Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 26, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519201357
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8519201357.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v právnej veci žalobkyne: L. P., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom L. XX, t.č. bytom G. XX, XXX XX P., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou:
Ing. Jana Markušová, Domašská 64, 080 06 Ľubotice, proti žalovaným: 1. R. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XXX, 2. U. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, obaja žalovaní právne zastúpení:
JUDr. L. Lajčáková, advokát so sídlom Štúrova 131/16, 058 01 Poprad, v konaní o určenie vlastníctva
k pozemkom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná
zaplatiť žalobkyňa, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k k podielu 100/1200-in z celku
na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. územia L..

2. Žalobu dôvodila tým, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na LV
č. XXXX a LV č. XXXX kat. územia L. v podiele 1/48-ina z celku. Žalovaná v 1. rade nadobudla na

sporných nehnuteľnostiach podiel, a to na základe rozhodnutia o vydržaní Vy 0120/06/Ja-8, Z 742/2013-
ROEP-38/13. Následne nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX kat. územia L. previedla darovacou
zmluvou na žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa podanou žalobou namieta vlastnícke právo žalovaných v
1. a 2. rade, nakoľko žalovaná v 1. rade vydržala nehnuteľnosti po Z. U., ktorá nie je jej blízkou osobou.
Taktiež žalovaná v 1. rade nemohla užívať sporné nehnuteľnosti od roku 1958, nakoľko v tom čase
ich užívalo JRD Poľana L. a nemohla byť žalovaná v 1. rade v presvedčení, že sporné nehnuteľnosti
patria, pretože na listoch vlastníctva ešte v roku 2010 bola evidovaná Z. U., ktorá bola v obci známou,

čo muselo byť komisii ROEP zrejmé. Ďalej žalobkyňa uviedla, že Z. M., rod. U. je totožná s Z. U. a
táto je sestra matky žalobkyne. Žalobkyňa mala nadobudnúť sporné nehnuteľnosti na základe prevodu
a pokynu dedičov U. a T. M., synov Z. U., ktorý v emailovej komunikácii bol predložený Notárskemu
úradu JUDr. Heleny Gočovej v Starej Ľubovni, pričom všetky nehnuteľnosti mali prejsť na L. P., rod. B..
V súvislosti s touto skutočnosťou žalobkyňa predložila notársku zápisnicu N 130/2012, Nz 15539/2012,
NCRIs 1590/2012 zo dňa 3.5.2012. Ďalej žalobkyňa uviedla, že je právnou nástupkyňou po Z. U. a chce
zosúladiť právny vzťah so vzťahom faktickým.

3. Žalovaní navrhli vo vyjadrení žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že žalobkyňa v žalobnom
návrhu nepreukázala právny titul na vyporiadanie vlastníctva v jej prospech a ani nepreukázala právny
vzťah k Z. U.. V rokoch 1910 až 1950 v Jarabine žilo 5 U.i U.. Zo žalobkyňou predloženého dôkazu LVXX z roku 2004, v ktorom je vedená pod B21 Z. U. s podielom 100/1200 vyplýva, že žalobkyňa sporné
vlastníctvo k pozemkom nikdy nenadobudla. Žalovaní navrhli spor usporiadať dohodou o urovnaní, ktorí
predložili v prílohe, avšak žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 11.2.2021 trvala na vysporiadaní veci súdnou

cestou.

4. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na svojich vyjadreniach, opätovne poukázala, že sporné
nehnuteľnosti nadobudla na základe listu bratrancov, t.j. detí Z. U. a nadobudla všetok majetok po Z. U..
Následne notárskou zápisnicou sa podelila o majetok so sestrou U. M., preto je i ona uvedená v notárskej

zápisnici. Poukázala na to, že pomáhala pri obhospodárovaní sporných nehnuteľností v minulosti,
žiadala, aby súd v konaní vypočul členov komisie ROEP a aby žalovaná preukázala právny vzťah k Z. U..
Žalovaní taktiež zotrvali na svojej argumentácii, namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na
podanej žalobe, absenciu aktívnej vecnej legitimácie a nespôsobilosť petitu žaloby na zápis do katastra
nehnuteľnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia
považuje:
5. Z rozhodnutia Správy katastra Stará Ľubovňa zo dňa 15.9.2009 sp. zn. Vy0120/06-Ja-8 má súd
preukázané, že žalovaná v 1. rade nadobudla podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 180/1995 Z.z.,
vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území L. okrem iných i k parcelám vedených na LV č. XX, a to

parcely KN E 6105, 6113, 6114, 6139, 6140, 6141, 6142, 6143, 6144, 6145 a 6146 po Z. V. vedená pod
bodom B19, č.d. 2087/27 v podiele 75/1200, V. W. pod bodom B20, č.d. 2087/28 v podiele 75/1200 a
po Z. U. vedenej pod bodom B21, č.d. 2087/28 v podiele 100/1200 vydržaním, a to dňom 1.1.1991.
Na základe darovacej zmluvy zo dňa 21.1.2015 žalovaná v 1. rade previedla svoj podiel na
nehnuteľnostiach vedený na LV č. XXXX na žalovaného v 2. rade.

Z predloženej notárskej zápisnice N 130/2012 zo dňa 3.5.2012 je preukázané, že L. P., rod. B. -
žalobkyňa a U. M., rod. U. nadobudli vlastnícke právo k podielom na nehnuteľnostiach zapísaných v kat.
území B. na LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX a pozemkom v kat. území F. Z. vedených na LV XXXX, LV
XXXX vydržaním, a to po U. U., Z. U., U. U. a X. U. každá v podiele 1 a ktoré nadobudli od matky U.
B., rod. U., ktorá ich užívala pred nimi ako vlastníctvo svoje, t.j. ako majetkoprávne vysporiadanie na

základe kúpnych zmlúv uzavretých s pôvodnými vlastníkmi.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
6. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu

nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

7. Podľa§ 137 CSPŽalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

8. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.

9. Podľa § 124 OZ Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

10. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávo zdržuje.

11. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

12. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.13. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

14. Podľa § 134 ods. 1 Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe podobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

15. Podľa § 460 OZ Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

16. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.

19.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti

(je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k.
III. ÚS 517/2011-9). Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu účastníkov, tak na
strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Kto je účastníkom konania, určuje právo procesné. Naproti
tomu vecnú legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že
niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotnej povinnosti, resp. nie je nositeľom hmotného práva alebo hmotnej povinnosti, o ktoré v konaní
ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy v samostatnom konaní.

20. Žalobkyňa v konaní žiadala určiť, že je vlastníčkou podielu na sporných nehnuteľnostiach. Svoje
vlastnícke právo odvodzovala od Z. U., resp. M.ovej, ktorá bola evidovaná na LV č. XX kat. územia L..

Z vykonaného dokazovania (predložených rodných listov č.l. 267,268,269) súd ustálil, že Z. U. - M.ová
bola sestra matky žalobkyne.

21. Základnou podmienkou úspechu u všetkých žalôb vo vlastníckych veciach je preukázanie
vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva o svoj prospech

(R 60/1972). V konaní žalobkyňa však nepreukázala svoje vlastnícke právo k podielu na sporných
nehnuteľnostiach. V priebehu konania uviedla, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam mala
nadobudnúť od listu bratrancov - pokynu na prevod U. a T. M.a (č.l. 110). Tu súd musí uviesť, že v
slovenskom právnom poriadku platí zásada - nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet, t.j., že
nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má on sám. Z vykonaných dôkazov súd nemá preukázané,

aby uvádzaní bratranci boli vlastníkmi podielu na sporných nehnuteľnostiach (boli evidovaní v katastri
nehnuteľností, resp. pozemkovej knihe, ako vlastníčka bola v evidencii nehnuteľností ich matka). Tieto
osoby tak nemohli previesť vlastníctvo k sporným podielom na nehnuteľnostiach na žalobkyňu. Pokiaľ
aj žalobkyňa odkazuje na vyhlásenia, ktoré sú obsiahnuté v zápisnici o vydržaní N130/2012 zo dňa
3.5.2012, tak z týchto vyplýva, že tieto osoby nemajú námietky k vydaniu osvedčenia vyhlásenia, o tom,

že žalobkyňa a U. M., rod. U. vydržali vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam (kat. územia B.
a kat. územia F. Z.) každá v podiele 1-ina. Súd vzhľadom na skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici
zamietol návrh na vykonanie dôkazu zabezpečením si tohto vyhlásenia, pretože tento dôkaz nesvedčí
o vlastníckom práve žalobkyne k podielom na sporných nehnuteľnostiach.

22. K námietke žalobkyne, aby žalovaní preukázali vlastnícke právo a právny vzťah k Z. U., súd
uvádza, že táto námietka nie je právne významnou v predmetnom spore. Predmetom konania je určenie
vlastníckeho práva v prospech žalobkyne a nie určenie, že žalovaní nie sú vlastníkmi podielu na
sporných nehnuteľnostiach. V spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je
vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre

žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp.
skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul.23. Súd zamietol i návrh na vykonanie dokazovania výsluchom členov komisie ROEP, pretože týmto
dôkazom by nedošlo k preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Tento dôkaz navrhla
žalobkyňa na vyvrátenie splnenia podmienok vydržania žalovanou v 1. rade, avšak súd opätovne

uvádza, čo už vyššie uviedol, že v konaní o určenie vlastníctva práva bremeno tvrdenia a dôkazu
zaťažuje toho, kto žiada určiť vlastnícke právo v prospech svojej osoby (viď bod 22).

24. Súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III, ÚS
260/06, v zmysle ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, bez toho, aby zachádzal do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

25. Vzhľadom na uvedené súd v dôsledku nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobu v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol:
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak,

že žalovaným v 1. a 2. rade ako plne úspešní v konaní, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, ktoré je žalobkyňa povinná žalovanej nahradiť vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným
uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.