Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 20, 2022

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5Cb/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822200840
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7822200840.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcu: Siemens s. r. o., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04
Bratislava, IČO: 31 349 307, proti žalovanému: eng power s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 13, 048
01 Rožňava, IČO: 36 194 824 (do 07.04.2022 pod obchodným menom ENERGYCO, s. r. o.), o návrhu
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie v tomto znení:

Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu Siemens, s. r. o., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841
04 Bratislava, IČO: 31 349 307, k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného eng power, s.
r. o. (pod pôvodným obchodným menom ENERGYCO, s. r. o.), so sídlom M. R. Štefánika 13, 048 01
Rožňava, IČO: 36 194 824 a ktoré sú
1. evidované na LV č. XXX, okres: Košice II, obec: Košice - Šaca, k. ú. Ž. ako parcely registra „C“

- parcela č. XXX/X o výmere 2311 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. XXX/X o výmere 2296 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. XXX/XX o výmere 14335 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
a stavby:
- súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X, druh stavby priemyselná budova, popis stavby sklad,

- súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X, druh stavby priemyselná budova, popis stavby sklad,
2. evidované na LV č. XXXX, okres: Košice - okolie, obec: E. W., k. ú. E. W. ako parcely registra „C“
- parcela č. XXXX/X o výmere 4980 m2, druh pozemku ostatná plocha,
- parcela č. XXXX/X o výmere 6695 m2, druh pozemku ostatná plocha,
- parcela č. XXXX/XX o výmere 16184 m2, druh pozemku ostatná plocha,
- parcela č. XXXX/XX o výmere 729 m2, druh pozemku ostatná plocha,

- parcela č. XXXX/XX o výmere 7328 m2, druh pozemku ostatná plocha,
a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorej právnym dôvodom je nárok žalobcu
na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 2.585.146,73 eur s príslušenstvom.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

III. Súd u k l a d á žalobcovi Siemens s. r. o., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO:
31 349 307, povinnosť podať žalobu vo veci samej proti žalovanému eng power s. r. o., so sídlom M.
R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824, o zaplatenie sumy 2.585.146,73 eur a to v lehote
do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.04.2022 domáhal, aby súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam,
ktoré sú v majetku žalovaného na:

1. na LV č. XXX, okres: Košice II, obec: Košice - Šaca, k. ú. Ž.R. ako parcely registra „C“
- parcela č. XXX/X o výmere 2311 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. XXX/X o výmere 2296 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. XXX/XX o výmere 14335 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
a stavby:

- súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X, druh stavby priemyselná budova, popis stavby sklad,
- súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X, druh stavby priemyselná budova, popis stavby sklad,
2. na LV č. XXXX, okres: Košice - okolie, obec: E. W., k. ú. E. W. ako parcely registra „C“
- parcela č. XXXX/X o výmere 4980 m2, druh pozemku ostatná plocha,
- parcela č. XXXX/X o výmere 6695 m2, druh pozemku ostatná plocha,
- parcela č. XXXX/XX o výmere 16184 m2, druh pozemku ostatná plocha,

- parcela č. XXXX/XX o výmere 729 m2, druh pozemku ostatná plocha,
- parcela č. XXXX/XX o výmere 7328 m2, druh pozemku ostatná plocha,
ako aj ku všetkým pohľadávkam a k súborom hnuteľného majetku žalovaného, špecifikovaného v
inventarizácii majetku žalovaného ku 28.02.2022.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že v postavení dodávateľa uzatvoril so žalovaným v postavení
objednávateľa, dňa 19.05.2020 zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobcovi vznikli voči žalovanému
splatné peňažné nároky. Žalovaný v dohode o splátkach a o uznaní záväzku a splácaní zo dňa
17.01.2022 (ďalej ako „dohoda o splátkach“) uznal pohľadávky žalobcu, čo do právneho dôvodu
vzniku, ako aj výšky v rozsahu 2.585.146,73 eur. Žalovaný neuhradil záväzky z dohody o splátkach v

stanovenom termíne, čím došlo ku zosplatneniu celého záväzku podľa článku 3.3 dohody o splátkach.
Konštatoval, že získal dôkazy osvedčujúce, že žalovaný je insolventný alebo mu hrozí úpadok. Podľa
žalobcu z nich súčasne vyplýva opis dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Žalovaný nárok žalobcu nikdy nespochybnil, naopak, čiastočne ho plnil. Žalobca poukázal na tú
skutočnosť, že dôvodom plnenia podľa zmluvy o dielo došlo ku vzniku nárokov na peňažné plnenia,

ktoré žalovaný uznal, čo do právneho vzniku a čo do výšky. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí v tom, že
žalobca sa v ostatnom čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku a hnuteľného majetku, resp. zaťažuje
svoj majetok aktívnym konaním vo vzťahu ku založeniu všetkých pohľadávok v prospech P. J., a.
s., za účelom zabezpečenia neznámej výšky záväzku do maximálnej výšky 2.000.000,- eur, ktorý

úkon nie je proporcionálny a pri nespornej existencii záväzku voči žalobcovi presahujúceho výšku
zabezpečenia, poškodzuje zriadením záložného práva hlavne žalobcu, pretože medzi množstvom
pohľadávok sú práve také nároky z inkasa, z ktorých by mohol a mal by byť uspokojovaný práve
žalobca, ktorého pohľadávka prevyšuje maximálnu hodnotu, do ktorej sú pohľadávky zabezpečené.
Takýto selektívny postup žalovaného vo vzťahu k určitým veriteľom je podľa žalobcu poškodzujúci,

čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Preto žalobca
uplatňuje aj nárok na vznik zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k už založeným pohľadávkam,
keď z postavenia záložného veriteľa v druhom rade môže žalobca efektívnejšie riadiť uspokojovanie
svojich splatných nárokov. Mal za to, že žalovaný vypláca veriteľov, ktorí uplatnili návrhy na vyhlásenie
konkurzu, čo poškodzuje majoritného nezabezpečeného veriteľa, ktorého zabezpečenie spočívalo v

zriadení výhrady vlastníckeho práva do úplného zaplatenia pohľadávok žalobcu voči žalovanému, podľa
článku5.12zmluvyodielozodňa19.05.2020,ktorévšakmohlobyťporušenéaprelomené,keďžalovaný
dodávalsvojimodberateľompoddodávkyžalobcubezvýhradyvlastníckehopráva.Konštatoval,žepodľa
posledných verejne známych účtovných závierok je majetok žalovaného tvorený aj dlhodobým hmotným
majetkom, najmä samostatnými hnuteľnými vecami, ktoré stíha rôzny osud a nekontrolovateľnosť

prevodov a uspokojovania poškodzujúcimi úkonmi na úkor žalobcu. Žalovaný účtovné výkazy za rok
2021 doposiaľ nezverejnil. Záverom doplnil, že z verejne prístupného registra nehnuteľností vyplýva,
že na majetok žalovaného uplatňujú rôzni menší veritelia svoje nároky aj prostredníctvom vzniku
zabezpečovacích inštitútov, čo v prípade zvolania veriteľov môže byť v neprospech žalobcu a preto
sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Z verejne dostupného registra záložných

práv zároveň podľa žalobcu vyplýva aktivita žalovaného ale aj veriteľov, čo podľa jeho názoru vzbudzuje
naliehavú bezprostrednú potrebu úpravy pomerov na strane žalovaného pre účely zabezpečenia
nárokov žalobcu.3. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako
„CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

4. Podľa ustanovenia § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na

zabezpečovacie opatrenie.

5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak

sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,

ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý

spĺňa náležitosti podľa § 326.

10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa ustanovenia § 331 ods. 1 až 3 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí
súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol

návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd
odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa

odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

13. Podľa ustanovenia § 336 ods. 1 až 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno

dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie
strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší,
ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie
vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

14. Inštitút „zabezpečovacieho opatrenia“ po rekodifikácii civilného práva procesného s účinnosťou
od 1. júla 2016 zaviedol CSP. Jeho účel vymedzuje § 343 ods. 1 CSP. Podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a spôsob zániku upravuje primerane § 324 a nasl. CSP
(ustanovenia o neodkladnom opatrení). Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacíchinštitútov civilného procesu, ktorého cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa.

15. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu
konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť
rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie.

Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak
striktne, ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností
dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené
platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom

(III. ÚS 670/2017).

16. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,

kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje (m. m. IV. ÚS 257/2010).

17. Z citovaných ustanovení CSP vyplývajú základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia:

a) zabezpecˇovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,
b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,
c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpecˇovatˇ
penˇažnú pohlˇadávku,
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

18. Zabezpečovacím opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu
alebo po jeho skončení, dochádza k zriadeniu záložného práva súdom na veciach, právach alebo
na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa pokiaľ
existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných

náležitosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia
musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená.

19. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových
okolností prípadu. Súd, rozhodujúci o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude

ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré
jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom zabezpečovacieho
opatrenia je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Unesenie dôkazného
bremena z tohto hľadiska predpokladá, aby žalobca označil dôkazy aspoň základného významu pre

osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti zabezpečovacieho opatrenia. Obava z ohrozenia
budúcej exekúcie je daná najmä vtedy, ak dlžník realizuje úkony smerujúce k sťaženiu alebo zmareniu
prípadnej budúcej exekúcie; postačuje však aj dôvodná obava z vykonania takýchto úkonov. Súd,
skúmajúc hrozbu zmarenia exekúcie, ju vyhodnocuje s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Otázka
ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Ustanovenie § 343 CSP ani nijaký iný právny predpis

nenasvedčuje tomu, že by táto obava musela spočívať výhradne v úmysle žalovaného zbavovať sa
svojho majetku na úkor žalobcu. Z pohľadu jazykového výkladu, obavu z ohrozenia exekúcie môže
vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť
svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému. CSP v žiadnom ustanovení nevyžaduje
preukázanie úmyslu zbavovať sa majetku ako podmienku na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu
primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie
ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť
celkom zjavný nepomer.20. Za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v
základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti

úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej
zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.

21. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a príloh k nemu
konštatuje, že boli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca

sa svojim návrhom, ktorý smeroval voči spôsobilému predmetu záložného práva, domáhal zriadenia
záložného práva (nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného), pričom zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpecˇovatˇ penˇažnú pohlˇadávku žalobcu
vo výške 2.585.146,73 eur. Žalobca zároveň hodnoverne osvedčil aj existenciu obavy z budúceho
zmarenia exekúcie. Zo žalobcom predloženého úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra

záložných práv (NCRzp) zo dňa 30.03.2022, sú u žalovaného zrejmé nové zápisy zo dňa 02.11.2021
a 24.11.2021 na zabezpečenie pohľadávky voči P. J., a. s., až do maximálnej výšky 20.000.000,-
eur. Významnou skutočnosťou je taktiež to, že žalovaný je v Notárskom centrálnom registri záložných
práv (NCRzp) aktuálne registrovaný ako záložca v 54 prípadoch. Tieto skutočnosti s poukazom na §
61q ods. 2 Exekučného poriadku priamo dokazujú, že existuje dôvodná obava zo zmarenia exekúcie

pohľadávky žalobcu voči žalovanému, nakoľko majetok žalovaného je v drvivej väčšine založený v
prospech tretích osôb. Na niektoré nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného boli dokonca nariadené
zabezpečovacie opatrenia rozhodnutím súdu a to Okresného súdu Košice II. a Okresného súdu
Rožňava. Žalobca všetky svoje vyššie uvedené tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi, resp. tieto
tvrdenia vyplývajú z verejne dostupných zdrojov. Zásah do práv žalovaného bude samotným nariadením

zabezpečovacieho opatrenia minimálny až žiadny, no na druhej strane bude týmto inštitútom primerane
zabezpečená exekúcia judikovanej pohľadávky žalobcu. V zmysle uvedeného, ako aj v súlade s
aktuálnou rozhodovacou súdnou praxou má súd za to, že žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

22. Súd preto nariadil zabezpečovacie opatrenie v rozsahu, v akom je to uvedené v bode I. výrokovej
časti tohto uznesenia, nakoľko návrh žalobcu považoval v tejto časti za dôvodný.

23. Súd však zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v časti, v ktorej, v
petite návrhu, žiadal zriadiť záložné právo v prospech žalobcu ku všetkým pohľadávkam a k súborom

hnuteľného majetku žalovaného, špecifikovaného v inventarizácii majetku žalovaného ku 28.02.2022,
nakoľko súd má za to, že návrh žalobcu je v tejto časti neurčitý, nezrozumiteľný a preto zároveň
nevykonateľný. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako
by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozhodnutia. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.

Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov.
Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť
len v taxatívne vymedzených prípadoch. Žalobný petit (návrh na výrok rozhodnutia súdu) musí byť preto
presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má

konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú
navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností
v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku
súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky
nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné

a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Z vyššie uvedeného je potom zrejmé,
že nepostačuje pri formulácii petitu uviesť tak, ako to uviedol žalobca v návrhu, že žiada o zriadenie
záložnéhoprávakvšetkýmpohľadávkamaksúboromhnuteľnéhomajetkužalovaného,špecifikovaného
v inventarizácii majetku žalovaného ku 28.02.2022, ale v tomto prípade bolo potrebné podrobne uviesť(špecifikovať) hnuteľné veci, ktorých vlastníkom je žalovaný, ktoré žalobca žiadal zaťažiť záložným
právom zriadeným súdom v rámci zabezpečovacieho opatrenia.

24. Súd zároveň s poukazom na ustanovenie § 336 ods. 1 CSP, uložil žalobcovi povinnosť podať
žalobu vo veci samej proti žalovanému o zaplatenie sumy 2.585.146,73 eur a to v lehote do 30 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

25.Otrováchkonaniaonávrhužalobcunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniasúdrozhodolzmysle

§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v
plnom rozsahu a to vzhľadom na jeho úspech v prevažnej časti predmetného konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).