Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Magdaléna Floreková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/119/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417214417
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417214417.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : J.. F. V., nar. XX.
X. XXXX, bytom A., N. X, zastúpený JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, Bratislava, Krížna 14, proti
žalovanej : J.. M. V., XX. X. XXXX, bytom N. X, A., o zrušenie BSM za trvania manželstva, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. 9. 2018 č.k. 8C/44/2017 - 163, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej z m e ň u j e tak, že žalobu
z am i e t a.
Vo výrokoch o zamietnutí návrhov na prerušenie konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p
o t v r d z u j e.
Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a zrušil bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov J.. F. V., nar. XX. X. XXXX a J.. M. V. rod. W., nar. XX. X. XXXX,
ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 24. 9. 2004 a ktoré je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Mestská časť Bratislava - F. N. M., vo zväzku 9, ročník 2004, na strane 19, pod
poradovým číslom 60. Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Zároveň zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania sp.
zn. 13P/327/2014 ako aj do právoplatného skončenia konania sp. zn. 22C/39/2018, oba vedené na
Okresnom súde Bratislava IV. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným
dokazovaním zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa XX. X. XXXX M. A. - F. N. M.. Na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/327/2014 prebieha konanie o rozvod manželstva a o úpravu práv
a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, doposiaľ neskončené. V ďalšom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 25P/80/2015 súd vydal rozsudok, ktorým
upravil pomery manželov k ich maloletým deťom na čas do rozvodu; na základe rozsudku boli tri
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, manžel bol zaviazaný platiť výživné na mal. deti
spolu 1. 200 € mesačne. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že deti v ich záujme
zveril do starostlivosti matky, nakoľko tieto sa pod vplyvom matky s otcom nestretávajú od júna 2016.
Matka v konaní podľa zistenia súdu neprejavila žiadnu snahu o nápravu rodinného prostredia, naopak,
svojimi procesnými návrhmi, sťažnosťami, nespoluprácou s kolíznym opatrovníkom a súdnymi znalcami
spôsobila, že konanie prebieha už viac ako dva roky a situácia v rodine ako aj vzťah detí (vo veku 9,
12 a 13 rokov) k otcovi sa len zhoršuje.
2/ Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že keďže manželia
spolu nekomunikujú, je náročné hospodáriť so spoločným majetkom patriacim do BSM. Je málo
pravdepodobné, že sa tento stav v blízkej dobe zmení, a to z dôvodov na strane manželky, ktorá odmietaakýkoľvek kontakt so žalobcom, a tiež sa odmieta podrobiť poradenstvu, ktoré jej bolo uložené súdom.
V konaní bolo preukázané, že žalovaná si od svojich rodičov za trvania manželstva bez vedomia a
súhlasu žalobcu - manžela požičala sumu 28.000 €, a to v čase, kedy žalobca uhrádzal všetky náklady
spojené s jej bývaním aj s bývaním maloletých detí, pričom zároveň prispieval na výživu maloletých
detí sumou 300 € mesačne, čo žalovaná v konaní o rozvod aj potvrdila. Manželom zároveň vznikol
dlh na plneniach spojených s užívaním bytu, pričom byt užíva od decembra 2014 výlučne manželka
s mal. deťmi (o.i. manžel prispieva na výživu mal. detí, tiež na výživu manželke, čo zahŕňa aj náklady
na bývanie). Manželom vznikol dlh na splátkach hypotekárneho úveru, ktorý sú povinní platiť obaja.
Nakoľko žalovaná nekomunikuje, žalobca sa o prípadných spoločných dlhoch (aj na úverovom účte)
dozvedá až z komunikácie s veriteľom, prípadne v priebehu konaní vedených na súde. Nemožno tak
očakávať, aby za takýchto okolností dokázali manželia hospodáriť so spoločným majetkom. Žalovaná
síce so zrušením BSM nesúhlasila, avšak tvrdenia žalobcu ničím nevyvrátila.
3/ Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že manželstvo si neplní žiadnu zo
svojich funkcií upravených v § 18, § 19 Zák. o rod., vrátane tej hospodárskej. Vzťahy medzi manželmi
sú vážne narušené (manželia spolu nežijú, vôbec spolu nekomunikujú), zároveň spolu nehospodária
(vznikajúnedoplatkynaúverovomúčtezhypotéky),žalovaná sibezvedomiaasúhlasumanželazobrala
na seba záväzok (pôžičku vo výške 28.000 €), žalovaná neuhrádza preddavky za plnenia spojené s
užívaním bytu, ktorý patrí do BSM a v ktorom ona žije s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie preto
uzavrel, že ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva by nebolo v súlade s dobrými mravmi. Za
daných okolností sa manželia nepodieľajú na vytváraní a zveľaďovaní BSM, manželstvo aj s ním
spojené bezpodielové spoluvlastníctvo je len formálnym inštitútom. Zistené okolnosti preto súd prvej
inštancie posúdil ako závažné dôvody odporujúce dobrým mravom, ktoré umožňujú vyhovieť žalobe
žalobcu a zrušiť BSM za trvania manželstva podľa § 148 ods. 2 Obč. zák.
4/ Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrhy žalovanej na prerušenie tohto konania až do
právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Bratislava IV jednak pod sp. zn.
13P/327/2014, keď dospel k záveru, že pre hodnotenie naplnenia predpokladov podľa §
148 ods. 2 Obč. zák. nie je nutné prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o rozvod, kedy
BSMzaniknezozákona.PrípadnýmzrušenímBSMzatrvaniamanželstvanebudeohrozenávyživovacia
povinnosť manžela voči mal. deťom, ako tvrdí žalovaná, pretože vyživovacia povinnosť rodiča trvá až do
času, kedy je dieťa schopné samo sa živiť, a teda nesúvisí s trvaním bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV č.k.
25P/80/2015 - 427 zo dňa 21. 2. 2018, ktorým súd zaviazal žalobcu prispievať na výživu mal. detí
sumou spolu vo výške 1.200 € za mesiac (na čas do rozvodu). Súd prvej inštancie tiež uznesením
zo dňa 22. 6. 2018 č.k. 8C/44/2017 - 142 (v tomto konaní) rozhodol o neprípustnosti vstupu V.
W. a J.. F. W. ako intervenientov do konania, ktorí oznámili súdu vstup do konania, z dôvodu, že sú
veriteľmi pohľadávky voči obom manželom. Následne V. W. a J.. F. W. podali žalobu o určenie, že
sú intervenientmi v konaní, pričom konanie o nej sa vedie na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.
zn. 22C/39/2018. Následne žalovaná navrhla, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia
konania vedeného pod sp. zn. 22C/39/2018. Tento procesný návrh súd prvej inštancie zamietol, nakoľko
ho považoval za nedôvodný. V konaní pod sp. zn. 22C/39/2018 sa nerieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu (§ 164 CSP), keďže akékoľvek rozhodnutie v predmetnom konaní nemá
vplyv na rozhodnutie súdu o zrušení BSM za trvania manželstva.
5/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.
6/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním (č.l. 172 a nasl., č.l. 224 spisu) žalovaná, jej
odvolanie smerovalo proti rozsudku v celom rozsahu, pričom sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Trvala na návrhoch na prerušenie konania. Nesúhlasila
s tvrdením žalobcu, že ona vytvára dlhy; pravdou je pravý opak. Poukazovala na to, že informovala
konajúci súd prvej inštancie o tom, že si hľadá právnu pomoc a tiež súd informovala o svojom rozhodnutí,
že až do uzatvorenia dohody o právnej pomoci s advokátom sa nebude zúčastňovať na pojednávaní.
V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie len cituje lživé vyjadrenia žalobcu, ktorý napr. poukazoval
na závery v znaleckom posudku, ktorý vypracovala znalkyňa W.. V.. Z. H.. K osobe znalkyne žalovaná
uviedla, že na jej podnet nariadilo Ministerstvo spravodlivosti SR výkon dohľadu, nakoľko deti sa
znalkyne báli a odmietli k nej opakovane prísť. Preto tie časti rozsudku, ktoré obsahujú citácie z posudku
znalkyne je nutné odmietnuť. Žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že súd naopak v konaní sp.
zn. 25P/80/2015 rozhodol tak, že všetky tri deti zveril do jej osobnej starostlivosti a nepristúpil tak na
lživé tvrdenia a závery v posudku, v ktorom znalkyňa opísala žalovanú značne zlomyseľne. Vytýkalasúdu prvej inštancie, že o žalobe na zrušenie BSM za trvania manželstva rozhodol ešte skôr , ako bolo
právoplatne rozhodnuté - vrátane odvolania - o zamietnutí jej návrhu na prerušenie konania, uvedené
označila žalovaná za extrémne pochybenie súdu. Z jej listu doručeného na súd dňa 12. 9. 2018 mal
súd vedomosť o tom, že sa rozhodla využiť právo na zastupovanie advokátom, napriek tomu dňa 25.
9. 2008 rozhodol vo veci bez jej prítomnosti na pojednávaní, čím porušil jej ústavné právo konať pred
súdom. Keby súd nezmaril jej ústavné právo, bola by súdu na pojednávaní predložila výpisy z Tatra
banky, a.s. za ostatných 10 mesiacov o tom, že si svoje povinnosti dlžníka vo výške polovice mesačnej
hypotekárnej splátky riadne plní. Tiež nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o tom, že vytvorila
rodinný dlh vo výške 28.000 €, s tým, že si osvojil tvrdenie žalobcu, že dlh použila na vlastné užívanie a
pôžitkárstvo. V skutočnosti prostriedky použila na mesačné výdavky pre deti. Dňa 31. 3. 2015 manžel
bez vysvetlenia opustil rodinu a zablokoval účet až do rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení vo veci
výživného otca v septembri 2017; v tomto období bolo nutné uživiť tri maloleté deti, nakoľko ona bola
vtedy matkou v domácnosti bez vlastného príjmu, starala sa o deti, mala dispozičné oprávnenie na účet,
kam prichádzal žalobcov plat, ktorý však tento pri svojom odchode zablokoval. Deti museli dostávať
stravu, chodiť oblečené, obuté, aby mali na školské potreby, ich záujmové krúžky, čo nebolo možné
zabezpečiť z manželovho dobrovoľného príspevku v sume celkom 360 € mesačne. Preto požiadala
o pomoc starých rodičov, ktorí jej nezištne prispievali na obživu troch detí sumou 1.000 € mesačne až
do doby, kedy bude rozhodnuté o výživnom od otca; jej príjem v tom čase až doteraz predstavuje cca
600 € mesačne, pričom príjem žalobcu predstavoval cca 4.200 € mesačne netto. Žalovaná zdôraznila,
že podľa rozsudku súdu sp. zn. 25P/80/2015 bola určená vyživovacia povinnosť žalobcu na deti spolu
sumou 1.200 € na mesiac, čo zhruba zodpovedá mesačnej pôžičke jej rodičov na deti vo výške 1.000 €
mesačne. Skutočnosť, že si požičiava od starých rodičov peniaze na výživu detí bola žalobcovi známa z
jejpísomnéhopodania,ktoréuviedlavkonanísp.zn.25P/80/2015zodňa 1.4.2015.Súdprvejinštancie
v napadnutom rozsudku nijako nevysvetlil, v čom pôžička od starých rodičov, určená na pokrytie potrieb
detí, odporovala dobrým mravom. Žalovaná poznamenala, že len vďaka pomoci starých rodičov mohla
zabezpečiť deťom potrebnú starostlivosť o deti, ktoré v škole dosahujú školské výsledky so samými
jednotkami, s riaditeľskou pochvalou, či pochvalou triedneho učiteľa, o čom svedčia ich vysvedčenia.
Zotrvala preto na tom, že pôžička vo výške 28.000 € bola použitá na úhradu existenčných potrieb detí.
7/ Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadril žalobca tak, že prioritne navrhoval odvolanie žalovanej
odmietnuť, nakoľko z podaného odvolania nie je zrejmé, z akých odvolacích dôvodov bolo odvolanie
podané. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne zákonom predpokladané odvolacie dôvody, a
toajnapriektomu, ževrámcirozhodnutiabolasúdomprvejinštancieriadnepoučená.Pokiaľbyodvolací
súd nedospel k záveru, že odvolanie je nutné odmietnuť, žalobca navrhoval napadnutý rozsudok
potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca sa k samotnému odvolaniu
žalovanej vyjadril tak, že napadnuté rozhodnutie je podľa jeho názoru vecne správne a súd tiež svojím
procesným postupom neporušil právo žalovanej na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie spĺňa
všetky zákonné požiadavky na odôvodnenie v zmysle § 220 CSP. O procesných návrhoch žalovanej
súd prvej inštancie riadne rozhodol a svoje rozhodnutie aj zdôvodnil. Nie je povinnosťou súdu prvej
inštancie v civilnom spore čakať na to, či si účastník zvolí alebo nezvolí svojho právneho zástupcu
a samotná skutočnosť, že žalovaná oznámila, že tento záujem má, nie je dôvodom na odročenie
pojednávania - špecificky v prípade, ak má žalovaná dlhodobo vedomosť o prebiehajúcom spore a
bola riadne zo strany súdu prvej inštancie poučená o jej procesných právach a povinnostiach. Žalobca
dodal, že súd prvej inštancie mal vedomosť o tom, ako žalovaná realizuje svoje práva účastníka
konania v iných súdnych sporoch, ktoré sú vedené na súde prvej inštancie a akým spôsobom opakovane
marí konanie a toto neúmerne predlžuje. Žalobca vo vyjadrení poukazoval na to, že žalobou sa
domáha zrušenia BSM za trvania manželstva, pretože je názoru, že ďalšie trvanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov by odporovalo dobrým mravom. Manželia sú t.č. v rozvodovom konaní,
ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/327/2014; konanie sa vedie od
decembra 2014 a vec stále nie je meritórne rozhodnutá a vzhľadom na správanie manželky/žalovanej
ani nie je predpoklad, že sa v dohľadnom čase bude môcť vo veci rozhodnúť. Žalovaná v konaní
dlhodobo spôsobuje prieťahy a rôznymi obštrukciami a písomnými podaniami sa odmieta podrobiť
nariadenému znaleckému dokazovaniu. Posledné pojednávanie vo veci rozvodu sa uskutočnilo v máji
2017, na ktorom súd rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania v odbore psychiatria, za účelom
vyšetrenia zdravotného stavu oboch rodičov. Žalobca/otec sa riadne podrobil znaleckému dokazovaniu
a na požiadanie sa k znalcovi dostavil aj poskytol potrebnú súčinnosť. Žalovaná/matka sa opakovane
nedostavuje na termíny určené znalcom a odmieta sa znaleckého dokazovania zúčastniť. Takmer dva
roky žalovaná účelovo znalecké dokazovanie marí. Spis v konaní o rozvod manželstva má už viac
ako 1.300 strán a bežne sa v ňom objavujú rukou písané žiadosti maloletých detí, aby už súd rozhodolvo veci. Napriek snahe súdu sa od r. 2015 nepodarilo uskutočniť pohovor s mal. deťmi, ktoré sú v
osobnej starostlivosti matky, pretože táto systematicky zamedzuje tomu, aby bolo objektivizované,
v akom stave sa mal. deti nachádzajú. Ako zo strany znalkyne tak aj súdu bolo v konaní sp. zn.
25P/80/2015 konštatované, že deti sú zo strany matky manipulované v neprospech otca a matka svojím
konaním systematicky predlžuje všetky prebiehajúce konania. Aj konanie o zrušenie BSM sa žalovaná
pokúsila zahltiť procesnými návrhmi a rôznymi námietkami. Manželstvo účastníkov už niekoľko rokov
neplnížiadnyúčel,manželiaspolunežijú,nehospodáriaspolu,intímnesanestýkajúaaninevychovávajú
spoločné deti, keďže tieto žalovaná použila ako štít v súdnych konaniach, deti sú pod jej absolútnym
vplyvom a dozorom. Žalobca nemôže užívať spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je v BSM, pretože žalovaná
vymenila zámky na spoločnej nehnuteľnosti a zamedzuje mu do nej vstup.
8/ Žalobca vo vyjadrení poukazoval na to, že podľa tvrdenia žalovanej jej rodičia prispievali mesačne na
výživu mal. detí sumou 1.000 € mesačne vo forme pôžičky, čo deklaruje čestným vyhlásením rodičov
z 14. 9. 2017, pričom v rozvodovom konaní žalovaná uviedla, že sa jedná o dar. Údajná zmluva o
pôžičke sa objavila v súdnych spisoch až po niekoľkých rokoch a jej samotný obsah je rovnako neurčitý
ako pôžička sama. Žalobca už 31. 10. 2017 namietal relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu tak
voči žalovanej ako aj voči rodičom. Dodal, že žalovanú vo viacerých súdnych konaniach zastupuje jej
matka, pričom jej „obrana“ spočíva predovšetkým v napádaní všetkých zúčastnených a zastrašovaní
sťažnosťami, súdnymi žalobami. Žalobca v zmysle neodkladného opatrenia, ktoré bolo v celom rozsahu
potvrdené odvolacím súdom, riadne a včas uhrádzal výživné. Dňa 21. 2. 2018 rozhodol Okresný súd
Bratislava IV č.k. 25P/80/2015 - 427 o bežnom výživnom (na mal. V. 500 € mesačne, na mal. V. 400 €
mesačne a na mal. M. 300 € mesačne), ako aj o zročnom výživnom, voči ktorému rozhodnutiu podal
žalobca (otec mal. detí) odvolanie. Pokiaľ ide o bežné výživné, žalobca toto uhrádza riadne a včas,
zročné výživné bude vyriešené po tom, ako predmetné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Žalobca k
námietkam žalovanej ohľadom znaleckého posudku a osoby znalkyne W.. V.. Z. H. uviedol, že sťažnosť
žalovanej bola Ministerstvom spravodlivosti SR vyhodnotená ako nedôvodná. Zároveň zopakoval, že
od odchodu zo spoločnej domácnosti až do 31. 8. 2017 hradil všetky výdavky, ktoré sa týkali spoločnej
domácnosti - hypotekárny úver, poplatky správcovi bytového domu, plyn, elektrinu, koncesionárske
poplatky,daňznehnuteľnosti,internet.Zároveňsapodieľalnavýživnomnamal.deti, ktorésožalovanou
žijú v spoločnej domácnosti. Celkové mesačné náklady, ktoré žalobca uhrádzal v prospech žalovanej a
maloletých detí predstavovali sumu cca 1.200 € mesačne. Vzhľadom na správanie žalovanej žalobca
zmenil od septembra 2017 financovanie nákladov na domácnosť; naďalej hradí polovicu splátky
hypotekárneho úveru na účet matky a zároveň jej zasiela súdom určené výživné na manželku 250
€ mesačne a výživné na mal. deti 1.200 € mesačne. Napriek tomu, že žalovaná býva v spoločnej
domácnosti a od žalobcu dostáva výživné ako na seba tak aj na deti, v ktorom sú premietnuté aj náklady
na bývanie, žalovaná nehradí všetky poplatky smerom k správcovskej spoločnosti a za cca rok, odkedy
žalobca neuhrádza všetky náklady, spojené so spoločným bytom, dlh voči správcovskej spoločnosti
narastá. Aktuálne predstavuje tento dlh takmer 2.000 €. Žalobca uhrádza polovicu hypotekárnej splátky
riadne a včas; z výpisu z účtu, ktorý predložila žalovaná v rámci odvolania, je zrejmé, že žalovaná
uhrádza platby opakovane s omeškaním. Žalovaná informuje súd tendenčne a predkladá mu len tú
časť informácie, ktorú považuje za potrebnú a vhodnú.
9/ Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu neučinili.
10/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania žalovanej (t.j. v celom
rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je dôvodné; napadnutý rozsudok vo veci samej je nutné zmeniť z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. O návrhoch žalovanej na prerušenie konania rozhodol súd prvej
inštancie vecne správne.
11/ Súdu prvej inštancie nič nebránilo v tom, aby na pojednávaní dňa 25. 9. 2018 o žalobe žalobcu
rozhodol, a to aj v neprítomnosti žalovanej. Skutočnosť, že žalovaná listom doručeným súdu prvej
inštancie dňa 12. 9. 2018 (č.l. 154 a nasl. spisu) oznámila, že sa pojednávania vytýčeného na deň
25. 9. 2018 nezúčastní, nakoľko si hľadá právneho zástupcu, nepredstavuje prekážku v zmysle ust. §
183 CSP, t.j. nebola dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie preto neodňal
žalovanej možnosť konať pred súdom, keď si splnil svoju povinnosť a oznámil jej, že ňou uvedený
dôvod jej neúčasti na pojednávaní a dôvod žiadosti o jeho odročenie neakceptuje a pojednávanie
neodročí. (č.l. 157 spisu ). Vzhľadom na to, že žalovanej bola žaloba doručená ešte 7. 2. 2018, súd
si voči nej riadne plnil poučovaciu povinnosť (v rámci nej poučil žalovanú aj o možnosti dať sa v konaní
zastúpiť advokátom), javí sa list žalovanej doručený súdu prvej inštancie dňa 12. 9. 2018 so žiadosťouo odročenie pojednávania z dôvodu zabezpečenia právneho zastúpenia, ako účelová zámienka na
odročenie pojednávania a tým predĺženia konania.
12/ Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zo závažných dôvodov,
najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na
návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva. (§ 148 ods. 1, ods.
2 Obč. zák.).
13/ V zmysle ust. § 148 ods. 1 Obč. zák. je trvanie bezpodielového spoluvlastníctva zásadne viazané
na trvanie manželstva. Účelom inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vo všeobecnosti
zabezpečenie rovnoprávneho postavenia oboch manželov v majetkovej oblasti. Rozhodnutím súdu v
občianskom súdnom konaní bezpodielové spoluvlastníctvo za trvania manželstva zaniká okamihom,
keď ho súd na návrh jedného z manželov zruší právoplatným rozhodnutím. Súd zruší bezpodielové
spoluvlastníctvo len vtedy, ak sú na to splnené závažné dôvody, najmä ak by ďalšie trvanie tohto
majetkového spoločenstva odporovalo dobrým mravom. Za závažný dôvod sa považuje napr.
nehospodárne nakladanie jedného z manželov so spoločným majetkom alebo skutočnosť, že jeden z
manželov sa zámerne nepričiňuje o vytváranie a rozmnožovanie spoločného majetku alebo z príčin,
ktoré spočívajú v jeho osobe, sa nestará o potreby rodiny a spoločnej domácnosti (napr. sústavným
a nadmerným požívaním alkoholických nápojov, či iných omamných prostriedkov a pod.). Závažným
dôvodom na zrušenie uvedeného majetkového spoločenstva môže byť aj skutočnosť, že jeden z
manželov sa neustále zadlžuje, čo by pri uspokojovaní pohľadávok veriteľa (veriteľov) podľa § 147 ods.
1 Obč. zák. zo spoločného majetku mohlo viesť k ohrozeniu bezpodielového spoluvlastníctva. Zrušenie
spoločnej domácnosti samo osebe nie je dôvodom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva.
14/ Teda samotné oddelené spolužitie manželov a nezáujem o ďalšie zachovanie manželstva, čo
navonok demonštruje prebiehajúce rozvodové konanie, nie sú také skutočnosti, ktoré by samé osebe
predstavovali vážny dôvod na zrušenie BSM. K týmto skutočnostiam musí pristúpiť ďalšia skutočnosť,
ktorá je vzhľadom na svoju intenzitu spôsobilá ovplyvniť majetkové spoločenstvo manželov, napr.
týkajúca sa rozsahu či hodnoty spoločného majetku alebo taká skutočnosť, ktorá má dosah na
hospodárenie so spoločným majetkom. Na rozsah či hodnotu spoločného majetku má potom vplyv
napr. také správanie jedného z manželov, ktoré vedie k bezdôvodnému rozpredávaniu či zadlžovaniu
spoločného majetku, alebo tiež také hospodárenie so spoločným majetkom, ktoré môže mať za
následok ťažkú ujmu na veciach či právach či už jedného z manželov alebo na spoločnom majetku.
15/ V súdenej právnej veci sa žalobca žalobou domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva
manželov za trvania manželstva, nakoľko jeho ďalšie trvanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
a to pre konanie žalovanej, ktoré vážne ohrozuje spoločný majetok, žalovaná sa nepričiňuje o jeho
zveľadenie, neprimerane sa zadlžuje. Dôkazom neprimeraného zadlžovania má byť žalovanou tvrdená
existencia pôžičky vo výške 28.000 € od jej rodičov, keď žalovaná tvrdí, že tieto prostriedky jej poskytli
jej rodičia v čase, kedy sa žalobca zo spoločnej domácnosti odsťahoval, ona sama bola bez vlastného
príjmu, starala sa o domácnosť a tri mal. deti, pričom žalobca prispieval na ich výživu sumou len 360
€ mesačne na všetky tri deti spolu (podľa vlastnej úvahy). Pôžička 28.000 € vznikla tak, že žalovanej
jej rodičia vypomáhali mesačne sumou 1.000 € na pokrytie nákladov detí, a to v období, kedy žalobca
uhrádzal celú výšku mesačnej splátky hypotekárneho úveru, rovnako tak všetky náklady spojené s
užívaním bytu (v ktorom žije žalovaná s mal. deťmi), t.j. poplatky správcovi bytového domu, ďalej
elektrinu, plyn, koncesionárske poplatky, daň z nehnuteľnosti, tiež internet. Z vykonaného dokazovania
(vrátane vyjadrenia žalobcu) tak plynie, že na výživu troch maloletých detí prispieval žalobca sumou
360 € mesačne, (ostatné finančné plnenia boli určené na úhradu iných nákladov, nie výživného), ktorá
suma sa ale nejaví ako dostatočná na pokrytie mesačných výdajov na výživu troch mal. detí, ako
sú potraviny, školské potreby, náklady na záujmové mimoškolské aktivity detí, príp. oblečenie a obuv
(t.j. mimo nákladov na bývanie), v čase, kedy žalovaná nemala vlastný príjem, nakoľko bola ženou v
domácnosti a kedy tak nebola schopná výživné od žalobcu (okrem výkonu osobnej starostlivosti o
deti) vyvážiť aj vlastným finančným príspevkom. Potom obranu žalovanej, že nedostatok finančných
prostriedkov na mesačné náklady na výživu detí riešila finančnou výpomocou od jej rodičov, v
podobe pôžičky, nemožno vyhodnotiť ako nereálnu, nedôvodnú a ani ako prejav jej márnotratnosti, či
nezodpovedného neprimeraného zadlžovania sa. Navyše žalobca v konaní neargumentuje tým, že
by žalovaná starostlivosť o deti zanedbávala, chovala sa márnotratne v tom zmysle, že by peniaze
míňala bez uváženia (napr. na nákupy nepotrebných vecí, pobyt na opakovaných krátkodobých či
dlhodobých dovolenkách v situácii, kedy mala napnutý rodinný rozpočet a pod.). Hoci zo spisového
materiálu je zrejmé, že žalovaná masívne manipuluje deti voči žalobcovi, v konaní nebol produkovaný
žiadny dôkaz o tom, že by sa žalovaná deťom (inak) v potrebnej miere nevenovala (čo sa týka
zabezpečenia potrebnej a kvalitnej stravy, ošatenia, obuvi, návštevy krúžkov, prípravy na vyučovanie);naopak, deti dosahujú v škole veľmi dobré výsledky. Preto samotnú skutočnosť, že žalovaná mala
vlastným konaním - bez vedomia žalobcu - zaťažiť spoločné hospodárenie dlhom vo výške 28.000 € za
daných okolností nemožno hodnotiť ako nezodpovedné konanie, vážne ohrozujúce spoločný majetok
(ešte stále) manželov, prípadne ako neprimerané zadlžovanie.
16/ Ani ďalšie žalobcom uvádzané príklady (zmluvná pokuta za Magio box vo výške 150 €, tiež za
nevrátenie/poškodenie ONT v sume 60 €, omeškanie s včasnou úhradou polovice hypotekárnych
splátok, či úhradách za byt) neslúžia ako dôkaz o neprimeranom zadlžovaní sa, či nezodpovednom
produkovaní dlhov žalovanou. Odvolací súd nemá v úmysle bagatelizovať skutočnosť, že žalovaná
nerealizovalaniektoréúhrady,resp.ichrealizovalasomeškaním,tietovšakbolidôsledkomzlejfinančnej
situácie žalovanej, neboli ale prejavom jej nezodpovedného, či márnotratného konania. Rovnako tieto
skutočnosti nedosahujú takú intenzitu, ktorá by ohrozovala spoločný majetok manželov do takej miery,
že by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporovalo dobrým mravom, a teda v
danom prípade nezavdávajú kvalifikovaný dôvod na zrušenie BSM za trvania manželov v zmysle § 148
ods. 1 Obč. zák. Súd prvej inštancie, tým, že žalobe vyhovel, založil svoje rozhodnutie (vo veci samej)
na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo veci samej zmenil podľa § 388 CSP.
17/ Pokiaľ ide o rozhodnutia súdu prvej inštancie o procesných návrhoch žalovanej na prerušenie
konania, tieto sú oba vecne správne. Prvoinštančný súd správne uzavrel, že nezistil dôvody na
prerušenie či už konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/327/2014 alebo na
tom istom súde pod sp. zn. 22C/39/2018, keď ani v jednom z uvedených konaní sa nerieši otázka, ktorá
by mohla mať význam pre konanie v prejednávanej právnej veci (§ 164 CSP). Súd prvej inštancie tiež
postupoval v súlade so zákonom (§ 162 ods. 3 CSP), keď o zamietnutí procesných návrhov žalovanej
na prerušenie konania rozhodol v konečnom rozhodnutí. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na
odôvodnenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku (body 9.2, 9.3, tiež body 15, 16). Odvolací súd
tak v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
18/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; v konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu
trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 % (vychádzajúc z plného úspechu žalovanej
vo veci samej). O samotnej výške trov celého konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
19/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.