Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/85/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200331
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200331.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu

JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: PLC systems, s.r.o., so
sídlom Továrenská 4436/66, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 313 017, právne zastúpený JUDr.
Petrom Belicom, advokátom so sídlom M.R.Štefánika 36, 036 01 Martin, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101188989/2021 zo dňa 9. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 04.10.2021
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ako
„správca dane“) č. 100385891/2021 zo dňa 05.03.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
bol žalobcovi podľa
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane v sume 154.615,14 eur na

dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2018.

2. Žalobca v podanej žalobe žiadal súd o zrušenie napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a o
vrátenie veci žalovanému z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca v žalobe namietal,
že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s

administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Podľa žalobcu úvaha žalovaného v napadnutom
rozhodnutí neobstojí pred objektívnymi skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol pred správcom dane
ako aj pred žalovaným, ktoré však neboli žalovaným vôbec zohľadnené. Žalobca má naďalej za to,
že neexistujú žiadne formálne ani materiálne dôvody na vydanie prvostupňového a ani napadnutého
rozhodnutia. Správca dane požadoval od žalobcu v rámci výkonu kontroly vyjadrenie sa okrem iného
najmä
k dodaniu perforovacieho stroja spoločnosti MiF, s.r.o., so sídlom Nerudova 4039,

018 41 Dubnica nad Váhom (ďalej len „MiF, s.r.o.“) a dospel k názoru, že žalobca nekonal v dobrej viere,
jehokonanieboloúčelovéaobstaranímperforovaciehostrojaoddodávateľaY.sazapojildopodvodného
obchodného reťazca, ktorý účelovo a cielene narúša systém neutrality DPH. Základnou chybou, resp.
problémom celého konania bola podľa žalobcu tá skutočnosť, že správca dane zistil z iných konanípodvodné konanie u iného daňového subjektu, a to u jeho dodávateľa - spoločnosti Minix Group, s.r.o.
Správca dane na základe týchto zistení z iných konaní dospel k záveru, že žalobca si neoprávnene
uplatnil právo na odpočítanie DPH, keďže vedel alebo vedieť mal, že transakcie so spoločnosťou Minix

Group, s.r.o. boli súčasťou daňového podvodu v oblasti DPH.

3. Žalobca poukázal na to, že počas daňového konania predložil správcovi dane doklady, ktoré
preukazovali naplnenie formálnej podmienky dodania tovaru. Správcovi dane predložil všetky dostupné
doklady a evidencie, ktorými disponoval a ktoré súviseli

s obchodnou transakciou so spoločnosťou Minix Group, s.r.o., a to najmä faktúru
č. XXXX/XX/XX vyhotovenú dňa 16.04.2018 v celkovej sume 927 600,00 eur s DPH za dodanie
perforovacieho stroja AU2, 9 auto, výrobné číslo 386, kúpnu zmluvu medzi žalobcom a spoločnosťou
Minix Group, s.r.o. zo dňa 03.01.2018 na predmetný stroj
a CMR potvrdené dňa 13.04.2018 odd. č. 24 a PACKING LIST zo dňa 13.04.2018. Správca dane
nespochybnil naplnenie materiálnych podmienok dodania. Podľa žalobcu je preukázané vystavenie

odberateľskej faktúry, čo potvrdil aj svedok E. F. - bývalý konateľ spoločnosti Minix Group, s.r.o. Zároveň
potvrdil dodanie a bezhotovostnú úhradu faktúry, zaúčtovanie faktúry v účtovníctve spoločnosti Minix
Group, s.r.o.
a zaevidovanie DPH ako aj jej priznanie a odvedenie do štátneho rozpočtu. Preukázané bolo i reálne
dodanie perforovacieho stroja. V rámci preverovania opodstatnenosti uplatnenia nároku na odpočítanie

DPH z faktúry vystavenej za dodanie perforovacieho stroja správca dane zistil, že išlo o skutočné reálne
dodanie, čo vyplýva priamo z napadnutého rozhodnutia (str. 3). Podľa žalobcu je preukázaná aj doprava
perforovacieho stroja, nakoľko v rámci iného konania správca dane zistil, že preprava a dodanie stroja
bolo uskutočnené bulharskou spoločnosťou UMLENSKI EOOD, ktorá predmetný stroj vyrobila a dodala.
Preprava bola objednaná na účet spoločnosti MiF, s.r.o. a prepravu zabezpečovala poľská spoločnosť

EURO FAST. Správca dane pri preverovaní dodania predmetného stroja zistil, že došlo k dodaniu a
vyloženiu perforovacieho stroja priamo v priestoroch objednávateľa MiF, s.r.o. Pri vykládke
a preberaní bol preukázateľne prítomný žalobca, ktorý zabezpečoval inštaláciu bezpečnostných prvkov
pred odovzdaním stroja objednávateľovi MiF, s.r.o.

4. Žalobca konštatoval, že správca dane zistil pochybenie v spoločnosti Minix Group, s.r.o., ktorá si v
predmetnom zdaňovacom období apríl 2018 uplatnila právo na odpočítanie dane zo 162 dodávateľských
faktúr od spoločnosti DT Plus, s.r.o. Správca dane v rámci iného konania zistil, že spoločnosť Minix
Group, s.r.o. je nekontaktná, nespolupracuje so správcom dane a neumožnila vykonať daňovú kontrolu
za zdaňovacie obdobie február 2018, ako aj ďalšie pochybenia u jej subdodávateľa H. (ďalej len „DT Plus

Slovakia, s.r.o.“), ktoré pochybenia sú úplne mimo sféry vplyvu žalobcu. Správca dane opisuje detailne
finančné toky ako nasledovali po úhrade kúpnej ceny žalobcom u jeho dodávateľa - spoločnosti Minix
Group, s.r.o. Konanie spoločnosti Minix Group, s.r.o. je úplne mimo sféry vplyvu žalobcu a tieto zistenia
správca dane nelogicky použil ako dôkaz proti žalobcovi. Správca dane vychádzal zo zistení „z iných
konaní“ vykonaných u dodávateľov žalobcu, pričom žalobca nebol účastníkom týchto konaní vedených

proti jej dodávateľom, kde pochopiteľne nemohol preukazovať skutočnosti
a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení smerujúce k zrušeniu napádaného rozhodnutia. Správca dane
sa opieral o dôkazy zhromaždené v rámci týchto rôznych iných konaní, ktoré sa netýkajú žalobcu a sú
úplne mimo sféry jej vplyvu. V súlade s rozsudkom Súdneho Dvora EÚ C-189/18 Glencore Agriculture
Hungary Kft. proti Nemzeci Adó-és Vámhivatal Fellebbviteli I gazgatósága zo dňa 16.10.2019 žalobca

namietal porušenie práva na spravodlivý proces zaručené článkom XX Charty, ako aj požiadavky, ktoré
z tohto práva vyplývajú a to konkrétne porušenie zásady rovnosti zbraní, ako aj porušenie zásady
rešpektovania práva na obhajobu. Správca dane ako jediný mal prístup k spisu z trestného konania a
iných správnych konaní jednotlivých obchodných partnerov, ktorých žalobca nebol účastníkom, čiže sa
nemohol dovolávať žiadneho práva v rámci týchto konaní, v ktorých boli týmto spôsobom zhromaždené

a použité dôkazy v jeho neprospech. Rovnako správca dane nesprístupnil spisy z týchto iných konaní,
na ktorých boli založené zistenia, ku ktorým správca dane dospel, pričom správca dane považoval za
dostatočné oboznámiť žalobcu len s časťou, ktorú sám selektívne vybral podľa svojich kritérií. Týmto
postupom správca dane znemožnil žalobcovi sa účinne brániť.

5. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane na základe skutočností a dôkazov prijal záver, že žalobca
sa vedome zúčastnil na podvodnom konaní za účelom získania neoprávneného daňového prospechu.
Správca dane nedefinuje o akú daňovú výhodu na strane žalobcu ide. Vo vzťahu k obchodnej transakcii
medzi žalobcom a spoločnosťou MiF, s.r.o. došlo k riadnemu dodaniu perforovacieho stroja, ktoré boloriadne vyfakturované a zavedené do daňových evidencií a kontrolných výkazov DPH oboch daňových
subjektov, čo si správca dane overil a nespochybnil. Tu nedošlo k žiadnej daňovej výhode, nakoľko
žalobca uviedol daň z predmetnej faktúry na výstupe a daň uhradil a spoločnosť MiF, s.r.o. si uplatnila

z predmetného dodania daň na vstupe. Na tomto stupni nedošlo
k žiadnemu porušeniu základného princípu DPH - daňovej neutrality. Spoločnosť MiF, s.r.o. stroj využíva
na realizáciu svojej obchodnej činnosti s plným výstupom DPH. Kúpa a predaj stroja medzi platiteľmi
dane je obvyklou obchodnou transakciou, ktorú realizoval žalobca v súlade s platnou legislatívou a
obozretne s prijatými opatreniami, ktoré možno od neho rozumne požadovať. Správca dane je povinný

v súlade
s Rozsudkom ESD C-439/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a C-440/04 Belgický štát proti Recolta
Recycling SPRL zo dňa 06.07.2006 vyhodnotiť, kde vznikol podvod. Tento identifikoval u daňového
subjektu Minix Group, s.r.o. a jeho subdodávateľa DT plus, s.r.o., t. j. nie u žalobcu. V zmysle
predmetného rozsudku je povinný správca dane preukázať, ako je podvodné konanie spojené s
obchodnou transakciou žalobcu. Priama príčinná súvislosť medzi transakciou nákupu a predaja

perforovacieho stroja žalobcom a podvodným konaním na strane dodávateľa Minix Group, s.r.o. a jeho
subdodávateľa DT Plus, s.r.o. nebola správcom dane preukázaná, nakoľko správca dane neuvádza
žiadne priame ani nepriame dôkazy, ktoré by preukazovali vedomosť, resp. možnosť vedomosti o
podvode na strane žalobcu. Obchodovanie spoločnosti Minix Group, s.r.o. s jeho dodávateľom DT Plus,
s.r.o. je absolútne mimo sféry vplyvu žalobcu a preto mu nemôže byť na ťarchu a nieto ešte použité toto

zistenie ako dôkaz proti obchodnej transakcii medzi žalobcom a spoločnosťou Minix Group, s.r.o.

6. Žalobca poukázal na to, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí popísal priebeh transakcií
nákupu perforovacieho stroja od prvej možnosti jeho výroby až po nájdenie dodávateľa a realizácie
kúpy a inštalácie pre konečného prijímateľa MiF, s.r.o. podľa zistení z iných konaní. Správca dane

však neuviedol ani len nepriame dôkazy takej intenzity a relevancie, ktorými by svoje tvrdenia o
prípadnej vedomosti účasti žalobcu na podvode spoločnosti Minix Group, s.r.o. a jej subdodávateľa
preukázal. Všetky vyjadrenia správcu dane sú v rovine len jeho názoru vyplývajúceho z iných konaní.
Rozhodnutie správcu dane obsahuje nerelevantné skutočnosti mimo sféry vplyvu žalobcu. Žalobca
nesúhlasí s vyjadrením správcu dane, že dobrovoľným podpísaním kúpnej zmluvy so spoločnosťou

Minix Group, s.r.o. mal vyhodnotiť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. K podpisu zmluvy
došlo po riadnom preverení obchodného partnera vo verejne dostupných registroch a na základe
odporúčania dlhoročného dôveryhodného obchodného partnera, a nie na základe nejakej neuváženosti
s dobrovoľným podpisom zmluvy, ako tvrdí správca dane. Žalobca teda pred podpisom predmetnej
zmluvy postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, aká sa od podnikateľa podľa zákona vyžaduje.

Dôkazné bremeno preukazovania účasti na podvodnom konaní je vždy na strane správcu dane. Pokiaľ
správca dane nevie priamymi dôkazmi preukázať vedomosť o podvodnom konaní žalobcu, tak ho
nemohol zahrnúť do podvodného reťazca. Správca dane identifikoval podvodné konanie u spoločnosti
Minix Group, s.r.o., ale nie u žalobcu. V takomto prípade je správca dane povinný preukazovať
nepriamymi dôkazmi, že žalobca mal, resp. mohol vedieť, že sa stáva súčasťou podvodného konania

a nemôže iba na základe konštatovania z iných konaní prisúdiť žalobcovi možnú vedomosť o účasti na
podvodnom konaní.

7. Žalobca je toho názoru, že správca dane preukazoval podvodné konanie u spoločnosti Minix Group,
s.r.o., čo je mimo sféry vplyvu žalobcu. Vyjadrenie žalobcu ohľadne vedomosti, že spoločnosť Minix

Group, s.r.o. je obchodník a nie výrobca nedokazuje nič iné, iba vedomosť o tom, že stroj nevyrobí, ale
kúpi a následne nám predá, a preto bola
s touto spoločnosťou uzatvorená kúpna zmluva na dodanie perforovacieho stroja
s podrobnou špecifikáciou ako vyžadoval konečný príjemca stroja - spoločnosť MiF, s.r.o.. Správca dane
cituje Rozsudky SD EÚ vo veciach C-80/2011 a C-142/2011 (MaahgébenKft a Pétér Dávid), avšak

tento rozsudok sa týka problematiky spochybnenia osoby dodávateľa uvedenej na faktúre, čo v prípade
žalobcu nebolo správcom dane vôbec spochybnené. Z predmetného rozsudku, ako aj sám správca
dane uvádza, vyplýva povinnosť preukázať vedomosť účasti na podvodnom konaní priamymi alebo
nepriamymi dôkazmi na strane správcu dane. Ďalší rozsudok na ktorý sa správca dane odvoláva je
Rozsudok SD EÚ C-85/11 (Bonik), kde je taktiež uvedené, „...ak sa

s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže.“ V prípade daňového podvodu je dôkazné bremeno
jednoznačne na správcovi dane, ktorý musí preukázať, že daňový subjekt bol na takomto podvode
účastný alebo minimálne mal o tomto podvode vedomosť v danom čase. Správca dane musí uviesť
priame dôkazy alebo nepriame dôkazy takej intenzity, ktorá je z pohľadu vedomosti účasti na daňovompodvode nespochybniteľná. Správca dane nemôže bez relevantných priamych alebo nepriamych
dôkazov preukazovať podvodné správanie na základe jeho konštatovania z iných konaní.

8. Podľa žalobcu obchodné stretnutia sú nevyhnutné na uzatvorenie obchodnej transakcie, pričom je
takmer nereálne, aby sa podarilo stretnutie všetkých obchodných partnerov rôznych spoločností naraz,
čo nebolo ani preukázané. Podľa správcu dane nedôveryhodne vyznieva aj tvrdenie žalobcu, že nevedel
ofirme,ktorádanéperforovaciestrojevyrába,vzhľadomnato,žeotomtovýrobcovivedeladodávateľská
spoločnosť Minix Group,

s r.o., ktorá nemala skúsenosti s nákupom a predajom perforovacieho stroja. K tomu žalobca uviedol,
že nedôveryhodne vyznieva práve vyššie uvedená veta správcu dane
v odôvodnení napádaného rozhodnutia, nakoľko spoločnosť Minix Group, s.r.o. bola obchodná
spoločnosť, teda nebola výrobnou spoločnosťou, čo znamená že s nákupom
a predajom tovaru skúsenosti mala. Žalobca je toho názoru, že spoľahnúť sa na kontakty a odporúčania
Y. S., dlhoročného obchodného partnera nie je v bežne obchodníckej praxi vôbec neobozretné. Naviac

žalobca vykonal všetky potrebné opatrenia, ktoré sa dajú od neho rozumne očakávať. Preveril si riadne
v systéme „Finstat“ existenciu spoločnosti Minix Group, s.r.o., (jej zápis v obchodnom registri, jej daňové
identifikačné číslo pre DPH ako aj existenciu spoločnosti v rôznych zoznamoch dlžníkov) a zo zistených
informácií v danom čase nemal žiadny dôvod spochybňovať dôveryhodnosť tejto obchodnej spoločnosti.
Informačný systém Finstat je prepojený na verejné registre a zoznamy a zároveň aj na účtovné softvéry,

práve pre takéto účely preverovania obchodných partnerov. Žalobca si riadne preveril spoločnosť Minix
Group, s.r.o. v rámci svojich možností a naviac dostal odporučenie na spoločnosť od dlhoročného
dôveryhodného obchodného partnera, pre ktorého bola objednávka od samého začiatku určená. Po
takomto obozretnom overení došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, dodaniu tovaru, inštalácii a zaplateniu
tovaru, teda boli splnené všetky kvalitatívne aj kvantitatívne podmienky obchodnej transakcie. Ako

inak mal žalobca ešte preveriť obchodného partnera správca dane neuvádza. Judikatúra ESD, naopak
používa
v rozsudkoch terminológiu „opatrenia v rozumnom rozsahu“, čo však neznamená
v akomkoľvek neobmedzenom rozsahu. Daňový subjekt nemá také zákonné možnosti na preverovanie
skutočností ako má správca dane v správnom konaní a nie je ani detektívnou kanceláriou, aby

lustroval nadštandardne svojich obchodných partnerov a ich finančnú situáciu. Správca dane týmto
konštatovaním neoprávnene, v rozpore so zásadou proporcionality prenáša dôkazné bremeno na
daňový subjekt.

9. Ohľadne navýšenia ceny perforovacieho stroja žalobca uviedol, že nesúhlasí so závermi správcu

dane, nakoľko cena stroja za ktorú ho kupoval od spoločnosti Minix Group, s.r.o. bola veľmi podobná
predpokladanej cene stroja v prípade jeho výroby, preto žalobca nepochyboval o jej reálnosti. K tvrdeniu
správcu dane o zisku neoprávneného odpočítania dane žalobca skonštatoval, že ide o absolútne
zmätočné tvrdenie, nakoľko všetci obchodní partneri sú registrovanými platiteľmi DPH. Žalobca uviedol,
že spoločnosť Minix Group nadobudla stroj v rámci intrakomunitárnej dodávky a ako platiteľ DPH

uplatnila pri tejto dodávke tzv. samozdanenie a teda dodávateľovi stroja zaplatila iba hodnotu stroja.
Tovar ďalej predala žalobcovi tak ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve, ako tuzemské dodanie s DPH
v súlade s platnou legislatívou DPH, teda s platnou sadzbou DPH. Žalobca si uplatnil daň na vstupe z
dodania od spoločnosti Minix Group, s.r.o.
v súlade s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)
a rovnako predal po inštalácii a doplnení bezpečnostných prvkov stroj svojmu odberateľovi na základe
kúpnej zmluvy so spoločnosťou MiF, s.r.o.. Žalobca fakturoval tuzemské dodanie stroja s platnou
sadzbou DPH, ktorú okrem iného zaevidoval do svojej evidencie DPH, odviedol na výstupe a uhradil
správcovi dane v súlade s platnou legislatívou. Žalobca súhlasí s úvahou správcu dane, že aj Judikatúra

ESD hovorí
o možnosti obmedzenia práva na odpočítanie dane, pokiaľ však správca dane preukáže účasť na
podvodnom konaní, tak ako je to uvedené vo všetkých rozsudkoch ESD vymenovaných správcom dane.
Podstatné je detailne rozsudky analyzovať a nevyberať
z nich len selektívne útržky mimo kontextu. Žalobca tak opakovane teda namieta porušenie zásady

daňovej neutrality správcom dane. Porušenie zásady daňovej neutrality neznamená iba, ako si správca
dane nesprávne interpretuje, neuhradenie dane iným platiteľom dane, ale správca dane musí preukázať,
že daňovník daň neuviedol vo svojich záznamoch alebo uviedol v inej výške, nepodal daňové priznanie,
nekomunikuje so správcom dane, aby zamedzil komplexné prešetrenie daného obchodného prípadu.V tomto prípade správca dane nespochybnil ani jednu skutočnosť, nakoľko spoločnosť Minix Group,
s.r.o. ako dodávateľ plnenia uviedla daň v správnej výške v súlade
s predloženou faktúrou v svojom daňovom priznaní aj kontrolnom výkaze DPH, podanie výkazov

vykonala v riadnej zákonnej lehote a so správcom dane v prípade objasnenia obchodnej transakcie
komunikoval vtedajší konateľ A. F., ktorý v svojich výpovediach dodanie a vyhotovenie dokladov
jednoznačne potvrdil. Správca dane
v rámci svojej činnosti overil správnosť údajov v kontrolnom výkaze DPH, ktoré nespochybnil.

10. Žalobca namietal postup správcu dane ohľadne skutočnosti, že dodanie perforovacieho stroja medzi
spoločnosťou Minix Group, s r.o. a žalobcom bolo predmetom daňovej kontroly u žalobcu, čím nie je
dotknutá možnosť preverenia dodania perforovacieho stroja v daňových kontrolách na iných stupňoch
dodávok tohto stroja, pričom výsledky takýchto daňových kontrol sú podľa správcu dane predmetom
daňového tajomstva
v zmysle § 11 daňového poriadku. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok ESD C-189/19

Glencore Agriculture Hungary Kft. proti Nemzeci Adó-és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága zo dňa
16.10.2019, v zmysle ktorého právo EÚ nestanovuje pravidlá týkajúce sa spôsobu vykonávania dôkazov
týkajúcich sa podvodu v oblasti DPH. Tieto objektívne skutočnosti musí zistiť daňový orgán v súlade s
pravidlami dokazovania stanovenými vnútroštátnym právom. Tieto pravidlá však nesmú ohroziť účinnosť
práva EÚ a musia rešpektovať práva zaručené týmto právom a najmä Chartou. Medzi zaručené práva

EÚpatríprávonajmärešpektovanieprávanaobhajobu.Pravidlovnútroštátnehopredpisu,podľaktorého
je daňový orgán viazaný skutkovými zisteniami a právnymi kvalifikáciami, ktoré boli vykonané v rámci
súvisiacich správnych konaní týkajúcich sa dodávateľov zdaniteľnej osoby, v ktorých táto zdaniteľná
osoba nebola účastníkom konania, môže zabezpečiť právnu istotu, rovnosť medzi zdaniteľnými osobami
a ukladá povinnosť daňovému orgánu zabezpečiť koherentný prístup a to, že tie isté skutkové okolnosti

kvalifikuje po právnej stránke rovnako. Právo EÚ v zásade nebráni uplatneniu takéhoto pravidla.
Podľa Súdneho dvora EÚ toto však neplatí v prípade, ak je na základe tohto pravidla a z dôvodu
právoplatnosti rozhodnutí prijatých v súvisiacich správnych konaniach daňový orgán oslobodený od
toho, aby zdaniteľnú osobu oboznámil
s dôkazmi, vrátane dôkazov pochádzajúcich z týchto konaní, na základe ktorých plánuje prijať

rozhodnutie, a táto zdaniteľná osoba jej tak zbavená práva účinne spochybniť
v rámci konania, ktoré sa jej týka, tieto skutkové zistenia a právne kvalifikácie. Uplatnenie takéhoto
pravidla je v rozpore s povinnosťou daňového orgánu predložiť objektívne dôkazy, na základe ktorých
možno dospieť k záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo vedieť mala, že uvedená transakcia, na
základe ktorej sa domohla práva na odpočítanie dane, bola súčasťou podvodu. Výsledky daňových

kontrol, ktoré sa priamo týkajú rozhodnutia dotknutej osoby nemôžu byť predmetom daňového
tajomstva, ale práve naopak ak správca dane neumožní žiadny prístup k týmto dôkazom a dokumentom,
na ktorých sú vykonané zistenia, k vyhotoveným zápisniciam a rozhodnutiam prijatým po skončení
súvisiacich správnych konaní, a že iba nepriamo vo forme zhrnutia oboznámi dotknutú osobu s časťou
týchto dôkazov, ktoré sám vybral na základe vlastných kritérií

a nad ktorými nemá zdaniteľná osoba žiadnu kontrolu, túto podmienku nespĺňa. V zmysle uvedeného
správca dane porušil základnú zásadu daňového konania uvedenú v § 3 ods. 1 daňového poriadku.
Správca dane viedol dokazovanie na základe zistení z iných konaní
a sám selektívne vyberal na základe vlastných kritérií časť takých dôkazov ako mu vyhovovalo pre jeho
účelové rozhodnutie.

11. Žalobca poukázal na to, že správca dane požadoval od žalobcu v rámci výkonu kontroly vyjadrenie
sa okrem iného najmä k dodaniu perforovacieho stroja spoločnosti MiF, s.r.o. a dospel k nesprávnemu
názoru, že nekonal v dobrej viere, že konanie bolo účelové
a obstaraním perforovacieho stroja od dodávateľa Minix Group, s.r.o. sa žalobca zapojil do podvodného

obchodného reťazca, ktorý účelovo a cielene narúša systém neutrality DPH. Správca dane uviedol
všetky zistenia najmä z iných konaní, na základe ktorých identifikoval podvodné konanie na úrovni
iného daňového subjektu - spoločnosti Minix Group, s.r.o a jeho subdodávateľa DT Plus, s.r.o., čo
rozsiahlo opísal v prvostupňovom rozhodnutí a všetky tieto zistenia vyhodnocuje ako skutočnosti v
neprospech žalobcu. Správca dane však nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktorými by priamo alebo aspoň

nepriamo preukázal možnú vedomosť o účasti žalobcu na daňovom podvode. Jediným relevantným
dôkazom je zistenie správcu dane, že spoločnosť Minix Group s.r.o. vybral DPH, zaevidoval ju v svojej
evidencii, ale neodviedol ju do štátneho rozpočtu a toto zistenie klasifikuje ako podvodné konanie. Teda
nie na úrovni žalobcu ale u jeho dodávateľa a týmto správca dane automaticky prenáša vedomosť okonaní dodávateľa, ktoré je úplne mimo sféry vplyvu žalobcu za účelom vytvorenia podvodného reťazca.
Správca dane používa množstvo zistení mimo sféry žalobcovho vplyvu ako dôkaz o tom, že žalobca
údajne mohol alebo mal vedieť o podvodnom konaní jeho obchodného partnera. Žalobca však pri svojej

činnosti postupoval s patričnou obozretnosťou, a to tak, že si preveril dodávateľa na verejne dostupných
zoznamoch vedených orgánmi verejnej správy, dodávateľa odporučil dlhoročný dôveryhodný obchodný
partner, uzatvorené kúpne zmluvy s dodávateľom ako aj s odberateľom boli v cene primeranej hodnote
výroby stroja, dodávateľ vyhotovil riadnu faktúru za dodanie stroja, dodanie sa uskutočnilo vzhľadom na
veľkosť a náročnosť montáže a inštalácie stroja priamo

u odberateľa stroja, k faktúre bol predložený doklad CMR, došlo k prevzatiu stroja
a doplneniu bezpečnostných prvkov, ako aj k celkovej montáži a inštalácii v priestoroch konečného
odberateľa a bola vyhotovená riadna faktúra odberateľovi pri odovzdaní stroja. Faktúry boli uhradené
bezhotovostným bankovým prevodom. Žiadna z týchto kvalitatívnych a kvantitatívnych hmotnoprávnych
podmienok nebola správcom dane spochybnená. Taktiež bola zisteniami správcu dane potvrdená reálna
existencia predmetných transakcií Z uvedených dôvodov žalobca ani pri použitej najväčšej odbornej

starostlivosti nemohol mať v čase realizácie predmetných obchodných transakcií žiadne pochybnosti o
údajoch na dokladoch (zmluvy, faktúry, CMR) ani o ich vierohodnosti. Žalobca súhlasí s úvahou správcu
dane, že daňový subjekt je povinný urobiť všetko, čo je v jeho moci, aby zabezpečil riadny priebeh
dodania tovaru a že sa musí uistiť
o serióznosti svojho obchodného partnera, čo aj vzhľadom na vyššie uvedené urobil

a v rámci svojich možností vyčerpal všetky možnosti overenia svojho dodávateľa. Žalobca je
zároveň toho názoru, že správca dane nemôže zachádzať tak ďaleko, aby voči žalobcovi vyvodzoval
zodpovednosť za protiprávne správanie jeho obchodného partnera.

12. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako

nedôvodnú, pričom uviedol, že žalobné dôvody žalobcu uvedené v správnej žalobe sú podobné ako
námietky, ktoré uvádzal počas daňovej kontroly, vyrubovacieho ako aj odvolacieho konania. Správca
dane, tak ako aj žalovaný sa s námietkami žalobcu vysporiadali už vo svojich rozhodnutiach. Žalovaný
uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistil, že perforovací stroj bol
dodaný bulharskou spoločnosťou UMLENSKI EOOD priamo odberateľovi žalobcu spoločnosti MiF, s.r.o.

Bulharská spoločnosť UMLENSKI EOOD zabezpečila jeho výrobu, inštaláciu, oživenie a otestovanie
v priestoroch spoločnosti MiF, s.r.o. Spoločnosť UMLENSKI EOOD vyfakturovala perforovací stroj
spoločnosti Minix Group, s r.o.
v celkovej sume 69.000,00 eur, spoločnosť Minix Group, s r.o. tento stroj vyfakturovala žalobcovi v
celkovej sume 927.600,00 eur a žalobca následne predmetný perforovací stroj vyfakturoval spoločnosti

MiF, s.r.o. v celkovej sume 999.999,60 eura. Žalobca realizoval bezpečnostné úpravy prerforovacieho
stroja v súlade so slovenskými
a európskymi normami, ktoré vyfakturoval spoločnosti UMLENSKI EOOD v celkovej sume 1.500,00 eur.
Jednania o nákupe perforovacieho stroja začal konateľ spoločnosti MiF, s.r.o. s bulharskou spoločnosťou
UMLENSKIEOODvauguste2017.NáslednespoločnosťTDGlobals.r.o.,sosídlomKarpatskénámestie

10A, 831 06 Bratislava, IČO: 50 599 780 (ďalej len ako „TD Global s.r.o.“) objednala v októbri 2017
od spoločnosti UMLENSKI EOOD perforovací stroj s parametrami požadovanými daňovým subjektom
MiF, s.r.o. a dňa 18.12.2017 previedla všetky práva a povinnosti na spoločnosť Minix Group, s r.o.,
ktorá bola obchodníkom s iným sortimentom tovarov. Spoločnosť Minix Group, s r.o. vyfakturovala
cenovo nadhodnotený perforovací stroj žalobcovi, ktorý bol zmluvným dodávateľom daňového subjektu

MiF, s.r.o. Účtovné doklady spoločnosti Minix Group, s r.o. neboli predložené pre nekontaktnosť tejto
spoločnosti počas daňovej kontroly. Úlohou dodávateľa Minix Group, s r.o., v zistenom obchodnom
reťazci, bolo perforovací stroj cenovo nadhodnotiť, s cieľom navodiť dojem zachovania neutrality DPH.

13. Žalovaný konštatoval, že žalobca kúpil perforovací stroj prostredníctvom dodávateľa Minix Group,

s r.o., ktorý mu bol vopred doporučený a schválený odberateľskou spoločnosťou MiF, s.r.o. Spoločnosť
Minix Group, s r.o. pritom nemala zamestnancov, sídlo spoločnosti bolo v prenajatých priestoroch,
nemala ani skladové a ani výrobné priestory. Odberateľská spoločnosť MiF, s.r.o. komunikovala priamo
so skutočným dodávateľom perforovacieho stroja spoločnosťou UMLENSKI EOOD a od začiatku
dojednávala podmienky celej obchodnej transakcie týkajúcej sa perforovacieho stroja. Spoločnosť

Minix Group, s r.o. cenu perforovacieho stroja viac ako desaťnásobne navýšila, formálne jeho dodanie
vykázala, ale reálne žiadne zhodnotenie tohto stroja neuskutočnila. Spoločnosť Minix Group, s r.o. je
nekontaktná, spoločníkom je spoločnosť CD ADMINISTRATION GROUP LTD. z F. a E. V. F. z T., ktorý
je zároveň konateľom. V zmysle Smernice Rady 2006/112/ESo spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ako aj judikatúry Súdneho dvora EÚ možno odmietnuť
nárok na odpočet DPH, ak sa preukáže, že ide o transakciu, ktorá je súčasťou podvodu a že dotknutá
zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že predmetná transakcia je súčasťou podvodu. Súdny

dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt
prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že
plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. V predmetnom prípade bol
prijatý záver, že žalobca vedel, resp. mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní za účelom
získania neoprávneného daňového prospechu, keď sa na základe doporučenia odberateľa rozhodol

sprostredkovane kúpiť perforovací stroj prostredníctvom spoločnosti Minix Group, s r.o. Žalobca podľa
správcu dane vedel, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť
spojený podvod na dani, pričom mohol spoznať znaky podvodného konania. Správca dane identifikoval
podvodné konanie u dodávateľa žalobcu v spoločnosti Minix Group, s r.o. Na tomto stupni reťazca došlo
k porušeniu princípu neutrality dane tým, že nebola odvedená daň spoločnosťou Minix Group, s r.o. ktorá
si daň na výstupe ponížila vstupom prostredníctvom spoločnosti DT Plus Slovakia, s.r.o. Na začiatku

fakturačného reťazca bola spoločnosť DT Plus Slovakia, s.r.o., ktorá v zdaňovacom období apríl 2018
podala daňové priznanie na DPH, ale údaje z prijatých faktúr o dodaní tovarov a služieb, ktoré sú alebo
majú byť dodané iným platiteľom neboli uvedené v ich kontrolných výkazoch,
a teda ani spoločnosť DT Plus Slovakia, s.r.o. v skutočnosti neodviedla žiadnu daň na výstupe.

14. Žalovaný poukázal na to, že konateľ dodávateľskej spoločnosti Minix Group, s r.o.
A. Benian uviedol, že dodávateľskú spoločnosť UMLENSKI EOOD vyhľadal cez internet. O tom, že
dodanie perforovacieho stroja bude riešené formou subdodávky bol informovaný aj žalobca. Žalobca
vedel, o tom, že výrobca a dodávateľ stroja bude
z Bulharska, súhlasil s tým. Aj sám žalobca sa vyjadril, že si „myslí, že vedel, že stroj bude z Bulharska.“

Spoločnosť UMLENSKI EOOD zaslala cenovú ponuku stroja spoločnosti Minix Group, s r.o. mailom,
ktorá už ale desaťnásobné navýšenie ceny stroja nevedela odôvodniť. Predmetom ekonomickej činnosti
dodávateľa bola, podľa vyjadrenia bývalého konateľa A. F., kúpa a predaj tovaru v oblasti zdravotníctva
a stavebnej chémie a sprostredkovanie služieb v oblasti správy budov. Žalobca vedel, že spoločnosť
Minix Group, s r.o. je len obchodníkom v inej oblasti a nie výrobcom, ako aj, že spoločnosť Minix

Group, s r.o. predmetný perforovací stroj nevyrobí, ale len sprostredkovane dodá. Napriek uvedenému
uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou Minix Group, s r.o., ktorá nemala možnosti na výrobu stroja
v danom čase. Preverovaním správca dane zistil, že spoločnosť MiF, s.r.o. komunikovala priamo
so skutočným dodávateľom perforovacieho stroja, bulharskou spoločnosťou UMLENSKI EOOD a od
začiatku dojednávala podmienky celej obchodnej transakcie týkajúcej sa perforovacieho stroja. Túto

skutočnosť preukazuje aj odpoveď poskytnutá bulharskou spoločnosťou UMLENSKI EOOD, z ktorej
vyplýva, že v súvislosti s predmetným perforovacím strojom jednali s konateľom spoločnosti MiF, s.r.o.
M. S., ako aj dodací list vystavený spoločnosťou UMLENSKI EOOD a faktúra, ktoré boli prílohou CMR,
kde je uvedené číslo konateľa spoločnosti MiF, s.r.o. Napriek tejto skutočnosti spoločnosť MiF, s.r.o. si
sama neobstarala tento stroj, ale bol vytvorený vykonštruovaný reťazec, prostredníctvom ktorého došlo

k desaťnásobnému navýšeniu ceny a porušeniu daňovej neutrality neodvedením DPH.

15. Žalovaný je toho názoru, že na základe uvedených skutočností spoločnosť MiF, s.r.o., ako aj žalobca
vedeli, resp. mohli vedieť, aká je cena perforovacieho stroja. Napriek tomu nepochopiteľne akceptovali
viac ako desaťnásobne navýšenú cenu. Aj vysledované finančné toky danej obchodnej transakcie

napovedajú, že nešlo o obvyklú obchodnú operáciu. Odberateľ MiF, s.r.o. najskôr poukázal finančné
prostriedky v sume 999.999,60 eur na účet žalobcu a nato žalobca poukázal finančné prostriedky
dodávateľskej spoločnosti Minix Group, s r.o. v sume 927.600,00 eur. Následne žalobca žiadal od
dodávateľskej spoločnosti Minix Group, s r.o. vrátiť túto platbu, pričom vedel, že perforovací stroj
bol už dodaný odberateľskej spoločnosti MiF, s.r.o. Spoločnosť Minix Group, s r.o. vrátenie platby

nezrealizovala. Žalobca uviedol, že žiadal o vrátenia platby
z dôvodu, že spoločníci A. F. sa sťažovali, že ich nechce vyplatiť a „chcel dať veci do poriadku, na
základe spoločného jednania so všetkými zúčastnenými, aby boli všetci spoločníci vyplatení a zaplatená
aj DPH do štátneho rozpočtu.“ Ide o nelogické odôvodnenie, prečo chcel žalobca riešiť použitie týchto
už pre neho cudzích finančných prostriedkov v cudzej spoločnosti. Naviac A. F. nebol v čase realizácie

obchodu spoločníkom spoločnosti Minix Group, s r.o. Po preverení finančných tokov transakcie peňažné
prostriedky nekontaktnej spoločnosti Minix Group, s r.o. smerovali na účty spoločností CENTRUM - trio,
spol. s r.o. (od 09.02.2019 s obchodným meno Z. (ďalej len „CENTRUM - trio, spol. s r.o.“), X.e vybratév hotovosti. Výber veľkého objemu finančných prostriedkov v hotovosti v krátkom časovom intervale a
platby poukázané na účty spoločností, ktorých konateľom je občan C., pričom dispozičné práva
k účtom spoločností majú bývalí konatelia a následný výber týchto finančných prostriedkov v hotovosti,

je zjavne neštandardný. Takéto nakladanie s finančnými prostriedkami neumožnilo správcovi dane
preveriť, kto je konečným užívateľom týchto peňažných prostriedkov, keďže podstatná časť tejto sumy
bola vybratá z bankomatov
v hotovosti v priebehu jedného mesiaca.

16. Žalovaný konštatoval, že žalobca (K.. K. L.), dodávateľ Minix Group, s r.o.
(A. F.) spolu s TD Global s.r.o. (H. M.) a odberateľ MiF, s.r.o. (M. S.) spoločne jednali o dodávke
perforovacieho stroja od bulharského výrobcu. Dodávateľská spoločnosť Minix Group, s r.o. na stroji
nevykonala žiadne zhodnotenie (žiadnu pridanú hodnotu), len ho fakturačne zakúpila od bulharského
výrobcu a následne prefakturovala žalobcovi. Žalobca deklaroval, že mal stroj vyvíjať a vyrábať, no
o niekoľko dní po podpise zmluvy s odberateľskou spoločnosťou MiF, s.r.o., na základe kontaktu

poskytnutého M. S., začal žalobca rokovať o dodávke perforovacieho stroja so spoločnosťou Minix
Group, s r.o. Dôvodom začatia rokovaní malo byť náhle zhodnotenie situácie žalobcom, že nemá
dostatočné kapacity na vývoj a výrobu stroja v požadovanom termíne. K.. L., spolu s M. S. odsúhlasil
nákup stroja v deklarovanom reťazci dodávok Minix Group, s r.o. - žalobca - MiF, s.r.o. Ničím
neodôvodnené nadhodnotenie ceny stroja u spoločnosti Minix Group, s r.o. z nákupnej ceny 69.000,00

eur na predajnú cenu 773.000,00 eur bez DPH, nemá žiadne ekonomické opodstatnenie. Žalobca
sa zúčastňoval vzájomných obchodných stretnutí ohľadom dodávky perforovacieho stroja, na ktorých
konečnýodberateľMiF,s.r.o.určovalcenu,zaktorúperforovacístrojspoločnosťMinixGroup,sr.o.predá
žalobcovi a tiež cenu, za ktorú žalobca predá stroj odberateľskej spoločnosti MiF, s.r.o. Žalobca vedel,
resp. mohol vedieť, keď sa zúčastňoval týchto obchodných stretnutí, na ktorých odberateľ určoval ceny a

v podstate všetky podmienky obchodu, že sa zapája do vykonštruovaného obchodného reťazca, ktorého
cieľom bolo navýšenie ceny perforovacieho stroja, s cieľom získať daňovú výhodu. Zároveň dodávateľ,
ako aj odberateľ vedeli (pravdepodobne aj žalobca) za akú cenu nakúpi spoločnosť Minix Group, s
r.o. perforovací stroj z Bulharska. Ak sa žalobca spoľahol na kontakty a odporúčania M. S., konateľa
odberateľskej spoločnosti MiF, s.r.o., ktorý riadil celý obchod a vedel, že spoločnosť Minix Group, s r.o.

je len obchodníkom, potom žalobca postupoval neobozretne. Znalosť svojich obchodných partnerov
je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Výber dôveryhodných obchodných partnerov
je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí.
Žalobca si svojho dodávateľa uvedeného na faktúre riadne nepreveril, nevedel ani hodnoverne vysvetliť,
prečo vstupoval do zmluvného vzťahu s neznámou spoločnosťou, ktorú mu ako dodávateľa zabezpečil

odberateľ. Žalobca vedel, resp. mohol vedieť, za akú cenu dodá perforovací stroj dodávateľ z F.. Vedel,
že stroj vyrobí a dodá spoločnosť z Bulharska. Ak si túto spoločnosť, ktorá vyrába perforovacie stroje
vedela na internete vyhľadať spoločnosť Minix Group, s r.o., ktorá s takýmito strojmi neobchodovala,
potom len ťažko možno predpokladať, že by si takúto spoločnosť, ako aj ceny, za ktoré predáva tieto
stroje, nevedel vyhľadať žalobca, ktorý ako uvádza, chcel takýto stroj vyrobiť a pohybuje sa

v tejto brandži. K vedomosti žalobcu o svojom zapojení do reťazca poznačeného daňovým podvodom
svedčí aj skutočnosť, že žalobca bez ekonomického opodstatnenia žiadal od dodávateľskej spoločnosti
Minix Group, s r.o. vrátiť platbu za dodávku stroja. Pri náležitej obozretnosti mohol a mal žalobca zistiť,
že predmetný obchodný reťazec je umelo vykonštruovaným reťazcom za účelom narušenia systému
neutrality DPH.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že cieľom vytvorenia reťazca
firiem bolo navýšiť cenu perforovacieho stroja, ktorá nemá ekonomické opodstatnenie, a ktorý bol
refinancovaný z prostriedkov EÚ. Zároveň získať nárok na neoprávnené odpočítanie dane, čo by pri
priamom nákupe stroja spoločnosťou MiF, s.r.o. nebolo možné, nakoľko by sa jednalo o intrakomunitárne

nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ, medzi subjektami registrovanými pre daň, pri ktorom
sa uplatňuje samozdanenie tuzemskou daňou. Odberateľská spoločnosť MiF, s.r.o. sa snažila takémuto
samozdaneniu vyhnúť a preto bol vytvorený reťazec, v rámci ktorého mu žalobca predal perforovací stroj
a z tohto nákupu si odpočítala DPH bez nutnosti ďalšieho tzv. samozdanenia. Pri nadobudnutí tovaru z
inéhočlenskéhoštátumánadobúdateľtovarupovinnosťvyčísliťaodviesťdaňztejtotransakcievosvojej

krajineazároveňmáprávoodpočítaťsidaňznadobudnutiatovaru.CelkovotedaneodvediežiadnuDPH
a platí iba hodnotu tovaru. Spoločnosť Minix Group, s r.o., ktorá bola povinná ako prvý tuzemský článok
reťazca urobiť tzv. samozdanenie, bola po tomto obchodnom prípade prepísaná na zahraničnú osobu a
stala sa nekontaktnou. Daň vo výške 154.615,14 eura, vyfakturovaná dodávateľom Minix Group, s r.o.,ktorú si žalobca odpočítal, v dôsledku vytvoreného reťazca nakoniec do štátneho rozpočtu odvedená
nebola, nakoľko spoločnosť Minix Group, s r.o. si túto daň na výstupe vo výške 154.615,14 eura ponížila
vstupom prostredníctvom spoločnosti DT Plus Slovakia, s.r.o. Na začiatku fakturačného reťazca bola

teda spoločnosť DT Plus Slovakia, s.r.o., ktorá v skutočnosti neodviedla žiadnu daň na výstupe, pretože
údaje z prijatých faktúr o dodaní tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom neboli
uvedené v kontrolných výkazoch deklarovaných dodávateľov.

18. K námietke žalobcu ohľadne toho, že sa správca dane opieral aj o dôkazy zhromaždené

v rámci iných konaní žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno
použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly
o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie
vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku nie je potrebné

dokazovať skutočnosti, ktoré sú známe správcovi dane z jeho činnosti. Správca dane môže ako dôkazný
materiál použiť aj dôkazy uvedené v spisoch iných daňových subjektov, pričom podľa § 19 ods. 7
daňového poriadku vyhotoví o odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných, alebo cudzích
záznamov alebo iných skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec úradný záznam. Žalovaný zároveň
uvádza, že svedecká výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti Minix Group, s r.o. A. F. bola u

správcu dane uskutočnená dvakrát a jeho výpoveď bola identická počas vykonávania daňovej kontroly
ako aj v rámci iného konania. Žalobca mal možnosť byť pri výsluchu svedka, no ani raz sa nezúčastnil
pojednávania. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ak sa preukáže akákoľvek účasť kontrolovaného
daňového subjektu na podvodnom konaní, tak zásada neutrality DPH nebráni tomu, aby správca
dane obmedzil základné právo na odpočítanie DPH u kontrolovaného daňového subjektu, ktorý svojím

vedomím, prípadne neobozretným a neopatrným konaním v obchodnom styku narušil riadne fungovanie
spoločného systému DPH. Skutočnosťou, že dodanie perforovacieho stroja medzi spoločnosťou Minix
Group,sr.o.ažalobcombolopredmetomdaňovejkontrolyužalobcu,niejedotknutámožnosťpreverenia
dodania perforovacieho stroja v daňových kontrolách na iných stupňoch dodávok tohto stroja. Žalovaný
taktiež nesúhlasil s námietkou žalobcu, že správca dane porušil základnú zásadu daňového konania

uvedenú v § 3 ods. 1 daňového poriadku. Správca dane úzko spolupracoval so žalobcom. Oboznámil
žalobcu so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly a žalobca využil svoje právo a
vyjadroval sa k zisteniam správcu dane. Správca dane teda postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom
a oboznamoval ho so zistenými skutočnosťami a pochybnosťami. Správca dane viedol dokazovanie,
pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.

19. Žalobca sa písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch
uvedených v správnej žalobe a zopakoval pre neho podstatné skutočnosti.

20. Žalovaný sa písomne (duplikou) k replike žalobcu už ďalej nevyjadril.

21. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná

riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote
a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva,
vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP). Po oboznámení sa so žalobou,
s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom
predloženým žalovaným dospel

k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

22. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101188989/2021 zo dňa 09.07.2021, ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdené
rozhodnutie správcu dane č. 100385891/2021 zo dňa 05.03.2021, ktorým správca dane určil žalobcovi

podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku rozdiel dane v sume 154.615,14 eur na DPH za zdaňovacie
obdobie apríl 2018 z dôvodu, že došlo k podvodnému konaniu u priameho dodávateľa žalobcu -
spoločnosti Minix Group,s r.o., ktorá si daň na výstupe ponížila vstupom prostredníctvom subdodávateľa DT Plus Slovakia, s.r.o.,
pričom na základe objektívnych skutočností bolo preukázané, že konateľ žalobcu vedel, že plnenie,
ktoré prijal, je súčasťou daňového podvodu.

23. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018, ktorá začala dňa
04.09.2019 a o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 101845374/2019 zo dňa 31.07.2019, ktorý
bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa dňa 15.08.2019. Kontrola bola zameraná na

dodržiavanie zákona o DPH. Správca dane z predložených záznamov DPH konštatoval, že žalobca si
v kontrolovanom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítane DPH.

24. Kontrolou účtovných, daňových a iných dokladov bolo zistené, že žalobca si uplatnil právo na
odpočítanie dane na základe dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXX (. zo dňa 16.04.2018 v celkovej sume
90,81 eur, z toho základ dane v sume 75,67 eur a DPH vo výške 20 % v sume 15,14 eur. Predmetom

faktúry bolo 8 ks pások určených pre tlačiarne samolepiacich štítkov. Faktúra bola vyhotovená daňovým
subjektom MakroFoto s.r.o. (od 28.07.2021 MakroFoto s. r. o. „v konkurze“), so sídlom Karloveská 6C,
842 02 Bratislava, IČO: 45 890 714. Faktúra bola dodávateľom nesprávne vystavená na R. H., M. -
zamestnanca žalobcu. Správca dane konštatoval, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň vo výške
15,14 eur z uvedenej faktúry, ktorá znela na iného odberateľa z dôvodu porušenia § 49 v nadväznosti

na § 51 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH (skutočnosti ohľadne uvedeného porušenia žalobca v žalobe
nenamietal - pozn. súdu).

25. Ďalej bolo zistené, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 v nadväznosti na § 51
zákona o DPH aj na základe dodávateľskej faktúry č. XXXX/XX/XX (int. č. XXXXXX) zo dňa 16.04.2018

v celkovej sume 927.600,00 eur, z toho základ dane v sume 773.000,00 eur a DPH vo výške 20 % v
sume 154.600,00 eur. Predmetom faktúry bolo dodanie perforovacieho stroja AU2, 9 auto, výrobné číslo
XXX. Faktúra bola vyhotovená daňovým subjektom Minix Group, s r.o.

26. Z výpovede K.. L. (konateľa žalobcu) zo dňa 18.09.2019 vyplýva, že na spoločnosť Minix Group, s

r.o. sa nakontaktoval sprostredkovane prostredníctvom M. S., konateľa spoločnosti MiF, s.r.o. a jednal
s konateľom spoločnosti Minix Group, s r.o.
A. F.. Obchodné vzťahy s uvedenou spoločnosťou boli zmluvne dohodnuté na základe Kúpnej zmluvy
zo dňa 03.01.2018, predmetom ktorej bol predaj a kúpa perforovacieho zariadenia, ktoré malo byť
dovezené, vyložené a sprevádzkované vo firemných priestoroch spoločnosti MiF, s.r.o. Prepravu stroja

od dodávateľa zabezpečovala spoločnosť Minix Group, s r.o. kamiónovou dopravou. K.. L. nevedel
uviesť prepravcu stroja, nakoľko to bolo záležitosťou uvedenej spoločnosti. Vykládka stroja bola v
priestoroch spoločnosti MiF, s.r.o. v Dubnici nad Váhom, areál bývalej ZŤS.

27. Z výpovede A. F. (bývalého konateľa spoločnosti Minix Group, s r.o.) zo dňa 08.02.2019 vyplýva,

že predmetom činnosti spoločnosti bola kúpa, predaj tovaru a sprostredkovanie služieb. Účtovné
doklady nemá, pretože ich na základe preberacieho protokolu odovzdal N. R.. Sídlo spoločnosti bolo v
prenajatých priestoroch, skladové a ani výrobné priestory spoločnosť nemala. Predmetom obchodných
vzťahov v kontrolovanom zdaňovacom období medzi spoločnosťou a žalobcom bola dodávka stroja
na výrobu perforovacieho stroja. Spoločnosť uzatvorila Kúpnu zmluvu so žalobcom dňa 03.01.2018.

Spoločnosť sa nakontaktovala na žalobcu prostredníctvom L. R., ktorý jednal s K.. L.. Svedok potvrdil
vystavenie odberateľskej faktúry a dodanie perforovacieho stroja pre žalobcu. Faktúra bola uhradená
bezhotovostne na účet, bola zaúčtovaná do účtovníctva a daň bol priznaná a odvedená do štátneho
rozpočtu. Prepravu stroja zabezpečovala a uhrádzala spoločnosť Minix Group,
s r.o., ale názov prepravnej spoločnosti si už nepamätal. Pri nakládke a vykládke stroja nebol a nevedel

uviesť ani typ prepravného vozidla. Perforovací stroj sa nakladal v F.. Svedok nevedel uviesť kto tovar za
žalobcu prevzal. Vykládka stroja bola na adrese M. Za inštaláciu, odskúšanie a uvedenie perforovacieho
stroja do prevádzky zodpovedala spoločnosť Minix Group,
s r.o. Návody a technickú dokumentáciu perforovacieho stroja vypracoval výrobca. Cena stroja sa
odvíjala od uzatvorenej zmluvy so žalobcom. Dodávateľskú spoločnosť G. svedok vyhľadal cez internet

a na základe technických parametrov, ktoré mal od žalobcu nasledovala s ňou komunikácia, nakoľko
uvedená spoločnosť vedela vyrobiť daný stroj. Dodávka stroja prebehla na základe vzájomnej mailovej
a telefonickej komunikácie. Cena za perforovací stroj bola dohodnutá na základe vzájomnej dohody,
faktúra prišla e-mailom a poštou. Stroj nebol prepravený na sídlo spoločnosti Minix Group, s r.o., alena miesto vykládky určené žalobcom - areál ZŤS Dubnica nad Váhom. Svedok nevedel povedať v
akom stave bol predmetný perforovací stroj dovezený, nepamätal si kto stroj zmontoval a uviedol
do prevádzky, uviedol, že to bolo riešené subdodávateľsky. Spoločnosť UMLENSKI EOOD neuviedla

predmetný perforovací stroj do prevádzky a nevykonala inštaláciu, odskúšanie a inštruktáž obsluhy.

28. Z informačného systému VIES bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období bulharský
dodávateľ G. deklaroval dodanie spoločnosti Minix Group,
s r.o. v hodnote 69.000,92 eur (134.952,00 BGN).

29. Z kontrolných výkazov vyplýva, že hlavným deklarovaným dodávateľom spoločnosti Minix Group,
s r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období bola spoločnosť DT Plus Slovakia, s.r.o., ktorá deklarovala
dodávky tovarov a služieb pre uvedenú spoločnosť celkovo v počte 162 faktúr so základom dane vo
výške 769.943,70 eur a DPH vo výške 153.988,72 a údaje z prijatých faktúr o dodaní tovarov a služieb
so základom dane vo výške 796.675,19 eur a DPH vo výške 159.335,03 eur, pričom uvedené transakcie

o dodaní tovarov alebo služieb iný platitelia dane neuviedli vo svojich kontrolných výkazoch.

30. Správca dane získal informácie zo spisu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2018 vykonanej u daňového
subjektu MiF, s.r.o. (ďalej len „iné konanie“), ktoré slúžili ako dôkaz pri správe daní. V priebehu iného

konania správca dane vykonal miestne zisťovanie na adrese W. H. za účelom preverenia sídla daňového
subjektu MiF, s.r.o. a fyzickej obhliadky perforovacieho stroja, pričom bola potvrdená reálna existencia
predmetného stroja.

31. Z výpovede K.. L. (konateľa žalobcu) uskutočnenej v rámci iného konania dňa 25.09.2018 vyplýva,

že v zdaňovacom období apríl 2018 žalobca kúpil a zároveň následne predal perforovací stroj, pričom na
ňomdoplňovalbezpečnostnéobvody,upravovalelektrorozvodyamechanickébezpečnostnékrytovanie.
V súvislosti s predmetným strojom oslovila spoločnosť MiF, s.r.o. žalobcu, či by ho bol schopný vyrobiť
v kooperáciách. Na základe požiadavky spoločnosti MiF, s.r.o. žalobca zistil, že by dokázali takýto
stroj vyrobiť. Nasledovala výzva európskych fondov, kde začiatkom roka 2017 podali vstupnú prihlášku.

Inovačný proces bol schválený, zákazka bola spustená a podpísali kúpnu zmluvu. Následne zistili, že
výrobca takýchto zariadení už existuje a je zbytočné ho vyvíjať a vyrábať a tak si zabezpečili jeho dovoz.
Spoločnosť Minix Group, s r.o. dokázala predmetný stroj podstatne rýchlejšie dodať ako žalobca vyrobiť.
Po dohode s Y... S., svedok súhlasil s tým, aby spoločnosť Minix Group,
s r.o. dodala nakúpený, poskladaný, oživený a funkčný perforovací stroj priamo do spoločnosti MiF, s.r.o.

Na dodávateľskú spoločnosť Minix Group, s r.o. sa žalobca nakontaktoval cez M. S.. Na spoločnom
jednaní žalobcu a spoločností Minix Group, s r.o. a MiF, s.r.o. bolo odsúhlasené, že dodávka spoločnosti
Minix Group, s r.o. splní predmet verejného obstarávania. Svedok potvrdil, že žalobca uzatvoril Kúpnu
zmluvu zo dňa 03.01.2018 so spoločnosť Minix Group, s r.o. ako predávajúcim a že predmetná faktúra
bola uhradená bezhotovostne. Perforovací stroj bol po úpravách fakturovaný odberateľovi - spoločnosti

MiF, s.r.o. M. S. (konateľ spoločnosti MiF, s.r.o.) počas výsluchu svedka uviedol, že spoločnosť MiF, s.r.o.
mala podpísaný kontrakt so žalobcom ako jediným výhercom a nebolo možné už do toho pustiť ďalšiu
osobu a sprostredkoval kontakt A. F. s K.. L.. Svedok nemal žiadnu vedomosť o tom, že by bol výrobca
takýchto strojov v rámci sveta. V období uzatvárania obchodu mu informácia o pôvode stroja nebola
poskytnutá, nakoľko sa jednalo o obchodné tajomstvo. Svedok potvrdil, že žalobca uzatvoril Kúpnu

zmluvu dňa 12.12.2017 so spoločnosťou MiF, s.r.o. Žalobca daň z predmetnej faktúry priznal a odviedol.
Úhrada faktúry bola uskutočnená bankovým prevodom v máji 2018. Cena za predmetný stroj bola
dohodnutá na základe výpočtu ceny z predprojektovej prípravy. Inštruktáž zamestnancov spoločnosti
MiF, s.r.o. na prevádzku stroja realizoval dodávateľ spoločnosti Minix Group, s r.o. ako aj sám žalobca.
Návody a technickú dokumentáciu stroja vypracoval výrobca a žalobca. Stroj bol prepravený priamo

od výrobcu do spoločnosti MiF, s.r.o. podľa predloženého CMR. Žalobca prepravu nezabezpečoval.
Vykládku predmetného stroja na adrese dodaniu pre spoločnosť MiF, s.r.o. zabezpečovali zamestnanci
žalobcu. Perforovací stroj bol dovezený po častiach jedným kamiónom, zmontovaný a uvedený do
prevádzky výrobcom. Na CMR je ako dopravca uvedená spoločnosť EURO FAST, ako odosielať je
uvedená spoločnosť UMLENSKI EOOD, ako príjemca je uvedená spoločnosť Minix Group, s r.o.,

ako miesto dodania je uvedený žalobca s adresou M. Svedok pri podpise zmluvy medzi žalobcom a
spoločnosťou MiF, s.r.o. nevedel o tretej firme, ktorá dane stroje vyrába. O spoločnosti Minix Group, s
r.o. vedel len, že sú obchodníci. Svedok sa vyjadril, že si myslí, že vedel, že stroj bude z F..32. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácie (ďalej len „MVI“) realizovanej v rámci
iného konania vyplýva, že spoločnosť G. je výrobcom stroja E. výrobné č. XXX, ktorý bol dodaný na
adresu M.. Jednania o nákupe predmetného stroja spoločnosť G. začala dňa 07.08.2017 s M. S..

Objednávka bola zadaná dňa 26.10.2017 spoločnosťou TD Global s.r.o. a podpísaná konateľom
D. M.. Dňa 26.10.2017 bola uzatvorená zmluva na výrobu predmetného stroja medzi výrobcom a
spoločnosťou TD Global s.r.o. Výrobca v súvislosti so zákazkou komunikoval s D. M. a M. S.. Dňa
18.12.2017 bol podpísaný dodatok,
v zmysle ktorého spoločnosť TD Global s.r.o. previedla všetky práva a povinnosti zmluvy na spoločnosť

Minix Group, s r.o. Prepravu stroja zabezpečovala poľská spoločnosť EURO FAST. Preprava išla na
účet prijímateľa a bola objednaná
M. S.. O dátume dodania predmetného stroja bol informovaný M. S. prostredníctvom emailu dňa
09.04.2018. Výrobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.04.2018 v hodnote 69.000,00 eur pre
spoločnosť Minix Group, s r.o. Stroj bol doručený žalobcovi, avšak bol prevzatý A. F. zo spoločnosti Minix
Group, s r.o. Inštalácia bola vykonaná po dodaní stroja mechanikmi J. a F. ako aj E. G. - manažérom

výrobcu. Výrobca odovzdal stroj nainštalovaný a otestovaný a zaškolil ľudí na jeho prevádzku. Platby
sa uskutočnili bankovým prevodom. Konateľ výrobcu A. G. uviedol, že v súvislosti s ponukou a výrobou
predmetného stroja komunikoval s Y.. S. (spoločnosť MiF, s.r.o.).

33. Z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť TD Global s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia a jej

právnym nástupcom sa od 20.12.2017 stala spoločnosť BAU-Invest, s.r.o., so sídlom Trenčianske
Bohuslavice 242, 913 06 Trenčianske Bohuslavice, IČO: 35 800 402, ktorá bola na základe uznesenia
Okresného súdu Trenčín č. k. 38CbR/55/2015-31 zo dňa 21.08.2017 zrušená bez likvidácie a dňa
30.01.2018 bola ex offo vymazaná.

34. V rámci iného konania bola zrealizovaná výzva spoločnosti Spoločenský dom - plus s.r.o., so sídlom
C II 88, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 319 546 na oznámenie informácií o osobách, ktorých
ubytovanie v dňoch 13.04. - 16.04.2018 a 16.04. - 17.04.2018 bolo fakturované odberateľovi MiF, s.r.o.,
pričom v odpovedi bolo uvedené, že v dňoch 13.04. - 16.04.2018 išlo o ubytovanie Z. F. a A. G. - občanov
F. a v dňoch 16.04. - 17.04.2018 o ubytovanie R. Y. - občana L.. Z uvedeného vyplýva, že ubytovanie

zamestnancov výrobcu počas inštalácie perforovacieho stroja zabezpečila na svoje náklady spoločnosť
MiF, s.r.o. napriek tomu, že to malo byť zabezpečené spoločnosťou Minix Group, s r.o. na základe
zmluvy uzatvorenej dňa 26.10.2017 medzi výrobcom a spoločnosťou TD Global s.r.o. (od 18.12.2017
spoločnosťou Minix Group, s r.o.).

35. Z výpovede A. F. (bývalého konateľa spoločnosti Minix Group, s r.o.) uskutočnenej v rámci iného
konania dňa 08.02.2019 vyplýva potvrdenie skutočnosti, že spoločnosť Minix Group, s r.o. obchodovala
so žalobcom. S K.. L. svedok riešil obchod ohľadom dodania stroja na výrobu perforovaného papiera
a licencie k nemu. Prepravu zabezpečovala a aj uhradila spoločnosť Minix Group, s r.o. prepravnou
spoločnosťou z Bratislavy, ale na jej názov si nepamätal. Uviedol, že za správnu inštaláciu, odskúšanie

a uvedenie predmetného stroja do prevádzky na mieste dodania a sprevádzkovania zodpovedal on
na základe zmluvy, ale inštaláciu, odskúšanie a uvedenie stroja do prevádzky realizoval dodávateľ
spoločnosti Minix Group, s r.o., avšak nebol to výrobca a ani poskytovateľ licencie, ale ďalší dodávateľ,
ktorého názov si nepamätal. Spoločnosť Minix Group, s r.o. odovzdala perforovací stroj žalobcovi
(odberateľovi) asi týždeň alebo dva týždne po samotnom dovezení. Svedok uviedol, že inštruktáž

zamestnancov riešil s K.. L. spoločne, k stroju prišiel manuál a pri oživovaní postupovali podľa návodu.
S K.. L. si naštudovali manuál od výrobcu a na základe toho zaškoľovali zamestnancov, pričom tam
nebol nikto špecializovaný, kto by niečo takéto riešil. Svedok kontaktoval výrobcu mailom na základe
kontaktu, ktorý našiel na internete. Svedok našiel okrem spoločnosti UMLENSKI EOOD aj iných
výrobcov perforovacích strojov, ale ich názvy si nepamätal. Svedok jednal so spoločnosťou G., ale

nepamätal si, s kým z tejto spoločnosti jednal. Nevedel kto ho kontaktoval v súvislosti s termínom
dovezenia predmetného stroja. Ďalšie podrobnosti si taktiež nepamätal. Nevedel, či pozná Y.. S. alebo
spoločnosť TD Global s.r.o.

36. Z výpovede Y.. S. (bývalého konateľa spoločnosti MiF, s.r.o.) uskutočnenej v rámci iného konania

dňa 20.03.2019 vyplýva potvrdenie dodania perforovacieho stroja a uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi
spoločnosťou MiF, s.r.o. a žalobcom. Stroj je umiestnený na prevádzke spoločnosti MiF, s.r.o. v areáli
ZŤS, Dubnica nad Váhom, úhrada faktúry bola realizovaná bankovým prevodom. Svedok potvrdil
sprostredkovaniekontaktumedzispoločnosťouMinixGroup,sr.o.ažalobcom.Uviedol,ženikdynepočulmeno L. R. a spochybnil výpoveď A. F. - uviedol, že ho nepozná. Stroj bol naložený v F. a vyložený
v priestoroch spoločnosti MiF, s.r.o. Dopravu zabezpečovala spoločnosť Minix Group, s r.o. a predložil
faktúru od prepravcu - spoločnosti Freight consulting s. r. o., so sídlom F. spolu s komunikáciou A. F. s

dopravcom. Svedok spochybnil výpoveď A. F., že stroj montovala iná firma ako výrobca a že pri vykládke
za spoločnosť Minix Group, s r.o. nikto nebol, ako aj tvrdenie A. F. ohľadom licencie. Svedok uviedol, že
až pri vykládke perforovacieho stroja sa dozvedel, že výrobcom stroja je spoločnosť UMLENSKI EOOD
z Bulharska. K inštalácii stroja svedok uviedol, že ho prišli zmontovať a zabiehať páni od výrobcu v
spolupráci so žalobcom. K MVI svedok uviedol, že začiatkom augusta 2017 bol na dovolenke a nemohol

jednať s D. M. a s A. G., nakoľko ich nepoznal.
S A. G. jednal až v auguste 2018 ohľadne spolupráce na výstave vo S..

37. V rámci iného konania bolo zistené, že spoločnosť Minix Group, s r.o. je nekontaktná, so správcom
dane nespolupracuje, neumožnila vykonať daňovú kontrola za zdaňovacie obdobie február 2018, pričom
podľa vyjadrenia L. R. nie je osobou totožnou s osobou, ktorá je zapísaná v obchodnom registri ako

konateľ spoločnosti Minix Group,
s r.o. O existencii uvedenej spoločnosti sa dozvedel až z predvolania správcu dane, žiadnu z listín nikdy
nepodpísalanepoznážiadnuzosôb,ktorésúvakejkoľvekpozíciivspoločnostiMinixGroup,sr.o.Utejto
spoločnosti došlo k podvodnému zápisu a k zneužitiu jeho osoby a jeho osobných údajov. Na uvedené
vyjadrenie A. F. (bývalý konateľ spoločnosti Minix Group, s r.o. od 08.12.2016 do 07.02.2018) uviedol,

že s uvedeným človekom, ktorý sa mu predstavil ako L. R. spolupracoval a nemal dôvod mu neveriť.

38. Z prepravného dokladu (CMR) vyplýva, že perforovací stroj bol prepravený priamo od výrobcu do
Areálu ZŤS v Dubnici nad Váhom, pričom príjemcom mala byť spoločnosť Minix Group, s r.o., ale na
mieste vyhradenom pre jeho podpis a pečiatku je podpis a pečiatka žalobcu s dátumom 13.04.2018 a

ako dopravca je uvedená spoločnosť EURO FAST. Z „PACKING LIST“ predloženého žalobcom vyplýva,
že odosielateľom je výrobca a ako príjemca je uvedená spoločnosť Minix Group, s r.o., ale jej pečiatka
a podpis sa na predmetnom dodacom liste „PACKING LIST“ nenachádza. Nachádza sa tam podpis a
pečiatka žalobcu s dátumom 13.04.2018. Na dodacom liste sa taktiež nachádzajú identifikačné údaje
odosielateľa - spoločnosti G. a príjemcu - spoločnosti Minix Group, s r.o. ako aj telefónne čísla. Telefónne

číslo uvedené pri identifikačných údajoch príjemcu (XXX XXX XXX XXX) patrí spoločnosti Y.., konateľ
spoločnosti.

39. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane vydal rozhodnutie
č. 102742302/2019 zo dňa 27.11.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 154.615,14

eur. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, rozhodol žalovaný rozhodnutím č.101107203/2020 zo
dňa 01.07.2020, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 27.11.2019 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že správca dane vo svojom rozhodnutí vymenoval niektoré
pochybnosti a skutočnosti majúce preukazovať existenciu podvodného konania, avšak tieto skutkové
zistenia dostatočne neposúdil v súvislosti s otázkou vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní.

40. Na základe uvedeného rozhodnutia žalovaného správca dane vykonal ďalšie dokazovanie. Z
výpovede K.. L. (konateľ žalobcu) zo dňa 28.10.2020 vyplýva, že M. S. zo spoločnosti MiF, s.r.o. mu
doporučil spoločnosť Minix Group, s r.o. a sprostredkoval stretnutie s A. F., ktoré sa uskutočnilo v
spoločnosti MiF, s.r.o. Túto spoločnosť si žalobca overil cez „Finstat“ a zistil, že je funkčná, nemá

žiadne dlhy a zároveň dôveroval odporúčaniu M. S.. Dôkazom preverenia boli internetové stránky
„S.“ a obchodného registra. Svedok predložil kópiu čestného prehlásenia zo dňa 16.04.2018, ktorým
A. F. (konateľ spoločnosti Minix Group, s r.o.) prehlásil, že nebude vymáhať pohľadávku z kúpnej
zmluvy zo dňa 03.01.2018 od žalobcu, pokiaľ nepríde úhrada od koncového zákazníka - spoločnosti
MiF, s.r.o. Spoločnosť Minix Group, s r.o. považoval za obchodnú spoločnosť, ktorá má alebo vie si

zaobstarať finančné prostriedky, dokáže kúpiť stroj, doviezť ho do určených priestorov spoločnosti MiF,
s.r.o. a pomocou výrobcu stroja uviesť ho do chodu a odovzdať koncovému zákazníkovi. Pred kúpou
stroja svedok nemal subjektívne vedomosti o tom, že by mohlo prísť k podvodnému konaniu zo strany
spoločnosti Minix Group, s r.o. Celková cena v sume 833.333,00 eur bez DPH za vývoj a výrobu
nového perforovacieho stroja bola stanovená na základe vzájomnej kalkulácie a predpokladaných

nákladov so spoločnosťou MiF, s.r.o., avšak uvedenú kalkuláciu svedok nevedel preukázať. Nevedel
uviesť za akú nákupnú cenu jeho dodávateľ - spoločnosť Minix Group, s r.o. obstaral predmetný
stroj. Žalobca v súčinnosti so spoločnosťou MiF, s.r.o. pripravil ponuku od agentúry EVO, ktorá riadila
obstaranie. Vo vestníku bola zverejnená požiadavka spoločnosti MiF, s.r.o. na výrobu perforovaciehostroja. Svedok nevedel popísať celkový priebeh verejného obstarávania, nevedel uviesť aké podklady
vystavil a komu ich predložil. Detailný zoznam prác žalobcu a ani montážny list vyhotovený nebol.
Bezpečnostné krytovanie, návody, schémy, bezpečnostné obvody, dokumentáciu, elektrorevíziu a

úpravu elektroinštalácie vykonávali pracovníci žalobcu v priestoroch spoločnosti MiF, s.r.o. Stroj bol
uvedený do činnosti dodávateľom zariadenia na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou Minix Group,
s r.o. Skutočnosť, že priamy dodávateľ stroja bude spoločnosť G., ktorá predmetný stroj dodá priamo
spoločnosti MiF, s.r.o. spolu s montážou, inštaláciou, odskúšaním, zabehnutím, servisom a ďalšími
činnosti potrebnými pre spustenie stroja sa svedok dozvedel „relatívne tesne“ pred dodaním stroja do

spoločnosti MiF, s.r.o. Svedok potvrdil, že príjemca na žiadosti o sprostredkovanie vrátenia platby na
formulári VÚB BANKA zo dňa 15.05.2018 bola spoločnosť Minix Group, s r.o. Žalobca žiadal o vrátenie
platby v sume 927.600,00 eur z dôvodu, že spoločníci A. F. sa sťažovali, že ich nechce vyplatiť. Žalobca
chcel dať „veci do poriadku, na základe spoločného jednania so všetkými zúčastnenými, aby boli všetci
spoločníci vyplatení a zaplatená DPH do štátneho rozpočtu.“

41. Z iného konania taktiež vyplýva skutočnosť, že žalobca uhradil faktúru za perforovací stroj
dodávateľovi Minix Group, s r.o. z účtu dňa 07.05.2018 v sume 927.600,00 eur
a dňa 15.05.2018 žiadal o vrátenie platby. Spoločnosť Minix Group, s r.o. uhradila výrobcovi na účet dňa
06.04.2018 sumu 35.000,00 eur z účtu vedenom vo Fio banke,
a. s., dispozičné právo nakladať s účtom mal od 07.01.2018 A. F. a účet bol dňa 21.05.2018 zrušený.

V období apríl 2018 bol konateľom a spoločníkom spoločnosti Minix Group, s r.o. len L. R.. A. F.
bol konateľom spoločnosti do 07.02.2018 a spoločníkom do 06.02.2018. Výrobca potvrdil v rámci
MVI prijatie platby bankovým prevodom dňa 07.11.2017 v sume 34.000,00 eur a dňa 10.04.2018 v
sume 35.000,00 eur. Spoločnosť TD Global s.r.o. uhradila výrobcovi na účet dňa 06.11.2017 sumu
34.000,00 eur z účtu vedenom v Tatrabanke, a.s. Dispozičné právo nakladať s účtom mali od 02.12.2016

do 29.01.2018 L. V. a od 28.08.2017 do 29.01.2018 D. M.. Účet bol zrušený dňa 21.05.2018. V
období november 2017 bol konateľom a spoločníkom spoločnosti TD Global s.r.o. len D. M.. S. V. bol
konateľom spoločnosti do 01.08.2017 a spoločníkom do 21.08.2017. Spoločnosť Minix Group, s r.o.
previedla zo svojho účtu dňa 10.05.2018 na svoj iný účet finančné prostriedky vo výške 60.000,00
eur a v dňoch 10.05.2018, 11.05.2018, 14.05.2018 previedla na svoj ďalší účet finančné prostriedky

celkom vo výške 530.000,00 eur. Z účtom spoločnosti Minix Group, s r.o. boli zrealizované výbery
v hotovosti prostredníctvom bankomatov v celkovej sume 108.300,00 eur a odoslané platby na účty
spoločnosti CENTRUM - trio, spol. s r.o. v hodnote viac ako 200.000,00 eur, na účty spoločnosti EKO-
SAMM s. r. o. v sume viac ako 390.000,00 eur a na účty spoločnosti NIFIX s.r.o. v sume viac ako
140.000,00 eur. Medzi účtami spoločností CENTRUM - trio, spol. s r.o. a EKO-SAMM s. r. o. prebehli

vzájomné platby. Z účtov spoločnosti CENTRUM - trio, spol. s r.o. boli zrealizované výbery v hotovosti
prostredníctvom bankomatov v sume viac ako 470.000,00 eur, z účtov spoločnosti EKO-SAMM s. r.
o. boli zrealizované výbery v hotovosti prostredníctvom bankomatov v sume viac ako 360.000,00 eur
a z účtov spoločnosti NIFIX s.r.o. boli zrealizované výbery v hotovosti prostredníctvom bankomatov v
sume viac ako 100.000,00 eur. Odberateľ MiF, s.r.o. uhradil žalobcovi faktúru za perforovací stroj dňa

07.05.2018 tromi platbami v sume 166.666,60 eur, v sume 374.999,85 eur a v sume 458.333,15 eur.

42. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie č.
100385891/2021 zo dňa 05.03.2021, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil
rozdiel dane v sume 154.615,14 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018 s odôvodnením, že

žalobca sa stal súčasťou podvodného obchodného reťazca, v ktorom došlo k účelovým transakciám,
pričom daň, ktorú si žalobca odpočítal nebola do štátneho rozpočtu dodávateľom Minix Group, s r.o.
a subdodávateľom DT Plus Slovakia, s.r.o. odvedená. Účelom zistených obchodných transakcií bolo
podvodným spôsobom narušiť systém neutrality DPH s cieľom získať daňový prospech. Z vykonaného
dokazovania správca dane poukázal najmä na to, že žalobca mal nadštandardné vzťahy s odberateľom

MiF, s.r.o., s ktorým dlhodobo spolupracovali od roku 2001, v odberateľovi mal veľkú dôveru, súhlasil
so všetkými odporúčaniami a bol jediným výhercom verejného obstarávania na výrobu perforovacieho
stroja. Z predložených dokladov bolo zistené, že členom komisie bol M. V., ktorý bol zároveň aj vedúcim
v spoločnosti MiF, s.r.o. a bol zaúčaný aj na obsluhu stroja. Žalobca mal nedostatočné kapacity na
vývoj a výrobu stroja v požadovanom termíne a taktiež si nedostatočne overil dodávateľa. Bol súčasťou

umelo vytvoreného reťazca, ktorého úlohou bolo navýšenie ceny perforovacieho stroja a vedel, že stroj
bude z F.. Boli zistené nedostatočné finančné prostriedky na účte žalobcu, pričom najskôr bola prijatá
platba od odberateľa a až potom bol uskutočnený prevod dodávateľovi. Žalobca prevzal nedostatočne
potvrdené doklady spoločnosťou Minix Group, s r.o. Nebol odovzdaný preberací protokol odberateľoviMiF, s.r.o. Poukázal na žiadosť žalobcu o vrátenie platby od dodávateľa Minix Group, s r.o. v čase, keď
bol už perforovací stroj dodaný a uhradený odberateľom a tiež na to, že žalobca vedel o finančných
problémoch ohľadne nevyplatení spoločníkov, s čím mohli súvisieť podozrivé finančné transakcie na

účtoch dodávateľa.

43. Správca dane po vyhodnotení všetkých kontrolných zistení a získaných dôkazov prijal v
prvostupňovom rozhodnutí záver, že v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2018 došlo k
podvodnému konaniu u priameho dodávateľa žalobcu - spoločnosti Minix Group, s r.o., ktorá si

daň na výstupe ponížila vstupom prostredníctvom subdodávateľa DT Plus Slovakia, s.r.o. Doklady
a účtovníctvo spoločnosti Minix Group, s r.o. neboli k dispozícii pre nekontaknosť tejto spoločnosti
počas daňovej kontroly. Výpoveď A. F. (bývalého konateľa spoločnosti Minix Group, s r.o.) nebola
podložená účtovníctvom spoločnosti. Úlohou dodávateľa Minix Group, s r.o. v zistenom obchodnom
reťazci bolo perforovací stroj cenovo nadhodnotiť a transakcie len formálne vykázať s cieľom navodiť
dojem reálnosti obchodov a zachovania neutrality DPH, avšak na začiatku deklarovaného obchodného

reťazca nebola daň odvedená do štátneho rozpočtu. Subdodávateľ DT Plus Slovakia, s.r.o. v skutočnosti
neodviedol žiadnu daň na výstupe, nakoľko si vlastnú daňovú povinnosť znížil uplatnením odpočítania
dane. Spoločnosť Minix Group, s r.o. vyfakturovala cenovo nadhodnotený perforovací stroj žalobcovi,
ktorýbolzmluvnýmdodávateľomspoločnostiMiF,s.r.o.,keďžebolvrámcieurofondovvýhercomverejnej
súťaže na dodanie stroja. Dotácia z eurofondov bola vo výške 50-55 % z nákupnej ceny. Žalobca

vykonal na predmetnom stroji úpravy, ktoré vyfakturoval výrobcovi stroja. Žalobca nekonal v dobrej
viere, jeho konanie bolo účelové, obstaraním perforovacieho stroja od dodávateľa Minix Group, s r.o.
sa neobozretne, neopatrne a riskantne zapojil do podvodného obchodného reťazca, ktorý účelovo a
cielene narúšal systém neutrality DPH.

44. Na základe žalobcom podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný ako
odvolací orgán napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na úvod stručne uviedol v stručnosti zistený skutkový
stav a následne uviedol obsah odvolania žalobcu. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k názoru, že
správcom dane zistený skutkový stav je dobre zdokumentovaný, aby na jeho základe mohlo byť voči

žalobcovi vyvodené nepriznanie uplatneného nároku na odpočítanie dane. Podľa žalovaného správca
dane na základe výsledkov vykonaného dokazovania pri vyslovení svojho právneho záveru vychádzal
z dostatočne zisteného skutkového stavu. Zároveň správca dane v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia dostatočne vyhodnotil všetky získané dôkazy a následne tak hodnoverne preukázal a
odôvodnil,žežalobcavedel,žesazapájadoreťazcaobchodnýchtransakcií,sktorýmijespojenýpodvod

na DPH. Z uvedených dôvodov žalovaný konštatoval neopodstatnenosť námietok žalobcu ohľadne toho,
že prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového, ako aj že
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a že nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné.
Žalovaný záverom uviedol, že správca dane sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia dostatočne
vysporiadal so subjektívnou (vedomostnou) stránkou žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní.

Správca dane konkrétne uviedol všetky skutočnosti, ktoré zistil, dôsledne ich vyhodnotil, to znamená
vyhodnotil priame aj nepriame dôkazy (indície) vo vzájomnej súvislosti a následne uviedol svoje úvahy,
ktoré ho viedli k výroku prvostupňového rozhodnutia. Aj podľa žalovaného žalobca nekonal v dobrej
viere, jeho konanie bolo účelové a obstaraním perforovacieho stroja od dodávateľa Minix Group, s r.o.
sa zapojil do podvodného obchodného reťazca, ktorý účelovo a cielene narúšal systéme neutrality DPH.

45. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať
s tovarom ako vlastník.

46. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

47. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ

s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyt'platiteľovi
dodané,b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c
ods. 5 a § 69 ods. 2
až 4 , a 9 až 12 ,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa
§ 11 a § 11a ,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

48. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

49. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo
pri správe daní vyšlo najavo.

50. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie

alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

51. Podľa § 19 ods. 7 daňového poriadku o oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických
hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších
skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný
záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom

zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa
vzťahujú primerane odseky 1 až 6.

52. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

53. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

54. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

55. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

56. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu
daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú
hospodárske operáciea účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie,
vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne
alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

57. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

58. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrenia žalovaného ako aj
administratívneho spisu senát správneho súdu dospel k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie
žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup
žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého

a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle,
efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí
obsah administratívneho spisu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď
svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav
správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane

a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu
dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanom prípade došlo
k podvodnému konaniu u dodávateľa Minix Group, s r.o., pričom bolo preukázané, že žalobca vedel,
že sa prijatím faktúry

č. 2018/04/10 (int. č. 180208) zo dňa 16.04.2018 od uvedeného dodávateľa zúčastní na daňovom
podvode a preto mu nebolo uznané odpočítanie dane, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou
rozhodovacou praxou súdu a judikatúrou kasačného súdu ako aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

59. Správny súd konštatuje, že zmyslom zákona o DPH je, pri zachovaní neutrality a proporcionality tejto

dane, prinášať prostriedky do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich
úkonov, zneužívajúci princíp neutrality DPH, vykonávaných na účely dosiahnutia opačného efektu, teda
výsledného faktického deficitu štátneho rozpočtu prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov,
je popretím samotnej podstaty predmetného zákona. Pritom taktiež základnou zásadou spoločného
systému DPH je zásada neutrality, ktorej výklad vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ, napr. v

spojených veciach Optigen Ltd. (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd.
(C-355/03). Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadnému zneužitiu systému DPH je cieľom
uznaným a podporovaným právom EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom
a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti
preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (viď rozsudok SD EÚ

vo veci Bonik, C-285/2011). Právo na odpočítanie DPH tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba
pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie DPH, vedela alebo mala vedieť,
že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej
daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na

vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho
dvora EÚ Bonik, C-285/11, bod 40). SD EÚ taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21. júna 2012 v spojených
veciach C-80/2011 (Mahagében Kft) a C-142/2011 (Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že
správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať
DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar

alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne
preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť,
že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany
osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený
rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej a

nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako
daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Sžf/31/2016
zo dňa 17.10.2017 s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ uvádza, že k podvodnému konaniudochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta
za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia.

60. Správny súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o samotný pojem „podvod na DPH“ tak ten je súdnou
praxou používaný v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ týkajúcej sa zneužitia práva či kolotočových
podvodov na DPH (rozsudok zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics
Ltd. (v likvidácii) a Bond House Systems Ltd. proti Commissioners of Customs & Excese, C-354/03,
C355/03 a C-484/03, rozsudok zo dňa 06.07.2009 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel

proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL a rozsudok Súdneho dvora EÚ zo
dňa 21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a Péter Dávid, C-80/11 a C-142/11). Judikatúra
Súdneho dvora EÚ týmto pojmom označuje situáciu, kedy jeden z účastníkov neodvedie štátu daň a
ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernica Rady
2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, nakoľko zrealizované úkony nezodpovedajú

bežným obchodným podmienkam. Predmetné podvody môžu mať rôzne podoby, avšak vo všetkých
prípadoch ide v podstate o to, že nie je do štátneho rozpočtu odvedená určitá čiastka získaná ako DPH.

61. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach SD EÚ, z ktorých
majú pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj daňové orgány, je na správcovi dane, aby zisťoval, či

sa dodávateľ služby alebo tovaru dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom
na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať
takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené
overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z
ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje

a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry
Súdneho dvora EÚ. Súčasne je možné poukázať na skutočnosť, že aj Najvyšší súd SR vo svojej
rozhodovacej činnosti už uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry
aj otázkou podvodného resp. zneužívajúceho konania
a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní (porovnaj napr.

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 01.12.2016).

62. Správny súd konštatuje, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods.
2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie,
ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok

na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných
právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani
pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho
zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu je potrebné
uviesť, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na

odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a služby reálne uskutočnené (§ 9 zákona o DPH)
konkrétnym subjektom uvedeným na faktúre. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na
odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik

nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu,
a to práve osobou uvedenou na faktúre.

63. Podľa správneho súdu, za situácie, kedy žalobca splnil zákonné podmienky pre priznanie odpočtu
dane podľa zákona o DPH, čo nebolo žalovaným spochybnené, mohol byť nárok na odpočet odmietnutý

iba a len vtedy, pokiaľ boli preukázané skutočnosti, s ktorými judikatúra Súdneho dvora EÚ zánik
nároku spája (viď rozsudok Optigen, rozsudok Axel Kittel a rozsudok zo dňa 21.06.2012 v spojených
veciach Mahagében Kft. a Péter Dávid, C-80/11 a C-142/11). Súdny dvor EÚ opakovane vyslovil,
že nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazi dodávok existuje iná
(predchádzajúca alebo následná) transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt

nevie alebo ani nemôže vedieť - podvodné konanie sa uskutočnilo na inom stupni obchodného reťazca
bez vedomosti daňového subjektu. Vzhľadom k tomu, že odmietnutie nároku na odpočet je výnimkou
zo základnej zásady, ktorú predmetný nárok predstavuje, je povinnosťou správcu dane, aby dostatočne
preukázal objektívne okolnosti umožňujúce učiniť záver, že osoba povinná k dani vedela alebo muselavedieť, že plnenie uplatňované k odôvodneniu nároku na odpočet bolo súčasťou podvodu spáchaného
dodávateľom alebo iným subjektom v dodávateľskom reťazci na vstupe (rozsudok Mahagében, bod
49.). Rovnako je potrebné zrealizovať tzv. „Axel Kittel test“ tvorený štyrmi otázkami, na ktoré je nutné

odpovedať pozitívne, v prípade ak má byť daňový subjekt zodpovedný za účasť na daňovom podvode,
pričom ide o nasledovné otázky:
- Exituje daňová strata?
- Pokiaľ áno, je táto daňová strata dôsledkom daňového podvodu?
- Pokiaľ došlo k daňovému podvodu, boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s týmto

podvodom?
- Pokiaľ boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s podvodom, vedel alebo musel o tom
vedieť tento daňový subjekt?

64. Správny súd je toho názoru, že správca dane riadne a jednoznačne preukázal, že žalobca sa
zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol, resp. mal vedieť a ktorého cieľom bolo získanie

neoprávneného daňového zvýhodnenia. Správny súd sa stotožňuje so správcom dane ako aj so
žalovaným, že boli jasne a zreteľne naplnené všetky znaky daňového podvodu a preto nebolo možné
priznať nárok na odpočítanie DPH. Daňový únik vznikol u dodávateľa Minix Group, s r.o., ktorý
si v kontrolovanom zdaňovacom období daň na výstupe ponížil prostredníctvom subdodávateľa DT
Plus Slovakia, s.r.o. a zároveň vystavením odberateľskej faktúry za perforovací stroj neodviedol daň.

Výsledným efektom tohto konania voči štátnemu rozpočtu bolo, že DPH, ktorú si uplatnil žalobca,
spoločnosť Minix Group, s r.o. síce na výstupe vykázala, ale do štátneho rozpočtu nebola z jej strany
odvedená.

65. Správny súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania správcom dane možno prijať záver, že

daňový únik je dôsledkom podvodného konania, ktorý vznikol vo vykonštruovanom reťazci dodávok
medzi spoločnosťami G. - Minix Group, s r.o. - žalobca - MiF, s.r.o. za účelom navýšenia ceny
perforovacieho stroja. Formálne nadhodnotenie ceny stroja u spoločnosti Minix Group, s r.o. ako prvého
tuzemského článku reťazca z nákupnej ceny 69.000,00 eur na predajnú cenu 773.000,00 eur bez DPH
pre žalobcu nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, keďže spoločnosť Minix Group, s r.o. na stroji

neurobila žiadne úpravy, len ho fakturačne zakúpila od bulharského výrobcu a následne prefakturovala
žalobcovi. Dôvodom vytvorenia tuzemského reťazca spoločností bolo nielen formálne navýšiť cenu
stroja a získať podklad pre refinancovanie časti kúpnej ceny z prostriedkov EÚ, ale dôvodom bolo tiež
získať nárok na odpočet DPH, čo by nebolo možné pri nákupe stroja spoločnosťou MiF, s.r.o., nakoľko
by sa jednalo o intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ medzi subjektami

registrovanýmipreDPHatietoobchodynepodliehajúDPH,keďžesaprinichuskutočňujesamozdanenie
tuzemskouDPH.Vzhľadomktomu,žespoločnosťMiF,s.r.o.sasnažilatakémutosamozdaneniuvyhnúť,
bol vytvorený reťazec, v rámci ktorého mu žalobca predal perforovací stroj a z tohto nákupu bolo
zrealizované odpočítanie DPH bez nutnosti ďalšieho tzv. samozdanenia. Spoločnosť Minix Group, s
r.o., ktorá bola povinná ako prvý tuzemský článok reťazca urobiť tzv. samozdanenia, bola po tomto

obchodnom prípade prepísaná na zahraničnú osobu a stala sa nekontaktnou.

66. Žalobca si daň na výstupe ponížil faktúrou č. XXXX/XX/XX (int. č. XXXXXX) zo dňa 16.04.2018 od
dodávateľa Minix Group, s r.o., ktorý cenu perforovacieho stroja neodôvodnene a bez jeho reálneho
zhodnotenia po fakturácii od bulharského výrobcu viac ako desaťnásobne navýšil. Neodvedenie dane

narušilo zásadu neutrality dane v celom obchodnom reťazci. Úlohou dodávateľa Minix Group, s r.o. bolo
transakciu len formálne vykázať s cieľom navodiť dojem reálnosti obchodu a zachovania neutrality DPH,
avšak na začiatku obchodného reťazca nebola daň do štátneho rozpočtu odvedená. Zároveň bol sporná
faktúra podpísaná A. F. a to aj napriek tomu, že dňa 16.04.2018 už nebol konateľom spoločnosti Minix
Group, s r.o., keďže skončenie jeho funkcie bolo ku dňu 07.02.2018, čo opätovne preukazuje formálne

a podvodné konanie už na samotnom začiatku dodávateľsko-odberateľského reťazca. Žalobca sa v
uvedenom prípade spoľahol na kontakty a odporúčania M. S., konateľa spoločnosti MiF, s.r.o., ktorý
sofistikovane riadil celý obchod, čím sa zapojil do podvodného konania. Spoločnosť Minix Group, s r.o.
nemala absolútne žiadne skúsenosti s nákupom a predajom perforovacieho stroja, zaoberala sa iným
predmetom podnikania a krátko po formálnom zrealizovaní tohto obchodného prípadu bola spoločnosť

prepísaná na nekontaktnú osobu z T..67. Správny súd uvádza, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje
ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu
právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že

z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná
výmenareálnychplnení.Ideoekonomickúpodstatudaňovejtransakcie,ktorúzákonuprednostňujepred
formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ).
V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý
obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej

spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen
o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale
aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu
orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom
v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti
správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle

zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade
zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho
dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, a poctivosti. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené
v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú
deklarované len s cieľom získania výhod, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

68. Čo sa týka vedomostnej stránky žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode uskutočnenom v rámci
vyššie uvedeného reťazca, tak správny súd konštatuje, že žalobca o jeho účasti na podvodnom konaní
vedel. Spoločnosť UMLENSKI EOOD vyfakturovala perforovací stroj spoločnosti Minix Group, s r.o. v
celkovej sume 69.000,00 eur. Tá ho následne vyfakturovala žalobcovi v celkovej sume 927.600,00 eur (z

toho základ dane v sume 773.000,00 eur a DPH vo výške 20 % v sume 154.600,00 eur). Tok finančných
prostriedkov uhradených žalobcom za dodanie predmetného stroja v sume 927.600,00 eur spoločnosti
Minix Group, s r.o. po uhradení sumy 69.000,00 eur výrobcovi neumožnilo správcovi dane preveriť, kto
je konečným užívateľom sumy 858.600,00 eur (rozdiel sumy 927.600,00 eur a sumy 69.000,00 eur),
keďže podstatná časť predmetnej sumy bola vybratá z bankomatov v hotovosti v priebehu jedného

mesiaca. Uvedené bezhotovostné medzibankové prevody s následnými vysokým hotovostnými výbermi
finančných prostriedkov odôvodňujú úvahu o tom, že po medzibankových prevodoch, ktorých cieľom
bolo navodiť predstavu o reálnom obchodovaní a o reálnej úhrade platieb, boli finančné prostriedky
ďalej prevádzané na účty dnes už nekontaktných spoločností a následne boli z účtov týchto spoločností
vybrané v hotovosti a vrátené pôvodným odosielateľom. Žalobca žiadal neštandardne dňa 15.05.2018,

t. j. po týždni vrátiť platbu v sume 927.600,00 eur od príjemcu Minix Group, s r.o., pričom vedel, že
perforovací stroj bol už dodaný koncovému odberateľovi - spoločnosti MiF, s.r.o., ktorý dňa 07.05.2018
najskôr poukázal finančné prostriedky v sume 999.999,60 eur žalobcovi, aby ich ten mohol následne
poukázať dodávateľskej spoločnosti Minix Group, s r.o. Žalobca uviedol v rámci ústneho pojednávania
dňa 28.10.2020, že vystavil doklad „Žiadosť o sprostredkovanie platby,“ nakoľko chcel dať veci do

poriadku, na základe spoločného jednania so všetkými zúčastnenými a aby boli všetci spoločníci
vyplatení a zároveň zaplatená aj DPH do štátneho rozpočtu, pretože spoločníci A. Beniana sa sťažovali,
že ich nechce vyplatiť. Týmto vyjadrením žalobca potvrdil, že vedel o podvodnom konaní a chcel zrušiť
bankovú transakciu. Žalobca vedel, že sa zapája do vykonštruovaného obchodného reťazca aj z toho
dôvodu, že sa zúčastnil vzájomných obchodných stretnutí, na ktorých spoločnosť MiF, s.r.o. (odberateľ

žalobcu) určovala ceny, za ktoré perforovací stroj spoločnosť Minix Group, s r.o. (dodávateľ žalobcu)
predá žalobcovi. Dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi dodávateľom Minix Group, s r.o., žalobcom
a odberateľom MiF, s.r.o. prebehli len formálne prostredníctvom vystavených faktúr, ktorých účelom
bolo navýšenie ceny perforovacieho stroja a tým dosiahnuť refinancovanie časti stroja v neoprávnenej
výške s cieľom získať daňovú výhodu. Zmluvy medzi žalobcom a dodávateľom Minix Group, s r.o. ako

aj medzi odberateľom MiF, s.r.o. majú rovnakú formu, sú písané rovnakým písmom, čo len preukazuje
účelové a sofistikované jednanie. Vedomosť žalobcu o tom, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní
preukazuje aj skutočnosť, že kúpil perforovací stroj prostredníctvom dodávateľa Minix Group, s r.o.,
ktorý mu bol vopred doporučený a schválený odberateľom MiF, s.r.o., ktorý komunikoval priamo so
skutočným dodávateľom a zároveň výrobcom stroja - spoločnosťou UMLENSKI EOOD a od začiatku

dojednával podmienky celej obchodnej transakcie. Túto skutočnosť preukazuje aj dodací list „PACKING
LIST“ vystavený spoločnosťou UMLENSKI EOOD a faktúra „INVOICE,“ ktoré boli prílohou CMR, kde je
uvedené číslo konateľa spoločnosti MiF, s.r.o. Konateľ žalobcu sa taktiež vyjadril, že si „myslí, že vedel,že stroj bude z Bulharska.“ Na základe uvedeného možno konštatovať nedôvodnosť námietok žalobcu
ohľadne jeho nevedomej účasti na daňovom podvode.

69. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že správca dane používal zistenia, ktoré sú mimo sféry jeho vplyvu,
tak správny súd je toho názoru, že ak sa žalobca spoľahol na kontakty a odporúčania M. S., konateľa
odberateľskej spoločnosti MiF, s.r.o., ktorý riadil celý obchod a vedel, že spoločnosť Minix Group, s
r.o. je len obchodníkom, potom žalobca postupoval neobozretne. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení
je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Znalosť svojich obchodných partnerov

nepochybne nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale je základným predpokladom
riadneho obchodného styku. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou
žalobcu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Žalobca si svojho dodávateľa uvedeného
na faktúre riadne nepreveril, nevedel hodnoverne vysvetliť, prečo vystupoval do zmluvného vzťahu
s neznámou spoločnosťou, ktorú mu ako dodávateľa zabezpečil odberateľ. Takéto počínanie sa
nevyznačuje obozretnosťou a potrebnou opatrnosťou, ktorú možno od podnikateľa očakávať, aby sa

vyhol začleneniu do podvodných dodávateľských reťazcov v súvislosti s fungovaním systému DPH.
Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej
sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných
faktúrach a jeho subdodávateľov. Pokiaľ podnikateľ uzatvára nové obchodné vzťahy, je v priebehu
daňovej kontroly nutné od neho rozumne očakávať, že si preveril svojich nových obchodných partnerov,

či ich podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie, prepojenie osôb vystupujúcich v ich mene s inými
spoločnosťami. Žalobca žiadne podobné opatrenia nevykonal, nepredložil správcovi dane či vôbec
nejaký kontrolný mechanizmus vo vzťahu k posudzovaným transakciám uplatnil a ako sa v jeho
konaní prejavil. Všeobecne platí, že daňový subjekt nedisponuje právomocami, ktoré by ho oprávňovali
zisťovať subdodávateľov svojich dodávateľov, rozhodne však má právo pýtať sa svojich dodávateľov

na ich subdodávateľov, ako aj na pôvod tovaru, s ktorým obchoduje. Preto uvedené námietky žalobcu
ohľadne toho, že správca dane zisťoval skutočnosti mimo jeho sféry jeho vplyvu možno hodnotiť ako
neopodstatnené.

70. Čo sa týka námietky žalobcu, že správca dane použil aj dôkazy zhromaždené v rámci iných konaní,

tak túto námietku správny súd hodnotí ako neopodstatnenú. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako
dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly

o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim a podľa § 24 ods. 3 druhá veta daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Správca dane môže ako dôkazný
materiál použiť aj dôkazy uvedené v spisoch iných daňových subjektov, pričom podľa § 19 ods. 7

daňového poriadku vyhotoví o odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných, alebo cudzích
záznamov alebo iných skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec úradný záznam. Svedecká výpoveď A. F.
bola u správcu dane zrealizovaná dva krát a jeho výpoveď bola identická počas vykonávania daňovej
kontroly ako aj v rámci iného konania. Žalobca mal možnosť byť pri predmetnom výsluchu, no ani raz
sa ho nezúčastnil. Žalobca bol vždy o všetkých skutočnostiach správcom dane oboznamovaný a mohol

sa k jednotlivým zisteniami vyjadrovať.

71. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho
uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou Súdneho dvora

EÚ. Správca dane ako aj žalovaný vykonaným dokazovaním preukázali, že v prípade žalobcu došlo
k podvodnému konaniu jeho dodávateľa - spoločnosti Minix Group, s r.o. a zároveň bolo preukázané,
že žalobca vedel, že sa prijatím plnenia z dodávateľskej faktúry č. XXXX/XX/XX (int. č. XXXXXX) zo
dňa 16.04.2018 zúčastní na daňovom podvode v oblasti DPH. Z uvedeného dôvodu nebolo žalobcovi
uznané odpočítanie dane a po preskúmaní veci je možné dospieť k záveru, že ani v procesnom postupe

správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali
riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní
najavo a riadne aplikovali nielen judikatúru slovenských súdov, ale aj judikatúru Súdneho dvora EÚ,
pričom sa náležite vysporiadali s námietkami žalobcu. Z uvedených dôvodov je potrebné dospieť kzáveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného
ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane

72. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

73. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa
§ 190 SSP žalobu zamietol.

74. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny
súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne.

75. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd
náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania
si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

76. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta

posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v

Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP

sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o
správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.