Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/68/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720202155
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1720202155.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: R.. B. N., narodený
XX.XX.XXXX, bytom V. X, Z., zastúpený: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s. r. o., advokátska
kancelária,sosídlomNám.Slobody10,Bratislava,IČO:36863904,protižalovanej:W..M.W.,narodená
XX.XX.XXXX, bytom B. L. XX, Z., zastúpená: Majerník & Miháliková, s. r. o., advokátska kancelária,

so sídlom Cukrová 14, Bratislava, IČO: 47 232 200, o odstránenie plotu, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 17. januára 2022 č. k. 46C 51/2020-110 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa proti
žalovanej domáhal uloženia povinnosti odstrániť oplotenie postavené na parcele č. XXX/XX a časti
parcely č. XXX/XX, ktorých vlastníkom je žalobca podľa LV č. XXXX. Žalovanej proti žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak po tom, čo vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť
a nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania. Žalovaná so späťvzatím žaloby
súhlasila,avšaktrvalanatom,abyjejsúdprvejinštanciepriznalnároknanáhradutrovkonaniazdôvodu,
že už vo vyjadrení k podanej žalobe namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

3. O zastavení konania rozhodol podľa § 144 CSP, § 145 CSP a § 146 ods. 1 CSP vzhľadom k tomu, že

žalobca v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení využil svoje dispozičné právo a žalobu vzal
v celom rozsahu späť, pričom žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, majúc za to, že žalobca
späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania. Poukázal na vyjadrenie žalovanej k žalobe ohľadom
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a zohľadnil, že žalobca vzal žalobu späť na pojednávaní po tom,

ako súd prvej inštancie oboznámil strany sporu s predbežným právnym posúdením veci. Konštatoval,
že zastavenie konania zavinil práve žalobca. Z uvedeného dôvodu priznal žalovanej nárok na náhradu
trov konania, nakoľko posúdil, že mala v konaní plný úspech.

5. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku o nároku na náhradu trov konania podal riadne a včas
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca z dôvodu § 365 ods. 1 písm. h) CSP

(nesprávne právne posúdenie veci) a žiadal ho v tomto rozsahu zmeniť a žalovanej nárok na náhradu
trov konania nepriznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Zopakoval, žesa domáhal odstránenia plotu, ktorý právny predchodca žalovanej postavil na jeho pozemku. Právny
zástupca žalovanej však vo svojej argumentácii poukázal na skutočnosť, že plot nebol prostredníctvom
darovacej zmluvy prevedený do vlastníctva žalovanej spolu s pozemkom. Uviedol, že po dopyte

na katastri nehnuteľností nadobudol vedomosť, že v prípade 99,9% či už kúpnopredajných alebo
darovacích zmlúv, ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva k pozemku, sa neuvádza osobitne
prevod vlastníctva k plotu, priam sa toto prevádza ako súčasť pozemku. Nemožno teda hovoriť o
zaužívanej praxi, o ktorej by mal alebo mohol žalobca mať vedomosť. Bol toho názoru, že ak by bolo
nutné v každej darovacej alebo kúpnopredajnej zmluve osobitne prevádzať vlastnícke právo k plotu,

veľké percento týchto zmlúv by do príslušného katastra nehnuteľností nemohlo byť zapísaných, pretože
by takéto ustanovenie v zmluve chýbalo. Tiež uviedol, že na rozdiel od minulosti, kedy bol podmienkou
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti znalecký posudok obsahujúci všetko príslušenstvo či
súčasti predmetnej nehnuteľnosti ako je oplotenie, studňa, stromy, v súčasnosti toto absentuje, a teda
nie je možné zistiť vôľu prevádzateľa. Darovacia zmluva, prostredníctvom ktorej žalovaná nadobudla
vlastníctvo k pozemku, nie je podľa neho verejnou listinou, teda nie je verejne prístupná, keď kvôli tomuto

faktu nemal žalobca k nej prístup, a teda nemohol sa oboznámiť s jej obsahom a nadobudnúť vedomosť,
že prevod vlastníckeho práva k plotu nie je jej predmetom. Vo všeobecnosti nemá tretia osoba prístup k
takýmto zmluvám, teda nemá možnosť nadobudnúť túto vedomosť inak ako od strán právneho vzťahu.
Podotkol, že až na pojednávaní a po vypočutí svedka R.. V. W., právneho predchodcu žalovanej, sa
oboznámil s jeho vôľou nepreviesť vlastnícke právo k plotu spolu s vlastníckym právom k predmetnému

pozemku. Nemal teda ani možnosť žalobu vziať späť skôr. Navyše tiež podotkol, že právny zástupca
žalovanej sa vo svojej argumentácii a odôvodnení nedostatku pasívnej legitimácie a prečo nedošlo k
prevodu vlastníckeho práva plotu riadil judikatúrou, no slovenské právo vychádza z rímskeho práva,
ktorésaodvíjaodpísanéhoprávaanie,akojetovprípadeanglosaskéhoprávnehosystému,zjudikatúry
resp. precedensov.

6. Žalovaná v odvolacej replike realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu s odvolaním
žalobcu proti rozhodnutiu o jej nároku na náhradu trov prvoinštančného konania nesúhlasila z dôvodu,
že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o tom, že nemal
vedomosť o vlastníctve oplotenia. Mala za to, že v rámci konania bolo dostatočne preukázané, že

predmetný plot spĺňa predpoklady príslušenstva veci a nie jej súčasti, a že na prevod príslušenstva sa
požaduje výslovné prejavenie vôle vlastníka previesť aj príslušenstvo veci. Z jej vyjadrenia k žalobe
považovala za zrejmé, že namietala nedostatok svojej pasívnej legitimácie, a preto je žaloba podľa
nej zjavne nedôvodná a bezúspešná. Všetky procesné úkony po vyjadrení boli podľa nej spôsobené
výlučne neochotou žalobcu akceptovať skutočnosť, že konanie začal proti osobe, ktorá nie je pasívne

legitimovaná. Pripomenula, že žalobca je a od počiatku bol v konaní zastúpený advokátom, od ktorého
mohol a mal legitímne očakávať, že už pri podaní žaloby posúdi, či je predmetný plot súčasťou alebo
príslušenstvom veci, alebo najneskôr po doručení vyjadrenia upozorní žalobcu, že ďalšie pokračovanie
v konaní je zjavne bezúspešné, keďže žalovaná nie je vlastníčkou predmetného plota. Upozornila, že
žalobca vo svojom odvolaní uvádza nepravdivé skutočnosti, a to že sa o vôli nepreviesť vlastnícke právo

na žalovanú dozvedel až po vypočutí svedka pána R.. V. W.. Žalovaná k tomuto tvrdeniu uviedla, že síce
pán R.. V. W. bol dňa 17.1.2022 prítomný na pojednávaní, ale k jeho vypočutiu pred súdom v postavení
svedka nikdy nedošlo. Konštatovala, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada
úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej
zodpovednostizazavineniebolatransformovanádopodobyvyjadrenejv§256CSPaznamená,žetrovy

je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto
ich vznik zavinil. (...) Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože
nie z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že
konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola

žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
V tejto súvislosti uviedla, že žalobca nijako nepreukázal, že žalovaná nemá na náhradu trov konania
nárok. Žiadala odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v súlade s ustanovením
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.

7. V ďalšom odvolacom vyjadrení sa žalobca pridržiaval argumentácie a tvrdení uvedených vo svojom
odvolaní.8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje ustanovenie § 256 ods. 1
CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

10. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie

muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá
zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania.
Preto, ak žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný
hradiť trovy konania žalovanému. Dôvodnosť podania žaloby sa v tomto prípade posudzuje len
procesne, t.j. z hľadiska výsledku správania sa žalovaného k nároku žalobcu. V prípade zastavenia
konania v dôsledku späťvzatia žaloby preto nie je vôbec právne významné hmotnoprávne posúdenie

otázky vecnej legitimácie v spore, ale len posúdenie toho, či vzal žalobca späť žalobu z dôvodu takého
správania sa žalovaného, v dôsledku ktorého sa domohol práva (nároku) žalovaného žalobou a ďalšie
vedenie konania by tak bolo bezpredmetné. V danom prípade vzal žalobca späť žalobu z iných dôvodov
ako pre správanie sa žalovanej v zmysle žalobnej požiadavky.

11. I prípadná dôvodnosť žaloby môže byť podľa CSP len dôvodom pre nepriznanie náhrady trov
konania,aksúdtútodôvodnosťžalobyuznázadôvodhodnýosobitnéhozreteľaprirozhodovaníonároku
na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP. V preskúmavanej veci však okrem vyššie uvedeného
odvolací súd dospel k záveru, že o takýto prípad hodný osobitného zreteľa nemôže ísť, keďže žalobca
ako pán sporu (dominus litis) je zodpovedný za voľbu subjektu na žalovanej strane, keď prípadná

absencia pasívnej vecnej legitimácie v spore by viedla k zamietnutiu jeho žaloby. Strana sporu pred
iniciovaním súdneho konania je zodpovedná za zistenie všetkých skutkových a právnych okolností pre
účely svojho úspechu vo veci. Ust. § 257 CSP má na mysli moderačné právo súdu za účelom zmiernenia
neprimeranej tvrdosti rozhodnutia o náhrade trov konania na základe sociálneho aspektu zohľadniac
osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch strán sporu, alebo na základe postoja strán v konaní

(záujem o mimosúdne vyriešenie sporu, ako aj kvalifikovaná snaha zistiť skutkové a právne okolnosti
pred iniciovaním súdneho konania). V danom prípade dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti
aplikácie ust. § 257 CSP pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, nakoľko žalobca
sociálne aspekty jeho aplikácie netvrdil a iné aspekty (postoj strán v konaní, nezistenie rozhodných
skutkových a právnych okolností) neboli takého charakteru, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôvod

osobitného zreteľa odôvodňujúci aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku žalovanej voči žalobcovi na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, s

tým, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia a taktiež z odvolania žalobcu a z vyjadrenia žalovanej
k nemu je zrejmé, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v
plnom rozsahu.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v

konaní podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a tento nárok priznal v odvolacom
konaní plne úspešnej žalovanej v plnom rozsahu, keď o ich výške opäť rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).