Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411215089
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4411215089.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Autoškola ALFA dva, s.r.o., so
sídlom Nové Zámky, Bezručova 17B, IČO: 36750093, zast. JUDr. Liborom Hetmerom, Nové Zámky,
Turecká 49, proti žalovanému: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L., Y. XXXX/XX, zast. Mgr. Ladislavom
Polomom, advokátom, so sídlom Nové Zámky, Turecká 24, o odstránenie stavby, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. 03. 2018, č. k. 13C/197/2011-588 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému ukladá povinnosť
odstrániť neoprávnenú stavbu bufetu BISTRO postavenú na parc. č. XXXX/X, zapísanú na LV č. XXXX

v kat. úz. J. L. v rozsahu, ako je zameraná geometrickým plánom č. 12/18, overeným Okresným úradom
Nové Zámky dňa 19. 02. 2018 pod č. 182/2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, a to
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu drobnú stavbu

postavenú na parcele č. C-KN č. XXXX/X, vedenú v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové
Zámky, katastrálny odbor pre katastrálne územie J. L. na LV č. XXXX, nachádzajúcu sa na G. ulici č. XX,
zameranúgeometrickýmplánomč.XX/XXvyhotovenýmIng.GabrielomOzoraiom,overenýmOkresným
úradom Nové Zámky dňa 19. 02. 2018 pod č. 182/2018, tvoriacim neoddeliteľnú súčasť rozsudku s tým,
že všetky náklady spojené s jej odčlenením od stavby hlavnej bude znášať žalobca. Žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému (TALENTUM NZ, n. o., ďalej len pôvodný žalovaný) náhradu vo výške
1 390 eur do 15 dní po zápise vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu v

katastri nehnuteľností. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vyšiel zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. J. L., zapísanej ako
parc. č. XXXX/X na LV č. XXXX, ktorú nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 26. 06. 2007 od
Autoškoly ALFA s.r.o., Nové Zámky, ktorá nehnuteľnosť nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 19. 02. 2001
od Slovenskej republiky, zastúpenej Okresným úradom Nové Zámky. Pôvodný žalovaný je vlastníkom
stavby so súp. č. XXXX, vedenej na LV č. X, kat. úz. J. L., nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/X.

Rozhodnutím Mesta Nové Zámky, stavebného úradu zo dňa 05. 08. 2004 č. 13616/2003/2004-05-Sa
bolo Slovenskému zväzu vojakov v zálohe Bratislava (ďalej len SZVZ) nariadené odstránenie stavby
- prístavby administratívnej budovy na parc. č. XXXX/X z dôvodu, že stavba bola realizovaná na
cudzom pozemku a bez stavebného povolenia, pričom rozhodnutím KSÚ Nitra zo dňa 19. 10. 2004č. 2004/00571-002 bolo toto rozhodnutie zrušené a vec mu bola vrátená na nové konanie. Následne
rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2005 stavebný úrad konanie o odstránenie predmetnej stavby prerušil
do doby usporiadania občianskoprávnych vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku

a právneho predchodcu žalobcu odkázal na usporiadanie občianskoprávnych vzťahov na súd. Z
oznámenia Mesta Nové Zámky zistil, že priestory G. v J. L. na G. ul. č. XX boli bez stavebného povolenia
zväčšené o prístavbu na časti parc. č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalobca. K. tiež na to, že S. H.
realizovalprístavbubistrakadministratívnejbudovevovlastníctveSZVZvroku2000nazákladesúhlasu
vlastníka s vykonaním stavebných úprav. Právne vec posúdil podľa ust. § 135c zák. č. 40/1964 Z. z.

Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 88 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona. Mal
nepochybne preukázané, že stavbu bufetu G., ktorej odstránenie je predmetom konania, realizoval so
súhlasom vtedajšieho vlastníka Slovenského zväzu vojakov zálohe so sídlom v Bratislave S. H., ktorý
však nebol stavebníkom, ale iba realizátorom stavby a ani sa nikdy nestal jej vlastníkom, pričom táto
stavba bola postavená na pozemku patriacemu vlastnícky inému subjektu (právnemu predchodcovi
žalobcu), bez jeho súhlasu a bez stavebného povolenia, ktoré bolo zo zákona k jej stavbe potrebné.

Konštatoval, že v prípade tejto stavby ide o čiernu stavbu, v rozpore so zákonom, ktorá obmedzuje
vlastníka pozemku v jeho vlastníckom práve. Mal za to, že pokiaľ žalobcovi stavebný úrad neposkytol
dostatočnú a primerane rýchlu ochranu jeho vlastníckeho práva, musí tak urobiť súd, pretože je nielen
v rozpore so zákonom, ale i s dobrými mravmi, aby k obmedzeniu vlastníctva žalobcu konaním v
rozpore so zákonom dochádzalo. Dodal, že na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca sa

vlastníkom pozemku pod stavbou stal až po jej dokončení a ani to, že pôvodný žalovaný nehnuteľnosť
kúpil s už existujúcou čiernou stavbou, pretože obaja vstúpili do všetkých práv a povinností svojich
právnych predchodcov, a to aj pokiaľ ide o znášanie dôsledkov ich predchádzajúceho konania, ktoré
bolo v rozpore so zákonom. Vychádzajúc zo znenia § 135c OZ a jeho komentára argumentoval, že
zákonodarca určil poradie spôsobov vyporiadania právnych vzťahov medzi stavebníkom čiernej stavby

a vlastníkom stavby na takej nehnuteľnosti postavenej, a že súd má postupovať v poradí, ktoré zákon
určuje. Znamená to, že k aplikácii § 135c ods. 2 OZ pristúpi súd len ak odstránenie čiernej stavby nie je
účelné a k použitiu odseku 3 tohto ustanovenia môže prísť iba za splnenia tej istej podmienky s tým, že
postuppodľaodseku2jevylúčený,pretoževlastníkpozemkusprikázanímstavbyzanáhradunesúhlasí.
Vychádzajúc z toho, že žalobca sám navrhol prikázanie stavby za náhradu do jeho vlastníctva, mal za

to, že súhlasil s prikázaním stavby do svojho vlastníctva za náhradu, preto postupoval podľa § 135c ods.
2 OZ. Vyzdvihol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odstránenie drobnej stavby účelné
nie je, na čom sa zhodli obe strany sporu, keď z ohliadky nehnuteľností je zrejmé, že drobná stavba,
ktorá má byť odstránená, je stavebne naviazaná na stavbu hlavnú z jej čelnej strany, jej odstránením
by došlo k zásahu do obvodovej steny hlavnej stavby, čo by si vyžiadalo náklady na jej rekonštrukciu

nepochybne vyššie, než vzniknú v prípade, ak drobná stavba zostane zachovaná. V takom prípade totiž
vzniknú len náklady na odčlenenie dvoch vnútorných priestorov, spojené s vybudovaním interiérovej
priečky, oproti nákladom, ktoré by vznikli pri budovaní vonkajšej časti plášťa budovy. Vzhľadom i na to,
že žiadna zo strán nemala záujem na odstránení drobnej stavby, považoval jej odstránenie za neúčelné.
Dospel k záveru, že právne vzťahy strán sporu je nutné usporiadať právne použitím § 135c ods. 2 OZ,

pretože ide o jediný účelný a zároveň možný spôsob ich usporiadania, pričom podľa GP č. 12/18, ktorý
tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, je možné zapísať vlastníctvo žalobcu k drobnej stavbe. Pri určení
náhrady za prikázanie stavby do vlastníctva žalobcu, vychádzal z hodnoty stavby, ktorá bola žalobcom
preukázaná znaleckým posudkom Ing. A.. 103/2016 zo dňa 29. 05. 2016, ktorý ju určil na sumu 1 390
eura. Pôvodný žalovaný proti takto zistenej trhovej cene nehnuteľnosti nenamietal, preto jej cenu mal za

nespornú a preukázanú. Vzhľadom aj k charakteru stavby, použitých materiálov a kvality jej vyhotovenia
považoval takto určenú cenu za primeranú a zodpovedajúcu i potrebe zachovania dobrých mravov
pri usporiadaní právnych pomerov medzi stranami. Dodal, že obrana žalovaného, že neboli splnené
podmienky pre postup súdu podľa § 135c ods. 2 OZ neobstojí a je bez právneho významu, pretože
vlastníkovi pozemku prislúchalo právo domáhať sa odstránenia stavby a analogicky jej prikázania do

jeho vlastníctva.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na
plnú náhradu trov konania s tým, že o výške nároku rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podal pôvodný žalovaný odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a
zamietnutia žaloby. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.Vytkol prvoinštančnému súdu, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorých
konkrétnych dôkazov dospel k záveru, že ide o neoprávnenú stavbu, a preto je potrebné aplikovať na
danýprípadsohľadomnazmenužaloby§135ods.2OZ.Malzato,ženapriekrozsiahlemudokazovaniu

nebola jednoznačne a nesporne doriešená otázka, či v prípade bufetu G. ide o prestavbu už existujúcej
budovy, resp. o prístavbu administratívnej budovy. Poukazujúc na vykonané dokazovanie záver súdu, že
sajednáostavbuneoprávnenú,označilzapredčasnýazaloženýnanesprávnychskutkovýchzisteniach.
Prezentoval názor, že pokiaľ súd prvej inštancie argumentoval, že ide o stavbu postavenú na pozemku
patriacemu inému subjektu a zároveň bez jeho súhlasu dôkaz nasvedčujúci tomuto záveru sa v spise

nenachádza. Nepovažoval za relevantný ani jeho záver, že sa jedná o stavbu postavenú bez stavebného
povolenia a v tomto smere odkázal na konštatáciu odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení, že
samotná skutočnosť, že k stavbe nebolo vydané stavebné povolenie nie je pre klasifikáciu stavby, ako
stavby neoprávnenej, rozhodujúca. Za nesprávny preto označil záver, že vzťahy medzi stranami je nutné
usporiadať podľa ust. § 135 ods. 2 OZ. Za nesprávny označil aj samotný výrok rozsudku, pretože v
rozsudku zo dňa 13. 05. 2013 bola okrem iného uvedená povinnosť odstrániť stavbu bufetu o výmere

35 m2, pričom z korešpondencie, v ktorej súd prvej inštancie žiadal kompletnú dokumentáciu bufetu G.
od MV SR, štátneho archívu Nitra a Nové Zámky, je zrejmé, že sa malo jednať o stavbu v ploche 35
m. Zo znaleckého posudku č. 103/2016 Ing. S. A., ale najmä z geom. plánu č. XX/XX vyhotoveného
Ing. A. Q., vyplýva, že prístavba sa nachádza na novovytvorených parc. č. XXXX/XX - zast. plocha o
výmere 21 m2, parc. č. XXXX/XX - zast. plocha o výmere 9 m2, a teda plocha prístavby by mala byť 30

m2. Z geometrického plánu tiež vyplýva, že parc. č. XXXX/XX bola vytvorená z parc. č. XXXX/X, ktorá
je vo vlastníctve žalobcu a parc. č. XXXX/XX bola vytvorená z parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o
výmere 5 665 m2, ktorá je vo vlastníctve Mesta Nové Zámky, ktoré nie je účastníkom konania. To však
nekorešponduje s výrokom rozsudku, keď do vlastníctva žalobcu sa prikazuje drobná stavba, ktorá je
postavená len na parc. č. XXXX/X, čo je v rozpore s geometrickým plánom.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zvýraznil, že podstatou žaloby je skutočnosť,
že drobná stavba je postavená na čierno, bez stavebného povolenia a kúpou základnej budovy, ktorá
je tiež na parcele žalobcu, si žalovaný túto čiernu stavbu osvojil. Čierna stavba je postavená na parc.
č. XXXX/X, ktorá je v jeho vlastníctve a ktorú žiada odstrániť, pretože pozemok potrebuje na svoje

účely.Akcentoval,žežalovanývpriebehukonanianepredložilstavebnépovolenienatútodrobnústavbu,
pričom súd prvej inštancie po rozsiahlom dokazovaní namiesto jej odstránenia prijal zákonnú alternatívu,
keď do jeho vlastníctva stavbu prikázal za odplatu určenú znaleckým posudkom. Dodal, že v konaní
uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, žalovaný však nedoložil žiaden dôkaz o tom, že
stavba je legálna. Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa ust. § 388 CSP zmeniť, pretože nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. V súdenej veci obsah spisu podáva, že konanie bolo začaté žalobou žalobcu voči žalovaným 1/ S. H.
a 2/ L. P., ktorou sa domáhal uloženia im povinnosti na vlastné náklady odstrániť stavbu - bufet G. na
parc. č. XXXX/X o výmere 35 m2, v kat. úz. J. L. na LV č. XXXX. Uznesením zo dňa 11. 10. 2011 č. k.

13C/197/2011-22 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpil Talentum n.
o. Komárno ako žalovaný v 3. rade a následne uznesením zo dňa 04. 11. 2011, č. k. 13C/197/2011-33
i zmenu žaloby, že žalovaní v 1. - 3. rade sú povinní predmetnú stavbu odstrániť. V poradí prvým
rozsudkom zo dňa 13. 05. 2013 č. k. 13C/197/2011-159 súd prvej inštancie uložil žalovanému v 3.
rade povinnosť na svoje náklady odstrániť stavbu - bufet G. do 30 dní od jeho právoplatnosti a voči

žalovaným v 1. a 2. rade žalobu zamietol. Tento rozsudok v zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť
a vo vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 3. rade bol uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa
30. 12 2013 č. k. 25Co/252/2013-177 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25. 01. 2017 č. k. 13C/197/2011-531 pripustil,
aby do konania namiesto žalovaného (pôvodne v 3. rade), vstúpil Talentum NZ n. o. so sídlom Komárno,

Okružná cesta 4177/19 a uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 23. 02. 2018 zmenu žaloby
v znení, že drobná stavba postavená na parc. č. XXXX/X v kat. úz. J. L., vedená na LV č. XXXX v J. L.
na G. ul. č. XX, podľa GP č. 12/18, overeným OV Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 19. 02. 2018
sa prikazuje za náhradu podľa znaleckého posudku č. 103/2016, vyhotoveným znalcom Ing. S. A. dovlastníctva žalobcu. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom, ktorý je
predmetom tohto odvolacieho konania po tom, čo ho odvolaním napadol pôvodný žalovaný. V priebehu
odvolacieho konania Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 05. 11. 2021 č. k. 6Co/124/2018-655 vyhovel

návrhu žalobcu, aby do konania na miesto žalovaného Talentum NZ n. o. vstúpil žalovaný Z. K., ktorý
kúpnou zmluvou zo dňa 14. 05. 2019 nadobudol od pôvodného žalovaného nehnuteľnosti v kat. úz. J.
L., zapísané na LV č. X ako administratívna budova súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X a garáže súp. č.
XXXX na parc. č. XXXX/X v celosti.

8. Žalobca oprel svoju žalobu o ust. § 135c Občianskeho zákonníka. K tomuto ustanoveniu odvolací
súd podal už teoreticko-právny výklad vo svojom prvšom zrušujúcom uznesení zo dňa 30. 12. 2013
č. k. 25Co/252/2013-177, na ktorý ako na stále platný odkazuje, a preto ho duplicitne opakovať
nebude. V tejto súvislosti len zvýrazňuje, že ust. § 135c OZ upravuje prípad neoprávnenej stavby na
cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom.
Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník

zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu
na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému
nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné
právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na
cudzom pozemku len sčasti. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník

mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne
orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie
neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu
totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a
vlastníkomstavby.Konanieovyrovnanievzťahovmedzivlastníkompozemkuastavebníkomjekonaním,

kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 216 ods. 2 CSP).
Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť
vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c OZ pri zachovaní zákonom stanoveného
poradia. Môže teda nariadiť odstránenie aj časti stavby, ak vyjde v konaní najavo, že len táto časť
zasahuje do cudzieho pozemku a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre takýto postup. Treba

zdôrazniť, že použitie ustanovenia § 135c OZ neprichádza do úvahy ani analogicky na iné prípady, než
tie, ktoré predpokladá hypotéza citovaného ustanovenia.

9. Vo svetle týchto záverov bolo tak potrebné posúdiť, či je daný v posudzovanej veci dôvod pre
aplikáciu § 135c OZ. Na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov pri aktuálnej

procesnoprávnej úprave niet pochýb o tom, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat .úz.
J. L., vedenej na LV č. XXXX ako parc. reg. C č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 899
m2 a žalovaný vlastníkom stavby - administratívnej budovy súp. č. XXXX v ka. úz. J. L., zapísanej na
LV č. X, postavenej na parc. č. XXXX/X. Právny predchodca žalovaného SZVZ, ako vtedajší vlastník
administratívnej budovy mal v nej zriadenú prevádzku bufetu G., ku ktorého rozšíreniu do terajšieho

stavu došlo jeho prenajímateľom S. H. na základe jeho žiadosti zo dňa 05. 02. 2000, ktorou od SZVZ
žiadal o povolenie stavebných úprav v prenajatých priestoroch, konkrétne o preloženie vchodových
dverí do hlavnej budovy, zamurovanie starého vchodu, posunutie priečky a zvýšenie izolácie priestorov
bufetu dôvodiac, že sa jedná o drobné stavebné úpravy. Po súhlase SZVZ S. H. i realizoval stavebné
úpravy, ktorými pôvodný bufet v administratívnej budove rozšíril o priestor o rozmeroch 10,5m x

2,95m x 3,75m, zasahujúci na pozemok žalobcu, ktorý je i predmetom tohto sporu (ďalej tiež bufet
G.). Hodnotiac charakter takto vzniknutého stavebného objektu odvolací súd dospel k záveru, že je
ho potrebné považovať za súčasť administratívnej budovy v zmysle § 120 OZ, s ohľadom na jeho
fyzické a funkčné prepojenie s administratívnou budovou. V tomto smere je významné, že súčasť veci
nie je spravidla spôsobilým predmetom samostatných občianskoprávnych vzťahov a ako vyplýva z

vymedzenia obsiahnutého v ust. § 120 ods. 1 OZ, má právne osudy hlavnej veci, ktorá patrí vlastníkovi.
Keďže v dôsledku fyzického spojenia sa jedna vec stane súčasťou inej hlavnej veci, vlastníctvo súčasti
nadobudnevlastníkajvtedy,aknákladynazabudovanie,prípadneajnazabezpečeniesúčastivynaložila
osoba odlišná od vlastníka hlavnej veci. Právny režim súčasti veci určuje hlavná vec a právne úkony,
týkajúce sa hlavnej veci, sa bez ďalšieho určenia svojimi účinkami vzťahujú aj na súčasť veci. Súčasť

veci sa už preto nemusí uvádzať v právnych úkonoch, ktorými sa disponuje s hlavnou vecou, čo platí aj
pre prevody nehnuteľností. V danom prípade to znamená, že SZVZ nadobudol vlastníctvo i k priestorom
bufetu, ktoré vybudoval S. H., a tieto ako súčasť administratívnej budovy boli prevádzané následne
do vlastníctva ďalších nadobúdateľov, aktuálne do vlastníctva žalovaného. Tým je daná pasívna vecnálegitimácia žalovaného v spore, keďže jeho námietka a jej nedostatku nie je dôvodná a tvrdenie, že
predmetom kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol vlastnícke právo k administratívnej budove, nie je i bufet
G., je s ohľadom na podaný výklad právne irelevantné.

10. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že ide o prípad, na ktorý
sa vzťahuje právna úprava obsiahnutá v ust. § 135c OZ. Stavbu, zriadenú na pozemku žalobcu
právnym predchodcom žalovaného SZVZ, ktorou došlo k rozšíreniu bufetu G., je totiž nutné klasifikovať
ako neoprávnenú stavbu, keď v konaní nebolo preukázané, že k jej zriadeniu mal stavebník právny

titul, umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. V tomto smere žalovaný ani netvrdil, že
zriaďovateľovi stavby svedčalo k pozemku, na ktorom sa nachádza, vlastnícke, resp. spoluvlastnícke
právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce jej zriadenie.
Bezpochyby tak pozemok, na ktorom sa stavba nachádza, bol pre neho cudzím pozemkom. Dokladom
toho je, okrem neexistencie stavebného povolenia, ktorá skutočnosť však pri posúdení stavby ako
neoprávnenej nie je podstatná, písomné podanie SZVZ zo dňa 26. 10. 2001, adresované Mestskému

úradu Nové Zámky. Predmetom tohto podania bola žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k prístavbe
budovy s. č. XXXX (administratívna budova) a k prevádzke bufetu G. v nej sa nachádzajúceho z dôvodu
legalizácie skutkového stavu. Uvádza sa tiež v ňom, že SZVZ v roku 1997 prenajal časť priestorov
v administratívnej budove S. H. a dal súhlas k prístavbe za účelom zriadenia bufetu G., pričom v
uvedenom období priľahlú parc. č. XXXX/X vlastnila Slovenská republika v správe Okresného úradu

Nové Zámky (OU NZ). Za účelom odkúpenia tejto parcely dal SZVZ vypracovať i geometrický plán a
vstúpil do jednania s OÚ NZ, avšak parc. č. XXXX/X bola v roku 2001 odpredaná právnemu predchodcov
i žalobcu (Autoškola ALFA), preto žiadal o kladné stanovisko k legalizácii prístavby a k zmene účelu časti
administratívnej budovy na prevádzku bufet - G.. Znamená to, že samotný zriaďovateľ stavby potvrdil
svoju vedomosť o tom, že stavba bola zriadená na cudzom pozemku, ku ktorému mu nesvedčal žiaden

právny titul. Ide tak o prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, a preto následne bolo potrebné
pristúpiť k vyporiadaniu vzťahu medzi žalobcom ako vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená
stavba zriadená a žalovaným ako vlastníkom tejto stavby.

11. Ako už bolo konštatované, konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom

neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania, a preto
pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí vzťah upraviť
iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c OZ pri zachovaní zákonom stanoveného poradia. Pokiaľ súd
prvejinštanciedospelkzáveru,ženiejeúčelnénariadiťodstránenieneoprávnenejstavby,atútoprikázal
do výlučného vlastníctva žalobcu s uložením mu povinnosti zaplatiť za ňu žalovanému náhradu vo

výške 1.390 €, tak ako to žalobca zmenou žaloby požadoval, odvolací súd ho považuje za nesprávny.
Takýto spôsob vyporiadania stavby prioritne vylučuje okolnosť, že ako vyplýva z GP č. 12/18 F.. A. Q.,
overeného OÚ Nové Zámky dňa 19. 02. 2018 č. 182/2018, stavba bufetu G. sa nachádza nielen na parc.
č. XXXX/X, vlastnícky patriacej žalobcovi, ale zasahuje i na parc. č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je Mesto
Nové Zámky. Odhliadnuc od toho, odvolací súd skúmajúc zákonné predpoklady s ohľadom na osobnosti

danej veci, dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre použitie prvého spôsobu vyporiadania
upraveného v § 135c ods. 1 OZ, a to odstránením stavby na náklady jej vlastníka. Nestotožnil sa s
názorom prvoinštančného súdu, že by tomu bránila okolnosť, že odstránenie stavby by nebolo účelné,
keď účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a
možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. V tomto smere i žalobca prezentoval, že

pozemok, na ktorom sa stavba nachádza, chce využiť na rozšírenie vstupu do areálu jeho autoškoly,
pretože súčasný stav je nevyhovujúci pre potreby bezpečnosti jazdy, najmä nákladnými motorovými
vozidlami.Naprotitomusamotnýžalovanýuviedol,žebufetužneslúžipôvodnémuúčelu,nezabezpečuje
jediný vstup do administratívnej budovy, v súčasnosti je uzamknutý a nepoužíva sa, a ani netvrdil, že by
odstránením stavby došlo k narušeniu statiky administratívnej budovy. Zvlášť, pokiaľ majúca sa odstrániť

stavba je len, ako vyplýva z fotodokumentácie tvoriacej súčasť spisu, tzv. prilepená k obvodovému
múru administratívnej budovy a naviac je i v havarijnom stave. Spôsob vyporiadania odstránením
stavby tak napĺňa zákonné predpoklady v intenciách § 135c ods. 1 OZ a umožňuje ochranu primárne
chránenéhovlastníckehoprávažalobcubezzásadnejujmynafunkčnýchahospodárskychvlastnostiach
administratívnej budovy žalovaného. Za danej situácie pri zachovaní zákonom stanoveného poradia

spôsobu vyporiadania vyplývajúceho z § 135c OZ tak neprichádzalo už do úvahy vyporiadanie podľa §
135c ods. 3 OZ zriadením vecného bremena za náhradu v prospech žalovaného.12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2

CSP).

14.Vodvolacomkonaníúspešnémužalobcoviodvolacísúdnepriznalnáhradutrovodvolaciehokonania,
i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo na mieste priznanie mu náhrady
trov odvolacieho konania. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov odvolacieho konania
žalobcovi vylučovala skutočnosť, že žalobca na odvolacom pojednávaní trovy odvolacieho konania

nežiadal priznať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).