Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200579
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1418200579.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu:

M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X, K., zast.: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 18, Bratislava, IČO: 36 867 683, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť,
a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, substitučne JUDr.
Ľudovítom Havranom, advokátom, so sídlom Šoltésovej 18, Bratislava, o zaplatenie 6.214,95 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.214,95 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.02.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
6.214,95 eur na tom skutkovom základe, že Okresný úrad K., odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom
E. XX, K. (ďalej len „Okresný úrad Bratislava“) vydal dňa 18.01.2017 rozhodnutie č. U.-K.-U.-XXXX/
XXXXX/GRJ, právoplatné dňa 15.02.2017, v zmysle ktorého vyvlastnil nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu v prospech žalovaného nachádzajúce sa v k.ú. O. K., okres K. T., obec: K. - m.č. O. K.,
nasledovne:
- parc. reg. „N.“, č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4.887 m2, zapísaná na LV XXXX, pričom podiel žalobcu

bol vo veľkosti 1/1 z celku, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. X-XX/XXXX zo dňa 21.09.2015
odčlenil diel č. XXX o výmere 101 m2,
- parc. reg. „N.“, č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4.887 m2, zapísaná na LV XXXX, pričom podiel žalobcu
bol vo veľkosti 1/1 z celku, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. X-XX/XXXX zo dňa 21.09.2015
odčlenil diel č. XXX o výmere 182 m2,
- parc. reg. „N.“, č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4.887 m2, zapísaná na LV XXXX, pričom podiel žalobcu
bol vo veľkosti 1/1 z celku, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. X-XX/XXXX zo dňa 21.09.2015

odčlenil diel č. XXX o výmere 32 m2,
t.j. spolu sa so žalobcovej parcely vyvlastnila celková výmera 315 m2 (ďalej len „pozemky“), a to
ako trvalý záber za hodnotu určenú znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným dňa 04.03.2016
Slovenskou technickou univerzitou v K., Stavebnou fakultou STU, Ústavom súdneho znalectva, so
sídlom P. XX, K. (ďalej len „znalecký posudok STU“), spolu vo výške 22.900,50 eur, čomu zodpovedá
hodnota pozemkov 72,70 eur/m2. Okresný úrad K. začal vyvlastňovacie konanie na základe podania
žalovaného zo dňa 04.08.2015 označené ako „Preložka cesty II/572, diaľnica D4 - M. O. K.“ k.ú. O. K.

- návrh na vyvlastnenie nehnuteľností, pričom vyvlastňovanou osobou bol žalobca. Čo sa týka výšky
náhrady za vyvlastňované pozemky žalobca nesúhlasil s výškou náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola
určená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vyhotoveným spoločnosťouX, a.s., P. V. XX, K. vo výške
52,79 eur/m2, preto bol z jeho strany v správnom konaní predložený znalecký posudok č. 19/2015(hodnota pozemkov bola stanovená vo výške 92,43 eura/m2) vypracovaný T.. T. Č., znalcom, so sídlom
O. C. XX, XXX XX K.. Okresný úrad Bratislava požiadal o vypracovanie ďalšieho - nového znaleckého
posudku, ktorý mal stanoviť všeobecnú hodnotu vyvlastňovaných pozemkov, ako aj posúdiť odlišnosť

žalobcom predložených znaleckých posudkov. V nadväznosti na to bol vypracovaný znalecký posudok
X, z ktorého Okresný úrad K. bez zohľadnenia všetkých relevantných skutočností len prevzal cenu
nehnuteľnosti a vo svojom rozhodnutí konštatoval, že určil cenu vyvlastňovaných pozemkoch na 72,70
eur/m2. Žalobca poukázal na to, že Okresný úrad K. nepostupoval v súlade s právnymi predpismi
SR a ním prebratá cena zo znaleckého posudku X nemôže zodpovedať primeranej náhrade, ako

to vyžaduje Ústava SR a ďalšie právne predpisy, ako aj ustálená súdna prax. Poukázal tiež na to,
že X v K., XXX/XXXX X, Ústav súdneho znalectva pre Okresný úrad K. vypracovávala v priebehu
krátkeho obdobia viacero (min. niekoľko desiatok) znaleckých posudkov, pričom ich texty sa nápadne
podobajú, a to bez ohľadu na lokalitu (katastrálne územie). Navyše ceny určené v znaleckom posudku
X sú vypočítavané rovnako pre jednotlivé katastrálne územia, bez ohľadu na individuálne zhodnotenie
vyvlastňovaných nehnuteľností (prístup k pozemkom, ich rozloha, umiestnenie a pod.), ďalej z neho

nevyplýva, ako bola cena za vyvlastňované pozemky určená a či zodpovedá trhovej cene nehnuteľností
tak, ako je to predpokladané vo vyvlastňovacom zákone a v nálezoch Ústavného súdu ako aj v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Mal za to, že opierajúc sa o hodnotu pozemkov
stanovených znaleckým posudkom ním predloženým, mala byť náhrada za vyvlastnenie nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. O. K., okres K. T., obec: K. - m.č. O. K., určená nasledovne:

- za odčlenený diel č. XXX o výmere 101 m2 mala byť náhrada v celkovej výške 9.335,43 eur, pričom
vyvlastnená bola za 72,70 eur/m2, tzn. za náhradu vo výške 7.342,70 eur - rozdiel je vo výške 1.992,73
eur),
- za odčlenený diel č. XXX o výmere 182 m2 mala byť náhrada v celkovej výške 16.882,26 eur, pričom
vyvlastnená bola za 72,70 eur/m2, tzn. za náhradu vo výške 13.231,40 eur - rozdiel je vo výške 3.590,86

eur),
- za odčlenený diel č. XXX o výmere 32 m2 mala byť náhrada v celkovej výške 2.957,76 eur, pričom
vyvlastnená bola za 72,70 eur/m2, tzn. za náhradu vo výške 2.326,40 eur - rozdiel je vo výške 631,36
eur).
Poukázal na to, že jeho pozemky boli vyvlastnené ako trvalý záber za celkovú náhradu 22.900,50 eur, čo

nemôže predstavovať primeranú náhradu, ktorú predstavuje suma vo výške 29.115,42 eur. Vzhľadom na
uvedenéžiadal,abysúduložilžalovanémupovinnosťkdoplateniurozdielumedzisumouzavyvlastnenie
uvedenou v rozhodnutí (22.900,50 eur) a sumou predloženou žalobcom (29.115,42 eur), tzn. k úhrade
sumy vo výške 6.214,95 eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že ak sa
náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť v súlade s ust.
§ 111 ods. 2 Stavebného zákona. Podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota
pozemku alebo stavby alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určená znaleckým posudkom
podľa osobitného predpisu, a to podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Mal za to,
že Okresný úrad K. dostatočne popísal a uviedol, na základe akej úvahy dospel k určeniu výšky
náhrady za vyvlastnenie a z akých skutočností vychádzal pri určení tejto výšky, riadne sa vysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Nakoľko nedošlo ku konsenzu v otázke výšky náhrady,
Okresný úrad K. legitímne zvolil postup v zmysle ust. § 8 ods. 3 zák. č. 129/1996 Z. z. o niektorých

opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v platnom znení, keď
s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázal vyvlastneného bez prerušenia konania na
súd. Žalovaný uviedol, že nie je v právomoci okresného úradu upravovať alebo dopodrobna analyzovať
závery znaleckého posudku. S otázkou primeranosti náhrady sa musí vysporiadať výhradne znalec,
nakoľko jedine tento subjekt je oprávnený a odborne spôsobilý vyčísliť jej výšku. Okresný úrad K.

preto nebol povinný zohľadňovať rôzne faktory pri určení ceny za vyvlastnenie tak, ako tvrdí žalobca.
Žalovaný mal za to, že znalecký posudok X, na základe ktorého správny orgán určil výšku náhrady, je
dostatočným, zákonným a relevantným podkladom pre určenie primeranosti náhrady. Ani žalovanému,
ani správnym orgánom neprináleží spochybňovať obsah znaleckého posudku, nakoľko úvahy znalca
obsiahnuté v znaleckom posudku zodpovedajú zásadám logiky, a teda znalecký posudok je v plnom

rozsahu preskúmateľný. Na základe uvedeného priznanú náhradu za vyvlastnenie vo výške 22.900,50
eur považoval za adekvátnu, primeranú, riadne vyčíslenú a správne odôvodnenú, Okresný úrad K.
vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, zistil presne a úplne skutočný stav veci, čím došlo ksprávnemu určeniu náhrady, nakoľko Okresný úrad K. vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý je riadne
odôvodnený, preskúmateľný a zodpovedá zásadám logiky.

3. Žalobca poukázal na to, že pri inštitúte vyvlastnenia (v ktorom je irelevantná vôľa vlastníka) sa jedná
o nenávratné a trvalé odňatie vlastníctva k veci, t.j. nie je možné naň hľadieť ako na stav, keď sa vlastník
na základe vlastnej dobrovoľnej vôle rozhodne k predaju nehnuteľnosti, ktorá sa navyše za určitých
okolností opäť môže stať jeho vlastníctvom. Pri vyvlastnení ide o nezvratný stav. Táto skutočnosť sa síce
nedá znaleckým posudkom ohodnotiť, avšak je okolnosťou, ktorá nemá a nemôže byť opomínaná. Je

zrejmé, že koeficient „násilného“ odňatia neexistuje, je však na mieste, aby sa z morálneho hľadiska, ako
aj z hľadiska dobrých mravov naň prihliadalo. Vyvlastnenie je zásahom do vlastníckych práv majiteľov
pôdy, ktorý v dôsledku výstavby o svoje pozemky navždy prídu bez toho, aby mohli mať na takéto
rozhodnutie akýkoľvek vplyv. Je to relevantný zásah nielen do majetkovej, ale veľakrát aj do psychickej
sféry vyvlastňovaného. Preto vyvlastnenie má byť realizované tak, aby v čo najväčšej miere eliminovalo
dopad na vyvlastňovanú osobu, a to aj prostredníctvom ceny za vyvlastňovanú vec.

4. Žalovaný mal za to, že žalobcom požadovaný nárok v podobe uplatnenia ďalšieho „koeficientu za
násilné odňatie“ je nedôvodný a nemá oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Poukázal
pritom na § 111 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v platnom znení a § 8 ods. 3 zák. č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie

prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, z ktorých je zrejmé, že náhrada za vyvlastňovanú
nehnuteľnosť a jej primeranosť sa stanovuje len podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom.
Určenie tejto trhovej ceny sa vykonáva striktne podľa ustanovení vyhlášky MS SR č. 490/2004 Z. z.
ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška však neráta s navýšením ceny, ktoré má byť odôvodnené

násilným odňatím a spravodlivosťou navýšenia z pohľadu morálneho hľadiska a dobrých mravov. S
takýmto navýšením neráta ani Stavebný zákon a iné príslušné právne predpisy.

5. Žalobca poukázal na to, že správny orgán je síce viazaný hodnotou uvedenou v znaleckom posudku,
ale toto nemôže viazať v rozhodovaní samotný súd. Súd je tým subjektom, ktorý je oprávnený k tomu,

aby zohľadňoval jednotlivé prípady a okolnosti vstupujúce do vyvlastnenia, a teda aby zohľadnil napr.
aj dobré mravy, dôvody vyvlastnenia, účel vyvlastnenia a pod. V právnom štáte musí existovať možnosť
(orgán), ktorý takého nútené zásahy zohľadní. Žalobca ďalej poukázal na personálne prepojenie
spoločnosti Z.- Komercia, a.s. a X, a to dvomi osobami nachádzajúcimi sa tak v orgánoch spoločnosti
F., a.s. ako aj na X. Jednou osobou je V.. T.. M. K., O.., ktorý je zároveň zamestnancom X (pôsobí

na katedre technických stavieb) a tiež T.. Z. L. - externý pracovník X. Poukázal tiež na to, že znalecký
posudok vypracovaný X, je podpísaný V.. T.. J. O., O.., ktorá je v zozname vedenom Ministerstvom
spravodlivosti SR vedená ako znalec v odbore - stavebníctvo - odhad hodnoty stavebných prác (znalec
pre potreby oceňovania nehnuteľností by mal byť z odboru a odvetvia „odhad hodnoty nehnuteľností).
Preto mal za to, že znalecký posudok X nie je spôsobilým k ohodnoteniu vyvlastnených nehnuteľností.

6. Žalovaný uviedol, že aplikácia korektívu dobrých mravov a morálnych hľadísk na určenie náhrady
predstavuje abstraktnú a nemerateľnú zložku, ktorá nemôže byť uplatňovaná v rámci tohto špecifického
konania. Nie je zrejmé, akým výpočtom by žalobca (resp. súd) aplikoval dobré mravy a morálne hľadiská
na ohodnotenie tej-ktorej parcely. Aby súd mohol konať v zmysle predstavy žalobcu, je potrebné prijať

novelu príslušných všeobecne záväzných predpisov, ktorá by presne a určito definovala, aké peňažné
plnenie (t.j. z akých zložiek a akou formou sa má vyčísliť) je súd oprávnený žalobcovi priznať ako
„satisfakciu“navyšeknáhradezavyvlastnenieurčenejznaleckýmposudkom,atovprípadevyvlastnenia
nehnuteľností s určitými osobitými vlastnosťami označovanými žalobcom. Žiadny všeobecne záväzný
právny predpis však v súčasnosti výslovne nesplnomocňuje a neoprávňuje súd, aby rozhodoval o

výške náhrady za vyvlastnenie na základe inej metodiky než správny orgán konajúci o vyvlastnení.
K personálnym prepojeniam spomínaným žalobcom uviedol, že z verejne dostupných informácií je
zrejmé, že V.. T.. M. K., O.. a T.. Z. L. (ako členovia dozornej rady spoločnostiX, a.s.) sú zároveň aj
spolupracovníkmiXXX/XXXXv K.. Uvedená skutočnosť však automaticky sama osebe nemôže zakladať
a odôvodňovať žalobcove obavy a podozrenia o (ne)objektívnosti znaleckého posudku X. Navyše, tieto

osoby neboli ani riešiteľmi znaleckého posudku. Hoci je za Slovenskú technickú univerzitu v K. (ako
znaleckýústav)vznaleckejdoložkepodpísanáV..T..J.O.,O..spolusO..T..A.F.,O..,znaleckýposudok
vypracovali jeho riešitelia: T.. G. Q., O.., T.. B. C., O.. (pozn. súdu T.. A. W., O..), a T.. M. B.. T.. Q. a T..
C. (pozn. súdu T.. A. W., O..) sú evidovaní v zozname znalcov v odbore: Stavebníctvo, odvetvie: Odhadhodnoty nehnuteľností, čo ich celkom zrejme kvalifikuje a oprávňuje vypracovať znalecký posudok na
príslušný účel. K namietanej oprávnenosti T.. M. B., participovať na znaleckom posudku X žalovaný
uviedol, že ide o doktorantku, ktorá sa môže pod záštitou X podieľať na vypracovaní znaleckého

posudku, pokiaľ bol tento podpísaný kompetentnými osobami, k čomu v tomto prípade došlo.

7. Žalobca poukázal na znalecký posudok T.. O. Z. č. XX/XXXX, ktorý si nechal vypracovať podľa §
209 C.s.p., a ktorý potvrdzuje oprávnenosť požadovanej sumy ako primeranej náhrady. Poukázal tiež
na ďalšiu osobu, ktorá tvorí priame personálne prepojenie medziX, a.s. a X, ktorá vypracovala znalecký

posudok, ktorý bol podkladom pre určenia náhrady za vyvlastnenie. Touto osobou je V.. T.. J. O., O..,
ktorá ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti podpisovala znalecký posudok X. V zmysle
úplného výpisu obchodnej spoločnosti z obchodného registra vyplýva, že V.. T.. J. O., O.. bola do
27.09.2012 priamo členom predstavenstva spoločnostiX, a.s. a aktuálne je zamestnancom XXX/XXXX.
Ďalej uviedol, že osoba, ktorá je za riešiteľa uvedená v znaleckom posudku X, je T.. M. B., ktorá je na
doktorandskom štúdiu na X v oblasti teórii a konštrukcii pozemných stavieb a je odbornou asistentkou V..

T..J.O.,O..aniejeevidovanáakoznalecznaleckéhoústavuXaniakoznalecvovšeobecnosti.Vďalšom
poukázal na viaceré pochybenia v znaleckom posudku X, a to na dátum vypracovania znaleckého
posudku, pričom deň obhliadky, rovnako ako dátum vypracovania posudku je uvedený ako 16.12.2015 v
čase, keď X nemala ešte vedomosť, že bude znalecký posudok vypracovávať (vypracovanie znaleckého
posudku bolo objednané listom zo dňa 17.02.2016). Vo viacerých znaleckých posudkoch bola použitá

tá istá fotodokumentácia, ktorá nezodpovedá skutočnému stavu, netýka sa konkrétnej vyvlastňovanej
parcely. V znaleckom posudku je uvedené, že predmetné pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného
územia obce, keďže znalec vychádzal zrejme len z výpisu z LV, pričom pozemky sa nachádzajú v
zastavanom území obce. Ďalej bolo v znaleckom posudku X uvedené, že vyvlastnené pozemky majú
nepravidelný tvar a že výrazne prevyšuje dĺžka, pozemky v dĺžkovom pomere na seba nenadväzujú.

Uvedené však bolo spôsobené v dôsledku konania žalovaného, ktorý svojimi zásahmi rozdrobil pôvodne
celistvé územia. Žalobca poukázal tiež na rozdielny prístup rovnakých riešiteľov znaleckých posudkov
X, keď pri využití povyšujúceho faktora v niektorých prípadoch uviedli, že sa vôbec nevyskytuje (napr.
znalecký posudok X č. XX/XXXX str. X alebo str. XX), avšak v iných znaleckých posudkoch vyslovene
uvádzajú, že samotným dôvodom pre využitie povyšujúceho faktora je skutočnosť existencie územného

rozhodnutia na umiestnenie stavby (napr. Znalecký posudok X č. XX/XXXX, str. XX, alebo č. XX/XXXX
str. XX, a iné, v ktorých X má dôvod pre použitie povyšujúceho faktora). Ďalej žalobca poukázal na to,
že v O. bola znaleckými posudkami stanovená cena vo výške 103,57 eur/m2 za pozemky pod líniovú
stavbu, R. (G.) 96,75 eur/m2, v K. K. vo výške 105,54 eur/m2. Najnižšia cena v znaleckých posudkochX,
a.s. a následne aj v znaleckých posudkoch X sa týkala vždy nehnuteľností v k.ú. O. K. v porovnaní s iným

rovnocennými nehnuteľnosťami v iných lokalitách okresu K., čo mohlo byť spôsobené tým, že práve k.ú.
Podunajské Biskupice predstavuje najväčší záber samotnej stavby.

8. Žalovaný uviedol, že s poukazom na osobu žalobcu, je aplikácia takých zložiek náhrady ako sú dobré
mravy a morálne hľadisko vyvlastnenia absolútne vylúčená, čo preukazujú verejne známe a dostupné

informácie, ktoré poukazujú na skutočnosť, že žalobca vedel kadiaľ povedie diaľnica a systematicky
vykupoval pozemky v tejto lokalite od osôb, ktoré o projekte výstavby diaľnice nemali vedomosť. Žalobca
preto celkom zrejme nemá k pozemkom žiadny emocionálny a osobný vzťah a vykupoval ich vedome
len za účelom dosiahnutia zisku. Taktiež sa jedná o žalobcovo podnikateľské riziko, že musel počítať
s tým, že žalovaný nevykúpi, resp. nevyvlastní všetky parcely žalobcu v plnom rozsahu, ktoré v danej

lokalite vykúpil. Pokiaľ ide o cenové údaje spomínané žalobcom uviedol, že každý znalecký posudok
je vypracúvaný individuálne, aby čo možno najpresnejšie ohodnotil tú - ktorú parcelu. Navyše, každá
parcelajeosobitá,pričommôžemaťcelkominécharakteristickévlastnosti,nežináposudzovanáparcela
v rovnakom katastrálnom území. Uvedené odlišnosti sa následne musia odzrkadliť aj na iných vstupných
hodnotách, ako aj na hodnotách početných koeficientov, ktoré je potrebné použiť na vyčíslenie príslušnej

všeobecnej hodnoty nehnuteľností.

9. Žalobca odmietol, že by v súvislosti s nadobúdaním pozemkov konal nezákonným spôsobom.
Poukázal na to, že ide o činnosť súvisiacu s jeho podnikateľskými aktivitami. Okrem toho, svoj nárok
neopiera o dobré mravy a iné osobitosti, ale výlučne o trhovú hodnotu pozemkov určených v znaleckých

posudkoch predložených vo vyvlastňovacom konaní. V ďalších podaniach žalobca poukázal na kúpne
zmluvy, na základe ktorých žalovaný odkúpil od tretích osôb parcely, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti s
parcelami v k.ú. O. K., ktoré mu boli vyvlastnené (ide o parcely ktorých spravodlivej náhrady sa žalobca v
tomto konaní domáha), pričom kúpna cena, ktorú žalovaný za tieto pozemky uhradil tretím osoba nebolavo výške 57,79 eur/m2, ktorá bola žalovaným ponúknutá žalobcovi, ale žalovaný uhradil tretím osobám
kúpnu cenu vo výške 102,20 eur/m2. Jedná sa pritom o pozemky v rovnakej kvalite a charakterizácie.
Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný odkúpil pozemky pod líniovú stavbu od tretích osôb v obvode

K. T. za sumu 186,42 eur/m2 a za sumu vo výške 131,92 eur/m2, pričom tieto pozemky sa navyše
nachádzajú aj v ochrannom pásme elektroenergetických zariadení, ďalej za sumu 99,78 eur/m2, za
sumu 98,95 eur/m2 a za sumu 89,05 eur/m2.

10. Žalovaný poukázal na to, že žalobcom spomínaná cena pozemku 186,42 eur/m2 sa týka pozemku v

katastrálnom území G. (m. č. P.Ž.) s úplne inou charakteristikou, než majú vyvlastnené pozemky žalobcu
posudzované v tomto súdnom spore. V danom prípade boli predmetom prevodu a ohodnocovania
špecifické pozemky v spojení s prevádzkovou budovou, drevenou budovou (zostava UNIMO), drobnými
stavbami a vonkajšími úpravami. Úlohou znalca bolo teda stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností
určených na demolácie stavebných objektov A. XXX-XX (prevádzková budova) a A. XXX-XX (zostava
UNIMO), vrátane príslušenstva, v k.ú. G. pre účely majetkovoprávneho vysporiadania stavby Rýchlostná

cesta R7 K. C. - K. O.. Uviedol tiež, že kúpne zmluvy s jednotkovou všeobecnou hodnotou pozemkov
85,18 eur/m2, na ktoré poukázal žalobca, uzatváralo predošlé vedenie žalovaného, pričom aktuálne
vedenie žalovaného sa nevie vyjadriť k osobitostiam tohto prevodu.

11. Žalobca napokon poukázal na to, že náhradou za vyvlastnenie sa má zabezpečiť, aby boli majetkové

pomery vyvlastňovaného po vyvlastnení rovnaké, ako pred ním. Žalovaný svojím konaním zohľadňujúc
výlučne jeho záujmy roztrieštil pôvodne unikátnu nehnuteľnosť, ktorá svojím tvarom (cca 550 m x 400
m) a pozíciou vytvárala mimoriadne výhodné podmienky pre realizáciu podnikateľských zámerov. V
dôsledku konania žalovaného došlo k rozparcelovaniu tejto jedinečnej parcely až na 28 neforemných
a nepravidelných parciel, pričom žalovaný si vybral na vyvlastnenie len jej hodiace sa časti. Vďaka

rozčleneniu pozemku nastala situácia, že žalobcovi nie je umožnený vstup, resp. iba za neprimeraných
ťažkostí na zostatkové parcely. Navyše tieto zvyškové časti pozemku spadajú aj do tzv. ochranného
pásma diaľnic, čo je len ďalším obmedzením možnosti hospodárneho využitia. Pôvodný pozemok mal
prístup z asfaltovej časti, v jeho ekonomickom dosahu sú umiestnené aj inžinierske siete. Rozdelením
tejto jedinečnej parcely však došlo k tomu, že v obsahu ZPX, a.s. ako aj znaleckom posudku X

bolo umožnené znalcom skonštatovať, že pozemky sú nepravidelného tvaru, bez možnosti prístupu
po komunikácii a pod. Bolo však povinnosťou znalcov pristupovať k oceneniu pozemku tak, aby sa
zohľadnila jej pôvodná unikátnosť, jej tvar, rozloha, umiestnenie, prístupu z komunikácie, napojenia na
inžinierske siete a pod.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcom uvádzané vyššie kúpne ceny v katastrálnom území Nivy
(pozemky v hodnote 186 eur/m2 bez koeficientu 1,2 ide o sumu 155,35 eur/m2 a pozemky v hodnote
133 eur/m2 bez koeficientu 1,2 ide o sumu 110 eur/m2) boli spôsobené tým, že pozemky mali
celkom iné umiestnenie a inú charakteristiku z dôvodu polohy - zmiešaná priemyselná, nezastavané
plochy, poľnohospodárska pôda. Podľa územného plánu sa jedná o územie výroby, distribučné centrá,

stavebníctvo (302) a v okolí plochy zariadení železničnej dopravy (702) a územie mestskej zelene -
ochrana a izolačné zeleň (1130) a v druhom prípade tým, že využitie pozemkov skupiny B v okolí
C. ulice je podľa územného plánu zmiešané územie obchodu a služieb výrobných a nevýrobných
(502). Vzhľadom na existenciu rodinných domov v blízkosti je poloha uvažovaná ako obytná so
strednou vybavenosťou technickej infraštruktúry a skupina D podľa územného plánu je územie pre

výrobu: 302, distribučné centrá, sklady, stavebníctvo. Priemyselná poloha, stredná vybavenosť s
technickou infraštruktúrou, priemyselné stavby s bežným technickým vybavením. Na námietku žalobcu,
že východisková cena pre všetky pozemky v K. bez rozdielu katastrálneho územia je totožná, vo
výške 66,39 eur/m2, žalovaný uviedol, že vyvlastnené pozemky v katastrálnom území O. K. boli
poľnohospodárskou pôdou, ktorá mala hodnotu asi 4,50 eur/m2. Následne sa z týchto pozemkov stali

pozemky stavebné.

13. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

13.1. Okresný úrad K., odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom E. XX, K. dňa 18.01.2017 rozhodnutie

č. OU-BA-OVBP2-2017/13497/GRJ, právoplatné dňa 15.02.2017 (č.l. 9 - 15 spisu), v zmysle ktorého
vyvlastnil nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v prospech žalovaného nachádzajúce sa v k.ú. O. K.,
okres K. T., obec: K. - m.č. O. K., nasledovne:- parc. reg. „N.“, č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4.887 m2, zapísaná na LV XXXX, pričom podiel žalobcu
bol vo veľkosti 1/1 z celku, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. X-XX/XXXX zo dňa 21.09.2015
odčlenil diel č. 354 o výmere 101 m2,

- parc. reg. „N.“, č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4.887 m2, zapísaná na LV XXXX, pričom podiel žalobcu
bol vo veľkosti 1/1 z celku, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. X-XX/XXXX zo dňa 21.09.2015
odčlenil diel č. 250 o výmere 182 m2,
- parc. reg. „N.“, č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4.887 m2, zapísaná na LV XXXX, pričom podiel žalobcu
bol vo veľkosti 1/1 z celku, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. X-XX/XXXX zo dňa 21.09.2015

odčlenil diel č. 261 o výmere 32 m2,
t.j. spolu sa so žalobcovej parcely vyvlastnila celková výmera 315 m2 (ďalej len „pozemky“), a to
ako trvalý záber za hodnotu určenú znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným dňa 04.03.2016
Slovenskou technickou univerzitou v K., Stavebnou fakultou X, Ústavom súdneho znalectva, P. XX, K.
(ďalej len „znalecký posudok X“), spolu vo výške 22.900,50 eur, čomu zodpovedá hodnota pozemkov
72,70 eur/m2. Okresný úrad K. začal vyvlastňovacie konanie na základe podania žalovaného označené

ako „Rýchlostná cesta R7 K. - V. L. k.ú. O. K. - návrh na vyvlastnenie nehnuteľností, pričom jednou z
vyvlastňovaných osôb bol žalobca.

13.2. Žalobca vo vyvlastňovacom konaní predložil znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný T.. T.
Č., so sídlom O. C. XX, K. (č.l. 574-585 spisu), podľa ktorého všeobecná hodnota pozemkov parc. č.

XXXX/XX, č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a č. XXXX/XXX nachádzajúcich sa v kat. území O. K. je vo výške
92,43 eur/m2.

13.3. Z dôvodu rozdielne stanovených všeobecných hodnôt pozemkov si Okresný úrad K. nechal
vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 04.03.2016 vyhotovený Slovenskou technickou

univerzitou v K., Stavebnou fakultou X, Ústavom súdneho znalectva, P.I. XX, K. (č.l. 87-134 spisu),
v zmysle ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov žalobcu bola ku dňu
16.12.2015 vo výške 72,70 eur/m2. V znaleckom posudku X č. XX/XXXX bolo zároveň konštatované, že
jednotková všeobecná hodnota pozemku 52,79 eur/m2 stanovená znaleckou organizáciou Z.-Komercia,
a. s. Bratislava v znaleckom posudku č. XXX/XXXX sa javí ako podhodnotená; jednotková všeobecná

hodnota pozemku 92,43 eur/m2 stanovená znalcom T.. T. Č. v znaleckom posudku č. XX/XXXX sa
javí ako nadhodnotená. Všeobecnú hodnotu pozemkov stanovenú znaleckým posudkom X č. XX/XXXX
zobral Okresný úrad K. za základ pre stanovenie náhrady za vyvlastnenie vyplatenej žalobcovi vo výške
spolu 22.900,50 eur. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Spornou bola výška náhrady
za vyvlastnenie, ktorá bola žalobcovi vyplatená zo strany žalovaného, a ktorú žalobca nepovažoval za

primeranú náhradu.

13.4. Žalobca predložil v konaní súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 07.05.2018 (č.l.
259-273 spisu) vypracovaný T.. O. Z., ktorý obsahoval doložku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., preto mal
rovnakú povahu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. V zmysle tohto znaleckého

posudku jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov žalobcu parc. č. XXXX/X bola ku dňu
vyvlastnenia 18.01.2017 vo výške 100,18 eur/m2.

13.5. Z kúpnych zmlúv č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX,
XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX,

XXXXX/.-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX,
XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX v spojení s kópiou katastrálnej
mapy, odkazom na databázu kúpnych zmlúv a výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX pre
k.ú. O. K., obec: K.-m.č. O. K., okres K. T. (č.l. 365-408 spisu) súd zistil, že žalovaný odkúpil od tretích
osôb pozemky v k.ú. O. K. v bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalobcu pre rovnaký účel (výstavba

rovnakej líniovej stavby) za jednotkovú kúpnu cenu 102,20 eur/m2 (1,2 násobok ceny 85,18 eur/m2
podľa znaleckého posudku).

13.6. Zo znaleckých posudkov X č. XX/XXXX, č. XX/XXXX, č. XX/XXXX, č. XX/XXXX a č. XX/XXXX
(č.l. 570-573, 586-587 spisu), vyplýva, že X pri použití Kz (koeficient povyšujúcich faktorov) postupovala

nejednotne, keď fakt, že pozemky sú určené územným plánom na vyššie využitie (pozn. súdu stavba
diaľnice) v niektorých znaleckých posudkoch týkajúcich sa stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov v
k.ú. O. K. pri určovaní hodnoty uvedeného koeficientu zohľadnila, a pri iných nie (Kz sa nevyskytuje).13.7. Z cenovej mapy v spojení s odkazom na databázu kúpnych zmlúv č. XXXXX/KZ-XXXX/XXXX,
XXXXX/KZ-A. XXX-XX/XXXX, XXXXX/KZ-XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-XXXX/XXXX (č.l. 408 spisu) súd
zistil (nebolo rozporované), že žalovaný odkúpil od tretích osôb pozemky v k.ú. G. pre účely výstavby

rovnakej líniovej stavby ako v prípade žalobcu za jednotkovú kúpnu cenu 99,78 eur/m2 (parc. č. XXXXX/
XX), 186,42 eur/m2 (parc. č. XXXX/XX, XXXXX/XXX), 131,92 eur/m2 (parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/
XXX, XXXXX/X, XXXXX/XXX), 98,95 eur/m2 (parc. č. XXXXX/XXX), 89,05 eur/m2 (parc. č. XXXXX/X),
pričom uvedené pozemky sa nachádzali v ochrannom pásme energetických zariadení a ochrannej a
izolačnej zelene.

13.8. Z cenovej mapy, mapy umiestnenia pozemkov a odkazu na databázu kúpnych zmlúv (č.l. 488,
490, 495 spisu) súd zistil (nebolo rozporované), že žalovaný odkúpil od tretích osôb pre účely výstavby
rovnakej líniovej stavby ako v prípade žalobcu pozemky v lokalite A. B. za jednotkovú kúpnu cenu 81,44
eur/m2, v lokalite T. O. V. za jednotkovú kúpnu cenu 86,24 eur/m2, v lokalite Y. za jednotkovú kúpnu
cenu 80,24 eur/m2.

13.9. Z cenovej mapy v spojení s mapami pozemkov a priloženými kúpnymi zmluvami (č.l. 188-200
spisu) súd zistil, že žalovaný odkúpil od tretích osôb pre účely výstavby líniovej stavby pozemky v lokalite
K. K. za jednotkovú kúpnu cenu 105,54 eur/m2, v lokalite O. za jednotkovú kúpnu cenu 103,57 eur/m2,
v lokalite G. za jednotkovú kúpnu cenu 96,75 eur/m2.

13.10. Zo znaleckého posudkuX, a.s. č. XXX/XXXX (č.l. 617-654 spisu) súd zistil, že podľaX, a.s.
všeobecná hodnota pozemkov v kat. území G. je 83,05 eur/m2, 83,12 eur/m2, 110,63 eur/m2, 82,46
eur/m2, 109,94 eur/m2, 74,21 eur/m2 a 14,79 eur/m2, podľa polohy v konkrétnej oblasti v skupinách
určených spoločnosťouX, a.s. a zo znaleckého posudkuX, a.s. č. XXX/XXXX (č.l. 663-686 spisu) súd

zistil, že podľaX, a.s. všeobecná hodnota pozemkov pod prevádzkovou budovou s prístreškami a
skladmi a zostavou UNIMO v kat. území G. je 155,35 eur/m2. Samostatne boli v znaleckom posudku
ohodnocované stavby nachádzajúce sa na pozemku.

13.11. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 28.06.2018 v konaní sp. zn. 40C/24/2017 (č.l. 321-324

spisu), vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV (rovnaký predmet konania, rovnaké strany
sporu, iné parcely v katastri Podunajské Biskupice), súd zistil, že znalkyňa T.. A. W., O.. vypočutá
ako jedna z riešiteliek znaleckého posudku X č. 41/2016, ktorú navrhol vypočuť žalovaný k metodike
a spôsobu vyčíslenia všeobecnej hodnoty oceňovaných pozemkov, vo svojej výpovedi uviedla, že
stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov je možné v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z.

príl. č. 3 tromi metódami, a to metódou polohovej diferenciácie, porovnávacou metódou alebo
výnosovou metódou. Vzhľadom ku skutočnosti, že posledné dve menované metódy nebolo možné
použiť, bola použitá metóda polohovej diferenciácie. K jednotkovej všeobecnej hodnote pozemkov sa
dospelo objektivizáciou jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku pre K. vo výške 66,39 eur/m2.
Objektivizácia prebiehala za použitia objektivizačných koeficientov, koeficient všeobecnej situácie bol

zvolený z kategórie 5 - poľnohospodárske oblasti nad 5000 obyvateľov s hodnotu 1,3; koeficient intenzity
využitia bol stanovený z kategórie 1 s hodnotou 0,9; koeficient dopravných vzťahov bol stanovený z
kategórie 2 s hodnotou 0,85; koeficient obchodnej a priemyselnej polohy bol stanovený z kategórie 5 -
poľnohospodárska poloha s hodnotu 0,9; koeficient technickej infraštruktúry pozemku bol stanovený pre
kategóriu 2 s hodnotou 1,0; koeficient povyšujúcich faktorov bol stanovený z kategórie 2 s hodnotou 1,1

a koeficient redukujúcich faktorov pre kategóriu 1 - nevyskytuje sa s hodnotou 1. Následne sa dospelo
k jednotkovej hodnote pozemku vo výške 65,37 eur/m2. Čo sa týka znaleckého posudku č. X, č. XX
a č. XX/XXXX T.. Č., č. X/XXXX Z. Komercia, č. XXX/XXXX T.. Q.. J. a č. XX/XXXX T.. O. uviedla, že
rozdielnosti znalcami stanovenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vyplývajú z rozdielneho pohľadu
znalcov na nehnuteľnosti, pričom do ohodnotenia vstupuje aj fakt, že s týmto typom pozemkov sa na

trhu bežne neobchoduje. Znalecké posudky vyššie uvedených znalcov boli vypracované v prvej polovici
leta 2015, znalecký posudok X bol vypracovaný od 12/2015 a následne v prvom štvrťroku 2016. Až
neskôr prebehli školenia, konferencie, semináre a rôzne odborné fóra, na ktorých sa riešila problematika
ohodnocovania pozemkov pre líniové stavby, takže znalci ohodnocovali tak, ako vedeli. Vyhláška
pripúšťa použitie koeficienta povyšujúcich faktorov v intervale 1,1 až 3,0, avšak použitie koeficientu v

blízko hornej hranice intervalu je pre tento typ nehnuteľnosti absolútne nevhodné. K fotodokumentácii
použitej v znaleckom posudku X uviedla, že bola vyhotovená v rámci obhliadky územia dňa 16.12.2015,
v danom katastrálnom území riešili viacero znaleckých posudkov, takže vykonávanie opätovnej ohliadky
územia považovali za nehospodárne. V zmysle vyhlášky fotodokumentácia nie je povinnou prílohou kznaleckému posudku, fotodokumentácia zachytáva územie ako celok, pri obrovskom množstve parciel,
ktoré ohodnocovali, nie je možné reálne odfotiť každú parcelu, keďže parcely nie sú v teréne zreteľné,
jednalo sa v podstate o veľké pole. Uviedla, že to nemalo žiadny vplyv na záver znaleckého posudku.

Uviedla tiež, že pozemky ohodnocovali skupinovo po jednotlivých skupinových územiach, pričom O.
K. rozdelili na dve zóny. K možnosti T.. M. B. participovať na vypracovaní znaleckého posudku X
uviedla, že T.. B. je zamestnaná v znaleckom ústave X a zatiaľ nie je zapísaná v zozname znalcov,
v roku 2015 bola študentkou špecializovaného vzdelávania v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností, je akýmsi koncipientom, ktorý vykonáva pomocné práce na znaleckom posudku

ako administratívne práce, napr. zabezpečovanie listov vlastníctva z katastrálneho portálu, tlač máp,
skenovanie dokumentov, kompletizáciu znaleckého posudku do jedného PDF súboru po ukončení prác
na znaleckom posudku. Menovaná nezasahovala do ohodnotenia pozemkov. Riešiteľmi znaleckého
posudku sú znalci pôsobiaci v X, ktorí sú experti v danej problematike, žiadny predpis nezakazuje, aby
riešiteľomznaleckéhoposudkubolajneznalec,avšakznaleckýposudoknesmiebyťpodpísanýriešiteľmi
posudku,aleosobouzodpovednouzavýkonznaleckejčinnostivdanomodboreaštatutáromznaleckého

ústavu. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či existencia územného rozhodnutia môže byť rozdelená
do viacerých koeficientov, uviedla, že to je možné, vyhláška to umožňuje, poskytuje to znalcovi voľné
ruky pri ohodnotení nehnuteľnosti. Znalec má vychádzať z východiskových hodnôt pre K., ktorá je 66,39
eur/m2 a následne túto cenu objektivizuje smerom nahor alebo nadol s použitím ďalších koeficientov. Na
otázku právnej zástupkyne žalobcu, či považuje povyšujúci faktor použitý p. Č. vo výške 1,30 resp. 1,27

za nespĺňajúci odporúčanie vyplývajúce zo Zborníka prednášok zo seminára k vyhláške č. 492/2004 Z.z.
vydaného Ž. univerzitou, uviedla, že nie, nepovažuje. Zborník nemá záväzný charakter, ale vzhľadom
k tomu že ho vydalo Metodické rezortné centrum MS SR v oblasti znaleckej činnosti, ktorým je Ž.
univerzita, znalci sa ním riadia. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či je použitie iného povyšujúceho
faktora než využilo X chybou, uviedla, že nie, je to na tom znalcovi, či sa pod taký znalecký posudok

podpíše, ale použitie vyššie faktora resp. blízko hornej hranice intervalu môže spôsobiť nadhodnotenie
pozemku na m2. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, prečo sa v ZP X na jednom mieste píše, že
realitné ponuky nie sú spoľahlivým porovnávateľným podkladom pre určenie ceny nehnuteľnosti, avšak
na str. 16 už sa uvádza, že sa cena určovala aj s ohľadom na pohyb na realitnom trhu, uviedla, že znalci
si pri vypracovaní posudku robia predbežnú analýzu ponukových cien pozemkov v danej lokalite aj pre

iný účel využitia, pretože ceny pozemkov pod cestami tvoria isté percento z ceny pozemkov pre tento
účel využitia. Preto pri ohodnotení pozemku prihliadali aj na všeobecný pohyb na trhu s nehnuteľnosťami
v danom území. K podpisovaniu V.. O. pod ZP X uviedla, že znalecký úkon znaleckého ústavu musí
v zmysle zákona podpisovať osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v danom odbore, v tomto
prípade sa jednalo o odbor stavebníctvo, pričom V.. O. je znalcom v odbore stavebníctvo.

14. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

14.1. Podľa čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a

ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

14.2.Podľačl.20ods.4ÚstavySR,vyvlastneniealebonútenéobmedzenievlastníckehoprávajemožné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

14.3. Podľa § 128 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vo verejnom záujme možno vec
vyvlastniťalebovlastníckeprávoobmedziť,akúčelnemožnodosiahnuťinak,atolennazákladezákona,
len na tento účel a za náhradu.

14.4. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon), vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.

14.5. Podľa § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť
podľatrhovejcenyurčenejznaleckýmposudkom.Naúčelytohtozákonasazatrhovúcenunehnuteľnosti

považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v
porovnateľnej kvalite.14.6. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy
výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o
náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v

sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu
za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu
voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie
vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o

vyvlastnení stavebníkovi.

15. Z citovaných ustanovení vyplýva, že náhrada za trvalé obmedzenie vlastníckeho práva vo forme
vyvlastnenia musí byť primeraná. K primeranosti náhrady za vyvlastnenie sa opakovane vyjadril aj
Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uviedol, že akýkoľvek zásah do práva na ochranu majetku „...musí
zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami verejného záujmu a imperatívmi ochrany

základných práv jednotlivca. Vyvlastnená osoba má obdržať náhradu, ktorá je v rozumnom pomere
k trhovej hodnote majetku.“, „...v prípade vyvlastňovania pre potrebu výstavby ciest je v rozumnom
pomere k hodnote majetku v zásade iba plná náhrada vo výške trhovej ceny“ (Vistins a Perepjolkins
proti Lotyšsku č. 71243/01 zo dňa 25.10.2012). Vyvlastňovaná osoba má obdržať náhradu, ktorej
výška je „...rozumná vzhľadom k hodnote majetku, ktorého bola zbavená aj keď legitímny verejný

záujem (...) by hovoril o náhrade nižšej, než je plná trhová hodnota (ibidem)“ (Saint monastres proti
Grécku zo dňa 09.12.1994). K ďalším rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcich sa
primeranej náhrady za vyvlastnenie prov. napr. rozhodnutie č. 31423/96 - Papachelas proti Grécku
a rozhodnutie č. 75252/01 - Evaldsson a ostatní proti Švédsku. Najvyšší súd Slovenskej republiky
k problematike primeranej náhrady za vyvlastnenie uviedol: „skutočnosť, že trhová cena je určená

znaleckým posudkom vyvlastňovateľa, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so
zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti.
Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými rovnocennými metódami,
ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných
prác“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/16/2008). Otázka primeranosti

náhrady bola riešená aj Ústavným súdom Slovenskej republiky (uznesenie Ústavného súdu SR č. PL.ÚS
18/02-22 zo dňa 13.05.2004, nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 37/1995). Pre úplnosť súd uvádza,
že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo výnimočných prípadoch pripúšťa poskytnutie aj
nižšej náhrady, ako je náhrada v plnej výške trhovej ceny vyvlastneného majetku, avšak táto „má povahu
výnimky z pravidla; case-law Súd ho akceptuje iba vo „výnimočných prípadoch“, „only in exceptional

circumstances“ (Z., § 71). Existencia verejného záujmu na zásahu do práv vlastníka sama o sebe
neopodstatňuje upustenie od kompenzácie v plnej výške („in full market value“) a jej nahradenie
zníženou kompenzáciou. Ak by každý politický, ekonomický, sociálny, etc. záujem ospravedlňoval
zníženie odškodného pod plnú trhovú hodnotu, narušila by sa zásada spravodlivej rovnováhy na škodu
vyvlastneného vlastníka. Preto štát v konaní pred Súdom zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že zníženie

kompenzácie pod plnú výšku trhovej hodnoty je opodstatnené.“ (Urbárska obec Trenčianske Biskupice v.
Slovensko č. 74258/01 zo dňa 27.11.2007). K danému súd uvádza, že v prejednávanom prípade takéto
výnimočné okolnosti nielenže nezistil, ale tieto ani neboli zo strany žalovaného tvrdené.

16. Z uvedeného je zrejmé, že primeranou náhradou za vyvlastnenie je náhrada, ktorá sa poskytuje

v celom rozsahu trhovej ceny veci, a teda v zásade vyváži ujmu, ktorá odňatím veci vznikla, tzn.
že majetkové pomery vyvlastňovaného majú byť po vyvlastnení v zásade rovnaké ako pred ním.
Primeranou náhradou sa teda v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov považuje zásadne cena,
za ktorú možno pozemok kúpiť alebo predať na danom mieste a v čase uskutočnenia právneho úkonu
alebo rozhodnutia o vyvlastnení. Cena za vyvlastnené nehnuteľnosti by tak mala odrážať trhovú cenu

rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, mieste a porovnateľnej kvalite, čo má svoj
odraz aj v zákonnej úprave (§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z.).

17. Predmetom konania v prejednávanej veci bol nárok žalobcu na zaplatenie vyššej náhrady za
vyvlastnenie jeho pozemkov ako bola určená a žalobcovi vyplatená vo vyvlastňovacom konaní. Medzi

stranami bolo sporné, aká je trhová cena vyvlastnených pozemkov žalobcu. Žalovaný poukazoval
na znalecký posudok X č. XX/XXXX v zmysle ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených
pozemkov žalobcu bola vo výške 72,70 eur/m2. Žalobca poukazoval na znalecký posudok č. XX/XXXX
vypracovaný T.. T. Č., v zmysle ktorého jednotková všeobecná hodnota pozemku parc. č. XXXX/Xbola vo výške 92,43 eur/m2 . Podľa tohto znaleckého posudku žalobca aj vyčíslil žalovanú sumu, a
to ako rozdiel medzi sumou stanovenou v znaleckom posudku č. 19/2015, vypracovanom T.. T. Č. a
sumou vyplatenou žalobcovi ako primeraná náhrada za vyvlastnenie jeho pozemkov vo vyvlastňovacom

konaní na základe znaleckého posudku X č. XX/XXXX. K uvedeným znaleckým posudkom (X č. XX/
XXXX a č. XX/XXXX T.. T. Č.) súd v súhrne uvádza, že tieto nemali povahu súkromných znaleckých
posudkov resp. znaleckých posudkov súdom ustanoveného znalca, ale išlo o listinné dôkazy predložené
z vyvlastňovacieho konania vedeného pred Okresným úradom Bratislava, v ktorom došlo k vyvlastneniu
pozemkov žalobcu (rozhodnutím zo dňa 18.01.2017 č. OU-BA-OVBP2-2017/13497/GRJ). Keďže k

uvedeným listinným dôkazom bolo v súdnom konaní z obidvoch strán vznesených množstvo námietok,
žalobca predložil do konania súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX T.. O. Z., ktorý obsahoval
doložku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., preto mal rovnakú povahu akoby išlo o znalecký posudok
súdom ustanoveného znalca. V zmysle tohto znaleckého posudku jednotková všeobecná hodnota
vyvlastnených pozemkov bola vo výške 100,18 eur/m2. Tento znalecký posudok súd vzal za základ
svojho rozhodnutia, keďže nebol kvalifikovane zo strany žalovaného spochybnený. Všetky námietky

žalovaného sa týkali znaleckého posudku č. XX/XXXX T.. T. Č. z vyvlastňovacieho konania ako
reakcia žalovaného na námietky žalobcu k znaleckému posudku X č. XX/XXXX. Tieto námietky strán
však v konečnom dôsledku (v dôsledku predloženia súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX
T.. O. Z.) nemali žiadny podstatný význam pre rozhodnutie súdu, preto súd ani nepovažoval za
potrebné sa nimi osobitne na tomto mieste zaoberať. Závery súkromného znaleckého posudku č. XX/

XXXX T.. O. Z. boli pritom v súlade aj s ostatnými dôkazmi predloženými žalobcom na podporu jeho
argumentácie, že náhrada za vyvlastnenie stanovená vo vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého
posudku X č. XX/XXXX nebola primeraná, nakoľko nezodpovedala trhovej cene pozemkov. Išlo o
kúpne zmluvy č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/
XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-

X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/
KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX v spojení s kópiou katastrálnej mapy,
odkazom na databázu kúpnych zmlúv a výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX pre k.ú. O. K.,
obec: K.-m.č. O. K., okres K. T., podľa ktorých žalovaný odkúpil od tretích osôb pozemky v k.ú. O. K. v
bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalobcu pre rovnaký účel (výstavba rovnakej líniovej stavby) za

jednotkovú kúpnu cenu 102,20 eur/m2. Žalovaný pritom uvedený rozdiel v cene (oproti cene ponúknutej
žalobcovi na odkúpenie a cene, za ktorú boli pozemky žalobcu v konečnom dôsledku vyvlastnené)
nevedel dostatočne presvedčivo vysvetliť, keď argument žalovaného, že tieto kúpne zmluvy uzatváralo
predchádzajúce vedenie žalovaného a terajšie vedenie sa nevie k tomu vyjadriť, považoval súd bez
právnej relevancie. Ďalej nebolo tiež rozporované tvrdenie žalobcu, že žalovaný odkúpil od tretích osôb

pozemky v k.ú. G., okres K.-m.č. P., okres K. T. pre účely výstavby rovnakej líniovej stavby ako v
prípade žalobcu za jednotkovú kúpnu cenu 99,78 eur/m2 (parc. č. XXXXX/XX), 186,42 eur/m2 (parc.
č. XXXX/XX, XXXXX/XXX), 131,92 eur/m2 (parc. č. 2XXXX/XX, XXXXX/XXX, XXXXX/X, XXXXX/XXX),
98,95 eur/m2 (parc. č. XXXXX/XXX), 89,05 eur/m2 (parc. č. XXXXX/X), pričom uvedené pozemky sa
navyše (na rozdiel od pozemkov žalobcu) nachádzali v ochrannom pásme energetických zariadení a

ochrannej a izolačnej zelene. Uvedené vyplýva aj zo znaleckých posudkov predložených žalovaným,
vyhotovenýchX, a.s., ktorými boli pozemky v kat. úz. G. ohodnotené v závislosti od polohy konkrétnych
parciel na sumu 74,21 eur/m2 až 110,63 eur/m2, pričom samostatným znaleckým posudkom bola
oceňovaná nehnuteľnosť určená na demolácie stavebných objektov prevádzkovej budovy a zostavy
UNIMO, v rovnakom kat. území G. (v prípade súhlasu vlastníka pozemku boli tieto za 1,2 násobok

ceny odkúpené, čo zodpovedá kúpnym cenám uvádzaným žalobcom). Žalovaný poukazoval na to, že
uvedené ceny sa týkajú pozemkov v inom katastrálnom území (G.) s inou charakteristikou, pričom
jednotková cena pozemku 186,42 eur/m2 sa týkala pozemku, kde predmetom prevodu a ohodnocovania
bol špecifický pozemok v spojení s prevádzkovou budovou, drevenou budovou (zostava UNIMO),
drobnými stavbami a vonkajšími úpravami. Úlohou znalca tak bolo stanovenie všeobecnej hodnoty

nehnuteľností určených na demolácie stavebných objektov A. XXX-XX (prevádzková budova) a A.
XXX-XX (zostava UNIMO), vrátane príslušenstva. K tomu súd uvádza, že samotná skutočnosť, že
uvedené pozemky sa nachádzali v inom katastrálnom území ako vyvlastnené pozemky žalobcu nijako
nediskvalifikuje možnosť použiť ich ako dôkaz o neprimerane nízkej hodnote vyvlastnených pozemkov
žalobcu. Katastrálne územie G. a katastrálne územie O. K. sa nachádzajú v tesnej blízkosti, mestská

časť hlavného mesta K. P. (do ktorej patrí katastrálne územie G.) a mestská časť hlavného mesta K. O.
K. spolu bezprostredne susedia, obe katastrálne územia spadajú do okresu K. T. a tvoria územný obvod
hlavného mesta K.. Predmetné pozemky boli vykupované za účelom výstavby rovnakej líniovej stavby,
pričom navyše sa nachádzali v ochrannom pásme energetických zariadení a ochrannej a izolačnejzelene (čo má nepochybne negatívny vplyv na ich hodnotu). Pokiaľ žalovaný poukazoval na špecifickosť
pozemku s jednotkovou cenou 186,42 eur/m2, ktorý bol spojený s prevádzkovou budovou, drevenou
budovou (zostava UNIMO), drobnými stavbami a vonkajšími úpravami, a teda úlohou znalca bolo

stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností určených na demolácie stavebných objektov A. XXX-XX
(prevádzková budova) a A. XXX-XX (zostava UNIMO), vrátane príslušenstva, tak k tomu súd uvádza,
že nie je zrejmé, ako mala mať táto okolnosť na hodnotu pozemku vplyv, keďže hodnota stavieb na
pozemku bola určovaná samostatne a nebola započítaná do všeobecnej hodnoty pozemku, ktorá bola
určená rovnako samostatne vo výške 155,35 eur/m2. Uvedené vyplýva zo žalovaným predloženého

znaleckéhoposudkuč.XXX/XXXXX,a.s.(č.l.684spisu).Zcenovejmapypredloženejžalobcomvyplýva,
že žalovaný odkúpil od tretích osôb pre účely výstavby rovnakej líniovej stavby ako v prípade žalobcu
pozemky v lokalite A. B., T. O. V. Q. Y. za vyššie ceny ako v prípade pozemkov žalobcu. Takto postupoval
aj v prípade pozemkov v lokalite K. K., O. Q. G.. Je pritom všeobecne známou skutočnosťou, že
pozemky v blízkosti hlavného mesta K. (resp. priamo v jeho územnom obvode) majú vyššiu hodnotu ako
pozemky v iných častiach Slovenskej republiky. Ani uvedený rozdiel žalovaný hodnoverne nevysvetlil,

pričom iba jeho všeobecné poukazovanie na možnú inú charakteristiku a osobitosti pozemkov bez ich
bližšej špecifikácie a konkretizácie považoval súd (ako už uviedol vyššie) za nepostačujúce. Všetky
uvedené dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru,
že nárok žalobcu bol dostatočne preukázaný a podľa práva daný. Všetky uvedené dôkazy vo svojej
vzájomnej súvislosti viedli k jednoznačnému záveru, že všeobecná hodnota pozemkov, t.j. trhová

cena vyvlastnených pozemkov žalobcu vo vyvlastňovacom konaní nebola určená správne. Súd pri
rozhodovaní vychádzal zo všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov stanovenej v súkromnom
znaleckom posudku č. XX/XXXX T.. O. Z., podľa ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených
pozemkov bola vo výške 100,18 eur/m2. Keďže žalobca pri výpočte žalovanej sumy vychádzal z
jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemkov vo výške 92,43 eur/m2 (pozemok parc. č. XXXX/X) podľa

znaleckého posudku č. XX/XXXX Z.I. T.. T. Č. a predloženého žalobcom vo vyvlastňovacom konaní,
a žalovanú sumu určil ako rozdiel medzi sumou stanovenou v tomto znaleckom posudku a sumou
vyplatenou žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní (na základe znaleckého posudku X č. XX/XXXX), súd
viazaný žalobným návrhom vyhovel žalobe v celom rozsahu.

18. Žalovaný poukazoval na odborné stanovisko X č. XX/XXXX zo dňa 10.05.2019 (č.l. 459-477 spisu)
vypracované pre účely iného súdneho konania (sp. zn. 11C/9/2017), predmetom ktorého bolo posúdenie
správnosti metodického postupu v znaleckých posudkoch č. XX/XXXX T.. T. Č. a č.XXX/XXXX T.. O.
Z.. Keďže súd pri rozhodovaní nevychádzal ani z jedného z uvedených znaleckých posudkov, súd
považoval predmetné odborné stanovisko pre účely tohto súdneho konania za irelevantné. Napriek

tomu súd pre úplnosť uvádza, že predmetné odborné stanovisko vypracoval ten istý subjekt (dokonca
tí istí znalci), ktorý podal znalecký posudok č. XX/XXXX. Nejde teda o objektívny názor na veci
nezaujatého subjektu. Pre podporu správnosti záverov súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX
T.. O. Z. súd v nadväznosti na námietky obsiahnuté v predmetnom odbornom stanovisku a pre
vylúčenie akýchkoľvek pochybností uvádza, že znalec T.. O. Z. postupoval pri stanovení všeobecnej

hodnoty vyvlastnených pozemkov podľa právnych predpisov platných a účinných v čase, ku ktorému
sa ohodnocovali vyvlastnené pozemky žalobcu, t.j. ku dňu vyvlastnenia dňa 18.01.2017. Znalec T.. O.
Z. použil v znaleckom posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov koeficient
povyšujúcich faktorov (na ktorý bolo zo strany žalovaného najviac poukazované ako na nadhodnotený)
v hodnote 1,80 z intervalu 1,01 - 3,0. Znalec teda nevybočil z medzí stanovených právnymi predpismi

(vyhláškou č. 492/2004 Z.z.), pričom zvolenú hodnotu nie je možné považovať ani za neprimerane
vysokú, keďže sa nachádza v spodnej polovici určeného intervalu. To isté možno pritom povedať aj o
ostatných koeficientoch použitých znalcom pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov.
Výber konkrétnej hodnoty zvoleného koeficientu je na odbornom zvážení znalca a pokiaľ neprekročí
určený interval stanovený pre konkrétny koeficient právnymi predpismi, nie je možné považovať za

pochybenie znalca, ktoré by malo mať negatívny vplyv na správnosť záveru znaleckého posudku a
diskvalifikovať ho z hľadiska jeho dôkaznej sily, ak použije hodnotu koeficientu v inej výške ako je
predstava žalovaného. Znalec T.. O. Z. pristupoval v znaleckom posudku ku každému ohodnocovanému
pozemku individuálne so zohľadnením všetkých faktorov vstupujúcich do hodnoty pozemku. Znalecký
posudok č. XX/XXXX T.. O. Z. obsahoval všetky formálne náležitosti vyžadované právnymi predpismi,

jeho závery boli náležite odôvodnené a podložené obsahom znaleckého posudku, v znaleckom posudku
prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal vysporiadať, znalecký posudok je jasný, úplný a
zrozumiteľný, jeho závery sú podložené výsledkom konania a sú v súlade aj s ostatnými dôkazmi (na
ktoré súd poukazoval vyššie v rámci odôvodnenia tohto rozsudku). Znalecký posudok tak spĺňal všetkyformálne ako aj obsahové náležitosti. Preto súd z neho vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty
vyvlastnených pozemkov žalobcu, keďže v ňom neidentifikoval žiadne okolnosti, ktoré by vyvolávali
pochybnosti o správnosti záveru znaleckého posudku.

19. Z uvedeného dôvodu súd zároveň nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého
dokazovaniaÚstavomsúdnehoinžinierstvaŽ.univerzityvŽ..Navyšepreuvedenýpostupnebolisplnené
ani zákonné podmienky. Podľa § 207 ods. 3 C.s.p. návrh na nariadenie znaleckého dokazovania
znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké

posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. V danom prípade nebola splnená ani jedna z
uvedených podmienok. Zákonodarca vymedzil kvalifikovanú úroveň náročnosti práce pre znalecký ústav
na osobitné vedecké posúdenie obzvlášť závažného prípadu. Stanovenie hodnoty pozemku (dokonca
bez stavby) nie je možné považovať za obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné vedecké
posúdenie. V zozname znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je v rámci
odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností zapísaných množstvo znalcov (prekračujúci počet tisícšesťsto).

Principiálne teda nejde o oblasť, ktorá by si vyžadovala osobitné vedecké posúdenie. Súd síce pripúšťa,
že v určitých výnimočných prípadoch sa môže vyskytnúť potreba ustanoviť znalecký ústav aj k otázke
odhadu hodnoty nehnuteľnosti, avšak bez výnimky pôjde vždy o stavbu (napríklad významnú kultúrnu či
historickú pamiatku), a nie o samostatné pozemky (ako tomu bolo v posudzovanom prípade). Zároveň
nebola splnená ani ďalšia podmienka, a to, že by závery znalcov boli v zrejmom rozpore. Ako už súd

uviedol vyššie, v konaní bol predložený iba jeden znalecký posudok (súkromný znalecký posudok č.
XX/XXXX T.. O. Z.). Žalovaný žiadny znalecký posudok (majúci povahu znaleckého posudku v súdnom
konaní) nepredložil (hoci mu v tom nič nebránilo, rovnako ako žalobcovi, ktorý na rozdiel od neho túto
možnosť využil), preto nebolo možné konštatovať, že by závery znalcov boli v zrejmom rozpore.

20. Súd nevyhovel ani návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania konfrontáciou znalcov T.. G. Q.,
O.., T.. T. Č. Q. T.. O. Z., keďže takýto postup posúdil ako nehospodárny. Žalovaný navrhoval vykonanie
tohtodôkazuzdôvoduprijatiazáveruosprávnosti,resp.nesprávnostiznaleckýchposudkovoznačených
znalcov. Súd poukazuje na to, že svoje rozhodnutie o určení primeranej náhrady za vyvlastňované
pozemky založil na záveroch znaleckého posudku predloženého v tomto konaní (znalecký posudok

č. XX/XXXX vypracovaný T.. O. Z.), ktorý žalobcom nebol v priebehu konania relevantným spôsobom
spochybnený, pričom jeho závery boli v súlade so zákonom a zodpovedali zásadám logiky. Výsluch
znalcov, hájacich si svoj názor vyjadrený v znaleckom posudku (nebolo sporné, že znalci pri odhade
hodnoty nehnuteľnosti postupovali v medziach zákona), by nemal vplyv na rozhodnutie súdu, pričom
aj v konaní ďalšie predložené dôkazy preukazovali, že všeobecná hodnota pozemkov žalobcu, určená

znaleckým posudkom X č. 35/2016, nebola primeraná. Žalovaný navyše v návrhu na vykonanie tohto
dôkazu ani neuviedol, v čom konkrétne spočíva nesprávnosť znaleckého posudku č. XX/XXXX T.. O. Z.,
ktorýsastalzákladomprerozhodnutiesúdu,pričomsprávnosťahodnovernosťznaleckéhoposudkuXč.
XX/XXXX, z ktorého vychádzal Okresný úrad K. pri určení primeranej ceny vyvlastňovanej nehnuteľnosti
žalobcu, a na podklade ktorého žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú, bola zásadným spôsobom

žalobcom spochybnená (účasť T.. M. B. na vypracovávaní posudku ako riešiteľa, hoci nebola znalcom;
nesprávne údaje, z ktorých znalci vychádzali - nezastavané územie obce; nesprávna fotodokumentácia,
použitá vo viacerých posudkoch X a nevzťahujúca sa na predmetné pozemky; rôzne použitie koeficientu
povyšujúcich faktorov pri rovnakom druhu pozemkov, keď pri niektorých pozemkov bola skutočnosť, že
sú určené územným plánom na vyššie využitie /stavba diaľnice/ dôvodom na jeho použitie vo vyššej

výške, a pri niektorých pozemkov určených na výstavbu diaľnice dôvod na jeho navýšenie neexistoval),
čo bolo dôvodom, prečo súd na záveroch tohto znaleckého posudku svoje rozhodnutie nezaložil. Navyše
súd uvádza, že ani výsluchy znalcov v iných obdobných konaniach, ktoré boli súdu predložené (napr.
zápisnica z pojednávania sp. zn. 40C/24/2017 - výsluch T.. W.) neviedli k odstráneniu rozporov v
znaleckých posudkoch X a nemali vplyv na rozhodnutie súdu. Aj z toho dôvodu považoval súd tento

dôkaz za neúčelný, a preto ho nevykonal.

21. Celkom na záver súd poukazuje na to, že Krajský súd v K. rozsudkom č.k. 40Co/62/2019-983
zo dňa 25.07.2019 potvrdil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 4C/12/2017-597 zo dňa 10.07.2018, ktorým
prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe toho istého žalobcu proti rovnakému žalovanému

v takmer identickej veci ako bola prejednávaná vec (líšiacej sa iba rozdielnymi parcelnými číslami
pozemkov nachádzajúcich sa v rovnakom katastrálnom území). Prvoinštančný súd pritom rozhodol
rovnako bez potreby nariadenia znaleckého dokazovania a ani odvolací súd v odvolacom konanínevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Ž.
univerzity v Ž..

22.Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovpovažovalsúdnárokžalobcunadoplatenienáhrady
za vyvlastnenie jeho pozemkov vyplatenej mu vo vyvlastňovacom konaní za preukázaný a podľa práva
daný, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na doplatenie primeranej ceny
vyvlastňovaných pozemkov spolu vo výške 6.214,95 eur.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1
C.s.p. tak, že žalobcovi ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.