Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 5, 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/104/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205645
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3612205645.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi
Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom sporavodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné
námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi na nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/104/2012 domáha

určenia, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Partizánske, pretože ten nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre jeho pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3601023 dlžníkom (povinným) N. W.G., A.. X.X.XXXX, kde po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 10907/2008
postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok) a uloženia povinnosti zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125 € a nemajetkovú

ujmu 330 € a nahradiť trovy konania. Návrh vo veci odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol
vykonanie exekúcie pre vymoženie svojej pohľadávky proti dlžníkovi N. W., A.. X.X.XXXX. Exekučnej
veci bolo pridelené číslo EX 10907/2008. Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučnýmtitulomexekučnémusúdu-OkresnémusúduPartizánskeapožiadalhooudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím došlo k založeniu jeho
povinnosti zaoberať sa žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej
dobe. Exekučný súd má povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 14.01.2009, a to rozhodnutím o poverení. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Nesprávny
úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, respektíve v

primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok bol príčinou následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
strane žalobcu. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca vpredmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Majetkovú škodu vyčíslil na 125 €, predstavujúcu náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcia a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období náklady na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70,-
€, náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-€ a administratívne spracovanie
urgencií adresované exekučnému súdu v sume spolu 15,-€, spolu tak sumu 125 €. Zároveň si uplatňuje

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenúneprávnymúradnýmpostupom.Navrhovateľsiuplatnilakoprimeranúnáhradunemajetkovej
ujmy pretože márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že
správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a vyvolaniu rizík spojených s neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom a k zániku povinného, tiež k riziku zmarenia účelu konania

stratou kontaktu s povinným a napokon k riziku insolvencie povinného. Na podporu svojej žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy uvádza aj, že neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvoláva u neho a u členov jeho orgánov a majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, spôsobilo zánik
ďalšíchplánovanýchpodnikateľskýchaktivítavytvorenýchpodnikateľskýchplánovahospodárskustratu

a ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré
mohol prijať. Poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 a III. ÚS 120/2010 o realizácii
práva na súdnu ochranu a ústavne konformnej aplikácii práva a sp. zn. III. ÚS 271/05 o súdnej ochrane
v zákonom predpokladanej kvalite. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si
uplatňuje sumu 330-€. Výpočet vychádza z analógie z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa za každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,-Sk, t.j. 660,- €. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvótnym
pomerom 55,- € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Za nečinnosť viac ako 163

dní teda nemajetková ujma predstavuje 6x55-€ t.j. 330,-€.

ZároveňnavrhovateľnamietalzaujatosťsudcovOkresnéhosúduPartizánske,pretožemajúpomerkveci
akúčastníkomkonania.VprejednávanejveciKrajskýsúdvTrenčíneuznesenímč.k.4NcC/549/2012-16
zo dňa 22.10.2012 rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného

súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová, ktorej bola vec pôvodne pridelená, nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veciach uznesením Okresného súdu
Partizánske č.k. 3C/104/2012-36 z 28.03.2014 spojených na spoločné konanie bolo vo veci skôr
vedenej pod sp. zn. 5C/105/2012 Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. 4NcC/589/2012-16 zo
dňa 22.10.2012 rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného

súdu Partizánske tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. 5C/107/2012
bolo uznesením č.k. 6NcC/392/2012-16 zo dňa 25.10.2012 Krajským súdom v Trenčíne rozhodnuté o
námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudca
Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pôvodne pridelená, bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania

predmetnej veci. Ostatní sudcovia Okresného súdu Partizánske, voči ktorým bola námietka zaujatosti
navrhovateľom tiež vznesená, neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania uvedenej veci, veci bola
následne pridelená sudcovi JUDr. Barbore Štefanovej. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. 5C/114/2012,
bolo Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. 19NcC/587/2012-16 zo dňa 24.10.2012 rozhodnuté
o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že

sudca Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. 5C/120/2012, bolo Krajským súdom
v Trenčíne uznesením č.k. 19NcC/583/2012-16 zo dňa 24.10.2012 rozhodnuté o námietke zaujatosti
vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian,
ktorému bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. 6C/108/2012, bolo Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k.
19NcC/544/2012-16zodňa24.10.2012rozhodnutéonámietkezaujatostivznesenejnavrhovateľomvoči
sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová, ktorej bola vec pôvodne
pridelená, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej podsp. zn. 6C/121/2012, bolo Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. 17NcC/539/2012-16 zo dňa
24.10.2012 rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu
Partizánsketak,žesudkyňaJUDr.BarboraŠtefanová,ktorejbolavecpôvodnepridelená,niejevylúčená

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

V súvislosti s pridelením sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Barbory Štefanovej na výkon funkcie
na iný súd, boli náhodným výberom dňa 29.11.2013 pridelené veci, dňa 22.10.2013 do funkcie sudcu s
pridelením na Okresný súd Partizánske vymenovanému sudcovi Mgr. Michalovi Vigašovi.

Zobdobnýchskutkovýcharovnakýchprávnychdôvodovprotirovnakémuodporcovisadomáhalurčenia,
že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Partizánske, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote:

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 5C/105/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti
povinnému L. W., A.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 12411/08, kde si uplatnil
právo na náhradu majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 330 € (6 mesiacov).
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 5C/107/2012 z dôvodu nesprávneho

úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti
povinnému P. M., A..XX.X.XXXX HOLZ DREVO.P.H, IČO:43682/243, vedenej súdnym exekútorom pod
sp. zn. EX 13122/10, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej
ujmy v sume 385 € (7 mesiacov).
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/108/2012 z dôvodu nesprávneho

úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti
povinnému G. W., A.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 4758/09, kde si uplatnil
právo na náhradu majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 275 € (5 mesiacov).
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 5C/114/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti

povinnému P. A., A.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 5143/09, kde si uplatnil
právo na náhradu majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 275 € (5 mesiacov).
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 5C/120/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti
povinnémuH.Q.,A..XX.XX.XXXX,vedenejsúdnymexekútorompodsp.zn.EX12135/08,kdesiuplatnil

právo na náhradu majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 330 € (6 mesiacov).
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/121/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti
povinnému H. O., A.. XX.XX.XXXX X, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 10135/08, kde si
uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 321 € (6 x 55,32-

€ mesiacov).

Súd uznesením zo dňa č.k. 3C/104/2012-36 z 28.03.2014 spojil na spoločné konanie veci vedené
na tunajšom súde veci vedené na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 5C/105/2012, sp. zn.

5C/107/2012, sp. zn. 6C/108/2012, sp. zn. 5C/114/2012, sp. zn. 5C/120/2012, sp. zn. 6C/121/2012.

Odporca prostredníctvom orgánu, ktorý za ňu koná (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) k
návrhom uviedol, že podanie navrhovateľa je zmätočné, má viaceré nedostatky, navrhovateľ neuviedol
spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné

údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum,
kedy sa dozvedel o vzniku škody. Nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec
existenciu exekučného konania, vznik škody, nemajetkovej ujmy. Celú dôkaznú povinnosť prenáša
na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Nie je jasný titul nároku na náhradu škody.
Namieta rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, teda nezákonné rozhodnutie a zároveň

namieta prieťahy v konaní, teda nesprávny úradný postup. Nie je jednoznačne zrejmé, na základe
akého titulu si uplatňuje škodu. Neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu.
Neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi
okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavnej sťažnosti. Odporca poukázal vo vyjadrení nanález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 69/2011-25, podľa ktorého si mal navrhovateľ uplatniť svoje
práva hore uvedeným postupom a ak tak nekonal, je to možné pripísať iba jemu. Všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má

iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keďže už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu
doručené žaloby vo veci, je zrejmé, že neboli podané po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Poškodený
sa môže domáhať svojho práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci na súde až po
uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto ministerstvo jeho nárok nepovažuje za
predbežne prerokovaný. K meritu veci uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť kumulatívne
splnené tri podmienky - nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nimi. K samotnému nároku na náhradu škody, konkrétne k nesprávnemu úradnému

postupu týkajúceho sa rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote
odporca poukázal na to, že lehota na poverenie exekútora vykonaním exekúcie je výraznou prekážkou
toho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a

zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ -
AusturcomC-40/08,ktorýnevylúčilposúdeniezmluvnejpodmienkyajvexekučnomkonaní.Konštatoval,
že unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu
prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Poukázal na to, že z
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 jednoznačne vyplýva, že 15-dňová lehota

na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená,
že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia
v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu
v zákone. Pokiaľ ide o stav pred 1.6.2011, odporca konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, čo konštatoval aj Ústavný súd SR vo

svojom rozhodnutí spis. zn. I. ÚS 16/02.

K tvrdeniu existencii prieťahov v konaní odporca poukázal na § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., v
platnom znení, v ktorom je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Poukázal na
to, že navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov konaní
nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosti preukázania. Nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy,
existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia
ESĽP, či právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je pritom kompetentný preskúmať len Ústavný súd.
V súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporca vzniesol námietku premlčania a uviedol, že
pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli doručené prvé žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku) vznáša námietku premlčania.

K vyčíslenej náhrade škody odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, považoval za hypotetické. Navrhovateľ neuviedol, či ním špecifikované vecné
náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Odporca navrhovateľom uvedenú paušalizáciu

vecných nákladov nepovažoval ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový
prospech, na základe čoho sa potom nemôže domáhať ich náhrady podľa Zákona č. 514/2003
Z.z.. Poukázal na to že navrhovateľ v prejednávanej veci na preukázanie vzniku škody by musel
produkovať dôkazy preukazujúce vznik škody pri každej individuálne pohľadávke. Pokiaľ za skutočnú
škodu považoval náklady na využívanie informačného systému, odporca tvrdil, že tento systém

navrhovateľ využíval nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom
a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne
exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania a správy informačného systému
vznikala navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie odporca považoval za účelové.Rovnako aj udržiavanie informačného systému je činnosťou, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na
každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za tieto veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne
a znovu účelové. Rovnako za neprimerané čiastky považoval náklady navrhovateľa na administratívne

spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje. V tomto smere poukázal na samotné
stanovisko navrhovateľa zo dňa 2.7.2012 k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktoré boli zaslané odporcovi a v ktorom uviedol, že disponuje jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme a tieto návrhy boli spracovávané v elektronickej
forme a súdom boli odoslané tiež elektronicky. Z tohto dôvodu odporca uplatnenie nároku na majetkovú

škodu navrhovateľom považoval za nepodložený, uplatňovanie si paušálnej sumy 125,- eur na každého
dlžníka považoval za nadhodnotené a nepreukázané.

K uplatnenej nemajetkovej ujme v pomernej výške k sume 660 eur odporca uviedol, že poskytovanie
finančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniuprípaduzostranysúdu.
Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 eur, ktorá musí byť priznaná

za každý rok prieťahov, je podľa názoru odporcu nesprávna úvaha. Rovnako nie je možné prihliadať na
tvrdenú frustráciu, úzkosť, neistotu a nedôveru členov riadiacich orgánov navrhovateľa, pretože nároky
uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom
zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda. Poukázal na to, že navrhovateľ a jeho praktiky sú
vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, k čomu ako dôkaz pripojil

list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D /2010/1360/,
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej
moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca konanie navrhovateľa považoval za konanie

v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda mala
vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti navrhovateľa, pričom aj súdna
moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy
musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová
náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. považoval odporca návrh navrhovateľa za neopodstatnený a navrhol ho
zamietnuť. Odporca si uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré v podaní nevyčíslil.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie súdu neustanovili, žiadali o odročenie z dôvodu,
že navrhovateľ nesúhlasí s tým, že sudcovia Okresného súdu Partizánske nie sú vylúčení z konania
a rozhodovania o veci, pričom navrhovateľ trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní,
ale takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde v súlade s právnym názorom

navrhovateľa, čo však súd nepovažuje za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania vzhľadom k tomu,
že o námietke navrhovateľa už bolo krajským súdom právoplatne rozhodnuté a bol určený zákonný
sudca, ktorý nebol vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci. Preto súd vec prejednal podľa § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku aj bez ich účasti na pojednávaní.

Zástupkyňa orgánu konajúceho za odporcu sa z účasti na pojednávaniach ospravedlnila z dôvodu
hospodárnosti konania, poukázala na svoje písomné vyjadrenia, pričom nežiadala o odročenie
pojednávania z dôležitých dôvodov, preto súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, plnomocenstva na č.l. 5,
písomného vyjadrenia odporcu k návrhu z 16.05.2014, stanoviska Európskej komisie, Generálneho
ministerstva pre spravodlivosť č.l. 44 - 46, návrhu na doplnenie dokazovania, vyjadrenie navrhovateľa k
dokazovaniu, návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania na č.l. 62-68, vrátane pripojeného spisu sp.
zn. 5C/105/2012, sp. zn. 5C/107/2012, sp. zn. 6C/108/2012, sp. zn. 5C/114/2012, sp. zn. 5C/120/2012,

sp. zn. 6C/121/2012 tiež obsahu exekučných spisov a zistil nasledujúci skutkový stav dôležitý pre
rozhodnutie o veci:Navrhovateľ je právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania úverov. Navrhovateľ podal proti
viacerým svojim dlžníkom návrhy na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov, ktorými boli
rozhodnutia rozhodcovského súdu. Ide o nasledujúce exekučné konania, v ktorých boli Okresnému súdu

Partizánske doručené žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er 4/2009, EX 10907/08 (vec 6C/104/2012), v ktorej ako
oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. W., A.. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa

09.01.2009. Dňa 14.01.2009 súd pod sp. zn. 3Er 4/2009-8 udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er 479/2010, EX 13122/10 (vec 5C/107/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Monika Hrtánková HOLZ DREVO.P.H, IČO:43682/243

súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená dňa 04.10.2010. Dňa 05.10.2010 súd pod sp. zn. 5Er 479/2010-10 udelil
poverenie na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom
konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er 4/2009, EX 12411/08 (vec 5C/105/2012), v ktorej ako
oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný L. W., A.. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
09.01.2009. Dňa 12.01.2009 súd pod sp. zn. 4Er 4/2009-8 udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť

na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er 252/2009, EX 4758/09 (vec 6C/108/2012), v ktorej ako
oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný G. W.A., A.. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa

05.08.2009. Dňa 06.08.2009 uznesením č.k. 5Er/252/2009-8 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 19CoE/123/2009-19 z 18.02.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol v časti o vymoženie úroku z omeškania nad 5% ročne z dlžnej sumy
vyčíslenej v uznesení. Dňa 06.08.2009 súd pod č.k. 5Er/252/2009-9 udelil poverenie na vykonanie
exekúcie vo zvyšnej časti. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní

oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er 250/2009, EX 5143/09 (vec 5C/114/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný P. A., A.. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa

05.08.2009. Dňa 06.08.2009 uznesením č.k. 6Er/250/2009-8 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 4CoE/136/2009-27 z 26.02.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol v časti o vymoženie úroku z omeškania nad 6,5% ročne z dlžnej sumy
vyčíslenej v uznesení. Dňa 06.08.2009 súd pod č.k. 5Er/250/2009-9 udelil poverenie na vykonanie
exekúcie vo zvyšnej časti. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní

oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er 3/2009, EX 12135/08 (vec 5C/120/2012), v ktorej ako
oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný H. Q.L., A.. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa

09.01.2009. Dňa 14.01.2009 súd pod sp. zn. 2Er/3/2009-8 udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní. Uznesením č.k. 2Er/3/2009-14 z 04.08.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoE/381/2010-25 z 25.10.2010 súd exekúciu v časti o vymoženie
úroku z omeškania prevyšujúceho zákonnú výšku úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 281,48 €

od 6.6.2008 do zaplatenia zastavil. Uznesením č.k. 2Er/3/2009-31 z 03.12.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoE/94/2011-42 z 23.02.2011 súd exekúciu zastavil.Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er 2568/08, EX 10135/08 (vec 6C/121/2012), v ktorej ako
oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný H. O.Á., A.. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa

01.12.2008. Dňa 08.12.2008 súd pod sp. zn. 2Er/2568/2008-8 udelil poverenie na vykonanie exekúcie.
Uznesením č.k. 2Er/2568/2008-29 z 31.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
23CoE/75/2011-43 z 06.10.2011 súd exekúciu zastavil.

Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetných exekučných konaniach oprávnený nepodal

sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní týkajúce sa postupu súdu v súvislosti so žiadosťou súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Po spojení na spoločné konanie sa vedie o všetkých hore uvedených návrhoch navrhovateľa spoločné
konanie pod spisovou značkou sp. zn. 6C/104/2012.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1bod1citovanéhozákonavovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánomverejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným

postupom súdu.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 až 4 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhradynemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2011
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) citovaného zákona podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011 Súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) citovaného zákona podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Súd na podklade vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrhy
navrhovateľa vo všetkých spojených veciach nie sú dôvodné.

Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci sa vyžaduje, aby bolo vydané
nezákonné rozhodnutie respektíve aby došlo k nesprávnemu úradnému postupu, aby poškodenému

vznikla škoda a aby bola daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.
Akniejedanáčoilenjednazuvedenýchpodmienok,nevznikánároknanáhraduškodyprotištátu.Súdv
posudzovaných veciach dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by došlo v konaní exekučného
súdu k nesprávnemu úradnému postupu alebo že by boli vydané v ním uvedených exekučných veciach
nezákonné rozhodnutia. Navrhovateľ tak nepreukázal základ ním uplatneného nároku.

Navrhovateľ v obsahu návrhu tvrdil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný a rozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote. Tu súd poukazuje na zavádzajúce tvrdenia navrhovateľa o
dobe rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom navrhovateľ uvádza
vo veci:

- sp. zn. 3Er 4/2009, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 1097/2008, viac ako 186 dní, no v
skutočnosti rozhodol do 5 dní.

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 4Er/4/2009, vedenej súdnym exekútorom

pod sp. zn. EX 12411/08, viac ako 184 dní no v skutočnosti rozhodol tri dni po dôjdení návrhu.

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 5Er/479/2010, vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 13122, viac ako 184 dní no v skutočnosti rozhodol jeden deň po dôjdení
návrhu.

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 5Er/252/2009, vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 4758/09, viac ako 151 dní no v skutočnosti rozhodol jeden deň po dôjdení
návrhu.- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 6Er/250/2009, vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 5143/09, viac ako 151 dní no v skutočnosti rozhodol jeden deň po dôjdení

návrhu.

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 2Er/3/2009, vedenej súdnym exekútorom
pod sp. zn. EX 12135/08, viac ako 184 dní no v skutočnosti rozhodol do 5 dní.

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 3Er/2568/2008 vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 10135/08, , viac ako 174 dní no v skutočnosti rozhodol do 7 dní od podania
návrhu.

Je tak zrejmé, že v jednotlivých exekučných veciach, ktoré sú v odôvodnení tohto rozsudku
oboznámené, súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol v zákonnej lehote.

Lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá mala byť podľa navrhovateľa postupom súdu
porušená, je 15 dní a začína plynúť odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie súdu. Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa

ktorého je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Pri posudzovaní tohto predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom,
ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok
označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia

orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom
má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna
teória súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska
za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu,
ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Ak je predmetom

rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v
tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a

teda nezáväznosť tohto exekučného titulu

Ústavný súd vyslovil právny názor, že pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl.48 ods. 2 Ústavy SR
(obdobne aj pojem v primeranej lehote obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na ustanovené lehoty v zákone na vykonanie toho ktorého

úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd na takého lehoty
síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva,
pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Porušeniezákladnéhoprávana
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti,

žeštátnyorgándôslednenepostupovalvzákonomustanovenýchlehotách(rozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR I.ÚS 86/02, IV.ÚS 440/2012).

Vo všetkých posudzovaných veciach bola zákonná lehota súdom zachovaná. K nesprávnemu úradnému
postupuexekučnéhosúdu(kspôsobeniuzbytočnýchprieťahov)vhoreuvedenýchveciachtedanemohlo

dôjsť.Vovšetkýchuvedenýchexekučnýchveciachsúdkonalbezodkladne,bezprieťahovaožiadostiach
súdneho exekútora rozhodol včas. Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal, že by v hore uvedených
exekučnýchkonaniachvedenýchnatunajšomsúdedošloktvrdenémunesprávnemuúradnémupostupu
súdu, a teda v tejto časti nepreukázal základ svojho nároku, od ktorého sa odvíja tak nárok na náhradu
škody ako aj plynutie premlčacej doby spojenej s jeho uplatnením.

Navrhovateľ navrhol vykonanie dôkazu vo veci stanovenia majetkovej škody navrhovateľa znaleckým
posudkom č. 1/2014 vypracovaným Znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave dňa
17.01.2014, znalcami prof Ing. Helenou Majdúchovou, CSc, znalcom v odbore Ekonómia a manažment,odvetvia Účtovníctvo a daňovníctvo, Kontroling, doc. Ing. Petrom Kardošom, PhD. znalcom v odbore
Ekonómia a manažment, odvetvia Kontroling a Financie a odbore Priemyselné vlastníctvo a Ing.
Miroslavom Jakubcom, PhD. znalcom v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Kontroling a Financie,

kde bola znaleckým ústavom určená výška majetkovej škody spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach
a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v
exekučnom konaní. Súd tento dôkaz nevykonal, pretože neuznal ani základ nároku navrhovateľa, z tohto
dôvodu dokazovanie výšky majetkovej škody nebolo dôvodné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca bol v
konaní plne úspešný, preto mu patrí právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi.
Keďže odporca trovy konania nevyčíslil, súd o nich rozhodol podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku podľa obsahu spisu. Zo spisu vznik a výška trov konania odporcu nevyplýva, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).