Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119216842
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4119216842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: M.A. INVESTMENTS SK LTD., so sídlom
Blue Water Bay Phase 2 23 Flat Office 134, Famagusta, Cyprus, Cyperská republika, IČO: HE 316337,
zastúpeného: JUDr. Martina Gombosová, advokátka so sídlom Košice, Floriánska 16, proti žalovanej:
PHARMOS, a.s., IČO: 35 974 559, so sídlom Nitra, Levická 11, zastúpenej: JUDr. Zoltán Varga, advokát
sosídlomNitra,Štefánikovatrieda49,IČO:42207771,ovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 02. februára 2022 pod č.k. 12C/4/2020-218, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
priznal žalovanej náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V dôvodoch
rozhodnutiauviedol,žežalobcasadomáhalodžalovanejvydaniabezdôvodnéhoobohateniazaobdobie
od 17.12.2017 do 17.12.2019 vo výške 2 400 eur. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom
stavby so súp.č. XXX - budovy práčovne na parc. č. XXXX/XXX evidovanej na LV č. XXXXX Okresným

úradom Košice nachádzajúcej sa v A. B. C. X. Vlastníkom práčovne sa stal na základe kúpnej zmluvy.
Žalovaná priestory užíva bez právneho dôvodu. Jedná sa o plechový sklad P1 a plechový sklad P2, ktoré
tvoria prístavbu k hlavnej budove - budove práčovne, skladuje v nich rôzne veci, napr. vysokozdvižný
vozík. Rozloha skladu užívaného žalovanou je 40,98 m2, cena nájmu porovnateľného skladu je 100 eur
mesačne, za rok je to suma 1 200 eur, za dva roky 2 400 eur.

1.2. Z výpisu z LV č. XXXXX, okres Košice II., obec A. - D., katastrálne územie E. zistil, že žalobca je
evidovaný ako výlučný vlastník v podiele 1/1 nehnuteľností stavba súp. č. XXX - budova práčovne
na pozemku parc. č. XXXX/XXX. Právny vzťah k parcele číslo XXXX/XXX pod stavbou súp. č. XXX je
evidovaný na LV č. XXXXX. Ako titul nadobudnutia je rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V
6575/14 zo dňa 30.9.2014 - 3730/14. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.6.2014 medzi spoločnosťou
WALDI, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim zistil, že uvedené nehnuteľnosti - stavbu
súp. č. XXX, budovu práčovne na parcele č. XXXX/XXX nadobudol žalobca od predávajúceho, ktorý ich

nadobudol vydražením na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 28.12.2012. Pred dražbou bol vypracovaný
znalecký posudok znalca Ing. Miroslava Tokára č. 92/2012 zo dňa 19.11.2012. Úlohou znaleckého
posudku bolo okrem iného stanovenie všeobecnej hodnoty budovy práčovne súpisné číslo XXX B. F.
G. XXXX/XXX, nachádzajúcej sa v kat. úz. E., na LV č. XXXXX. V bode 2.2.1. znaleckého posudkuje popísaná budova práčovne a aj prístavba z roku 2008 o výmere 144,32 m2, rozmery 14,55 x 3,45
m. V roku 2012 bola vlastníkom budovy práčovne súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XXX spoločnosť
ZDRAVSERVIS spol. s.r.o. - svedčí o tom výpis z LV č. XXXXX. V liste vlastníctva bola zapísaná

poznámka o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe v prospech
ČSOB, a.s.. Predmetom dražby okrem iného bola aj budova práčovne. Budova práčovne sa nachádzala
na parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1045m2. Vlastníkom tejto parcely bola
spoločnosť INFORAMA, a.s.- vyplýva to z LV č. XXXXX, kat. úz. E., okres A. H., obec A. - D., je to parcela
pod stavbou súp. č. XXX. Z notárskej zápisnice N 140/2018, Nz 30981/2018 spísanej dňa 24.9.2018

notárom JUDr. Rastislavom Demeterom vyplýva, že sa dňa 31.8.2018 dostavil pred budovu práčovne
na ulici C. X, A., osvedčil obsah skladu - plechový sklad P1 a plechový sklad P2, ktoré tvoria prístavbu
k hlavnej budove práčovne. V sklade P1 sa nachádzal vysokozdvižný vozík, súpis ostatných vecí sa
nevykonával, tieto veci boli rôzneho charakteru a druhu a svojim vzhľadom vykazovali známky častého
používania a nadmerného opotrebenia, vyhotovená bola aj fotodokumentácia. Vysokozdvižný vozík je
umiestnený v plechovom sklade P1, využíva ho žalovaná. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.4.2016

medzi spoločnosťou INFORAMA, a.s. ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomkyňou vyplýva, že
žalovaná si prenajala skladový priestor na I.NP budovy skladu o výmere 1019,35 m2, nebytový priestor
na III.NP administratívnej budovy o výmere 140 m2, miestnosti 313 - 322 a 6 parkovacích miest v areáli
prenajímateľa na dobu neurčitú.

1.3. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ). § 456 OZ, § 457 OZ, § 458 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., §
118 ods. 1 OZ, § 119 ods. 1 OZ, § 120 ods. 1 OZ, § 121 ods. 1 OZ a uviedol, že žalobca sa domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia s príslušným úrokom z omeškania za užívanie plechového skladu
P1 bez právneho dôvodu s odkazom na ustanovenie § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa

bezdôvodného obohatenia a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka týkajúci sa úrokov z omeškania. Zo
znaleckého posudku znalca Ing. Miroslava Tokára č. 92/2012 zo dňa 19.11.2012 vyplýva, že prístavba
- Plechový sklad P1 bol v roku 2008 pristavený k hlavnej budove - budove práčovne. Vlastníkom
budovy práčovne súp. č. XXX bola spoločnosť ZDRAVSERVIS spol. s.r.o.. Následne bola nehnuteľnosť
predmetom dražby. V dražbe ju nadobudla spoločnosť WALDI, s.r.o. a potom na základe kúpnej zmluvy

žalobca. Budova práčovne sa nachádza na cudzom pozemku na parc.č. XXXX/XXX. Vlastníkom tejto
parcely je spoločnosť INFORAMA, a.s.. Tieto skutočnosti v konaní sporné neboli. Plechový sklad P1
sa nachádza na parc.č. XXXX/XXX, ako vlastníčka tejto parcely je zapísaná spoločnosť INFORAMA,
a.s.. Sporná bola otázka ohľadne plechového skladu P1. Podľa argumentácie žalobcu plechový sklad
P1 je prístavba, spĺňajúca definíciu príslušenstva veci podľa § 121 ods. 1 OZ. Patrí k hlavnej veci,

bola predmetom dražby. Došlo k prevodu vlastníckeho práva na vydražiteľa a neskôr z vydražiteľa na
žalobcu. Na druhej strane podľa argumentácie žalovanej vlastníčkou budovy práčovne bola spoločnosť
ZDRAVSERVIS spol. s r.o., ale vlastníčkou plechového skladu P1 vždy bola a je v súčasnosti spoločnosť
INFORAMA a.s. .

1.4. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal vecnou legitimáciou strán. Dospel k záveru, že v konaní
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia,
pretože v konaní neuniesol dôkazné bremeno . Nepreukázal jednoznačne a bez pochybností, že je
vlastníkom plechového P1 a došlo na jeho úkor k vzniku bezdôvodného obohatenia. Na druhej strane
pasívne vecne legitimovaná v konaní je žalovaná správne, pretože v plechovom sklade je umiestnený

vysokozdvižný vozík, ňou užívaný. Dodal, že v prípade skladu P1 sa o stavbu nejedná. Príslušenstvo
musí byť vlastníkom hlavnej veci určené na trvalé užívanie spolu s hlavnou vecou. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k plechovému skladu. Nepreukázal, že by predmetný sklad
užíval. Plechový sklad je postavený na pozemku spoločnosti INFORAMA a.s. . Nikdy nebol predmetom
kúpnej zmluvy. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že k hlavnej budove sú pristavané plechové sklady.

To však neznamená, že boli vo vlastníctve spoločnosti ZDRAVSERVIS spol. s r.o.. Znalec len urobil
opis skutkového stavu, ale nie právneho stavu .

1.5. Ďalej sa vyporiadal v súlade s ustanovením § 118 OZ, § 119 ods. 1 OZ s posúdením skladu, či
spĺňa podmienky nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci. Citoval výpovede svedkov C. I. A., ktorý plechový

sklad P1 popísal ako sklad, ktorý sa nachádza na parcele č. XXXX/XXX vo vlastníctve spoločnosti
INFORAMA, a.s., užívala ho spoločnosť INFORAMA, a.s.. Prilieha k budove, je rozoberateľný,
demontovateľný, nie je pevne spojený so zemou. Nevedel sa vyjadriť kedy bol sklad postavený a kým .
K tomuto sa nevedel vyjadriť ani svedok C. J. K., ktorý vypovedal, že sa nepamätá, či nehnuteľnostikúpili od predchádzajúceho majiteľa alebo prístavbu postavili. Z uvedeného potom vyplýva, že sklad
by bol stavbou v zmysle § 119 ods. 2 OZ, nehnuteľnosťou len vtedy, ak by bol spojený so zemou
pevným základom, čo žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal. Z výpovede svedka A. vyplýva, že

sa jedná o hnuteľnú vec. Nejedná sa o stavbu podľa § 43 zák. č. 50/1976 Zb. K otázke príslušenstva
veci s poukazom na ustanovenie § 121 ods. 1 OZ uviedol, že hlavná budova je budova práčovne a
plechový sklad P1 je sklad, ktorý sa nevyužíva spolu s práčovňou. Plechový sklad funkčne neslúži
budove práčovne a v jej prospech. Príslušenstvo tvoria samostatné veci, ktoré môžu byť samostatným
predmetom právnych vzťahov a ich režim nesleduje zo zákona bez ďalšieho režim hlavnej veci

( sp.zn. 22Cdo/1844/2004) . To potom znamená, že plechový sklad P1 nesledoval právny režim budovy
práčovne, ktorá bola predmetom dražby a predmetom kúpnej zmluvy. Tieto právne úkony sa netýkali
plechového skladu. Plechový sklad je samostatnou vecou a ak nebol uvedený v rámci dražby, ani v
kúpnej zmluve, tieto právne úkony sa na neho nevzťahuje. Nejedná sa ani o súčasť veci s odkazom na
ustanovenie § 120 ods. 1 OZ podľa ktorého súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Plechový sklad P1 môže byť oddelený od

budovy práčovne a budova práčovne tým znehodnotená nebude, pretože z dokazovania a z výpovede
svedka vyplynulo, že plechový sklad prilieha k budove, je rozoberateľný, demontovateľný, nie je pevne
spojený so zemou. Žalobu zamietol pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

1.6. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal náhradu

trov konania v plnej výške, nakoľko vo veci mala plný úspech. V konaní neboli (zrejme omylom uvedené
boli) zistené výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci ani u žalobcu s
poukazom na ustanovenie § 257 CSP. O výške náhrady trov rozhodne s poukazom na ustanovenie
§ 262 ods. 2 CSP súdny úradník.

2. Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie zdôvodnil ustanovením
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP namietajúc nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Namietal, že rozhodnutie nie je spravodlivé, nie je
súladné s praxou najvyšších súdnych autorít a je nedostatočne odôvodnené. Uviedol, že v konaní
preukázal dobromyseľné nadobudnutie hlavnej stavby a prístavby označenej ako sklad P1. Jeho

právny predchodca nadobudol nehnuteľnosť a sklad v rámci dražby. V rámci konania dražby bol
vypracovaný znalecký posudok č. 92/2012. Žalovaná v konaní nepreukázala, že vlastníkom skladu má
byť 3 osoba – spoločnosť INFORMA, a.s.. Ďalej uviedol, že v konaní preukázal vlastníctvo skladu
P1 a citoval ustanovenie § 43 ods. 1 zákona číslo 50/1976 Zb., z ktorého vyplýva, že sklad tvorí
príslušenstvo hlavnej veci – budovy práčovne súpisné číslo XXX. Uvedené vyplýva zo znaleckého

posudku, kde na strane 10 je uvedené, že v hlavnej budove sú pristavené plechové sklady. Prístavba
bola predmetom dražby. Došlo k prevodu vlastníckeho práva na vydražiteľa a neskôr z vydražiteľa na
neho. Pôvodný vlastník hlavnej veci ZDRAVERSERVUS spol. s.r.o. bol oboznámený so znaleckým
posudkom, nemal námietky. Súhlasil s ním vrátane záveru o tom, že plechový sklad je prístavbou hlavnej
veci a tým predmetom dražby. Súdu predložil kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol vlastnícke

právo k obom nehnuteľnostiam. Ďalej namietal vyhodnotenie výpovede svedka A., pravdivosť ktorého
tvrdenia si súd prvej inštancie neoveroval. Sklad nie je možné považovať za hnuteľnú vec len preto,
že ho možno rozobrať a demontovať. Z hľadiska bezpečnosti musí byť minimálne k zemi upevnený
strojnými súčasťami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, prípadne ukotvený iným
spôsobom v zemi alebo na inej stavbe. Žalovaná nepredložila žiadne dôkazy ohľadne vlastníctva skladu

spoločnosťou INFORMA, a.s.. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť a žalobe vyhovieť
v celom rozsahu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
5. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v

odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

6. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v
neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu
zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen

zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté
konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie

§ 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania.
Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je
odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len
vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred
súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

7.Žalobcavodvolanínamietalnespravodlivosťrozhodnutia,nerozhodnutievsúladespraxounajvyšších
súdnych autorít a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Neuviedol žiadne rozhodnutie vyšších
súdnych autorít, v rozpore s ktorým súd prvej inštancie rozhodol a ani v čom je jeho záver v rozpore

s praxou vyšších súdnych autorít. Nezdôvodnil odvolanie, iba všeobecne bez náležitého zdôvodnenia
konštatoval uvedenú skutočnosť. Rovnako tak nezdôvodnil nespravodlivosť rozhodnutia. Odvolací súd
sa preto týmito dôvodmi nezaoberal.

8. Vzhľadom na námietku odvolateľa, ktorý v napadnutej zamietajúcej časti vytkol rozsudku súdu prvej

inštancie nedostatočné odôvodnenie, ktoré má za následok jeho nepreskúmateľnosť, sa odvolací súd
zaoberal otázkou, či rozhodnutie netrpí vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

Podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9.Vadakonaniavymedzenávust.§365ods.1písm.d)CSPjevosvojejpodstateporušenímzákladného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.

209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie stanovuje ustanovenie
§ 220 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodenie rozsudku
bolo presvedčivé.Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že
s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov
rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho

skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie
je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak
potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti
zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom
miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho
správnosťaodôvodneniesúčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávaní
rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou

judikatúrou najvyššieho súdu považovaná za inú procesnú vadu než je zmätočnosť, ktorá prípustnosť
dovolania nezakladá (porovnaj R 111/1998). Odvolací súd odkazuje na stanovisko, ktoré prijalo
občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku dňa 3.
decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu

konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku“. Od tohto stanoviska dovolací súd aj za účinnosti CSP (§ 420 písm. f) CSP) nevidí
dôvod sa odkloniť.

10. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie, preskúmal v danej veci napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie
vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec právne posúdil.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého
stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti § 220 ods. 2

CSP. Preto aj tento odvolací dôvod žalobcu nie je daný.

11. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav tvrdiac preukázanie vlastníckeho práva skladu,
nepreukázanie vlastníckeho práva spoločnosťou INFORMA, a.s. žalovanou tvrdiac, že vlastnícke právo
nadobudol kúpnou zmluvou od právneho predchodcu nadobúdajúceho vlastnícke právo dražbou. Celé

odvolanie postavil na bode 10 znaleckého posudku vypracovaného v priebehu dražby.

12. Z výpisu z LV č. XXXXX, okres A. H., obec A. - D., katastrálne územie E. vyplýva, že žalobca je
evidovaný ako výlučný vlastník v podiele 1/1 nehnuteľností stavba súp. č. XXX - budova práčovne
na pozemku parc. č. XXXX/XXX. Právny vzťah k parcele číslo XXXX/XXX pod stavbou súp. č. XXX je

evidovaný na LV č. XXXXX. Ako titul nadobudnutia je rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V
6575/14 zo dňa 30.9.2014-3730/14. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.6.2014 medzi spoločnosťou
WALDI, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim vypýva, že uvedené nehnuteľnosti -
stavbu súp.č. XXX, budovu práčovne na parcele č. XXXX/XXX nadobudol žalobca od predávajúceho.Predmetom kúpy bola stavba súpisné číslo XXX, popis stavby budova práčovne na parcele č. XXXX/
XXX, druh stavby 14 budova obchodu a služieb evidovaná na LV č. XXXXX a dvoch prístavieb, prístavby
z roku 1985 a prístavby z roku2008, nachádzajúcich sa na parc. č. XXXX/XXX, ktorá je evidovaná

Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX pre kat. úz. E., ako sú opísané
v znaleckom posudku č. 92/2021 z 19.11.20212. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor 30.09.2017
pod V 6575/14 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam v kat.
úz. E. na LV XXXXX stavba budova práčovne so súpisným číslom XXX na pozemku registra C KN
s parcelným číslom XXXX/XXX, zastavené plochy a nádvoria. Žalobca odvodzoval vlastnícke práve ku

skladu citovanou kúpnou zmluvou, v odvolaní tvrdiac, že sa jedná o nehnuteľnosť pevne spojenú so
zemou. Je pravdou, že v kúpnej zmluve je uvedený sklad, ale nebol zapísaný do katastra nehnuteľnosti,
predmetom zápisu bola iba budova práčovne. Žalobca v odvolaní a v priebehu konania poukazoval na
znalecký posudok č. 92/2012 vypracovaný k dražbe, v ktorom sa uvádza, že k budove sú pristavené
plechové sklady. Tvrdil, že ich postavil pôvodný vlastník a tvoria príslušenstvo k hlavnej veci, preto boli
predmetom dražby. Nikdy počas konania nepredložil zápisnicu o vykonaní dražby, z ktorej by vyplývalo

jeho tvrdenie. Z objednávky na znalecký posudok vyplýva, že predmetom dražby mala byť stavba s.č.
XXX na parc.č. XXXX/XXX, budova práčovne. Na liste vlastníctva č. XXXXX zo dňa 09.11.2012 je
zapísaná ako vlastníčka stavby XXX na parcele č.XXXX/XXX budova práčovne spoločnosť Zdravservis,
ktorá ju nadobudla v roku 2007. Znalecký posudok č. 93/2012 síce popisuje prístavby plechové,
ale zadanie pre vypracovanie znaleckého posudku neboli prístavby, ale stanovenie hodnoty budovy

práčovne.Žalobcapočasceléhokonanianepreukázalžiadendôkaz,žepredmetomdražbyboliajsklady.
Nepreukázal, že jeho právny predchodca sa stal ich vlastníkom a ako vlastník ich mohol previesť kúpnou
zmluvou na neho. Uvedené napokon vyplýva z listov vlastníctva.

Podľa § 121 ods. 1 OZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené

na to, aby sa s hlavnou vecou užívali.

13. Vec považovaná za príslušenstvo musí byť vecou v právnom slova zmysle a preto spôsobilá byť
predmetom občianskoprávnych vzťahov. Táto vec sa mení na príslušenstvo v dôsledku prejavu vôle
vlastníka hlavnej veci, ktorým ju určuje na to, aby sa trvale užívala s hlavnou vecou. Tento prejav

vôle je jednostranný a vlastník ho môže kedykoľvek zmeniť, a tak dosiahnuť oddelenie hlavnej veci
a príslušenstva. Trvalé užívanie sa posudzuje podľa hospodárskeho účelu a vyplýva z povahy veci.
Samostatná povaha príslušenstva spôsobuje, že právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho
prejavu vôle nevzťahujú aj na príslušenstvo. Na to, aby došlo k účinkom právneho úkonu týkajúceho
sa hlavnej veci aj na príslušenstvo, treba predmetom tohto právneho úkonu urobiť aj príslušenstvo.

Ak k tomu nedôjde, nemožno vychádzať z toho, že právnym úkonom došlo aj k prevodu vlastníctva
k príslušenstvu. Z toho vyplýva, že neuvedenie príslušenstva v zmluve môže mať za následok absolútnu
neplatnosť celej zmluvy za predpokladu, ak sa príslušenstvo mienilo previesť, avšak k prevodu nedošlo
pre neurčitosť časti právneho úkonu NS SR 1Sžo/160/2008 z 24.03.2009).

14. Súd prvej inštancie sa správne v dôvodoch rozhodnutia vyporiadal s tvrdením žalobcu, že prístavby
tvorili - príslušenstvo hlavnej veci - práčovne. Správne uviedol, že sklad nikdy nebol užívaný s hlavnou
vecou vlastníkom hlavnej veci. Odvolací súd poukazuje na staré rozhodnutia JUD 19122Sk-21350/25,
z ktorého vyplýva, že pre otázku príslušenstva nerozhoduje len okolnosť, či spolupredané hnuteľné
veci boli predchádzajúcim vlastníkom domu určené k trvalému užívaniu nehnuteľnosti ako hlavnej veci

a či boli v tomto spojení predané, ale je rozhodujúca okolnosť, či i vôľou nadobúdateľa majú slúžiť
účelom hlavnej veci, rozhodnutie JUD18514- 3455/32-veci hnuteľné sú príslušenstvom nehnuteľnosti
ako hlavnej veci len vtedy, keď boli k tomu určené, aby slúžili danému účelu hlavnej veci, ktorému ju jej
vlastník venoval, JUD 18975SK-2611/30 - pri posudzovaní otázky, či hnuteľné veci tvoria príslušenstvo
veci nehnuteľnej v zmysle § 293, 294 a § 296 OZ je rozhodným, či veci boli v deň uzavretia

prevodnej zmluvy skorším vlastníkom nehnuteľnosti k trvalému užívaniu nehnuteľnosti ako veci hlavnej
určené a používané, v tom spojení predané a tiež tak vôľa nadobúdateľa trvale slúžiť účelom hlavnej
veci. Rovnaké stanovisko v JUD18549 veci uvedené a riadne identifikované tiež veci, ktoré sú jej
príslušenstvom (4Cz 25/85).

15. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia jeho vlastníckeho práva ku skladu.
Nepreukázal, že sklad bol predmetom dražby a nadobúdateľ dražby ho ako vlastník mohol zmluvou
previesť na neho. Predmetom kúpnej zmluvy síce boli oba sklady, ale neboli zapísané v katastri
nehnuteľnosti. Údaje katastra sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 kat. zákona). Žalobcanikde nie je zapísaný ako vlastník skladu. Sklad nikdy neslúžil účelu hlavnej veci. Nemôže preto požívať
hlavnú vec. Odvolací súd pre nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní
úspešná. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).