Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 40Cb/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118213642
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriama Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1118213642.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Miriamou Žákovou, v právnej veci žalobcu: CON AMICO

PAGARE s.r.o, Ulica Gyulu Szabóa 6293/64A, Dunajská Streda, 929 01, IČO: 50190016 práv. zást.:
HARGAŠ LEGAL, s.r.o., Bajkalská 711/17
Bratislava - mestská časť Ružinov 821 02, IČO: 47 251 361 proti žalovanému 1 : Finlegal services,
s.r.o., Štefánikova 23, Bratislava 811 05, IČO: 46283421, a žalovanému 2: SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o.,
Športová 4021/13 A, Dunajská Streda, 929 01, IČO: 44813384 v konaní o zaplatenie 11.693,80 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1 a žalovaný 2 sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 11693,80 eur spolu s úrokom z omeškania

vovýške5%ročnezosumy11693,80eurod20.11.2019dozaplateniaatodotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť
druhého zo žalovaných.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.08.2018 sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia
sumy 11693,80 spolu s úrokom z omeškania titulom náhrady škody, na základe skutkových okolností:

Dňa 13.08.2015 sa uskutočnila v Bratislave dobrovoľná dražba nehnuteľností Byt č. XX nachádzajúci
sa na 4. p. obytného domu súpisné č. XX, vchod XX, postavaný na parcele č. XXXX/XX, XXXX/
XX, Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX.
Navrhovateľom dražby bol Žalovaný 2.
Dražobníkom bol Žalovaný 1 . Vydražiteľom predmetu dražby sa stala spoločnosť CON AMICO
COMPRARE s.r.o., IČO 47753901, so sídlom D. R. U. XXXX/XXA , Dunajská Streda, PSČ 929 01,
SR, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: XXXXX/T

(ďalej aj len ako „vydražiteľ“). Predmetnou dobrovoľnou dražbou bol realizovaný výkon záložného práva
záložného veriteľa - navrhovateľa dražby, t.j. Žalovaného 2/. Dražobník, t.j. Žalovaný 1/ na štvrtej
strane NZ v časti Práva a záväzky viaznuce na predmete dražby, uvádza: „Navrhovateľ má podľa
predmetného LV zákonné záložné právo k predmetu dražby Z-XXXX/XX. Záložné právo vzniklo na
základe ustanovenia §15 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov z titulu neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv,
ktorý tvorí navrhovateľ na úhradu nákladov spojených s prevádzkou, opravami a údržbou bytového

domu, neuhradených mesačných zálohových platieb na plnenie spojené s užívaním bytu a neuhradením
poplatku za výkon správy. Poukázal na § 151ma ods. 3, §151ma ods. 5,6,7 zákona č. 40/1964 ZB.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“): Žalovaný 2 však počas vyvolania v zmysle §20 ods. 6 zákona o
dražbách neuviedol žiadne záväzky na predmete dražby viaznuce, ktoré by mali prejsť s predmetomdražbynavydražiteľa,anitútoinformáciuneuviedoldonotárskejzápisnice.Naopak,vovyššiecitovanom
odstavci NZ uvádza, „Záložné právo na zabezpečenie tejto pohľadávky záložného veriteľa bolo zriadené
v I. poradí.“, t.j. predmet dražby i s ohľadom na § 151ma ods. 3 OZ sa prevádza nezaťažený záložnými

právami ostatných záložných veriteľov. Napriek vyššie uvedenému však zostalo vydražiteľovi na liste
vlastníctva k predmetu dražby i naďalej evidované záložné právo: Záložné právo na X. Č..XX/IV. v
prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1,829 90 Bratislava, IČO:31 320
155 podľa P.-XX/XX -Č..Z..XXX/XX,Č..Z..XXXX/16. Záložný veriteľ, t.j. Žalovaný 1/ však neinformoval
v zmysle §151ma ods. 7 prvá veta OZ nadobúdateľa zálohu (t.j. vydražiteľa), že záloh sa prevádza

zaťažený záložným právom.“ Predmetné záložné právo bolo naďalej ponechané na liste vlastníctva k
predmetu dražby, žalovaní nezabezpečili jeho výmaz ani do doby, keď sa vydražiteľ dňa 24.11.2016 z
internetovej stránky dražobnej spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. v pripravovaných dražbách dozvedel,
že táto dražobná spoločnosť pripravuje dobrovoľnú dražbu bytu vo vlastníctve vydražiteľa (predmetu
dražby), ktorý nadobudol dražbou dňa 13.08.2015. Touto dobrovoľnou dražbou sa mal realizovať výkon
predmetného záložného práva záložného veriteľa VÚB, a.s. Dňa 29.11.2016 vydražiteľovi oznámila

dražobná spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. z poverenia záložného veriteľa Všeobecná úverová banka,
a.s. vzniknutú škodu, t.j. výšku pohľadávky zabezpečenú záložným právom, ktorú požadovala uhradiť
od vydražiteľa, s upozornením, že v prípade neuhradenia pohľadávok formou jednorázovej úhrady alebo
formou splátkového kalendára, bude spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. pokračovať v procese dobrovoľnej
dražby, čím by došlo k opätovnému predaju vydražiteľom nadobudnutého bytu, a tým k ešte podstatne

vyššej škode. Vydražiteľ dňa 01.12.2016 uhradil pohľadávku zabezpečenú predmetným záložným
právom v prospech VÚB, a.s. bezhotovostným prevodom na zadaný bankový účet v celkovej výške
11 693,80 EUR. Týmto dňom vydražiteľovi vznikla škoda spôsobená porušením právnych povinností
žalovanými v celkovej výške 11 693,80 EUR. Poukázal na § 415, § 420, § 33 ods. 3, § 438 ods. 1 OZ.
Žalovaný 2/, t.j. dražobník porušil právne povinnosti dané mu okrem iného i v §20 ods. 6, §24 ods. 2

písm. b) zákona o dražbách, kedy neuviedol skutočnosť, že záložné právo prednostného záložného
veriteľa VÚB, a.s. prechádza s predmetom dražby na vydražiteľa, práve naopak, uviedol že dražbou
vykonáva záložné právo na zabezpečenie tejto pohľadávky záložného veriteľa zriadené v I. poradí.
Vydražiteľ zmluvou o postúpení práv a povinností postúpil všetky práva na náhradu škody vzniknutej
mu dňa 01.12.2016 v súvislosti s dražbou na žalobcu.

2. Žalovaný 2 v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.11.2019 uviedol, že zabezpečil dražbu
predmetných nehnuteľností a poveril dražbou žalovaného I a je presvedčený, že dražba prebehla v
súlade so zákonom. Nedopustil sa porušenia právneho predpisu.

3. Žalovaný I v písomnom podaní doručenom súdu dňa 06.12.2019 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť.
J. D XX/XXXX uskutočnenou dňa 13.08.2015 (ďalej iba ako „dražba“) došlo k vykonaniu zákonného
záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom
dome (ďalej iba ako „ostatní vlastníci“), zabezpečujúceho splatnú pohľadávku ostatných vlastníkov
vzniknutú z titulu neuhradených mesačných zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu a do

fondu prevádzky údržby a opráv. Už v oznámení o predmetnej dražbe bola zo strany dražobníka podaná
informácia o tom, aké záložné práva viaznu na predmete dražby - byte č. 11 nachádzajúcom sa na 4.
poschodí obytného domu so súpisným č. XX, vchod č. XX v J. U., k. ú. : J. U. (ďalej iba ako „predmet
dražby“), v súlade s ust. § 19 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej iba ako „ZoDD“),
ako aj o tom, že navrhovateľ žiada dražobníka o predaj predmetu dražby tak ako „stojí a leží.“ Poukázal

na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Zákonnéustanoveniehovoríovznikuzákonnéhozáložnéhoprávavprospechostatnýchvlastníkovbytov
a nebytových priestorov v dome priamo zo zákona, za účelom zabezpečenia pohľadávok „vzniknutých“
z právnych úkonov týkajúcich sa bytového domu ako spoločnej nehnuteľnosti všetkých vlastníkov a z
právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru ako konkrétnej individuálnej jednotky

v bytovom dome. Toto záložné právo kontinuálne existuje počas celej existencie predmetu záložného
práva, bez ohľadu na prevody, resp. prechody vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru v
bytovom dome. OS Bratislava II vyslovil dňa 30.04.2014 v rozhodnutí zn. 43C/21/2013 nasledovné: „súd
mal za to, že momentom vzniku záložného práva zriadeného zákonom v zmysle § 15 zák. č. 182/1993
je vznik pohľadávky spoločenstva voči vlastníkovi bytu a nie uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb

medzi spoločenstvom a vlastníkom bytu, resp. nebytového priestoru, nakoľko účinnosťou samotnej
zmluvy o poskytovaní služieb nevzniká pohľadávka spoločenstva voči vlastníkovi bytu, resp. nebytového
priestoru, na vznik ktorej je viazané záložné právo zriadené ex lege. “ S uvedeným právnym názorom
sa stotožňujeme v tom zmysle, že zákonné záložné právo vzniká spolu so vznikom pohľadávky,avšak uvádzame, že pohľadávka, ktorú zákonné záložné právo zabezpečuje, sama o sebe reálne
vzniká už v momente nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu prvým vlastníkom, napriek tomu, že
sa stane splatnou až v budúcnosti. Ide totiž o pohľadávku, ktorá je nerozlučne spätá s existenciou

bytu/nebytového priestoru v tom ktorom bytovom dome. S nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a
nebytovému priestoru je priamo zo zákona nerozlučne spojený vznik povinnosti vykonávať predmetné
úhrady. Takúto povinnosť vlastník nemá pri nadobudnutí vlastníckeho práva k inej nehnuteľnosti ako je
byt a nebytový priestor, napr. pri kúpe rodinného domu. Inštitútom zákonného záložného práva sa takto
vyzdvihuje spoločenský charakter existencie bytu v bytovom dome a neprelomiteľná súvislosť platobnej

disciplíny vlastníka bytu/nebytového priestoru s platobnou disciplínou bytového domu ako celku. Podľa
§ 34 ods.l zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„katastrálnyzákon“):,,Práva
k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, sa do katastra zapisujú záznamom,
a to na základe verejných a iných listín “ . V zmysle ust. § 5 ods. 2 katastrálneho zákona :,,Záznam
je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik

práv k nehnuteľnostiam. “ To znamená, že na vznik zákonného záložného práva podľa ust. § 15 BZ nie
je potrebná žiadna iná právna skutočnosť v zmysle ust. § 151ods. 1 OZ. Samotný katastrálny zákon
záznamu nepriznáva konštitutívne, ale iba deklaratóme účinky. Nakoľko vznik zákonného záložného
práva k bytu nie je podľa § 15 BZ podmienený jeho zápisom v katastri nehnuteľností (záznam plní
iba evidenčnú funkciu), toto právo vzniká na základe inej právnej skutočnosti a časovo nie je viazané

na moment právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu - katastrálneho odboru, o vykonaní zápisu
vo forme záznamu. Tiež neplatí, že neexistenciou záznamu zákonného záložného práva na liste
vlastníctva zákonné záložné právo nevzniklo, nakoľko všeobecne záväzné predpisy s jeho zápisom vo
forme záznamu nespájajú žiadne právne účinky. Z toho dôvodu sa nemôže ani akékoľvek skutočné
poradie zákonného záložného práva odôvodňovať poradím jeho formálneho zápisu na liste vlastníctva,

nakoľko takýmto zápisom nevzniká. Na vznik zákonného záložného práva zápis na liste vlastníctva nie
je potrebný, keďže samotný zákon (ako bytový, tak aj katastrálny) určujú, že vzniká na základe inej
skutočnosti a záznamom sa len deklaruje jeho vznik. S ohľadom na vyššie citované ustanovenie a v
súvislosti s časovým momentom vzniku zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov
je nepochybné, že zákonné záložné právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, reálne

vzniklo a existuje, a zároveň má prednosť pred akýmkoľvek iným záložným právom iného záložného
veriteľa. Nezáleží pritom, či pôjde o zmluvné záložné právo, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje
vkladom s právotvomým účinkom alebo napr. exekučné záložné právo, ktorého moment vzniku príslušné
ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
priamo nevymedzujú. Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal aj k tejto problematike stanovisko v

rozsudku ISžo 26/2008 zo dňa 22.07.2008, v ktorom konštatuje: ,, Vôľou zákonodarcu (v ustanoveniach
OZ) bolo ustanoviť rovnaké právne postavenie oprávnených zo záložného práva bez ohľadu, či ide o
zmluvné záložné právo alebo daňové alebo exekučné záložné právo. “ V uvedenom rozsudku NSSR
zo zoznamu záložných práv, ktoré majú vzájomne rovnocenné právne postavenie, zákonné záložné
právo vynechal, čím mu nepriamo priznal nadradené právne postavenie oproti ostatným záložným

právam. Toto tvrdenie podporuje aj rozsudok Krajského súdu Bratislava zn. 3Cob/233/2013 zo dňa
28.01.2015, v ktorom je uvedené : ,, Poradie záložných práv sa zásadne spravuje časom vzniku.
Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že ustanovenie § 151k ods. 1 OZ rieši
poradie ZMLUVNÝCH záložných práv, pričom poradie uspokojenia viacerých záložných práv k tomu
istému zálohu je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv, alebo v osobitnom registri.

To sa týka aj záložného práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom, ktoré sa zapisujú
do katastra nehnuteľností. Pri zákonnom záložnom práve je rozhodujúci čas jeho vzniku". Rovnaký
právny názor týkajúci sa poradia zákonného záložného práva zaujal aj Okresný súd Spišská Nová
Ves v rozhodnutí 9C 268/2016 - 34 zo dňa 18.10.2016, v ktorom konštatuje: „Súd má za to, že vznik
zákonného záložného práva nie je podmienený jeho zápisom do katastra nehnuteľností, ktorý má len

deklaratórny charakter. “ Uvedený právny názor okresného súdu bol následne potvrdený rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach llCo/452/2016 zo dňa 29.11.2016, A rovnaký právny názor uviedol vo
svojom rozsudku č. 11C/1/2016 zo dňa 13:05:2016 aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši. Tzv. „superprioritné“
postavenie zákonného záložného práva napokon konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
v rozhodnutí 10Sžr/144/2012 zo dňa 25.09.2013, týkajúcom sa konania o oprave chyby v katastrálnom

operáte, predmetom ktorého bol výmaz záznamu zákonného záložného práva z dôvodu vydraženia
nehnuteľnosti na dražbe, konanej na návrh zmluvného záložného veriteľa, a judikoval nasledovné: ,,
Odvolací súd jednoznačne uvádza, že správa katastra v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte
pochybila, ak pri rozhodovaní vychádzala z ust. § 151 ma ods. 3 OZ, podľa ktorého pri výkone záložnéhopráva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných
práv registrované ako prvé, sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných veriteľov.
Odvolací súd uvádza, že zo žiadneho dôkazu, ktorý' by bol v konaní o oprave chyby v katastrálnom

operáte predložený, nevyplýva skutočnosť (ako to správne uviedol krajský' súd), že by došlo k zániku
zákonného záložného práva zriadeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko toto je viazané na nehnuteľnosť, a
preto jej prechodom na právneho nástupcu na neho v plnom rozsahu prechádza. “ Povahu a charakter
zákonného záložného práva podľa § 15 BZ vystihol aj Okresný súd Košice II vo svojom rozsudku zn.

36C/97/2013 zo dňa 09.09.2014, v ktorom uvádza, že ,,záložné právo v prospech vlastníkov bytov
zriadené podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. je špecifickým záložným právom, ktoré vzniklo za
účelom zabezpečenia riadnej a efektívnej správy bytového fondu a výklad práva žalovaným (zmluvný
záložný veriteľ) ohľadom prednostného záložného veriteľa ako aj jeho následky v danej veci by zrejme
obchádzali vyššie citovaný účel zákona “. K problematike zákonného záložného práva sa vyjadrilo ak
Ministerstvo financií SR v stanovisku MF/11814/2015-822 zo dňa 21.03.2016, v ktorom sa uvádza :

„ Domnievame sa, že príslušný registrujúci orgán by nemal posudzovať hmotnoprávne náležitosti
vzniku záložného práva, ale len postupovať v zmysle §36 katastrálneho zákona. Realizačná funkcia
takto zapísaného záložného práva sa prejaví až vznikom pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným
právom Pri uplatňovaní zásady ,,prior tempore potior iure“, ktorá je explicitne vyjadrená v ý 151k ods.
1 OZ, by boli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vždy ukrátení pri konkurencii viacerých

záložných práv viaznucich na zálohu (byte alebo nebytovom priestore). Považujeme za dôležité chrániť
záujmy vlastníkov v bytovom dome, a preto sa domnievame, že záložné právo podľa § 15 zákona o
vlastníctve bytov má osobitné postavenie zákonného záložného práva“. Rovnaký názor vyslovilo MF
SR aj v stanovisku MF/11570/2017 zo dňa 19.04.2017, ktoré je ešte doplnené o tvrdenie : „ Preto
vnímame osobitné postavenie zákonného záložného práva podľa § 15 BZ ako právo siu generis, ktoré

má iné zákonné predpoklady svojho vzniku a spôsobu uplatňovania, než bežné záložné právo Na tomto
mieste je ďalej nevyhnutné spomenúť aj skutočnosť, že poradie zákonného záložného práva v čase
uskutočnenia dražby v plnej miere korešpondovalo dokonca aj s jeho zápisom na verejne dostupnom
liste vlastníctva, v súlade s ust. § 151k zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba ako ,.OZ“). a
preto zo strany našej spoločnosti vo vzťahu k účastníkom dražby nemožno namietať klamlivú obchodnú

praktiku, resp. uvedenie do omylu ani v tomto smere, napriek tomu, že na LV záznam o zákonnom
záložnom práve s ohľadom na vyššie uvedené argumenty ani nemusí byť. Pokiaľ mal zmluvný záložný
veriteľ - VÚB banka, a. s. na poradie záložných práv iný názor, pričom zánik svojej pohľadávky neuznal,
žalobca sa mal z pozície osoby, ktorá má na veci oprávnený záujem, domáhať určenia skutočného
poradia cestou určovacej žaloby.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.03.2020 uviedol, že obaja žalovaní vo
svojich vyjadreniach opätovne potvrdili, že predmetnú dražbu vykonali v postavení prioritného záložného
veriteľa Záložný veriteľ, t.j. žalovaný 2/ však neinformoval v zmysle §151ma ods. 7 prvá veta OZ
nadobúdateľa zálohu (t.j. vydražiteľa), ani následne žalovaný 1/, že záloh sa prevádza zaťažený

záložným právom. Žalobca nadobudol predmet dražby, ako sa neskôr ukázalo, i so záložným právom
skutočného prednostného veriteľa (VÚB, a.s.) Záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného
záložného veriteľa, je tiež povinný informovať nadobúdateľa zálohu, že prevádzaný záloh je zaťažený
záložným právom. Pre uspokojenie záložných veriteľov (alebo inak prednostného postavenia záložného
práva)vzmyslevtedyplatnejprávnejúpravyjerozhodujúcevýlučneporadiezaregistrovanýchzáložných

práv. Záložné právo v prospech VÚB, a.s. bolo zaregistrované do listu vlastníctva k predmetu dražby
na základe dňa 10.01.2005 doručenej na vtedajšiu Správu katastra Dunajská Streda Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 10.01.2005 uzatvorenej v
zmysle §151 a až 151 md OZ medzi VÚB, a.s. ako záložným veriteľom a pôvodnými vlastníkmi predmetu
dražby ako záložcami. Zápis do operátu katastra nehnuteľností sa uskutočnil pod číslom V-XX/XX, číslo

zmeny XXX/XX v súlade so zmluvou správne, t.j. na LV č. XXXX do Č. S.-I. k predmetnému bytu bolo
vyznačené v I. poradí: „Záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., so sídlom Mlynské
nivy 1,829 90 Bratislava,IČO:31 320 155 podľa V-XX/XX -č.Z..XXX/XX“ Dňa 03.10.2005 bola vtedajšej
SprávekatastraDunajskáStredadoručená„Žiadosťozápiszáložnéhopráva“nazákladektorejžalovaný
2/ ako správca obytného domu v ktorom sa predmetná nehnuteľnosť (predmet dražby) nachádza s

poukazom na ust. §15 zákona č. 182/1993 Z.z. žiadal o zápis záložného práva v prospech ostatných
vlastníkov bytov a nebyt. priestorov v bytovom dome súp. č. XX aj k bytu č. XX, na 3. poschodí vchod
XX. Zápis do operátu katastra nehnuteľností sa uskutočnil pod číslom Z-XXXX/XX, č.z. XXX/XX, t.j. na
LV č. XXXX do časti S.-I. k citovanému bytu bolo vyznačené v II. poradí: „Záložné právo v prospechostatných vlastníkov a nebytových priestorov v bytovom dome ,na byt č. XX/..,Z. XXXX/XX - č.Z..XXX/
XX“Dňa21.6.2006bolavtedajšejSprávekatastraDunajskáStredadoručená„Žiadosťozápiszáložného
práva“, na základe ktorej žalovaný 2/, ako správca obytného domu v ktorom sa predmetná nehnuteľnosť

(predmet dražby) nachádza s poukazom na ust. §15 zákona č. 182/1993 Z.z. žiadal o zápis záložného
práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebyt. priestorov v bytovom dome ku každému bytu,
ktoré sa nachádzajú v bytovom J. U..Č.. XX P. J. U.. Z.Á. J. C. W. B. U. D. L. Č.. Z.-XXXX/XX, Č..Z..
XXX/XX, t.j. na I. Č.. XXXX J. časti C-LV ku každému bytu (pod poradovým číslom 0) bolo vyznačené:
Záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome-Z-XXXX/

XX, č.z. XXX/XX. Podľa § 151k ods.1 OZ ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je
rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie
alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri. Podľa §41 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálny
zákon Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy,
verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.
Z vyššie uvedeného je taktiež zrejmé, že záložné právo pod č. V-XX/XX, č.z. XXX/XX v prospech VÚB,

a.s. bolo registrované skôr ako Záložné právo Z-XXXX/XX, č.z. XXX/XX v prospech ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR pre uspokojenie
záložných veriteľov v zmysle platnej právnej úpravy v čase konania dražby je rozhodujúce výlučne
poradie zaregistrovaných záložných práv. Fakt, že právo vzniklo skôr nie je podľa ustanovení

Občianskehozákonníkarozhodnýpreurčenieporadiauspokojenia,aleboinakprednostnéhopostavenia
záložného práva. Vznik záložného práva nemá žiaden vplyv na poradie uspokojovania. V súlade s naším
právnym názorom evidentne taktiež postupovala notárka osvedčujúca priebeh predmetnej dražby.

5. Žalovaný I v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.09.2020 uviedol, že žalobca sa

však žiadnym spôsobom nevyjadruje k: početným ustanoveniam príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov podporených judikatúrou ktoré v plnom rozsahu preukazujú tzv.
všeobecne prednostné postavenie zákonného záložného práva v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej iba ako ,,BytZ“), a k skutočnosti, že
prioritu zákonného záložného práva vo vzťahu k predmetu dražby uznával v čase jej uskutočnenia aj

samotný žalobca, pričom zápis o zákonnom záložnom práve s prednostným postavením vo vzťahu k
ostatným záložným právam viaznucim na predmete dražby v čase jej uskutočnenia korešpondoval aj s
ust. § 151k ods. 1 zákona OZ a k jemu známym informáciám pravdivo podaným zo strany dražobníka
v oznámení o dražbe. Naopak, informácia o tom, aké záložné práva viaznu na predmete dražby v čase
jej uskutočnenia, bola zo strany dražobníka podaná už v oznámení o dražbe, vydanom v súlade s ust.

§ 19 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej iba ako ,,ZoDD“), kde bola zároveň
uvedená informácia o tom, že navrhovateľ žiada dražobníka o predaj predmetu dražby ,,tak ako stojí
a leží.“ Žalobca vo svojom vyjadrení následne uvádza, že záložný veriteľ a tiež ani dražobník ho ako
nadobúdateľa zálohu neinformovali o tom, že sa predmet dražby prevádza zaťažený záložnými právami
iných záložných veriteľov. Nakoľko má však zákonné záložné právo podľa ust. § 15 ods. 1 BytZ tzv.

absolútnu prednosť pred záložnými právami iných záložných veriteľov, pričom jeho skutočné poradie
korešpondovalo v čase uskutočnenia dražby aj s poradím zapísaným na príslušnom liste vlastníctva,
máme za to, že žalovaní svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k žalobcovi ako nadobúdateľovi zálohu
neporušili. V poslednom bode svojho vyjadrenia žalobca uvádza, že nehnuteľnosť v dražbe nadobudol
zaťaženú záložným právom zmluvného záložného veriteľa. Ako sme však uviedli už v našom prvom

vyjadrení k žalobe, nie je pochybením dražobníka a ani samotného záložného veriteľa, ak vydražiteľ,
ktorým je žalobca (pravdepodobne z dôvodu urýchlenia výmazu záložných práv z L. I. L. predaji
predmetných nehnuteľnosti, v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti) najskôr uzná nárok tretieho
podnikateľského subjektu (bez toho aby si ho čo do právneho dôvodu vzniku, resp. existencie a čo
do výšky preveril ešte v čase realizácie J. J. XX/XXXX) a následne si od dražobníka, resp. aj od

navrhovateľa dražby vymáha spôsobenú škodu súdnou cestou, pričom žalovaní nároky VÚB banky,
a. s. nikdy čiastočne a napokon ani konkludentne neuznali. Pokiaľ mal zmluvný záložný veriteľ -
VÚB banka, a. s. na poradie záložných práv iný právny názor, mal sa domáhať určenia skutočného
poradia záložných práv cestou určovacej žaloby, v súlade s ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok. K rozporu znenia ust. § 15 BytZ namietaného žalobcom iba okrajovo

uvádzame, že v čase uskutočnenia dražby bolo jeho znenie nasledovné: ,,Na zabezpečenie pohľadávok
vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu
a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo
nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vznikázo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právov prospech spoločenstva; ak
sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Vznik a zánikzáložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.“ Z dôvodu

nejednotnosti výkladu predmetného ustanovenia bolo však novelou BytZ č. XX/XXXX Z. z. (účinnou od
01.04.2019)jehoznenieprecizované,atovtomzmysle,žejeeštevýraznejšiedeklarovanývecnoprávny
substrátzákonnéhozáložnéhopráva,tzn.predmetomzákonnéhozáložnéhoprávajebytalebonebytový
priestor bez ohľadu na jeho vlastníka, resp. akúkoľvek zmenu v osobe vlastníka.
Aktuálne znenie predmetného ustanovenia znie: „Na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo

vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti
z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu
alebo nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať
počas existencie predmetu záložného práva.“, pričom je doplnené aj o ust. § 15 ods. 3 BytZ, v zmysle

ktorého: „Záložné právo podľa odseku 1 trvá počas celej existencie predmetu záložného práva.“
Čo sa týka skutočného poradia záložných práv viaznucich na predmete dražby v čase jej uskutočnenia,
žalobcasícevzáveresvojhopodaniauvádza,žejehozáveryoprednostnomzáložnomprávezmluvného
záložného veriteľa sú v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj s nálezmi Ústavného súdu SR,
na podporu svojich tvrdení však v žalobe neuvádza žiaden takýto judikát ani nález.

6. Žalovaný 2 vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.09.2020 zotrval na svojom vyjadrení.

7. Na pojednávaní dňa 07.04.2022 strany zotrvali na svojich vyjadreniach. Žalovaný súdu predložil

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/147/2018.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.05.2022 zotrval a svojich vyjadreniach.
Pre uspokojenie záložných veriteľov v zmysle vtedy platnej úpravy je rozhodujúce výlučne poradie
zaregistrovaných záložných práv. Registrácia záložného práva je jedinou právnou skutočnosťou, s

ktorou zákon spája možnosť prednostného uspokojenia, pričom registráciu záložného

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o postúpení práv a povinností ( č.l.6), email
zo dňa 02.12.2016 ( č.l.9), email zo dňa 25.11.2016 ( č.l.11) email zo dňa 29.11.2016 ( č.l.12) email zo
dňa 25.11.2016 ( š.l.13) oznámenie dražobníka ( č.l. 15), email zo dňa 24.11.2016 ( č.l.16), výpis Z. I.

( Č..I..XX) vyjadrenie W. L. Z. L. ( č.l.19) oznámenie notárskeho úradu ( č.l. 20), notárska zápisnica B.
XXX/XXXX ( č.l.22), zmluva o vykonaní dražby ( č.l. 51), oznámenie o dražbe ( č.l.62) výpis Z. I. XXXX
( č.l.65) uznesenie NSSR 1Cdo/147/2018 ( č.l.104)

10. Súd posúdil vec podľa nasledujúcich právnych predpisov.

11. Podľa § 151ma ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb (ďalej aj OZ ) „pri výkone záložného práva veriteľom,
ktorého záložné právo je v poradní rozhodujúce na uspokojenie záložných záložných práv registrované
ako prvé sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.“

12. Podľa § 151ma ods. 3 OZ účinného (30.09.2013-30.09.2015) Pri výkone záložného práva záložným
veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované
ako prvé (ďalej len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami
ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v
prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky

zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva
uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.

13. Podľa § 151ma ods. 7 OZ záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, je povinný

informovať nadobúdateľa zálohu, že záloh sa prevádza zaťažený záložným právom. Záložný veriteľ,
ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu
v osobe záložcu v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného právapodľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona vyžaduje jeho registrácia v osobitnom registri; za
škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

14. Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (účinný do 10.10.1999): Pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov
vzniknuté z neplnenia povinností uvedených v § 10 ods. 1 a § 11 ods. 2 sa pri rozvrhovom pojednávaní uspokoja z podstaty podľa
osobitného predpisu17a)
po uspokojení pohľadávok daní a poplatkov pred ostatnými pohľadávkami.

15. Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (účinný od 11.10.1999) Pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov

vzniknuté z neplnenia povinností uvedených v § 10 ods. 1 a § 11 ods. 2 sa pri rozvrhovom pojednávaní uspokoja z podstaty podľa osobitného
predpisu17a) .

16. Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(účinný od 01.10.2014 - 31.12.2015) (ďalej aj BZ) Na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych
úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a
na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového
priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k

bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo16) v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo
zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik
záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.17)

17. Podľa § 20 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov dražba sa otvára vyvolaním (ďalej
aj zákon o dražbách) Obsahom vyvolania je označenie a opis predmetu dražby a jeho odhadnutá alebo

zistená cena, údaje o právach a záväzkoch na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak majú
podstatný vplyv na hodnotu predmetu dražby, údaje o nájomných zmluvách týkajúcich sa predmetu
dražby a záväzkoch z nich vyplývajúcich, najnižšie podania a najnižšie prihodenie. Ak je predmetom
dražby kultúrna pamiatka, uvedie licitátor aj túto skutočnosť.

18. Podľa § 33 ods. 3 zákona o dražbách dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani
pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i za škodu
spôsobenú tretím osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

19. Podľa § 33 ods. 4 navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení
tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.

20. Súd dospel k nasledujúcim záverom.

21. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 13.08.2015 sa uskutočnila dražba k nehnuteľnostiam: Byt č.
XX B. U. na X. L.. C. J. U. Č.. XX, P. XX, postavaný na parcele č. XXXX/XX, XXXX/XX, Podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX. Medzi stranami nebolo

sporné, že žalovaná 1 bol dražobníkom a žalovaný 2 bol navrhovateľom dražby.

22. Medzi stranami nebol sporné a vyplýva to aj z I. XXXX ( Č..I..XX) že na predmetnej nehnuteľnosti boli
registrované nasledovné záložní práva: Záložné právo na X. Č..XX/IV. v prospech Všeobecnej úverovejbanky, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1,829 90 Bratislava, N.:XX XXX XXX podľa P.-XX/XX -Č..Z..XXX/
XX, uvedené ako prvé v poradí a ako druhé v poradí Záložné právo v prospech ostatných vlastníkov
a nebytových priestorov v bytovom dome ,na byt č. XX/III.,Z. XXXX/XX - Č..Z..XXX/XX“. Z. I. teda

vyplýva, že žalovaný 2 mal na I. XXXX registrované Z. L. Z. -XXXX/XX. Záložné právo vzniklo na
základe ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Záložné
právo v prospech Všeobecnej úverovej banky bolo registrované teda skôr ako zákonné záložné právo
žalovaného 2.

23.Medzistranaminebolosporné,žepredmetnénehnuteľnosti vuvedenejdražbevydražilCONAMICO
COMPRAREs.r.o.,IČO47753901,sosídlomUlicaGyuluSzabóa6293/64A,DunajskáStreda,PSČ929
01, SR. Medzi stranami nebolo sporné, že uvedená spoločnosť dňa 01.12.2016 uhradila pohľadávku
zabezpečenú záložným právom v prospech VÚB, a.s. bezhotovostným prevodom na zadaný bankový
účet v celkovej výške 11 693,80 EUR. Medzi stranami nebolo sporné, že uvedená spoločnosť postúpila
predmetnú pohľadávku na žalobcu.

24. Medzi stranami bol sporný nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť pri realizácii
predmetnej dražby, kedy malo dôjsť podľa žalobcu zo strany žalovaného 2 k porušeniu povinnosti
vyplývajúcej z § 20 ods. 6, a § 24 ods. 2 písm. b) zákona o dražbách kedy neuviedol, že záložné právo
veriteľa VUB, a..s, prechádza z predmetom dražby. Žalovaný 1 porušil právnu povinnosť danú okrem

iného § 151ma ods. 7 OZ tým, že neinformoval nadobúdateľa zálohu - že záloh sa prevádza zaťažený.

25. Súd teda skúmal predpoklady vzniku škody a zodpovednosti za škodu.

26. Pre posúdenie vzniku škody a zodpovednosti za jej vznik, súd skúmal naplnenie predpokladov.

Škodu má podľa žalobcu predstavovať suma vyplatená vydražiteľom záložnému veriteľovi, ktorého
záložné právo ostalo zapísané na I. XXXX ( č.l.17) po vykonaní dražby a prevedení vlastníckeho práva
a vydražiteľa medzi stranami nebolo sporné, že vydražiteľ zaplatil záložnému veriteľovi, ktorého záložné
právo ostalo na I. XXXX ( č.l.17) dňa 01.12.2016 bezhotovostným prevodom na účet 11 693,80 eur.

27. Túto sumu musel zaplatiť žalobca ( právny predchodca) za účelom vyplatenia pohľadávky
záložnému veriteľovi s prednostným postavením, aby došlo k zániku záložného práva, ktoré ostalo na
predmetnej nehnuteľnosti po vykonanej dražbe.

28. Podľa § 420 ods. 1 OZ „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“

29. Podľa §33 ods. 3 zákona o dražbách „Dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani
pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i za škodu
spôsobenú tretím osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.“

30. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 OZ je porušenie právnej
povinnosti.

31. Porušenie právnej povinnosti malo u žalovaného 1 spočívať v tom , že počas vyvolania v zmysle §20

ods. 6 zákona o dražbách neuviedol žiadne záväzky na predmete dražby viaznuce, ktoré by mali prejsť
s predmetom dražby na vydražiteľa, ani túto informáciu neuviedol do notárskej zápisnice a u žalovaného
2 v tom že neinformoval v zmysle §151ma ods. 7 prvá veta OZ nadobúdateľa zálohu (t.j. vydražiteľa),
že záloh sa prevádza zaťažený záložným právom.“

32. V prípade konkurencie záložných práv sa uplatňuje princíp priority. „Prior tempore potior iure“, skorší
do času, silnejší do práva. Platná právna úprava určuje ako rozhodujúce pre poradie záložných veriteľov
v prípade konkurencie záložných práv poradie registrácie záložného práva. Uvedené bolo zaverené
novelou 526/2002 Z.z. Občianskeho zákonníka účinnou od 01.01.2003. Uvedené platí bez ohľadu na
to, či ide o záložné právo, ktoré vzniká zápisom, resp. ide iba o deklaratórny zápis záložného práva.

Výnimku z uvedeného pravidla obsahuje napr. ustanovenie § 23 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., alebo §
38 zákona 435/2000 Z.z. Úprava ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 183/1999 Z.z. účinná do 10.10.1999
obsahovala ďalšiu výnimku v podobe že uprednostňovala uspokojenie pred ostatnými pohľadávkami.
Zákonom č. 252/1999 Z.z. o bankách došlo k novelizácii uvedeného ustanovenia a k vypusteniuustanovenia, ktorým sa zakladalo prednostné uspokojovanie. Touto novelou sa teda zrovnoprávnili
záložné práva a zaviedol sa princíp poradia registrácie okrem výnimiek. Úprava platná v rozhodnom
období vykonania dražby takú výnimku neobsahovala.

33. Vzhľadom k tomu, že z LV vyplýva , a medzi stranami ani nie je sporné, že záložné právo VUB banky
a.s., bolo registrované ako prvé a záložné právo žalovaného 2 bolo registrované až potom, bez ohľadu
na okamih jeho vzniku, súd konštatoval, že žalovaný 2 nemal v zmysle ustanovenia § 151ma ods. 3
OZ postavenie prednostného veriteľa a záloh sa tak prevádzal zaťažený záložným právom. (obdobne

napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 19Co/5/2020). Súd poukazuje aj na závery uvádzané v
Katastrálnom buletíne 2/2012, Y.. C. L..

34. Z dôvodovej správy k zákonu 252/1999 Z.z. ktorou bolo novelizované ustanovenie § 15 ods.
3 Zákona o bytoch vyplýva „Navrhovanou úpravou § 15 odseku 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov sa zabezpečuje právna istota pre banky a súčasne pre spoločenstvá bytov a
nebytovýchpriestorov,ktorýmpriamozozákonavznikajúpohľadávkyzabezpečenézákonnýmzáložným
právom.Navrhovanáúpravabezprostrednesúvisísúpravou§337 odseku 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade, že

vzniknú pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov z titulu nesplnenia povinnosti konkrétneho
vlastníka bytu podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov hypotekárna banka bude
z rozvrhovaného pojednávania uspokojená prednostne pri - už v súčasnosti zákonom určených -
pohľadávkach z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, kým pri ostatných svojich pohľadávkach
budú banky v zásade uspokojené až v neskoršom poradí.

35. Napriek tomu, že do konania zo strany žalovaného boli predkladané viaceré rozhodnutia, súd sa
priklonil k novším citovaným. Uznesenie 6 Mcdo 8/2010 obsahuje inú skutkový stav, neriešilo danú vec
a žalovaným 1 predložené uznesenie NSSR 1 Cdo/147/2018 nepredstavuje podľa uznesenia NSSR 1
Obdo /99/2020 ustálenú rozhodovaciu prax, a išlo iba o uvahy „obiter dictum“. Ostatné predkladané

rozhodnutia boli na iných skutkových základoch, resp. boli vydávané v správnom súdnictve.

36. Vzhľadom k vyššie uvedenému záveru súdu, že podstatná pre poradie záložných práv je ich
registrácia, a teda že žalovaný 2 v danej dražbe nemal postavenie prednostného veriteľa, z čoho pre
dražobníka aj dražiteľa plynula oznamovacia povinnosť voči vydražiteľom resp. nadobúdateľom zálohu,

posudzoval súd splnenie tejto povinnosti zo strany jednotlivých povinných subjektov.

37. Žalovaný 1 však počas vyvolania v zmysle §20 ods. 6 zákona o dražbách neuviedol žiadne
záväzky na predmete dražby viaznuce, ktoré by mali prejsť s predmetom dražby na vydražiteľa, ani túto
informáciu neuviedol do notárskej zápisnice. Pokiaľ obrana žalovaného spočívala v tom, že nakoľko

uvedenéinformácieboliuvedenénaLVnešlozjehostranyinekalúpraktikuaniouvedeniedoomylu,súd
konštatuje že nárok na náhradu škody v tomto prípade nevyplýva z použitia nekalej obchodnej praktiky,
ani z uvedenia do omylu ale z poručenia zákonnej povinnosti, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 20
ods.6 zákona o dražbách. Žalovaný 1 nepreukázal v konaní splnenie predmetnej povinnosti. Žalovaného
obrana spočívala v tvrdení, že obsahom zápisnice o dražbe sú informácie o záložnom práve Všeobecnej

úverovej banky, a.s., Súd však dospel k záveru, že žalovaný nijako nepreukázal, žeby vydražiteľovi vo
vyvolaní dražby oznámil, že predmet dražby, má záväzok, ktorý sa s ním bude prevádzať a ktoré teda
mali podstatný vplyv na hodnotu dražby. Informácia, že záložné právo bolo zriadené ako 1 v poradí
nemá vplyv na poradie záložných práv v zmysle ustanovenia § 151ma ods. 3 OZ, kde je rozhodujúci
moment registrácie.

38. Žalovaný 2 neinformoval v zmysle §151ma ods. 7 prvá veta OZ nadobúdateľa zálohu (t.j.
vydražiteľa), že záloh sa prevádza zaťažený záložným právom.“ Porušenie informačnej povinnosti
v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia môže zakladať zodpovednosť za škodu. Žalovaný 1
nepreukázal, žeby si predmetnú povinnosť splnil. Súd dospel k záveru, že medzi vznikom škody a

porušením povinnosti žalovaného 2 ako záložného veriteľa je príčinná súvislosť a tak súd konštatoval
zodpovednosť za vznik škody vydražiteľovi, ktorá spočívala vo vynaložení prostriedkov na vyplatenie
prednostného veriteľa. Žalovaný 2 síce uzavrel so žalovaným 1 Zmluvu o vykonaní dražby, ktorá ho ale
nijako nezbavovala predmetnej zákonnej povinnosti.39. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že je možné konštatovať naplnenie všetkých
predpokladov zodpovednosti za škodu na strane žalovaných. Medzi porušením povinnosti uvedených

subjektov je príčinná súvislosť so vznikom, škody, nakoľko ak by si splnili svoju zákonnú povinnosť vedel
by vydražiteľ o záväzkoch , ktoré mali vplyv na nehnuteľnosť a ním následne nevyhnutné vyplatenie
záložného práva prednostného veriteľa. Súd upravil povinnosť plnenia žalovaných tak, že sú povinný
plniť s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z nich.

40. Spolu so žalovanou istinou si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej
sumy od 01.12.2016. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal skoršie uplatnenie nároku na náhradu
škody, priznal súd omeškanie počnú doručením žaloby žalovaným . Keďže k neskoršiemu doručeniu
žaloby došlo u žalovaného 1, dňom 19. 11.2019, súd ustálil omeškanie žalovaných počnúc dňom
nesledujúcim po uvedenom dátume.

41. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

42. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Vzhľadom k tomu, že mal žalobca plný úspech v spore ( úrok sa do pomeru úspechu nezapočítava,
kedže nepredstavoval samostatne žalovaný predmet konania) priznal mu súd nárok na náhradu trov
v rozsahu 100 %. O výške trov bude súd rozhodovať samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.