Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916214812
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7916214812.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
X.XX.XXXX, bytom A., C. X/XXX, 2/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A., C. XX/XX, obaja zastúpení JUDr.
Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom v Galante, Slnečná 592/2, proti žalovaným: 1/ D. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom A., G. XXX/XX, 2/ H. F., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXX, 3/ I. A., nar. X.X.XXXX,
bytom F., J. XXXX/XX, 4/ Poľovnícke združenie Posed Brezina, so sídlom v Brezine, Hlavná 181, IČO:
31 958 753, žalovaný v 4. rade zastúpený JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom v Revúcej,
Námestie slobody 2, o určenie, že Zmluva o užívaní spoločného Poľovného revíru č. 8 Brezina zo dňa

7.9.2012 nebola podpísaná vlastníkmi spoločného Poľovného revíru č. 8 Brezina vlastniacimi najmenej
dve tretiny poľovných pozemkov z celkovej výmery Poľovného revíru č. 8 Brezina s prísl., o odvolaní
žalobcovprotirozsudkuOkresnéhosúduTrebišovzodňa27.augusta2021č.k.2C/304/2016–778takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku I., II. a III.

P r i z n á v a žalovaným v 1., 3. a 4. rade voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

Žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že:

I. žalobu zamieta,

II. zrušuje uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/304/2016-78 zo dňa 4.11.2016,

III. žalovaným v 1., 3. a 4. rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %,

IV. žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznáva,

V. vracia žalobcovi v 1. rade A. B. sumu 250 eur, evidovanú učtárňou súdu pod položkou D14 7/2020
a žalobcovi v 2. rade D. E. sumu 250 eur, evidovanú pod položkou D14 6/2020, po právoplatnosti
rozhodnutia, učtárňou Okresného súdu Trebišov na adresu trvalého bydliska.

2. Súd tak rozhodol v spore o žalobe, v znení jej zmeny pripustenej uznesením súdu dňa 14.5.2019,
v súlade s jej upresnením podaním žalobcov zo dňa 26.3.2021, že petit ich žaloby o určenie práva podľa
§ 137 písm. c) CSP znie nasledovne: I. Súd určuje, že Zmluvu o užívaní spoločného Poľovného revíru č.8, Brezina zo dňa 7.9.2012, uzavretá medzi žalovanými v 1., 2. a 3. rade na strane jednej a žalovaným
v 4. rade na strane druhej nepodpísali vlastníci spoločného Poľovného revíru č. 8, Brezina vlastniaci
najmenej 2/3 poľovných pozemkov (väčšinou počítanou podľa podielov) z celkovej výmery Poľovného

revíru č. 8, Brezina. II. Žalovaný v 4. rade nie je na základe Zmluvy o užívaní spoločného Poľovného
revíru č. 8, Brezina zo dňa 7.9.2012 uzavretej medzi žalovanými v 1., 2., 3. rade na strane jednej a
ním na strane druhej oprávneným užívateľom Poľovného revíru č. 8, Brezina. III. Žalobcovia majú voči
žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to potom, ako

2.1. súd uznesením zo dňa 4.11.2016 č.k. 2C/304/2016-78 vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie
neodkladnéhoopatreniapodanéhosúčasnesožalobouvovecisamej,ktoroužalobcoviapôvodnežiadali
určiť, že je neplatná Zmluva o užívaní Poľovného revíru č. 8, Brezina zo dňa 7.9.2012, uzavretá medzi
prenajímateľom: vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného spoločného Poľovného revíru č. 8 Brezina,
zastúpenými D. F., nar. XX.X.XXXX, H. F., nar. X.XX.XXXX, a I. A., nar. X.X.XXXX, a užívateľom:
Poľovníckym združením Posed Brezina, IČO: 31958753,

2.2. uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.10.2017 č.k. 6Co/252/2017-200 bolo potvrdené
uznesenie zo dňa 4.11.2016 č.k. 2C/304/2016-78 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd
žalovaným v 1., 2. a 3. rade ako splnomocnenom vlastníkov poľovných pozemkov zvoleným na
zhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovvPoľovnomrevírič.8Brezinakonanomdňa30.8.2012,do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej zakázal nakladať s právami vlastníkov poľovných pozemkov,
ktorých sú z toho titulu oprávnení zastupovať, a žalovanému v 4. rade do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej zakázal používať poľovné pozemky uznaného Poľovného revíru č. 8 Brezina, nakladať
s právami užívateľa poľovných revírov uznaného Poľovného revíru č. 8 Brezina alebo splnomocniť
akúkoľvek inú osobu na nakladanie s predmetnými právamia nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2017,

2.3. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti uzneseniu odmietol uznesením zo dňa 27.9.2018
č.k. 2Co/90/2018-259, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2018, a následne

2.4. uznesením zo dňa 28.7.2020 č.k. 2C/304/2016-502 súd zamietol návrh žalovaného v 4. rade na

zrušenie neodkladného opatrenia, ktoré dňa 2.3.2021 nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.3.2021 č.k. 6Co/146/2020-713, ktorým bolo potvrdené uznesenie
o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia,

3. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na obranu žalovaných i argumentáciu žalobcov v priebehu

sporu, odôvodňujúcich existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odkazom na
§ 137 CSP, § 5 ods. 5 prvá veta, § 16 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1 písm. e) zákona č. 274/2009 Z. z. o
poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu konania zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej aj „zákon o poľovníctve“), zaužívanú prax okresných úradov
vychádzajúcu zo stanoviska Generálnej prokuratúry SR, že okresné úrady nie sú oprávnené skúmať

splnenie podmienok vyžadovaných na možnosť, resp. nutnosť evidencie zmluvy o užívaní poľovného
revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, ako i tvrdením, že zmluva o užívaní poľovného revíru je
absolútne platná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, lebo nebola dodržaná hmotnoprávna podmienka
zakotvená v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia:

4.1. z Notárskej zápisnice N 429/2012, Nz 31662/2012, NCRIs 32380/2012 zo dňa 6.9.2012, spísanej
notárom JUDr. Alexandrom Demeterom, so sídlom Notárskeho úradu v Sečovciach, ktorou bol
osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri č. 8, Brezina podľa

§ 5 ods. 5 zákona o poľovníctve a § 61 zák. č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku,

4.2.zoZmluvyoužívaníPoľovnéhorevíruč.8Brezina,uzavretejpodľa§13anasl.zákonaopoľovníctve
dňa 7.9.2012 medzi D. F., H. F. a I. A. ako splnomocneným k podpisu zmluvy Zhromaždením vlastníkov
poľovných pozemkov v Poľovnom revíri č. 8, Brezina zo dňa 30.8.2012 na základe Notárskej zápisnice

N 429/2012, Nz 31662/2012 zo dňa 6.9.2012 (ďalej „prenajímatelia“) a Poľovným združením Posed
Brezina (ďalej „užívateľ“) na dobu určitú – desať rokov, s účinnosťou podľa dátumu jej zaevidovania na
Obvodnom lesnom úrade v Michalovciach podľa § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve,4.3. z oznámenia Obvodného lesného úradu v Michalovciach zo dňa 7.9.2012, č.j. 2012/00301, podľa
ktorého tento ako príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva v zmysle § 74 zákona o
poľovníctve, konajúc podľa § 16 ods. 1 cit. zák. zaevidoval dňa 7.9.2012 zmluvu podľa § 13 ods. 1 písm.

b) cit. zák. o užívaní poľovného revíru medzi zvolenými splnomocnencami vlastníkov pozemkov podľa
§ 7 ods. 7 a) D. F. (PS Hupčín Brezina), H. F. (SHR), I. A. (združenie bývalých urbárnikov Byšta) a
užívateľom poľovného revíru Poľovníckym združením Posed Brezina zast. K. B., s tým, že zmluva bola
uzavretá a zaevidovaná dňa 7.9.2012,

4.4. z rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Michalovciach č.j. 2007/00052-Ga, 2006/00054,
(2005/00382) zo dňa 26.1.2007, ktorým bol uznaný Poľovný revír č. 8 Brezina zo súvislých poľovných
pozemkov o celkovej výmere 2.136,63 ha, vo vlastníctve, užívaní a správe subjektov vymenovaných
v rozhodnutí, s výmerou poľovných pozemkov podľa katastrálnych území: A. XXX,XX ha, A. XXXX,XX
ha, B. XX,XX ha, L. M. XX,XX ha,

4.5. že rozhodnutím Okresného úradu Trebišov, pozemkového a lesného odboru, č. j. OU TV PLO
2018/001810 zo dňa 22.2.2018 bola poľovnícka organizácia Poľovné združenie LIPOVEC so sídlom
Okružná 3/109, Brezina, poverená vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v Poľovnom
revíri č. 8 Brezina do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/304/2016,

4.6. že podľa potvrdenia Obvodnej poľovníckej komory Trebišov zo dňa 10.7.2019 žalobcovia sú členmi
PZ LIPOVEC Brezina.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 5 ods. 1 až 5, § 11 ods. 1 a 2, § 12 ods. 1 až 4, § 13 ods. 1, 2,
5, § 17 ods. 1 písm. e) zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

vychádzajúc zo záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/31/2011 súd skúmal, či podaná žaloba (po jej
zmene) je vhodný a účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) konanie a dospel k záveru, že žalobcovia naliehavý právny záujem
na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP nemajú, lebo žaloba neodstráni neistotu vzťahov

strán sporu, ani nevytvorí pevný základ pre ich usporiadanie, a preto žalobu zamietol. Dôvodil, že žaloba
v znení zmeneného petitu nie je vhodným nástrojom ochrany práva žalobcov, vydaním požadovaného
rozsudku sa nemôžu trvalo upraviť pomery strán sporov, neodstráni sa spornosť medzi nimi, vznikne
priestor na nové, zbytočné spory, ktoré nebudú viesť ku spravodlivému vyriešeniu sporu a neodstráni
sa ním ani nežiaduci stav, ktorý trvá minimálne od uzavretia zmluvy o užívaní PZ č. 8 zo dňa 7.9.2012,

pričom žalobcami požadované súdne rozhodnutie nemá význam ani pre orgán verejnej moci (obvodný
lesný úrad, okresný úrad, pozemkový a lesný odbor), lebo žalobcami navrhované súdne rozhodnutie by
nemalo za následok ani výmaz zmluvy o užívaní PZ z registra obvodného lesného úradu, ani zmenu
vlastníckych pomerov, nahradenie prípadnej ujmy, škody a pod..

6. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu vo veci samej zamietol, podľa § 335 ods. 1 CSP zrušil aj nariadené
neodkladné opatrenie zo dňa 4.11.2016. Dodal, že dňa 6.9.2021 súd oznámil Okresnému úradu
Trebišov, odboru katastrálnemu a pozemkovému a lesnému, že dňa 27.8.2021 došlo k meritórnemu
rozhodnutiu vo veci samej, súd žalobu zamietol a zároveň zrušil aj neodkladné opatrenie vydané dňa
4.11.2016.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1., 3., a 4. rade
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom (neúspešným v konaní) v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov konania podľa§ 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaná v 2. rade si nárok na

náhradu trov konania neuplatnila, preukázateľné trovy jej v konaní nevznikli, preto súd, v súlade s čl.
17 CSP žalovanej v 2. rade voči žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal, hoci bola v konaní
úspešná. Pretože žalobcovia na výzvu súdu zložili zálohu na trovy dôkazu, ktorá sa nepoužila, súd
rozhodol o jej vrátení zložiteľom v celom rozsahu, po právoplatnosti rozhodnutia, učtárňou tunajšieho
súdu.

8. Proti výrokom I., II. a III. tohto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia z dôvodu, že rozsudok v jeho
napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie, čím
došlo aj k znemožneniu žalobcom, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo kporušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhli rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a
podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.1. Žalobcovia namietli správnosť záveru súdu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení tvrdiac, že ak by žalobu v znení jej zmeneného petitu považovali v celom
rozsahu za žalobu o určenie práva, nie je pravdou tvrdenie súdu prvej inštancie, že na požadovanom
určení neexistuje naliehavý právny záujem. Žalobcovia majú za to, že naliehavý právny záujem
preukázali argumentáciou obsiahnutou v rámci ich návrhu na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 14.

mája 2029, odôvodnením ich písomného vyjadrenia zo dňa 26. marca 2021 a tiež z ústneho prednesu
prezentovaného na pojednávaní konanom dňa 12. mája 2020. V súvislosti s preukázaním naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení žalobcovia poukázali na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve,
na dôvodovú správu k § 16 zákona o poľovníctve, ktorá obsahuje nasledovné konštatovanie: „Návrh
zákona dáva vlastníkovi poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru možnosť
rozhodnúť o spôsobe využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri, nie je preto dôvod, aby rozhodnutie

vlastníka alebo vlastníkov poľovného revíru rozhodnutím v správnom konaní revidoval orgán štátnej
správy. Obvodný lesný úrad (pozn. teraz okresný úrad) bude uzavretú zmluvu len evidovať ...“
a zdôraznili, že práve týmto žalobcovia preukazujú existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Zopakovali, že ak došlo z zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru
napriektomu,žerozhodnutiespôsobeapodmienkachužívaniadotknutéhopoľovnéhorevíru,nazáklade

ktorého bola uzavretá zmluvy o užívaní dotknutého poľovného revíru nebolo prijaté v súlade s § 5 ods.
5 zákona o poľovníctve, v súlade s § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve nastali účinky z tohto titulu
neplatnej zmluvy o užívaní poľovného revíru, t.j. reálne právo poľovníctva vykonáva subjekt (žalovaný
v 4. rade), ktorému takéto právo nesvedčí. Vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru
z dôvodu porušenia opäť akcentovali, že v prípade, ak rozhodnutia prijaté na zhromaždení vlastníkov

poľovných pozemkov neboli dosiahnuté v súlade s § § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve, zmluva o užívaní
poľovného revíru uzavretá na ich základe nemôže byť platná, ide o absolútnu neplatnosť podľa § 39
Občianskeho zákonníka a platí zásada, „Ius ex iniuria non orfitur" (právo nevzniká z bezprávia), teda na
právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva.

8.2. Žalobcovia vyjadrili nesúhlas s názorom súdu, že rozsudok súdu so žalobcami navrhovanými
výrokmi by nebol podkladom na ukončenie možnosti realizácie práv vyplývajúcich z dotknutej zmluvy
o užívaní predmetného poľovného revíru a bol by len odrazovým mostíkom pre ďalšie spory a že
konštatovanieexistencienaliehavéhoprávnehozáujmužalobcovvuzneseníKrajskéhosúduvKošiciach
zo dňa 9. októbra 2017 č.k. 6Co/252/2017-200 sa viazalo na pôvodný petit žaloby, lebo v uznesení

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. januára 2021 sp. zn. 6Co/146/2020, vydanom v spore v čase
po pripustení zmeny žaloby, sa nekonštatuje nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na
požadovanom určení. Zdôraznili, že ak ustanovenie § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve odkazuje
na § 137 písm. c) CSP, poznámka pod čiarou netvorí súčasť právneho predpisu a tým pádom absentuje
jeho všeobecná záväznosť.

8.3. Podčiarkli, že dôvodom na zmenu petitu žaloby bolo to, že žalobcovia si s prihliadnutím na vývoj
judikatúry uvedomili, že v prípade zotrvania na žalobe v znení jej pôvodného petitu by táto musela byť
zamietnutá z dôvodu nesprávne určeného okruhu žalovaných. V prípade žaloby o určenie neplatnosti
právnehoúkonujetotižnevyhnutné,abyboliúčastníkmikonaniavšetciúčastnícizmluvnéhovzťahu,t.j.v

danom prípade všetci vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľového revíru. Ak by žalobcovia
rozšírili okruh žalovaných, museli by tak učiniť v rozsahu cca 1.900 osôb, z čoho je zrejmé, že takéto
konanie je reálne neuskutočniteľné, ale v prípade zmeneného petitu žaloby sú žalovanými výlučne
osoby, ktoré dotknutú zmluvu o užívaní Poľovného revíru Brezina na strane prenajímateľa podpísali
(žalovaný v 1. až 3. rade), resp. subjekt, ktorý na jej základe nadobudol postavenie jeho užívateľa

(žalovaný v 4. rade). Ak by vychádzali z názoru súdu prvej inštancie, že iný druh žaloby ako žaloba
o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru neprichádza do úvahy, rešpektujúc pritom
doterajšiu súdnu prax v tom, že za žalovaných je v prípade takejto žaloby nutné označiť o.i. všetkých
vlastníkov poľovných pozemkov v rámci dotknutého poľovného revíru (v podmienkach Poľovného revíru
takmer 2.000 osôb), je nesporné, že civilné sporové konanie s týmto predmetom konania by nikdy

neskončilo, nakoľko minimálne žalobu je v zmysle § 167 ods. 1 CSP doručiť do vlastných rúk všetkým
žalovaným. De facto by to znamenalo z pohľadu žalobcov odmietnutie spravodlivosti.8.4.Súduprvejinštanciežalobcoviavodvolanívytkli,ževodôvodnenínapadnutéhorozsudkuneuviedol,
ako sa vysporiadal s argumentom žalobcov, že sa nejedná v celom rozsahu o žalobu o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, lebo tou je len v časti navrhovaného výroku č. I, kde sa

preukázanie naliehavého právneho záujmu nevyžaduje a pokiaľ ide o osobitný predpis, tým je § 17 ods.
2 písm. e) zákona o poľovníctve, ale sčasti o žalobu o určenie práva podľa § 137 písm. d) CSP v časti
výroku II, pričom ak by žaloba v znení jej zmeneného petitu bola považovaná v celom rozsahu za žalobu
o určenie právnej skutočnosti, existuje osobitný predpis, na ktorý odkazuje § 137 písm. d) CSP, ktorým
je zákon o poľovníctve, ktorý v § 17 ods. 2 písm. e) uvádza, že zmluva o užívaní poľovného revíru zaniká

o.i. rozhodnutím súdu, pričom v poznámke pod čiarou je uvedený odkaz na v tom čase platné a účinné
ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.

8.5. Namietli, že vo veci konajúci sudca neumožnil právnemu zástupcovi žalobcov ani prednes
záverečnejreči,kdebymoholzhrnúťargumentáciutýkajúcusaexistencienaliehavéhoprávnehozáujmu
žalobcov na požadovanom určení, čím mu bránil v riadnom uplatňovaní procesných práv, čo vyplýva aj

zo zvukového záznamu z pojednávania.

8.6. Súdu prvej inštancie žalobcovia tiež vytkli, že súd v rámci odôvodnenia dostatočne presvedčivo
nevysvetlil, prečo by sa vydaním rozsudku s navrhovaným petitom nemala odstrániť spornosť práva, čo
ho robí arbitrárnym a tiež nepreskúmateľným pre nedostatočnú argumentáciu.

8.7. Nakoniec žalobcovia v odvolaní namietli, že súd prvej inštancie pred vyhlásením rozsudku neuviedol
svoje predbežné právne posúdenie veci, a preto žalobcom nebolo vopred známe, že má za to,
že žalobcovia nedisponujú podľa jeho právneho názoru dostatkom naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, a žalobcom, resp. jeho právnemu zástupcovi nebol poskytnutý priestor na

záverečnú reč, tak ako to vyplýva z § 182 CSP.

9. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní v 1., 3. a 4. rade.

9.1. Žalovaný v 1. rade zhrnúc v podstatnom svoju argumentáciu v spore, navrhol potvrdiť rozsudok

ako vecne správny, založený na správnom závere o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení žalobcami, rovnako.

9.2. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov (č.l. 964 súdneho spisu) označiac
žalobu od začiatku za zmätočnú, navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

9.3. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov, dovolávajúc sa ochrany svojich žalobou
ohrozených práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených
práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty, článku 2 bod 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak
takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo, a článku 5 CSP, žalovaný v 4. rade navrhol potvrdiť rozsudok a priznať
žalovanému v 4. rade proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9.3.1 Mal za to, že odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci nie je daný a žalobcovia
nedôvodne namietali, že majú na podanej žalobe naliehavý právny záujem, a že existuje osobitný
predpis, na ktorý odkazuje § 137 písm. d) CSP, ktorý umožňuje podanie žaloby s petitom, akého sa
žalobcovia domáhajú a týmto osobitným predpisom je zákon o poľovníctve, ktorý v § 17 ods. 2 písm.
e) uvádza, že zmluva o užívaní poľovného revíru zaniká o. i. rozhodnutím súdu, a nedôvodne namietli

porušenie práva žalobcov na spravodlivý proces žalobcovia tým, že im nebolo umožnené predniesť
záverečnú reč.

9.3.2. Vo vzťahu k neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcov poukázal žalovaný v 4. rade
na právne vety a odôvodnenie rozsudku senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2016 sp. zn.

5Cdo/548/2015, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č.
22/2017, osobitne na body 10. a 49. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Košice zo dňa 26.5.2020 sp.
zn. 6Co/100/2019, podľa ktorých: bod 10.: „... pokiaľ ide o určenie, že žalovaný nie je platným užívateľom
poľovného revíru, súd dospel k záveru, že tohto sa nemožno domáhať žalobou v civilnom sporovomkonaní. V takomto sporovom konaní sa totiž nemožno domáhať určenia práva poľovníctva alebo určenia
výkonu práva poľovníctva, pretože toto patrí tomu, v koho prospech bola zaevidovaná zmluva. Výkon
právapoľovníctvasaviaženaevidenciuzmluvy.Evidenciazmluvypredstavujeopatrenieorgánuverejnej

správy s konštitutívnym účinkom. Keďže došlo k zaevidovaniu zmluvy opatrením okresného úradu, je
to správny akt spojený s verejnoprávnym prvkom, a tento možno preskúmavať len v rámci správneho
súdnictva (viď J.Baricová a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár, vyd. C.H.Beck, str. 125-126,
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.6.2018 sp.zn. 10Sžk/33/2017). Aj na základe uvedeného
rozhodol súd o zamietnutí žaloby.“ bod 49.: „Nebolo možné akceptovať ani námietku žalobcu vo vzťahu

k zamietnutiu žaloby v časti o určenie, že žalovaný nie je platným užívateľom poľovného revíru. Súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že tohto sa nemožno domáhať žalobou v civilnom sporovom
konaní. V takomto sporovom konaní sa totiž nemožno domáhať určenia práva poľovníctva alebo určenia
výkonu práva poľovníctva, pretože toto patrí tomu, v koho prospech bola zaevidovaná zmluva. Výkon
právapoľovníctvasaviaženaevidenciuzmluvy.Evidenciazmluvypredstavujeopatrenieorgánuverejnej
správy s konštitutívnym účinkom. Keďže došlo k zaevidovaniu zmluvy opatrením okresného úradu, je

to správny akt spojený s verejnoprávnym prvkom, a tento možno preskúmavať len v rámci správneho
súdnictva. Z obsahu spisu je zrejme, že zmluvu o užívaní poľovného revíru uzavretú dňa 2.8.2013
Okresný úrad Košice-okolie, pozemkový a lesný odbor zaevidoval dňa 18.3.2014 a tak ju vedie doposiaľ
vo svojej evidencii.“

9.3.3. Žalovaný 4. sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalobcovia nemajú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, že žalovaný v 4. rade nie je na základe Zmluvy o užívaní
spoločného Poľovného revíru č. 8, Brezina zo dňa 7.9.2012 uzavretej medzi žalovanými v 1., 2., 3.
rade na strane jednej a ním na strane druhej oprávneným užívateľom Poľovného revíru č. 8, Brezina.,
t.j. na určení, že tu právo žalovaného v 4. rade nie je, v zmysle § 137 písm. c) CSP svoj naliehavý

právny záujem na požadovanom určení nijako nepreukázali, ani keby ako strany sporu označili všetkých
účastníkov zmluvného vzťahu, lebo v žalobe a ani v priebehu celého konania neuviedli žiadne právne
významné skutočnosti, ktorými by odôvodňovali existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Nad rámec odôvodnenia uviedol, že neexistencia naliehavého právneho záujmu
žalobcov na nimi požadovanom určení neexistencie právneho vzťahu vyplýva z toho, že stranami sporu

neboli všetci účastníci zmluvy o užívaní poľovného revíru, nakoľko ani na strane žalobcov, a ani na
strane žalovaných žalobcovia neoznačili vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto súvislosti žalovaný v
4. rade poukázal na rozdiel medzi vecnými právami a záväzkovými právami, znenie § 2 písm. s), § 14
zákona o poľovníctve a podčiarkol, že určenie, že žalovaný v 4. rade nie je oprávneným užívateľom
spoločného poľovného revíru Brezina, sa týka všetkých majiteľov poľovných pozemkov tvoriacich tento

spoločný poľovný revír, a to vzhľadom na to, že účastníkom zmluvy o užívaní poľovného revíru je
budúci užívateľ poľovného revíru, t.j. žalovaný, a na strane druhej sú to všetci vlastníci spoločného
poľovného revíru, všetci títo účastníci sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú
vecne legitimovaní, ak sa predmet konania týka tohto právneho úkonu - zmluvy o užívaní poľovného
revíru, keďže v zmysle § 2 písm. s) zákona o poľovníctve je spoločný poľovný revír vec spoločná, kde sú

potom oprávnení a povinní všetci vlastníci poľovných pozemkov, ktoré tvoria spoločný poľovný revír, a
to spoločne a nerozdielne, a preto ak má mať rozsudok účinky voči všetkým účastníkom zmluvy, musia
byť účastníkmi tohto súdneho konania všetci jej účastníci, lebo všetci sú nositeľmi vecnej legitimácie.
Nie je prípustné, aby po súdnom konaní iba s niektorými účastníkmi zmluvy, boli rozhodnutím súdu,
ktoré svojou nezavinenou neúčasťou v súdnom konaní nemohli nijako ovplyvniť, viazaní aj iní účastníci

zmluvy, pričom konajúci súd z vlastnej iniciatívy nie je oprávnený určovať okruh účastníkov sporu, či už
na strane žalobcu alebo žalovaného. Dodal, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho vzťahu (§ 77 ods. 1 CSP), z čoho vyplýva, že sporovými stranami (či už na strane žalobcu
alebo žalovaného) o takomto návrhu (určenie, že žalovaný 4. nie je oprávneným užívateľom poľovného
revíru) musia byť všetci účastníci právneho úkonu (zmluvy), prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky

rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 228 ods. 1 CSP). V opačnom prípade žaloba musí byť
zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie.

9.3.4. Žalovaný v 4. rade poprel existenciu akýchkoľvek právne relevantných skutočností, ktoré v
čase uzavretia napadnutej zmluvy bránili jej platnému uzavretiu a/alebo ktoré bránili okresnému úradu

jej zaevidovaniu a poprel, že by sa právne postavenie žalobcov v hypotetickom prípade úspechu v
predmetnom spore akokoľvek zmenilo (zlepšilo). Zdôraznil, že žalobcovia nevlastnia v poľovnom revíri
výmeru poľovných pozemkov umožňujúcu im tento revír užívať, ani na takejto výmere nehospodária,
nedisponujú ani výmerou umožňujúcou im zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov vspoločnom poľovnom revíre Brezina, ktoré by mohlo prijať rozhodnutie o spôsobe užívania tohto
poľovného revíru v prípade, že by platná zmluva uzavretá so žalovaným 4. ako užívateľom poľovného
revíru, bola vyradená z evidencie. lebo na platné zvolanie sa vyžaduje výmera 1/3 revíru, a nespĺňajú

ani ďalšie podmienky uvedené v zákone o poľovníctve, ktoré by im umožňovali stať sa užívateľom
predmetného poľovného revíru. Podporne poukázal na znenie § 131, § 241 a § 242 Obchodného
zákonníka, § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, § 3 ods. 1, § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

9.3.5. Žalovaný poprel aj tvrdenie žalobcov o existencii osobitného predpisu, na ktorý odkazuje §
137 písm. d) CSP, ktorý umožňuje podanie žaloby s petitom o určenie právnej skutočnosti, akého sa
žalobcovia domáhajú, t.j. ktorým žiadajú určiť, že Zmluvu o užívaní spoločného Poľovného revíru č. 8,
Brezina zo dňa 7.9.2012, uzavretú medzi žalovanými v 1., 2. a 3. rade a žalovaným v 4. rade nepodpísali
vlastníci spoločného Poľovného revíru č. 8, Brezina vlastniaci najmenej 2/3 poľovných pozemkov
(väčšinou počítanou podľa podielov) z celkovej výmery Poľovného revíru č. 8, Brezina. Zopakoval, že

zákon o poľovníctve a ani iný právny predpis neobsahuje ustanovenie oprávňujúce žalobcu domáhať
sa určenia, že „zmluvu o užívaní poľovného revíru nepodpísali vlastníci vlastniaci viac ako dve tretiny
výmery poľovného revíru“. Doplnil, že zákon o poľovníctve § 17 uvádza ako jeden zo spôsobov zániku
zmluvy rozhodnutie súdu, ale žalobcovia sa v tomto spore nedomáhali a ani aktuálne nedomáhajú, aby
súd rozhodol o zániku zmluvy o užívaní Poľovného revíru Brezina uzavretej v prospech užívateľa –

žalovaného v 4. rade.

9.3.6. Podľa názoru žalovaného v 4. rade žalobcovia nedôvodne namietajú, že im nebolo umožnené
predniesť záverečnú reč a k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces v spore nedošlo. Nie
je porušením práva žalobcov na spravodlivý proces, že súd (po zmene v osobe konajúceho sudcu)

rozhodol inak, ako si žalobcovia predstavovali.

9.3.7. Na záver žalovaný v 4. rade zrekapituloval svoju obranu v priebehu celého sporu.

10.Žalobcoviavovyjadrenínaodvolaciureplikužalovanéhov4.radezotrvalivcelomrozsahunasvojom

odvolaní, námietkach a argumentácii v odvolaní prednesenej.

10.1. Zopakovali, že sa nejedná v celom rozsahu o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137
písm. d) CSP, lebo tou je len v časti navrhovaného výroku č. I, kde sa preukázanie naliehavého právneho
záujmu nevyžaduje a pokiaľ ide o osobitný predpis, tým je § 17 ods. 2 písm. e) zákona o poľovníctve, a

sčasti o žalobu o určenie práva - výrok č. II, podľa § 137 písm. d) CSP. Znovu akcentovali, že v prípade
žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu je nevyhnutné, aby boli účastníkmi konania všetci účastníci
zmluvného vzťahu, t.j. v danom prípade všetci vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľového
revíru. Ak by žalobcovia rozšírili okruh žalovaných, museli by tak učiniť v rozsahu cca 1.900 osôb, z
čoho je zrejmé, že takéto konanie je reálne neskončiteľné, nakoľko minimálne žalobu je súd v zmysle

§ 167 ods. 1 CSP povinný doručiť do vlastných rúk všetkým žalovaným, čo by de facto znamenalo z
pohľadu žalobcov denegatio iustitiae. V prípade zmeneného petitu žaloby sú žalovanými výlučne osoby,
ktoré dotknutú zmluvu o užívaní Poľovného revíru Brezina podpísali, resp. subjekt, ktorý na jej základe
nadobudol postavenie jeho užívateľa. Znovu podčiarkli, že ak by žalobu v znení jej zmeneného petitu
považovali v celom rozsahu za žalobu o určenie právnej skutočnosti, bolo by nutné konštatovať, že

existuje osobitný predpis, na ktorý odkazuje § 137 písm. d) CSP a týmto osobitným predpisom je zákon
o poľovníctve, ktorý v § 17 ods. 2 písm. e) uvádza, že zmluva o užívaní poľovného revíru zaniká o.i.
rozhodnutím súdu, pričom v poznámke pod čiarou je uvedený odkaz na v tom čase platné a účinné
ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov),
pričom súd prvej inštancie v odôvodnení Napadnutého rozsudku neuviedol, ako sa s týmto argumentom

žalobcov vysporiadal.

10.2. Žalobcovia v súvislosti s preukázaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
opakovane poukázali na § 16 ods. 1, ods. 2 zákona o poľovníctve, na dôvodovú správu k § 16 zákona o
poľovníctve, a zdôraznili, že ak došlo z zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru napriek tomu,

že rozhodnutie spôsobe a podmienkach užívania dotknutého poľovného revíru, na základe ktorého bola
uzavretá zmluvy o užívaní dotknutého poľovného revíru nebolo prijaté v súlade s § 5 ods. 5 zákona o
poľovníctve, v súlade s § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve nastali účinky z tohto titulu neplatnej
zmluvy o užívaní poľovného revíru, t.j. reálne právo poľovníctva vykonáva subjekt (žalovaný vo IV. rade),ktorému takéto právo nesvedčí, a žalobcom nie je zrejmé, prečo by sa vydaním rozsudku s navrhovaným
petitom nemala odstrániť spornosť práva.

11. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení zo dňa 6.12.2021 (č.l. 870 – 926 súdneho spisu) uvedené označil
odvolanie i po doplnení argumentácie za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.
Polemizoval s tvrdením žalobcov a najmä zdôraznil, že na požadovanom určení (ohľadne žiadneho z
navrhovaných výrokov) u žalobcov neexistuje naliehavý právny záujem, a žalobcovia v priebehu celého
konania existenciu svojho právneho záujmu na požadovanom určení neosvedčili. Tvrdenie žalobcov

(navyše nepreukázané) že zmluva o užívaní poľovného revíru Brezina je neplatná a bola uzavretá
v prospech žalovaného 4. ktorému právo užívať tento poľovný revír nesvedčí, neodôvodňuje právny
záujem žalobcov na požadovanom určení. Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve
(§ 17 ods. 2 písm. e/ na ktoré odkazujú žalobcovia neexistuje) nie je právnym predpisom, ktorý by
umožňoval podanie takejto žaloby (žiadneho z navrhovaných výrokov) bez preukázania naliehavého
právneho záujmu, nakoľko podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve zmluva zaniká rozhodnutím

súdu 11). Podčiarová poznámka 11) odkazuje na § 137 písm. c) CSP. Odkazom na rozsudok Správneho
kolégia Najvyššieho súdu (NS) SR zo dňa 24. 2.2010, sp. zn. 9 Sžso 8/2009 [ASPI ID: JUD42897SK]
publikovaný Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 109/2011 v čísle
vydania 7 ročník 2011 na strane 14, doplnil, že poznámka pod čiarou nie je súčasťou právneho predpisu,
nemá normatívny charakter a slúži len na spresnenie výkladu ustanovenia zákona.

11.1. Žalovaný opätovne akcentoval, že žalobcovia sa ani prvým a ani druhým výrokom nimi
navrhovanéhopetitunedomáhalivydaniakonštitutívnehorozhodnutia,ktorýmbymalaexistujúcazmluva
o užívaní poľovného revíru zaniknúť, oba výroky žalobcami navrhovaného petitu sa týkajú záväzkového
práva, nie práva vecného a napriek tomu žalobcovia neoznačili v žalobe ani ako žalobcov a ani ako

žalovaných druhú zmluvnú stranu záväzkoprávneho vzťahu – vlastníkov poľovných pozemkov – ale
splnomocnencov, ktorí na základe udelenej plnej moci za vlastníkov túto zmluvu podpísali. Rozsudok
sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 77 ods. 1 CSP), z čoho vyplýva, že
sporovými stranami (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takomto návrhu (určenie, že žalovaný
4. nie je oprávneným užívateľom poľovného revíru) musia byť všetci účastníci právneho úkonu (zmluvy),

prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 228 ods. 1
CSP). V opačnom prípade žaloba musí byť zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie. Na podporu
svojej argumentácie žalovaný v 4. rade predložil rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
17Co/12/2020, sp. zn. 12Co/59/2020, sp. zn. 17Co/425/2016, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn.
27C/194/2011 zo dňa 16. 05. 2018, ktorým súd žalobu o určenie, že žalovaný nie je oprávnený užívať

poľovný revír zamietol a rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/109/2019 zo dňa 30.6.2020,
ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený, a z ktorých citoval.

11.2. Za preukázateľne nepravdivé označil žalovaný v 4. rade tvrdenie žalobcov, že súd prvej inštancie
nemal záujem počuť argumenty žalobcov aký prínos by pre nich mal rozsudok s nimi navrhovaným

petitom a podľa toho viedol i pojednávanie dňa 27.8.2021, pretože výzvou zo dňa 23.3.2021 súd
prvej inštancie vyzval žalobcov, aby uviedli, čoho sa v konaní domáhajú a presne vymedzili predmet
sporu, následne výzvou zo dňa 12.4.2021 súd prvej inštancie vyzval žalobcov, aby zaujali stanovisko k
odôvodneniu naliehavého právneho záujmu žalobcov na takom určení práva v akom znení súd pripustil
zmenu petitu žaloby dňa 14.9.2019 na pojednávaní. Dodal, že na pojednávaní uskutočnenom dňa

27.8.2021, po výzve súdu, aby strany sporu zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k
právnej stránke veci, sa právny zástupca žalobcov - za prítomnosti oboch žalobcov - k veci podrobne
vyjadril, zhrnul návrhy svojich klientov a vyjadril sa tak k dokazovaniu, ako aj právnej stránke veci. Až
následne súd, nakoľko nepovažoval vykonanie ďalšieho dokazovania za potrebné, vyhlásil dokazovanie
za skončené a vo veci vyhlásil rozsudok, pričom zo zvukovej nahrávky pojednávania je nesporné, že

najväčší priestor na vyjadrenie mal na pojednávaní práve právny zástupca žalobcov a jeho prednes tvorí
podstatnú časť pojednávania.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal vec prejednal odvolanie žalobcov
ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keďže v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk žalobcami uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť. Odvolací súdodvolacie námietky žalobcov vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave
a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Žalobcami uplatnené odvolacie dôvody
uvedené v § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP, nie sú naplnené. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací

súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo,
preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje,
rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a so
zreteľom na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať

na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky, ktoré majú
podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (por.
napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07), k odvolacím námietkam žalobcov
odvolací súd dodáva nasledovné:

15. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že rozsudku súdu prvej inštancie nemožno
vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by súd opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení

dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu,
čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP. Súd prvej inštancie dôkazy náležite
vykonal a vyhodnotil (§ 191, § 192 CSP) a zo zisteného skutkového stavu (v odvolaní žalobcami
nespochybnenom) vyvodil aj správny právny záver, ak žalobu zamietol vychádzajúc z úsudku, že
žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, podávajúc výklad právneho

posúdenia skutkového stavu podľa relevantných zákonných ustanovení, pričom prijaté právne závery
odôvodnil zrozumiteľne a v súlade so zmyslom a účelom aplikovanej zákonnej úpravy.

16. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu nemá oporu ani tvrdenie žalobcov, že súd
nesprávne postupoval, pretože riadne a vyčerpávajúco neodôvodnil svoje rozhodnutie. Napadnuté

rozhodnutie nedostatkom riadneho odôvodnenia netrpí. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Prvoinštančný
v odôvodnení svojho rozhodnutia totiž uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného
dokazovania a dostatočne zrozumiteľným a určitým spôsobom uviedol úvahy, ako dospel k záveru

o nevyhovení žalobe žalobcov voči žalovaným, a to s poukazom na zistený skutkový stav a právne
predpisy, ktoré aplikoval. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, prečo súd neprisvedčil námietkam
žalobcov a z akých právnych úvah vychádzal, zhodnotiac pritom žalobné všetky relevantné námietky,
argumentáciu žalobcov i žalovaných v priebehu sporu, rešpektujúc klauzuly určujúce minimálnu mieru
racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, pričom tak žalobcom vytvoril všetky

procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje práva.

17. Súdu prvej inštancie žalobcovia neopodstatnene vytkli, že súd v rámci odôvodnenia dostatočne
presvedčivo nevysvetlil, prečo by sa vydaním rozsudku s navrhovaným petitom nemala odstrániť
spornosť práva. Nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods.

1 CSP patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu (por. napr. nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky III. ÚS 119/03-30, IV. ÚS 115/03) a jednoznačne vyplýva i z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, cˇ.
303-A, s. 12, § 29, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, pretože špecifická odpoveď sa vyžaduje
len na argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (por. Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-
B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Súd je tedapovinný uviesť dôvody pre svoje rozhodnutie, avšak táto povinnosť nemôže byť chápaná ako príkaz
predložiť detailnú odpoveď na každý argument, ktorý strana sporu v konaní uvedie. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú odpoveď na

každý argument účastníka konania (sp. zn. II. ÚS 76/07). Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba
skutočnosť, že sa strana sporu s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. I. ÚS 188/06).

18. Ako opodstatnenú nemožno vyhodnotiť odvolaciu námietku žalobcov založenú na tvrdení, že súd
prvej inštancie nemal záujem počuť argumenty žalobcov aký prínos by pre nich mal rozsudok s nimi
navrhovaným petitom a podľa toho viedol i pojednávanie dňa 27.8.2021, a za stavu, ak bezpochyby súd
prvej inštancie výzvou zo dňa 23.3.2021 vyzval žalobcov, aby presne vymedzili predmet sporu, následne
výzvou zo dňa 12.4.2021 vyzval žalobcov, aby zaujali stanovisko k odôvodneniu naliehavého právneho
záujmu žalobcov na takom určení práva, v akom znení súd pripustil zmenu petitu žaloby dňa 14.9.2019

na pojednávaní a na pojednávaní dňa 27.8.2021 vyhlásil rozsudok potom, ako oboznámil obsah
doterajšiehopriebehusporu,vykonaldokazovanieprečítanímlistinnýchdôkazov,umožnilžalobcom,aby
prostredníctvom právneho zástupcu predniesli svoju argumentáciu, aj ohľadom tvrdení na preukázanie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to i formou priameho diktátu (str. 5 zápisnice
o pojednávaní dňa 27.8.2021, č.l. 772 súdneho spisu), vrátane vyjadrenia k obrane žalovaných

(str. 6 zápisnice o pojednávaní dňa 27.8.2021,č.l. 774 súdneho spisu), následne vyzval žalobcov (i
žalovaných), aby uviedli, či majú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, ktorí uviedli, že ďalšie návrhy
na vykonanie dokazovania nemajú, na čo súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené.

19. V okolnostiach súdnej veci preto žalobcovia vo svojom odvolaní v súvislosti s tvrdením procesnej

vady konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP neopodstatnene namietali porušenie
ich práva na spravodlivý súdny proces bez ďalšieho tvrdením, že vo veci konajúci sudca neumožnil
právnemu zástupcovi žalobcov prednes záverečnej reči, kde by mohol zhrnúť argumentáciu týkajúcu
sa existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, ani súd prvej inštancie
pred vyhlásením rozsudku neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, a preto žalobcom nebolo

vopred známe, že má za to, že žalobcovia nedisponujú podľa jeho právneho názoru dostatkom
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Cieľom § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú
aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas
konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť
konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala

sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo
právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej
procesných práv (por. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.12.2020, sp. zn. 2Obdo/56/2020).

20. V súvislosti so žalobcami namietanými vadami v procesnom postupe súdu, odvolací súd poukazuje

na stabilizovanú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej sa posudzuje spravodlivosť procesu ako
celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), a preto k záveru o opodstatnenosti námietky porušenia práva na
spravodlivý súdny proces s následkom zrušenia rozhodnutia z tohto dôvodu, môže dôjsť zásadne iba
v prípadoch, ak nadriadený súd dospeje k názoru, že namietané a relevantné procesné pochybenia zo
strany súdu umožňujú prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho

výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý, avšak nie v prípadoch, keď zo strany súdu síce k určitému
pochybeniu došlo, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením
ústavou garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala podstatný
dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011).

21. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie Civilného sporového poriadku zo
strany súdu má automaticky za následok porušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom
prípade predovšetkým základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV. ÚS
629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012), tak, ako sa domnievajú žalobcovia, nakoľko na základné

právo na súdnu ochranu sa zásadne nazerá ako na právo „výsledkové“, to znamená, že sa posudzuje,
či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto základného práva zodpovedá súdny proces ako celok,
a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok je (bude) spravodlivé (por. m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS
163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).22. Rešpektujúc viazanosť odvolacieho súdu žalobcami uplatnenými odvolacími dôvodmi, vrátane ich
obsahového vymedzenia, súc limitovaný právnymi otázkami, ktoré žalobcovia v odvolaní označili, resp.

spochybnili, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom sa nepodarilo spochybniť vecnú správnosť
rozsudku ani námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24.Civilnýsporovýporiadokdiferencuježalobynaurčenie,čituprávojealebonieje(§137písm.c/CSP)
a na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP), pričom žaloba na určenie právnej skutočnosti je

prípustná výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Východiskom úspešnosti určovacej
žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Právny záujem
žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a

dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo
je jednou z podmienok na to, aby súd mohol rozsudkom žalobe meritórne vyhovieť. Pri určovacej žalobe
podľa § 137 písm. c) CSP, žalobný petit znie na určenie, či tu právo je, alebo či tu právo nie je (pozitívna
a negatívna určovacia žaloba). Vyhovujúci rozsudok na základe určovacej žaloby, v ktorej žalobca
tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva, má deklaratórny účinok. Predpokladom na procesnú

legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je to, že žalobcovi tvrdené právo patrí. Žalobca
môže žiadať aj určenie práva žalovaného (ktoré existuje voči žalobcovi alebo voči inému ďalšiemu
žalovanému) samozrejme za predpokladu, že má na tom naliehavý právny záujem (Števček, M., Ficová.
L., A.. D., I.. L., A.. D., F.. M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck,2016, 499
s.). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je tak základným procesným predpokladom

každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Pre
žalobcutoznamenánevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku
žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa
žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže

dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva, alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o
(ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia
žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len
zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny
záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný

podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou procesnej
prípustnosti podanej žaloby.

26. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP a/alebo podľa § 137 písm. d)
CSP súd prvej inštancie správne skúmal, z akého právneho vzťahu žalobcovia vyvodzujú v konaní nimi
uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzoval a nakoniec správne
vyhodnotil a posúdil po právnej stránke. Náležite pritom vychádzal z premisy, že žalobcovia sú povinní

svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusia ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť, a ak ho predsa len v
žalobe právne posúdili, súd daným posúdením nie je (nebol) viazaný. Je totiž vecou súdu, aby v zmysle
zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu
strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý
žalobcovia vyvodzujú z právneho vzťahu zo Zmluvy o užívaní spoločného Poľovného revíru č. 8, Brezina

zo dňa 7.9.2012, uzavretej medzi žalovanými v 1., 2. a 3. rade na strane jednej a žalovaným v 4. rade na
strane druhej, náležite vzal za rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti
strán tvoriace obsah právneho vzťahu.27. Súd prvej inštancie v konaní o určovacej žalobe sa správne zaoberal najskôr otázkou naliehavého
právneho záujmu na jej podaní, a či žalobcami požadované určenie vyplýva z právneho predpisu.
Odvolací súd ako správny vyhodnotil záver súdu, že na požadovanom určení (ohľadne žiadneho z

navrhovaných výrokov) u žalobcov neexistuje naliehavý právny záujem, a žalobcovia v priebehu celého
konania existenciu svojho právneho záujmu na požadovanom určení neosvedčili. Tvrdenie žalobcov,
že zmluva o užívaní poľovného revíru Brezina je neplatná a bola uzavretá v prospech žalovaného v
4. rade, ktorému právo užívať tento poľovný revír nesvedčí, neodôvodňuje právny záujem žalobcov
na požadovanom určení. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prisvedčiť žalovanému v 4. rade

v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcovi (i) v tom, že ustanovenie § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve
(§ 17 ods. 2 písm. e/ na ktoré odkazujú žalobcovia neexistuje) nie je právnym predpisom, ktorý by
umožňoval podanie takejto žaloby (žiadneho z navrhovaných výrokov) bez preukázania naliehavého
právneho záujmu, nakoľko podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve zmluva zaniká rozhodnutím
súdu 11). Podčiarová poznámka 11) odkazuje na § 137 písm. c) CSP, poznámka pod čiarou nie je
súčasťou právneho predpisu, nemá normatívny charakter a slúži len na spresnenie výkladu ustanovenia

zákona.

28. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie ohľadne
nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a rovnako tak aj so závermi súdu o
zamietnutí žaloby z tohto dôvodu.

29. Zo všetkých dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací
súd v celom rozsahu odkazuje, je nutné učiniť záver, že prejednávanom spore neboli preukázané žiadne
zo žalobcami tvrdených pochybení, ktorým sa uplatnenými odvolacími námietkami spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo. Preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcov a žalovaných bolo rozhodnuté
podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným
žalovaným v 1., 3. a 4. rade odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

žalobcom v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
lebo jej v odvolacom konaní žiadne nevznikli. Žalobcovia v odvolacom konaní úspech nemali, preto im
náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).