Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613208286
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1613208286.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: T. B. F. P. C. U. Z. T.
Č. U. Z. Á. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. Z. L. Č.. XXX, zastúpená Mgr. Katarínou Berkešovou, advokátkou,
Malacky, Břeclavská ulica č. 3, proti žalovanému: BV Group plus, s. r. o., IČO: 44 781 555, so sídlom
Veľké Leváre, Závodská č. 519, zastúpený JUDr. Tomášom Plankom, advokátom, Bratislava, Námestie
slobody č. 10, o zaplatenie sumy 18.131,18 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 26. januára 2018, č.k. 7 C 137/2016-241, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 26. januára 2018, č.k. 7

C 137/2016-241, vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 18.131,18 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.131,18 € od 14.3.2011 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 26. januára 2018, č.k. 7
C 137/2016-241, vo výroku, ktorým žalobkyni priznal náhradu trov konania m e n í tak, že žalobkyni
priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancierozsudkomzodňa26.1.2018,č.k.7C137/2016-241,výrokomI.uložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 18.131,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
18.131,18 € od 14.3.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom
II. vo zvyšku úroku z omeškania žalobu zamietol; výrokom III. žalobkyni priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 15.7.2013, ktorou sa žalobkyňa domáhala

zaplatenia sumy 18.131,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.131,18 € od
13.7.2009 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.7.2009 uzavrela
ako záujemkyňa a žalovaný ako sprostredkovateľ Zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 Obchodného
zákonníka. Žalovaný sa zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalobkyňa mohla
uzavrieť Zmluvu o budúcej zmluve so spoločnosťou SP-FINANCE, s. r. o. (bod 1.1). Ďalším predmetom
Zmluvy o sprostredkovaní (bod 1.2) bol záväzok žalovaného zrekonštruovať pre žalobkyňu budúce
obchodné priestory. V bode 3.2 zmluvy sa žalovaný zaviazal, že bude po vykonaní rekonštrukcie vyvíjať

činnosť smerujúcu k tomu, aby mala žalobkyňa príležitosť uzatvoriť Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bude kúpa obchodného priestoru, pričom predávajúcim bude spoločnosť SP-FINANCE,
s. r. o. Podľa bodu 3.1 Zmluvy o sprostredkovaní má žalovaný nárok na províziu 18.131,18 €, ktorú
sumu žalobkyňa vyplatila žalovanému pri podpise tejto zmluvy. K naplneniu predmetu sprostredkovanianedošlo z dôvodu, že žalovaný žiadnu sprostredkovateľskú činnosť nevyvíjal a dňa 9.12.2010 došlo
k prevodu vlastníckeho práva obchodného priestoru na osobu M., ktorý je jedným zo spoločníkov
a konateľov žalovaného. Žalobkyňa poukázala na § 644 Obchodného zákonníka, podľa ktorého

sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až vtedy, keď je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom
sprostredkovania. Žalovaný v zmluve dohodnuté plnenie neposkytol. Žalobkyňa má za to, že Zmluva
o sprostredkovaní je neplatná. Dňa 21.2.2011 vyzvala žalovaného na vrátenie sprostredkovateľskej
provízie vo výške 18.131,18 €, žalovaný uvedenú sumu neuhradil.

2. Napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. 1,
§ 266 ods. 1, § 266 ods. 3, § 642, § 644, § 38 ods. 2, § 39, § 473 ods. 1, § 484 Obchodného zákonníka,
§ 3 ods. 1, § 39, § 151d ods. 1, § 517 ods. 1, § 517 ods. 2, § 602 ods. 1, § 604 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dôvodil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 13.7.2009
došlo k uzatvoreniu Zmluvy o sprostredkovaní, na základe ktorej žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu

18.131,18 € (článok III Zmluvy). Spornou skutočnosťou nebol ani predmet sprostredkovania budúcej
kúpy, nebytový priestor, ktorý mal vzniknúť rekonštrukciou. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu
bola platnosť tejto Zmluvy o sprostredkovaní. Žalobkyňa namietla platnosť celej zmluvy a
žalovaný v časti, v ktorej si zmluvné strany dohodli platnosť Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie
mal za to, že Zmluva o sprostredkovaní je platná, predmet zmluvy dohodnutý v bodoch 1.1 (vyvíjanie

činnosti k uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve) a 1.3 (vyvíjanie činnosti k uzavretiu Kúpnej zmluvy) článku
I považoval za súladný s príslušnými ustanoveniami sprostredkovateľskej zmluvy podľa ustanovenia §
642 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Mal za to, že bod 1.2 článku I Zmluvy o sprostredkovaní
obsahuje prvky Zmluvy o dielo, netýka sa sprostredkovania, nie je však zákonom vylúčené, aby si
zmluvné strany do určitého typu zmluvy dohodli aj iné práva a povinnosti. Zmluvné strany si dohodli

aj platnosť Obchodného zákonníka (článok IV) ods. 4.2, čo súd prvej inštancie považoval za plne
súladné s Obchodným zákonníkom. Zmluvu o sprostredkovaní považoval súd prvej inštancie za platnú,
spravujúcu sa príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Taktiež za nesporné považoval, že
dňa 13.7.2009 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobkyňou a spoločnosťou
SP-FINANCE, s. r. o., ako aj to, že bola zložená kúpna cena 30.000,- € za budúcu kúpu nebytového

priestoru. Po uzatvorení vyššie uvedených zmlúv došlo dňa 27.1.2010 medzi žalobkyňou ako dlžníčkou
a M. Z., fyzickou osobou, v tom čase konateľom žalovaného, k uzatvoreniu Zmluvy
o pôžičke. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, preto pre vznik takejto zmluvy musí dôjsť k reálnemu
odovzdaniu predmetu pôžičky. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že reálne sumu 25.000,- € ku dňu
uzavretia Zmluvy o pôžičke nedostala, aj keď sa zaviazala túto sumu uhradiť do 15.4.2010. Žalobkyňa aj

konateľ žalovaného M. Z. vo výpovediach zhodne uviedli, že sumu 25.000,- € uhradila žalobkyňa M. Z.
na dvakrát s tým, že druhá časť bola uhradená po termíne splatnosti. Z výpovede konateľa žalovaného
M. Z. ďalej vyplynulo, že žalobkyni sumu 25.000,- € naspäť vrátil a to sumu 17.900,- € na účet (doložené
potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 6.12.2010 na čl. 121, v spojení s čestným prehlásením
žalobkyne zo dňa 7.12.2010 na čl. 138 spisu) a niečo v hotovosti (príjmové pokladničné doklady na čl.

137). Z popísaného konania M. Z. ako aj z ním doložených dokladov súdu prvej inštancie vyplynulo,
že žalobkyňa reálne dňa 27.1.2010 pôžičku vo výške 25.000,- € nedostala, čo je v súlade aj s jej tvrdením
vo výpovedi. Uviedol, že ak by žalobkyni M. Z. ako veriteľ zo Zmluvy o pôžičke pri podpise Zmluvy o
pôžičke aj reálne sumu 25.000,- € odovzdal, je nelogické, prečo by po splatení tejto pôžičky žalobkyňou
(aj keď v dvoch splátkach a po termíne splatnosti) jej tieto peniaze znovu vracal na účet a v hotovosti.

Podľa súdu prvej inštancie uvedené konanie M. Z. svedčí o tom, že reálne dňa 27.1.2010 nedošlo k
poskytnutiu pôžičky vo výške 25.000,- € a žalobkyňa svojimi úhradami (ktoré spomína aj vo svojom
výsluchu na pojednávaní dňa 11.12.2012 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. sp. zn. 6
C 93/2012, na čl. 183 spisu) plnila neexistujúcu pôžičku. Iné skutočnosti ohľadom pôžičky neuviedli ani
svedkovia Ing. M. A. a Ing. M. O. ako vtedajší konatelia spoločnosti SP-FINANCE, s. r. o., ktorí

vychádzali len z informácií od M. Z.. Takúto Zmluvu o pôžičke, pri ktorej nedošlo k reálnemu odovzdaniu
predmetu pôžičky (suma 25.000,- €), súd prvej inštancie posúdil ako absolútne neplatný právny úkon
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že na základe tejto
zmluvy o pôžičke bola uzavretá v ten istý deň 27.1.2010 Zmluva o budúcej zmluve, resp.
dodatok medzi budúcim predávajúcim spoločnosťou SP-FINANCE, s. r. o., a žalobkyňou ako budúcou

kupujúcou 1. a M. Z. ako budúcim kupujúcim 2. Súd prvej inštancie rovnako túto zmluvu považoval
za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že svojim
obsahom a účelom odporuje zákonu. V prvom rade základom pre uzatvorenie tohto dodatku
bola absolútne neplatná Zmluva o pôžičke. V druhom rade zákon nepozná ako spôsob zabezpečeniazáväzku právo vyplývajúce zo Zmluvy o budúcej zmluve (v tomto prípade právo žalobkyne na uzavretie
kúpnej zmluvy na predmetné obchodné priestory). Mal za to, že nejde ani o majetkovú hodnotu tak, ako
to má na mysli ustanovenie § 151l Občianskeho zákonníka. Rovnako uviedol, že nejde ani o predkupné

právo tak ako je definované v ustanoveniach § 602 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právom
žalobkyne, ktoré jej vyplývalo zo Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 13.7.2009 (t.j. uzavrieť Kúpnu zmluvu
na obchodný priestor) podľa súdu prvej inštancie nebolo možné zabezpečiť pohľadávku M. Z. (aj keby
táto pohľadávka reálne vo výške 25.000,- € titulom pôžičky existovala). Vzhľadom na neplatnosť Zmluvy
o pôžičke a druhej Zmluvy o budúcej zmluve resp. dodatku sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či došlo

k naplneniu jednotlivých bodov Zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný tvrdil, že všetky tri body Zmluvy o
sprostredkovaní boli splnené a že žalovanému patrí vyplatená provízia. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný
nevyvíjal žiadnu činnosť smerujúcu k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy po ukončení rekonštrukcie (bod 1.3
Zmluvy o sprostredkovaní) a s tým súvisí aj zrealizovaná rekonštrukcia, ktorá nebola vykonaná pre
žalobkyňu. Vo vzťahu k naplneniu jednotlivých bodov Zmluvy o sprostredkovaní sa súd prvej inštancie
zaoberal výsledkom, ktorý chceli obe zmluvné strany dosiahnuť. Cieľom žalobkyne bolo nadobudnutie

zrekonštruovaného obchodného priestoru do svojho vlastníctva a cieľom žalovaného získanie provízie
za sprostredkovanie a odmeny za rekonštrukciu. Bolo zrejmé, že v sume provízie 18.131,18 € boli
zahrnuté aj náklady na rekonštrukciu a nešlo len o čistú províziu za sprostredkovanie predmetu kúpy v
hodnote 30.000,- €, keďže ak by suma 18.131,18 € mala byť len províziou za sprostredkovanie, išlo by o
cca 60 % províziu (z kúpnej ceny 30.000,- €), čo nie je v sprostredkovateľskej a realitnej praxi bežné. Súd

prvej inštancie mal za to, že zo strany žalovaného (konaním ani jedného z vtedajších konateľov) nedošlo
k vyvíjaniu žiadnej činnosti smerujúcej k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy po ukončení rekonštrukcie a to z
dôvodov na strane žalovaného a jeho konateľa M. Z., ktorý napriek neplatnej Zmluve o budúcej
zmluve nechal na seba previesť nebytový priestor. Podľa súdu prvej inštancie M. Z., či už ako konateľ
žalovaného alebo fyzická osoba, bol účastníkom všetkých právnych vzťahov, resp. vždy o nich vedel,

vedel, aj o tom, že žalobkyňa uhradila neexistujúcu pôžičku (v mesiacoch apríl a máj 2010), napriek
tomu dňa 7.12.2010 uzatvoril ako fyzická osoba Kúpnu zmluvu na nebytový priestor, ktorý si nechal od
spoločnosti SP-FINANCE, s. r. o., previesť na seba bez reálneho vyplatenia kúpnej ceny
spoločnosti SP-FINANCE, s. r. o. Uvedené konanie súd prvej inštancie považoval za rozporné s
dobrýmimravmi.Vdôsledkutohtokonaniaakoajvdôsledkudvochneplatnýchprávnychúkonov(zmluvy

o pôžičke a dodatku k zmluve o budúcej zmluve) mal za preukázané, že nedošlo k uzatvoreniu
Kúpnej zmluvy medzi budúcim predávajúcim spoločnosťou SP-FINANCE, s. r. o., a žalobkyňou
ako budúcou kupujúcou. A napokon, že v dôsledku vyššie uvedeného síce rekonštrukcia bola vykonaná,
nebola však vykonaná pre žalobkyňu a pre obchodný priestor, ktorého sa mala stať vlastníčkou. V tomto
smere považoval za irelevantné tvrdenia sporových strán, či bola rekonštrukcia vykonaná bez vád alebo

s vadami. V Zmluve o sprostredkovaní bola suma provízie dohodnutá ako celok a nie
je možné ju oddeliť, resp. prerozdeliť medzi jednotlivé body Zmluvy o sprostredkovaní a keďže nedošlo
k naplneniu predmetu a cieľa Zmluvy o sprostredkovaní, ktorý bol zmluvnými stranami sledovaný, súd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni vyplatenú sumu provízie vo výške 18.131,18
€.

2.1. Pokiaľ ide o námietku premlčania uplatneného nároku, vznesenú žalovaným, súd prvej inštancie
mal za to, že nárok žalobkyne nie je premlčaný. Uviedol, že v prvom rade ide o obchodnoprávny vzťah,
kde je premlčacia doba 4 roky (§ 397 Obchodného zákonníka). Mal za to, že žalobkyni až po prevode
predmetného nebytového priestoru na M., t.j po dátume uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.2010,
resp. jej zavkladovania, začala plynúť premlčacia doba, kedy bolo dané, že k sprostredkovaniu kúpy

nedôjde. Ku dňu odoslania žaloby na súd 12.7.2013 (čl. 109), ani ku dňu 15.7.2013 (zaevidovanie žaloby
žalobkyne podateľňou v prvý pracovný deň) štvorročná premlčacia doba neuplynula. Preto považoval
námietku premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú.
2.2. Súd prvej inštancie žalovanému uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti v podobe úrokov
z omeškania, keďže sa so zaplatením peňažného dlhu dostal do omeškania. Súd prvej inštancie priznal

žalobkyni úrok odo dňa 14.3.2011 (10 deň po doručení výzvy žalovanému na čl. 102) do zaplatenia,
keďžemalzato,žeažodtohtodňabolžalovanývomeškaníanieod13.7.2009(deňuzatvoreniaZmluvy
o sprostredkovaní). Vo zvyšnej časti obdobia nárok na úrok z omeškania súd prvej inštancie zamietol.
2.3. Náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 C.s.p. Úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, posudzujúc ho podľa obsahu (§ 124 ods. 1
C.s.p.) smeruje voči výroku I., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
18.131,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.131,18 € od 14.3.2011 dozaplatenia,všetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudkuavýrokuIII.,ktorýmsúdprvejinštanciepriznal
žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1
písm. f), h) C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a tým,
že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ale nesprávne vyhodnotil skutkový a
právny stav a vyvodil z nich nesprávny právny záver. Uviedol, že v žalobe išlo o vrátenie vyplatenej
provízie za sprostredkovanie realitného obchodu. Žalobkyňa tvrdila, že samotná sprostredkovateľská
zmluva je neplatná a tvrdila, že sprostredkovateľ nesplnil podmienky sprostredkovateľskej zmluvy pre

výplatu provízie. Dôvodil, že platnosť sprostredkovateľskej zmluvy súvisí so vznesenou námietkou
premlčania z jeho strany. Súd v ods. 33 rozsudku považuje sprostredkovateľskú zmluvu za platnú
a v ods. 38 vylučuje premlčanie. Podľa žalovaného, ak by sprostredkovateľská zmluva uzavretá dňa
13.7.2009 bola neplatná, tak v ten deň vyplatená provízia by bola beztitulným plnením, bezdôvodným
obohatením a od toho dňa by plynula premlčacia lehota. Žaloba bola podaná dňa 15.7.2013 a
nárok by bol premlčaný aj v zmysle 4 ročnej premlčacej lehoty podľa obchodného práva. Sporová strana

má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že Zmluvu o sprostredkovaní
považuje od počiatku za neplatnú a túto tézu zopakovala prostredníctvom zástupkyne aj na pojednávaní.
Uviedol, že je na zváženie, nakoľko je súd viazaný tvrdeniami žaloby a či má rozhodovať nad ich rámec.
Poukázal na to, že žalobkyňa požaduje vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy a v prípade neplatnosti
Zmluvy o sprostredkovaní by bol nárok premlčaný. Žalovaný zotrval na tom, že splnil všetky tri zmluvné

podmienky zo Zmluvy o sprostredkovaní na vyplatenie provízie. Sama žalobkyňa to akceptovala, keď
vopred vyplatila províziu. Uviedol, že súd prvej inštancie v rozsudku podrobne rozoberá právny vzťah
účastníkov a dospel k názoru, že žalovaný nesplnil podmienky pre vyplatenie provízie a preto ho
zaviazal na jej vrátenie. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani prípadnou situáciou aspoň čiastočného
splnenia podmienok a nevyvodil ani závery zo správania sa samotnej žalobkyne, ktorá v konečnom

dôsledku zmarila naplnenie poslednej podmienky. Žalovaný poukázal na to, že v čl. 1.1 bola úloha
sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavretiu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na konkrétnu
nehnuteľnosťsmajiteľom-firmouSP-FINANCE,s.r.o.Tátoúlohabolanespornesplnená asvedčí
o tom Zmluva o budúcej zmluve uzavretá medzi žalobkyňou a SP-FINANCE, s. r. o., zo dňa 13.7.2009.
Skonštatoval, že splnenie tejto podmienky považuje aj súd prvej inštancie v bode 34 rozsudku za

nesporné. V čl. 1.2 bola stanovená druhá úloha pre sprostredkovateľa a to zabezpečiť rekonštrukciu
priestorov, ktoré mali byť predmetom prevodu. Žalovaný má za to, že táto úloha bola takisto splnená.
Dôkazom je Preberací protokol o prevzatí rekonštruovaných priestorov zo dňa 6.4.2010 podpísaný
žalobkyňou, ktorý bol dodaný do súdneho spisu. Žalobkyňa dodala ten istý protokol, do ktorého, nie je
známekedy,vpísalavýhrady,požiadavkynadorobenie.Uviedol,žetaktotoposúdilajsúdprvejinštancie

v bode 15 odôvodnenia rozsudku. Po prevzatí rekonštruovaných priestorov žalobkyňa tieto riadne bez
problémov a výhrad užívala na základe nájomného pomeru. V čl. 1.3 bola stanovená tretia úloha
pre sprostredkovateľa, že: ,,bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca, ako kupujúci,
príležitosť uzatvoriť so spoločnosťou SP-FINANCE, s. r. o., ako predávajúcim, Kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bude kúpa priestoru po jeho rekonštrukcii.“ Podľa názoru žalovaného bola aj táto podmienka

splnená. Nevyžadovalo sa uzavretie Kúpnej zmluvy, ale vyvíjanie činnosti smerujúcej k zabezpečeniu
jej uzavretia. Táto činnosť spočívala podľa žalovaného v nasledovnom: 1. predošlé uzavretie Zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve. Takéto predbežné zmluvy majú právnu záväznosť a vymáhateľnosť a už
touto predbežnou zmluvou sa pripravuje právne garantovaná možnosť uzavrieť v budúcnosti konečnú
Kúpnu zmluvu. Dôkazom je uzavretá Zmluva o budúcej zmluve. Žalovaný dôvodil, že jej význam pre

uzavretie konečnej zmluvy nie je znížený tým, že tvorí osobitnú druhú úlohu. Jej účinky sa prelínajú
aj s treťou úlohou sprostredkovateľa. 2. Dohoda sprostredkovateľa s majiteľom objektu SP-FINANCE,
s. r. o., že za splnenia podmienok zo strany žalobkyne bude uzavretá kúpna zmluva so žalobkyňou.
Dôkazom je výsluch konateľa SP-FINANCE, s. r. o., Ing. M. A. dňa 15.3.2017.
Výslovne potvrdil, že by boli previedli nehnuteľnosť na žalobkyňu, keby to nezmarila svojimi úkonmi o

pôžičke a postúpením predkupného práva inému. Má za to, že z vôle žalobkyne nastalo postúpenie jej
predkupného práva na inú osobu, a táto kúpila nehnuteľnosť. Tým sa naplnili účinky záväznosti predošlej
Zmluvy o budúcej zmluve i keď v prospech inej osoby. Túto cessiu ale vedome spôsobila žalobkyňa.
Právo patrí bdelým. Žalobkyňa uzavrela Zmluvu o pôžičke, ktorej vrátenie garantovala právom budúcej
kúpy nehnuteľnosti. Tieto vzťahy sú doložené Zmluvou o pôžičke uzavretou medzi žalobkyňou a M. a

Zmluvou o budúcej zmluve uzavretou medzi žalobkyňou, M. a SP-FINANCE, s. r. o. Žalovaný dôvodil,
že žalobkyňa sa snažila tieto vzťahy najprv v žalobe zatajiť. Neskôr tvrdila, že tieto následné zmluvy sú
neplatné.PopieraladokoncavráteniepeňazíodM.Z.,čosapreukázalolistinnýmidôkazmi(potvrdzujeto
aj bod 17 a 18 odôvodnenia rozsudku). Konštatoval, že žalobkyňa zjavne neodhadla svoje podnikateľskéa investičné možnosti a schopnosti a postupne uzavrela zmluvy, ktoré jej v konečnom
dôsledku znemožnili kúpu nehnuteľnosti. Príležitosť ale mala a sama prejavom svojej slobodnej vôle sa
tejto príležitosti zbavila. Záujemca v sprostredkovateľskom vzťahu rozhoduje, či využije sprostredkovanú

príležitosť. Podstatné je, či mal vytvorenú príležitosť uzavretia realitného vzťahu. Je nesporné, že keby
sa žalobkyňa Zmluvou o pôžičke nezadlžila a nepreviedla by svoje predkupné právo na inú osobu,
mohla sama nehnuteľnosť kúpiť. Keďže v zmysle čl. 1.4 Zmluvy o sprostredkovaní sa žalobkyňa
zaviazala zaplatiť žalovanému províziu za vyvíjanie činností špecifikovaných v bodoch 1.1, 1.2., 1.3,
išlo o vyvíjanie činností, ktoré boli preukázané a nešlo o dosiahnutie konkrétneho

výsledku. Z toho dôvodu má žalovaný za to, že právo na províziu mu prináleží. Poukázal aj na to, že
súd prvej inštancie sa v bode 22 odôvodnenia rozsudku odvoláva na neskončené konanie na Okresnom
súde Bratislava IV., sp.zn. 6 C 93/2012, na základe ktorého nemožno vyvodzovať žiadne právne závery.
K bodu 35 odôvodnenia rozsudku uviedol, že súdom prvej inštancie tvrdené stanovisko, že veriteľ M.
Z. neposkytol pôžičku žalobkyni v zmysle Zmluvy o pôžičke, nemá oporu v dokazovaní. Žalovaný je
toho názoru, že z čl. 1 Zmluvy o pôžičke vyplýva vyplatenie požičanej sumy žalobkyni a jej potvrdenie

prevzatia sumy svojim podpisom. K odôvodneniu súdu prvej inštancie v bode 36 a 37 žalovaný uviedol,
že súd prvej inštancie Zmluvu o budúcej zmluve medzi žalobkyňou, M. Z. a SP-FINANCE, s. r. o.,
považoval za neplatnú vzhľadom na svoj/nesprávny názor o neplatnosti Zmluvy o pôžičke. Žalovaný
uviedol, že súd prvej inštancie zdôvodňuje svoje rozhodnutie názorom o neplatnosti Zmluvy
o pôžičke a Zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobkyňou a M. Z. a z toho konštruuje rozpor s dobrými

mravmi, pričom uznáva splnenie prvých dvoch podmienok pre nárok na províziu, ale popiera splnenie
tretej podmienky, čím považuje sprostredkovanie ako celkovú úlohu za nesplnenú. Žalovaný má za to,
že súd prvej inštancie sa nezaoberal zodpovednosťou žalovanej za jej úkony smerujúce k zmareniu
naplnenia tretej úlohy sprostredkovateľa. Práve toto posúdenie je najdôležitejšie a jediné „sporné“. Preto
považuje rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný. Tvrdí, že súd prvej inštancie nezaujal stanovisko

k prejavom vôle žalobkyne, ktorými Zmluvou o pôžičke a uzavretím novej zmluvy o budúcej zmluve
s prípadným postúpením práv v prípade nesplatenia pôžičky zmarila naplnenie pôvodného zámeru.
Podľa žalovaného, názor súdu o neplatnosti týchto úkonov, ktoré viedli ku zmareniu kúpy, nebol v konaní
preukázaný dôkazmi. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
žalobkyne zamietol.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila, odvolanie nepodala.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súd pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. 1, 2,
§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné

podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno
priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. júna 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu, právni zástupcovia sporových strán, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods.
1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny

potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku
ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

6.Odvolacísúdpooboznámenísasobsahomspisudospelkzáveru,ževdanomsporevykonalsúdprvej

inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení,
ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu (§ 132 ods. 1, § 182 C.s.p.), zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich
základe následne vyvodil aj správny právny záver, že žaloba žalobkyne je dôvodná, pričom na vec

aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákonníka (§ 262 ods. 1, § 266 ods.
1, § 266 ods. 3, § 642, § 644, § 38 ods. 2, § 39, § 473 ods. 1, § 484 Obchodného zákonníka, § 3
ods. 1, § 39, § 151d ods. 1, § 517 ods. 1, § 517 ods. 2, § 602 ods. 1, § 604 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.) a svoje zistenia a závery, pre ktoré
žalobe vyhovel aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán
súvisiacimi s predmetom konania.7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, či súd
prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky,
sp. zn. II.ÚS 78/05).

8.Odvolacísúduvádza,žerozhodujúcimpreposúdenievecnejaprávnejsprávnostirozsudkusúduprvej

inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré
teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné,
rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Odvolateľ uvádzal tvrdenia, ktoré uvádzal aj v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd
prvej inštancie vysporiadal.

9. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby
o zaplatenie sumy 18.131,18 € titulom vrátenia sprostredkovateľskej provízie na základe Zmluvy o
sprostredkovaní.

10. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa a žalovaný dňa 13.7.2009 uzatvorili
zmluvu o sprostredkovaní (č. l. 99 a nasl. spisu), v ktorej sa žalovaný zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu
k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobkyňou a SP-FINANCE, s. r. o., predmetom ktorej
bude kúpa nebytového priestoru žalobkyňou (bod 1.1 zmluvy), ďalej sa žalovaný zaviazal uskutočniť
rekonštrukciu tohto priestoru a to najneskôr do 3 rokov od uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve

(bod 1.2 zmluvy). Po rekonštrukcii sa zaviazal vyvíjať činnosť, aby mala žalobkyňa príležitosť uzavrieť
kúpnu zmluvu so spoločnosťou SP-FINANCE, s. r. o., predmetom ktorej bude uvedený nebytový
priestor (bod 1.3 zmluvy). V článku II. bod 2.1 zmluvy o sprostredkovaní sa žalovaný zaviazal, že
tieto činnosti bude uskutočňovať s vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere a je povinný
dbať na záujmy žalobkyne. Žalobkyňa sa zaviazala, že za vyvíjanie činností v bodoch 1.1., 1.2 a 1.3.

zmluvy o sprostredkovaní zaplatí žalovanému províziu 18.131,18 €. Žalobkyňa sa vlastníčkou priestoru
nestala. Dňa 13.7.2009 žalobkyňa ako budúca kupujúca uzatvorila so spoločnosťou SP-FINANCE, s. r.
o., ako budúcim predávajúcim zmluvu o budúcej zmluve, budúci predávajúci sa zaviazal po dokončení
prestavby a nadstavby rodinného domu súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. Z. L.,
previesť na budúcu kupujúcu vlastníckeho právo k nebytovému priestoru za kúpnu cenu 30.000,- €

a to najneskôr do troch rokov od uzatvorenia tejto zmluvy. Kúpna cena bola žalobkyňou uhradená
pri podpise tejto zmluvy (článok V. bod 5.2; č. l. 106, 107 spisu). Zaplatenie kúpnej ceny potvrdil vo
svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.1.2017 aj konateľ žalovaného, M. Z. (č. l. 113 p.v. spisu). Dňa
27.1.2010 uzatvorili žalobkyňa ako dlžníčka a M. Z. ako veriteľ zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej
bola suma 24.895,43 € (750.000,- Sk). Požičaná suma bola poskytnutá dlžníkovi pri uzavretí zmluvy,

čo dlžník potvrdil svojím podpisom (článok I.). Splatnosť pôžičky bola dohodnutá dňom 15.4.2010. V
článku IV. si zmluvné strany dohodli, že v prípade nesplatenia pôžičky v termíne splatnosti má veriteľ
právo buď vymáhať splatenie pôžičky alebo si uplatní namiesto dlžníka predkupné právo dohodnuté s
vlastníkom nehnuteľnosti SP-FINANCE, s. r. o., na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, kat. úz. Z.
L., parc .č. XXX/X so súp. č. XXX. Ak bude v zmysle predkupného práva prevedená časť uvedenej

nehnuteľnosti na veriteľa, dlh dlžníka voči veriteľovi z tejto zmluvy o pôžičke zanikne (č. l. 122, 123
spisu). Odovzdanie uvedenej sumy titulom pôžičky žalobkyňa v konaní poprela, napriek tomu uvedenú
sumu veriteľovi vrátila (zápisnica z pojednávania dňa 18.1.2017, č. l. 112 až 115 spisu). Dňa 27.1.2010
uzatvorili budúci predávajúci, spoločnosť SP-FINANCE, s. r. o., a budúci kupujúci 1. žalobkyňa a 2. M.
Z. zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej budúci kupujúci 2 (M. Z.) je veriteľom vo vzťahu k budúcemu

kupujúcemu 1 (žalobkyňa) na základe zmluvy o pôžičke (článok III.). Touto zmluvou o budúcej zmluve
sa zmenila pôvodná zmluva o budúcej zmluve vzhľadom na skutočnosť, že budúca kupujúca 1 vstúpila
do finančného vzťahu pôžičky s budúcim kupujúcim 2 (článok V.). V článku VI. je uvedené, že budúci
predávajúci sa zaväzuje previesť na budúcu kupujúcu 1 predmetný priestor za podmienok ich vzájomnej
pôvodnej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 7.7.2009 (pravdepodobne chyba v uvedení dátumu, keďže

zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá dňa 13.7.2009) v prípade, že budúca kupujúca 1 včas vráti
pôžičkubudúcemukupujúcemu2zozmluvyopôžičkezodňa27.1.2010(č.l.83,84spisu).M.Z.vkonaní
uviedol, že sumu 25.000,- €, poskytnutú žalobkyni titulom pôžičky, žalobkyni vrátil, v konaní predložil
príkaz na úhradu zo dňa 6.12.2010 na sumu 17.900,- € a príjmové doklady potvrdené žalobkyňou zo dňa8.6.2010 na sumu 3.320,- € a zo dňa 6.12.2010 na sumu 2.100,- € (č. l. 137 spisu). Podľa preberacieho
protokolu zo dňa 6.4.2010 žalobkyňa prebrala zrekonštruovaný obchodný priestor podľa zmluvy (č.
l. spisu 105 doložený žalobkyňou a č. l. spisu 139 doložený žalovaným). Výzvou zo dňa 16.8.2006

(pravdepodobne išlo o chybu v písaní a výzva mala byť datovaná dňom 16.8.2010) vyzvala žalobkyňa
spoločnosť SP-FINANCE, s. r. o., na uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle zmluvy o budúcej zmluve (č.
l. 156 a 157). Spoločnosť SP- FINANCE, s. r. o., reagovala písomnosťou - odstúpením od zmluvy
výpoveďou nájmu (č. l. 158 spisu). Žalobkyňa reagovala listom zo dňa 10.9.2010, v ktorom
poukázala na zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 13.7.2009 ako aj úhradu kúpnej ceny vo výške 30.000,- €

(č. l. 159 spisu). Dňa 30.9.2010 prevzala žalobkyňa listinu - výpoveď z nájomného pomeru na predmetné
obchodné priestory (č. l. 162). Podľa svedka Ing. M. A., konateľa spoločnosti SP-FINANCE, s. r. o., v
rozhodnom období, bola spoločnosť pripravená previesť nebytový priestor na žalobkyňu, od pána M. Z.
dostali informáciu o nesplatení pôžičky, preto priestor previedli na M. Z. (zápisnica z pojednávania zo
dňa 15.3.2017, č. l. 132 až 135).

11.1. Súd prvej inštancie v prvom rade prejudiciálne riešil najskôr otázku platnosti Zmluvy o
sprostredkovaní. Tú vyhodnotil ako platnú, uvádzajúc, že predmet zmluvy dohodnutý v bodoch 1.1
(vyvíjanie činnosti k uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve) a 1.3. (vyvíjanie činnosti k uzavretiu kúpnej
zmluvy) článku I je v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o sprostredkovaní podľa ustanovenia
§ 642 a nasl. Obchodného zákonníka. K bodu 1.2. článku I Zmluvy o sprostredkovaní uviedol, že

tento obsahuje prvky Zmluvy o dielo, netýka sa sprostredkovania, uvádzajúc, že nie je vylúčené, aby
si zmluvné strany do určitého typu zmluvy dohodli aj iné práva a povinnosti. Skonštatoval, že zmluvné
strany si dohodli aj platnosť Obchodného zákonníka (článok IV ods. 4.2), čo považoval za plne v súlade
s ustanovením § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda Zmluvu o sprostredkovaní považoval za
platnú, spravujúcu sa príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. S uvedenými závermi súdu

prvej inštancie sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje.
11.2. Následne prejudiciálne súd prvej inštancie riešil otázku platnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa
27.1.2010, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a M. Z., ako fyzickou osobou, v tom čase
konateľom žalovaného. Súd prvej inštancie mal z výpovede žalobkyne za preukázané, že žalobkyňa
reálne dňa 27.1.2010 pôžičku vo výške 25.000,- € nedostala. Vychádzal zo zhodnej výpovede žalobkyne

ako aj konateľa M. Z., že sumu 25.000,- € vrátila žalobkyňa M. Z. na dvakrát s tým, že druhá časť bola
uhradená po termíne splatnosti. Z výpovede M. ďalej vyplynulo, že žalobkyni sumu 25.000,- € naspäť
vrátil a to sumu 17.900,- € na účet (doložené potvrdením o zrealizovaní transakcie zo dňa 6.12.2010 na
č. l. 121 v spojení s čestným prehlásením žalobkyne zo dňa 7.12.2010 na č. l. 138 spisu) a ďalšie sumy v
hotovosti (príjmové pokladničné doklady na č. l. 137). Na základe týchto skutočností, súd prvej inštancie

malzapreukázané,žeakbyžalobkyniM.akoveriteľzoZmluvyopôžičkepripodpiseZmluvyopôžičkeaj
reálne sumu 25.000,- € odovzdal, považoval za nelogické, prečo by po splatení tejto pôžičky žalobkyňou
jej tieto peniaze znovu vracal na účet a v hotovosti. Týmto konaním M. Z. mal za preukázané, že reálne
dňa 27.1.2010 nedošlo k poskytnutiu pôžičky 25.000,- € a žalobkyňa svojimi úhradami (ktoré uvádza aj
vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 11.12.2012 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV.

sp. zn. 6 C 93/2012 na č. l. 183 spisu) plnila neexistujúcu pôžičku. Súd prvej inštancie mal za to,
že iné skutočnosti ohľadom pôžičky neuviedli ani svedkovia Ing. M. A. a Ing. M. O. ako vtedajší konatelia
spoločnosti SP-FINANCE, s. r. o., ktorí vychádzali z informácií od M. Z.. Na základe týchto skutočností
súd prvej inštancie Zmluvu o pôžičke, pri ktorej nedošlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky
(25.000,- €) posúdil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho

zákonníka. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 657 Občianskeho
zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného
zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma,
takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou

obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky;
z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto
zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny
vzťah z pôžičky nevznikne. V zmysle uvedeného, ak medzi M. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou

nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, zmluva o pôžičke medzi nimi nevznikla.
11.3. Keďže základom pre uzatvorenie Zmluvy o budúcej zmluve dňa 27.1.2010 mala byť Zmluva
o pôžičke zo dňa 27.1.2010, ktorá reálne medzi veriteľom a jeho dlžníčkou nevznikla, nemohla mať
ani Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 27.1.2010 reálny a právny základ. Okrem toho odvolací súduvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zabezpečenie záväzku (pre prípad, že
by zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou a M. Z. vznikla) právom vyplývajúcim zo Zmluvy o budúcej
zmluve Občiansky zákonníka nepozná, preto takýto spôsob zabezpečenia záväzku zmluvné strany

platne dohodnúť nemohli.
11.4. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že Martin Vašák ako fyzická osoba,
súc si vedomý skutočností popísaných v bode 15.3 odôvodnenia tohto rozhodnutia, nemohol ako
konateľ spoločnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou a v záujme žalobkyne, ako zmluvnej
strany Zmluvy o sprostredkovaní (ku ktorej povinnosti sa zaviazal v Zmluve o sprostredkovaní) a

nevyvíjal tak činnosť smerujúcu k tomu, aby žalobkyňa mohla uzavrieť kúpnu zmluvu v zmysle Zmluvy
o sprostredkovaní. Preto aj z uvedeného dôvodu nemá, podľa názoru odvolacieho súdu, nárok na
sprostredkovateľskú odmenu.
11.5. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyňa sa v konaní domáhala vrátenia plnenia z neplatnej zmluvy,
pričom uviedol, že je na zváženie, nakoľko je súd viazaný tvrdeniami žaloby a či má rozhodovať nad
ich rámec, odvolací súd uvádza, že právna kvalifikácia nároku, ktorého sa žalobca žalobou domáha,

je vecou súdu („Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani
právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby“, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 MCdo 15/2010 zo dňa 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 25/2018
zo dňa 29. novembra 2018). Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď ako prejudiciálnu riešil
otázku platnosti Zmluvy o sprostredkovaní, z ktorej vyplývajú práva a povinnosti a teda nárok, ktorý je

predmetom prejednávaného sporu.
11.6. Odvolateľ namietal premlčanie uplatneného nároku. Odvolací súd, stotožňujúc sa so závermi súdu
prvej inštancie (viď bod 15.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia), považuje Zmluvu o sprostredkovaní,
uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 13.7.2009 v zmysle § 642 a nasl. Obchodného zákonníka,
za platnú. Odvolací súd poukazuje na to, že ani žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol, z akých

dôvodov by mala byť uvedená zmluva neplatná. Zmluvu o sprostredkovaní uzavreli zmluvné strany
podľa Obchodného zákonníka a to v súlade s § 262 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na tieto
skutočnosti neprichádza do úvahy uplatnenie § 107 Občianskeho zákonníka, upravujúceho subjektívnu
(dvojročnú) a objektívnu (trojročnú) premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 397
Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná. Podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka pri

právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť
na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Odvolací súd považoval za správny záveru súdu
prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyni začala plynúť premlčacia doba až momentom, kedy sa M. stal
vlastníkom nebytového priestoru, ktorý mala podľa Zmluvy o sprostredkovaní nadobudnúť do vlastníctva
žalobkyňa a kedy bolo zrejmé, že k sprostredkovaniu kúpy už nedôjde. Zo spisu je zrejmé, že M. Z.

uzatvoril kúpnu zmluvu dňa 7.12.2010 (č. l. 171 a nasl. spisu), k jej zavkladovaniu došlo dňa 9.12.2010
(č. l. 166 a nasl. spisu). Žaloba bola súdu doručená dňa 15.7.2013, teda v rámci plynutia štvorročnej
premlčacej doby a včas. Aj v prípade, že by premlčacia doba začala plynúť od momentu zaplatenia
sprostredkovateľskej odmeny dňa 13.7.2009, došlo by k uplatneniu práva žalobkyne včas,
keďže deň 13.7.2013 pripadol na sobotu a podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný

deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň (v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalobou podanou na súde dňa 15.7.2013,
teda najbližší nasledujúci pracovný deň, žalobkyňa uplatnila svoj nárok včas.
11.7.Odvolateľvodvolanínamietal,žesplnilvšetkypodmienkyvyplývajúcezoZmluvyosprostredkovaní
a vyvíjal tak aj činnosť smerujúcu k tomu, aby mala žalobkyňa možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, má

preto nárok na sprostredkovateľskú odmenu. Žalobkyňa si, podľa odvolateľa, uzatvorenie kúpnej
zmluvy zmarila sama tým, že včas nevrátila požičané finančné prostriedky. Odvolací súd, zhodne s
názorom súdu prvej inštancie, predovšetkým poukazuje na to, že podľa článku I., bod 1.4 Zmluvy
o sprostredkovaní sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť províziu za vyvíjanie činností špecifikovaných v
bodoch 1.1, 1.2 a 1.3, z čoho vyplýva, že odmena bola dohodnutá ako celok a ak aj svoju zmluvnú

povinnosť vyplývajúcu z bodov 1.1. a 1.2. žalovaný splnil a nesplnil povinnosť vyplývajúcu z bodu
1.3., neznamená to, že má nárok na sprostredkovateľskú odmenu. Podľa názoru odvolacieho súdu
z uvedeného ustanovenia zmluvy vyplýva, že žalovaný má nárok na odmenu, len ak splnil všetky
povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o sprostredkovaní. Pokiaľ odvolateľ namietal, že jeho povinnosťou
bolo,abyvyvíjalčinnosťsmerujúcuktomu,abyžalobkyňaakozáujemcamalapríležitosťuzatvoriťkúpnu

zmluvu, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia obsiahnuté v bode 15.2, 15.3 a 15.4
tohto rozhodnutia. Keďže zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou a M. nevznikla, následne neexistoval ani
právny dôvod na uzatvorenie Zmluvy o budúcej zmluve dňa 27.1.2010, pre zmluvné strany bola záväzná
zmluva o budúcej zmluve uzatvorená dňa 13.7.2009. Vzhľadom na okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičkedňa 27.1.2010 a následne zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 27.1.2010 (neodovzdanie peňazí, absencia
právneho základu pre uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve a jej rozpor so zákonom pre absenciu
zvoleného spôsobu zabezpečenia záväzku) nekonal žalovaný s odbornou starostlivosťou a v záujme

žalobkyne ako zmluvnej strany, možno konštatovať, že nevyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby mala
žalobkyňa ako záujemca príležitosť uzatvoriť so spoločnosťou SP-FINANCE, s. r. o. ako predávajúcim
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť nebytový priestor po rekonštrukcii. Odvolací súd v tomto smere
považujezapotrebnépoukázaťajnato,žekúpnucenuzadotknutýnebytovýpriestoržalobkyňazaplatila
predávajúcemu už pri uzatvorení zmluvy o budúcej zmluvy (čo v konaní sporné nebolo), napriek tomu

sa vlastníčkou nebytového priestoru nestala.
11.8. Odvolateľ namietal, že záver súdu o tom, že Martin Vašák neposkytol pôžičku žalobkyni v zmysle
Zmluvy o pôžičke, nemá oporu v dokazovaní. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie k tomuto
záveru dospel po tom, čo žalobkyňa v konaní poprela prevzatie peňazí titulom pôžičky od M. Z., zároveň
však uviedla, že pôžičku mu vrátila, pričom sám M. Z. listinnými dôkazmi preukázal, že uvedené peniaze
žalobkynivrátilnaspäť.Uvedenékonanievysvetľujú,podľanázoruodvolaciehosúdu,výpovedesvedkov

Ing. M. A. a Ing. M. O. na pojednávaní konanom dňa 15.3.2017 (zápisnica z pojednávania na č. l. 132 až
135 spisu), z ktorých vyplýva (strana 133 a 134 spisu), že uvedené finančné prostriedky boli použité na
rekonštrukciu dotknutého nebytového priestoru, ktorú rekonštrukciu realizoval žalovaný, čo nasvedčuje
tomu, že požičané peniaze žalobkyni reálne neodovzdal, ale použil na rekonštrukciu priestoru. Odvolací
súd preto nemôže súhlasiť s uvedenou odvolacou námietkou odvolateľa, keď záver súdu prvej inštancie

vychádza z vykonaných dôkazov.
11.9. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nezaujal stanovisko k prejavom vôle žalobkyne,
ktorými Zmluvou o pôžičke a uzavretím novej zmluvy o budúcej zmluve s prípadným postúpením
práv v prípade nesplatenia pôžičky zmarila naplnenie pôvodného zámeru, odvolací súd uvádza, že v
prejednávanej veci nebolo preukázané, že za okolnosti, ktoré viedli k neuzatvoreniu kúpnej zmluvy,

zodpovedá žalobkyňa. Otázkou platnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 27.1.2010
sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal, svoje závery riadne odôvodnil.
11.10. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri tomto odvolacom dôvode ide o taký postup súdu prvej inštancie
pri hodnotení výsledkov dokazovania, pri ktorom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov

nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval podľa § 191 C.s.p., keď dôkazy hodnotil podľa
svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko,
čo v konaní vyšlo najavo. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací súd považuje za nedôvodnú.
11.11. Pokiaľ odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie v tomto nepochybil, na vec aplikoval
správne právne predpisy (zákon č. 513/1991 Zb. a č. 40/1964 Zb.), pričom tieto aj správne

interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Uvedenú odvolaciu
námietku preto odvolací súd považuje za nedôvodnú.

12. Odvolateľ napadol odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Odvolací
súd tento zmenil tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v

rozsahu 100 %, keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nepostupoval dôsledne
podľaprávnejúpravyobsiahnutejvustanovení §262ods.1C.s.p.Podľauvedenéhoustanovenia
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne najprv o nároku na náhradu trov konania a až po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania (§ 262
ods. 2 C.s.p.). Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento priznal žalobkyni náhradu trov konania

v celom rozsahu, tak nebol v súlade s uvedenou právnou úpravou.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1,
v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.14. Záverom odvolací súd uvádza, že mu je známa skutočnosť vyplývajúca z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I., že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou M.HOUSE s.r.o., IČO: 51 767 856,
so sídlom Malacky, Mansueta Olšovského č. 4 zmluvu o predaji podniku, predmetom ktorej bol predaj

podniku spoločnosti BV Group plus, s.r.o. spoločnosti M.HOUSE s.r.o. Uvedenú skutočnosť žalovaný
súdu neoznámil a neuplatnil ju ani v rámci procesnej obrany. Odvolací súd tak mal za to, že žalovaná
pohľadávka nebola predmetom zmluvy o predaji o podniku. Žalovaný naďalej existuje ako právnická
osoba zapísaná v Obchodnom registri pod totožným identifikačným číslom ako bol označený v žalobe,
preto na uvedenú skutočnosť o predaji podniku odvolací súd neprihliadol.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku
v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).