Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Martina Vančová

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422200384
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:1422200384.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľov: X. B.. Š. N.Ý., U.. XX.XX.XXXX, K. X. B.. G. N.,
U.. XX.XX.XXXX, O. R. H. Š. XX, E., obaja zastúpení spoločnosťou advocatius s. r. o., IČO: 36 868 752,
so sídlom Palackého 12, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo zdravotníctva
SR, IČO: 00 165 656, so sídlom Limbová 2, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa podaním doručeným súdu dňa 31.01.2022 domáhali, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by zriadil právo vecného bremena a uložil odporcovi a/alebo osobám odvodzujúcim

od odporcu svoje práva, povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu navrhovateľom alebo
osobám odvodzujúcim od navrhovateľov svoje práva, sťažiť alebo znemožniť právo spočívajúce v práve
prechodu peši, prejazdu osobnými alebo nákladnými motorovými vozidlami alebo inými dopravnými
prostriedkami; v práve výstavby spevnených plôch za účelom prechodu alebo prejazdu motorovými
vozidlami alebo nemotorovými vozidlami, za účelom dosiahnutia zachovania prístupu k pozemkom a
stavbe vo vlastníctve navrhovateľov; v práve uloženia inžinierskych sietí: vodovod, elektrický silový

kábel, plynová prípojka a kanalizačné potrubie, k pozemku reg. „V.“ katastra nehnuteľností evidovanému
Okresným úradom R., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. M., okres R. B., obec R. -
M. ako parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2337 m2 a k novovytvorenej parc.
č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 89 m2, podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného
zhotoviteľom I.-L.-D. - I.. K. L.. D., B.: XX XXX XXX, úradne overeného Okresným úradom R., katastrálny
odbor pod č. I.-XXXX/XXXX dňa 10.01.2022, všetko vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe

žalovaného (ďalej len „pozemky v správe odporcu“), za jednorazovú odplatu zriadenia práva vecného
bremena 910,- eur za účelom dosiahnutia zachovania prístupu k pozemkom a stavbe vo vlastníctve
navrhovateľov, ktoré sú evidované Okresným úradom R., katastrálny odbor k. ú. M., okres R. B., obec
R. - M. na liste vlastníctva č. XXX ako parcely reg. „V.“ parc. č. XXXX - záhrada o výmere 727 m2 a parc.
č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2 a stavby - záhradnej chaty s. č. XXXX na parc.
č. XXXX (ďalej len „pozemky navrhovateľov“).

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, t.j. bez okamžitej
úpravy pomerov, bude výkonu ich vlastníckeho práva k pozemkom v ich vlastníctve nezákonne
a nedôvodne dlhodobo bránené, keďže odporca ako správca pozemkov vo vlastníctve Slovenskej
republiky - susedné pozemky k pozemkom navrhovateľov, bráni v riadnom priebehu stavebného konania
iniciovaného navrhovateľmi z dôvodu plánovanej stavby domu na pozemkoch navrhovateľov. Odporca

v spojenom územnom a stavebnom konaní namietal, že odmietol návrh navrhovateľov na uzatvorenie
zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena s odôvodnením, že uprednostnil vyšší verejnýzáujem spočívajúci v naplnení Uznesenia vlády SR ohľadne výstavby FNsP A. ako tiež z dôvodu,
že nebol schválený Územný plán zóny Q., R. - M., ktorý sa predmetných pozemkov bezprostredne
týka. Odporca na základe uvedeného žiadal stavebný úrad, aby stavebné konanie zastavil, alebo aby

žiadosť žalobcov ako stavebníkov na vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu zamietol.
Odporca tiež tvrdil, že navrhovatelia nemajú zabezpečený prístup z pozemnej komunikácie, ktorá by
bolaverejná,aktorúbybolioprávneníriadneužívaťajbezsúhlasuodporcu.Kpozemkomnavrhovateľov
vedie cez pozemok parc. č. U.spevnená asfaltovo-betónová plocha (označovaná aj ako Zelenohorská
ulica) (ďalej len ako „cestné teleso“), ktorú však v zmysle príslušných právnych predpisov nie je možné

považovať za pozemnú komunikáciu, keďže sa stále jedná o neskolaudovanú stavbu. Až vydaním
kolaudačného rozhodnutia sa pozemná komunikácia zaraďuje do cestnej siete a až týmto sa považuje
za verejnú (pozn. viď § 4a, 4b zákon 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov) a do vydania kolaudačného rozhodnutia je táto stavba vo vlastníctve jej zhotoviteľa, resp.
vlastníka pozemku, na ktorom je postavená. Z dôvodu, že pozemok parc. č. 1968/19 a na nej sa
nachádzajúce cestné teleso je vo výlučnom vlastníctve SR a cestné teleso nebolo doposiaľ zaradené

do cestnej siete a nie je verejnou komunikáciou, výlučne SR ako vlastník, je oprávnený rozhodovať
o jeho užívaní. Navrhovatelia na užívanie cestného telesa na parc. č. 1968/19 potrebujú v súlade so
stavebným zákonom súhlas odporcu ako správcu majetku vo vlastníctve SR, bez súhlasu na užívanie
cestného telesa, resp. pozemku nachádzajúcom sa pod ním, nemajú prístup k svojim pozemkom a nie
je prístupná ani stavba z pozemnej komunikácie. Zo strany štátu, ktorého v tomto prípade zastupuje

odporca, teda badať obmedzovanie vlastníckych práv, ktorých obsahom je aj užívacie právo. Na základe
neprimeraných požiadaviek odporcu je navrhovateľom bránené v užívaní pozemku. Takéto konanie zo
strany odporcu je neprípustné a jeho podmienky sú nezákonné. Ak tu teda existuje verejný záujem na
obmedzení vlastníckeho práva (teda obmedzenie možnosti stavať na danom pozemku), tak tu musí byť
preukázaná aj nevyhnutná miera a primeraná náhrada, čiže strohé odvolávanie sa odporcu na vyšší

verejný záujem neobstojí. Ani skutočnosť, že cesta nemá kolaudačné rozhodnutie, ešte nie je dôvodom
na neudelenie súhlasu na prejazd k pozemku. K tejto skutočnosti treba uviesť, že časť pozemku „V.“
KN parcely č. XXXX/X (zapísané na LV č. XXXX) je po faktickej stránke naozaj cesta. Túto cestu ľudia
bežne využívajú aj na peší prechod a aj na prejazd autami. Na danom území (aj vyššie aj nižšie od
pozemku navrhovateľov) je niekoľko stavieb, ku ktorým sa ľudia takto bežne dostanú. Odporca teda

bezpodmienečne musí vyriešiť prístup ku všetkým pozemkom (aj k pozemku navrhovateľov) na danom
území a je nepredstaviteľné, neetické a nespravodlivé, ak teraz v prístupe bráni iba navrhovateľom.
Vzhľadom na charakter daného územia a prístup k ostatným pozemkom tam cesta musí byť, lebo inak
by odporca odrezal prístup všetkým ostatným vlastníkom na danom území. Navyše v čase, keď štát
pred desiatkami rokov uvažoval nad projektom nemocnice na Rázsochách a vyvlastňoval a odkupoval

pozemky (okrem iného aj par. č. 1968/1) od pôvodných vlastníkov, tak v kúpnych zmluvách je vyjadrený
záväzok kupujúceho (štátu), že zabezpečí dotknutým vlastníkom k ich nehnuteľnostiam prístup aj
potrebné prípojky. To sa žiaľ doteraz nestalo a štát (odporca) si dlhodobo neplní svoje povinnosti, a
teraz to hrubo zneužíva voči dotknutým vlastníkom, a teda aj voči navrhovateľom ako stavebníkom.
Takéto konanie zo strany odporcu je v rozpore s dobrými mravmi a nemalo by používať právnu ochranu.

Ide o svojvoľné nerešpektovanie povinností odporcu, aj svojvoľné zasahovanie do práv vlastníkov na
dotknutom území, a teda aj zasahovanie do práv navrhovateľov ako stavebníkov. V predmetnom území
už mala dávno stáť riadna cesta a mala byť poskytnutá do užívania aj navrhovateľom, aj ostatným
vlastníkom. Nie je možné akceptovať argument odporcu, že tam nie je cesta, keďže tú cestu mali dávno
zlegalizovať. Navrhovatelia osvedčili, že SR je vlastníkom pozemkov parc č. 1968/62 a 1968/19, k.ú.

Lamač v Bratislave, ktoré sú v správe odporcu, cez ktoré je možný jediný prístup k pozemkom a stavbe
vo vlastníctve navrhovateľov a tiež, že je nevyhnutným predpokladom pre vydanie stavebného povolenia
pre stavbu („Rodinný dom V., R.-M.“, elektrická prípojka, vodovodná prípojka zo studne, kanalizačná
prípojka do žumpy), nakoľko prístup nemožno zabezpečiť inak (ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Navrhovatelia osvedčili, že novovytvorená parc.č. 1968/62 ostatná plocha o výmere 89 m2,

podľa geometrického plánu č. 32/2021, vyhotoveného zhotoviteľom I.-L.-D. -.-.. K. L.. D.V., B.: XX XXX
XXX, úradne overeného Okresným úradom R., katastrálny odbor pod č. I.-XXXX/XXXX dňa 10.01.2022,
je v skutočnosti jedinou prístupovou cestou, ktorá sa využíva na peší prechod a prejazd autami a podľa
priloženého Územného plánu a prístupu k pozemkom je odporca povinný rešpektovať a garantovať
prístup navrhovateľov k ich vlastníctvu. V opačnom prípade by odporca nezákonne zasahoval do

vlastníckych práv navrhovateľov v rozpore s Ústavou SR a ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Právne
účinky navrhovaného neodkladného opatrenia neobmedzia neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah(princípproporcionality)právaodporcu,atiežspoukazomnauznesenievládySRčíslo503/2016,
ktorým vláda zrušila výstavbu nemocnice Rázsochy a ešte v roku 2018 uznesením vlády SR schválilazbúranie stavby nemocnice z dôvodu už nevyhovujúcich štandardov a stavbu nemocnice zbúrala.
Navrhované neodkladné opatrenie bude plniť funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy medzi
stranami a bude mať výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý zamedzí vzniku ďalšej škody alebo inej

ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením sa zabráni jej rozširovaniu.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov
alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa

aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov
strán. Nárok sám teda nemusí byť preukázaný nepochybne, v dôsledku čoho sa ani nezisťujú všetky
tie skutočnosti, ktoré musí súd zistiť pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosti, z ktorých
sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané nad
všetku pochybnosť, ale je postačujúce, pokiaľ sú tieto skutočnosti aspoň osvedčené.

10. V konaní navrhovatelia odvodzovali potrebu usporiadať vzťahy medzi stranami sporu nariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia od skutočnosti, že im žalovaný bráni vo výkone vlastníckeho
právanadotknutýchpozemkoch,keďženimiiniciovanéstavebné/územnékonanieniejemožnéúspešne
ukončiť bez usporiadania vzťahov týkajúcich sa prístupu k pozemkov navrhovateľov cez pozemky

odporcu. Neodkladný zásah odôvodňovali potrebou zamedzenia vzniku ďalšej škody alebo inej ujmy a
ak k nej došlo, zamedzením jej rozširovania, pričom domnelú škodu nijak nešpecifikovali.

11. Navrhovatelia v návrhu netvrdili, že by im odporca bránil v užívaní jeho pozemkov (priľahlého k
pozemkom navrhovateľov) za účelom prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľov. Namietali, že odporca

dobrovoľne nepristúpil k zriadeniu vecného bremena na jeho nehnuteľnosti spočívajúceho v práve
prechodu a prejazdu ku pozemkom navrhovateľov, v práve výstavby spevnených plôch za účelom
prechodu alebo prejazdu k pozemkom navrhovateľov, a tiež v práve uloženia inžinierskych sietí k
pozemkom navrhovateľov. Dôvodili, že absencia právneho vysporiadania prístupu k ich pozemkom
cez jedinú prístupovú cestu - pozemky v správe odporcu, bráni úspešnému ukončeniu stavebného/

územného konania, výsledkom ktorého má byť plánovaná stavba domu navrhovateľmi na pozemkoch
v ich vlastníctve.

12. Na základe vyššie uvedeného súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
navrhovanomzneníakonedôvodný.Navrhovateľmitvrdenýstavtýkajúcisanevyriešenéhoprístupukich

pozemkom z právneho hľadiska neodôvodňuje okamžitý zásah súdu do vzťahov strán sporu nariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia. Skutočnosti, ktoré odôvodňujú zriadenie vecného bremena in
rem-trvalýzásahdovlastníckehoprávainéhovlastníka,jepotrebnériadnevyhodnotiťvsúdnomkonaní,
a to na základe vykonaného dokazovania, pričom je potrebné, aby druhá strana mala možnosť sanáležite vyjadriť k samotnému zriadeniu vecného bremena, k jeho rozsahu, ako aj prípadnej odmene za
zriadenie vecného bremena, najmä keď aj podľa tvrdenia navrhovateľov odporca so zriadením vecného
bremena v prospech nehnuteľnosti navrhovateľov nesúhlasí.

13. Keďže navrhovatelia neosvedčili potrebu dočasne usporiadať vzťahy medzi stranami sporu (odporca
im v prechode a prejazde cez pozemok v jeho správe nebráni), súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ako nedôvodný zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval v súlade § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p., na základe ktorého má úspešný odporca nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Nakoľko však odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok
na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.