účastníkov právneho úkonu textom zmluvy, s označenými účastníkmi - kupujúcim a predávajúcim
nezodpovedala ich skutočnej vôli, minimálne skutočnej vôli žalovaného 2/. Aj okolnosti (ohľadne platenia
peňažných prostriedkov), na ktoré poukázal prvoinštančný súd vo svojom súhrne nedokázali konanie
„na oko“ u oboch zmluvných strán. Odvolací súd len poukazuje na otvorenú otázku zastúpenia v čase

uzatvárania zmluvy žalobcu, spoločnosťou SIMPLEX Business, s r.o., ktorej konateľom v tom čase
bol konateľ aktuálneho právneho zástupcu žalobcu. Ak zástupca, a teraz bez ohľadu, či v pozícii
odborného zastúpenia alebo obyčajného občianskeho zastúpenia zastupuje zastúpeného, musí v rámci
predchádzaniu škodám zistiť celý okruh potrebných informácií (do ktorej spadá aj vôľa, motivácia, cieľ,
zámer) zastúpeného, pričom konanie zástupcu je konaním zastúpeného prostredníctvom zástupcu,

preto tvrdiť, že o skutočnej vôli zastúpeného žalobcu a žalovaného 2/ v tom čase nemal vedomosť
naznačuje, že ak neexistenciu vážnej vôle (resp. inej vôle) vie už v priebehu súdneho konania, potom
buď nebol dostatočne informovaný, resp. si vôľu pri zastupovaní nezisťoval, alebo druhá varianta, že
ju zisťoval aj zistil (smerovala k scudzeniu) a v motivácii, vôli, zámere jednej alebo oboch (hlavných)
účastníkov právneho úkonu nastala zmena, ktorá ale vplyv na existenciu a stav vôle účastníkov

v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemá. Žalobca tvrdil, že na strane žalobcu nebola prítomná vôľa
definitívne scudziť nehnuteľnosti, čo sa mu preukázať pod vplyvom okolností, ktoré vyšli najavo, a ktoré
prvoinštančný súd správne zistil, (žalobcom preukázať) nepodarilo.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1

v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní, o ktorej výške rozhodne
po právoplatnosti vyšší súdny úradník.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa(§ 429 ods. 2 CSP).