Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, January 22, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/159/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108230240
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1108230240.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v

právnej veci žalobcu: Seafly Aktiebolag (Seafly a.s.), so sídlom Västra Granholmen, 185 00 Vaxholm,
Švédsko, IČO: 556215-6561, zastúpeného: JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., so sídlom ul.
Fraňa Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom
Primaciálne námestie č. 1, P. O. BOX 192, Bratislava, o uloženie povinnosti zo zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný žalobcovi poskytnúť súčinnosť spočívajúcu v zabezpečení stavebného povolenia
na stavbu - „Rekonštrukcia a prestavba stavby - Amfiteáter - Slovanské nábrežie“ nachádzajúcu sa
v katastrálnom území M. stojacu na KN p.č. XXX/X, XXX/X a XXX/. podľa projektovej dokumentácie

tvoriacej súčasť spisového materiálu Mestského múzea v Bratislave ako podkladu pre výberové konanie
vo veci stavby, ktorého víťazom sa stal žalobca a v úprave projektovej dokumentácie na stav platnej
právnej úpravy pre danú stavebnú činnosť, v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,doručenousúdudňa16.09.2008,sažalobcaprotižalovanémudomáhalurčenia,žezmluvao
nájme a rekonštrukcii objektov reštaurácie a amfiteátra na K. H. v obci M. uzavretá dňa 28.11.1990 medzi
žalobcom a Mestským múzeom v C., je platná a uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť žalobcovi

súčinnosť spočívajúcu v zabezpečení stavebného povolenia na stavbu - Rekonštrukcia a prestavba
stavby - Amfiteáter - K. H., nachádzajúcu sa v katastrálnom území M., stojacu na KN p.č. XXX/X, XXX/
X a XXX/X podľa projektovej dokumentácie tvoriacej súčasť spisového materiálu Mestského múzea v
Bratislave ako aj podkladu pre výberové konanie vo veci stavby, ktorého víťazom sa stal žalobca a v
úprave projektovej dokumentácie na stav platnej právnej úpravy pre danú stavebnú činnosť. Žalobu
odôvodniltým,žedňa28.11.1990uzavrelsMestskýmmúzeomvBratislave(ďalejlen„nájomca“)Zmluvu
o nájme a rekonštrukcii nebytových priestorov (ďalej len „zmluva“) s dohodnutou dobou nájmu na 99

rokov. Účelom nájmu bolo využitie prenajatého majetku po jeho rekonštrukcii na prevádzku reštaurácie,
manažérskej školy a amfiteátra. Nájomca sa v zmluve zaviazal v lehote do 21 dní odo dňa vydania
stavebného povolenia a odsúhlasenia projektovej dokumentácie začať s rekonštrukciou a do jedného
roka od tohto termínu ju ukončiť, vrátane interiérového vybavenia a technológie. Dňa 07.05.2004 prešla
kompetencia ohľadne predmetu nájmu z nájomcu na žalovaného ako vlastníka, a teda mu zo zmluvy
vyplynuli aj povinnosti v rámci zmluvne dohodnutej súčinnosti. Žalovaný napriek tomu, že si žalobca
splnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy súčinnosť neposkytol. Podľa žalobcu má žalovaný dokonca

uzatvorenú zmluvu na vykonanie rekonštrukčných prác s iným subjektom a na predmet nájmu bolo
vydané rozhodnutie o odstránení stavby. Tieto informácie boli žalobcovi potvrdené listom žalovaného
zo dňa 29.05.2006, ktorým mu oznámil, že zmluvu považuje od počiatku za neplatnú z dôvodu, že k jej
uzavretiu nebol daný súhlas podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. a ďalej z dôvodu, že predmetnástavba sa nachádza v takom stave, že bolo príslušným stavebným úradom vydané rozhodnutie o jej
odstránení a teda ďalšie konanie vo veci jej nájmu je bezpredmetné. Na overenie týchto skutočností
žalobca dňa 08.02.2007 písomne kontaktoval príslušný stavebný úrad Mestskej časti Bratislavy - Devín,

ktorý mu dňa 14.02.2007 odpovedal a ako prílohu mu doručil aj vydané rozhodnutia o nariadení
odstránenia stavby. Stavebný úrad následne dňa 27.03.2007 vyzval žalovaného na zaujatie stanoviska
k platnosti zmluvy. Nakoľko žalovaný stanovisko k platnosti zmluvy nezaujal, žalobca ho dňa 10.10.2007
vyzval na otvorenie rokovaní týkajúcich sa objektu amfiteátra, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa
18.10.2007, v ktorom poukázal na vydané rozhodnutie stavebného úradu. Žalobca opätovne zopakoval

svoje stanovisko k obsahu zmluvy listom zo dňa 09.11.2007, na ktoré však už žalovaný nereagoval.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že predmetom zmluvy neboli nebytové priestory, ale nehnuteľnosti, teda
objekty reštaurácie a amfiteátra, ktoré mu boli odovzdané do dlhodobého prenájmu a ktoré prevzal a
začal užívať, čo vyplýva aj zo záznamu č. 1846/1990. Na preukázanie svojich tvrdení predložil:
- Nájomná zmluva zo dňa 28.11.1990 (č. l. 10)
- Podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 08.12.2005 (č. l. 11)

- Podanie žalovaného zo dňa 29.05.2006 (č. l. 12)
- Podanie žalobcu zo dňa 08.02.2007 (č. l. 13)
- Podanie Mestskej časti Bratislava - M. zo dňa 14.02.2007 (č. l. 15)
- Podanie Mestskej časti Bratislava - M. zo dňa 27.03.2007 (č. l. 16)
- Rozhodnutie č. D-2005-04/540/O/9/Mt zo dňa 21.12.2005 (č. l. 17)

- Rozhodnutie č. D 2004/106/O/1/Gš zo dňa 17.05.2004 (č. l. 18)
- Podanie žalobcu zo dňa 10.10.2007 (č. l. 20)
- Podanie žalovaného zo dňa 18.10.2007 (č. l. 21)
- Podanie žalovaného zo dňa 09.11.2007 (č. l. 22)
- Záznam č. 2045 spísaný dňa 21.11.1990 (č. l. 23)

- Záznam č. 1846/1990 spísaný dňa 22.10.1990 (č. l. 25)
2. Písomným podaním zo dňa 28.01.2009, doručeným súdu dňa 13.02.2009, sa žalovaný vyjadril k
žalobe tak, že zmluva je podľa jeho názoru neplatná od počiatku z dôvodu absencie predchádzajúceho
súhlasu mestskej časti C. - M., ktorý vyžaduje ustanovenie § 3 zákona č. 116/1990 Zb. Ďalej
žalovaný neplatnosť zmluvy od počiatku argumentoval tým, že táto zmluva neobsahuje všetky podstatné

náležitosti nájomnej zmluvy, resp. obsahuje aj ustanovenie, ktoré odporuje ustanoveniam Občianskeho
zákonníka uvedených v jeho siedmej hlave ôsmej časti. V zmluve konkrétne absentuje presné určenie
predmetu nájmu a jeho špecifikácia s uvedením parcelných čísel pozemkov, na ktorých sa predmet
nájmu nachádza. Ďalším nedostatkom zmluvy je podľa žalovaného dohodnutie bezodplatnosti nájmu,
čo zapríčiňuje jej neplatnosť v tejto časti pre jej rozpor so zákonom. Ďalej žalovaný navrhol, aby žalobca

preukázal, že v čase uzatvorenia zmluvy mal právnu subjektivitu a bol oprávnený podpísať nájomnú
zmluvu, nakoľko v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I bol žalobca zapísaný
až dňa 25.02.1991. Podľa zmluvy bol nájomca povinný v primeranej lehote od uzatvorenia zmluvy
požiadať o vydanie stavebného povolenia a do jedného roka vykonať rekonštrukciu. Žalovaný k tomu
uviedol, že žalobca bol od počiatku nečinný a žalovaného vyzval na odovzdanie predmetu nájmu až

dňa 08.12.2005, čo je 15 rokov po uzatvorení zmluvy. K vydaniu rozhodnutia o odstránení stavby sa
žalovaný vyjadril tak, že toto bolo vydané z dôvodu, že pominul účel, na ktorý bola stavba zriadená
a svojím stavom ohrozuje bezpečnosť a zdravie osôb. Zároveň žalovaný upozornil na to, že stavebný
úrad je správny orgán nezávislý od žalovaného. Požiadavku žalobcu na poskytnutie súčinnosti označil
žalovaný za irelevantnú, nakoľko zmluvu považuje od počiatku za neplatnú a poukázal na skutočnosť,

že žalobca nikdy nežiadal žalovaného o poskytnutie súčinnosti, čo potvrdzuje list zo dňa 08.12.2008, v
ktorom žalovanému oznámil, že je následne pripravený začať realizovať potrebné stavebnotechnické a
právne kroky smerujúce k vydaniu stavebného povolenia na rekonštrukčné práce.
3. Na pojednávaní konanom dňa 29.04.2010 sa žalobca vyjadril, že pri uzatváraní zmluvy vychádzali
z vtedy platného zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník (ďalej len „Hospodársky zákonník“),

konkrétne z § 70, na základe ktorého bolo možné odovzdať nehnuteľnosti do bezodplatného užívania aj
neštátnym organizáciám. Súhlas sa nevyžadoval, nakoľko sa nepostupovalo podľa zákona č. 116/1990
Zb. Za účelom nájmu bola zriadená aj spoločnosť DEVÍN a.s., ktorej akcionárom však v súčasnosti
nájomca nie je, čo žalobca preukázal výpisom z Obchodného registra. Ďalej žalobca do spisu založil
LV č. XXXX, týkajúci sa parcely č. XXX/X, ktorým preukázal vlastníctvo žalovaného. Následne vyjadril

názor, že predmetná nehnuteľnosť nie je zameniteľná, nakoľko je atypická a preto je predmet nájmu
dostatočne špecifikovaný. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, jeho právnu subjektivitu v
čase uzavretia zmluvy a uviedol, že zmluvu považuje od začiatku za neplatnú. Súčinnosť žalobcovi
nebola poskytnutá z dôvodu, že tento 15 rokov nekonal a predmetnú nehnuteľnosť nezrekonštruoval,čo viedlo k vydaniu rozhodnutia stavebného úradu o odstránení stavby. Štatutárny zástupca žalobcu
ďalej k predmetnej veci uviedol, že mesto malo žiadať stavebné povolenie vo vlastnom mene, nakoľko
žalobca je nájomca a o stavebné povolenie žiadať nemohol. Zmluva je podľa štatutárneho zástupcu

žalobcu bezodplatná len čo sa týka nájmu, ale došlo k zveľadeniu majetku mesta. Za problém označil
neposkytnutie súčinnosti žalovaným. Na námietku aktívnej legitimácie žalobca reagoval odkazom na
dôkazynachádzajúcesavspiseapredložilhospodárskuzmluvuoprevodesprávynárodnéhomajetkuč.
HZ 51/MAJ, z ktorej vyplýva, že reštaurácie a jedálne ako odovzdávajúca organizácia ku dňu 01.08.1988
prevádza správu majetku na Mestské múzeum Bratislava. Žalobca ďalej navrhol doplniť dokazovanie

dokladmi o investíciách, ktoré preukážu reálne využívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcom, v
prípade potreby ohliadku na mieste samom, ktorá preukáže zložené investície, s tým, že doručí súdu
v dvoch vyhotoveniach kópiu hospodárskej zmluvy a výsluchom svedka riaditeľa S.. Š. A., ako svedka
k okolnosti uzatvorenia zmluvy.
4. Písomným podaním zo dňa 08.06.2010, doručeným súdu dňa 16.06.2010, žalobca súdu oznámil
adresu svedka, ktorého navrhol vypočuť na pojednávaní dňa 29.04.2010 a doručil kópiu hospodárskej

zmluvy zo dňa 30.06.1988. Na pojednávaní konanom dňa 06.09.2010 žalobca nemohol predložiť
listiny svedčiace o investíciách do predmetu nájmu, nakoľko tieto boli skartované po skončení doby
účtovnej povinnosti ich archivovať. Ďalej sa žalobca vyjadril, že trvá na vykonaní dôkazu obhliadkou
nehnuteľnosti, ktorou bude možné na miestne samom zistiť investície do predmetu nájmu. Od vykonania
dôkazu výsluchom svedka súd upustil, nakoľko svedok zomrel. Žalovaný zabezpečil nasledovné listinné

dôkazy z archívu:
- Zápisnice z rokovania o zabezpečení rekonštrukcie reštaurácie DEVÍN zo dňa 14.01.1991, z ktorej
vyplýva, že stavebné povolenie mala zabezpečiť P.. D.
- List z 20.03.1991, ktorý bol adresovaný Magistrátu Hlavného mesta od pána A., riaditeľa múzea, z
ktorého vyplýva, že v súlade so zákonom č. 116/1990 Zb. bol žiadaný súhlas so zmluvou o prenájme,

ale až následne po uzatvorení zmluvy a nie pred uzatvorením zmluvy
- Podkladový materiál od Mestskej časti C. - M. z marca 1991
- Uznesenia z mimoriadneho zasadania miestneho zastupiteľstva Mestskej časti C. - M. z 02.03.1991,
kde miestne zastupiteľstvo konštatovalo, že zmluva je v rozpore s § 3 zákona č. 116/1990 Zb.
- Rozhodnutie obvodného úradu životného prostredia zo dňa 18.03.1993, ktorým bolo prerušené už

začaté územné konanie, v ktorom bol podaný návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, k
prerušeniu konania došlo z dôvodu, že nebolo doručené stanovisko Mestského úradu C. - M.
- List zo dňa 24.03.1993 od organizácie PAMING, ktorej zamestnankyňa mala na starosť vybavenie
stavebného povolenia, z ktorého vyplýva, že prípojky boli realizované z finančných prostriedkov
magistrátu (voda, plyn)

- Záznam z pracovného stretnutia k možnostiam ďalšieho reálneho využitia slovanského nábrežia a
bývalého amfiteátra a parkoviska po NKP M. - K. D.
Žalobca ďalej žiadal, aby súd zabezpečil kompletný spisový materiál z Múzea mesta Bratislavy na
oboznámenie sa s celým jeho obsahom týkajúcim sa zmluvy. Múzeum mesta Bratislavy dňa 26.10.2010
doručilo súdu kompletný spisový materiál týkajúci sa zmluvy, ktorý žiadal žalobca.

5. Dňa 26.05.2011 sa uskutočnila ohliadka miesta na K. H.. Ohliadkou súd zistil, že predmetná
nehnuteľnosť je v dezolátnom stave. Prítomný správca pri ohliadke uviedol, že na spodku budovy
je zostatok debnenia okien, ktoré vykonal ten, kto nehnuteľnosť neoprávnene užíval. Žalobca tvrdil,
že zadebnenie vykonal on v roku 1991-1992. Následne správca uviedol, že zadebnenie, čiastočné
dispozičné zmeny v priestore a hrubé omietky vykonal neoprávnený užívateľ pán G. E..

6. Na pojednávaní dňa 13.10.2011 žalovaný doručil do spisu doklady žalobcu týkajúce sa vodovodných
a plynových prípojok a predlžovania búracieho povolenia, z ktorých je zrejmé, že vodovodná a plynová
prípojka boli realizované z väčšej časti zo štátneho rozpočtu na obnovu kultúrnych pamiatok a konanie
o predĺženie termínu odstránenia stavby bolo príslušným stavebným úradom prerušené rozhodnutím D
2007-06/601/pre/Gš zo dňa 11.01.2009 z dôvodu chýbajúceho vyjadrenia Mestskej časti M.. Žalobca

ďalej na pojednávaní uviedol, že sa mu podarilo nájsť dokumentáciu, ktorá sa nenachádza vo firme, ale
v štátnom archíve vo Švédsku, kde požiadali o naskenovanie všetkých faktúr, ktoré súdu doručí v lehote
jedného mesiaca. Predmetnú dokumentáciu žalobca súdu doručil na pojednávaní dňa 12.01.2012,
konkrétne sa jednalo o faktúru č. 38742005 zo dňa 17.02.1992 vystavenú spoločnosťou PREFA národný
podnik Martin, ktorou žalobca chcel potvrdiť svoje tvrdenia, že s predmetom nájmu nakladal po jeho

prevzatí. Ďalej žalobca vyjadril názor, že zmluvu treba posudzovať podľa vtedy platného ustanovenia
§ 71 a § 348 Hospodárskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade nešlo o prenájom nebytových
priestorov, ale o prenájom majetku štátnej organizácie. Následne žalovaný uviedol, že predkladanie
faktúr zo strany žalobcu považuje za irelevantné, zmluvu považuje za neplatný právny úkon a spoukazom na ustanovenie § 3 zákona č. 116/1990 Zb. poukázal na neurčitosť predmetu nájmu, na
bezodplatnosť nájmu v nájomnej zmluve ako aj na to, že 11.02.1991, po uzatvorení zmluvy, bol žiadaný
súhlas národného výboru s prenájmom predmetnej nehnuteľnosti. Národný výbor sa však nevyjadril.

Ďalej žalovaný poukázal na ohliadku nehnuteľnosti a na vydané búracie povolenie z dôvodu, že
nehnuteľnosť ohrozuje život a zdravie, ktoré preukázali dezolátny stav nehnuteľnosti, pričom investície
do nej sa nepreukázali. Podľa žalobcu však zmluva bola uzatvorená podľa Hospodárskeho zákonníka,
aj keď v samotnej zmluve sa poukazuje na to, že ide o nájom a rekonštrukciu nebytových priestorov.
K otázke nutnosti predchádzajúceho súhlasu obecného miestneho alebo mestského úradu s nájmom

žalobca poukázal na rozsudok NSSR č. k. 2Cdo/271/2004, z ktorého vyplýva, že takýto súhlas potrebný
nebol v prípade ak bola prenajatá budova ako celok, aj keď sa v nej nachádzali miestnosti určené na
prevádzkovanie obchodu a služieb a takýto nájom sa nespravuje zákonom č. 116/1990.
7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.01.2012, č. k. 7C/159/2008-112, ktorým žalobu v
celom rozsahu zamietol. Voči rozsudku sa žalobca písomným podaním zo dňa 08.02.2012, doručeným
súdu dňa 23.02.2012, odvolal. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že súd na prejednávanú vec

použil nesprávny právny predpis, keďže sa odvolával na zákon č. 116/1991 Zb., no podľa názoru
žalobcu mal aplikovať Hospodársky zákonník, nakoľko predmetom nájmu neboli nebytové priestory, ale
stavebné objekty reštaurácie a amfiteátra ako celok, čo potvrdzuje záznam č. 1864/1990 a záznam č.
2045/1990. Zmluva teda nemôže byť absolútne neplatná z dôvodu absencie predchádzajúceho súhlasu
s prenájmom, pretože pri právnych vzťahoch založených hospodárskou zmluvou podľa ustanovení

Hospodárskeho zákonníka o dočasnom užívaní majetku sa takýto súhlas nevyžaduje. Ďalej žalobca
poukázal na § 348 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého mohla byť zmluva dohodnutá aj ako
bezodplatná. K odvolaniu sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 08.03.2012, doručeným
súdu dňa 14.03.2012, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s uvedeným rozsudkom,
považuje ho za vecne správny a dostatočne odôvodnený. K neplatnosti zmluvy sa žalovaný vyjadril

tak, že ju považuje od počiatku za neplatnú z dôvodu absencie predchádzajúceho súhlasu Mestskej
časti Bratislava - M. a z dôvodu, že zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti nájomnej
zmluvy, konkrétne absentuje presné určenie predmetu nájmu. Ďalej napadol bezodplatnosť nájmu a
nečinnosť žalobcu vo veci získania stavebného povolenia a vykonania rekonštrukcie v lehote určenej
v zmluve, nakoľko žalobca bol povinný požiadať o vydanie stavebného povolenia v primeranej lehote

od uzatvorenia nájomnej zmluvy a do jedného roka vykonať rekonštrukciu. V závere žalovaný vyjadril
názor, že už z názvu zmluvy - Zmluva o nájme a rekonštrukcii nebytových priestorov vyplýva, že vôľou
zmluvných strán bolo uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov.
8.OodvolanírozhodolKrajskýsúdvBratislaverozsudkomzodňa10.06.2014,č.k.14Co/207/2012-141,
ktorým rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.01.2012, č. k. 7C/159/2008-112, v časti,

v ktorej bol zamietnutý návrh o určenie, že zmluva je platná potvrdil a vo zvyšku zrušil a vrátil
Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave taktiež uložil Okresnému súdu
Bratislava I povinnosť, aby prejudiciálne vyriešil otázku platnosti zmluvy a následne skúmal, či zo zmluvy
žalovanému vyplýva povinnosť poskytnúť žalobcovi súčinnosť v podobe zabezpečenia stavebného
povolenia.

9. Písomným podaním zo dňa 11.08.2015, doručeným súdu dňa 17.08.2015, sa žalovaný vyjadril tak,
že na zmluvu nemožno aplikovať Hospodársky zákonník, nakoľko ustanovenia, ktorými je upravená
hospodárska zmluva o dočasnom užívaní majetku sa nachádza v Desiatej časti Hospodárskeho
zákonníka, pričom táto časť upravuje hospodárske záväzky pri iných spôsoboch spolupráce medzi
socialistickými organizáciami a ustanovenia tejto hlavy nemožno aplikovať na predmetnú situáciu,

nakoľko žalobca, ktorý je účastníkom zmluvy, ktorému sa majetok odovzdáva, nie je socialistická
organizácia. Ďalej žalovaný poukázal na § 9 vyhlášky č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným
majetkom,ktorýumožňovalorganizáciámprenechanievecí,ktorénepotrebujenaplneniesvojichúlohdo
dočasného užívania aj iným organizáciám než socialistickým a taktiež vymedzoval podstatné náležitosti
takejto zmluvy. Podľa názoru žalovaného zmluva niektoré náležitosti neobsahovala, konkrétne určenie

majetku, výšku odplaty a možnosť odstúpenia od zmluvy, a preto je v zmysle § 21 ods. 1 Hospodárskeho
zákonníka neplatná. Určenie času užívania na 99 rokov považuje žalovaný za obchádzanie zákona,
nakoľko sa jedná o zmluvu o dočasnom užívaní majetku a uvedené vymedzenie času nemožno
akceptovať, pretože obchádza cieľ právnej úpravy.
10. Na pojednávaní dňa 22.01.2018 súd uviedol predbežné právne posúdenie veci, podľa ktorého je

zmluvaplatnáanejednásavdanomprípadeozmluvupodľazákonač.116/1990Zb.onájmenebytových
priestorov, keďže predmetom zmluvy bol celý objekt tak, ako je to vymedzené v zmluve, ani o zmluvu
podľa § 347 a 348 Hospodárskeho zákonníka, pretože uvedené zákonné ustanovenia sa nachádzajú v
10. Hlave Hospodárskeho zákonníka, ktorá sa vzťahuje iba na socialistické organizácie, čo žalobca včase uzatvorenia zmluvy nebol. Podľa názoru súdu ide s najväčšou pravdepodobnosťou o zmluvu podľa
vyhlášky č. 119/1988 Zb. a táto je platná, nakoľko nie je bezodplatná tak, ako to namietal žalovaný,
pretože skutočnosť, že nie je dohodnutá cena nájmu neznamená, že zmluva je bezodplatná, keďže cena

rekonštrukcie podľa zmluvy a okolností k veci mala byť hradená žalobcom a popri tom mali mať ďalšie
subjekty podiel na zisku pri prevádzke prenajatého zariadenia. S námietkou nedostatočného určenia
majetku,ktorýsaprenechávadoužívania,súdpoukázalna§20ods.2Hospodárskehozákonníka,podľa
ktorého je nutné právny úkony vykladať v súlade so skutočnou vôľou konajúcej organizácie, pričom treba
prihliadnuť na okolnosti, za ktorých sa prejav vôle robil a na zásady poctivého hospodárskeho styku.

Žalobca prejavil súhlas s názorom, ktorý vyslovil súd. Žalovaný sa k názoru súdu vyjadril tak, že zmluvu
považuje za neplatnú, pretože zmluvu nemožno považovať za dočasnú ak je uzatvorená na 99 rokov,
pretože je zrejmé, že táto zmluva už pri uzatváraní presahuje život fyzickej osoby resp. aj právnickej
osoby a preto táto zmluva obchádza § 9 ods. 3 vyhlášky č. 199/1988 Zb.
11. Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu, výsluchom žalobcu a oboznámil
sa s ostatným obsahom súdneho spisu.

12. Súd vykonal všetky dôkazy, na vykonaní ktorých procesné strany trvali.

Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázaný nasledujúci
skutkový stav:
13. Z potvrdenia o registrácii Firemného registra 3244668 vyplýva, že firma Seafly Aktienbolag, č.

organizácie 556215-6561, Västra Granholmen, 185 OO Vaxholm, Kraj Štokholmský, komúna Štokholm,
vznikla dňa 08.02.1982.
14. Na základe Hospodárskej zmluvy uzatvorenej podľa ustanovenia § 347 Hospodárskeho zákonníka
medzi odovzdávajúcou organizáciou: Reštaurácie a jedálne, nám. SNP 2, Bratislava a preberajúcou
organizáciou: Mestské múzeum Bratislavy, bol daný predmet nájmu ku dňu 01.08.1988 do správy

preberajúcej organizácie.
15. Podľa LV č. XXXX pre okres C. P., k.ú. M. zo dňa 27.1.2010 (čl. 57) je žalovaný vlastníkom predmetu
nájmu v podiele 1/1.
16. Medzi žalobcom a Mestským múzeom v Bratislave bola dňa 28.11.1990 uzavretá zmluva o nájme a
rekonštrukcii objektov reštaurácie a amfiteátra na K. H. v obci M. s dohodnutou dobou nájmu 99 rokov

(Zmluva).
V čl. II Zmluvy sa žalobca zaviazal založiť akciovú spoločnosť Devín na účely rekonštrukcie a následnej
prevádzky Nehnuteľnosti ako jediný zakladateľ s tým, že zisk spoločnosti sa zaviazal rozdeliť v pomere
50 % pre spoločnosť Devín, 30 % Mestské múzeum ako náhrada za dlhodobý bezodplatný prenájom
objektu bez povinnosti podieľať sa na obchodných stratách a 20 % obec Devín ako dar zakladateľa

spoločnosti na rozvoj obce Devín.
Podľa čl. IV. Zmluvy sa nájomca zaväzuje, že v lehote 21 dní odo dňa vydania stavebného povolenia
a odsúhlasenia projektovej dokumentácie začne s rekonštrukčnými prácami a práce ukončí do jedného
roka od tohto termínu, včítane interiérového vybavenia a technológie. Ak stavebné povolenie bude
vydané do 30.04.1991, práce budú ukončené do 31.12.1991. V prípade nedodržania podmienok resp.

prieťahov pri začatí rekonštrukčných prác prenajímateľ odstupuje od zmluvy s uložením finančného
postihu 1 mil. Kčs. Nájomca nie je povinný túto sumu uhradiť, ani zmluva nezaniká, ak oneskorenie
vzniklo zavinením prenajímateľa, alebo tzv. force majure, čo nie je ovplyvniteľné nájomcom ani
prenajímateľom.
Podľa čl. VI. Zmluvy boli náklady na rekonštrukciu odhadnuté na 10-12 mil. Kčs.

V čl. VII sa vlastník objektu - prenajímateľ zaviazal poskytovať potrebnú pomoc a informácie nájomcovi
počas rekonštrukčných prác a vysporiadať vzťahy voči orgánom a organizáciám /stavebné povolenie,
kolaudačné rozhodnutie, ..../.
17. Z listu S.. Š. A. zo dňa 20.03.1991 adresovaného Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy, je nesporné, že až po uzatvorení zmluvy dňa 11.02.1993 bol predložený materiál týkajúci sa

rekonštrukcie a prenájmu na Miestny úrad Devín podľa zákona č. 116/1990 Zb.
18. Listom zo dňa 08.12.2005 právny zástupca žalobcu vyzval Magistrát hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy na odovzdanie do prenájmu predmet nájmu. Následne listom zo dňa 29.05.2006
zn. MAG-06/18138/37054 bolo právnemu zástupcovi žalobcu oznámené, že Hlavné mesto Slovenskej
republiky považuje zmluvu od počiatku za neplatnú z dôvodu absencie predchádzajúceho súhlasu

mestskej časti Bratislava - M. podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. Mestská časť
Bratislava - M. dňa 17.05.2004 vydala rozhodnutie č. D 2004/106/O/1Gš, ktorým nariadila odstránenie
stavby, ktorá je predmetom nájmu, nakoľko pominul účel, na ktorý bola stavba zriadená a jej ďalšie
užívanie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko svojím stavom ohrozuje bezpečnosť a zdravie osôb.Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2004 a na odstránenie stavby sa stanovila lehota
do 12.12.2004. Dňa 21.12.2005 Mestská časť Bratislava - M. rozhodnutím č. D-2005-04/540/O/9Mt
predĺžila lehotu na odstránenie stavby do 31.12.2006.

19. Zo zápisnice z rokovania o zabezpečení rekonštrukcie reštaurácie Devín zo dňa 14.1.1991
(čl. 71) súd zistil, že predmetom rokovania bol stav prác na projekte „Rekonštrukcia reštaurácie
Devín“. Zo zápisnice vyplýva, že vo vzťahu k rekonštruovanému objektu sa preverovalo napojenie na
elektrickú energiu, plyn a vodu, generálny projektant mal uložené aktualizovať štúdiu, týkajúcu sa zmeny
dispozičného riešenia na základe požiadaviek žalobcu, boli dojednané termíny realizácie jednotlivých

častíprojektuapaniD.akozástupkyňaMSPS(Mestskásprávapamiatkovejstarostlivosti-vyplývazlistu
MMB zo dňa 04.02.1991, str. 3, ktorý je súčasťou zapožičaného spisového materiálu, označeného ako
Príloha č. 4) mala do 30.04.1991 zabezpečiť stavebné povolenie. Rokovania sa zúčastnili okrem iných
vlastník objektu, v tom čase MMB (Mestské múzeum Bratislava, užívateľ objektu - žalobca), generálny
projektant.
20. Podľa Uznesenia z mimoriadneho zasadnutia miestneho zastupiteľstva Devín zo dňa 2.3.1991 (čl.

72) mestské zastupiteľstvo skonštatovalo, že Zmluva je v rozpore s § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov pre absenciu podstatných náležitostí (presná identifikácia nebytových
priestorov- predmet nájmu, výšku a splatnosť nájomného, spôsob nájomného a súhlas príslušného
národného výboru.). Mestské zastupiteľstvo zároveň rozhodlo, že žiada, aby právoplatnosť Zmluvy
preskúmali príslušné kompetentné orgány štátnej správy (hospodárska arbitráž a prokuratúra).

21. Z rozhodnutia OÚ životného prostredia v obvode Bratislava IV č. výst. 1144/92-93/Fa (čl. 73),
adresovanému spoločnosti PAMING, mestský investor pamiatkovej obnovy, vyplýva, že spoločnosť
PAMING podala na OÚ životného prostredia Bratislava IV návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby NKP M.- K. D. - objekt. č. XX - reštaurácia, na pozemku parc. č. XXX k.ú. M. a to dňa 28.1.1992;
týmto dňom sa podľa listiny začalo územné konanie, ktoré bolo daným rozhodnutím prerušené pre

nedoloženie stanoviska MČ M.. Spoločnosť PAMING bola zároveň vyzvaná, aby v lehote 15 uvedený
doklad doložila, pretože inak bude územné konanie zastavené.
22. Organizácia PAMING, mestský investor pamiatkovej obnovy, vznikla v roku 1990 ako samostatná
príspevková organizácia mesta. Jej hlavnou úlohou je starostlivosť o historické budovy, najmä o
stavebné pamiatky, pomníky, pamätníky a fontány. PAMING vykonával investorské a inžinierske činnosti

v oblasti obnovy, rekonštrukcií a veľkých opráv stavieb, pri výstavbe bytových objektov a účelových
pozemných stavieb. Spoločnosť bola zrušená v roku 2012.
23. Z listu spoločnosti PAMING zo dňa 24.03.1993, adresovanému starostovi MČ M. súd zistil, že tento
list sa nachádzal v evidencii Mestského múzea Bratislava (uvedené vyplýva z pečiatky na prvej strane
listu). Z obsahu listu vyplýva, že Magistrát financoval prípojky vody a plynu pre reštauráciu v súvislosti

s projektovou úlohou schválenou v roku 1990, s cieľom vytvoriť pre úspešnosť rekonštrukcie obj. č.
XX Reštaurácia a amfiteáter čo najlepšie predpoklady. Spoločnosť PAMING žiadala starostu MČ M.
v záujme dokončenia prípravy stavby „Rekonštrukcia reštaurácie a amfiteátra na Devíne“ o urýchlené
zaslanie stanoviska umožňujúceho uzavrieť územné konanie a následné povoľovacie konanie stavby.
24. Z listu MMB zo dňa 04.02.1991, str. 4-5, ktorý je súčasťou zapožičaného spisového materiálu,

označeného ako Príloha č. 4, súd zistil, že MMB ako správca národnej kultúrnej pamiatky Hrad Devín
vrátane objektu bývalej reštaurácie Devín a amfiteátra, ktoré boli postavené v roku 1949 ako novostavba
letného divadla spoločne s objektom reštaurácie a kaviarne, ktoré tvorili zázemie amfiteátra. Strecha
reštaurácie plnil funkciu pódia, vo vnútri objektu reštaurácie boli priestory pre šatne účinkujúcich s
potrebným technickým vybavením. Pre nedostatok finančných prostriedkov na údržbu a rekonštrukciu

objektu MMB ako správca objektu rokoval dňa 18.10.1990 s MS PS (vtedajší orgán štátnej správy na
úseku kultúry a pamiatkovej starostlivosti), kde boli určené podmienky nájmu a rekonštrukcie Objektu.
Následne boli zaslané písomné pozvánky všetkým uchádzačom o prenájom Objektu. Dňa 15.11.1990
sa uskutočnilo v kinosále MMB výberové konanie, kde boli prítomní pozvaní členovia odbornej poroty,
zástupcovia MMB, MS PS, Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti, Odboru výstavby bývalého NV

pre obvod BA IV, Odboru obchodu bývalého NV pre obvod BA IV, Stavoprojektu, zástupcov Projektového
ústavu kultúry a zástupca za obec M. a taktiež pozvaní všetci uchádzači o prenájom. Výberového
konania sa zúčastnilo 7 uchádzačov a porota určila poradie uchádzačov. Za víťaza výberového konania
bol vybratý na základe stanoveného poradia uchádzačov žalobca, s ktorým bola následne uzatvorená
Zmluva. Podľa listu boli odhadované náklady na rekonštrukciu 20 miliónov korún s realizáciou v zmysle

projektovej dokumentácie, ktorú spracoval Projektový ústav kultúry. MMB vyhlásilo, že rekonštrukciou
nie je poškodená kultúrna pamiatka a že ich snahou bolo v plnej snahe skultúrniť, zachrániť a dať do
prevádzky uvedené objekty.25. Z Pozvánky na výberové konanie ekonomického prenájmu objektu reštaurácie Devín na Slovanskom
nábreží zo dňa 8.11.1990 (ktorý je súčasťou zapožičaného spisového materiálu, označeného ako
Príloha č. 3), súd zistil, že predmet výberového konania bol špecifikovaný ako objekt reštaurácie Devín

na Slovanskom nábreží, ktorého nedeliteľnou súčasťou je amfiteáter a tento je začlenený do areálu
Národnej kultúrnej pamiatky Devín - Slovanské hradisko.
26. Zo záznamu č. 2045/1990 z výberového konania vo veci rekonštrukcie a ekonomického prenájmu
bývalej reštaurácie a amfiteátra na Slovanskom nábreží (ktorý je súčasťou zapožičaného spisového
materiálu, označeného ako Príloha č. 3), súd zistil, že žalobca podal najvýhodnejšiu ponuku nielen

pre MB, ale aj pre celú obec M.. Bol ochotný zrekonštruovať celý objekt, v obci zabezpečiť pracovné
príležitosti založením tlačiarne, na vlastné náklady vybudovať prístav s poskytnutím lode a celkovo
zveľadiť nielen okolie objektu ale aj prístupové cesty.
27. Z listu zo dňa 06.03.1991 (ktorý je súčasťou zapožičaného spisového materiálu, označeného ako
Príloha č. 5), súd zistil, že Ministerstvo kultúry SR sa k prenájmu Objektu vyjadrilo pozitívne, avšak
upozornilo na potrebu dodržať ustanovenia zákon č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti. V

následnom liste zo dňa 20.03.1991 sa MK SR vyjadrilo k plánovanej rekonštrukcii Objektu tak, že túto
podporuje a verí, že bude pri nedostatku finančných prostriedkov prínosom.
28. Z nesporných tvrdení sporových strán mal súd za preukázané, že dosiaľ nedošlo k realizácii
rozhodnutia o odstránení Nehnuteľnosti.
29. Z ohliadky nehnuteľnosti, vykonanej súdom dňa 26.05.2011 na K. H. P.., č. XX. P..XXXX, M. bolo

zistené, že predmetná budova je v dezolátnom stave, okná popri schodisku sú porozbíjané, mreže
vylomené, amfiteáter je zarastený nepokosenou trávou, burinou, ktorú prerastajú kríky a stromy.
30. Skutkový stav zistený z ostatných vykonaných dôkazov súd nebude sumarizovať, nakoľko je vo
vzťahu k rozhodnutiu súdu nadbytočný.

Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na poskytnutie súčinnosti spočívajúcej v
zabezpečení stavebného povolenia na stavbu.
31. V konaní v zásade nebol sporný skutkový stav veci, iba jej právne posúdenie.
Súd vec právne posúdil nasledovne:

Platnosť Zmluvy
32. Zásadnou otázkou pre posúdenie nároku žalobcu bola otázka platnosti Zmluvy a následne potom
existencia nárokov, ktoré zo Zmluvy vyplývajú.
33. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom (ďalej
len „vyhláška č. 119/1988 Zb.), táto vyhláška upravuje podmienky nadobúdania vecí zmluvou

do socialistického celospoločenského vlastníctva (ďalej len „celospoločenské vlastníctvo“), právo
hospodárenia s národným majetkom a nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami
štátnych hospodárskych organizácií, rozpočtových organizácií a iných štátnych organizácií (ďalej len
„organizácia“).
34. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 119/1988 Zb., vyhláška ďalej upravuje podmienky nadobúdania vecí

do celospoločenského vlastníctva štátnymi podnikmi, podmienky pri prevodoch vlastníctva k veciam v
národnom majetku štátnymi podnikmi, podmienky pri prevodoch práva hospodárenia k nehnuteľnostiam
určeným územnoplánovacou dokumentáciou, prípadne územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu
iných organizácií a k pozemkom určeným pre individuálnu bytovú výstavbu a nakladanie s pohľadávkami
štátnych podnikov.

35. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb., organizácia môže prenechať zmluvou na dočasné
užívanie socialistickým organizáciám alebo občanom a iným organizáciám než socialistickým veci, ktoré
dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh.
36. Podľa § 9 ods. 3 vyhlášky č. 119/1988 Zb., zmluva o prenechaní národného majetku na dočasné
užívanie občanom a iným organizáciám než socialistickým musí mať písomnú formu a musí obsahovať

určenie majetku, ktorý sa má prenechať na dočasné užívanie, určenie spôsobu a času užívania,
ustanovenieovýškeodplaty,dohoduoudržiavanímajetkuamožnosťodstúpiťodzmluvy,akorganizácia
zistí, že národný majetok sa užíva v rozpore s uzavretou zmluvou, alebo ak organizácia bude vec
potrebovať na plnenie svojich úloh.
37. Podľa § 152 ods. 3 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník v znení účinnom v čase

uzavretia Zmluvy, pokiaľ v ďalších ustanoveniach tohto zákona alebo vo vykonávacích predpisoch nie
je ustanovené niečo iné, platia o uzavieraní hospodárskych zmlúv ustanovenia § 153 až 155.
38. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
Zmluvy, hospodárska zmluva vzniká, ak dôjde k dohode o predmete a čase plnenia, prípadne o ďalšíchnáležitostiach, o ktorých pri dojednávaní zmluvy niektorá z organizácií vyhlási, že dohoda o nich je
nevyhnutná pre vznik zmluvy. Ak sa cena tvorí dohodou organizácií, vznikne zmluva, len ak dôjde aj k
dohode o výške ceny alebo o spôsobe, akým sa cena určí. Ak nedôjde k dohode o celom požadovanom

rozsahu plnenia, uzavrie sa zmluva na rozsah plnenia, o ktorom sa dosiahla dohoda, ak tomu nebráni
prejav organizácie, povaha záväzku alebo právny predpis.
39. V danom prípade súd dospel k záveru, že Zmluvu a jej platnosť je potrebné posudzovať
podľa vyhlášky č. 119/1988 Zb. v spojení so všeobecnými ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka,
konkrétnepodľa§9ods.1,ods.3označenejvyhlášky,keďžepredmetomZmluvyjeprenechaniemajetku

vtedy celospoločenského vlastníctva na dočasné užívanie inej než socialistickej organizácii. Správca
majetku štátu MMB, prenechalo majetok v jeho správe na dobu 99 rokov zahraničnej právnickej osobe
(podľa vtedajšej právnej úprave organizácii). Zmluva má všetky podstatné náležitosti, ktoré vtedajšia
právna úprava vyžadovala - je určený jej predmet, odplata, čas plnenia, doba platnosti zmluvy.
40. Obrana žalovaného spočívala na tvrdeniach, že Zmluva je neplatná pre nedostatočnú špecifikáciu
predmetu nájmu, absenciu parcelných čísel na ktorých sa predmet nájmu nachádza. Ako ďalší dôvod

neplatnosti Zmluvy tvrdil, že:
- je v rozpore so zákonom dohodnutá ako bezodplatná,
- žalobca nemal v čase podpisu Zmluvy právnu subjektivitu
- dobu nájmu 99 rokov nemožno v súlade s judikatúrou považovať za dočasný nájom a teda Zmluva je
z tohto dôvodu neplatná pre obchádzanie zákona

Pre prípad, že by sa zmluva posudzovala podľa zákona č. 116/1990 Zb. namietal žalovaný neplatnosť
zmluvy pre absenciu súhlasu Mestskej časti Bratislava M.Í. v súlade s § 3 zákona č. 116/1990 Zb..
41. K námietkam žalovaného súd uvádza nasledovné:
42.Napriekskutočnosti,ženájomNehnuteľnostineboldojednanýakoodplatný,Zmluvuniejepovažovať
za bezodplatnú pretože cena rekonštrukcie Nehnuteľnosti (odhadovaná na 10 - 20 miliónov Kčs) podľa

zmluvy mala byť hradená žalobcom a popri tom mali mať ďalšie subjekty, konkrétne obec M. a Mestské
múzeum Bratislava podiel na zisku pri prevádzke prenajatého zariadenia bez povinnosti podieľať sa na
prípadnej straty z prevádzky.
43. Žalovaný taktiež namietal nedostatočné určenie majetku, ktorý sa prenecháva do užívania, teda
predmetu zmluvy. Tento považuje súd za dostatočne špecifikovaný, nakoľko predmetná nehnuteľnosť

je atypická a nezameniteľná aj s prihliadnutím na § 20 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka.
44.Podľa§20ods.2zákonač.109/1964Zb.Hospodárskyzákonník(ďalejlen„Hospodárskyzákonník“),
právny úkon treba vykladať v súlade so skutočnou vôľou konajúcej organizácie a v súlade s povahou
konania, o ktoré ide. Pritom treba prihliadnuť na okolnosti, za ktorých sa prejav urobil, a na zásady
poctivého hospodárskeho styku. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, treba pri

pochybnostiach vykladať na ťarchu toho, kto taký výraz použil.
45. Z rozsiahleho spisového materiálu, ktorý sa týka predmetu nájmu, je nepochybné, že zmluvné
stranynemalinajmenšiepochybnostiotom,akákonkrétnanehnuteľnosťjepredmetomZmluvy.Predmet
nájmu je možné z predloženého spisového materiálu jednoznačne identifikovať. Na tom nič nemení
skutočnosť, že Nehnuteľnosť nie je v zmluve označená napr. uvedením par. č. pozemku, na ktorom

je umiestnená. Identifikácia nehnuteľností je rovnako jednoznačná aj pre žalovaného, ktorý inicioval
konanie o jej odstránenie, a ktorý sa v priebehu konania zúčastnil jej obhliadky.
46. Poslednou námietkou žalovaného bola dočasnosť nájomnej zmluvy, pretože podľa jeho názoru
nemožno zmluvu uzavretú na dobu 99 rokov považovať za dočasnú, pretože takto dlhá doba presahuje
život fyzickej, resp. aj právnickej osoby. S týmto sa súd nestotožňuje a zmluvu považuje za dočasnú,

nakoľko je v nej presne určená doba jej platnosti. S argumentom, že táto doba presahuje život fyzickej,
resp. právnickej osoby sa nemožno stotožniť, keďže ani jednou zo zmluvných strán nie je fyzická osoba
a pojem život právnickej osoby právny poriadok Slovenskej republiky nepozná. Trvanie právnickej osoby
však nie je žiadnym spôsobom obmedzené ani viazané na život fyzickej osoby, nemožno teda dobu 99
rokov pokladať za dobu presahujúcu trvanie právnickej osoby. Doba trvania nájomného vzťahu bola v

danom prípade odôvodnená tým, že žalobca sa zaviazal do predmetu nájmu vložiť rozsiahle investície
a dojednaná doba nájmu mala pravdepodobne garantovať ich návratnosť. Ak by aj ustanovenie o
dobe nájmu bolo neplatné (napr. pre obchádzanie zákona), podľa súdu by to nespôsobilo neplatnosť
dojednanej Zmluvy, ale iba jej časti, týkajúcej sa doby nájmu. Nevyhnutné náležitosti zmluvy, ktorých
absencia by mohla mať za následok neplatnosť zmluvy ako celku sú vymedzené v § 153 ods. 1 zákona č.

109/1964 Zb. Hospodársky zákonník - sú nimi predmet zmluvy, čas plnenia a v danom prípade aj dohoda
o cene plnenia. Všetky tieto náležitosti Zmluva má, preto ju súd vyhodnotil ako platne uzavretú. Za takúto
ju považovali aj zmluvné strany a ich právny nástupcovia, keď aj v období po uzatvorení zmluvy žalovaný
prostredníctvom jeho organizácie (PAMING) vykonával úkony k získaniu územného rozhodnutia.47. Jednou z námietok žalovaného, ktorá smerovala proti platnosti zmluvy bolo aj to, že platnosť Zmluvy
nemohla nastať pre absenciu súhlasu Mestskej časti Bratislava M. v súlade s § 3 zákona č. 116/1990 Zb..
48. Podľa § 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon

č. 116/1990 Zb.“), tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory
miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie;
nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; na byty, pri ktorých bol
udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.
49. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie

inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
50. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú
stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po
predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci
nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.
51.Podľa§3ods.3zákonač.116/1990Zb.,zmluvamusímaťpísomnúformuamusíobsahovaťpredmet

a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,
čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová
organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky.
52. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru
podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

53. K tejto námietke žalovaného súd uvádza, že Zmluvu nemožno posudzovať podľa zákona č. 116/1990
Zb., nakoľko podľa ustanovenia § 1 sa tento zákon vzťahuje na nebytové priestory a na byty, pri
ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely. Predmetom zmluvy však nebol nebytový
priestor, ale celý objekt. Toto konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k. M
Cdo 251/2002, kde uviedol, že skutočnosť, že zákon viaže platnosť zmluvy o nájme takých miestností

na súhlas národného výboru (teraz obce), je výnimočným zásahom do zmluvnej voľnosti subjektov
občianskoprávnych vzťahov; toto obmedzenie preto nemožno prostredníctvom extenzívneho výkladu
zákona vzťahovať i na tie predmety občianskoprávnych vzťahov, ktoré nie sú v § 1 zákona č. 116/1990
Zb. uvedené. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú predmetom občianskoprávnych vzťahov
veci,apokiaľtoichpovahapripúšťa,právaaleboinémajetkovéhodnoty.Predmetomobčianskoprávnych

vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory (§ 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z
ustanovenia § 1 zákona č. 116/1990 Zb. je však zrejmé, že zákon sa vzťahuje len na nebytové priestory a
za určitých okolností aj na byty; nevzťahuje sa však na predmety občianskoprávnych vzťahov, uvedené
v § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere je len samozrejmé, že je rozdiel medzi uvedenými
predmetmi, a preto treba rozlišovať nebytové priestory na strane jednej a nehnuteľné veci na strane

druhej. Z ustanovenia § 1 zákona č. 116/1990 Zb. teda v žiadnom prípade nemožno vyvodiť, že by sa
tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájme nehnuteľností (pozemkov alebo budov), a to bez ohľadu
na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť i nebytové priestory (čo je takmer vždy pravidelné).
V tomto smere je judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzácne zhodná a konštantná a pri
rovnakej právnej úprave tak judikuje i Najvyšší súd Českej republiky (porov. jeho rozsudok sp.zn. 3

Cdon 1175/96, uverejnený v časopise Právní rozhledy č. 6/1998, s. 333 a nasl. a pod.). K zhodnému
záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku, č. k. 2 Cdo/271/2004, v ktorom citoval §
1 zákona č. 166/1990 Zb. a následne uviedol, že z citovaného zákonného ustanovenia je teda zrejmé,
že zákon sa vzťahuje len na nebytové priestory a za určitých okolností aj na byty. Keďže ani za pomoci
výkladu ho nemožno použiť na tie predmety občianskoprávnych vzťahov, ktoré zákon výslovne neurčuje

za predmet svojej úpravy, nemožno ho vzťahovať na predmety občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú
uvedené v § 118 ods. 1 OZ. Z ustanovenia § 1 zákona č. 116/1990 Zb. preto nemožno vyvodiť, že by
sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájme nehnuteľnosti (budovy), a to bez ohľadu na skutočnosť,
že súčasťou tejto môžu byť nebytové priestory. V tomto zmluvy už Najvyšší súd SR judikoval (pozri
rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 90, ročník

2004), pričom v tejto veci nebol žiaden dôvod tam uvedený názor meniť, resp. sa od neho odchýliť.
54. S odkazom na vyššie uvedenú judikatúru súd aj túto námietku žalované vyhodnotil ako
neopodstatnenú. Naopak, ako opodstatnenú súd vyhodnotil námietku žalovaného, že Zmluvu nie je
možné posudzovať podľa § 348 Hospodárskeho zákonníka.
55. Podľa § 71 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, štátna organizácia môže, pokiaľ je to účelné, národný

majetok, ku ktorému má právo hospodárenia a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh,
prenechať zmluvou na užívanie inej organizácii (§ 348).
56. Podľa § 348 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, hospodárska zmluva o dočasnom užívaní majetku
(§ 71) musí obsahovať určenie majetku, ktorý sa má prenechať na dočasné užívanie, určenie spôsobu adoby užívania, ustanovenie o výške odplaty alebo o tom, že užívanie sa poskytuje bezplatne; obsahuje
aj dohodu o udržiavaní a úpravách majetku, ako aj o tom, ako sa vyporiadajú náklady na ne vynaložené.
57. Ustanovenia 10. hlavy Hospodárskeho zákonníka, konkrétne § 347, 348 nemožno na predmetnú

zmluvu použiť, nakoľko sa podľa samotného názvu hlavy táto vzťahuje iba na socialistické organizácie
a žalobca touto v čase uzatvorenia Zmluvy nebol.
58.Akonedôvodnúsúdďalejvyhodnotilajnámietkužalovaného,žeZmluvajeneplatná,pretožežalobca
v čase jej uzatvorenia z právneho hľadiska neexistoval. Z potvrdenia o registrácii Firemného registra č.
3244668 je nepochybné, že táto námietka odporuje zistenému skutkovému stavu.

59. Prípadná užívaniaschopnosť predmetu nájmu je bez právneho významu z dôvodu, že predmetom
Zmluvy je okrem nájmu aj povinnosť žalobcu vykonať rekonštrukciu na jeho náklady.
Nároky zo Zmluvy
60.Odvolacísúdvosvojomzrušujúcomrozhodnutíuložilkonajúcemusúdu,abysapoposúdeníplatnosti
Zmluvy zaoberal tým, či zo Zmluvy vyplýva žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi súčinnosť v
podobe zabezpečenia stavebného povolenia.

61. V čl. VII sa vlastník objektu - prenajímateľ zaviazal poskytovať potrebnú pomoc a informácie
nájomcovi počas rekonštrukčných prác a vysporiadať vzťahy voči orgánom a organizáciám /stavebné
povolenie, kolaudačné rozhodnutie, ..../. Z uvedeného článku Zmluvy nepochybne vyplýva povinnosť
žalovaného zabezpečiť žalobcovi stavebné povolenie, pričom z rokovaní a listín súvisiacich so Zmluvou
(pripojený spisový materiál) je nepochybné, že k Zmluve už bol v minulosti vyhotovený projekt, ktorý

zohľadňoval požiadavky oboch zmluvných strán, vyhotovený Projektovým ústavom kultúry (bod čl.
24 Rozsudku), ako aj to, že žalovaný prostredníctvom svojej organizácie PAMING, mestský investor
pamiatkovej obnovy, vykonával úkony smerujúce k získaniu stavebného povolenia v územnom konaní.
Súd dáva do pozornosti žalovaného, že zo Zmluvy nevyplýva povinnosť žalobcu podávať žalovanému
akékoľvek žiadosti o zabezpečenie stavebného povolenia - táto povinnosť vyplýva žalovanému bez

splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok zo strany žalobcu priamo zo Zmluvy.
62. Vzhľadom k tomu že žalobca s právnym predchodcom žalovaného platne uzatvorili Zmluvu, z ktorej
vyplýva žalovanému povinnosť zabezpečiť žalobcovi stavebné povolenie na Nehnuteľnosť, súd žalobu
vyhodnotil ako dôvodnú v celom rozsahu.
63. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len“ C.s.p.“), ak mala

strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
64. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
65. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. a žiadnej zo
strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol úspešný časti žaloby o poskytnutie
súčinnosti a žalovaný v časti o určenie platnosti zmluvy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP)do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).