Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 20, 2022

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6421201421
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2022:6421201421.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.RadovanomBeňomvprávnejvecižalobkyne

D. D., E.. XX.XX.XXXX, I. S. J. Č.. XX, XXX XX S. J., zastúpená Advokátska kancelária Ivan Syrový,
s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanej A.. S. D., E..
XX.XX.XXXX, I. S. J. Č.. XXX/X, XXX XX S. J., zastúpená SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36
862 711, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o určenie nadobudnutia práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že na nehnuteľnosti - pozemku T. Z.. Č.. XXXX - ostatná plocha o výmere XXX
A.X, zapísanom na liste vlastníctva Č.. XXX Z. D..Ú.. S. J., F. S. J., F. Ž. E. G., viazne vecné bremeno

spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech vlastníka nehnuteľnosti - pozemku T. Z.. Č.. XXX/
X - záhrada o výmere XXX A.X, zapísaného na liste vlastníctva Č.. XXXX Z. D..Ú.. S. J., F. S. J., F. Ž.
E. G., a to v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotovenom dňa
25.03.2021 vyhotoviteľom: Ing. Roman Strelka - GEOCOMP, autorizačne overenom dňa 26.03.2021 Ing.
Martinom Grmanom, úradne overenom dňa 23.04.2021 Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny
odbor pod číslom G1-121/2021, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 03.05.2021, po pripustení jej zmeny
uznesením č.k. 28C/8/2021-107 zo dňa 23.02.2022, sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že vlastník
pozemku T. Z.. Č.. XXX/X - Y. F. K. XXX A.X, zapísaného na P. Č.. XXXX Z. D..Ú.. S. J., má právo
prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemok T. Z.. Č.. XXXX - ostatná plocha
o výmere 491 m2, zapísaný na P. Č.. XXX Z. D..Ú.. S. J., v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XXX/XXXX Y. B. XX.XX.XXXX.
1.2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou pozemku T. Z.. Č.. XXX/X K. D..Ú..

S. J., umiestneného v zastavanom území obce, ktorý je využívaný ako prístup k ňou vlastneným
nehnuteľnostiam s napojením na cestu III. triedy č. XXXXXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku
T. Z.. Č.. XXXX K. D..Ú.. S. J.. T. U.. J. Č.. XXXXXX je umiestnená na pozemku T. Z.. Č.. XXXX, Y. E. P.
Č.. XXXX K. D..Ú.. S. J., ktorého vlastníkom je Banskobystrický samosprávny kraj.
1.3. Dopravné napojenie nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne na cestu III. triedy Č.. XXXXXX bolo
riešené v roku 2002, kedy bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu v Žiari nad Hronom, odbor dopravy
a pozemných komunikácií č. F.-I.-XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 07.10.2002, ktorým bolo vyhovené žiadosti

A. G. (právny predchodca žalobkyne) o povolenie pripojenia účelovej komunikácie k stavbe „Rodinného
domu“ z parcely č. XXX/X na cestu U. K. D..Ú.. S. J.. Citované rozhodnutie je v priamej súvislosti so
stavebným povolením vydaným Okresným úradom v Žiari nad Hronom č. XXXX/XXXXX, XXXX/XXXXXY. B. XX.XX.XXXX, ktorým bola povolená stavba rodinného domu, pričom dopravné napojenie bolo
riešené práve cez parcelu č. XXX/X.
1.4. Parcela T. XXX/X bola vytvorená geometrickým plánom v roku 2001. Právny predchodca žalobkyne

A. G. ju následne odkúpil od pôvodnej vlastníčky B. Q. (právna predchodkyňa žalovanej), aby si tým
vyriešil prístup k svojim nehnuteľnostiam, ktoré v súčasnosti vlastní žalobkyňa. Cez parcelu T. XXX/
X A. G. už v tom čase umožňoval prechod ostatných vlastníkov nehnuteľností v danej lokalite, v čom
žalobkyňa pokračuje. Títo vlastníci nehnuteľností sa aj podieľali na budovaní pripojenia na cestu III.
triedy. V čase riešenia pripojenia parcely T. XXX/X E. T. U.. triedy súčasná parcela T. XXXX neexistovala

a vznikla s odstupom času pri pozemkových úpravách tak, že zabrala časť Z. XXX, čo bola cesta,
pričom po pozemkových úpravách sa parcelné číslo cesty zmenilo na T. XXXX. Zhotoviteľ projektu
pozemkových úprav nezohľadnil skutočnosť, že na parcele XXX/X, ktorá do času pozemkových úprav
susedila s Z. XXX, na ktorej leží teleso cesty, vytvoril parcelu T. XXXX, ktorá vytvára prekážku na
vstupe z cesty III. triedy na parcelu XXX/X. Pripojenie Z. T. XXX/X na cestu III. triedy bolo vybudované
zákonným spôsobom na základe príslušných povolení. V danej lokalite prebehlo viacero stavebných

konaní, ktoré riešili prístup k nehnuteľnostiam cez parcelu T. XXX/X s napojením na cestu III. triedy,
ktoré boli za účasti právnej predchodkyne žalovanej, pričom nikdy neboli vznesené žiadne pripomienky
ani námietky k realizácii vstupu žiadaným spôsobom. Prístup riešený žiadaným spôsobom je jediným
možným prístupom k nehnuteľnostiam v danej lokalite nielen pre žalobkyňu, ale aj pre iných vlastníkov
nehnuteľností, ktorí sú odkázaní na využívanie vstupu z cesty III. triedy cez parcelu T. XXX/X, pričom

títo vlastníci majú zriadené aj vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez túto parcelu
vo vlastníctve žalobkyne.
1.5. V čase povoľovania a budovania pripojenia bola evidenčne parcela T. XXX vedená so spôsobom
využitia - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná komunikácia, a bola vedená
na evidenčnom liste č. XXX K. D..Ú.. S. J. v správe Slovenskej správy ciest Bratislava. Z poznámky

OÚ ZH, katastrálny odbor vyplýva, že užívacie vzťahy k pozemkom nie sú evidované od 01.01.2005 a
evidenčné listy sú archívnym operátom katastra. V čase vydávania povolenia na vybudovanie pripojenia
i v čase jeho realizácie bola parcela T. XXX evidenčne vedená ako cesta, pričom bezprostredne
susedila s parcelou T. XXX/X. Údaje na evidenčnom liste boli neplatné dňom 11.06.2013 z dôvodu
pozemkových úprav, avšak v čase povoľovania napojenia na cestu III. triedy, ktoré vybavoval právny

predchodca žalobkyne v rokoch 2001-2002 boli údaje platné. Vybudovanie pripojenia bolo zrealizované
na základe povolenia v roku 2002 a od tej doby bolo užívané. Z okolností odkúpenia parcely T. XXX/
X, povoľovacieho procesu a vybudovania pripojenia je zrejmé, že právny predchodca žalobkyne ani
žalobkyňa nemali žiadnu pochybnosť, že právo prejazdu im patrí a po celú dobu bolo vykonávané
dobromyseľne.

1.6. Pripojenie na cestu III. triedy bolo od času jeho vybudovania nerušene užívané vlastníkom parcely
T. XXX/X a ostatnými majiteľmi nehnuteľností v danej lokalite, ktorým to vlastník parcely T. XXX/X
umožňoval a umožňuje. Až v súčasnosti žalobkyňa bola znalcom pri vypracovávaní znaleckého posudku
upozornená, že zaužívaný vchod je prerušený parcelou T. XXXX, vytvorenou projektom pozemkových
úprav, čo narušuje dlhodobo zaužívaný stav. Žalobkyňa má za to, že z jej strany sú splnené podmienky

pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu a prejazdu cez časť parcely
T. XXXX.

2. Žalovaná v písomných vyjadreniach k žalobe uviedla, že žalobkyňa nemá nárok, resp. oprávnenie
užívať pozemok žalovanej T. XXXX na prechod a prejazd, teda nie je oprávnenou držiteľkou

takéhoto práva. Medzi žalobkyňou (resp. jej právnym predchodcom) a žalovanou (resp. jej právnymi
predchodcami) nikdy nedošlo k uzatvoreniu ústnej alebo písomnej dohody, ktorá by žalobkyňu na takýto
prechod a prejazd oprávňovala. Sama žalobkyňa žalovanú žiadala o zriadenie vecného bremena a
dokonca jeho zriadením podmieňovala súhlas v stavebnom konaní na inom susediacom pozemku.
Nepreukázala teda ani dobromyseľnosť. Nikdy nedošlo ani k začatiu plynutia vydržacej doby, keďže

žalobkyňa nikdy nebola dobromyseľnou držiteľkou práva prechodu a prejazdu cez predmetný pozemok.
Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že v čase pripojenia jej parcely T. XXX/X na cestu III. triedy pozemok T. XXXX
neexistoval a vznikol až na základe PPÚ, údajné pochybenie zhotoviteľa projektu PPÚ nemôže byť
predmetom tohto konania. Žalobkyňa, resp. jej právny predchodca mali nárok na podávanie návrhov
a námietok v rámci konaní, ktoré predchádzali schváleniu projektu pozemkových úprav a mali právo

na uplatnenie opravných prostriedkov voči rozhodnutiu o schválení projektu. Z geometrického plánu č.
XXX-XXX/XXXX z obdobia pred PPÚ vyplýva, že umiestnenie pozemku žalovanej (vtedajšia parcela
C. XXX/X) bolo zachované pred, ako aj po pozemkových úpravách, pri ktorých došlo len k zmenšeniu
jeho výmery. Skutočnosť či sa jedná o jediný možný prístup k nehnuteľnosti žalobkyne je bezpredmetnápre posúdenie nároku na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Priložené dokumenty
zo stavebného konania určujú podmienky vybudovania prístupu pre úplne nesúvisiacu stavbu a
nepreukazujú či, kde a ako bol tento prístup skutočne vybudovaný ani či boli splnené všetky uložené

podmienky. Zo samotného znenia návrhu nepodpísanej dohody, ktorú predložila žalobkyňa vyplýva, že
v roku 2006 jej právny predchodca vedel, že je potrebné vyriešiť prístup k jeho pozemkom. Je možné
požadovať, aby si vlastník kontroloval či má riadne zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam a
vykonal napr. lustráciu katastra nehnuteľností, z ktorej vyplýva, že užíva cudzie nehnuteľnosti. Prístup k
pozemkom žalobkyne sa nenachádza len na pozemku vo vlastníctve žalovanej, ale aj na nehnuteľnosti

- parcele T. XXXX - ostatná plocha o výmere XX A.X K. vlastníctve tretej osoby. Navrhované rozhodnutie
by nebolo riešením situácie, nakoľko žalobkyňa by aj tak nemohla pristupovať k svojim nehnuteľnostiam
a musela by podať ďalší návrh voči tejto tretej osobe. Žalobkyňa teda nemá naliehavý právny záujem
na požadovanom určení.

3. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 18.02.2022 a 21.06.2022, na ktorých vykonal dokazovanie

listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu a svedkov.

4. Z výpisu z P. Č.. XXXX Z. D..Ú.. S. J. súd zistil, že je na ňom okrem iného zapísaný pozemok T. Z..
Č.. XXX/X - Y. F. K. XXX A.X vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Ako ťarcha je na LV uvedené vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez T. Z.. Č.. XXX/X, XXX/X K. Z.: W. I. - K. T. Z.. Č..

XXX/X, XXX/X W. T. Č..S.. XX; U.. A. D.Á. - K. T. Z.. Č.. XXX/X; U.. D. D. W. A. D. - K. T. Z.. Č.. XXX/X,
XXX/X; D. S. - K. T. Z.. Č.. XXX/X, XXX/X W. T. Č..S.. XX, Y.É. Z. Č.. K. XXXX/XXXX.
X. Y. K. Y. P. Č.. XXX Z. D..Ú.. S. J. súd zistil, že je na ňom okrem iného zapísaný pozemok T. Z.. Č..
XXXX - F. Z. F. K. XXX A.X vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
6. Z výpisu z P. Č.. XXXX Z. D..Ú.. S. J. S. zistil, že je na ňom okrem iného zapísaný pozemok T. Z.. Č..

XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX A.X vo výlučnom vlastníctve Banskobystrického
samosprávneho kraja. Ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie OPÚ v Žiari nad Hronom č. XXXX/
XXXXX/XX zo dňa 28.03.2013, Y. XXXX/XX - PPÚ. Ako spôsob využitia pozemku je uvedený kód 22:
pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná komunikácia. V iných údajoch na LV je
uvedené, že parcela T. XXXX - T. U.. J. U..

7. Z výpisu z evidenčného listu č. XXX Z. D..Ú.. S. J., vyhotoveného Okresným úradom Žiar nad
Hronom, katastrálny odbor dňa 15.04.2021 súd zistil, že u pozemku T. Z.. Č.. XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXXX A.X I. ako držiteľ, resp. iná oprávnená osoba evidovaná Slovenská správa
ciest, Bratislava. Ako spôsob využitia pozemku bol uvedený kód 22: pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná komunikácia. Katastrálny odbor do tohto výpisu z evidenčného listu uviedol,

že neevidujú užívacie vzťahy k pozemkom od 01.01.2005, pričom uvedené údaje sú neplatné dňom
11.06.2013 z dôvodu PPÚ.

8. Zo stavebného povolenia č. XXXX/XXXXX, XXXX/XXXXX Y. B. XX.XX.XXXX vydaného Okresným
úradom v Žiari nad Hronom, odbor životného prostredia súd zistil, že ním bola stavebníkovi A. G.

povolená stavba „Rodinný dom“ K. D..Ú.. S. J. na pozemkoch parc. č. XXX/X/X. V rámci podmienok
napojenia na inžinierske siete - dopravné napojenie bolo uvedené: chodníkom pre peších a vjazdom pre
motorové vozidlá. Námietky účastníkov konania neboli podané.

9. Z rozhodnutia Okresného úradu v Žiari nad Hronom, odbor dopravy a pozemných komunikácií č. F.-

I.-XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 07.10.2002 súd zistil, že okresný úrad v zmysle príslušných ustanovení
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách vyhovel žiadosti A. G. o povolenie pripojenia
účelovejkomunikáciekstavbe„Rodinnéhodomu“zparcelyč.XXX/XE.T.U.K.D..Ú..S.J.,zadodržania
podmienok, okrem iného miesto pripojenia je na parcelu č. XXX/X vpravo v smere staničenia, plocha
dopravného napojenia bude plynule napojená do nivelity vozovky cesty U.. Z odôvodnenia vyplýva, že

A. G. požiadal o povolenie na pripojenie na pozemnú komunikáciu - cestu U. z dôvodu realizácie stavby
pripojovacej komunikácie k rodinnému domu v k.ú. S. J.. Uvažovaným novým pripojením sa združia
okolité pripojenia a vykonaním úprav pri realizácii zámeru dôjde k vylepšeniu dopravno-bezpečnostnej
situácie v priestore dopravného napojenia.

10.1. Z dohody o výstavbe pripojenia, prevode pozemkov a užívaní účelovej komunikácie zo dňa
21.11.2006 (č.l. 20 spisu) súd zistil, že ako zmluvné strany boli uvedené 1. Continent Financial Group,
s.r.o., IČO: 35 914 475, Y. A. G., X. U.. A. D., W. I. W. U.. D. D. S. A. A. a 3. Obec Sklené
Teplice. Predmetom dohody bolo a) spôsob sprístupnenia Z. Č.. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX naštátnu cestu, b) spôsob predaja parciel č. XXX/X W. XXX/X F. S. J., c) spôsob vyplatenia finančných
prostriedkov od zmluvnej strany 2. pre zmluvnú stranu 1. a d) spôsob dokončenia výstavby pripojenia
a používanie.

10.2.Vdohodesauvádza,žektermínu19.09.2003bolovykonanévybaveniepovoleníštátnychorgánov,
odstránenie a odvoz cca XXX A.X zeminy do nivelety vozovky bagrom a nákladnými autami a čiastočné
terénne úpravy, dovezenie spevňujúceho podkladového kameňa v celej dĺžke parcely č. 806/2. Výstavba
bola uskutočnená s nákladmi 65.000,- Sk. Finančne prispeli W. I. v sume 20.000,- Sk, Ľ.J. A. v sume
20.000,- Sk. Spevňujúci podkladový kameň zabezpečil U.. A. D. v sume 20.000,- Sk a režijné náklady

predstavovali 10.000,- Sk.
10.3. K termínu 31.10.2006 bolo vykonané A. G. odvodnenie melioračnou trubkou, navezenie štrku
frakcie 25-30 mm v celej dĺžke parcely č. XXX/X, vybetónovanie cestného telesa od štátnej cesty v
dĺžke 25 m a čiastočné terénne úpravy. Výstavba bola uskutočnená s nákladmi 80.000,- Sk. Dokončenie
výstavby pripojenia účelovej komunikácie malo predstavovať vybetónovanie cestného telesa do konca
parcely č. XXX/X.

10.4. Predmetom dohody malo byť, že parcely č. XXX/X W. XXX/X budú prevedené do vlastníctva Obce
Sklené Teplice, pričom zvyšok kúpnej ceny 80.000,- Sk vyplatia predávajúcemu - spoločnosti Continent
Financial Group, s.r.o. zastúpenej A.Á. G. U.. D., Z.. I. W. U.. D. s manželkou, pričom súčasťou tejto
sumy bol aj doplatok za výstavbu pripojenia pozemkov. Ďalej je v dohode uvedené, že parcela č. XXX/
X bude určená na prejazd vozidiel k parcelám XXX/X, XXX a prostredníctvom parcely XXX/X k prístupu

na parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X W. XXX.
10.5. Dohoda bola dňa 21.11.2006 podpísaná A. G. ako zástupcom spoločnosti Continent Financial
Group, s.r.o. a ďalej Ing. D., Z.. I. W. U.. D. S. A.. Nebola podpísaná starostom Obce Sklené Teplice.

11. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaniach uviedol, že právny predchodca žalobkyne A. G.

bol vlastníkom parcely T. XXX/X K. D..Ú.. S. J., ktorej vlastníčkou sa neskôr stala žalobkyňa. Táto
parcela je napojená na cestu U.. J. Č.. XXXXXX, pričom toto napojenie v súčasnosti prechádza cez
časť parcely T. XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalovanej. Napojenie na cestu III. triedy bolo riešené v
roku 2002, pričom bolo povolené rozhodnutím Okresného úradu v Žiari nad Hronom, odbor dopravy a
pozemných komunikácií zo 07.10.2002. V čase vybudovania tohto pripojenia na cestu III. triedy súčasná

parcela T. XXXX neexistovala, táto bola vytvorená v rámci pozemkových úprav, pričom zabrala časť
pôvodnej parcely č. XXX, čo bola cesta, pričom zvyšok tejto cesty v súčasnosti tvorí parcela CKN 1658.
Pripojenie Z. T. XXX/X na cestu III. triedy bolo vybudované zákonným spôsobom na základe príslušných
povolení, pričom právny predchodca žalobkyne toto pripojenie oprávnene a dobromyseľne využíval po
dobu dlhšiu než 10 rokov. Právny predchodca žalobkyne p. G. mal vždy za to, že na prechod využíva

časť parcely, ktorú môže využívať legálne a že mu v tom žiadny právny problém nebráni. Takéto určenie
je nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho prístupu k nehnuteľnostiam žalobkyne a ich užívania, pričom
v prípade vyhovenia žalobe rozsudok bude zapísaný do katastra nehnuteľností, teda bude zapísané
vecné bremeno a nebude potrebné, aby nasledoval žiadny ďalší spor. Predmetná plocha, o ktorú sa v
tomto konaní jedná, vymedzená geometrickým plánom, má natoľko malú výmeru, že iná možnosť jej

využitia aj s poukazom na jej stav, než na prechod, neexistuje. Žalovaná, ani jej právna predchodkyňa
žalobkyni, ani p. G. nikdy nebránili v užívaní predmetnej časti parcely na prechod.

12. Žalobkyňa na pojednávaniach uviedla, že býva v S. J. a má tam trvalý pobyt od roku 2009. Už 13
rokov používa predmetnú cestu na prístup k svojim nehnuteľnostiam a stará sa o ňu, odhŕňa sneh a

pod., pričom na ňu prechádza z cesty III. triedy. Za celý tento čas nebol medzi nimi ako susedmi žiadny
problém, nebol jej vôbec zamedzovaný prístup. Až v roku 2021 zistila, že v mieste prechodu z verejnej
cesty na jej pozemok vznikol cudzí pozemok, dovtedy o tom nemala žiadnu vedomosť. Konflikty medzi
ňou a žalovanou začali až keď sa zistilo, že žalobkyňa plánuje niektoré pozemky vo svojom vlastníctve
predať, resp. že je tam plánovaná výstavba. Po predmetnej ceste chodievali vždy aj ďalší susedia k

svojim nehnuteľnostiam a nikdy im v tom nikto nebránil. Keď zistila, že časť tohto prístupu prechádza po
cudzom pozemku, oslovila p. Q., čo je matka žalovanej, ktorá uviedla, že sa so žalobkyňou dohodnúť
nechce. Asfaltový prístup z verejnej cesty na pozemok žalobkyne budoval jej partner p. G.. Vybudoval
sa tam most, na ktorom je asfalt a potom betónová cesta. Tiež medzi ich cestou a pozemkom susedov
to nevyzeralo v minulosti pekne a dohodlo sa, že sa to tam vybagruje a dá sa to do súčasného stavu.

Keď kolaudovali rôzne ich stavby v tejto lokalite, tak susedia nikdy proti tomu nemali žiadne námietky.
Z.. G. žalobkyni hovoril, že v minulosti sa dohodli so susedmi na vybudovaní tohto pripojenia a celkovo
sprejazdnení toho pozemku v jej vlastníctve. V súčasnosti je stav taký, že z verejnej cesty je vytvorenépremostenie, nakoľko je tam rigol, cez ktorý tečie odtoková voda, toto premostenie vytváral práve p. G.
a toto je napojené následne na pozemok v jej vlastníctve.

13. Právny zástupca žalovanej na pojednávaniach uviedol, že nie je pravdou, že v čase vydania
rozhodnutia o napojení pozemku vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne na miestnu
komunikáciu v roku 2002 tento pozemok jej právneho predchodcu bezprostredne susedil s pozemkom,
na ktorom je cesta III. triedy, čo vyplýva z predloženého geometrického plánu z roku 2000. Vyplýva
z neho, že parcela č. XXX existovala už v roku 2000, pričom vlastníčkou tejto parcely bola právna

predchodkyňa žalovanej. Pozemok, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobkyne, nemohol byť priamo
napojený na teleso štátnej cesty, nakoľko medzi nimi existoval pozemok s číslom XXX/X, ktorý bol vo
vlastníctve tretej osoby, a teda aj právny predchodca žalobkyne musel vedieť, že pripojenie buduje na
cudzom pozemku. V roku 2002 a 2003 síce došlo k výstavbe cesty na parcele právneho predchodcu
žalobkyne, avšak už pri uzatváraní dohody z 21.11.2006 právny predchodca žalobkyne, ako aj ostatné
strany tejto dohody vedeli, že prístup k nehnuteľnostiam nie je papierovo doriešený, riešili prístup s

obcou. Vedeli teda už približne po 4 rokoch, že nemajú oprávnenie na prístup a toto vylučuje, aby
právny predchodca žalobkyne bol dobromyseľný. Z dohody z 21.11.2006 z čl. III. bod 3 vyplýva, že po
roku 2006 dôjde k ukončeniu výstavby pripojenia, teda ešte v čase uzavretia tejto dohody predmetné
pripojenie k štátnej ceste nebolo vybudované. Právny predchodca žalobkyne jednoduchou lustráciu v
katastri nehnuteľností už v roku 2006 mohol zistiť, že vlastníčkou pozemku, na ktorom je budované

toto pripojenie, je právna predchodkyňa žalovanej. Samotným vybudovaním, resp. výstavbou cesty
nedochádza k zriadeniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ani vzniku práva užívať nejaký
pozemok. Žalovaná, resp. jej právna predchodkyňa sa nikdy nesnažili vytvárať prekážku v prístupe
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne. Predmetný prístup nie je jedinou prístupovou cestou
k nehnuteľnostiam žalobkyne. Pri pozemkových úpravách a ich schválení došlo k pretrhnutiu doby

potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Pokiaľ je vo vzťahu k pozemku
T. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne zriadené vecné bremeno iných vlastníkov spočívajúce v práve
prechodu cez tento pozemok, pre týchto vlastníkov je skutočne tento prístup jediným možným k ich
nehnuteľnostiam, avšak toto nie je predmetom konania a nemá to súvis vo vzťahu k vydržaniu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu zo strany žalobkyne.

14. Svedok A. G. uviedol, že žalobkyňa je jeho priateľka, žijú spolu 13 rokov na predmetnej adrese v
S. J.. V roku 2000 alebo 2001 zakúpil pozemky v predmetnej lokalite, začal s rekonštrukciou rodinného
domu, kúpil aj zadné časti predmetných pozemkov. V roku 2001 od p. Q., čo je matka žalovanej, odkúpil
príjazdovú cestu, ktorá je v súčasnosti parcelou XXX/X, ktorá mala slúžiť na pripojenie nehnuteľností

na štátnu cestu III. triedy. Túto začal využívať ako takúto pripojovaciu cestu približne v roku 2002. V
tom čase boli vydané aj povolenia na pripojenie tejto parcely k ceste III. triedy. Približne v roku 2006
tam vybudoval betónovú cestu a pripojil Z. XXX/X E. cestu III. triedy, pričom toto bolo riadne oznámené
aj ako stavba obecnému úradu. V tom čase p. Uhrínová, ktorá bola vlastníčkou susedných parciel,
nemala proti tomu vôbec žiadne námietky a neprotestovala. Nemal vôbec vedomosť o tom, že by medzi

jeho parcelou XXX/X a cestou III. triedy mala existovať nejaká iná parcela v cudzom vlastníctve. Aj
pri výstavbe toho betónového mosta, ktorý tvorí prepojenie medzi cestou III. triedy a parcelou XXX/X,
vznikol pás medzi parcelou XXX/X a cestou, ktorá patrila pani Q., bola tam nejaká zemina, rástla tam
nejaká breza. Vtedy, asi v roku 2006-2007, prišiel za ňou, že lepšie to bude vyzerať, keď sa toto odstráni
a upraví do krajšieho stavu, pričom v tom čase s týmto súhlasili. Právny stav v čase budovania tohto

pripojenia bol taký, že štátna cesta bola súčasťou parcely XXX, ktorá bola široká a v rámci katastrálnej
mapytátopriamosusedilasparcelouXXX/X.Vroku2013prebehlipozemkovéúpravy,pričomoninemali
vedomosť o tom, že tam vznikla nová parcela v cudzom vlastníctve v časti toho prechodu. Na katastri
si to neoverovali, nemali na to dôvod. Až približne v roku 2020 toto žalobkyňa zistila a následne sa
snažila dohodnúť s predchádzajúcou vlastníčkou p. Q. na buď odkúpení tejto časti ich parcely alebo

zriadení práva prechodu, avšak p. Q. s tým nesúhlasila, predovšetkým z dôvodu, že nechcela, aby
sa v zadnej časti stavali ďalšie domy. Ešte keď bol vlastníkom parcely XXX/X, bolo zriadené vecné
bremeno v podobe práva prechodu cez parcely XXX/X W. XXX/X pre vlastníkov ďalších nehnuteľností,
ktorí ich majú vzadu, jednalo sa o p. I., D., D. a podobne. Títo susedia sa aj finančne podieľali na
výstavbe predmetného pripojenia zo štátnej cesty, keď on staval ten most, pričom pôvodný plán bol

taký, že tieto účelové cesty XXX/X W. XXX/X mali byť odovzdané do vlastníctva obce. Nakoniec sa
však nevybetónovala táto cesta až úplne do konca a do vlastníctva obce sa to nakoniec neodovzdalo.
Približne až v júli 2021 si žalovaná dala vymerať tú časť parcely 1660, po ktorej prechádza predmetný
prechod, v súčasnosti sú tam umiestnené 4 kolíky, ktoré toto vyznačujú, avšak predtým ani oni sami,tzn. žalovaná ani jej právni predchodcovia nevedeli, ktorú časť ich parcely by žalobkyňa mala používať
na prechod. Čo sa týka samotného vybudovania pripojenia zo štátnej cesty na Z. XXX/X, približne v
roku 2002-2003 tam bola vybudovaná kameňom vysypaná cesta, pričom jarok bol zahádzaný hrubým

makadamom a svedok aj ostatní vlastníci zadných nehnuteľností chodili po takejto nespevnenej ceste.
Následne sa svedok s týmito vlastníkmi zadných nehnuteľností, tam boli p. S., D., Z.. D., Z.. I., dohodol
na tom, že tam vybudujú riadny betónový most so všetkými povoleniami a toto sa zrealizovalo v roku
2006. Pani Q. mu predala vlastne prístupovú cestu, ktorá je v súčasnosti označená ako T. XXX/X, pričom
z máp v tom čase bolo zjavné, že táto priamo susedila s parcelou č. XXX. Pokiaľ sa jedná o túto parcelu

XXX, svedok vždy vychádzal z toho, že patrí cestárom, pričom ani dopravný úrad v čase, keď povoľoval
pripojenie na túto cestu, nemal žiadne námietky, resp. z ničoho nevyplynulo, že by prepojenie malo
prechádzať cez parcelu vo vlastníctve niekoho iného.

15. Svedok U.. A. D. uviedol, že strany sporu sú jeho susedia. Priestor, ktorý je predmetom tohto
konania, využíva na prejazd k svojim nehnuteľnostiam. Čo sa týka zriaďovania, resp. budovania tohto

prístupu, bagrovali to z kopca. Samotné betónovanie vykonával p. G.. Chodili po predmetnom priestore
aj pred tým, ako bol vybetónovaný, už po jeho odbagrovaní. Svedok dodatočne prispel p. G. v čase
keď bolo zriaďované vecné bremeno. Svedok nemal žiadnu vedomosť o tom, v koho vlastníctve by sa
mal nachádzať predmetný priestor pripojenia na štátnu cestu. Pokiaľ mal nejakú vedomosť, vychádzal
z toho, že parcela XXX/X ide až k cestnému telesu. Fungujú v predmetnom priestore čo sa týka chát

už od roku 1989. Pokiaľ nebol odbagrovaný ten prechod a tým umožnený prechod cez súčasnú parcelu
XXX/X, chodievali k svojim nehnuteľnostiam od roku 1989 cez dvor p. Q.. Po tom, ako bol tento priestor
odbagrovaný, už chodievali len cez parcelu XXX/X. Priestor bol odbagrovaný a tým vytvorený prístup
cez parcelu XXX/X dňa 19.09.2003, čo si svedok pamätá presne, nakoľko v deň, keď bolo skončené to
bagrovanie, zomrel jeho otec. Toto bagrovanie zabezpečovali oni chatári, teda svedok, p. I., finančne

sa podieľal p. A.. S. Z.. G. komunikovali, nakoľko vedeli, že parcela, ktorú bagrujú, patrí jemu. P. G.
nevyužíval tento prechod hneď po dokončení vybagrovania, avšak neskôr ho začal využívať, nakoľko
tam staval. Pokiaľ sa jedná o dohodu zo dňa 21.11.2006, situácia bola taká, že bolo to vybagrované, ale
oniakochatárivlastnenemaližiadenpapieroprávňujúciprenichprechodkichnehnuteľnostiam.Pokúsili
sa, aby parcely XXX/X W. XXX/X prevzala do správy obec ako účelovú komunikáciu. Toto sa nedotiahlo

do konca. Svedok potvrdil, čo je uvedené v predmetnej dohode, že k termínu 19.09.2003 bolo vykonané
odstránenie a odvoz zeminy a dovezenie spevňujúceho podkladového kameňa v celej dĺžke parcely
XXX/X. Po tom odbagrovaní p. G. to tam vybetónoval. Na výstavbu pripojenia je potrebné povolenie
okresného úradu, odboru dopravy. Toto svedok pomáhal vybaviť p. G.. Toto povolenie bolo vybavené
pred bagrovaním a betónovaním, dovtedy to nemohli robiť. Vecné bremeno od p. G. im bolo zriadené až

po uzavretí tej dohody z roku 2006, asi v roku 2012. Jednalo sa o vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu a prejazdu cez parcelu XXX/X. Tam sa ďalej na konci parcely XXX/X lomí cesta a pokračuje
sa parcelou XXX/X a tá tiež je súčasťou predmetného vecného bremena.

16.1. Z ďalších listinných dôkazov súd dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam. Z geometrického

plánu č. XXX-XXX/XXXX zo dňa 13.10.2000 (č.l. 100 spisu) vyplýva, že predmetný priestor, ktorý
je predmetom tohto sporu (časť súčasnej parcely T. XXXX ako vyplýva z geometrického plánu č.
XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 25.03.2021 - č.l. 6-7 spisu) (ďalej prípadne len „predmetný priestor“)
bol v roku 2000 súčasťou pozemkovoknižnej (PK) parcely č. XXX/X. Z tohto geometrického plánu nie je
zrejmé, kto bol vlastníkom parcely PK XXX/X (geometrickým plánom sa z nej časti odčlenili, ale u zvyšku

parcely Z. XXX/X je ako vlastník uvedené len „doterajší“). Z hľadiska evidencie v registri „C“ bol však
predmetný priestor už v roku 2000 vedený ako súčasť pozemku T. Z.. Č.. XXX, čo vyplýva jednak z mapy,
ktorá je súčasťou samotného uvedeného geometrického plánu, takisto zo snímky katastrálnej mapy z
roku 2012 (č.l. 89 spisu) aj zo snímky katastrálnej mapy z č.l. 15 spisu. Stav, že predmetný priestor bol
súčasťou parcely T. XXX, trval až do pozemkových úprav uskutočnených v roku 2013. Pozemok T. Z..

Č.. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX A.X bol už v roku 2000 zakreslený v katastrálnej
mape, pričom zrejme nemal evidovaného vlastníka (ktorý stav u mnohých pozemkov pretrváva až do
súčasnosti, väčšinou pokiaľ sú „prekryté“ skôr evidovanými parcelami registra „E“). Tvrdenie žalovanej,
že vlastníčkou celej parcely T. XXX bola jej právna predchodkyňa, nevyplýva zo žiadneho vykonaného
dôkazu. U pozemku T. Z.. Č.. XXX však orgán katastra evidoval užívací vzťah, ako vyplýva z výpisu

z evidenčného listu č. XXX Z. D..Ú.. S. J. (č.l. 9 spisu). Ako držiteľ, resp. iná oprávnená osoba bola u
tohto pozemku (zahŕňajúceho aj priestor, ktorý je predmetom tohto sporu) evidovaná Slovenská správa
ciest, Bratislava a ako spôsob využitia pozemku bol uvedený kód 22: pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná komunikácia. Evidencia takéhoto užívacieho stavu trvala až do 01.01.2005,t.j. aj v čase vydania rozhodnutia Okresného úradu v Žiari nad Hronom, odbor dopravy a pozemných
komunikácií zo dňa 07.10.2002 (č.l. 21 spisu).
16.2. Nie je zrejmé v súvislosti s akým právnym úkonom, resp. z akého dôvodu bol vyhotovovaný

samotný geometrický plán č. XXX-XXX/XXXX zo dňa 13.10.2000 (teda či v súvislosti s ním došlo
k zmenám vlastníckeho práva ohľadom pozemkov, ktorých sa týkal). Geometrický plán sa nijako
netýkal (nemenil evidenčný stav) predmetného priestoru, ktorý je predmetom tohto sporu (zostal naďalej
súčasťou parcely Z. XXX/X a súčasne T. XXX). Geometrický plán „prekresľoval“ iné pozemky, resp. ich
časti, pričom z niektorých nich sa neskôr stala súčasná parcela T. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne.

17. V poradí k ďalším zmenám došlo v roku 2001. Dňa 07.08.2001 bol vyhotovený geometrický plán č.
XXX/XXXX (č.l. 18 spisu), a to v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 17.08.2001 (č.l. 16 spisu).
Opäť sa týmito úkonmi nič nemenilo vo vzťahu k predmetnému priestoru, ktorý je predmetom tohto
sporu. Týmto geometrickým plánom sa z hľadiska zakreslenia v katastrálnej mape vytvoril v podstate
súčasný stav - z niektorých parciel vytvorených vyššie uvedeným geometrickým plánom č. XXX-XXX/

XXXX sa vytvorili len parcely T. XXX/X W. T. XXX/X. Práve novovytvorená parcela T. XXX/X F. K.Ý. XXX
m2, „poskladaná“ z častí pozemkov vo vlastníctve K. I., A. X., B. B. W. B. Q., bola predmetom kúpnej
zmluvy zo dňa 17.08.2001, na základe ktorej uvedené osoby ju previedli do výlučného vlastníctva A.
G.. V roku 2001 sa teda právny predchodca žalobkyne A. G. stal vlastníkom pozemku T. Z.. Č.. XXX/
X, ktorého zakreslenie v katastrálnej mape sa odvtedy v postate nezmenilo (vtedy bola jeho výmera

evidovaná XXX A.X, J. XXX A.X). Čo je podstatné pre prejednávanú vec, keďže nedošlo k žiadnym
zmenám ohľadom predmetného priestoru (v tom čase bol naďalej súčasťou Z. Z. XXX/X a súčasne T.
XXX), novovytvorená parcela T. XXX/X (K. K. A. G.) skutočne bezprostredne susedila s parcelou T. XXX
(u ktorej bola ako držiteľ, resp. oprávnená osoba evidovaná Slovenská správa ciest, Bratislava a ako
spôsob využitia pozemku bol uvedený kód 22: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba -

cestná komunikácia).Tento stav je zachytený na snímke z katastrálnej mapy na č.l. XX S. a trval aj v čase
vydania rozhodnutia Okresného úradu v Žiari nad Hronom, odbor dopravy a pozemných komunikácií
zo dňa 07.10.2002.

18. Podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), držiteľom je

ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj
práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu

troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným

bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným

bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

19. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba je dôvodná.

20. V prejednávanej veci sa jednalo o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku, bolo preto povinnosťou súdu najprv skúmať preukázanie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že vyhovením žalobe bude
možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a ochranu práv žalobcu alebo jeho oprávnených
záujmov. Súdna prax vychádza z toho, že: (1) naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny

určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáhal) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, (2) tento záujem
je daný vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by
sa jeho právne postavenie stalo neisté, (3) záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmužalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný (správne zvolený a prípustný)
procesný nástroj ochrany jeho práva, (4) naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak sa určovacou
žalobou vytvorí pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde prípadným ďalším sporom, (5)

naliehavý právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre
zápis do katastra nehnuteľností, (6) naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo
právo je, či nie je, môže mať aj tretia osoba (na samom úkone alebo právnom vzťahu bezprostredne
nezúčastnená), pokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní (zlepší) jej právne
postavenie (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 VCdo 1/2017 zo dňa 27.04.2017). Na

strane žalobkyne existuje aktuálne stav právnej neistoty pokiaľ tvrdí, že na časti pozemku T. Z..
Č.. XXXX K. D..Ú.. S. J., ktorý je vo vlastníctve žalovanej, viazne vecné bremeno spočívajúce v
práve prechodu a prejazdu v prospech vlastníka pozemku T. Z.. Č.. XXX/X, ku ktorého nadobudnutiu
došlo dlhodobým dobromyseľným výkonom (vydržaním) tohto práva, zatiaľ čo žalovaná to popiera.
Žalobkyňa preto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo jedine v prípade takéhoto
rozhodnutia súdu možno docieliť zápis tohto práva do katastra nehnuteľností. Súd nepovažoval za

dôvodné spochybňovanie naliehavého právneho záujmu žalobkyne s poukazom na skutočnosť, že
predmetný prístup z cesty III. triedy na jej pozemok T. XXX/X údajne prechádza aj cez pozemok T. XXXX
K. D..Ú.. X. vo vlastníctve tretej osoby. Táto skutočnosť jednak nebola preukázaná (že by vybetónovaná
časť vybudovaného prepojenia parcely T. XXX/X s cestou III. triedy bola umiestnená aj na parcele T.
XXXX), jednak je irelevantná vo vzťahu k predmetu sporu, ktorým je posúdenie, či sú splnené podmienky

vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu prechodu a prejazdu cez konkrétnu fyzicky v
teréne sa nachádzajúcu plochu zemského povrchu, vyznačenú v predloženom geometrickom pláne. Z
predmetného geometrického plánu (č.l. 7 spisu) navyše vyplýva, že hranica medzi parcelami T. XXX/
X W. XXXX O. K. B. X,XX A., teda dostatočnej na praktické využitie na prechod a prejazd motorovými
vozidlami. Skutočnosť, že v geometrickom pláne vyznačená časť parcely T. XXXX je práve tou, kde

je vybudované asfaltové pripojenie na cestu III. triedy, ktorého sa týka predmet tohto konania, pritom
nebola sporná.

21. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa

zdržať alebo niečo konať. Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti
buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka alebo na prospech určitej
fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie
vlastníka v prospech panujúcej nehnuteľnosti). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže
byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon

a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním). Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu
najmenej 10 rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva uvedené
v § 134 Občianskeho zákonníka. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je
oprávneným držiteľom veci, resp. práva po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby,

ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá
je pri právach zodpovedajúcich vecným bremenám desať rokov, c) spôsobilý predmet vydržania. Ako
je predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako
vlastníkovi, tak predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. Toto presvedčenie

musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná
aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva

nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o
existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby
držiteľbolsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný,žemutakýprávnytitulsvedčí.Priposudzovaní
oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje, resp. ak vykonáva určité právo. Ide o psychický stav, o

jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci, resp. oprávneného držiteľa práva.22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené všetky predpoklady pre
vyhovenie žalobe. Je zrejmé, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu
a prejazdu cez určitú časť pozemku je spôsobilým predmetom vydržania v zmysle § 151n a § 151o ods.

1 OZ.

23.Zhľadiskaoprávnenosti,t.j.dobromyseľnostidržbypredmetnéhopráva,tedaoprávneniaprechádzať
zo svojho pozemku T. Z.. Č.. XXX/X na verejnú cestu III. triedy č. XXXXXX práve cez predmetný
priestor, ktorý je predmetom tohto sporu, súd za relevantný a dostatočný právny dôvod (hoc by bol aj

putatívny) považuje rozhodnutie štátneho orgánu - Okresného úradu v Žiari nad Hronom, odbor dopravy
a pozemných komunikácií č. OÚ-B-XXXX/XXXXX-XXX Y. B. XX.XX.XXXX. Ako už bolo uvedené vyššie,
po tom, ako právny predchodca žalobkyne A. G. nadobudol do výlučného vlastníctva parcelu T. XXX/X
(kúpnou zmluvou zo 17.08.2001), túto mienil využívať ako prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam
s tým, že sa na ňu bude dať odbočiť priamo z verejnej cesty III. triedy. Za tým účelom mienil parcelu T.
XXX/X upraviť do prejazdného stavu a vybudovať pripojenie na cestu III. triedy. Preto postupujúc podľa

právnych predpisov požiadal príslušný cestný správny orgán o povolenie takéhoto pripojenia a práve
označeným rozhodnutím zo 07.10.2002 mu okresný úrad vyhovel. Priamo z výroku rozhodnutia vyplýva,
že sa vyhovuje žiadosti A.Á. G. o pripojenie účelovej komunikácie (Z. XXX/X) E. T. U. K. D..Ú.. S. J..
Navyše bolo dokonca stanovené, že plocha dopravného napojenia bude plynule napojená do nivelity
vozovky na ceste III. triedy, ako aj ďalšie technické podmienky tohto napojenia. S poukazom na vyššie

uvedené skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov je zrejmé, že keď v roku 2002 okresný
úrad povolil právnemu predchodcovi žalobkyne vybudovanie tohto pripojenia, vychádzal z v tom čase
evidovaného užívacieho stavu a stavu vyplývajúceho z katastrálnej mapy, keď parcela T. XXX/X (vo
vlastníctve A. G.) bezprostredne susedila s parcelou T. XXX, u ktorej bola ako držiteľ, resp. oprávnená
osoba evidovaná Slovenská správa ciest, Bratislava a ako spôsob využitia pozemku bol uvedený kód

22: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná komunikácia. Okresný úrad teda
povolil vybudovanie cestného pripojenia pozemku T. XXX/X na bezprostredne susediaci pozemok T.
XXX, evidovaný ako cestná komunikácia v správe Slovenskej správy ciest. Na základe toho právny
predchodca žalobkyne A. G. nemal dôvod mať akúkoľvek pochybnosť o tom, že môže legálne, na
základe povolenia štátneho orgánu, vybudovať cestné pripojenie jeho pozemku T. XXX/X na verejnú

cestu III. triedy a pochopiteľne následne aj využívať toto pripojenie na prechod a prejazd motorovými
vozidlami.

24. Z dokazovania vyplynulo, že po udelení uvedeného povolenia skutočne došlo k uvedeniu parcely T.
XXX/X do stavu umožňujúceho prechod a prejazd motorových vozidiel a tiež k vybudovaniu jej pripojenia

na cestu III. triedy. Z výpovedí svedkov G. W. U.. D. vyplynulo, že parcela T. XXX/X bola odbagrovaná
a tým bol cez ňu vytvorený prístup. Bol na ňu dovezený spevňujúci podkladový kameň, pričom jarok
nachádzajúci sa medzi cestou III. triedy a parcelou T. XXX/X bol zahádzaný hrubým makadamom, aby
sa dalo z cesty III. triedy prejsť na parcelu T. XXX/X motorovými vozidlami. Tento stav bol dokončený
k 19.09.2003, čo potvrdil svedok U.. D. a vyplýva to aj z dohody podpísanej A. G., U.. D. a ďalšími

vlastníkmi zadných nehnuteľností, ktorí sa podieľali na výstavbe tohto pripojenia, resp. sprejazdnení
parcely T. XXX/X, aby ju mohli využívať na prístup k svojim nehnuteľnostiam. Z výpovede svedkov,
vrátane právneho predchodcu žalobkyne vyplynulo, že predmetné vybudované pripojenie z cesty III.
triedy na parcelu T. XXX/X začali využívať po dokončení uvedených stavebných prác. Súd teda dospel
k záveru, že právny predchodca žalobkyne sa chopil držby, resp. začal realizovať právo zodpovedajúce

vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu z cesty III. triedy na jeho parcelu T. XXX/X
cez vybudované pripojenie koncom roka 2003, pričom toto právo vykonával dobromyseľne, keďže ako
už bolo uvedené, nemal dôvod pochybovať o oprávnenosti vybudovania pripojenia a jeho následného
využívania na prechod a prejazd s poukazom na uvedené rozhodnutie okresného úradu.

25. V neskoršom období, už počas dobromyseľného využívania predmetného pripojenia na prechod a
prejazd, A. G. zabezpečil v mieste pripojenia vybudovanie betónového mosta (dovtedy sa prechádzalo
z cesty III. triedy na parcelu T. XXX/X cez jarok zahádzaný hrubým kameňom), vrátane odvodnenia
melioračnou trubkou, vybetónovanie cestného telesa od cesty III. triedy v dĺžke asi 25 metrov do parcely
T. XXX/X a navezenie štrku na zvyšnú časť parcely T. XXX/X. Tento stav bol dokončený k 31.10.2006,

čo A. G. a vlastníci zadných nehnuteľností deklarovali v dohode zo dňa 21.11.2006 a potvrdili to aj
svedkovia. Pokiaľ sa jedná o samotnú dohodu z 21.11.2006 (č.l. 20 spisu), žalovaná na ňu poukazovala
v súvislosti s tým, že má spochybňovať dobromyseľnosť žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu pri
výkone predmetného práva. Žalovaná však z tejto dohody dovodzuje skutkové závery, ktoré z nej nijakonevyplývajú. Primárne táto dohoda sa absolútne nijako nedotýka právnych vzťahov k predmetnému
priestoru, ktorý je predmetom tohto sporu, v tom čase tvoriaceho súčasť pozemku T. Z.. Č.. XXX.
Predmetom dohody je vyriešenie prístupu vlastníkov zadných nehnuteľností (T. XXX/X, XXX, XXX/X,

XXX/X, XXX/X W. XXX) k nim, a to využitím parcely T. XXX/X. Zo žiadnej časti dohody nemožno dovodiť,
že by právny predchodca žalobkyne (vlastník parcely T. XXX/X) nemal byť dobromyseľný v tom, že bolo
legálne (v súlade s povolením štátneho orgánu) vybudované pripojenie parcely T. XXX/X na samotnú
cestu III. triedy a následne využívané na prechod a prejazd. Táto skutočnosť nie je nikde v dohode
spochybnená ani osobitne rozoberaná, bola jednoducho braná ako fakt, pričom v dohode sú len opísané

v minulosti vykonané práce smerujúce k vybudovaniu samotného pripojenia a sprejazdneniu parcely T.
XXX/X a ich časové rámce. Z čl. III. bod 3. dohody vyplýva úmysel vybetónovať parcelu T. XXX/X až
do konca (teda nielen už v tom čase vybetónovaných 25 metrov od štátnej cesty), čo sa nezrealizovalo
(a teda zvyšok parcely zostal len štrkový), avšak to nijako nesúvisí s oprávnením využívať predmetný
priestor, ktorý je predmetom tohto sporu na prechod a prejazd z cesty III. triedy (ktorý bol na tento
účel právnym predchodcom žalobkyne využívaný už od konca roku 2003). Z dohody nijako nemožno

dovodiť, že by v čase jej uzavretia právny predchodca žalobkyne mal mať akúkoľvek pochybnosť o
svojom oprávnení prechádzať z cesty III. triedy cez vybudované pripojenie na svoju parcelu T. XXX/X. Z
dohody vyplýva, že ostatní vlastníci zadných nehnuteľností nemali v tom čase vyriešený prístup k svojim
nehnuteľnostiam v tom zmysle, že potrebovali oprávnenie prechádzať cez parcelu T. XXX/X (W. XXX/X)
k svojim nehnuteľnostiam. Nikto nespochybňoval, že samotný vlastník parcely T. XXX/X má právo na ňu

prechádzať z cesty III. triedy (toto nikde v dohode nie je ani naznačené). Plán bol, že parcely T. XXX/X W.
XXX/X budú prevedené do vlastníctva obce (čo opäť nijako nespochybňuje dobromyseľnosť vlastníka
parcely T. XXX/X vo vzťahu k právu prechádzať na ňu z cesty III. triedy cez vybudované pripojenie). To
sa nezrealizovalo a nakoniec sa prístup vlastníkov zadných nehnuteľností k nim cez parcely T. XXX/X W.
XXX/X vyriešil zriadením vecného bremena, ktoré je na P. Č.. XXXX Z. D..Ú.. S. J. zapísané doposiaľ,

pričom samo osebe je bez akejkoľvek relevancie k predmetu tohto sporu.

26. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom č.XXXX/XXXXX/XX Y. B.
XX.XX.XXXX bolo schválené vykonanie projektu pozemkových úprav v k.ú. S. J.. Tým sa zmenila
situácia v tom zmysle, že predmetný priestor, ktorý je predmetom tohto sporu, na ktorom bolo

vybudované a žalobkyňou, resp. jej právnym predchodcom využívané na prechod a prejazd pripojenie
z cesty III. triedy E. Z. T. XXX/X, D. I. W. B. S. Z. Z. XXX/X W. S. T. 898, sa stal súčasťou novovytvorenej
parcely T. XXXX. Pôvodná evidovaná parcela T. XXX sa rozdelila na viaceré parcely, medzi nimi práve
parcelu T. XXXX, ktorá začala bezprostredne susediť s parcelou T. XXX/X, a samotná cesta III. triedy
sa stala súčasťou novovytvorenej parcely T. XXXX. Od uvedeného času teda na základe pozemkových

úprav došlo k situácii, že pri využívaní vybudovaného pripojenia z cesty III. triedy na parcelu T. XXX/X
je potrebné prechádzať cez parcelu T. XXXX, v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej. Z ust. § 14 ods. 4
zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že dňom právoplatnosti
rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v

rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom, t.j. zanikajú pôvodné vlastnícke práva k
nehnuteľnostiam zahrnutým do obvodu pozemkových úprav. Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 330/1991
Zb. uvedeným dňom zanikajú ďalej nájomné vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam. Na tomto mieste
súd zdôrazňuje, že predmetom konania v prejednávanej veci nie je vydržanie vlastníckeho práva, ale
posúdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, konkrétne oprávnenia využívať určitý

konkrétny priestor identifikovateľný na zemskom povrchu na prechod a prejazd motorovými vozidlami.
Jedná sa svojou povahou o obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka povinného pozemku, ktoré však
samotnú podstatu a existenciu vlastníctva nespochybňuje. Zo zákona o pozemkových úpravách, ani
zo žiadneho iného právneho predpisu nemožno dovodiť, že by v okolnostiach prejednávanej veci, keď
žalobkyňa, resp. jej právny predchodca počas obdobia takmer 10 rokov pred vykonaním pozemkových

úprav, vychádzajúc z povolenia štátneho orgánu dobromyseľne a nerušene využívali vybudované
pripojenie z verejnej cesty na svoju parcelu na prechod a prejazd motorovými vozidlami, malo dôjsť k
pretrhnutiu doby potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Súd sa nestotožnil
ani s tým, že by malo dôjsť k narušeniu ich dobromyseľnosti s poukazom na možnosť podávať
návrhy a námietky v rámci konania o pozemkových úpravách. Primárne nebolo preukázané, že by

v tom čase vôbec žalobkyňa, resp. jej právny predchodca mali o pozemkových úpravách akúkoľvek
vedomosť, keďže sa ani nemuseli týkať žiadneho pozemku v ich vlastníctve. Súd sa nestotožnil ani s
argumentom spochybňujúcim dobromyseľnosť v prejednávanej veci, že vlastník by si mal priebežne,
resp. preventívne kontrolovať, napr. pravidelným nahliadaním do katastrálnej mapy, či má riadnezabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam a či neužíva cudzie nehnuteľnosti. Podstata vecného
bremena je práve využívanie cudzieho pozemku, o čom žalobkyňa, resp. jej právny predchodca od
počiatku vedeli v tom zmysle, že mu štátny orgán povolil vybudovanie pripojenia na verejnú cestu III.

triedy, pričom od počiatku bolo toto pripojenie budované a následne využívané na priestore, ktorý bol
súčasťou parcely T. XXX evidovanej ako cesta v správe Slovenskej správy ciest. Boli teda dobromyseľní
pri využívaní predmetného priestoru na prechod a prejazd. Súd sa nestotožnil s tým, že k prerušeniu tejto
dobromyseľnosti by malo dôjsť samotným faktom vykonania pozemkových úprav, kedy sa daný priestor
stal súčasťou novovytvoreného pozemku T. XXXX, o čom žalobkyňa, resp. jej právny predchodca nemali

vedomosť a takúto vedomosť od nich ani nie je dôvod spravodlivo očakávať, pokiaľ naďalej pokračovali
v nerušenom užívaní predmetného priestoru na prechod a prejazd ako roky predtým bez akýchkoľvek
zásahov do pokojného stavu.

27. Súd teda dospel k záveru, že právny predchodca žalobkyne sa chopil držby, resp. začal realizovať
právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu z cesty III. triedy

na jeho parcelu T. XXX/X cez vybudované pripojenie koncom roka 2003. Toto právo bolo vykonávané
dobromyseľne, pričom súd dospel k záveru, že vykonanie pozemkových úprav v roku 2013 v
prejednávanej veci nemá žiadny vplyv na dobromyseľnosť držby práva a beh vydržacej doby. Súd
teda ustálil, že podmienky vydržania predmetného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu boli
splnené koncom roka 2013. Svedok G. uviedol, že žalobkyňa až v roku 2020 zistila, pre predmetný

prechod je aktuálne súčasťou pozemku T. XXXX a snažila sa dohodnúť na vyriešení situácie s právnou
predchodkyňou žalovanej. Z predloženej písomnej komunikácie vyplýva, že žalobkyňa oslovila žalovanú
za účelom mimosúdneho riešenia veci v marci 2021.Nebolo preukázané žiadne skoršie správanie
žalovanej, jej právnej predchodkyne, resp. kohokoľvek iného, z ktorého by žalobkyňa mohla nadobudnúť
pochybnosti o oprávnenosti výkonu predmetného práva prechodu a prejazdu.

28. Na strane žalobkyne boli teda naplnené všetky zákonné predpoklady nadobudnutia práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, a teda že na pozemku T. XXXX K. D..Ú.. S. J. viazne
vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech vlastníka pozemku T. Z.. Č.. XXX/
X K. D..Ú.. S. J., a to v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX Y. B.

XX.XX.XXXX, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku. Ako už súd uviedol, skutočnosť, že v predmetnom
geometrickom pláne vyznačená časť parcely T. XXXX je práve tou, kde je vybudované predmetné
pripojenie na cestu III. triedy, ktorého sa týka predmet tohto konania, nebola medzi stranami sporná.
Súd určil existenciu vecného bremena in rem, z ktorého je oprávnený každý vlastník pozemku T. XXX/
X. Jedná sa o vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu cez susedný pozemok.

Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie oprávnenej nehnuteľnosti.
Z hľadiska technického charakteru je užívanie tohto vecného bremena možné len prostredníctvom
povinnej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza medzi oprávnenou nehnuteľnosťou a verejnou cestou III.
triedy. Nevyhnutne tak muselo vzniknúť vecné bremeno in rem.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyňa

bol vo veci úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákonna podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.