Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115225382
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4115225382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: R. T., rod. I., nar. XX.
XX. XXXX, bytom I. X. 4, L., zastúpená: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, proti žalovanému: Poľnohospodárska pôda s.r.o., so sídlom
Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 36 861 723, zastúpená: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223,
Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určenie finančnej náhrady
za vyvlastnenie, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 13. 04. 2021
č. k. 15C/449/2015-229, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že poručiteľ C. I., nar. XX. XX.
XXXX, naposledy bytom P. XX/XX, L., bol vlastníkom pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX orná pôda
o výmere XXXX m2, kat. úz. B., ku dňu jeho smrti XX. XX. XXXX. Zároveň určil, že náhrada za
vyvlastnenie pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2, kat. úz. B., zložená na
depozitnom účte Slovenského pozemkového fondu, W.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume

29.252,96 eur, na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-
NR-OVBP2-2016/015644-4 zo dňa 05. 04. 2016, patrí do dedičstva po poručiteľovi C. I., nar. XX. XX.
XXXX, naposledy bytom P. XX/XX, L., zomrelom dňa XX. XX. XXXX. O náhrade trov konania rozhodol
tak, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcov sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností,ktorésúvyššiepopísané.Vpriebehusporuprávnypredchodcažalobcovzomreladojeho
práv a povinností vstúpili E., bytom tamtiež. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie v priebehu odvolacieho

konania zomrela žalobkyňa v 1. rade E. I. a jedinou právnou nástupkyňou po nej zostala žalobkyňa
v 2. rade R. T.. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobkýň a
žalovaný uzatvorili dňa 17. 06. 2015 kúpnu zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobkýň
previedolvlastníckeprávoknehnuteľnosti,ktorésúvyššiepopísané.NazákladerozhodnutiaOkresného
úradu L., katastrálny odbor bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného, a to ku
dňu 23. 07. 2015. Okresná prokuratúra Nitra podala proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností protest prokurátora, v ktorom navrhla toto rozhodnutie zrušiť. Následne

popísal celú genézu, ako bolo rozhodované o proteste prokurátora, až vec skončila tak, že Okresný
úrad Nitra, katastrálny odbor zamietol návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností. Dňa 05. 04.
2016 rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení vlastníckeho práva k
uvedenému pozemku v prospech spoločnosti MH Invest s.r.o. za náhradu vo výške 29.252,96 eur. Tátonáhrada bola zložená na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu. Po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c/ CSP, ust. § 132 ods. 1 OZ, § 228 ods. 2 CSP, § 3 ods. 5 zák. č.
175/1999 Z. z. a § 39a OZ. Keďže v danej veci bola podaná určovacia žaloba ako prvoradou otázkou sa

zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyni na požadovanom určení. Mal preukázaný
naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, keď žalobkyne sa po zmene petitu domáhali
určenia, že vlastníkom nehnuteľností bol v čase smrti C., právny predchodca žalobcov, pričom v
dôsledku jeho úmrtia nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy so spoločnosťou MH Invest s.r.o., a preto
bola finančná náhrada za vyvlastnenie daná do depozitu Slovenského pozemkového fondu. Slovenský

pozemkový fond konštatoval, že k vyplateniu finančnej náhrady je potrebné doložiť žiadosť o výplatu,
kópiu právoplatného uznesenia o dedičstve po poručiteľovi sprededenou finančnou pohľadávkou voči
SPF a právoplatný rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva k parc. KNC č. 29109. Následne súd
pristúpil k meritu veci a mal v tomto prípade za preukázané, že žalovaný ako kupujúci nikdy nenadobudol
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na
Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor prebiehalo pod č. V-5174/2015 konanie o zápis vlastníckych

práv k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom
žalobcu dňa 17. 06. 2015,v znení jej dodatku zo dňa 17. 07. 2015. Na základe návrhu bol povolený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 23. 07. 2015.
Okresná prokuratúra Nitra podala proti predmetnému rozhodnutiu protest a Okresný úrad, katastrálny
odbor tomuto protestu vyhovel a rozhodnutie zo dňa 23. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľnosti v prospech žalovaného zrušil. Následne vláda Slovenskej republiky schválila
návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie
strategického parku. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor mal za preukázané, že k nehnuteľnosti, ktorá
tvorila predmet katastrálneho konania, existovalo zákonné predkupné právo, a preto mal podľa ust. §
31 ods. 1 katastrálneho zákona na túto skutočnosť prihliadať. Zmluvná voľnosť právneho predchodcu

žalobcov ako vlastníka pozemku sa týmto priamo zo zákona obmedzila a právny predchodca žalobcov
bol povinný prednostne ponúknuť pozemok štátu. Konštatoval, že po uzavretí kúpnej zmluvy medzi
stranami sporu zo dňa 17. 06. 2015 a jej dodatku nastali okolnosti, brániace realizácie predmetu zmluvy,
čím sa plnenie zo zmluvy stalo objektívne nemožným. Žalovaný takto nikdy nenadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, preto skonštatoval, že vlastníkom nehnuteľností nebol ani ku dňu jej vyvlastnenia.

Nakoľko právny predchodca žalobkýň zomrel skôr, ako stihol uzatvoriť zmluvu so spoločnosťou MH
Invest s.r.o., finančná náhrada za vyvlastnenie bola zložená do depozitu Slovenského pozemkového
fondu, ktorý predmetnú náhradu vydá až na základe právoplatného rozhodnutia o určení vlastníckeho
práva.Žalovanýsavlastníkompredmetnejnehnuteľnostinestal,atovdôsledkuopätovnéhorozhodnutia
okresného úradu, ktorý zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, a tým

sa obnovilo vlastnícke právo právneho predchodcu žalobkýň. Za účelom zistenia, kto bol vlastníkom
nehnuteľnosti v čase smrti právneho predchodcu žalobkýň, ako predbežnú otázku skúmal platnosť
kúpnej zmluvy a dospel k záveru, že táto je absolútne neplatná podľa § 39a OZ, a to po preskúmaní
postupu uzatvorenia kúpnej zmluvy zo strany žalovaného, ako aj s poukazom na výšku kúpnej ceny,
keď takýto postup napĺňa znaky skutkovej podstaty v civilnoprávnej úžery a takéto konanie sa prieči

dobrým mravom. Z konania žalovaného mal za preukázané, že ten zneužil pri uzatváraní kúpnej zmluvy
neskúsenosť a dôverčivosť právneho predchodcu žalobkýň, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy mal 72
rokov, keď mu neuviedol všetky známe okolnosti ohľadne vybudovania strategického parku a keď táto
skutočnosť už musela byť žalovanému v čase uzatvárania zmlúv známa. Ponúkol mu za predmetnú
nehnuteľnosť kúpnu cenu, ktorá nezodpovedala jeho reálnej trhovej hodnote, čím došlo k hrubému

nepomeru vzájomných plnení. Takáto prax žalovaného pri uzatváraní zmlúv je známa súdu z iných
konaní, a preto kúpnu zmluvu považuje za absolútne neplatný právny úkon pre jej rozpor s dobrými
mravmi. Keďže súd vyhodnotil zmluvu ako absolútne neplatnú, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a určil,
že právny predchodca žalobkýň bol vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností v čase jeho smrti a že
zložená finančná náhrada za vyvlastnenie patrí do dedičstva po poručiteľovi C.. O náhrade trov konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa
jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá a bude mu priznaná náhrada trov konania. Svoje
odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,

že sa nestotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadne preukázania naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Úschova nebola zložená z dôvodu, že neprišlo k uzavretiu
zmluvy so spoločnosťou MH Invest s.r.o., úschova bola zložená z dôvodu, že došlo k vyvlastneniu.
Nesprávnym je i tvrdenie, že Slovenský pozemkový fond nemožno žalovať o plnenie. Podľa jeho názorutakúto žalobu je možné podať. Vyvlastnenie má až subsidiárny charakter, ak by cieľ vyvlastnenia
bolo možné dosiahnuť využitím predkupného práva (štátu), neexistoval by žiaden zákonný dôvod,
aby bol pozemok vyvlastnený. Poukazoval na rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Nitra, kde v

obdobných prípadoch, kde bol žalovaný v procesnom postavení žalobcu, súd rozhodol, že na určení
nie je naliehavý právny záujem. Takouto rozdielnou rozhodovacou činnosťou sa narušuje aj princíp
právnej istoty, ktorého obsahom je rozhodovať skutkovo v obdobných veciach rovnako. Záver súdu,
že žalovaný sa nestal vlastníkom, lebo jeho vlastnícke právo nebolo zapísané z dôvodu predkupného
práva štátu, je nesprávnym. Zmluva je platná a účinná dňom jej podpisu, rozhodnutie o vklade nie

je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal účinnosť zmluvy. Záver súdu o následkoch spojených s
údajným porušením predkupného práva vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Predkupné
právo v čase uzatvorenia zmluvy neexistovalo a nebolo zapísané v katastri, a teda strany nemohli mať o
ňom žiadnu vedomosť, boli viazané svojimi obligačnými prejavmi. Súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil aj čo sa týka neprimeranosti ceny. Svoj záver dostatočne
neodôvodnil a rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Osvedčenie o významnej investícii bolo

vydané dňa 08. 07. 2015, teda až po uzavretí zmluvy. O pripravovanej investícii v čase uzatvorenia
zmluvy nevedel, a preto ani nemohol za pozemok ponúknuť inú cenu. Z uvedeného je zrejmé, že súd
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Zodôvodneniarozhodnutia
nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť právneho úkonu vyplývať a aké skutkové
zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu.

Posudzovanie právnych úkonov bez prihliadnutia na základné zásady súkromného práva môže viesť k
nezodpovednému správaniu subjektov práva, ktoré by namiesto prijatia zodpovednosti za svoje konanie
„preniesli zodpovednosť na druhú zmluvnú stranu z účelových dôvodov“. V konaní nebolo preukázané,
že sa jedná o neprimeranosť plnení, naopak, v konaní bola predložená písomná kúpna zmluva, ktorá
bola určitá, jasná a zrozumiteľná a podpis predávajúceho bol úradne overený.

3. K odvolaniu sa vyjadrili žalobkyne, ktoré navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedli, že napadnuté rozhodnutie považujú za vecne správne a plne
sa stotožňujú s právnymi závermi súdu, uvedenými v jeho odôvodnení. Súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým, ako aj právnym záverom, ktoré následne aj podrobne a

zrozumiteľne vyslovil. Súd správne uviedol, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi pôvodným žalobcom
a spoločnosťou MH Invest s.r.o. nedošlo z dôvodu smrti pôvodného žalobcu a vlastníka nehnuteľnosti,
a preto nemohlo dôjsť k dohode a nehnuteľnosť bola vyvlastnená. Finančné prostriedky boli zložené
do úschovy Slovenského pozemkového fondu a jediným možným spôsobom, ako docieliť, aby náhrada
za vyvlastnenie mohla byť riadne prejednaná ako dedičstvo po pôvodnom vlastníkovi ako poručiteľovi,

v prospech žalobkýň bola predmetná žaloba. Súd správne vyhodnotil kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi
pôvodným žalobcom a žalovaným ako absolútne neplatný právny úkon. V plnom rozsahu sa stotožňuje
aj s právnym názorom súdu, podľa ktorého od vzniku zákonného predkupného práva štátu podľa § 3
ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z., ktoré vzniklo k predmetu sporu dňa 08. 07. 2015 schválením osvedčenia
o významnej investícii vládou SR, bola zmluvná voľnosť žalovanej obmedzená priamo zo zákona. Po

uzavretí kúpnej zmluvy, stranami nastali okolnosti brániace realizácii predmetu zmluvy, čím sa plnenie
zo zmluvy stalo objektívne nemožným. Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne vo všetkých
rozhodnutiachvydanýchvobdobnýchveciachuvádzazhodnézávery,ato,žeakpredkupnéprávoštátov
vzniklo po uzavretí kúpnych zmlúv, nastali okolnosti brániace realizácie predmetu zmluvy, čím sa plnenie
zo zmluvy stalo objektívne nemožným. Tiež sa nestotožňuje s názorom, že predkupné právo štátu má

taký istý obsah, ako predkupné právo spoluvlastníka veci. So zákonným predkupným právom štátu je
správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povinný
prihliadať aj na existenciu takéhoto predkupného práva štátu a toto právo posudzovať ako skutkovú
právnuskutočnosť,ktorábymohlamaťvplyvnapovolenievkladu.Súdsprávnevyhodnotilajskutočnosť,
že žalovaný sa nikdy nestal vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Prvotné rozhodnutie správneho orgánu

o povolenie vkladu vlastníckeho práva žalovaného bolo zrušené na základe rozhodnutia o vyhovení
protestu prokurátora. Až vkladom do katastra nehnuteľností sa nadobúda vlastníctvo a zmluva sa stáva
účinnou. V predmetnom prípade nikdy nenastali obligačno-právne (z dôvodu absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy), ani vecno-právne účinky kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu a z toho
dôvodu sa žalovaný nikdy nestal vlastníkom sporných nehnuteľností. Kúpna cena ponúknutá žalovaným

pôvodnému žalobcovi bola v zjavnom nepomere s reálnou hodnotou nehnuteľností. Skutkové okolnosti
uzatvárania kúpnych zmlúv boli v spore preukázané a súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti,
pričom súd správne vyhodnotil kúpnu zmluvu za absolútne neplatnú nielen v zmysle ust. § 39 OZ pre
porušenie zákonného predkupného práva štátu, ale aj v zmysle ust. § 39a OZ. Žalovaný namieta ajnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust.
§ 220 ods. 2 CSP. Súd uviedol v rozhodnutí rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán sporu v prerokovávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a

citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
V celom rozsahu sa preto stotožňuje so skutkovým a právnym vyhodnotením veci súdom v predmetnej
veci.

4. V priebehu odvolacieho konania dňa 30. 03.2022 bolo zo strany právneho zástupcu žalobkýň

oznámené, že žalobkyňa v 1. rade E. I. zomrela dňa XX. XX. XXXX. Z notárskeho úradu JUDr. Aleny
Mesárošovej bolo krajskému súdu dňa 25. 05. 2022 oznámené, že ako dedička po poručiteľke pripadá
do úvahy v tretej dedičskej skupine jej jediná sestra R. T., rod. I., nar. XX. XX. XXXX.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 363 a § 365
ods. 1 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP),
viazanýskutkovýmstavomzistenýmsúdomprvejinštanciepodľa§383CSP,beznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), za splnenia podmienok ustanovených v § 219 ods. 3 CSP, dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa §

387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť,anitakáaplikáciapríslušnýchustanovenívšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorábybola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutiu
súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám,
ktoré na túto časť rozhodnutia kladie citované ustanovenia § 220 CSP. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

7. Zásadným odvolacím dôvodom žalovaného bol nesúhlas s právnym názorom súdu prvej inštancie v
tom, že pôvodný žalobca a v súčasnosti už len jeho právna nástupkyňa žalobkyňa R. T. majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Pôvodný žalobca sa domáhal v konaní určenia vlastníckeho
práva nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi ním a žalovaným dňa 17.
06. 2015. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva vyplývala vtedy

z ust. § 80 písm. c OSP. Určovacia žaloba v zmysle citovaného ustanovenia § 80 písm. c/ OSP a v
súčasnosti § 137 písm. c/ CSP má preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou
možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave
nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne
prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a je prostredníctvom nej možno

dosiahnuť úpravu tvoriaci určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
Určovacia žaloba je procesným inštitútom, pre ktorý nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia
účastníkov. Úspešne ju môže podať len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem v podstate nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov. Pre úspech sporu je nutné,
aby účastníci boli subjektmi práva a povinnosti, prípadne právneho vzťahu, ktoré majú byť určené, ale

podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení.

8. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti
zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností

(výpis z LV preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne
postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj
ohrozené, pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v
zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určení vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkomna odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť
zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.
9. V čase podania žaloby bol nepochybne ako vlastník na liste vlastníctva zapísaný žalovaný. V

súčasnosti je ako vlastník na liste vlastníctva zapísaný Jaguár Landrover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B,
Bratislava. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na úpravu ust. § 228 ods. 2 CSP a § 34 ods. 2
Katastrálneho zákona, ktorý umožňuje, aby v dôsledku ďalších zmien práv k nehnuteľností, ku ktorým
dôjde počas súdneho konania, nebolo nutné meniť žalobu (napádaním ďalších právnych úkonov a
rozširovaním okruhu pasívne legitimovaných účastníkov konania). Výrok právoplatného rozsudku o

určení vecné práva k nehnuteľnosti je v takom prípade záväzným nielen pre subjekty sporu, ale aj pre
osoby neoznačené v rozsudku, ktoré nadobudli vecne právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného po
začatí súdneho konania, pokiaľ právna zmena bola prevedená po zápise poznámky o začatí súdneho
konania v katastri nehnuteľností, čo je daný prípad, pretože z informatívneho výpisu z LV č. XXXX. pre
kat. úz. B., obec LA.y, okres L. vyplýva, že poznámka o prebiehajúcom konaní vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam bola do KN zapísaná už v roku 2015, pričom kúpna zmluva, n a základe ktorej bol ako

vlastník predmetných nehnuteľností do KN zapísaný v súčasnosti Jaguar Landrover Slovakia s.r.o., bola
až v roku 2017, a to na základe kúpnej zmluvy pod V 11357/17-118/18. V čase vyhlásenia rozsudku
bola síce ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaná už osoba odlišná od terajšieho vlastníka,
avšak vklad jej vlastníckeho práva do KN bol povolený až potom, čo bola v KN zapísaná poznámka o
prebiehajúcom súdnom konaní, a teda podľa § 137 písm. c/ v spojení s § 228 ods. 2 CSP, bol daný

naliehavý právny záujem pôvodného žalobcu a jej právnej nástupkyni na požadovanom určení ním
tvrdeného vlastníckeho práva nielen v čase začatia sporu, ale aj v čase vyhlásenia rozsudku.
10. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to i po pripustenej zmeny žaloby, keď právne
nástupkyne po zomrelom poručiteľovi C. I. žiadali, aby súd určil, že tento bol vlastníkom sporných

nehnuteľností ku dňu jeho smrti, t. j. k 29. 02. 2016 a zároveň že náhrada za vyvlastnenie pozemku,
ktorá je na depozitnom účte Slovenského pozemkového fondu, patrí do dedičstva po poručiteľovi C. I..
Ide totiž o žalobu, ktorá rieši aktuálnu otázku, pretože ide o žalobu na určenie, že vec patrí do dedičstva,
ktorej aktuálnosť je v tom, že vec môže (bude) prejednaná v dedičskom konaní, bez určenia ktorého
by totiž dedičia nemohli nadobudnúť dedičstvo po právnych predchodcoch, a teda nemajú iný „právny

nástroj“ na nadobudnutie majetku poručiteľa. V posudzovanom prípade ide podľa názoru odvolacieho
súdu o účinný procesný nástroj ochrany práva žalobkyne a bez tohto určenia by jej právo bolo ohrozené
a stalo sa neistým.
11. I v ďalšej časti sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, vyjadrenej v
bode 20 rozhodnutia, keď konštatoval, že žalovaný nikdy nenadobudol vlastnícke právo k predmetnej

nehnuteľnosti. V plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého od vzniku
zákonného predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z., ktoré vzniklo k predmetu
sporu dňa 08. 07. 2015 schválením osvedčenia o významnej investícii vládou SR, bola zmluvná voľnosť
žalovaného obmedzená priamo zo zákona. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi stranami sporu nastali
okolnosti brániace realizácii predmetu zmluvy, čím sa plnenie zo zmluvy stalo objektívne nemožným.

Súd prvej inštancie správne odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžrk/2/2018 a 10Sžrk/8/2017, v ktorom súd obdobnú situáciu vyhodnotil ako dodatočnú právnu
nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva na
základestranamiuzavretejkúpnejzmluvy.Súdsprávnetedavyhodnotilskutočnosť,žežalovanýsanikdy
nestal vlastníkom sporných nehnuteľností. Prvotné rozhodnutie správneho orgánu o povolení vkladu

vlastníckeho práva žalovaného bolo zrušené na základe rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora,
ktorý namietal, že správny orgán neprihliadol na existenciu zákonného predkupného práva štátu.
Žalovanýsanestalvlastníkomnehnuteľnostívdôsledkuopätovnéhorozhodnutiaokresnéhoúradu,ktorý
zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a tým sa obnovilo vlastnícke
právo právneho predchodcu žalobkyne. Až vkladom do katastra nehnuteľností sa nadobúda vlastníctvo

a zmluva sa stáva účinnou a v danom prípade nenastali obligačno-právne, ani vecno-právne účinky
kúpnej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu a z toho dôvodu sa žalovaný nikdy nestal vlastníkom
sporných nehnuteľností.

12. I v ďalšej časti sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti

kúpnej zmluvy odôvodnenej v bode 22 až 24 rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné k tomu niečo
doplniť. I odvolaciemu súdu je z iných obdobných konaniach známy postup uzatvárania zmlúv zo strany
žalovaného, kde súdy vyhodnocujú takéto zmluvy za absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný v
priebehu konania poukazuje na skutočnosť, že predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnejzmluvy, avšak dodatok ku kúpnej zmluve bol podpisovaný už po vzniku zákonného predkupného práva
štátu, a preto mu muselo byť zrejmé, že kúpna cena za predmetný pozemok je pre právneho predchodcu
žalobkyne nevýhodná a celé jeho konanie možno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to i v časti o nároku na náhradu trov konania.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP s

poukazomna §255ods.1CSPaúspešnejžalobkynipriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovoláte!' domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovoláte!' musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).