Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 21, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120203347
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120203347.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: L.. Ľ. R., D..

XX.X.XXXX, N. Z. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Daniel Boľanovský, advokát so sídlom
Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: L.. L. R., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XXXX/XX, XXX XX
A., právne zastúpený JUDr. Milan Hnát, advokát so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán konania L.. Ľ. R., F.. O., D.. XX.X.XXXX
V. L.. L. R., D.. XX.X.XXXX tak, že byt č. X o celkovej podlahovej výmere 84 m2, nachádzajúci sa na
4.poschodí bytového domu súp.č. XXXX stojaceho na pozemku parcely reg. CKN č. XXXX/XX S. A.,

ul. Z. Č..XX, zapísaný na LV č. XXXX, A. G..Ú.. A., P. A., P. A. A. N. v podiele 1/1, t.j. v celosti a s ním
spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu súp.č. XXXX,
zapísaný na LV č. XXXX, A. G..Ú.. A., P. A.P., P. A. A. N. vo veľkosti XX/XXXX k celku a spoluvlastnícky
podiel na zastavanom pozemku parcela č. CKN XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1752
m2, zapísaný na LV XXXX, A. G..Ú.. A., obec A., P. A.P., A. N. vo veľkosti 84/8077 k celku, p r i k a z
u j e do výlučného vlastníctva žalovaného.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel vo výške 59,000,- € v lehote do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadnej zo strán konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 10.03.2020 domáhala voči žalovanému zrušenia
a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného
súdu Prešov zo dňa 18.01.2017, č.k. 29C/131/2016-32, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného
rozvedené, pričom uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2017. Žalobkyňa a

žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu o celkovej podlahovej výmere 84 m2 na ulici Z. S.
A., a s tým spojeného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako
aj pozemku. Odhadovaná hodnota bytu, ktorý užíva žalovaný, je 110.000 €. Žalobkyňa opakovane
vyzývala žalovaného na vyporiadanie BSM mimosúdnou dohodou. Dôsledkom neochoty žalovaného
bola zaslaná posledná výzva na mimosúdne rokovanie, ktorú si žalovaný prevzal dňa 23.01.2020.
Na predmetnú výzvu bola žalobkyni doručená odpoveď, v ktorej žalovaný nesúhlasil s cenou bytu a
alternatívne navrhol: a) vyplatenie žalobkyne sumu 40.000 €; b) aby sa nehnuteľnosť previedla na dcéry,

s čím však ona nesúhlasí. Žalobkyňa navrhla žalovanému viacero alternatív ako vyporiadať BSM, no
žalovaný nepristúpil ani na jednu z možností. Žalobkyňa navrhovala, aby byt pripadol do výlučného
vlastníctva žalovaného s tým, že žalovaný by bol povinný zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 1
hodnoty bytu teda sumu vo výške 50.000,- €, alternatívne aby byt pripadol do jej výlučného vlastníctva, ato za účelom jeho následného predaja s tým, že výťažok z predaja by sa po odpočítaní nákladov rozdelil
medzi žalobkyňu a žalovaného v pomere 1.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol vyporiadanie tým spôsobom, že predmetný byt bude
prikázaný do jeho výlučného vlastníctva a súčasne bude povinný uhradiť žalobkyni vyrovnací podiel
vo výške 45.000,- € do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že nie je pravdou, že sa
nechcel mimosúdne dohodnúť, naopak žalovaná neakceptovala žiadne jeho návrhy a nereagovala ani
na jeho kompromisný návrh zo dňa 29.01.2020. Maximálna ním akceptovaná cena bytu je 100.000,- €.

Predmetný byt nadobudol do užívania na základe rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov z
27.05.1991 od svojho otca, pričom ten nadobudol do užívania jeho dvojizbový byt na ulici Š., pričom táto
skutočnosť by mala byť zohľadnená pri vyporiadavaní BSM. Žalobkyňa opomenula, že na rekonštrukciu
bytu bol sporovým stranám poskytnutý zvýhodnený úver vo výške 150.000,- € zo strany Priemyselnej
banky, a.s., avšak po tom, čo táto banka bola prevzatá Slovenskou sporiteľňou, a.s., boli zmenené
podmienky úveru a zostatok úveru vo výške 100.000,- € bol uhradený bezhotovostnou platbou zo strany

otca žalovaného začiatkom roku 2000, pričom poskytnuté finančné prostriedky predstavovali dar otca
pre jeho syna. Žalobkyňa vo svojom návrhu vôbec nespomenula, že z ich manželstva pochádzajú dve,
dnes už dospelé dcéry, staršia V. pracuje a žije v N., ktorú však musí žalovaný pravidelne finančne
podporovať, a mladšia O. študuje na univerzite v N.. Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť decembri
2015, a odvtedy žalovaný sám kryje všetky náklady spojené s užívaním bytu, ako aj náklady v súvislosti

so štúdiom a živobytím mladšej dcéry, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, pričom ako rodič jej
prispieva sumou 400 € mesačne. V predmetnom byte majú ich dcéry svojej izby a veci, ktoré využívajú
počas ich pobytu, a preto považuje za neadekvátne aby prišli o možnosť bývania. Tieto skutočnosti,
ako aj starostlivosť o mladšiu dcéru, aj finančnú podporu za obdobie posledných piatich rokov treba
zohľadniť pri vyporiadaní BSM.

3. Žalovaná v replike uviedla, že žalovaný vo svojich návrhoch navrhoval neprimerane nízku cenu za
predmetnúnehnuteľnosťastýmspojenývyrovnacípodielvovýške33.000€anáslednevovýške45.000
€.Cenanehnuteľnostisavzhľadomnadnešnýtrhpohybujevrozmedzí100.000€až120.000€.Súčasne
dodala, že nepožaduje vyrovnací podiel na hnuteľnom majetku, ani z podielu na obchodnej spoločnosti,

v ktorej je žalovaný spoločníkom s tým, že žalovaný sa stal spoločníkom a štatutárnym orgánom
v roku 2009, teda za trvania manželstva. Tieto skutočnosti by mal súd vziať do úvahy. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že spolu so žalovaným požiadali v roku 1995 Mestský bytový podnik A. o odkúpenie im
prideleného bytu a následne v roku 1996 strany nadobudli byt do bezpodielového spoluvlastníctva. K
úveru uviedla, že tento bol poskytnutý za zvýhodnených podmienok žalobkyni v čase, keď ešte bola

zamestnankyňou Priemyselnej banky, a.s.. Po odkúpení tejto banky Slovenskou sporiteľňou a.s. došlo k
rozviazaniu pracovného pomeru s jej novým zamestnávateľovom, nakoľko jej nebola prideľovaná práca
zmyslepracovnejzmluvy.Dôsledkomukončeniapracovnéhopomerusažalobkyňasozamestnávateľom
dohodla na vyplatení odstupného v rozsahu piatich mesiacov. Žalobkyňa v tom čase mala príjem
približne vo výške 20.000 Sk, a teda odstupné sa rovnalo výške 100.000 Sk, čo sa rovná výške dlžnej

sumy za poskytnutý úver. Odstupné bolo v celom rozsahu použité na vyrovnanie dlhu, resp. na splatenie
zvyšnej časti úveru poskytnutého za účelom rekonštrukcie bytu. Žalobkyňa o poskytnutom dare zo
strany otca žalovaného nemá žiadnu vedomosť a preto ju rozporuje v celom rozsahu. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že nie je podstatné ako sa po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva tá-ktorá strana
podieľa na starostlivosti a výchove o ich už plnoleté dcéry, z ktorých staršia dcéra už v čase rozvodu

mala ukončené vzdelanie a bola zamestnaná. Za trvania manželstva sa žalobkyňa, ako aj žalovaný v
rovnakom pomere starali o výchovu a starostlivosť o ich dcéry, o domácnosť, ako aj o nadobúdanie
a zveľaďovanie spoločného majetku. Vo veci starostlivosti o mladšiu dcéru uviedla, že jej prispieva
pravidelne sumu vo výške 100 €, podľa možnosti aj viac, hradí jej mesačný paušál za telefón. Taktiež
príležitostne finančne vypomáha najstaršej dcére. Žalobkyňa podotkla, že býva v prenajatom byte, za

ktorý platí nájomné vo výške 400 €, a teda jej náklady na bývanie sú neporovnateľne vyššie, ako sú
náklady žalovaného, ktorý býva v ich spoločnom byte, kde mesačné náklady predstavujú sumu nižšiu
ako 200 €.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobkyňa ako pri odsťahovaní so sebou zobrala nejaké hnuteľné

veci. Žalobkyňa bola informovaná o situácii v spoločnosti, v ktorej je žalovaný spoločníkom a konateľom
a dostala ponuku, aby sa stala spoločníčkou, avšak vzhľadom na nemajetnosť, resp. stratovosť
hospodárenia neprejavila o tieto aktíva žiaden záujem.5. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán konania, výsluchom žalobkyne a svedka, znaleckým
posudkom a listinami (listu vlastníctva, výzvy na mimosúdne rokovanie, rozsudok súdu o rozvode,
rozhodnutie o schválení dohody o výmene bytov, výpis zo Sociálnej poisťovne, zmluva o prevode

vlastníctva bytu, žiadosť o predčasne splatenie úveru), ako aj ďalšími v spise sa nachádzajúcimi
listinami, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Z Rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 27.05.1991 vyplýva, že žalovaný vymenil
2-izbový byt za 4-izbový byt, ktorý užíval jeho otec.

7. Z LV č. XXXX, G..Ú.. A., súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č.
8 sa na 4. poschodí vo vchode 15 bytového domu so súp. č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX/XX.
Titulom nadobudnutia bola Zmluva o prevode vlastníctva bytu zapísaná pod vložkou č. S.-XXXX/XX.

8. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 29C/131/2016-32, zo dňa 18.01.2017, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 10.03.2017, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené.

9. Zo znaleckého posudku č. 27/2021 vypracovanom znalcom z odboru: stavebníctvo, odvetvie: odhad
hodnoty nehnuteľností, Ing. Milanom Gardošom, súd zistil, že všeobecná hodnota predmetného 4-
izbového bytu činí 118.000,-€.

10.ZoŽiadostiopredčasnésplatenieúveruč.XXXXXXXXXXzodňa23.06.2000súdzistil,že žalobkyňa
požiadala o predčasné splatenie zostatku istiny úveru zo dňa 05.03.1998 vzhľadom k tomu že banka
pripravila dodatok, v ktorom sa mení forma splácania úveru na anuitné splátky, s ktorými nesúhlasí.

11. Z výsluchu svedka, otca žalovaného, vyplýva, že koncom februára 2000 bol na návšteve syna
a nevesty. Žalobkyňa vtedy uviedla, že musí ukončiť pracovný pomer v Slovenskej sporiteľni, a.s. k
31.03.2000, pričom strany konania uviedli, že nemajú vyporiadaný úver voči banke, ktorý si vzali. Po
porade s jeho manželskou sa rozhodli, že tento úver vyplatia. V polovici marca šiel do banky, kde
žalobkyni odovzdal vkladnú knižku, ktorú mu následne po 20-30 minútach vrátila po odpísaní sumy

100.000Sk.Vroku2002mudalinovúknižkuastarúvzali,pričomvnovejužnebolizaznamenanéobraty,
iba posledný stav. Žiadal o výpis predmetného obratu, no tento sa už nearchivuje. Svedok uviedol, že
po tom, čo v roku 2015 zistil, že vzťah strán konania je v kríze a že žalobkyňa sa odsťahovala, tak sa
rozhodol, že tých 100.000 Sk bude považovať za dar synovi. Predtým tie peniaze považoval za pôžičku
obom manželom. Dodal, že neurčil dokedy majú pôžičku vrátiť, a jej splatenie nechal na nich, podľa

toho kedy budú schopní ju vrátiť.

12. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v banke pracovala ako vedúca pobočky a preto si vzala
zamestnanecký úver. Nie je pravdou, že musela odísť. Po prevzatí banky Slovenskou sporiteľňou,
a.s. bola pridelená za priehradkou, teda nevykonávala prácu podľa pracovnej zmluvy. Keď odchádzala

vyjednala asi odstupné vo výške 5-násobku svojho platu. Vzhľadom k tomu, že doklady sa v banke
archivujú 10 rokov, nemôže sa dostať k dokladom preukazujúcim vyplatenie úveru. So žalovaným mali
oddelené účty, a preto nevie koľko zarábal. Pri hradení účtov sa dohodli tak, že určité veci bude platiť ona
a určité výdavky žalovaný. Žalovaný je riaditeľom počítačovej firmy, ktorá sa zaoberá zabezpečovacími
a kamerovými systémami, rozvodmi, kabelážou. Ich finančná situácia bola taká, že neboli odkázaní na

dary a pôžičky. Súvislosti so zámenou bytov uviedla, že aby nevznikol spor v rodine, jej bývalí svokrovci
darovali švagrinej auto.

13. Zo žiadosti žalobkyne adresovanej Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 23.06.2026 vyplýva, že
žalobkyňa požiadala o umožnenie predčasného splatenia zostatku istiny úveru č. XXXXXXXXXX

poskytnutého Priemyselnou bankou a.s. dňa 05.03.1998 v sume 192.000,- Sk. Žalobkyňa žiadala o
predčasné splatenie istiny do konca júna 2000.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:

15. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetkujednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

16. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

17. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

18. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

19. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozvodom manželstva strán konania zaniklo aj ich
bezpodielového spoluvlastníctvo. Rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva ako aj zostatkovú
hodnotu nehnuteľnosti súd považoval za nespornú a to vo výške 118.000,- €, nakoľko žalobca uvedenú
hodnotu spoločného bytu Zistenú na základe znaleckého dokazovania nespochybnil. V súdnej praxi
sa uplatňuje zásada, aby pokiaľ je to možné (najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu

manželstva, či na oddelené bývanie manželov), boli veci prikázané tomu z účastníkov ktorý mal
naposledy v držaní, a u ktorého došlo k jej amortizácii (rozsudok NS ČR sp.zn. 22 Cdo 980/20013).
Vzhľadomktomu,žežalovanánepožadovalabytnaŠ.ulici,pričomužmázabezpečenévlastnébývanie,
súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi.

21. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. V rámci vyporiadania
BSM sa môžeme stretnúť s odchýlkou od tohto princípu, t.j. disparitou podielov, ktorá spočíva
v rozdielnom určení podielov pre jednotlivých manželov. Nerovnomerné určenie podielov by malo
byť výnimočné a odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu. Pri rozhodovaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určení výšky podielu každého z manželov sa prihliada na

potreby maloletých, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu, deti
a obstarávanie spoločnej domácnosti, negatívne okolnosti v manželstve, príp. na ďalšie okolnosti. Na
základe uvedeného preto súd nezistil dôvody pre odklon od rovnosti podielov. V danom prípade strany
konania nadobudli 4-izbový byt do osobného vlastníctva až od roku 1996 a teda skutočnosť, že päť
rokov predtým došlo k výmene bytov, t.j. užívacích práv k bytom, nie je podľa názoru súdu dôvodom na

určenie rozdielnych pomerov na základe zásluh žalovaného. V priebehu konania taktiež neboli zistené
negatívne skutočnosti na strane žalobkyne týkajúce sa starostlivosti o rodinu a spoločnú domácnosť
počas trvania manželstva. Naopak z odôvodnenia rozsudku o rozvode vyplývajú skôr negatívne javy
na strane žalovaného.

22. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na spoločný majetok. Čo sa týka tvrdenia žalovaného o jeho výlučnom vnose žalovaného v
podobe finančných prostriedkov, ktoré mal poskytnúť otec žalovaného, je potrebné v prvom rade uviesť,
že odovzdanie týchto prostriedkov nebolo preukázané inými relevantnými dôkazmi (napr. výpisom z
účtu, príkazom na prevod a i.). Ak by aj súd vychádzal z toho, že k došlo k poskytnutiu peňazí zo strany

rodičov žalovaného, je potrebné poukázať na to, že z prvotných tvrdení žalovaného sa malo jednať o dar
obom manželom za účelom splatenia pôžičky, ktorú si vzali pre potreby rekonštrukcie spoločného bytu.
Následne svedok uviedol, že poskytnuté peniaze vo výške 100.000 Sk mali predstavovať pôžičku obom
manželom, ktorá sa mala po začatí manželskej krízy (rok 2015) zmeniť na dar iba žalovanému. V tejto
súvislosti je potrebné ale uviesť, že pôžička je dvojstranný právny úkon, kde na jednej strane vystupuje

veriteľ a na druhej strane dlžník, a teda nie je možné následne jednostranne zmeniť právny dôvod, na
základe ktorého došlo k odovzdaniu financií, bez súhlasu všetkých účastníkov zmluvy. Pochybnosti o
tom,ževôbecdošlokposkytnutiufinančnýchprostriedkovvoformepôžičkypotvrdzujeajfakt,žedoteraz
nebolo ani len tvrdené aká suma bola na splatenie predmetnej pôžičky poukázaná zo strany bývalýchmanželov počas obdobia od roku 2000 do roku 2015, a tiež skutočnosť, že poskytnutie tejto pôžičky
nepotvrdila v priebehu konania ani manželka svedka, t.j. matka žalovaného, ktorá mala byť jedným z
veriteľov. Naopak, vzhľadom na výšku mesačnej mzdy žalobkyne sa logicky javí za pravdepodobnejšie

to, že k splateniu úveru došlo z odstupného, ktoré bolo žalobkyni vyplatené pri ukončení jej pracovného
pomeru v marci 2000 a to na základe jej žiadosti z 23.06.2000. Na základe vyššie uvedeného má súd
za to, že nebolo dôveryhodne preukázaný vnos žalovaného na spoločný majetok vo výške 3.319,39 €
aj vzhľadom k tomu, že v prípade svedka sa jedná o zaujatú osobu.

23. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalobcu vyplatiť žalovanej za účelom vyporiadania polovicu
hodnoty bytu, t.j. sumu vo výške 59.000,- € a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku
v zmysle návrhu žalobkyne. Súd má za to, že uvedená lehota je postačujúca pre žalobcu na
zabezpečenie finančných prostriedkov. V danom prípade túto nemožno sumu ponížiť o náklady na
užívanie predmetného bytu, nakoľko sa jednalo o výlučnú spotrebu žalovaného, teda o výdavky na
služby, ktoré užíval iba žalovaný. Na rozhodnutie o vyporiadaní majetkových práv bývalých manželov

nemá vplyv ani to, koľko ten-ktorý rozvedený rodič a akým spôsobom prispieva na výživu plnoletého
dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa samostatne živiť a pripravuje sa na budúci výkon povolania.

24. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním,
sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých

manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke
vyporiadanianiejeviazanýnávrhmistrán,bezpodielovýchspoluvlastníkov,alepostupujepodľacitovanej
právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 216 ods. 2 CSP,
§ 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorí z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku
BSM podal návrh vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné

postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Preto podľa názoru
súdu nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou.
V konaní súd aplikoval citované ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a to z dôvodu, že každej zo strán sa
dostala polovica spoločného majetku, a teda ani jedna zo strán nemala vo veci plný úspech, a tak súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.