Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215221185
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1215221185.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v sporovej veci žalobcu: K. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. X, D., zast. BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, Bratislava, IČO: 36
860 581, proti žalovanému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, D., zast. PERSPECTA Legal, s.r.o.,
so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 17. januára 2022 č.k. 14C 369/2015-393 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým sa žalobca voči žalovanému domáhal v jeho prospech zriadenia záložného práva

na nehnuteľnosť žalovaného a jeho manželky K. D., nar. XX.XX.XXXX, evidovaná na liste vlastníctva
č. XXXX, k. ú. C., okres: D. X., obec: D. - C., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym
odborom, a to byt č. X v stavbe rodinný dvojdom T.R. so súpisným číslom: XXXXX, vchod: T. XX,
postavenejnapozemkuregistraP.p.č.XXXX/Xovýmere139m2evidovanýnalistevlastníctveč.XXXX,
k. ú. C., okres: D. X., obec: D. - C., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom,
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 a nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného a jeho manželky,

evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., okres: D. X., obec: D. - C., vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom, a to pozemok registra P. p. č. XXXX/X o výmere 127 m2, vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/1, a to na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 9
175 Eur z titulu práva na náhradu voči žalovanému, ktorý mal z právneho úkonu - zmluvy o prevode
obchodného podielu uzavretej s N. N., predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k obchodnému
podielu v spoločnosti Z. D., I..W..V.. z pôvodného spoločníka na nového spoločníka prospech.

2. Návrh na nariadenie uvedeného zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil jeho dôvodnou
obavou, že po skončení súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
14C/369/2015 o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu bude následná exekúcia ohrozená alebo
priamo zmarená, pretože žalovaný, po začatí vymáhania dlžnej sumy už uskutočnil právny úkon
smerujúci k zmenšeniu jeho majetku, a to konkrétne prevodom obchodného podielu v spoločnosti

Z. D., I..W..V... Žalobca je toho názoru, že žalovaný jeho konaním naplnil podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v časti obavy z ohrozenia exekúcie. Táto obava žalobcu pramení práve z
toho, že žalovaný bude uskutočňovať ďalšie úkony smerujúce k zmenšovaniu hodnoty jeho majetku.
K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca pripojil výpis z Obchodného registra
spoločnosti Z. D., I..W..V.., čiastočný výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX a č. XXXX zo dňa
21.12.2021.3. Súd prvej inštancie vychádzal pri právnom posúdení z ustanovení § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 325
ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 132 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Skonštatoval, že žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia peňažnej
pohľadávky veriteľa, teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potenciálneho oprávneného v
exekučnom konaní. Zmyslom tohto opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre
prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Uviedol, že zabezpečovacie opatrenie je
novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu

v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného
práva. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 stanovuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení
sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia
musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči
žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

5. Vyhodnotil, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu neopísal žiadne
konkrétne konanie, ktorého sa má žalovaný dopúšťať, ktoré by, čo i len v náznakoch smerovalo
k zmenšovaniu jeho majetku v podobe nakladania s podielmi na predmetných nehnuteľnostiach.
Žalovaný sa v súčasnej dobe zjavne nedopúšťa takého konania, ktoré by smerovalo odpredaju,
alebo znehodnotenia jeho podielu a žalobca súdu vôbec neuviedol, že by disponoval akýmikoľvek

informáciami, osvedčujúcimi alebo aspoň naznačujúcimi vyššie uvedených postup žalovaného. Nemal
preto za osvedčené také správanie žalovaného, ktoré by smerovalo k spôsobeniu ujmy na právach
žalobcu a už vôbec nie také, ktorého následky by hrozili bezprostredne. Bol toho názoru, že nakoľko
existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na právach je elementárnou podmienkou
nariadenia predbežného opatrenia a žalobca v konaní súdu neuviedol žiadne konkrétne konanie alebo

správanie žalovaného, nasvedčujúce čo i len snahe o dispozíciu so svojimi podielmi, návrhu vyhovieť
nemohol. Konštatoval, že len existencia konkrétnej skutkovej a právnej situácie teoreticky umožňujúcej
zásah alebo obmedzenie práva, nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia, pokiaľ nie je
osvedčené konkrétne ohrozenie práva (prípadne už jeho porušenie) konkrétnym skutkovým konaním
subjektu, voči ktorému sa žalobca v konaní predbežnej ochrany domáha.

Po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predložených listinných dôkazov,
dospel súd prvej inštancie k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nie sú v danom prípade naplnené, keďže žalobca v konaní hodnoverne
neosvedčil obavu, že budúca exekúcia bude zmarená.

6. O trovách konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie nerozhodol s
odôvodnením, že o týchto rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobca a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho práva vyhovieť z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal z dôvodu obavy, že exekúcia jeho nároku
voči žalovanému bude ohrozená a v návrhu poukázal na konkrétny právny úkon žalovaného v dôsledku,

ktorého došlo k zmenšeniu majetku žalovaného, a to na prevod obchodného podielu v spoločnosti Z. D.,
I..W..V... Nestotožnil s so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v návrhu osvedčil obavu z ohrozenia
exekúcie voči žalovanému, ako jednu z podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie voči žalovaného odôvodnil tým, žalovaný uskutočnil úkon, ktorým
došlo k zmenšeniu jeho majetku, a tak žalobca žiadal nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za

účelom zamedzenia ďalších úkonov smerujúcich k zmenšovaniu hodnoty majetku žalovaného. Súd
prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že žalobca v návrhu neopísal žiadne konkrétne konanie,
ktoré by smerovalo k zmenšeniu jeho majetku v podobe nakladania s podielmi na predmetných
nehnuteľnostiach. V zmysle uvedeného, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu zjavne vychádzal
z hypotézy, že podmienkou na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dispozícia s nehnuteľnosťou,

na ktorej sa zabezpečovacie opatrenie navrhuje nariadiť. Takáto hypotéza však nemá žiadne právne
opodstatnenie. Naviac, splnenie podmienky spočívajúcej v osvedčení nakladania s nehnuteľnosťou,
na ktorej sa navrhuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie by ani logicky nebolo možné. Vo väčšine
prípadov, by totiž po dispozícii dlžníka s nehnuteľnosťou nebolo možné na tejto zriadiť zabezpečovacieopatrenie, keďže táto by nebola už v jeho vlastníctve. Vzhľadom na to, že žalobca osvedčil
uskutočnenie úkonu, v dôsledku ktorého došlo k zmenšeniu majetku žalovaného, súd sa mal v uznesení
vysporiadať so skutočnosťou, či tento úkon (prevod obchodného podielu) odôvodňuje existenciu obavy

z ohrozenia exekúcie. Poukazovanie na absenciu úkonov v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami v
posudzovanom prípade mal za irelevantné. Pokiaľ ide o samotnú existenciu obavy z ohrozenia exekúcie,
poukázal na to, že v prebiehajúcom konaní už žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa
zamedzilo žalovanému uskutočniť úkon, ktorý neskôr napokon uskutočnil. Konanie žalovaného zjavne
smerovalo k zmareniu účelu konania o odporovacej žalobe, keďže vzhľadom na prevod obchodného

podielu sa už žalobca v prípade úspechu nebude môcť dožadovať uspokojenia svojej pohľadávky z toho,
čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, ale je nútený žiadať finančnú náhradu, čo
sťažuje jeho pozíciu v konaní. Mal za to, že vzhľadom na to, že žalobcov nárok v konaní už v dôsledku
úkonu žalovaného spočíva v peňažnej náhrade, prípadnú exekúciu tohto nároku je potrebné zabezpečiť
navrhovaným zabezpečovacím opatrením, a to z dôvodu, aby nedošlo k ďalším úkonom, ktorými by sa
žalovaný zbavoval svojho majetku.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu
žalobcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Mal za to,
že údajná pohľadávka žalobcu je nevymáhateľná a nezabezpečiteľná z dôvodu uvedeného v §
845 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda žalobca v predmetnom spore nie je ani aktívne vecne

legitimovaný. Zo žiadneho dôkazu založeného do spisu podľa neho jednoznačne nevyplýva, že vyvíja
činnosť, ktorá by mala za cieľ poškodiť záujmy žalobcu, či ohroziť prípadnú budúcu exekúciu na jeho
majetok. Tvrdenia žalobcu tak majú len charakter domnienok a predpokladov, ktoré v žiadnom prípade
neosvedčujú predpoklady pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. Nariadením
zabezpečovacieho opatrenia v znení uvedenom v návrhu by tak došlo k závažnému zásahu do

majetkových práv žalovaného, čo by za daného skutkového stavu veci mohlo viesť k nerovnováhe v
postavení strán sporu a vôbec by sa tým neodstránila spornosť medzi nimi. Žalobca podľa žalovaného
neosvedčil predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď sa domáhal jeho nariadenia z
dôvodu obavy, že exekúcia v prípade jeho úspechu v konaní bude ohrozená.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

10. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), zabezpečovacím opatrením

môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

11. Zabezpečovacie opatrenie je sudcovské záložné právo a jeho právnu úpravu nachádzame vo
vyššie uvedených ustanoveniach § 343 a § 344 CSP, pričom je nutné aplikovať primerane ustanovenia
o neodkladnom opatrení. Zabezpečovacím opatrením súd zriadi záložné právo na veciach, právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa
(zabezpečovacia funkcia), ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (napr. dlžník realizuje faktické, resp.

právne kroky na sťaženie exekúcie. Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia
exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne.

12. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa dôvodovej správy k CSP, nóvum tohto
inštitútu spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda
navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (potenciálneho oprávneného) v exekučnom konaní. Vo
všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie
aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky

nebude splnená.
Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom strán. To
znamená, že toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh. V návrhu na začatie konania
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ), okrem všeobecných náležitostípodania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená,
predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Veriteľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu
konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť
rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie.
Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak
striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností
dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Je však
nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť

na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť
konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy

zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a
právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má
vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do
majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje
zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd

by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality (Uznesenie ÚS SR sp.zn.
II. ÚS 741/2017-20).

14. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha voči žalovanému určenia, že zmluva o prevode
obchodnéhopodieluuzavretámedziN.N.,nar.X.X.XXXX(pôvodnýspoločník)aK.D.,nar.XX.XX.XXXX

(nový spoločník), predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k obchodnému podielu v spoločnosti Z.
D., I..W..V.., IČO: 36 738 441, z pôvodného spoločníka (dlžníka žalobcu) na nového spoločníka, je voči
nemu neúčinná a zmenou žaloby sa domáha i eventuálneho petitu, a to uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 9 175 Eur.

15. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči
žalovanému, na ktorého bol dlžníkom žalobcu prevedený obchodný podiel v spoločnosti Z. D.,
I..W..V.. na žalovaného. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom
obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by
prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže
byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že
výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je
znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré

podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo
144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

16. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia

bude ohrozená. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné
konanie žalovaného zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu. Iba samotné tvrdenia žalobcu
o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka žalobcu, voči ktorému by mohlo smerovať vymáhanie jeho
peňažnej pohľadávky i prípadná exekúcia, a jeho úvahy o možných zámeroch žalovaného v súvislosti
s účelom jeho konania smerujúceho k zmareniu účelu konania o odporovacej žalobe, samo osebe

nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Prevod obchodného
podielu zo spoločnosti Z. D., I..W..V.. žalovaným na tretiu osobu - spoločnosť T., I..W..V.. tiež ešte
neosvedčuje zmenšeniu majetku žalovaného smerujúce k ohrozeniu prípadnej exekúcie. Uvedená
výška uplatňovanej pohľadávky má tiež nepochybne zásadný význam pre zisťovanie primeranostirozsahu (prípadne zriadeného) záložného práva, čo v danom prípade tiež nezodpovedá zásade
proporcionality a išlo by aj o neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného a jeho manželky.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O nároku a náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci
samej.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).