Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/303/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614212971
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7614212971.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárscikovej v právnej veci navrhovateľky B. I.
nar. XX.X.XXXX (ďalej len „matky") bývajúcej na G. ul. č. XX v G. T. D. právne zastúpenej Advokátskou
kanceláriou SLÚKA a partneri, s.r.o. so sídlom na Hviezdoslavovej ul. č. 41 v Spišskej Novej Vsi proti
mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené S. C. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu v G., Z. XXXXX, K. (ďalej
len „otca"), právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ s.r.o. so sídlom na Radničnom
námestí č. 279/4 v Spišskej Novej Vsi v konaní o určenie otcovstva a o úprave rodičovských práv a
povinností k mal. F. S. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej s navrhovateľkou zastúpenej kolíznym opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves o odvolaní matky a otca proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves z 16.3.2020 č.k. 13C/95/2014-332 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného od otca pre maloletú F. S. I. a o zamietnutí
návrhu matky na určenie výživného v prevyšujúcej časti.

Mení rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné v sume 10.267,62 Eur za obdobie od
18.7.2014 do 31.3.2020 je otec povinný zaplatiť matke maloletej do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Súd u r č u j e, že S. C., nar. X.XX.XXXX, je otcom mal. F. S. I., nar. XX.X.XXXX, z matky B.
I., rod. D., nar. XX.X.XXXX.

II. Súd z v e r u j e mal. F. S. I., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať
na výživu maloletej výživným vo výške 150 € mesačne počnúc od 18.7.2014, ktoré výživné je povinný

uhrádzať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Zaostalé výživné zo strany otca na mal. F. za obdobie od 18.7.2014 do 31.3.2020 v celkovej výške
10.267,62 € súd povoľuje otcovi splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 300 € spolu s bežným
výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky ohľadom výživného z a m i e t a.

V. Súd styk otca s mal. F. n e u p r a v u j e.VI. Štát má nárok voči otcovi S.ovi C.ovi, nar. 8.11.1969, na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách
znaleckého dokazovania vo výške 391,84 €, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská
Nová Ves do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Štát nemá nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách za preklad.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti výrokom o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a o dlžnom výživnom podala v zákonnej lehote
odvolanie matka s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že zaviaže otca prispievať jej na výživu
maloletej 500 Eur mesačne od 26.9.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Časť z danej sumy 100 Eur
navrhla, aby otec poukazoval na osobitný účet maloletej, ktorý jej na ten účel zriadi. Dlžné výživné za
obdobieod26.9.2013dodňarozhodnutiaodvolaciehosúdunavrhlazaviazaťotcasplácaťvpravidelných
splátkach. Namietala, že súd pri určovaní výživného nezohľadnil, že otec riadne nepreukázal svoje

príjmy a nežiadal otca, aby vysvetlil výrazný rozdiel medzi ním priznávanými príjmami a skutočnými
zdaňovanými príjmami za roky 2013 až 2018. V tejto súvislosti poukázala na to, že podľa údajov z
daňových priznaní otca bol jeho zdanený príjem (základ dane) za roky 2013 až 2018 v sume 9.274,53
Eur až 11.971,92 Eur. Na druhej strane otec pre účely daňových priznaní za rovnaké obdobie priznal
príjem v rozmedzí od 0 do 2.574,17 Eur. V konaní pre zmenu tvrdil, že jeho ročný príjem je medzi 4.000,-

Euraž5.000,-Eur(podaniez16.12.2014adožiadanývýsluchvGrécku),resp.3.000,-Euraž4.000,-Eur
(jeho podanie z 24.7.2018). Poukázala na slovenský preklad daňových priznaní otca vyhotovený Ing. I.
X., že príslušný grécky daňový úrad v Edesse určil základy dane za jednotlivé roky (zdanený príjem) tak,
že k otcom priznaným príjmom (položka celkové priznané príjmy) pripočítal výdavkové položky, ktoré
grécky úrad nepovažoval za daňové výdavky (pridaný rozdiel v položkách výdavkov). Má za to, že otec

si ako osoba, ktorá má príjmy aj z inej než závislej činnosti, nesplnil povinnosť predložiť listinné podklady
na zhodnotenie výšky svojich príjmov, resp. na vysvetlenie vyššie popísaných nezrovnalostí, v dôsledku
čoho mal súd aplikovať § 63 ods. 1 zák. o rodine a vychádzať z fikcie, že jeho príjem je 20 násobok
sumy životného minima, t.j. 4.204,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby mal. F. má za to, že
všetky riadne zdokladovala, a to konkrétne výdavky na elektrinu (204 Eur/5 mesačne), na nájom (650/5

Eur mesačne), na škôlku (100 Eur mesačne), na oblečenie a obuv, potreby na hranie a maľovanie (150
Eur mesačne), na stravu, drogériu a lieky (200 Eur mesačne), iné voľnočasové aktivity, výlety zo škôlky
(100 Eur mesačne), ako aj jednorazové výdavky na okuliare v sume 97,20 Eur. Do pozornosti dala aj
skutočnosť, že od septembra 2020 sa zvýšia výdavky na maloletú, pretože nastúpi na základnú školu.
Namietala tiež, že súd prvej inštancie nepriznal maloletej výživné už od narodenia, ale až od podania

návrhu. V tejto súvislosti poukázala na to, že otec sa o maloletú vôbec nezaujímal a ani v súčasnosti
nezaujíma, neplatí žiadne výživné a prenecháva jej celú starostlivosť o maloletú. Otec svoje otcovstvo
bezohľadným spôsobom popieral až do času kým to bolo oficiálne preukázané znaleckým dokazovaním.
Poznamenala, že otec ju očierňoval a zmanipuloval aj troch Grékov, aby v jeho prospech spravili pred
gréckym notárom vykonštruované tzv. miestoprísažné vyhlásenie. Vo svetle týchto argumentov potom

ani minimálna pomoc otca z rokov 2013 a 2014 nemení nič na existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré nemohla návrh na určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností podať už
v čase narodenia maloletej. Pokiaľ súd dospel k záveru, že otcovi nesmie byť na ťarchu miesto bydliska
maloletej v Rakúsku uviedla, že tento argument je v príkrom rozpore so záujmami maloletej, ako aj so
zákonom o rodine. Poznamenala, že ak by si nenašla prácu a neskôr aj rodinné zázemie v Rakúsku,

nikdy by nebola schopná zabezpečiť pre maloletú dôstojný život na Slovensku.

3. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení priklonil k odvolaniu matky, že mal. dieťa sa má podieľať na životnej
úrovni rodičov, ak to dovoľujú ich možnosti a schopnosti.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka spochybnil, že by matka
každý mesiac potrebovala kupovať maloletej šatstvo a ďalšie v sume, ktorú si uplatnila. Aj výdavky
na výlety v sume 100 Eur mesačne sú nadhodnotené a sporné. Má za to, že mu jeho finančná
situácia nedovoľuje prispievať na výživu maloletej viac ako 50 Eur mesačne, a to aj napriek tomu, že
výdavky na maloletú sú možno vyššie. Vyjadril názor, že dostatočne preukázal svoje príjmy a majetkové

pomery. V tejto súvislosti zopakoval, že nemá nič spoločné so živnosťou svojho brata, čo vyplýva z
potvrdenia Daňového úradu v Pelle pod č. 006296/07/03/1996, zo Stavebného povolenia vydaného
pod číslom 17/2007, z čestného vyhlásenia zo dňa 20.8.2008, ako aj z potvrdenia o prijatí platby za
pripojenie elektriny. Jediný vzťah, ktorý má k nehnuteľnosti, kde sa nachádza živnosť jeho brata, jejeho spoluvlastnícky podiel vo výške 50% poľnohospodárskeho pozemku. Podľa zmluvy o prenájme
vo forme notárskeho zápisu prenájom skončil dňa 29.11.2017, došlo k jeho obnoveniu a prenájom aj
naďalej pokračuje. Uviedol, že jeho príjmy sú skutočne 4.000 - 5.000,- Eur ročne z poľnohospodárskej

práce. Z potvrdenia o úhrade poistenia od poisťovne pod číslom K. A. 37026/a s číslom protokolu D.Y.
je zrejmé, že je poľnohospodár a je poistený v Poisťovni poľnohospodárov. Pokiaľ ide o jeho majetkové
pomery, vlastní rodinný dom o rozlohe 96,86 m2 postavený v roku 1999 z úveru od banky, v ktorom býva
so svojou rodinou. Okrem toho vlastní 50 % podiel v obchode s rozlohou 79,88 m2, kde nebola ani
zavedená elektrina. Má tiež vo vlastníctve 3 poľnohospodárske pozemky o rozlohe 4.200 m2, 2.158m2

a 2.625m2 vo výške 50% nedeliteľnej polovice. Podiel na druhom pozemku prenajíma svojmu bratovi
na prevádzkovanie živnosti, za čo mu platí 200 Eur ročne. Zvyšné poľnohospodárske pôdy obrába
a sadí na nich sezónne plodiny, z ktorých má príjem približne 3.000,- Eur ročne. Poľnohospodárske
plodiny majú však vysoké náklady na výrobu a nemajú vyhliadky na vývoz na európske trhy. Navyše,
pracuje aj príležitostne tak 2-3 krát do mesiaca za 25 Eur na deň tak, že vypomáha bratovi, ktorý sa
venuje inštalácii hliníkových okien do budov. Vysvetlil svoje daňové priznania a dodal, že jeho finančná

situácia sa od roku 2013 nezlepšila, práve naopak, zhoršuje sa v dôsledku poklesu zákaziek v časoch
ťažkej hospodárskej krízy, ktorá je v Grécku. Dodal, že nedisponuje žiadnymi prostriedkami na účtoch
v banke. Pred 3 rokmi si jeho manželka otvorila obchod za finančnej pomoci svojich rodičov s predajom
dámskeho oblečenia a nedarí sa jej. Je preto nemysliteľné, že by mal ešte aj nejaké osobné záľuby
a chodil na dovolenky tak, ako prezentuje matka. Jeho manželka, ani deti nevlastnia žiaden majetok.

Vlastní staré poľnohospodárske auto z roku 1998 a manželka má auto z roku 2003 v hodnote každé
asi 1.500,- Eur. Navrhol, aby bolo výživné priznané až od právoplatnosti rozsudku. Tvrdí, že mu veľa
krát stáva, že je nútený financovať výdaje na stravu rodiny pomocou úveru, alebo finančnej pomoci od
tretích osôb a príbuzných. Uviedol, že zo sumy matkou navrhovaného výživného 500 Eur mesačne je
v Grécku schopná vyžiť celá jeho 4 členná rodina na mesiac. Náklady, ktorá má matka na domácnosť,

nie sú potrebami maloletej, ale matky. Matka má okrem maloletej ešte tri deti na ktoré dostáva prídavky
v Rakúsku vo výške cca 1000 Eur mesačne, ktoré jej musia stačiť na zabezpečenie ich potrieb. Vyjadril
názor, že partner matky, s ktorým má dve deti, sa zásadným spôsobom podieľa na uhrádzaní životných
nákladov celej rodiny. Namieta, že jeho príjem nebol vôbec skúmaný. Jeho príjem naopak nepostačuje
ani na úhradu základných výdavkov jeho rodiny. Dodal, že jeho manželka v posledných rokoch čelila

vážnym zdravotným problémom, podstúpila operáciu a doposiaľ nevie, aký bude mať jej stav vývoj.
V prípade, ak by ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletej v určenom rozsahu, nemal by ako
uspokojovať jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti nehovoriac o tom, že by mu neostala ani čiastka
zodpovedajúca životnému minimu. Z tvrdení matky usudzuje, že je na tom určite lepšie, ako on. Má
tiež za to, že matka nemusela začať žiť v Rakúsku, kde sú náklady na život podstatne vyššie, ako na

Slovensku.

5. Proti výrokom o určení výživného a o dlžnom výživnom podal odvolanie otec maloletej s návrhom,
aby ich odvolací súd zmenil tak, že mu určí výživné na 50 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku a
zruší výrok o dlžnom výživnom. Alternatívne navrhol, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletej

50 Eur mesačne 18.7.2014 a dlžné výživné v celkovej sume 3.422,54 Eur za obdobie od 18.7.2014
do 31.3.2020 mu povolí splácať po 50 Eur mesačne s bežným výživným pod stratou výhody splátok
v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Alternatívne navrhol aj zrušiť rozsudok v napadnutých
výrokoch a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ním
uvedená výška ročného príjmu preukazuje, že k dispozícii má maximálne sumu 420 Eur mesačne, z

ktorej musí vyžiť celá jeho 4 členná rodina. V ďalšom texte odvolania zotrval na svojom vyjadrení k
odvolaniu matky.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol toto zamietnuť ako nedôvodné.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd naďalej zavádza a klame o svojich príjmových a
majetkových pomeroch. Zopakovala, že na Slovensku by nebola schopná uživiť svoje mal. deti, preto
bola nútená odísť do Rakúska. Spochybnila aj tvrdenie otca, že na svoje deti dostáva prídavky v sume
1.000,- Eur mesačne, pretože v skutočnosti je to necelých 600 Eur na tri maloleté deti. Pripomenula,
že otec jej od mája 2014 nezaplatil na maloletú ani jeden cent a neinformuje sa o tom, ako sa maloletá

má. Konfrontujúc tvrdenia otca o jeho zlej životnej úrovni doložila do spisu fotografie manželky otca, p.
J. zo sociálnej siete, z ktorých je podľa nej zrejmé, že rodina otca si aj naďalej môže dovoliť nákladné
trávenie voľného času (dovolenka pri mori - viď zábery z ostrova Korfu, trávenie času v reštauráciách,
nočných kluboch a na koncertoch).8. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

9. Výroky rozsudku o určení otcovstva, o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, o styku
otca s maloletou, a o trovách štátu neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli
predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

10. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 387 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré im
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o určení
výživného od otca pre maloletú F. a o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti, pričom v odôvodnení
sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho
závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Rodičia maloletej v odvolaniach neuviedli žiadne

podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie ohľadom určenia výživného,
pričom ich odvolacia argumentácia je takmer totožná s obranou v konaní na súde prvej inštancie, s
ktorou sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia
príjmov otca, ako aj jeho celkových majetkových pomerov a životnej úrovne, z ktorých súd prvej inštancie
vychádzalprirozhodovaníourčenívýživného,niesúsvojvoľné,alevychádzajúzustálenejrozhodovacej

praxe odvolacieho súdu.

14. K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval § 75
ods. 1 Zákona o rodine, ktorý umožňuje súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzať tzv.
princípu potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity. Ak sa súdu deklarovaný

príjempovinnéhodôvodnejavíakonepravdivý,jejehopovinnosťouprihliadaťnacelkovéživotnépomery
povinného a na tzv. potencionalitu jeho príjmov, t.j. na jeho zjavne nevyužité schopnosti, nielen reálne,
ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom.
Správne konštatoval súd prvej inštancie, že otcom prezentovaný príjem nekorešponduje s jeho životnou

úrovňou a výdavkami. Aj odvolací súd dospel k presvedčeniu, že pomery otca sú lepšie, ako ich
prezentoval v priebehu konania na súde prvej inštancie, ako aj v priebehu odvolacieho konania a
dostatočne odôvodňujú záver o jeho priemernej životnej úrovni, preto v súlade s ust. § 62 ods. 2 Zákona
o rodine možno očakávať, že rovnaký štandard umožní aj svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v
súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby

spolužitierodičovexistovalo.Napokon,takútopriemernúživotnúúroveňmajúnepochybnezabezpečenú
aj obaja starší synovia otca pochádzajúci z jeho manželstva, ktorí študujú mimo miesta svojho bydliska
na vysokej a strednej škole za približne 400 Eur mesačne. Odvolací súd neuveril otcovi, že si na ich
štúdium, resp. na základné potreby domácnosti musí požičiavať, pretože otec túto skutočnosť nijako
nepreukázal. Z fotografií, ktoré do spisu doložila matka je zrejmé, že rodina otca trávi voľný čas aj

v reštauráciách, kaviarňach, na koncertoch, na zimnej a letnej dovolenke, čo vyvracia tvrdenia otca,
že zo svojho príjmu nevie uspokojovať ani najzákladnejšie potreby rodiny a žijú na hranici chudoby.
Takto prezentovaná životná úroveň otca zodpovedá priemerne zarábajúcemu človeku a opodstatňuje
tak aj priznanie výživného v zodpovedajúcej priemernej výške 150 Eur mesačne pre maloleté dieťa
v predškolskom a následne aj v školskom veku. Priznanie výživného v otcom navrhovanej výške 50

Eur mesačne by podľa názoru odvolacieho súdu nekorešpondovalo so životnou úrovňou rodiny otca
a v žiadnom prípade nezodpovedá ani odôvodneným potrebám maloletej F., a to ani v prípade, ak
by žila na Slovensku. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca by v tomto prípade znamenalo neúmerne
posunúť väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast maloletej na matku maloletej, čo bybolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine. Odvolací súd v tejto
súvislosti uvádza, že plnením vyživovacej povinnosti je aj osobná starostlivosť o dieťa a starostlivosť o
domácnosť,vktorejdieťažijeatietovdanejvecirealizujevýlučnematka.Kďalšímodvolacímnámietkam

otca odvolací súd uvádza, že nebolo zistené, že by matka poberala v Rakúsku na mal. deti prídavky
až v rozsahu 1.000,- Eur mesačne, ako sa snažil otec presvedčiť odvolací súd a docieliť tak určenie
svojej vyživovacej povinnosti v nižšom rozsahu. Aj keď sú prídavky na mal. dieťa v Rakúsku vyššie,
ako na Slovensku a v omnoho väčšej miere umožňujú uspokojovať z nich odôvodnené potreby mal.
dieťaťa, je zároveň potrebné dodať, že vyššia životná úroveň v Rakúsku sa prejavuje aj vo vyššom

rozsahuodôvodnenýchpotriebmal.dieťaťa.Výživnévurčenomrozsahu150Eurmesačnepodľanázoru
odvolacieho súdu zodpovedá životnej úrovni otca, odôvodneným potrebám maloletej, výške rodinných
prídavkov v Rakúsku, aj podielu matky na vyživovacej povinnosti maloletej.

15. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky otca ohľadom toho, že súd prvej inštancie nezisťoval príjem
manžela matky maloletej a nezohľadnil jeho podiel na výdavkoch domácnosti, odvolací súd zdôrazňuje,

že manžel matky nemá vyživovaciu povinnosť k maloletej F., a teda otca nezbavuje povinnosti prispievať
na primeranú výživu dieťaťa. Odvolací súd nepovažoval za potrebné osobitne sa vysporiadavať s
niektorými odôvodnenými potrebami maloletej, ktorých rozsah otec spochybňoval, pretože sú vzhľadom
na priznané výživné irelevantné. Odvolací súd neakceptoval ani návrh otca na určenie výživného od
právoplatnosti rozsudku, pretože podmienky pre určenie výživného boli splnené ku dňu podania návrhu

matkou tak, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. V priebehu konania nebolo zistené,
že by si otec od podania návrhu nejakým spôsobom plnil svoju vyživovaciu povinnosť, či už osobnou
starostlivosťou o maloletú, o domácnosť, v ktorej žije, alebo akoukoľvek finančnou formou. Z uvedených
dôvodov odvolací súd nevyhovel návrhu otca na určenie výživného na 50 Eur od právoplatnosti
rozsudku, ani od podania návrhu.

16. K odvolacím námietkam matky odvolací súd uvádza, že aj keď by odôvodnené potreby maloletej
nepochybne opodstatňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu, tieto nie sú jediným limitujúcim
kritériom rozhodným pre určenie výživného. Zo životnej úrovne otca odvolací súd nezistil, že by bolo
spravodlivé požadovať od neho, aby matke prispieval na väčšinu z ňou vyčíslených odôvodnených

potrieb maloletej až v rozsahu 500 Eur mesačne, keď časť z vyčíslených potrieb predstavovala sporivú
časť (100 Eur) a väčšiu časť výdavkov vie matka uspokojovať z pomerne vysokého rodinného prídavku,
ktorý na maloletú poberá v Rakúsku v sume takmer 200 Eur mesačne. Pokiaľ matka žiadala, aby sa pri
posudzovaní možností a schopností otca vychádzalo z jeho fiktívneho príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o
rodine a nie z príjmu potencionálneho podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd uvádza, že cieľom

ustanovenia § 63 Zákona o rodine je umožniť súdu zistiť výšku zárobkových možností povinného rodiča
v prípade, ak má príjmy aj z inej než závislej činnosti a povinný rodič zo špekulatívnych dôvodov nemá
snahu predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nepreukáže
alebo nesprístupní. Aké konkrétne podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov je rodič
povinný súdu preukázať závisí od každého konkrétneho prípadu a je vecou súdu, ktoré podklady bude

od rodiča požadovať. Zásadným vodítkom pre úvahu súdu, ktoré konkrétne podklady budú relevantné
pre posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča je životná úroveň rodiča,
ktorá sa spravidla prejavuje spôsobom jeho života, výškou životných nákladov, vlastníctvom hnuteľných
a nehnuteľných vecí, prípadne spôsobom nakladania s nimi a podobne. V prípade podnikateľského
subjektu je základom daňové priznanie či už fyzickej alebo právnickej osoby, okrem ktorého si môže súd

na verifikáciu tvrdení účastníkov konania vyžiadať ďalšie podklady, napríklad výpisy z bankových účtov
a podobne. Až v prípade, ak povinný rodič nepredloží súdu požadované doklady a uvedené skutočnosti
nie je možné zistiť iným spôsobom, pričom životná úroveň povinného rodiča nasvedčuje tomu, že ním
prezentované výsledky jeho podnikateľskej činnosti nie sú v súlade s predloženými podkladmi a povinný
odmietaposkytnúťďalšiepodklady,resp.sprístupniťsúduúdajepodľaosobitnéhopredpisupotrebnépre

správne vyhodnotenie jeho možností, schopností a majetkových pomerov, prichádza do úvahy aplikácia
ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, teda súd vychádza z fikcie príjmu povinného rodiča, teda z 20-
násobku sumy životného minima. V preskúmanej veci ani odvolací súd nezistil dôvody pre aplikáciu §
63 ods. 1 Zák. o rodine, pretože otec predložil všetky doklady, na ktoré ho súd vyzval v podaní z č.l.
215 (daňové priznania a iné písomné dôkazy, ktorými preukáže svoj príjem). Je tiež potrebné zdôrazniť,

že súd mal v tomto smere sťaženú situáciu, pretože otec je občanom Gréckej republiky, kde platia iné
predpisy pre samostatne zárobkovo činné osoby, čo sa týka evidencie príjmov a výdavkov, sociálneho
zabezpečenia a daňových povinností, ako na Slovensku. Z predloženého spisu je zrejmé, že otec v
rozhodnom období pre posudzovanie všetkých podstatných kritérií nenadobudol do vlastníctva žiadnynehnuteľný, ani hnuteľný majetok a ani z fotografií, ktoré matka predložila nevyplýva, že by žil až takým
nadštandardným spôsobom života, ktorý by nasvedčoval, že by mohol zarábať až 4.204,- Eur mesačne
(20 násobok sumy životného minima). Napokon, daňové priznania otca za roky 2013 až 2018, na ktoré

matka poukazovala v odvolacom konaní, a v ktorých otec podľa nej vykázal základ dane od 9.274,53
Eur až 11.971,812 Eur, zodpovedajú po odpočítaní dane záverom súdu prvej inštancie, aj odvolacieho
súdu o priemernej životnej úrovni otca, z ktorej súd aj vychádzal pri určení výživného.

17. V danej veci nebolo možné vyhovieť matke a určiť výživné až na 500 Eur mesačne aj preto, že

časť z tejto sumy 100 Eur matka žiadala priznať na sporivú, a nie spotrebnú časť výživného a väčšiu
časť z odôvodnených potrieb má maloletá zabezpečenú práve z prídavku na dieťa, ktorý matka poberá
v Rakúsku takmer vo výške 200 Eur mesačne len na maloletú (a ďalších takmer 400 Eur mesačne
na ďalšie jej dve mal. deti). V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné dodať, že prídavok na
dieťa, ktorý rodič poberá, nie je súčasťou príjmu rodiča, nakoľko ide o štátnu dávku, ktorá je priamo
určená na zabezpečenie výchovy a výživy dieťaťa a na tento účel musí byť aj použitá. Navyše, otec

má okrem maloletej F. vyživovaciu povinnosť aj k dvom starším synom, ktorí študujú na strednej a
vysokej škole v Grécku a určiť výživné na 500 Eur mesačne by nebolo proporcionálne k rozsahu
ich deklarovaných odôvodnených potrieb, ani k preukázanej životnej úrovni rodiny otca. Pokiaľ ide o
počiatok priznania výživného, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci
neboli splnené podmienky pre spätné priznanie výživného od narodenia maloletej, ale len od podania

návrhu na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Na tomto závere nič
nemení ani skutočnosť, že otec účelovo spochybňoval svoje otcovstvo v tomto konaní, pretože tieto
okolnostinastaliažpopodanínávrhuabolizohľadnenéprisplatnostidlhunavýživnom.Akositosprávne
všimol súd prvej inštancie, otec sa o maloletú prestal zaujímať až v máji 2014, kedy sa o maloletej F.
dozvedela jeho manželka, dovtedy matku s maloletou podporoval aj finančne. Matka sa pred kolíznym

opatrovníkom vyjadrila, že od narodenia maloletej sa s nimi otec stretával denne a finančne pomáhal
pri zabezpečovaní všetkých potrieb maloletej, aj matky (č.l. 13 spisu) a nie len minimálnych, ako tvrdila v
podanom odvolaní. Od februára 2014, kedy matka odišla s maloletou na Slovensko do mája 2014, otec
poslal na výživu maloletej 300 Eur. Okolnosti, ktoré nastali od narodenia maloletej do podania návrhu na
určenie otcovstva preto v danej veci nebolo možné vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre

ktoré matka nemohla podať svoj návrh skôr a ktoré by spravodlivo opodstatňovali priznanie výživného
pred podaním návrhu.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a
o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa

§ 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.
19. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
20. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
21.Zcitovanéhoustanovenianepochybnevyplýva,žezákonnoulehotounaplneniesútridni,ktoréplynú
od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, prípadne
splátky peňažného plnenia, a to sám nezávisle na návrhu účastníkov konania, pričom takúto výnimku zo
splatnosti musí odôvodniť úvahou, či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho,

komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd
je povinný prihliadať na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude
mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v
splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote. Zvláštnu pozornosť je vždy potrebné venovať
povoleniu výhody splátok alebo dlhšej splatnosti v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým

výživného pre maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou
pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži.

22. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak povolil otcovi

splácaťdlhnavýživnompo300Eurmesačne.Vpreskúmanejvecipodľanázoruodvolaciehosúdunajmä
vzhľadom na postoj otca k jeho vyživovacej povinnosti po podaní návrhu, neboli splnené podmienky
na aplikáciu výnimky zo splatnosti dlhu na výživnom, ale len na predĺženie lehoty splatnosti dlhu z 3
dní na 90 dní so zreteľom na správne vypočítanú výšku dlhu v sume 10.267,62 Eur od 18.7.2014 do31.3.2020. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ani matka mal. F. nebola pri uspokojovaní
potrieb maloletej zvýhodnená splátkami a musela ich uspokojovať tak, ako postupne vznikali. Odvolací
súd poukazuje na to, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou otca, ktorá nevzniká

až rozhodnutím súdu, ale trvá počas celej doby existencie rodinnoprávneho vzťahu rodič - dieťa s tým,
že súd určuje len jej rozsah, ak nie je plnená vôbec alebo v dostatočnom rozsahu, a to do doby kým
dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samé. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom
sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP), čím zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia
výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného. Otec sa na možnosť určenia výživného mohol a mal

pripraviť už minimálne od doručenia návrhu na určenie otcovstva v roku 2014, a ak by si každý mesiac
odkladal 115 Eur mesačne (ako sám alternatívne navrhoval v odvolacom petite, že je schopný prispievať
na maloletú aj so splátkami dlhu na výživnom), za 89 mesiacov (od januára 2015 do mája 2022, kedy
rozhodoval odvolací súd) by si našetril na celý dlh na výživnom. Až takto upravená splatnosť dlžného
výživného spĺňa účel výživného. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
splatnosti dlžného výživného tak, že otcovi povolil uhradiť dlh do 90 dní od doručenia rozsudku s tým, že

povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na maloletú a jej matku a citeľnejšie skompenzuje
práve vyššie jednorazové objektívne výdavky, ktoré matka mala v súvislosti s nástupom maloletej na
základnú školu.

23. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.