Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200050
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200050.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v právnej
veci žalobcu: MUDr. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX Y., zastúpený: Advokátska
kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238
232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32559-4/2020-BA zo dňa 01. februára 2021, t a

k t o

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 32559-4/2020-BA

zo dňa 01.02.2021, ktorým žalovaná podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre zastavila
konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. Pd 153/19/2207-5 zo dňa 08.08.2019
podanom proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 700-0410523317-GC04/17 zo dňa
27.02.2017, vo veci predpísania penále žalobcovi, a to vzhľadom k tomu, že prokurátor vzal podaný
protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.

2. Žalobca namietal, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa názoru
žalobcu rozhodnutie obsahuje i nesprávne poučenie o jeho nepreskúmateľnosti súdom, nakoľko, hoci
ide o rozhodnutie procesnej povahy, má za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, čím nebola
naplnená jedna z podmienok vylučujúcich preskúmateľnosť súdom podľa § 7 písm. e) SSP (zákon č.

162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok).

3. Podľa žalobcu prokuratúra vzala podaný protest späť na základe direktívneho pokynu Generálnej
prokuratúry SR č. VI3 Gd 1/21/1003-3 zo dňa 05.01.2021, hoci podľa § 6 ods. 9 zákona o
prokuratúre nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal
protest prokurátora, z čoho je zrejmé, že nadriadený prokurátor nemôže vydať pokyn ani na späťvzatie

protestu, nakoľko inak by ustanovenie § 6 ods. 9 stratilo opodstatnenie vznikom možnosti jeho
obchádzania. Pokyn generálnej prokuratúry zasahujúci do zákonom priznanej dispozičnej autonómie
podriadených prokurátorov je pritom v rozpore aj s ústavnou zásadou legality zakotvenou v článku 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa žalobcu je zrejmé, že tento postup možno považovať za
konanie, ktorým bolo zasiahnuté do jeho základných práv (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo dňa 07.07.2016).4. Žalobca poukazoval na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v príčinnej súvislosti so
späťvzatím protestu prokurátora, ku ktorému došlo na základe direktívneho a nezákonného pokynu
Generálnej prokuratúry SR, čím došlo k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle

článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ľudských právach, keďže (aj) v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola absolútne
zmarená možnosť žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom správnej žaloby podanej
zo strany prokurátora na príslušnom súde.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť.

6. Žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa pobočka Trnava, rozhodnutím číslo: 700-0410523317-
GC04/17 zo dňa 27. februára 2017, predpísala žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe,
penále v sume 4.231,81 Eur, a to za obdobie jún 2007 až december 2008. Proti predmetnému
rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie, preto po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. marca 2017. Dňa 08. augusta 2019 bol Sociálnej
poisťovni, pobočka Trnava, doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo: Pd
153/19/2207-5 podaný proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na skutočnosť,
že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, nemienila protestu prokurátora vyhovieť, v súlade s § 24
ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre ho predložila na rozhodnutie svojmu bezprostredne

nadriadenému orgánu - Sociálnej poisťovni, ústredie. Ešte predtým, ako bolo o proteste prokurátora
rozhodnuté, prokurátor podaním zo dňa 18. januára 2021, doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie,
vzal protest smerujúci proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: 700-0410523317-
GC04/17 späť. Sociálna poisťovňa, ústredie, preto v zmysle § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre
rozhodnutím číslo: 32559-4/2020-BA zo dňa 1. februára 2021, konanie o proteste prokurátora zastavila.

Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, nadobudlo právoplatnosť dňa 8. februára 2021.

7. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že zákon o prokuratúre dáva prokurátorovi v § 23
ods. 3 oprávnenie vziať podaný protest späť. Je to jeho zákonom ustanovené právo, s ktorým ale
spomínaný zákon v § 24 ods. 15 súbežne spája povinnosť orgánu verejnej správy rozhodnutím zastaviť

konanie o proteste prokurátora (ak do späťvzatia protestu nebolo o ňom rozhodnuté). Z podania
prokurátora vyplýva, že Okresná prokuratúra Trnava berie protest prokurátora č. Pd 153/19/2207-5 zo
dňa 08.08.2019 späť, z dôvodu, že na základe rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, došlo k odchýleniu od záverov Veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrených v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.

apríla 2019, a k inému právnemu posúdeniu otázky vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia lekárov ako samostatne zárobkovo činných osôb na základe
licencie L1A. Sociálna poisťovňa, ústredie s poukazom na § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre nemohla
po doručení späťvzatia protestu prokurátora konať inak, ako rozhodnutím zastaviť konanie (Sociálna
poisťovňa,ústredie,nevydalarozhodnutieozastaveníkonaniaoprotesteprokurátoranazákladepokynu

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ale toto rozhodnutie, po doručení späťvzatia protestu
prokurátora, vydala na základe § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, ktorý bola povinná v danej veci
aplikovať).

8. Žalovaná taktiež uviedla, že ani Sociálna poisťovňa a ani žalobca nemá vedomosť, čo bolo obsahom

usmernenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky číslo: Vl/3 Gd 1/21/1000-3 zo dňa 5. januára
2021. Zároveň predmetom prieskumu na základe podanej správnej žaloby nie je pokyn Generálnej
prokuratúry, ale procesné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o zastavení konania o proteste
prokurátora.Žalovanátiežpodotkla,žežalobcasasámzbavilmožnostipreskúmaniarozhodnutiavoveci
predpísania penále v rámci správneho súdnictva, keďže nevyužil riadne opravné prostriedky, ktorými

ako účastník konania disponoval v konaní o predpísaní penále tým, že prvostupňové rozhodnutie č.
700-01410523317-GC04/17 zo dňa 27.02.2017 nenapadol ani len odvolaním.

9. Pokiaľ žalobca na svoju obranu poukazoval na nález I.ÚS 320/2016, podľa žalovanej nejde o prípad
aplikovateľný na prejednávanú vec, nakoľko sa týkal zákonnosti pokynu prokurátora vyšetrovateľovi na

vznesenie obvinenia, nie použitia § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre.

10. Žalovaná trvá na tom, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, nie je podľa § 7 písm.
e) Správneho súdneho poriadku preskúmateľné súdom, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy,ktoré nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Rovnaký právny názor vyslovil aj
Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením sp. zn. 23Sa/25/2021-19 zo dňa 26. apríla 2021, podľa § 98 ods.
1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku, odmietol obdobnú správnu žalobu vo

veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, o zastavení konania o proteste
prokurátora (dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie protestu prokurátora). Krajský súd v Nitre
v predmetnom uznesení konštatoval, že: „pokiaľ účastník konania podá podnet na podanie protestu
prokurátora, ide ďalej o fakultatívny postup prokurátora, či tento protest podá alebo nie. Nie je preto na
mieste ani spochybňovať jeho ďalšie dispozičné úkony, akým je aj späťvzatie jeho protestu.“. Totožný

záver zaujal Krajský súd v Nitre aj v uzneseniach sp. zn. 23Sa/27/2021, sp. zn. 23Sa/17/2021, obe zo
dňa 26. apríla 2021.

11. K vyjadreniu žalovaného žalobca, okrem iného, poukazoval na dva odlišné právne názory Veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe.

12. K argumentácii, že nešlo o pokyn Generálnej prokuratúry, ale o usmernenie, žalobca uvádzal, že nie
je podstatné, ako bol úkon označený, ale je rozhodujúci obsah úkonu - k čomu úkon GP SR smeroval.
Z listu Krajskej prokuratúry Bratislava jednoznačne vyplýva, že príslušné prokuratúry brali protesty späť
na základe pokynu GP SR. Dokonca Krajská prokuratúra v Bratislave v späťvzatiach protestov uvádza,

že svoj názor na vec nezmenila.

13.Žalobcamázato,ženapadnutérozhodnutiejesospäťvzatímprotestuprokurátoraskutkovoaprávne
previazané a nie je možné ich od seba izolovať, preto skúmanie zákonnosti späťvzatia protestu možno
považovať za imanentnú súčasť prieskumu napadnutého rozhodnutia.

14. Podľa žalobcu je správny orgán povinný pri vydávaní aktov orgánov verejnej správy posudzovať
všetky okolnosti, ktoré predchádzajú ich vydaniu, a to ako z formálnej, tak aj z materiálnej stránky.
Ak správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia rezignoval na materiálne skúmanie zákonnosti
späťvzatia protestu prokurátora, ako základného determinantu, ktorý tvoril podklad pre vydanie

napadnutého rozhodnutia, prihliadajúc len na naplnenie jeho formálnych predpokladov. Je potom,
akcentujúc na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky úlohou súdu, aby napadnuté rozhodnutie
podrobil náležitému súdnemu prieskumu jeho zákonnosti, spočívajúcom okrem iného aj v náležitom
posúdení zákonnosti všetkých okolností, ktoré predchádzali jeho vydaniu, keďže len v takom prípade
možno hovoriť o materiálnom naplnení princípu legality zakotveného v ustanovení článku 2 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na súdnu a inú ochranu, zakotveného v článku 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Že je napadnuté rozhodnutie síce procesným, ale aj zasahujúcim do
subjektívnych práv žalobcu podľa žalobcu potvrdzuje skutočnosť, že sú obdobné správne žaloby na
viacerých krajských súdoch prejednávané a napadnuté rozhodnutia podrobované súdnemu prieskumu.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a

opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

19. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest
proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený
zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.20. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený vziať protest späť.

21. Podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ak prokurátor vzal protest späť predtým,

ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

22. Správny súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu
žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru, že vecné prejednanie žaloby nie je dôvodné, nakoľko
podľa jeho zistenia je žaloba v danom prípade neprípustná (§ 98 ods. 1 písm. g) SSP), vzhľadom na

skutočnosť, že smeruje voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy procesnej povahy (procesný charakter
rozhodnutia žalobca nespochybňoval), ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach
účastníka konania - žalobcu (§ 7 písm. e) SSP).

23. V súlade s právnym názorom žalovanej bolo potrebné konštatovať, že predmetom súdneho
prieskumu v tomto konaní nebola a nemohla byť zákonnosť postupu či úkonu prokurátora, či už

prokurátora, ktorý vzal späť protest prokurátora, alebo nadriadeného prokurátora, ktorý k späťvzatiu
protestov nižšie zložky prokuratúry inštruoval.

24. Prokuratúra nie je orgánom verejnej správy, správne akty ktorého by spadali do prieskumnej
kompetenciesprávnehosúdnictva,alesamostatnýmštátnymorgánomplniacimúlohy,obdobneakosúd,

v oblasti ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu.

25. Významným pre rozhodnutie súdu nie je dôvod späťvzatia protestu, ktorý inak podľa obsahu
tohto procesného úkonu spočíval v zmene judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a nie v
rešpektovaní pokynu nadriadeného prokurátora alebo nadriadenej prokuratúry.

26. Podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy nie je právom účastníka
administratívneho konania, ale právom prokurátora, ktorému ustanovenie § 23 ods. 3 zákona
o prokuratúre poskytuje oprávnenie vziať podaný protest späť, pričom rovnaký zákonný predpis v
ustanovení § 24 ods. 15 upravuje žalovanou aplikovaný postup orgánu verejnej správy v prípade, ak bol

protest vzatý späť skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté.

27. Nie je preto dôvodné ani usudzovať o možnosti prekročenia právomoci prokurátora pri späťvzatí
ním podaného protestu, rovnako ako o nezákonnosti postupu správneho orgánu, ktorý konanie o
proteste zastavil pri splnení oboch zákonom vyžadovaných podmienok - späťvzatí protestu prokurátora

a vykonaní tohto procesného úkonu skôr, ako bolo o proteste rozhodnuté.

28. Konanie o proteste prokurátora je v celom rozsahu v dispozičnej sfére prokurátora a je právne
nepredstaviteľným, aby takéto konanie prebiehalo proti jeho vôli prejavenej späťvzatím protestu. Je
konaním o uplatnenom práve prokurátora, rovnako ako zastavenie konania je rozhodnutím o práve

prokurátora vziať protest späť. Nemá preto za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka
(zastavenie konania), ktorý ochranu svojich práv a právom chránených záujmov mohol uplatňovať
zákonnými prostriedkami v administratívnom konaní správneho orgánu, ktorého výsledkom bolo
protestom prokurátora napadnuté rozhodnutie, a za splnenia podmienok stanovených Správnym
súdnym poriadkom aj v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o predpísaní penále.

29. Vo vzťahu k zasiahnutiu do práv žalobcu tvrdeným nezákonným pokynom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky je argumentácia žalobcu právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky
vysloveným v Náleze sp. zn. I.ÚS 320/2016 zjavne nedôvodná. Odhliadnuc už od skutočnosti, že týmto
nálezom bolo konštatované porušenie základných práv sťažovateľa rozhodnutím Krajského súdu v

Trenčíne, v jeho odôvodnení prezentovaný právny názor ústavného súdu sa týkal úkonu prokurátora
ako orgánu činného v trestnom konaní, podobnosť ktorého s úkonom či postupom prokurátora v konaní
o proteste prokurátora objektívne nebolo možné vzhliadnuť.

30. Nakoľko rozhodnutie správneho orgánu, ktoré má procesný charakter a ktoré nemohlo mať za

následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, je ustanovením § 7 písm. e) SSP vylúčené zo
súdneho prieskumu, správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol.31. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia
oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté

rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.