Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122201765
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pecuchová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2122201765.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: X.. K. P., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/X, D.,
zastúpeného: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581 proti odporcovi:
E. W., nar. X.XX.XXXX, K.. Č. X, A. Q., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Odporcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2022 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa realizácie stavby, akýchkoľvek stavebných
prác, stavebných úprav a rekonštrukcie nehnuteľností nachádzajúcich sa na ktoromkoľvek z pozemkov

evidovaných v katastrálnom území: K. D., obec: D., okres: T. a to pozemok parc. č. XX/X, parcela registra
„P.“ evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere
XXXX m2, pozemok parc. č. XX/X, parcela registra „P.“ evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere XXX m2, a to až do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom stavebnom povolení prístavby a stavebných úprav
rodinného domu na týchto pozemkoch.

2.Navrhovateľ uviedol, že spolu s manželkou je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v
k.ú. K. D. a preto je bezprostredne dotknutým stavebnými prácami realizovanými na pozemku odporcu
a súčasne je účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby iniciovanom odporcom. Poukázal na
chronológiu prípadu, keď dňa 1.7.2020 bol na základe podnetu navrhovateľa vykonaný štátny stavebný
dohľad na pozemku s parc. č. XX/X, ktorý orgán skonštatoval, že odporca ako stavebník zahájil na

pozemku s parc. č. XX/X realizáciu zmeny stavby rodinného domu prístavbou objektu garáže a zimnej
záhrady max. v štádiu hrubej stavby bez dokončeného zastrešenia a výplní otvorov. Orgán štátneho
stavebného dohľadu ústne vyzval odporcu na okamžité zastavenie stavebných prác s tým, že umožnil
dokončiť zastrešenie hrubej stavby (č. l. 5 a 6). Následne dňa 10.8.2020 obec D. vydala Rozhodnutie
o prerušení konania a vyzvala odporcu na predloženie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie (č. l.
8). Dňa 18.9.2020 bol vykonaný opakovaný štátny stavebný dohľad, kde bolo zistené, že odporca aj

napriek výzve na zastavenie stavebných prác, pokračoval v prácach a osadil výplne okien, garážovú
bránu a plné oplotenie (č. l. 8-9). Odporca podal dňa 4.11.2020 žiadosť o dodatočné stavebné povolenie
(č. l. 10). Dňa 10.5.2021 bolo vykonané miestne zisťovanie k dodatočnému stavebnému povoleniu, o
ktorom pojednávala zápisnica zo dňa 10.5.2021 (č. l. 11) a kde sa odporca vyjadril, že nevedel, že nejde
o jednoduchú stavbu a tiež uviedol, že všetky doposiaľ realizované stavebné práce boli vykonávané
svojpomocne a bez stavebného dozoru. Dňa 20.1.2022 bol vykonaný ďalší štátny stavebný dohľad, ktorý

potvrdil, že boli do steny garáže zafrézované odtokové rúry, odporca aj naďalej užíval neskolaudované
stavby, pričom bolo porovnaním fotodokumentácie zistené, že odporca uskutočnil ďalšie stavebné práce(č. l. 12-19). Navrhovateľ bol upovedomený listom zo dňa 15.2.2022 o začatí trestného stíhania pre
prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 a 2 Trestného zákona.

3.S ohľadom na vyššie uvedenú chronológiu navrhovateľ uviedol, že odporca aj napriek výzve na
zastavenie stavebných prác, v týchto prácach pokračoval, pričom išlo len o výpočet stavebných prác,
ktoré boli viditeľné, keďže odporca navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi nepovolil vstup na
svoj pozemok. Navrhovateľ poukázal na porušovanie stavebných predpisov zo strany odporcu, na
ktoré upozorňoval štátny stavebný dohľad práve navrhovateľ. Tiež poukázal na to, že stavebný úrad

nevykonalkontroluzrealizovanýchstavebnýchprácvrodinnomdomeodporcu.Odporcavykonávapráce
svojpomocne a bez stavebného dozoru.

4. Navrhovateľ vo vzťahu k prístavbe garáže a múru poukázal na to, že v pravej prednej časti stavby od
ulice je umiestnená plynová prípojka, pričom podľa § 27 ods. 1 zákona č. 70/1988 Zb. sa na ochranu
plynárenských zariadení zriaďujú ochranné pásma. Navrhovateľ poukázal na ustanovenia § 27 ods.

4, § 27 ods. 6, § 22 písm. h) citovaného zákona, pričom s poukazom na ne bolo zrejmé, že odporca
vykonávastavebnéprácebezpísomnéhosúhlasudodávateľaplynu,pričom OOPZZavarzačalotrestné
stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia. Navrhovateľ tvrdil, že nebol dodržaný zo strany odporcu
ani zákon č. 70/1988 Zb., ktorým konaním odporcu došlo k bezprostrednému a bezprecedentnému
ohrozeniu ľudí a majetku nachádzajúcich sa v jeho okolí. Uvedené konanie odporcu ako stavebníka

považoval navrhovateľ za konanie v rozpore so stavebným zákonom a za absolútnu ľahostajnosť
k dotknutým právnym predpisom. Aj napriek uloženému zákazu odporcovi pokračovať v stavebných
prácach, bolo zrejmé, že v nich pokračuje. Navrhovateľ mal za to, že odporca nedisponoval a ani
nedisponuje akýmkoľvek súhlasným stanoviskom stavebného úradu, neohlásil vykonávanie stavebných
prác a úprav, nepožiadal o vydanie stavebného povolenia a stavebné práce vykonával svojpomocne

a bez stavebného dozoru aj napriek zákazu. Keďže ochrana poskytovaná navrhovateľovi stavebným
úradom bola absolútne neúčinná, navrhovateľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
súd zakáže odporcovi pokračovať v stavebných prácach.

5.Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ predložil fotodokumentáciu

súvisiacu s konaním stavebných prác na nehnuteľnosti v susedstve navrhovateľa, ako i záznamy z
vykonania štátneho stavebného dohľadu, upovedomenie o začatí trestného stíhania, výpisy z listu
vlastníctva č. XXX O. XXX.

6.Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako i jeho prílohami, súd zistil

nasledovný skutkový a právny stav veci.

7.Navrhovateľ je so svojou manželkou vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX,
ktorá susedí s nehnuteľnosťou odporcu zapísanou na liste vlastníctva č. XXX tak, ako to vyplýva z
nákresu doloženého navrhovateľom do súdneho spisu (č. l. 24). Z návrhu a dokladov doložených

navrhovateľom do súdneho spisu vyplýva, že nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. uloženia
povinnosti odporcovi zdržať sa realizácie stavby, stavebných prác, úprav a rekonštrukcie na pozemku
parc. č. XX/X a parc. č. XX/X vo výlučnom vlastníctve odporcu a to až do právoplatného rozhodnutia
stavebného úradu o dodatočnom stavebnom povolení prístavby a stavebných úprav rodinného domu
na pozemkoch parc. č. XX/X a parc. č. XX/X, sa navrhovateľ domáha z dôvodu, že odporca porušuje

nielen stavebné predpisy, keď aj napriek zákazu pokračuje v stavebných prácach, ale porušuje aj
zákon č. 70/1988 Zb. o energetike v aktuálnom znení, z ktorého dôvodu orgán činný v trestnom konaní
začal trestné stíhanie pre prečin Všeobecného ohrozenia. Podľa názoru navrhovateľa tým, že odporca
vykonáva stavebné práce v ochrannom pásme plynárenského zariadenia a to bez predchádzajúceho
súhlasu dodávateľa plynu, došlo k ohrozeniu ľudí a majetku nachádzajúcich sa v jeho okolí. Navrhovateľ

sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, aby nedošlo k zrealizovaniu všetkých zamýšľaných
prác odporcom ešte pred právoplatným skončením konania o dodatočnom povolení stavby.

8.Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 2 na konanie o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

9.Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.10.Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11.Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12.Podľa § 327 C. s. p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13.Podľa § 328 ods. 1 C. s. p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14.Podľa § 328 ods. 2 druhá veta C. s. p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

15.Podľa § 329 ods. 1 C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16.Podľa § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní,
alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia
je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do

práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu
zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením
súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí
len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy

pomerov. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie
nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie
odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi,
ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.

18.Súd sa v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom
podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami a dospel k záveru, že nie sú
splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

19.Súd poukazuje na to, že podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z
dvoch dôvodov - z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, pričom tieto pomery
musia mať vždy povahu právnych vzťahov a jednak z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z
osobitnej povahy tohto procesného inštitútu vyplýva zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri
rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán,

bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Potreba
úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, naliehavá a nevyhnutná, pričom túto potrebu musí
osvedčiť navrhovateľ.20. Súd po preskúmaní návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že potreba bezodkladne upraviť právne
pomery medzi účastníkmi z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva. V prvom rade

súd poukazuje na to, že z návrhu nebolo zrejmé, ktoré právne vzťahy je potrebné medzi stranami
sporu upraviť. Navrhovateľ síce predložil listinné dôkazy, z ktorých malo vyplývať, že odporca vykonáva
stavebné práce, a to aj bez dodatočného stavebného povolenia, avšak neuviedol, akým spôsobom
majú byť porušované alebo ohrozované jeho práva konaním odporcu, resp. ktoré jeho práva by mali
byť vykonávaním stavebných prác odporcom na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve porušované, prípadne

k akým zásahom do práv navrhovateľa konaním odporcu dochádza. Navrhovateľ v podanom návrhu
tvrdil porušovanie stavebných predpisov, z ktorej skutočnosti však nevyplývalo konkrétne porušovanie,
či ohrozenie práv samotného navrhovateľa. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne
nebolo zrejmé, akým nepriaznivým následkom by malo neodkladné opatrenie zabrániť, v dôsledku čoho
súd nemal osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.

21. Navrhovateľ súčasne neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy strán sporu neodkladným
opatrením. Neodkladné opatrenie je výnimočným prostriedkom ochrany práv sporových strán, pričom
prichádza do úvahy iba subsidiárne, t. j. vtedy, keď iný prostriedok právnej ochrany nemôže ochranu
práv zabezpečiť. V prvom rade súd poukazuje na to, že z chronológie daného prípadu uvedenej
navrhovateľom vyplýva, že odporca vykonáva stavebné práce už od roku 2020. Vzhľadom na to, že

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal navrhovateľ v roku 2022, t. j. po viac ako roku, súd
nemal za preukázané, že ide o nevyhnutnú a naliehavú potrebu úpravy pomerov medzi stranami. Súd
poukazuje i na to, že len obavy navrhovateľa o zdravie a majetok nie sú relevantným dôvodom pre
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže išlo len o jeho subjektívne pocity bez opory v objektívnej
skutočnosti. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporca vykonáva stavebné práce v ochrannom pásme

plynárenského zariadenia nemal súd listinnými dôkazmi relevantne preukázané, pričom na druhej strane
tieto obavy navrhovateľa boli už predmetom iného konania, a to orgánov činných v trestnom konaní,
ktoré začali trestné stíhanie vo veci prečinu všeobecného ohrozenia. Aj ďalšie tvrdenia navrhovateľa
týkajúce sa porušovania stavebných predpisov zo strany odporcu boli predmetom iného konania a to
konkrétne správneho konania o nepovolenej stavbe. Z návrhu a príloh predložených s návrhom súd

nemal osvedčenú nielen bezprostrednú hrozbu vzniku ujmy, ale ani rozširovanie ujmy či škody na strane
navrhovateľa, či jeho právnej pozície.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu ako nedôvodný zamietol, keďže neboli splnené podmienky pre jeho nariadenie.

23. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. na základe zásady úspechu. Odporca
bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom rozsahu, preto mu vznikol
nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne trovy konania nevznikli, v súlade s článkom
17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, mu nárok
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresný súdTrnava.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.