Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201049
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2719201049.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: R Collectors s. r.o., Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanému: N. K., nar. XX. Q. XXXX, trvalo bytom
K. E. XXXX/XX, N., o zaplatenie 3.366,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Skalica zo 7. júla 2020 č. k. 5Csp/45/2019-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu (III. výrok)
a v časti trov konania (IV. výrok) r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie v časti o zaplatenie 160 eur a v časti o
zaplatenie 60 eur zastavil; II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.126,47 eur a úroky
z úveru vo výške 1.062,04 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy: 3.366,47

eur od 12.7.2019 do 17.7.2019, 3.346,47 eur od 18.7.2019 do 21.8.2019, 3.326,47 eur od 22.8.2019
do 23.9.2019, 3.306,47 eur od 24.9.2019 do 21.10.2019, 3.286,47 eur od 22.10.2019 do 21.11.2019,
3.266,47 eur od 22.11.2019 do 19.12.2019, 3.246,47 eur od 20.12.2019 do 17.1.2020, 3.226,47 eur
od 18.2.2020 do 20.2.2020, 3.206,47 eur od 21.2.2020 do 20.3.2020, 3.186,47 eur od 21.3.2020 do
22.4.2020, 3.166,47 eur od 23.4.2020 do 21.5.2020, 3.146,47 eur od 22.5.2020 do 20.6.2020, 3.126,47
eur od 21.6.2020 až do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur mesačne,

splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; III. vo zvyšku žalobu zamietol; IV.
žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1, § 92 ods. 8 ZoB (zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy); § 35 ods. 2, § 52
ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2, § 565 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v

znení neskorších predpisov); § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ (zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.3.2015); § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia O.z.; § 145 ods. 2, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1 a 2, § 217 ods. 2, §
232 ods. 3 a 4 CSP (zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov);
§ 261 ods. 3 písm. d/, § 369 ods. 1, § 497, § 503 ods. 3 Obch.z. (zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného

zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) a poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22
Cdo 2263/2005.
Dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 16.7.2019 domáhala, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 3.366,47 eur spolu s úrokmi z istiny vo výške 1.575,39
eur, zmluvným úrokom vo výške 13,90 % ročne zo sumy 3.366,47 eur od 12.7.2019 do zaplatenia,
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.366,47 eur od 12.7.2019 do zaplatenia a

trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa
6.8.2018 medzi K. bankou, a.s. a žalobkyňou, bola na žalobkyňu postúpená pohľadávka žalovaného,vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 2253568684. Súčasťou zmluvy o úvere boli Obchodné podmienky pre
spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, pričom žalovaný svojím
podpisom na zmluve o úvere potvrdil oboznámenie sa s týmito dokumentmi. Na základe zmluvy o úvere

č. 2253568684 poskytol pôvodný veriteľ K. banka, a.s. žalovanému úver vo výške 4.050 eur, žalovaný
sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spoločne s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami podľa
zmluvy. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť riadne a včas a z tohto dôvodu vyhlásil pôvodný veriteľ dňa
27.3.2017 úver za predčasne splatný. Žalovaný uhradil z úveru sumu, ktorá je uvedená v Aktuálnom
stave úveru, pričom poslednú čiastkovú úhradu žalovaný vykonal dňa 21.6.2019.

Žalovaný na pojednávaní dňa 28.4.2020 uviedol, že s Poštovou bankou v roku 2015 uzatvoril zmluvu
o úvere, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 4.000,05 eur, pri podpise túto zmluvu čítal, bol
oboznámený aj s úrokom, úver splácal asi do roku 2017, keď ho prestal splácať z dôvodu, že mal
mozgovú porážku. V dôsledku zdravotného stavu bol v nemocnici a liečil sa, následne po prepustení
z nemocnice bol umiestnený do domova dôchodcov a nemal finančné prostriedky na splácanie úveru.
Na základe toho mu potom žalobkyňa R Collectors, s.r.o. ponúkla možnosť splácania úveru po 20

eur mesačne, s touto spoločnosťou nepodpisoval žiadnu dohodu o splátkach. Na splátkach po 20 eur
mesačne sa dohodli na základe telefonického jednania. Odvtedy potom splácal pohľadávku po 20 eur
mesačne. Pohľadávku po 20 eur mesačne uhrádzal aj za mesiac marec a taktiež aj za mesiac apríl.
Je dôchodca, dôchodok má okolo 617 eur, býva v domove dôchodcov. Za pobyt v domove dôchodcov
platí okolo 300 - 350 eur mesačne. Spláca pôžičku Slovenskej sporiteľni 163 eur. Pohľadávku žalobkyne

by chcel splácať po 20 eur mesačne, tak ako sa dohodli. V súvislosti so zdravotným stavom má
doplatky na lieky okolo 3 až 4 eur mesačne. Na pojednávaní dňa 7.7.2020 o.i. uviedol, že čo sa týka
jeho zdravotného stavu, sa u neho nič nezmenilo, má stále nedostatočne hybnú ľavú ruku v dôsledku
prekonanej mozgovej porážky. V dôsledku pohľadávok, v snahe ich uhrádzania, sa snažil aj zamestnať
a hľadal si brigádu, avšak v dôsledku jeho zdravotného stavu ho nikde nechceli zamestnať. Pohľadávku

by uhrádzal maximálne po 30 eur mesačne. Spláca ešte pohľadávku N. N., a.s. a to 160 eur mesačne.
Túto by uhradil asi do marca 2021, potom by bol schopný uhrádzať túto pohľadávku aj vo vyššej sume.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo 6.8.2018, výzvou na úhradu dlžnej sumy z 27.3.2017 a
výzvou na splatenie dlžnej časti úveru z 27.2.2017 mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ postúpil
pohľadávku voči žalovanému na žalobkyňu v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB, čím bola preukázaná aktívna

vecná legitimácia žalobkyne.
Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 23.3.2020 zobrala žalobu späť v časti 160 eur a podaním
doručeným súdu 19.6.2020 zobrala žalobu späť v časti 60 eur z dôvodu úhrad zo strany žalovaného po
podaní žaloby. Z tohto dôvodu súd konanie v časti o zaplatenie 160 eur a 60 eur zastavil.
Súd mal v konaní preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným vznikol dňa

4.2.2015 záväzkový vzťah zo Zmluvy o úvere č. 2253568684. Bol názoru, že predmetná zmluva o úvere
je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že Zmluva o úvere č. 2253568684 zo 4.2.2015 má
všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ZoSÚ, že medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným došlo
dňa 4.2.2015 k platnému uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere. Posúdil obsah zmluvy a zmluvné

podmienky a mal za to, že zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá platne. Právny predchodca žalobkyne
sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 4.050 eur s ročnou úrokovou sadzbou 13,90 %
a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 72 mesačných splátkach po 89 eur
mesačne s poistením. V zmluve o pôžičke bola riadne dohodnutá ročná úroková sadzba 13,90 %, RPMN
14,82 % a priemerná RPMN 17,33 %, tiež termín konečnej splatnosti 25.2.2021. Žalobkyni tak patrí aj

v zmluve dohodnutý úrok.
Žalobkyňou uplatnený zmluvný úrok z úveru vo výške 13,90 % ročne zo sumy 3.366,47 eur od 12.7.2019
(deň nasledujúci po zosplatnení) do zaplatenia na základe zmluvy o úvere súd nepovažoval za dôvodný.
Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom po dojednanú
dobu. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu

záväzku, dlžník/spotrebiteľ stráca výhodu splátok a poskytnuté prostriedky už nemá právo užívať po
dobu pôvodne dohodnutú, ale musí ich okamžite vrátiť veriteľovi, čím sa dlžník dostáva do omeškania
a je povinný platiť veriteľovi namiesto úrokov z úveru, úroky z omeškania z dlžnej sumy úveru. Právo na
riadny úrok z úveru má žalobca do zosplatnenia istiny úveru a následne má žalobkyňa ako veriteľ právo
už iba na úrok z omeškania. Krajský súd v Prešove už v rozsudku sp. zn. 6Co 190/2014 z 30.6.2015

uzavrel, že ak v dôsledku predčasného zosplatnenia úveru nastane stav, kedy spotrebiteľ už nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Rovnako
Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012 vyhodnotil v obdobnej posudzovanejveci ako ústavne konformný taký výklad príslušných právnych predpisov v rozhodnutiach okresného
a krajského súdu, v zmysle ktorého v prípade, že veriteľ pristúpi k tzv. zosplatneniu úveru, nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru, a teda veriteľ má právo na riadne úroky

z úveru len do zosplatnenia úveru. Z týchto dôvodov súd žalobkyni zmluvný úrok z úveru za obdobie
po zosplatnení úveru nepriznal, t. j. zmluvný úrok vo výške 13,90 % ročne odo dňa nasledujúceho po
zosplatnení, nakoľko zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným zanikol zosplatnením úveru a po
zosplatnení úveru banka už nemá nárok na úhradu zmluvného úroku, ale len na úhradu zákonných
úrokov z omeškania. Odvolal sa aj na aplikačnú prax súdov, ktorá sa zaoberala otázkou priznania úrokov

za úver po splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania či iných sankciách. Najvyšší súd
konštatoval: Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov
patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania /§ 369 Obch.z./ (uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98). V rozsudkoch súdov sa zmluvné
dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného
pravidla zakotveného v § 517 ods.2 O.z. o administratívnom strope úrokov z omeškania (napr. rozsudok

KS v Prešove vo veci 6Co 182/2011).
Žalovaný uplatnenú pohľadávku čo do istiny nespochybnil, potvrdil poskytnutie finančných prostriedkov
zo strany žalobkyne.
Súd mal preukázané, že žalovanému bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 4.050 eur, ktorý
žalovaný riadne a včas nesplácal. Z priloženého prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný zaplatil na istinu

sumu vo výške 523,53 eur. Následne po podaní žaloby, žalovaný uhradil žalobcovi sumu dňa 17.7.2019
sumu vo výške 20 eur, dňa 21.8.2019 sumu vo výške 20 eur, dňa 23.9.2019 sumu vo výške 20 eur, dňa
21.10.2019sumuvovýške20eur,dňa21.11.2019sumuvovýške20eur,dňa19.12.2019sumuvovýške
20 eur, dňa 17.1.2020 sumu vo výške 20 eur a dňa 20.2.2020 sumu vo výške 20 eur, dňa 20.3.2020
sumu vo výške 20 eur, dňa 22.4.2020 sumu vo výške 20 eur, dňa 21.5.2020 sumu vo výške 20 eur, spolu

uhradil žalovaný po podaní žaloby sumu vo výške 220 eur, pričom súd v tejto časti konanie zastavil z
dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne. Na pojednávaní žalovaný predložil súdu
originál aj fotokópiu poštovej poukážky, z ktorej mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil žalobkyni
dňa 19.6.2020 ešte 20 eur. Súd na základe vyššie uvedeného priznal žalobkyni istinu vo výške 3.126,47
eur (3.126,47 eur = uplatnená suma vo výške 3.366,47 eur - uhradená suma po podaní žaloby vo výške

160 eur - uhradená suma po podaní žaloby vo výške 60 eur - uhradená suma po podaní žaloby vo
výške 20 eur) a vyčíslené úroky z úveru do zosplatnenia úveru vo výške 1.062,04 eur. V časti o úhradu
zmluvného úroku vo výške 13,90 % ročne z uplatnenej sumy po zosplatnení úveru do zaplatenia, súd
žalobu zamietol na základe vyššie uvedených dôvodov a taktiež súd zamietol žalobu v časti istiny 20
eur, ktoré žalovaný uhradil žalobkyni dňa 19.6.2020.

Keďže žalovaný nezaplatil svoj dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobkyni tak vzniklo právo
na úroky z omeškania. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške úrok z omeškania 5 % ročne
zo: sumy 3366,47 eur od 12.07.2019 do 17.07.2019, sumy 3346,47 eur od 18.07.2019 do 21.08.2019,
sumy 3326,47 eur od 22.08.2019 do 23.09.2019, sumy 3306,47 eur od 24.09.2019 do 21.10.2019,
sumy 3286,47 eur od 22.10.2019 do 21.11.2019, sumy 3266,47 eur od 22.11.2019 do 19.12.2019, sumy

3246,47 eur od 20.12.2019 do 17.01.2020, sumy 3226,47 eur od 18.02.2020 do 20.02.2020, sumy
3206,47 eur od 21.02.2020 do 20.03.2020, sumy 3186,47 eur od 21.03.2020 do 22.04.2020, sumy
3166,47 eur od 23.04.2020 do 21.05.2020, sumy 3146,47 eur od 22.05.2020 do 20.06.2020, sumy
3126,47 eur od 21.06.2020, pretože takto priznané úroky z omeškania sú v súlade s § 517 O.z. v spojení
s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že je dôchodca, v roku 2017 mal mozgovú porážku (následok
tejto choroby je stále na žalovanom viditeľný ) a od prepustenia z nemocnice žije v domove dôchodcov,
zamestnanie si hľadal, avšak pre zdravotný stav ho nechcú zamestnať. Dôchodok má okolo 617 eur, za
pobyt v domove dôchodcov platí okolo 300 eur až 350 eur mesačne a taktiež spláca pôžičku Slovenskej
sporiteľni po 163 eur. Žalobkyni spláca pôžičku po 20 eur mesačne. Pohľadávku žalobkyne je schopný

uhrádzať maximálne po 30 eur mesačne. Z dôvodu majetkovej a zdravotnej situácie žalovaného,
súd priznal žalovanému možnosť splácať priznanú pohľadávku po 40 eur mesačne, splatných vždy
do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V schopnostiach žalovaného nie je zabezpečiť
si finančné prostriedky na splácanie pohľadávky vo vyššej čiastke, a to vzhľadom hlavne k jeho

zdravotnéhostavu.Žalovanýpredmetnýúverprestalsplácaťzdôvoduzhoršeniajehozdravotnéhostavu
po mozgovej porážke, keď nedokázal zabezpečiť splácanie pohľadávky. Súd považuje výšku splátok za
primeranú k výške priznanej pohľadávky a pomerom žalovaného a zároveň má súd za to, že povolenímsplácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobkyne, a to vzhľadom na osobu žalobkyne a
výšku priznanej sumy.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2

CSP s tým, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni podľa pomeru jej
úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku iba v jeho časti zvyškovo zamietajúcej žalobu (III. výrok rozsudku) podala včas

odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na nové prejednanie, alternatívne navrhla jeho zmenu v napadnutej časti vyhovením žalobe aj v takejto
časti. Dôvodila, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
Podľa súdu žalobkyni nepatrí zmluvný úrok po zosplatnení . Žalobkyňa je toho názoru, že súd sa vo
svojom zhodnotení právneho a skutkového stavu mýli. Uvedené tvrdenie odporuje zákonu a protiprávne

zvýhodňuje protiprávne konanie spotrebiteľa. Takáto ochrana spotrebiteľa nie len, že nie je primeraná,
ale popiera všetky zásady civilného konania, predovšetkým rovnosť strán. Žalobkyňa má nárok na
zmluvné úroky. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdp 2906/2000
odstúpením od zmluvy o úvere podľa § 506 Obch.z. nezanikajú všetky práva a povinnosti strán z
tejto zmluvy. Zanikajú len tie práva, ktoré mal dlžník podľa zmluvy voči veriteľovi a im zodpovedajúce

povinnosti veriteľa. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením
od zmluvy nezaniká a veriteľovi teda z tohto dôvodu nemôže vzniknúť podľa ust. § 351 ods. 2 Obch.z.
nová pohľadávka. Odstúpením sa menia výlučne len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú
povinnosť splniť; dlžník naďalej nie je povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok stanovených
v zmluve, ale na požiadanie veriteľa a v plnom rozsahu (celú dlžnú čiastku s úrokmi). Vo veciach

problematiky uplatňovania zmluvných úrokov po zosplatnení je spornou otázka časového ohraničenia,
do ktorého môže veriteľ požadovať zmluvné úroky. Ústavný súd Slovenskej republiky vykladá pojem
zosplatnenia zánikom pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje záväzok úplne nový. Má za
to, že takýto výklad je úplne nesprávny, nakoľko zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu v
záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach. Žiaden zákon neupravuje,

že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok.
Podľa ust. § 565 O.z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Alternatíva plnenia dlhu
v splátkach je výhodou, ktorá je dlžníkovi poskytnutá na úkor veriteľa, keďže možno predpokladať,

že záujmom veriteľa je uspokojenie celej pohľadávky v najkratšom možnom čase. „Stratou výhody
splátok je stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka, v zmysle omeškania so splnením niektorej splátky,
a následnej legitímnej žiadosti veriteľa, nastane splatnosť celej neuspokojenej časti pohľadávky naraz,
čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky. V režime § 565 nenastáva teda splatnosť
celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym

úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka
oprávnený.“ Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je možné označiť rôznymi synonymami, pričom v
právnej praxi sa často používa pojem „strata výhody splátok“. Z vyššie uvedenej definície predčasného
splatenia úveru, jeho synonymického označenia vyplýva len jeden právny záver, a to, že predčasné
vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok,

nie však ostatných dojednaných podmienok. Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 13.12.2006, sp. zn. 33 Odo 399/2005 môžu účastníci dohody podľa
§ 516 Občianskeho zákonníka dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Ak z dohody nevyplýva
nepochybne,žedohodnutímnovéhozáväzkumádoterajšízáväzokzaniknúť,vznikánovýzáväzokvedľa
doterajšieho záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadovaní náležitosti. Táto zmena v

obsahu záväzku dohodou strán sa nazýva kumulatívna novácia. Na rozdiel od tzv. privatívnej novácie
podľa ust. § 570 ObčZ, pri ktorej doterajší záväzok zaniká a je nahradený novým, sa pri kumulatívnej
novácii jedná o zmenu za trvania existujúceho právneho vzťahu, spočívajúceho v zániku určitých
doterajších vzájomných práv a povinnosti a v ich nahradení novo dohodnutými vedľa už existujúcich.
Doterajší záväzkový vzťah teda nezaniká; právnym dôsledkom zmeneného záväzku je jednak pôvodná

právnaskutočnosť,ktoráspôsobilajehovznik,takajdohodastránozmenejehoobsahu.Zmenazáväzku
sa spravidla týka miesta či spôsobu plnenia, splatnosti a pod. Nová dohoda zmluvných strán o termínu
splatnosti znamená síce zánik povinnosti dlžníka splniť dlh tak, ako bolo pôvodne dohodnuté, nie však
zánik jeho povinnosti plniť; menia sa len jednotlivé práva a povinnosti v existujúcom právnom vzťahu.Je totiž potrebné rozlišovať záväzok ku konkrétnemu plneniu (t.j. jednotlivé povinnosti) a celý záväzkový
právny vzťah. Vzhľadom na totožnosť znenia ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne § 516 o
zmene záväzkov je akceptácia predmetného výkladu logická. Žalobkyňa má za to, že slovenská právna

teória pritom kumulatívnu nováciu vykladá rovnako (napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn.
13CoKR/15/2015).
Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 O.z. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je
v rozpore s jazykovým prejavom. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle

veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti,
zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Z tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom nevyplýva,
že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnosti. Je účelovo viazaný výlučne na
termín splatenia a spôsobu splatenia úveru. Výklad zákona tým spôsobom, k akému dospel aj súd v
prvostupňovom konaní, že vyhlásením predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, t.j. aj čo
do zmluvného úroku, sa neopiera tak o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia zákona o zmene záväzku,

o ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Akýkoľvek iný výklad, než ten, že veriteľ zmenil záväzok čo
do termínu splatnosti, nie však čo do ostatných podmienok úveru, je nesprávny. Súdom prezentovaná
koncepcia je totiž priam absurdná a veriteľa stavia do obzvlášť, v porovnaní s dlžníkom, nevýhodného
postavenia. Nie len, že veriteľ nemá v dispozícii vlastné finančné prostriedky z úveru, nakoľko ich dlžník
zatiaľ nezaplatil, ale ani za toto obmedzenie nemôže poberať dohodnutý zákonný úrok

V ustanovení § 497 Obch.z. sa neuvádza, že dlžník je povinný platiť úroky len do času splatnosti, ako
si mylne vykladá súd nad rámec predmetného ustanovenia. Podľa ust. § 2 písm. d/ ZoSÚ zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zákonná dikcia jednoznačne definuje, aký záväzok

vyplýva žalovanému z uzatvorenej zmluvy o úvere, t .j. záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné
prostriedky ako i zaplatiť úroky a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V
danom konaní bolo preukázané, že žalovaný zostáva dlžný a teda je správny ten záver, že jeho záväzok
doposiaľ nezanikol. Keďže nezanikol hlavný záväzok dlžníka nemožno hovoriť o zániku akcesorického
zmluvného úroku. Medzi pojmami splnenie záväzku a splatnosť záväzku je pritom markantný rozdiel.

Splatnosť záväzku predstavuje len časový moment, v ktorom má nastať ale pritom nemusí aj splnenie
záväzku. V konaní bolo preukázané, že k splneniu záväzku nedošlo. Teda až splnením záväzku zaniká
i akcesorický vzťah, nie len časovým bodom označujúcim moment, v ktorom dlžníkovi vznikla povinnosť
dlh splatiť.
Podľa ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorým sa zmluva o úvere riadi, platí, že veriteľ

má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Z obsahu uvedeného
ustanovenia, nie je možné dospieť k takému záveru, že veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru
nárok na zmluvný úrok. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obch.z. upravuje, že pokiaľ je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a
zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v

zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podobne nevyplýva záver súdu ani z ustanovenia
§ 565 O.z., v zmysle ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zosplatnenie
úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju

povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť
splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť
celú výšku úveru jednorazovo a nie po častiach. Pokiaľ tak platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný
úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad,
že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenie úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok

až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Veriteľ zosplatnením úveru získava právo disponovať
celou sumou požičaných peňazí, avšak s tým neodpadá jeho obmedzenie práva na dispozíciu s
istinou úveru, nakoľko k takémuto odpadnutiu obmedzenia dôjde až celkovým splatením úveru. Výklad,
ktorý odbremeňuje dlžníka od platenia zmluvného úroku by bol až absurdný, keďže privodením stavu
predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa postavenie dlžníka

zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Takýto výklad tak nie je
prípustný. V zosplatnení úveru žalobkyňou totiž neboli započítané zmluvné úroky, ide len o dlžnú sumu
do času zosplatnenia, ku ktorej bol pripočítaný zvyšok dlžnej istiny. Ad absurdum, v prípade nepoctivého
dlžníka,bytentozošpekulatívnychdôvodovmoholbezprostrednepočerpaníúverupristúpiťkneplateniudohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých
zmluvných úrokov v sadze určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na
platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzby a

súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval ochranu. Súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy
tú skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol
kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Súd tak de facto napriek uzatvorenej platnej Zmluve o úvere
rozhodolozánikuzmluvnejpodmienkyvrozporesplatnouprávnouúpravou,čímžalobkyňubezdôvodne
ukrátil o časť zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa

za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a
tvorítakekonomickúpodstatuposkytovaniafinančnýchprostriedkovakopodnikateľskejčinnostiveriteľa.
Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Pokiaľ pred časom
vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade omeškania dlžníka s úhradou je možné od neho
požadovať tak zmluvný úrok ako i úrok z omeškania, vzniká otázka, z akého dôvodu po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru sa zrazu súdu javí vzťah medzi dvoma úrokmi, zmluvným a zákonným z

omeškania iný. Ide o totožné právne i skutkové situácie, ktoré nemožno posudzovať rozdielne. Navyše,
súd odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže
mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Ak však zosplatnením úveru dlžník získa nedôvodnú
výhodu v tom, že nie je povinný platiť zmluvný úrok, hoci táto skutočnosť je následkom protiprávneho
konania dlžníka, súd konal v rozpore s uvedenou právnou zásadou. Poukázala na prístup NS ČR (napr.

rozhodnutiesp.zn.32Cdo3830/2014,sp.zn.31Cdo2851/1999,32Cdo2782/1999,29Cdo2606/2000,
33 Cdo 113/2008), ktorý nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Vzhľadom
na citované ustanovenia zákona mala žalobkyňa za to, že súd postupoval v rozsahu nad rámec
zákona, nakoľko vyvodzoval vlastné závery opierajúc sa len o všeobecne nezáväzné rozhodnutie iného
súdu, pričom je správnosť či zákonnosť v tomto prípade nebola skúmaná. Podľa uznesenia Ústavného

súdu Slovenskej republiky I. ÚS 3/98 v dôsledku uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej
republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o
konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený
rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku
neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon

upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah
svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje. Rovnako
poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/1/2018 z 25.1.2018 a sp. zn.
17Co/122/2017 z 21.3.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/22/2018 z 28.6.2018,
názor Krajského súdu v Košiciach vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 5Co/49/2018, rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR zo 16.6.2020, v ktorom NS SR skonštatoval , že existencia zmluvného úroku po zosplatnení
je prípustná a to v dôsledku toho, že: „Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho
zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o
povinnostidlžníkaplatiťúrokyzúveruaždoúplnéhosplateniaúveru.Obchodnýzákonník,aniObčiansky
zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka

s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.
Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho
zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník
nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom
dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou z nich získanou dlžník disponuje, zmluvné

povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie
ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu
a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá
odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na
dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú

zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje
povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako
v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na
to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné,
aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až

do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú
situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby
splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku
sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenupeňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze
veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje

navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový
úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez
fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne
azrozumiteľne.Ztohtodôvodupotomdojednanie,ktorýmsadlžník-spotrebiteľzaviažeplatiťdohodnuté
úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie
je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 O.z.. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa
aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v
dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených
úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Dovolací súd dospel k záveru,
že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri

riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex

offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu a v závislej časti náhrady trov konania je
potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej vo vzťahu k
úrokom na právnom závere, že žalobkyni prislúcha právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku
z úveru len do času zosplatnenia úveru.
Žalobkyňa s týmto jeho záverom nesúhlasila, dôvodiac že zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane
veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné

prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny
zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania
úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti
platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva
záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za

rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. (v
podrobnostiach viď 2. bod tohto rozhodnutia odvolacieho súdu).
Z odvolania je teda zrejmá nesúhlasná argumentácia voči právnemu posúdeniu nároku na zaplatenie
zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru. Z rozhodovacej praxe odvolacích súdov vyplýva
nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru.

Kumulácia zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je
predmetom odbornej diskusie, keďže jednoznačné legislatívne riešenie absentuje. Z ust. § 497 a § 502
ods. 1 Obch. z. vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná (uvedené odznelo v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo 16.6.2020).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v aktuálnom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020

poukázal na skutočnosť, že pri spotrebiteľských úveroch je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva
obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy, čo znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo
ohraničená.Vsúčasnejprávnejúpraveúverovejzmluvyabsentujeexplicitnáúpravakonečnéhookamihu
povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. V § 502 ods. 1 veta prvá Obch.
z. je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných

prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či Zákona
o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka
platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil
povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru,že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou
za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp.
protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti

profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie
je pritom inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Veriteľ však peňažné prostriedky nemá ale patrí mu za
ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý
a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, pretože
dohodnutéúrokymajúzmluvnýzáklad.Rozdieljelenvtom,žepreomeškaniekpovinnostiplatiťzmluvné

úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. NS SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/42/2020 ďalej
argumentoval, že pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie,
ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ
by spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,
musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného
splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie

peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie,
to znamená že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne
vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť dlžník - spotrebiteľ
nemávprípadedojednania,ktoréumožňujenavyšovanietejtocenybezjejpresnéhoohraničenia.Keďže
spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku

zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená
cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z toho dôvodu dojednanie, ktorým sa dlžník
- spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej
doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ust. § 53 ods. 1 O. z. Na druhej

strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, ak mu v dôsledku
nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda. Jeho právo zostáva zachované, po zohľadnení
zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. NS SR v rozhodnutí
5Cdo/42/2020 dospel preto k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi
náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti istiny 20 eur súd prvej inštancie uviedol iba to, že žalovaný
uhradil túto sumu žalobkyni dňa 19.6.2020, právne ani iné skutkové odôvodnenie rozsudok v tejto časti
neobsahuje, preto je podľa názoru odvolacieho súdu v tejto časti nepreskúmateľný a arbitrárny, čím
došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces.
Odvolacísúdpretopodľa§389ods.1písm.b/ac/CSPzrušilrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej

časti zvyškovo zamietajúcej žalobu a v závislom výroku o náhrade trov konania a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie).

6. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného právnym názorom odvolacieho súdu vychádzajúceho z
rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/42/2020, tak bude v ďalšom konaní vykonať dokazovanie za účelom

posúdenia nároku žalobkyne na zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení úveru (popri úrokoch
z omeškania). NS SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Preukázaný skutkový stav na základe vykonaného dokazovania, súd
prvej inštancie podriadi pod platnú právnu úpravu, v zmysle ktorej je dlžník povinný platiť veriteľovi

úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov (§ 502 ods. 1 Obch. z.) a konečný okamih
povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov zodpovedá dohode zmluvných
strán o zmluvnom úroku pri riadnom plnení povinnosti dlžníka, zaplatiť tento zmluvný úrok ako cenu
peňazí.
Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane
uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré

sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a
stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešeniekonkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

7. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
V novom rozhodnutí (o veci v zostávajúcej časti) rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto
odvolacieho konania.

8. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)