Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610200655
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1610200655.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobkyne: Y. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXXX/XX, R., proti žalovaným: v 1. rade M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXXX/X, R. a v
2. rade Okresné stavebné bytové družstvo Senica, IČO: 00 223 093, so sídlom Štefánikova 718, Senica
o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností a o určenie vlastníckeho práva k
družstevnému bytu, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 7C
8/2010-274 zo dňa 07.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 7C 8/2010-274 zo dňa 07.10.2016 vo

výroku I. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/
v rozsahu 100%.

Výrok V., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej 1/ povinnosť na náhradu trov konania voči
žalovanému 2/ z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky vo veci rozhodol tak, že určil, že dohoda o prevode členských práv a povinností

k trojizbovému družstevnému bytu číslo XX, prízemie, ulica H. námestie č. XXX/X v A. zo dňa 21.09.2009
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade (právna predchodkyňa žalovaného v 1.
rade) je neplatná. Ďalej súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je členkou žalovaného v 2. rade a patria
jej členské práva a povinnosti k trojizbovému družstevnému bytu č. XX, prízemie, H. námestie
č. XXX/X, A., ako aj, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom bytu č. XX na prízemí domu č. XXX, postavený
na parc. č. XXXX/XXX, v katastrálnom území A., zapísaný Správou katastra G. na liste vlastníctva č.
XXXX. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobkyni, ako aj žalovanému v 2. rade nárok na

náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade v rozsahu 100%.

2. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.01.2010 domáhala voči žalovanej v 1.
rade určenia, že členské práva a povinnosti k družstevnému bytu č. XX v obci A. na H. námestí XXX/
X, umiestnenom na prízemí družstevného bytového domu patria žalobkyni. Žalobu odôvodnila tým, že
koncom roku 2006 resp. začiatkom roku 2007 chcela žalobkyňa menší byt. V tom čase bola vlastníčkou
trojizbového bytu v R. na L. na M. ulici. Predaj jej bytu jej zaobstarávala M. L., ktorá od kupujúceho pána

U. F. prevzala kúpnu cenu za jej byt vo výške 2.500.000,- Sk. Z týchto peňazí nedostala žalobkyňa nič.
M. L. jej tvrdila, že má pre ňu pripravený menší byt v R. na A. ulici. K nadobudnutiu toho bytu nedošlo.
Následne si žalobkyňa našla vhodný byt v A.. Jednalo sa o družstevný byt, pričom odstupná cena bola
dohodnutá s manželmi H. ako predávajúcimi na sumu 1.900.000,- Sk. M. L. následne žalobkyni prisľúbilazrušiť zmluvu o obstaraní bytu na A. ulici v R. a finančné prostriedky z predaja bytu na M.
ulici vrátiť žalobkyni. Išlo o sumu 2.500.000,- Sk, z ktorej by pohodlne zaplatila cenu bytu v A.. Keďže
žalobkyňa musela zaplatiť za byt v A., požičala si v septembri 2007 potrebnú sumu od žalovanej v 1.

rade. Následne nadobudla žalobkyňa od manželov H. družstevný byt v A.. V čestnom prehlásení zo dňa
10.09.2007 sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanej požičanú sumu 1.900.000,- Sk do 20.09.2007 alebo
previesť zakúpený byt v A. na žalovanú. Do 20.09.2007 mala žalobkyni vrátiť peniaze
M. L.. Táto následne navrhla, že prevezme dlh od žalobkyne voči žalovanej v 1. rade. Dňa 14.11.2007
žalobkyňa napísala na svojom písacom stroji písomnú zmluvu o prevzatí finančného záväzku, ktorú

podpísali žalobkyňa, žalovaná v 1. rade a M. L.. Neskôr vyhotovili dokument s tým istým textom len na
počítači, aj tento všetky tri podpísali. V rámci prevzatého dlhu začala splácať M. L. dlh žalovanej v 1.
rade, pričom splatila doposiaľ sumu 870.000,- Sk. Následne dňa 21.09.2009 prišla do bytu žalobkyne
žalovaná v 1. rade so svojim známym C.. C. L. a nástojili na žalobkyňu, aby prepísala členské práva a
povinnosti na žalovanú v 1. rade. Obaja na žalobkyňu kričali a vyhrážali sa jej. Tvrdili, že prevzatie dlhu
je neplatné. Žalobkyňa bola týmto uvedená do omylu a v tomto omyle aj podpísala dohodu o prevode

členských práv a povinností k družstevnému bytu. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti má za to,
že tento úkon je neplatný.

3. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe písomne vyjadrila tak, že žalobu považuje za nedôvodnú, a to pre
nevykonateľnosť petitu. Dohodu o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu považuje

za platnú, nakoľko je určitá, zrozumiteľná, obe účastníčky vyjadrili svoj názor slobodne a vážne, keď
dohodu podpísali povinná plniť svoj záväzok, neuvedomujúc si, že svoj záväzok splnila uzatvorením
zmluvy o prevzatí finančného záväzku. Žalobkyňa ma za to, že je daný naliehavý právny záujem na
určení, nakoľko takéto určenie má vplyv na jej právne postavenie. Až po rozhodnutí o neplatnosti dohody
o prevode členských práv a povinností, je možné rozhodnúť o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva

bytu.

4. Uznesením zo dňa 06.10.2011 súd prvej inštancie na návrh žalobkyne pripustil vstup ďalšej strany do
konania na strane žalovaného v 2. rade, a to Okresného stavebného bytového družstva Senica. Zároveň
pripustil zmenu žaloby tak, že v súlade s návrhom rozšíril petit o výrok o určení, že žalobkyňa

je členkou žalovaného v 2. rade a patria jej členské práva a povinnosti k predmetnému bytu,
a o výrok o určení, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom predmetného bytu.

5. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril tak, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že bývala
so svojou chorou svokrou v byte v R. Chcela ísť bývať na vidiek, preto začala riešiť bytovú otázku s p. L..
S ňou sa dohodla, že jej sprostredkuje predaj bytu a kúpu iného bytu na A. ulici s doplatkom 500.000,-
Sk. Následne ju kontaktoval kupec jej bytu pán U. F., ktorý naliehal, aby sa vysťahovala. Žalobkyňa si

našla byt v A. a s vtedajšími nájomcami bytu manželmi H. sa dohodla na cene 1.850.000,- Sk. Keďže p.
L. peniaze za predaj bytu na M. ul. žalobkyni nevyplatila, dohodla sa žalobkyňa so svojou priateľkou -
žalovanou v 1. rade na pôžičke. Všetko sa to dialo s vedomím p. L.. Žalobkyňa dala žalovanej v 1. rade
čestné prehlásenie, že ak do 2 týždňov peniaze nevráti, prevedie na ňu byt. Žalovaná v 1. rade s týmto
súhlasila. Následne spísali prevzatie záväzku, podľa ktorého p. L. aj čiastočne platila. Medzitým

žalobkyňa byt riadne užívala. Dňa 21.09.2009 prišla k nej do A. s mužom, ktorý sa predstavil ako Dr.
L.. Začali na ňu kričať, že má ísť hneď do E. a previesť byt na žalovanú v 1. rade. Dr. L. jej povedal, že
prevzatie dlhu neplatí a že je povinná previesť byt na žalovanú v 1. rade. Následne išlo so žalovanou
v 1. rade autom do E. do sídla žalovaného v 2. rade, potom notárovi podpísať dohodu, ktorú následne
zaniesli do sídla žalovaného v 2. rade., žalobkyňa uviedla, že bola vystresovaná a uvedená do omylu.

V súčasnosti je vlastníkom bytu žalovaná v 1. rade a ona byt naďalej užíva.

7. Žalovaná v 1. rade vo výpovedi uviedla, že od žalobkyne vedela, že nejaká pani L. jej mala
sprostredkovať predaj bytu a nedala jej za to peniaze. Chcela jej pomôcť, pretože sa musela z bytu
vysťahovať a nemala peniaze a preto jej požičala 1.900.000,- Sk. Žalobkyňa jej dala čestné prehlásenie,

že ak jej peniaze nevráti, prevedie na ňu členské práva k bytu v A.. Sumu 1.900.000,- Sk mala žalovaná
ako rezervu na splátky hypotekárneho úveru na jej dom. Taktiež bola v strese z toho, by bola schopná
hradiť splátky úveru včas. Žalobkyňa iniciovala stretnutie s pani L. u nej doma, kde jej navrhli, aby dlh
prevzala p. L.. Žalovaná v 1. rade podpísala prevzatie záväzku. Následne išli k nej domov, kde prepísaliprevzatie záväzku na počítači. V prepise sa predĺžila doba splatnosti, preto sa navýšila aj suma. Pani L.
mala vrátiť celú sumu naraz. Pani L. žiadne peniaze nevrátila, žalovaná v 1. rade nebola schopná platiť
svoje dlhy a tak nakoniec prišla o majetok. Následne sa poradila so svojim známym C.. L., ktorý jej

povedal, že prevzatie dlhu nemá náležitosti a teda nie je platné, preto spolu s ním navštívila žalobkyňu,
aby previedla na ňu byt tak, ako sa zaviazala. Prejav p. L. bol dosť hlasný preto mohla žalobkyňa vnímať
jeho prejav ako nátlak. Následne išli do E. na bytové družstvo, kde vypísali tlačivo o dohode a overili
podpisy na matrike. Neskôr žalovaná v 1. rade zistila, že žalobkyňa neplatila nájomné, preto zo strachu
predvýpoveďouznájmuzaplatilanedoplatok apreviedlabytdosvojhoosobnéhovlastníctva.Zaúčelom

vymoženia dlhu či už voči žalobkyni alebo voči p. L. sa na súd neobrátila.

8. Z výsluchu svedkyne K. R. súd zistil, že pracuje o žalovaného v 2. rade na právnom oddelení ako
referentka. Čo sa týka práv a povinností k družstevnému podielu, ak chcú nadobúdateľ a prevodca
previesť práva k družstevnému bytu, skontrolujú sa podpisy na dohode, či sú overené. Ďalej je
nadobúdateľovi odovzdaná nájomná zmluva a je poučený o platbe nájomného. Následne

sa zmena zaeviduje. Dohoda o prevode členských práv a povinností, ktorá je predmetom
tohto sporu, je ich tlačivom, ktoré má žalovaný v 2. rade vypracované pre prípad záujmu o prevod
družstevného bytu. Okolnosti uzatvorenia dohody o prevode práv a povinností k družstevnému
bytu vo vzťahu k žalobkyni a žalovanej v 1. rade si svedkyňa nepamätala. Z výsluchu svedkyne Y. G. súd
prvej inštancie zistil, že pracuje ako námestník pre žalovaného v 2. rade. S prevodcami a nadobúdateľmi

sa nestretáva. Uviedla, že dohoda o prevode členských práv a povinností musí mať overené podpisy aj
prevodcu aj nadobúdateľa. Toto je zakotvené v stanovách družstva.

9. Svedkyňa M. L. pri výsluchu uviedla, že so žalobkyňou sa spoznala tak, že je s ňou zoznámil jej
spolupracovník p. I.. D. I. jej našiel byt v R., ale tento žalobkyni nevyhovoval. Medzitým došlo k predaju

bytužalobkynenaL..Kúpnacenatohtobytubolaviacako2.000.000,-Sk.Uviedla,žejesprávnetvrdenie
žalobkyne, že kúpna cena bola 2.500.000,- Sk. Kúpnu cenu zložil kupujúci u nich v kancelárii v hotovosti
za prítomnosti p. I. a svojho realitného agenta. Svedkyňa dostala 150.000,- Sk ako províziu, so zvyškom
narábal p. I.. Pán I. uhradil nedoplatky za byt po žalobkyni a časť v sume 900.000,- Sk sa plnila žalovanej
v 1. rade. Zvyšok kúpnej ceny mal použiť p. I. na kúpu bytu pre žalobkyňu. Medzitým si však žalobkyňa

našla byt v A.. V tom čase sa jej žalobkyňa pýtala, čo si môže požičať od žalovanej v
1. rade na kúpu tohto bytu, kým dostane peniaze za svoj byt na L.. Svedkyňa v tom čase podpisovala
zmluvu o pôžičke so žalovanou v 1. rade na sumu 900.000,- Sk. Túto sumu v skutočnosti
požičala žalovaná v 1. rade žalobkyni na kúpu bytu v A.. Suma 900.000,- Sk bola postupne vrátená
žalovanej v 1. rade a to vkladmi na účet alebo v hotovosti od svedkyne alebo od p. I.. Čo sa týka zvyšku

sumy za byt na L., svedkyňa nevedela uviesť, ako s nimi p. I. naložil. Mala za to, že žalobkyňa má byt v
A., žalovanej v 1. rade bola vrátená pôžička. Svedkyňa po nahliadnutí na zmluvu o prevzatí finančného
záväzku nevedela uviesť, prečo je tam uvedená suma 2.000.000,- Sk. Zmluva o pôžičke medzi
ňou a žalovanou v 1. rade na sumu 900.000, Sk bola písaná rukou. Žalovaná v 1. rade vedela v tom
čase, že suma 900.000,- Sk išla na kúpu bytu v A.. Svoj podpis na zmluve o prevzatí finančného záväzku

nespochybnila. Svedkyňa uviedla, že mala za to, že dlh bola žalovanej v 1. rade vrátený. Nevedela
vysvetliť tvrdenie žalobkyne v žalobe, že si od žalovanej v 1. rade požičala sumu 1.900.000,- Sk. Podľa
nej byt v A. stál 900.000,- Sk. Ďalej tvrdila, že mala od žalobkyne splnomocnenie na prevzatie kúpnej
ceny za jej byt na L. ako aj splnomocnenie na úhradu dlhov za tento byt, inak by jej kupujúci nevyplatil
kúpnu cenu.

10. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 531 ods. 1, ods. 3, § 532, § 553 ods. 1, ods. 2, § 553a ods.
1, ods. 2, § 2 ods. 3, § 37 ods. 1, § 39 a § 35 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ) a nedospel k právnemu stavu a rozhodnutiu uvedenému nižšie.

11. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola nájomcom družstevného bytu v R. na L. a že s predajom
jej pomáhala svedkyňa M. L.. Taktiež nie je spornou skutočnosť, že byt bol predaný za kúpnu cenu
2.500.000,- Sk p. F.. Túto kúpnu cenu prevzala svedkyňa M. L. spolu so svojim spolupracovníkom
p. I.. Či M. L. mala splnomocnenie na prevzatie kúpnej ceny nie podstatnou skutočnosťou v tomto
spore. Podstatným a nesporným faktom je, že ani M. L. ani p. I. neodovzdali túto kúpnu cenu (po

odpočítaní provízie a vyplatených dlhov) žalobkyni. Následne si žalobkyňa našla sama vhodný byt a
potrebovala finančné prostriedky na vyplatenie. Suma 1.900.000,- Sk, za ktorú žalobkyňa nadobúdala
práva a povinnosti k družstevnému bytu, bola uvedená v dohode o odstúpení členských
práv zo dňa 13.09.2007. Táto istá suma je uvedená aj na čestnom prehlásení zo dňa 10.09.2007, vktorom sa túto sumu zaviazala vrátiť žalovanej v 1. rade. V tejto časti súd prvej inštancii vyhodnotil
výpoveď svedkyne M. L. ako nehodnovernú a zmätočnú, keď táto tvrdila, že žalovanej bola požičaná
iba suma 900.000,- Sk. Vo veci však nebolo predmetom dokazovania, či žalovaná v 1. rade požičala

žalobkyni sumu 900.000,- Sk alebo sumu 1.900.000,- Sk. Predmetom sporu bolo za akých okolností a
za akým účelom bola uzavretá dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu,
ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha.

12.Súdmalztvrdeniažalobkyne,žalovanejv1.radeazdohodyoodstúpeníčlenskýchprávapovinností

preukázané, že žalovaná v 1. rade požičala žalobkyni sumu 1.900.000,- Sk. V čestnom vyhlásení
zo dňa 10.09.2007 vyhlásila žalobkyňa, že túto sumu vráti do 20.09.2007 a v prípade nedodržania
termínu splatenia prevedie byt v A.. Z obsahu tohto čestného vyhlásenia možno vyvodiť skutočnosť,
že v prípade, že nedôjde k splneniu dlhu žalobkyni voči žalovanej v 1. rade, má dôjsť k prevodu
družstevného bytu v A. na žalovanú v 1. rade, teda že prevod bytu v A. mal byť zabezpečovacím
prevodompráva.Akouzabezpečovaciehoinštitútujeprenehocharakteristickáakcesoritaasubsidiarita,

sleduje osud zabezpečenej pohľadávky a jeho uhradzovací mechanizmus prichádza do úvahy až vtedy,
ak sa zabezpečená pohľadávka riadne a včas nesplní. Žalobkyňa sumu 1.900.000,- Sk žalovanej v 1.
rade do 20.09.2007 nevrátila. Následne však došlo dňa 14.11.2007 k uzatvoreniu
zmluvy o prevzatí finančného záväzku (v dvoch variantách - písané strojom a písané na
počítači), na základe ktorej prevzala nová dlžníčka M. L. dlh od žalobkyne a stala sa novou dlžníčkou

voči žalovanej v 1. rade namiesto žalobkyne. Zároveň si všetky účastníčky tejto zmluvy odsúhlasili, že sa
rušiavšetkypohľadávkyžalobkyne.Tátozmluvaspĺňavšetkynáležitostiprevzatiadlhupodľaustanovení
§ 531 OZ. Samotná žalovaná v 1. rade podpísala obe tieto zmluvy (aj strojom písanú aj vypracovanú na
počítači), teda udelila súhlas s prevzatím dlhu. Platnosť tohto prevzatia záväzku nebola žalovanou v 1.
rade nijakým spôsobom spochybnená. Ani svedkyňa M. L. ako nová dlžníčka na základe tejto zmluvy

nespochybnila podpis na tejto zmluve. Súd prvej inštancie mal teda preukázané, že na základe tohto
prevzatia záväzku došlo k zániku dlhu žalobkyne vo vzťahu k žalovanej v 1. rade.

13. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal platnosťou dohody o prevode členských práv a
povinnostíkdružstevnémubytunielenzhľadiskasplneniaformálnychnáležitostí,aleaj zhľadiska

jej funkcie ako zabezpečovacieho prevodu práva ako aj skutočnej vôle žalobkyne. Sporná dohoda o
prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu bola právnym úkonom vyjadreným slovami v
písomnej forme. Dohoda mala všetky formálne náležitosti, ktoré vyžadujú stanovy žalovaného v 2. rade,
ako bolo potvrdené aj svedkyňami Y. G. a K. R.. Obsah tohto úkonu je však potrebné vykladať podľa
vôle toho, kto tento úkon urobil, teda žalobkyne, za predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom urobeným v písomnej forme. Použitím interpretačnej zásady uvedenej v § 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka však nemožno nahrádzať vôľu, ktorú strany zmluvy nemali.

14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná dohoda nebola uzavretá zo strany žalobkyne
vážne, nakoľko žalobkyňa vykonala tento úkon v omyle, že plní svoj záväzok voči žalovanej v 1. rade,

ktorý však už v čase uzatvorenie spornej dohody neexistoval. Zanikol prevzatím dlhu. Vôľa žalobkyne
bola teda v absolútnom rozpore s jej jazykovým prejavom. Sporná dohoda o prevode členských práv
a povinností k družstevnému bytu je neplatným právnym úkonom aj z dôvodu, že nespĺňa potrebné
náležitosti ako zabezpečovací prevod práva. Dohoda bola uzavretá bez akéhokoľvek protiplnenia vo
vzťahu k žalobkyni, neobsahovala potrebné náležitosti v zmysle ustanovení § 553a ods. 1 a ods. 2 OZ.

Neobsahovala dôvod prevodu členských práv a povinností zo žalobkyne na žalovanú v
1. rade. Z dohody vyplýva, že by malo ísť o trvalý prevod, nie je uvedené na základe akých skutočností
resp. vzťahov, ktoré mali sebou žalobkyňa a žalovaná v 1. rade, bola táto dohoda uzatváraná. Ani
samotné čestné prehlásenie, v ktorom sa žalobkyňa zaviazala na prevod členských práv a povinností
k družstevnému bytu, neobsahovalo potrebné náležitosti ustanovenia § 553 Občianskeho zákonníka

(účinného ku dňu čestného vyhlásenia). Dohoda v spojení s čestným prehlásením ako
zabezpečovací prevod práva odporuje kogentným ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcich
zabezpečovací prevod práva, preto je absolútne neplatným právnym úkonom.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o prevode členských práv a povinností je neplatná, je žaloba

žalobkyne dôvodná aj v ďalších dvoch petitoch. K určeniu pôvodného postavenia žalobkyne na základe
neplatnej dohody, je potrebné rozhodnúť o vlastníctve k predmetnému bytu a právnom vzťahu
žalobkyne voči predmetnému bytu. Keďže žalobkyňa nebola pred uzatvorením dohody vlastníčkou bytu
aleibanájomcom,súdprvejinštancierozhodoltak,ževlastníctvokdružstevnémubytupatrížalovanémuv 2. rade a žalobkyňa sa stáva členkou družstva a patria jej členské práva a povinnosti k predmetnému
bytu. Všetky žalobkyňou požadované určenia museli byť vyslovené vo vzájomnej súvislosti, lebo len tak
môže byť obnovené pôvodné postavenie žalobkyne. Preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti

o určenie, že žalobkyňa je členkou žalovaného v 2. rade a v časti o určenie vlastníctva bytu žalovanému
v 2. rade.

16.Onáhradetrovkonaniarozhodolokresnýsúdpodľa§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalej
len CSP) a žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal náhradu trov vo výške 100%. Zároveň

súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania vo výške 100%,
nakoľko žalovaný v 2. rade bol vtiahnutý do sporu, svoje postavenie ako žalovaná strana nezavinil.

17. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná v 1. rade, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej
inštancie a navrhla odvolaciemu súdu rozsudok zrušiť a vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, v tom
zmysle, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

18. V podanom odvolaní žalovaná v 1. rade namietala, že je podľa jej názoru nelogické, aby súd prvej
inštancie rozhodol, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom sporného bytu a to napriek tej skutočnosti,
že samotný žalovaný v 2. rade sa takéhoto určenia nielenže nedomáhal, ale mu naopak odporoval.
Žalovaný v 2. rade v plnom rozsahu potvrdil tvrdenia žalovanej v 1. rade, ktoré sa týkali zmluvy o

prevode členských práv a povinností k bytu. Dohoda bola uzavretá v zrozumiteľnej forme, podpisy
prevodkyne a nadobúdateľky boli riadne overené na matrike mesta Senica a následne bola dohoda
predloženádružstvu,kdedošlokjejschváleniu.Žalobkyňavtedyneuvádzala,žebybolanútenánejakým
nepatričným spôsobom takúto dohodu podpísať, nepodala žalobu o neplatnosť dohody. Konať začala
až o dva mesiace neskôr aj to len z toho dôvodu, že bola vyzvaná žalovanou v 1. rade, aby jej byt

odovzdala. Čo sa týka svedkyne L., tá vo svojej výpovedi neuvádzala pravdu, do dnešného dňa nedošlo
z jej strany k vysporiadaniu finančných záležitostí. Žalovaná v 1 rade je jednoznačne presvedčená,
že zmluva o prevzatí finančného záväzku zo dňa 14.11.2007 je neplatná, nakoľko nemá podstatné
náležitosti v zmysle § 531 OZ. K prevzatiu dlhu nemôže dôjsť na základe jednostranného právneho
úkonu preberateľa dlhu. Zmena dlžníka je možná len na základe písomnej zmluvy o prevzatí dlhu.

Uznanie dlhu z 14.11.2007 bolo jednostranným právnym úkonom, a ako také nemohlo mať za následok
platné prevzatie dlhu svedkyňou L.. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou, či povinnosť
žalobkyne zaplatiť dlh žalovanej v 1. rade nevyplýva z § 533 a § 534 OZ. Avšak podľa žalovanej v 1.
rade, dohody z 14.11.2007 nespĺňali náležitosti § 558, § 531, § 533 a ani § 534 OZ, takže nemohli založiť
povinnosť svedkyne L. zaplatiť žalovanej v 1. rade dlh namiesto žalobkyne. Podľa žalovanej v 1. rade

súd prvej inštancie nepostrehol, že v dohodách z 14.11.2007 o prevzatí dlhu nie je daný súhlas veriteľa
s tým, aby namiesto pôvodnej dlžníčky plnila namiesto nej svedkyňa L.. Preto podľa žalovanej v 1. rade
dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu právnemu záveru.

19. Žalovaný v 2. rade k podanému odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojich skorších vyjadrení.

20. Žalobkyni bolo odvolanie žalovanej v 1. rade riadne doručené, táto sa k nemu v súdom stanovenej
lehote nevyjadrila.

21. Podaním doručeným súdu dňa 30.04.2019 od notárky JUDr. Miriam Hrotekovej, konajúcej v

dedičskej veci 30D/1452/2017 Dnot 63/2017, sa odvolací súd dozvedel, že žalovaná v 1. rade zomrela
dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná v 1. rade zomrela slobodná a ako dedič zo zákona v 1. dedičskej skupine
podľa § 473 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy ako jediný syn žalovanej v 1. rade M. R..
Na základe toho odvolací súd uznesením sp. zn. 14Co/19/2017 - 310 zo dňa 16.03.2021 rozhodol o
pokračovaní v konaní so žalovaným v 1. rade.

22. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené
zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno

priznať úspech. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a
zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre
posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania,boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne
existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania,
a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľ v
odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je
súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

24. Žalovaný v 1. rade v odvolaní zopakoval skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba
tvrdené,alenepreukázané. Vpodanomodvolanínamietal,žesúdprvejinštanciesvojímII.aIII.výrokom
rozhodol nad rámec toho, čo žalovaný v 2. rade požadoval, resp. tieto tvrdenia rozporoval tým, že uznal,
že zmluva o prevode členských práv a povinností k predmetnému bytu medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade je platným právnym úkonom, nakoľko spĺňa náležitosti podľa stanov žalovaného v 2. rade.

25. K tejto námietke žalovaného v 1. rade odvolací súd uvádza, že uznesením zo dňa 06.10.2011, súd
prvej inštancie na návrh žalobkyne pripustil vstup ďalšej strany do konania na strane žalovaného v 2.
rade - Okresného stavebného bytového družstva Senica. Zároveň pripustil aj zmenu žaloby tak, že v
súlade s návrhom rozšíril petit o výrok o určení, že žalobkyňa je členkou žalovaného v 2. rade a patria jej

členské práva a povinnosti k predmetnému bytu, a o výrok o určení, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom
predmetného bytu. Vzhľadom na to, že došlo k rozšíreniu žaloby o predmetné petity, konal súd prvej
inštancie vecne a právne správne, keď rozhodol výrokmi II. a III., ktoré boli závislé od prvého výroku
predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie.

26. Podľa názoru žalovaného v 1. rade bola dohoda o prevode členských práv a povinností k
predmetnému bytu uzavretá platne bez akýchkoľvek problémov a rozporov so stanovami žalovaného
v 2. rade.

27. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v

predmetnom prípade bolo potrebné sa zaoberať platnosťou danej dohody nielen z hľadiska splnenia
formálnych náležitostí, ale aj z hľadiska jej funkcie ako zabezpečovacieho prevodu práva ako aj
skutočnej vôle žalobkyne. Nie je sporné, že predmetná dohoda mala všetky formálne náležitosti, ktoré
vyžadujú stanovy žalovaného v 2. rade. Avšak obsah a účel predmetného právneho úkonu je potrebné
vykladať podľa vôle toho, kto tento právny úkon urobil a čo sa ním sledovalo.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná dohoda o prevode členských práv a povinností k
družstevnému bytu mala slúžiť ako zabezpečovací prevod práva (akcesorický právny vzťah závislý od
hlavného právneho vzťahu) v prípade, ak žalobkyňa nesplatí svoju pohľadávku žalovanému v 1. rade
a vzhľadom k tomu, že primárny právny vzťah medzi stranami sporu zanikol platným prevzatím dlhu
svedkyňou L. nemožno na predmetnú zmluvu o prevode členských práv a povinností k družstevnému

bytu hľadieť ako na platný právny úkon. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola zo strany žalovaného v
1. rade (jeho právnej predchodkyne), resp. známeho p. L., uvedená do omylu, že zmluva o prevzatí
dlhu je neplatná, pristúpila na uzavretie zmluvy o prevode členských práv a povinností k družstevnému
bytu ako k zabezpečovaciemu prevodu práva. Omyl možno vymedziť ako nesprávnu alebo neúplnú
predstavu o skutočnosti. V zmysle § 49a OZ omyl zakladá relatívnu neplatnosť dotknutého právneho

úkonu pri splnení nasledovných podmienok. Po prvé, musí ísť o omyl v skutočnosti, ktorá je pre
právny úkon rozhodujúca. Po druhé, bez omylu by k právnemu úkonu za daných podmienok nedošlo
(kauzalita omylu). Po tretie, osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl buď vyvolala alebo o
omyle musela vedieť. Vzhľadom na vyššie uvedené, je zrejmé, že žalobkyňa bola v omyle vo vzťahu
k skutočnostiam tvrdeným žalovaným v 1. rade o neplatnosti zmluvy o prevzatí dlhu. Po druhé bez

uvedenia do takéhoto omylu, by žalobkyňa nepristúpila k podpísaniu dohody o prevode členských práv
a povinností k družstevnému bytu a za tretie žalovaný v 1. rade, resp. jeho známy prostredníctvom
ktorého vtedy konal, daný omyl vyvolal, resp. o ňom musel vedieť. Preto, ako správne uviedol súd prvej
inštancie, je predmetná dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu číslo XX,
prízemie, ulica H. námestie č. XXX/X v A. zo dňa 21.09.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou

v 1. rade (právna predchodkyňa žalovaného v 1. rade), neplatná.
29. Žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal aj platnosť zmluvy o prevzatí záväzku (jej obidve formy) zo
dňa 14.11.2007, nakoľko podľa jeho vyjadrenia tejto zmluve chýbajú podstatné náležitosti v zmysle §
531 OZ a hlavne, že predmetná zmluva neobsahuje súhlas veriteľa s prevzatím daného dlhu.30. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru bola zmluva o prevzatí dlhu uzavretá
platne v súlade s § 531 OZ, nakoľko bola uzavretá v písomnej forme a obsahovala aj súhlas veriteľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosť, že na predmetnom dokumente - zmluve o prevzatí dlhu,
bol uvedený podpis žalovaného v 1. rade (jeho právnej predchodkyne), takisto ako aj skutočnosť, že od
svedkyne L. prevzal určité splátky dlhu, vyjadruje jeho súhlas s prevzatím dlhu svedkyňou L.. Nakoľko
Občiansky zákonník nevyžaduje pre súhlas veriteľa zachovanie písomnej formy. Tento úkon mohol byť
uskutočnený výslovne alebo konkludentne. V predmetnom prípade však o vyjadrení súhlasu žalovaného

v 1. rade (jeho právnej predchodkyne) svedčí práve jej podpis na zmluvách o prevzatí dlhu zo dňa
14.11.2007, ako aj prebratie časti splátok od svedkyne L.. Účinnosťou prevzatia dlhu prechádza záväzok
pôvodného dlžníka na preberajúceho dlžníka, pričom pôvodný dlžník už nie je veriteľovi zaviazaný.
Veriteľ môže následne svoju pohľadávku vymáhať už iba od preberajúceho dlžníka. Žalovaný v 1. rade
v súdnom konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho súhlas s prevzatím dlhu nebol vyjadrený,
preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď predmetnú zmluvu vyhodnotil ako platný právny úkon,

ktorým prišlo k zániku záväzku žalobkyne voči žalovanému v 1. rade.

31. Záverom k tomuto odvolací súd dodáva, že zabezpečovací prevod práva má subsidiárny a
akcesorický charakter vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke. Zánikom zabezpečenej pohľadávky
prechádza predmet zábezpeky späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Preto aj účinnosťou zmluvy

o prevzatí dlhu na svedkyňu L. zanikol primárny vzťah žalobkyne a žalovaného v 1. rade, a preto sa
žalovaný už nemohol platne od žalobkyne domáhať, či už zaplatenia predmetnej pohľadávky, alebo
prevedenia členských práv a povinností k družstevnému bytu na jeho osobu.

32. Žalovaný v 1. rade ďalej v odvolaní namietal, že svedkyňa L. vo svojej výpovedi neuvádzala pravdu,

čo sa týka výšky dlžnej pohľadávky. K tomuto odvolací súd uvádza, že predmetom daného sporu nebolo
určenie výšky danej dlžnej sumy uvedenej v zmluve o prevzatí dlhu, potrebné bolo skúmanie jej platnosti
vzhľadom na jej nadväznosť na dohodu o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu.
Preto túto námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú.

33. Žalovaný v 1. rade uvádzal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či povinnosť žalobkyne
zaplatiť dlh žalovanému v 1. rade nevyplýva z § 533 a § 534, avšak ďalej vo svojom odvolaní uviedol,
že predmetné zmluvy zo dňa 14.11.200ý nespĺňali náležitosti v súlade s vyššie uvedenými zákonnými
ustanoveniami a nemohli založiť povinnosť svedkyne L. splatiť dlh namiesto žalobkyne.

34. V predmetných zmluvách o prevzatí záväzku z 14.11.2007 je výslovne uvedené, že „...záväzok v
plnej výške na seba preberá namiesto p. R. pani L....“. Z uvedeného je zrejmé, že úmyslom zmluvných
strán bolo práve prevzatie dlhu v zmysle § 531 OZ a nie pristúpenie k záväzku v zmysle § 533,
534 OZ. Preto aj túto námietku žalovaného v 1. rade vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

35. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným
a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

36. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli

spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a podľa § 387 ods.
2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

37. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl.

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny
prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo
na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo

na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

38. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219
ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal

dokazovanie,apretoprípadneďalšietvrdeniaprednesenéstranamisporunapojednávanínaodvolacom
súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie
veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny
presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných
stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku;

porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo
218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

39. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1,
v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/ v rozsahu 100%, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

40. Odvolanie žalovaného 1/ sa vzťahuje aj na povinnosť, ktorá mu bola uložená výrokom V.
rozsudku, ktorým bola žalovanému 1/ (pôvodne žalovanej 1/) uložená povinnosť nahradiť trovy konania

žalovanému 2/.

41. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa

chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Rozhodovaním o náhrade trov
konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.

42. Vo všeobecnosti, v konaní, kde strany sporu majú postavenie žalobca a žalovaný, je pre posúdenie

práva na náhradu trov konania rozhodujúci úspech vo veci.

43. Náhrada nákladov konania má svoje miesto tam, kde strany sporu stoja proti sebe v postavení
žalobca žalovaný.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Ak prvoinštančný súd bol toho názoru, že o náhrade trov konania je možné rozhodovať medzi
stranami sporu na strane žalovaného navzájom, teda uložiť povinnosť žalovanému 1/ nahradiť trovy
žalovaného 2/, rozhodol nesprávne. Takýto spôsob náhrady trov konania zákon nepripúšťa. Ako bolo

už uvedené vyššie, náhrada nákladov konania má svoje miesto tam, kde strany sporu stoja proti sebe
v postavení žalobca -žalovaný, teda v sporovom konaní a nie v postavení žalovaný - žalovaný ako
rozhodol súd prvej inštancie.

46. Žalovaný 1/ preto opodstatnene namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd

rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný nahradiť trovy konania žalovanému 2/, pretože takýto spôsob
náhrady trov konania právna úprava, v zmysle ktorej súd prvej inštancie rozhodoval nepozná. Právny
názor okresného súdu v odôvodnení rozsudku, že žalovaný 2/ bol vtiahnutý do sporu a svoje postavenie
ako žalovaná strana nezavinil, je nesprávny a tiež nepreskúmateľný. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo vydané za účinnosti Civilného sporového poriadku a vychádza zo zásady tak, že podľa

ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci s tým, že okruh strán sporu, teda kto bude označený za žalovaného v konaní, určuje
žalobca a v prípade neúspechu sám znáša aj náhradu trov konania.47. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné
pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom.

48. O odňatie možnosti konať pred súdom ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom
súdnom konaní, ktorým (postupom) sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať
(realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania, ktoré mu priznáva platná
právna úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

49. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces.

50. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade

trov konania medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil, pretože
neexistovali dôvody pre vydanie takéhoto rozhodnutia medzi žalovanými navzájom.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).