Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 18, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/151/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200479
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja

Hvišča, PhD. a členiek senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci
žalobcu: Globaltrading Slovakia, s.r.o., so sídlom SNP 6, 044 42 Rozhanovce, IČO: 44 377 134, právne
zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100860025/2020 zo dňa 07.05.2020,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 30.06.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa
06.07.2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100860025/2020 zo dňa
07.05.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým tento, ako príslušný štátny orgán, na základe
zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,vydalrozhodnutie,ktorýmpodľaustanovenia§74ods.

4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102899596/2019 zo dňa
16.12.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, bol vyrubený rozdiel dane v sume 67 797,25
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 daňovému subjektu Globaltrading
Slovakia, s.r.o., SNP 6, 044 42 Rozhanovce (pozn. súdu – súčasné sídlo je Ivanská cesta 30/B Bratislava
- mestská časť Ružinov 821 04), IČO: 44 377 134, DIČ: 2022685368, IČ DPH SK 2022685368.

Administratívne konanie

2. Správca dane - Daňový úrad Košice vykonal u daňového subjektu Globaltrading Slovakia, s.r.o.
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017, o výsledku ktorej
vyhotovil Protokol č. 100339583/2019 zo dňa 30.01.2019, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole č. 100341785/2019 zo dňa 31.01.2019 bol doručený daňovému
subjektu dňa 04.02.2019. Dňa 25.02.2019 podal splnomocnený zástupca daňového subjektu Weis &

Partners s.r.o. vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly (ev. č. 6/03058921/2019) a dňa 15.07.2019
podal Vyjadrenie v daňovom konaní (ev. č. 6/11619090/2019 a ev. č. 6/11619766/2019). Správca sa s
vyjadreniami a pripomienkami daňového subjektu vo vyrubovacom konaní vysporiadal a konštatoval, žedaňový subjekt nepredložil nové dôkazy, preto spísanú Zápisnicu o ústnom pojednávaní v zmysle § 19
v nadväznosti na § 68 ods. 3 Daňového poriadku považoval za poslednú zápisnicu.

3. Rozhodujúcou skutočnosťou na vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane, že
žalobca:
- nesplnil podmienky práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona č.
222/2004 Z. z. z dodávateľských faktúr od dodávateľa SYNAT s.r.o. v celkovej sume 52 704,00 eur z
dôvodu, že nebolo preukázané, že pri uvedenom dodaní tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19

ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.,
- nesplnil podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. pri predaji
tovaru pre odberateľa JALEN TRADE COMPANY Sp. Z o.o., (Poľsko), správca dane zvýšil daňovému
subjektu výšku daňovej povinnosti o sumu 4 617,00 eur,
- nesplnil podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. pri predaji
tovaru pre odberateľa SWEET SIGHT s.r.o., (Česká republika), správca dane zvýšil daňovému subjektu

výšku daňovej povinnosti o sumu 10 476,25 eura.

Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

4. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 100860025/2020

zo dňa 07.05.2020 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 102899596/2019 zo dňa 16.12.2019
trpí vadami, ktoré predvída § 191 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) konkrétne, že sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, je nepreskúmateľné
pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za

základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu a v konaní pred žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom, došlo k takým vadám a k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré majú za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
a preto navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

5. Žalobca v správnej žalobe prehodnocuje vykonané dokazovanie v daňovom konaní žalovaným
a v tejto súvislosti uvádza: „Žalovaný pritom dokazovanie vykonaním týchto dôkazov vykonal a na
viacerých miestach Napadnutého rozhodnutia s nimi polemizuje, spochybňuje ich a vyhlasuje ich za
nepravdivé. Celkom nepochybne teda tieto dôkazy „sám pred sebou“ vykonal, pričom ich následne
podrobil hodnoteniu a vyvodzuje z nich závery, na ktorých je Napadnuté rozhodnutie založené.(...)

Napriek tomu, že žalovaný v odvolacom konaní dokazovanie prinajmenšom vyššie uvedenými dôkazmi
vykonal a tieto následne hodnotil, ignoroval svoju povinnosť a žalobcovi neumožnil sa oboznámiť s
výsledkami a rozsahom vykonaného dokazovania, ktoré si navyše nesprávne vyhodnotil a následne
na ich podklade aj vydal nezákonné Napadnuté rozhodnutie. Prečo a na základe akých úvah takto
postupoval v odôvodnení Napadnutého rozhodnutia nie je zmienka ani jedným jediným slovom.“ V tejto

súvislosti žalobca cituje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2015, sp. zn. 3 Sžo
56/2014.

6. Ďalej v správnej žalobe žalobca namieta spôsob odôvodnenia rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa týmto spôsobom: „Žalobca zásadnými námietkami poukazoval na to,

že Prvostupňové rozhodnutie vôbec neobsahuje odôvodnenie v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje totiž len výrok a poučenie, pričom časť „Odôvodnenie“
obsahuje v zásade len prepísaný protokol z daňovej kontroly a zápisnicu z ústneho pojednávania
z 10.12.2019. Prvostupňové rozhodnutie však neobsahuje ucelené úvahy Prvostupňového orgánu
(resp. neobsahuje žiadne úvahy) po prerokovaní pripomienok k protokolu, t. j. po obdŕžaní posledných

vyjadrení daňového subjektu – žalobcu.“

7. Žalobca považuje za hrubú vadu postupu žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa aj spôsob:
„akým tento bez akýchkoľvek úvah a posúdenia kontextu s inými dôkazmi výlučne favorizoval, nekriticky
prebral a považoval za „absolútnu pravdu“ a nespochybniteľný dôkaz, informácie získané v rámci

medzinárodnej výmeny informácií“ (ďalej aj len „MVI“). V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Ústavného
súdu SR č.k. I. ÚS 30/2018-41. Ďalej žalobca uviedol: „Žalovaný v Napadnutom rozhodnutí svoje úvahy
nijako nevysvetlil, hoci informácie z MVI boli spochybnené (resp. v niektorých prípadoch aj priamo
vyvrátené) jednoznačným dôkazom. Napriek tomu tieto informácie bez akejkoľvek úvahy považovalza absolútny dôkaz a preto je jeho rozhodnutie rozporné so základnými zásadami daňového konania
a vyslovene poškodzujúce žalobcu.“

8. V ďalšej časti správnej žaloby, ohľadom spolupráce so spoločnosťou JALEN TRADE COMPANY Sp.
Z. o.o. žalobca uvádza: „V zásade všetky zistenia Správcu dane týkajúce sa poľského odberateľa JALEN
TRADE COMPANY Sp. Z. o.o. sú len v tom zmysle, že sa nepodarilo preveriť činnosť tohto subjektu,
ktorý je nekontaktný, ukončil podávanie súhrnných výkazov a na korešpondenciu neodpovedá. Žalobca
zdôrazňuje, že takéto zistenia nie sú zisteniami, ktoré by preukazovali, že deklarované obchody by sa

neboli zrealizovali a takéto zistenia teda nemôžu byť pričítané na ťarchu žalobcovi, ktorý nezodpovedá
za správanie iných subjektov (ani svojich priamych obchodných partnerov) a nemôže ich správanie ani
nijako ovplyvniť.“

9. Ohľadom výsluchu svedka žalobca uvádza: „Zostáva záhadou, ako vo svetle týchto skutočností
vo vzťahu k výsluchu svedka A. (ale aj iných svedkov) dospel žalovaný na strane 27 Napadnutého

rozhodnutia k „paušalizovanému“ záveru, že „Finančné riaditeľstvo SR posúdilo návrh daňového
subjektu na vypočutie svedkov tak, že vykonanie uvedených dôkazov nemá schopnosť zvrátiť závery
vyplývajúce z realizovaného dokazovania, preto nie je potrebné navrhované výsluchy svedkov vykonať.
(...) Správca dane teda už len tým, že B. A. predvolal (pričom bez právnej relevancie je, či sa tento
výsluch z objektívnych vyššie popísaných dôvodov podarilo alebo nepodarilo uskutočniť) potvrdil, že sa

jedná o osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná.“

10. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca spochybňuje závery správcu dane o nevykonaní prepravy,
resp. o tom, kto vykonal prepravu kuracích rezňov spoločnosťou NEXT TRADE SLOVAKIA, s.r.o. a
k zisteným nezrovnalostiam a v tejto súvislosti uvádza: „S týmito námietkami sa žalovaný nevysporiadal

absolútne nijako, hoci mu v súvislosti so spochybňovaním prevzatia tovaru – kuracích rezňov
spoločnosťou Global Sell, s.r.o. v prílohe odvolania žalobca predložil aj ďalší dôkaz, ktorý sa daňovému
subjektu podarilo získať, a to faktúru vystavenú spoločnosťou Global Sell, s.r.o. spoločnosti SWEET
SIGHTs.r.o.zavykládku,uskladnenieanakládku18paliettovarudňa31.07.2017predanýchspoločnosti
SWEET SIGHT s.r.o., čo bolo vyfakturované žalobcom spoločnosti SWEET SIGHT s.r.o. faktúrou č.

FVEU/2017010.
Vo svetle týchto skutočností nemôže obstáť postih žalobcu nepriznaním nadmerného odpočtu za
skutočnosti, ktoré prípadne nastali u jeho odberateľa SWEET SIGHT s.r.o. (napr. ako mala táto
spoločnosť zabezpečené oprávnenie k prevzatiu tovaru, či si zabezpečila vyhovujúce podmienky skladu
a pod.). Tieto skutočnosti boli mimo vedomosti a sféry vplyvu žalobcu, nevedel o nich a nemohol ich

nijakým spôsobom ovplyvniť.“
11. Ďalej v správnej žalobe žalobca spochybňuje vykonané dokazovanie a hodnotenie dôkazov
správcom dane ohľadom zistených skutočností, ako jeho odberateľ, SWEET SIGHT s.r.o., naložil s
konkrétnym tovarom a v právnej rovine okrem iného uvádza: „Správcovi dane neprináleží posudzovať
a vykladať zmluvy uzavreté medzi subjektmi a vyvodzovať z nich práva a povinnosti jednotlivých

zmluvných strán (to môžu len zmluvné strany alebo súd). Správca dane pritom takto nesprávne a
neoprávnene posudzoval nájomnú zmluvu medzi C. D. – RAMI a Globaltrading Slovakia, s.r.o. Správca
dane nedisponuje právomocou hodnotiť obsah zmlúv, ani robiť ich právny výklad, a z tohto si vyvodzovať
závery o „sankcionovaní“ daňového subjektu. Pokiaľ zmluvné strany považovali podmienky obchodnej
spolupráce, resp. špecifikáciu prenajatej nehnuteľnosti za dostatočne určité a zrozumiteľné, aby na

základe nich uskutočňovali obchodné vzťahy, nemôže im Správca dane pričítať na ťarchu to, že
správcovi dane sa subjektívne javí, že podmienky obchodnej spolupráce neboli náležite špecifikované,
resp. že pri spisovaní zmluvy došlo k chybe v písaní, či dokonca, že ide o pravú neznámu kategóriu
„nepravdivosti“ zmluvy.“
12. Žalobca v správnej žalobe ďalej uvádza, že: „Správca dane a žalovaný v súlade s týmito názormi

Ústavného súdu SR (Nález Ústavného súdu SR z 16.12.2015 sp. zn. I. ÚS 314/2015) nepostupoval, keď
bezvýhradne akceptoval pravdivosť výpovedí E. F., avšak dôkazy predložené žalobcom (napr. čestné
vyhlásenia G. H., E. B., A. I., CMR týkajúce sa prepravy kuracích rezňov, plnomocenstvo pre G. H.,
a iné) bezdôvodne spochybňoval, či dôkazy neprijal. Absurdne preto vyznieva záver Správcu dane a
žalovaného o tom, že žalobca nepredložil dôkazy o existencii tovaru a jeho dodaní spoločnosťou SYNAT

s.r.o.. (...) K nedostaveniu sa žalobcu na konkrétne výsluchy, čo uvádza Správca dane na strane 91
Prvostupňového rozhodnutia žalobca uvádza, že je právom a nie povinnosťou žalobcu zúčastniť sa
výsluchov svedkov, pričom ak sa žalobca nezúčastnil iných výsluchov, neznamená to, že nemal záujem
sa zúčastniť práve konkrétneho výsluchu (napr. sa jedná o výsluch E. F.). (...)Kým v Prvostupňovomrozhodnutí spochybňuje čestné vyhlásenie G. H. s poukazom na skutočnosť, že nebolo preukázané
oprávnenie G. H. konať za spoločnosť SYNAT s.r.o., keď v odvolacom konaní žalobca takýto dôkaz
predloží a žalovaný ho vykoná, označí ho len stroho za „nepravdivý“, lebo z MVI vyplýva opak. A s

následným záverom, že jeho výsluch je neopodstatnený. Takéto hodnotenie dôkazov Správcom dane
a žalovaným nie je podľa názoru žalobcu v súlade so zásadami logického uvažovania a dokazovania
v daňovom konaní.“
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 20.10.2020 reagoval na správnu žalobu tak, že žalobné dôvody,
ktoré žalobca uvádza v správnej žalobe, sú obsahovo zhodné s jeho námietkami v odvolaní proti

rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení stručne zopakoval priebeh
daňového konania a argumentáciu, na ktorej založil svoje rozhodnutie a navrhol aby správny súd
správnužalobuzamietol.Vreplikenavyjadreniežalovanéhozodňa02.11.2020žalobcazotrvalnasvojej
argumentácii.

Právny názor správneho súdu

14. Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom
administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej
žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v

ust. § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať
úspech z ďalej uvedených dôvodov.
15. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné
nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s §

137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 18.05.2022, bolo zverejnené
na úradnej tabuli dňa 11.05.2022.
16. Ako bolo vyššie uvedené, žalovaný svojím rozhodnutím č. 100860025/2020 zo dňa 07.05.2020
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102899596/2019 zo dňa 16.12.2019, ktorým podľa § 68
ods. 5 Daňového poriadku bol vyrubený rozdiel dane žalobcovi v sume 67 797,25 eur na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobné dôvody, ktoré
vo všeobecnosti žalobca uvádza v úvode správnej žaloby (pozri bod 5. rozsudku), správny súd uvádza,
že zákon č. 222/2004 Z. z. pre uznanie nároku na odpočítanie dane vyžaduje, aby boli v zmysle § 49 a §
51 súčasne splnené všetky uvedené zákonné podmienky, pričom nesplnenie hoci len jednej zo všetkých
vyžadovaných podmienok má za následok neuznanie nároku na odpočítanie dane. Práve na základe

tohtozákonnéhoimperatívuboložalovanýmvykonávanérozsiahledokazovanie,ktoréspochybnilofakty,
ktoré uvádza žalobca v úvode správnej žaloby.
17. Správca dane zameral svoje dokazovanie na preukázanie splnenia podmienok práva na odpočítanie
dane v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. a na preukázanie
podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 uvedeného zákona. Správny súd posudzoval

dokazovanie žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa aplikujúc právny názor, že ak zistené
okolnosti nasvedčujú tomu, že písomnosti predložené správcovi dane daňovým subjektom naozaj
odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), sú informácie v
nich obsiahnuté, možné a potrebné považovať za relevantné, či rozhodujúce ako dôkaz. Ak však
dôjde na základe ďalších zistení správcu dane k spochybneniu, že zdaniteľné plnenia boli realizované

spôsobom uvedeným na predložených sporných faktúrach, má správca dane právo a zároveň povinnosť
preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia doplneným dokazovaním. Týmto spôsobom
postupovali aj žalované správne orgány.
18. Správny súd konštatuje po preskúmaní administratívneho spisu (pozri bod 14. rozsudku), že správna
žaloba korešponduje s odvolacími dôvodmi, ktoré uplatnil žalobca už v administratívnom konaní. V tejto

súvislosti správny súd konštatuje, že v správnej žalobe sa žalobca venuje vo veľkej časti argumentácii
správneho orgánu prvého stupňa, pričom argumentácii žalovaného správneho orgánu, ktorá je
sumarizovaná na str. 26 až 31 preskúmavaného rozhodnutia, sa venuje len okrajovo. Z uvedeného
dôvodu správny súd reagoval na žalobné námietky cez prizmu preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko
po jeho preskúmaní, nevidel dôvod na jeho kasáciu.

19. Vo vyjadrení žalovaného správneho orgánu zo dňa 20.10.2020 žalovaný správny orgán ku
vykonanému dokazovaniu k predmetu dodania (káva JACOBS) uvedeného na faktúrach od dodávateľa
žalobcu – spoločnosti SYNAT s.r.o. uviedol, že bol vytvorený nasledujúci fakturačný reťazec:
„HUNGAROCONFECTII s.r.o. - SYNAT s.r.o. - Globaltrading Slovakia, s.r.o. – SWEET SIGHT s.r.o.(ČR). Spoločnosti HUNGAROCONFECTII s.r.o. a SYNAT s.r.o. so správcom dane nekomunikovali.
Konateľkou spoločností HUNGAROCONFECTII s.r.o. (od 29.03.2017 do 18.03.2020) a SYNAT s.r.o.
(od 27.04.2017 do 15.01.2017) bola E. F., ktorá:

- nevedela predložiť účtovné doklady, spoločnosti SYNAT s.r.o.,
- nevedela sa vyjadriť k ekonomickej činnosti spoločnosti,
- nevedela uviesť meno účtovníka,
- neuskutočnila žiadne obchodné transakcie,
- v jej mene konali jej maďarskí priatelia žijúci na Slovensku,

- nevedela, kto podpísal faktúry č. 201700808 a č. 2017700809,
- nepozná súčasného konateľa spoločnosti G. H. (od 29.11.2017).

20. Vzhľadom na vyššie uvedené a preukázané z administratívneho spisu, informácie vo faktúrach,
napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z., nie je možné
považovať za relevantné, či rozhodujúce ako dôkaz, pretože na základe ďalších zistení správcu dane

došlo k spochybneniu, že zdaniteľné plnenia boli realizované spôsobom uvedeným na predložených
sporných faktúrach. Nie je úlohou správneho súdu opakovať dôvody a skutkové zistenia správneho
orgánu, ktoré sú podrobne zachytené v preskúmavanom rozhodnutí s ktorými sa na základe zisteného
skutkového stavu stotožňuje.
21. Žalobcova argumentácia ohľadom hodnotenia dôkazov (bod 5. rozsudku) nemôže byť relevantná.

V súvislosti s dôkaznými postupmi a závermi v preskúmavanej právnej veci správny súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia
ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č.
511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť

dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom
odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým

subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“
22. Ohľadom žalobnej námietky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa, správny súd uvádza, že sa s touto námietkou nestotožňuje. Predmetom súdneho prieskumu
je rozhodnutie odvolacieho orgánu a v tejto súvislosti správny súd poukazuje už na zmienenú

argumentáciu, ktorú žalovaný správny orgán subsumoval na strany 26 až 31 preskúmavaného
rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že takéto odôvodnenie rozhodnutia je zákonné a vecne správne,
vzhľadom na zistený skutkový stav.
23. Ohľadom vyhodnocovania údajov žalovaným správnym orgánom z MVI (bod 7. rozsudku) správny
súd uvádza, že táto žalobná námietka nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom. V preskúmavanom

rozhodnutí (str. 11) sa v súvislosti s MVI uvádza okrem iného: „V závere odpovede na žiadosť o MVI
maďarská daňová správa uviedla, že svedkyňa E. F. bola v roku 2017 dôchodcom, nemala žiadne
príjmy z činnosti vykonávanej v inom členskom štáte, nepredložila žiadne daňové priznanie k dani
z príjmu. Z výpovede svedka — p. E. F. (bývalej konateľky spoločnosti SYNAT s.r.o.) je zrejmé, že
reálne nevykonával žiadnu obchodnú činnosť na Slovensku a v jej mene konali jej maďarskí priatelia,

žijúci na Slovensku.“ Správny súd konštatuje, že pod ťarchou aj týchto zistení a v kontexte hodnotenia
všetkých dôkazov spolu a vo vzájomnej súvislosti, žalovaný správny orgán zákonným spôsobom dospel
k správnemu záveru, judikovanému v preskúmavanom rozhodnutí.
24. Ohľadom bodov 8. až 12. rozsudku správny súd k tomto uvádza, že je bez významu na tomto
mieste opakovať a sumarizovať vykonané dokazovanie daňového orgánu, nakoľko to nie je ani úlohou

správneho súdu. Správny súd dôkladne preskúmal a vyhodnotil vykonané dokazovanie daňovými
orgánmi a konštatuje, že závery žalovaného správneho orgánu sú správne a zákonné. Nemožno
tvrdiť, že žalovaný správny orgán založil svoj právny názor na neexistujúcej skutočnosti, resp. aby túto
skutočnosť nezargumentoval. Žalobca selektívnym spôsobom poukazuje na jednotlivé dôkazy, pritom
opomína ich vzájomné hodnotenie podľa pravidla uvedeného v bode 17. rozsudku.

25. K ďalším žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú dodržania podmienok pre uplatnenie oslobodenia od
dane v zmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. správny súd uvádza, že podstatným a
hlavným dôkazom pre uznanie oslobodenia od dane v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského
štátu Európskej únie je doklad o preprave - medzinárodný nákladný list CMR, v ktorom je potvrdenéodberateľom, alebo osobou ním poverenou, prevzatie tovaru v inom členskom štáte a taktiež je uvedené
miesto prevzatia tovaru v inom členskom štáte. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v §
43 zákona č. 222/2004 Z. z.. Uvedené transakcie deklarované ako oslobodené do iného členského štátu

mali iba formálne deklarovať dodanie tovaru k nadobúdateľovi do iného členského štátu s oslobodením
a tým nenapĺňali podstatu daňových transakcií v súlade so Smernicou Rady EÚ a národnou legislatívou,
pretože skutočné dodanie nenastalo tak, ako bolo zachytené účtovnými dokladmi v porovnaní s iným
vykonanými dôkazmi.
26. Správny súd poukazuje na argumentáciu žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí a právne

uzatvára, že pod ťarchou týchto dôkazov žalovaný správny orgán rozhodol zákonným spôsobom.
Produkovaná argumentácia žalobcu nebola spôsobilá na kasáciu napádaného rozhodnutia a taktiež
navrhované dôkazy (výsluchy) nemohli preukázať iné skutočnosti, ako tie, ktoré boli ustálené
dokazovaním daňových orgánov. Z uvedeného dôvodu správny súd nevykonával dokazovanie a už
vykonané dokazovanie správnym orgánom považoval za absolútne dostačujúce na judikovanie
právneho názoru, ktorým zastáva žalovaný správny orgán.

27. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
28. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie
dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho
podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej
jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na

ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania c/ vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
29. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná z hore uvedených dôvodov, preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na
náhradutrovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomanizčastiažalovanému
voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať.
31. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal
za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).