Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/252/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411215089
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4411215089.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Autoškola ALFA dva, s.r.o., so sídlom Nové Zámky,
Bezručova 17/B, IČO: 36 750 093, zast. JUDr. Ervinom Erdélyim, advokátom, so sídlom Nové Zámky,
Letomostie 2, proti odporcom: 1/ S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L., G. XX, 2/ L. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. L., G. a 3/ TALENTUM n.o., so sídlom Komárno, Hviezdna 16/1, IČO: 37 971 671, zast.
JUDr. Robertom Schuchmanom, advokátom, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, o odstránenie

stavby, o odvolaní odporcu v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. 05. 2013
č.k. 13C/197/2011-159, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ktorou bola odporcovi v 3.
rade uložená povinnosť odstrániť stavbu a v časti náhrady trov konania vo vzťahu k odporcovi v 3. rade
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi v 3. rade povinnosť na svoje náklady
odstrániť stavbu - bufet BISTRO o výmere 35 m2, postavenej na parcele registra „C“, zapísanej
Katastrálnym úradom Nitra, Správou katastra Nové Zámky ako parc. č. 5451/7 na LV č. XXXX kat.
úz. J. L., ktorá sa nachádza v J. L., na G. ul. č. XX do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu
uložil i povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške
444,63 eura do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Voči odporcom v 1. a 2. rade návrh zamietol a náhradu

trov konania im nepriznal.

Vyšiel zo zistenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. J. L., zapísanej
ako parc.č. XXXX/X na LV č. XXXX, ktorú nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 26. 06.
2007 od Autoškoly ALFA s.r.o., Nové Zámky a táto nehnuteľnosť nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa
19. 02. 2001 od Slovenskej republiky, zastúpenej Okresným úradom Nové Zámky. Na tejto parcele

sa nachádza bufet BISTRO, ktorého výstavba bola realizovaná odporcom v 1. rade ako prístavba
administratívnej budovy súp. č. XXXX, vedenej na LV č. X kat. úz. J. L., postavenej na parc. č. 5451/2,
ktorej súčasným vlastníkom je odporca v 3. rade. Odporca v 1. rade túto prístavbu uskutočnil bez
stavebného povolenia so súhlasom predchádzajúceho vlastníka administratívnej budovy Slovenského
zväzu vojakov v zálohe Bratislava (ďalej len „SZVVZ“), nikdy však nebol vlastníkom tejto stavby a
podnikanie v nej ukončil v roku 2000. Rozhodnutím Mesta Nové Zámky, stavebného úradu zo dňa 05.

08. 2004 č. 13616/2003/2004-05-Sa bolo SZVVZ nariadené odstránenie tejto prístavby z dôvodu, že
stavba bola realizovaná na cudzom pozemku a bez stavebného povolenia, pričom rozhodnutím KSÚ
Nitra zo dňa 19. 10. 2004 č. 2004/00571-002 bolo toto rozhodnutie zrušené a vec mu bola vrátená
na nové konanie. Následne rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2005 stavebný úrad konanie o odstránenie
predmetnejstavbyprerušildodobyusporiadaniaobčianskoprávnychvzťahovmedzivlastníkomstavbya
vlastníkom pozemku a právneho predchodcu navrhovateľa odkázal na usporiadanie občianskoprávnych

vzťahov na súd. Opierajúc sa o ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 88 ods. 1 Stavebného
zákona mal za to, že navrhovateľovi, do vlastníckych práv ktorého odporca v 3. rade neoprávnenezasahuje, je potrebné poskytnúť súdnu ochranu, pretože bez nej nemôže bez obmedzenia svoje právo
realizovať, keďže odporca v 3. rade ho v ňom obmedzuje, i keď tento stav nezavinil. V tejto súvislosti
poukázalnato,žestavbabufetuječiernoustavbou,postavenouvrozporesozákonom,ktoráobmedzuje

navrhovateľa ako vlastníka pozemku v jeho vlastníckom práve a pokiaľ navrhovateľovi stavebný úrad
neposkytol dostatočnú a primerane rýchlu ochranu jeho vlastníctva, musí tak urobiť súd, keďže naviac
je aj v rozpore s dobrými mravmi, aby k takémuto obmedzeniu vlastníctva dochádzalo. Dôvodil, že tento
záver nemôže spochybniť skutočnosť, že navrhovateľ sa vlastníkom pozemku pod bufetom stal až po
dokončení tejto stavby, ani to, že odporca v 3. rade nehnuteľnosť kúpil už s existujúcou čiernou stavbou,

pretože obaja vstúpili do všetkých práv a povinností svojich právnych predchodcov a to aj pokiaľ ide
o znášanie dôsledkov ich predchádzajúceho konania, ktoré bolo v rozpore so zákonom. Pokiaľ teda
navrhovateľ je proti tomu, aby na jeho pozemku stála stavba, na ktorú súhlas nedal, nie je v súlade
s dobrými mravmi, aby tam naďalej existovala. Návrh navrhovateľa preto voči odporcovi v 3. rade
považoval za dôvodný. Pokiaľ ide o odporcov 1. a 2. rade, voči nim návrh zamietol z dôvodu, že títo
nie sú v spore pasívne legitimovaní, keďže nebol preukázaný žiaden ich vlastnícky alebo iný vzťah k

predmetnej stavbe, pre ktorý by im mohla byť uložená povinnosť stavbu odstrániť. Odporkyňa v 2. rade
bola iba prevádzkovateľka bufetu a odporca v 1. rade síce stavbu realizoval, avšak nie vo svojom mene,
ale na základe splnomocnenia predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti. O trovách konania odporcov
v 1. a 2. rade, ktorí mali v konaní úspech, rozhodol podľa § 150 OSP tak, že im právo na náhradu trov
konania nepriznal z dôvodu, že si toto právo neuplatnili a naviac im žiadne trovy v konaní nevznikli. V

konaní neúspešného odporcu v 3. rade zaviazal v zmysle § 142 ods. 1 OSP zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eura a z trov
právneho zastúpenia, ktorých výšku určil podľa § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 345,13 eura.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol odporca v 3. rade, domáhajúc sa ním jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu, že vec nesprávne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Nestotožnil sa s tvrdením uvádzaným navrhovateľom v jeho podaní, že odporcov v 1. a 2. rade alebo
i jeho vyzval na odstránenie stavby a pokúsil sa vec riešiť formou dohody. V tejto súvislosti poukázal
na to, že rozhodnutím Mesta Nové Zámky zo dňa 05. 08. 2004 bolo nariadené vlastníkovi stavby,

ktorý v tom čase bol SZVVZ odstrániť prístavbu v lehote do 3 mesiacov, ktoré rozhodnutie však bolo
Krajským stavebným úradom v Nitre zrušené a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie z
dôvodu, že Stavebný úrad v Nových Zámkoch mal postupovať podľa § 137 Stavebného zákona a
pokúsiť sa o dosiahnutie dohody medzi vlastníkom stavby a pozemku, na základe čoho stavebný úrad
svojim rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2005 konanie prerušil a odkázal navrhovateľa na súd. Navrhovateľ

až po uplynutí takmer 6 rokov si svoje vlastnícke práva uplatnil na súde, pričom počas tejto doby
došlo k závažnej zmene pomerov, v dôsledku čoho nie sú dané podmienky na predmetné konanie a
rozhodnutie stavebného úradu nie je aktuálne. V dôsledku prevodov sporom dotknutých nehnuteľností
sa totiž nejedná o totožných účastníkov konania. Poukázal tiež na vyjadrenie odporcu v 1. rade,
ktorý uviedol, že stavbu bufetu realizoval so súhlasom vtedajšieho vlastníka administratívnej budovy,

nešlo o samostatnú stavbu, ale o rekonštrukciu už existujúcej stavby a vlastníkom pozemkov bol štát.
Naviac pri kúpe administratívnej budovy bol zo strany predávajúceho ESPRITT, s.r.o. informovaný,
že majúci sa odstrániť objekt je súčasťou prevádzanej nehnuteľnosti, ktorý v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy slúžil ako vstupná časť do administratívnej budovy, s ktorou je stavebne prepojený. Mal za
to, že v prípade odstránenia tejto stavby vznikne na administratívnej budove veľký stavebný otvor,

z ktorého dôvodu by nevedel zamedziť škodám na administratívnej budove a naviac bude musieť
vynaložiť nemalé finančné prostriedky na jej stavebné uzatvorenie. I keď v konaní navrhoval na tieto
skutočnosti vykonať dokazovanie výsluchom pôvodného majiteľa predmetnej administratívnej budovy,
ako i štatutárnej zástupkyne ESPRITT, s.r.o. a vykonať ohliadku nehnuteľností, bez ktorého dokazovania
niejemožnévecobjektívneposúdiťaspravodlivorozhodnúť,tietodôkazynebolirealizované,čoprispelo

k nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Záver súdu prvého stupňa, že sa jedná o čiernu stavbu,
ktorú je potrebné odstrániť, preto označil za predčasný.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrením k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že výsledkami vykonaného

dokazovania bolo nepochybne preukázané, že stavba bufetu BISTRO postavenom na parc. č. 5451/7
je stavbou nezákonnou - čiernou stavbou, pretože jej postaveniu nepredchádzalo žiadne stavebné
povolenie a ani žiadne stavebné konanie. Pokiaľ i odporca v 1. rade ako autor tejto stavby mal súhlas
na jej postavenie od SZVVZ Bratislava, tento súhlas mu bol vydaný s tým, že si vyžiada príslušnéstavebné povolenie, o ktoré však nežiadal, ani mu nikdy nebolo vydané. Mal za to, že odporca v 3.
rade, keď odkupoval nehnuteľnosti na G. ul. XX v J. L., sa mal presvedčiť v rámci kúpnej zmluvy čo
odkupuje, aké stavebné nehnuteľnosti sú legálne postavené a pokiaľ mu predajca zatajil, že bufet nie je

legálnou súčasťou kúpenej nehnuteľnosti, ide o právny vzťah medzi odporcom v 3. rade a predávajúcim.
Spochybnil tvrdenie odporcu v 3. rade, že odstránením stavby bufetu vznikne otvor na budove, pretože
pôvodný vstup do administratívnej budovy bol z bočnej strany, ktorý zamuroval sám odporca v 3. rade.
Uzavrel preto, že súd prvého stupňa podrobne vyhodnotil všetky dôkazy a dospel k zákonnému záveru,
že stavba bufetu je postavená bez povolenia a teda načierno.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu
v 3. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že jeho
odvolanie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa ako vlastníka parc. č. 5451/7 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 899 m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. J. L., ktorým sa po pripustení jeho
zmeny uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 04. 11. 2011 č.k. 13C/197/11-33 voči odporcom v
1.-3. rade domáha v zmysle § 135c OZ uloženia im povinnosti odstrániť na svoje náklady na tejto
nehnuteľnosti sa nachádzajúci bufet BISTRO o výmere 35 m2 z dôvodu, že ide o nepovolenú stavbu

vybudovanú na cudzom pozemku. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa voči odporcom v 1. a 2.
rade návrh navrhovateľa zamietol a nepriznal im právo na náhradu trov konania. Pre absenciu odvolania
účastníkov konania v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a predmetom
odvolacieho konania takto zostala len odvolaním napadnutá vyhovujúca časť, ktorou bola odporcovi
uložená povinnosť na svoje náklady odstrániť bufet BISTRO a na ňu nadväzujúci výrok o náhrade trov

konania, ktorým bol odporca v 3. rade zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
444,63 eura na účet jeho právneho zástupcu.

Podľa § 135c ods. 1-3 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže
súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil

(ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno,
ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa ust. § 135c OZ je konaním, v ktorom z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi a v ktorom preto súd nie je viazaný
návrhmi účastníkov (§ 153 ods. 2 OSP); pokiaľ súd dospeje k záveru, že navrhovateľom požadované
vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi aj iným spôsobom vyplývajúcim z
§ 135c OZ.

Podstata neoprávnenej stavby z hľadiska občianskoprávnej úpravy spočíva v tom, že niekto stavia na
cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci mu na cudzom pozemku stavbu
zriadiť. Pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je preto rozhodujúce, či stavebník mal alebo nemal
stavebné povolenie a tiež nie je rozhodné ani vydané kolaudačné rozhodnutie. Od neoprávnenej stavby

je preto treba rozlišovať nepovolenú stavbu podľa príslušných administratívnych predpisov, t.j. stavbu
vybudovanú bez príslušného povolenia alebo s nedodržaním ustanovení stavebných predpisov, ktoré
otázky upravuje správne právo, za porušenie ktorých môže príslušný stavebný úrad uložiť sankcie.
Významné pre posúdenie, či ide o neoprávnenú stavbu, je preto len to, či pre zriadenie stavby mal
jej stavebník v čase jej zriadenia občianskoprávny titul. V prípadoch, keď stavebník staval a mal

občianskoprávny titul ku stavbe, ktorý nebol časovo obmedzený, ale toto jeho právo zanikne, Občiansky
zákonník a ani iný právny predpis riešenie týchto prípadov neponúka. Vlastnícke práva ku stavbe
a pozemku zostávajú odlišné (neplatí princíp superficies solo cedit), sú rovnocenné, navzájom si
konkurujúce a žiadne z nich nemožno označiť za právo silnejšie; vo vzťahu k právu vlastníka stavby
práve preto, že v dobe výstavby mohol objektívne očakávať, že do budúcna nebude konfrontovaný so

stratou občianskoprávneho oprávnenia mať stavbu na cudzom pozemku. Ani po zániku tohto práva sa
nejedná o tzv. neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c OZ, pretože charakter stavby ako neoprávnenej
je spojený s neexistenciou občianskoprávneho titulu v dobe, keď je stavba vykonávaná. Inými slovami
povedané, pokiaľ v dobe vzniku stavby ako veci v právnom slova zmysle nejde o tzv. neoprávnenústavbu, skutočnosti, ktoré nastanú neskôr už aplikáciu ustanovení o tzv. neoprávnenej stavbe nemôžu
založiť. Znamená to potom, že ak stavebník zriadil na cudzom pozemku stavbu, pričom mal časovo
neobmedzené právo mať na tomto pozemku stavbu a toto právo neskôr zaniklo, nemôže sa vlastník

pozemku domáhať odstránenia tejto stavby a to ani pri prípadnej zmene vlastníckych práv, či už na
strane vlastníka pozemku, alebo stavby.

Od vyššie popísanej situácie je však potrebné odlíšiť prípady, kedy stavebník v dobe stavby mal
občianskoprávny titul k jej zriadeniu, ale jeho oprávnenie bolo časovo obmedzené alebo o prípad,

kedy vedel alebo vedieť mohol a mal, že jeho právo stavby je len dočasné. Dočasné právo mať na
cudzom pozemku stavbu sa totiž nemôže premeniť na trvalé právo, a preto po uplynutí dohodnutej
doby je stavebník povinný stavbu odstrániť. Stavba však ani po zániku práva mať ju na cudzom
pozemku umiestnenú, nie je stavbou neoprávnenou v zmysle § 135c OZ, keďže v dobe jej výstavby
občianskoprávny titul existoval, a preto právny režim v takomto prípade nie je možný riešiť postupom
podľa § 135c OZ. Táto úvaha vychádza z toho, že pokiaľ stavebník vedel, alebo z okolností musel vedieť,

že jeho oprávnenie mať stavbu na pozemku zanikne, možno ako jediný spôsob riešenia pripustiť len
odstránenie stavby, ktorého sa vlastník pozemku môže domôcť podľa ust. § 126 ods. 1 OZ. Prípady
výnimočnej tvrdosti odstránenia stavby sú naviac potom riešiteľné prostredníctvom § 3 ods. 1 OZ.
Naviac, za stavu preukázateľnej existencie neoprávnenej stavby podľa ustálenej judikatúry súd pri
rozhodovaní o jej odstránení prihliada najmä na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by

odstránením stavby vznikla, či vlastník stavby túto užíva, aký je rozsah zastavaného pozemku, ako aj
na to, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Súd taktiež musí porovnať hospodársku
a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla, so záujmom na jej ďalšom využití; prihliadne tiež na
dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, a
pokiaľ vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, tiež k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula.

V súdenej veci z hľadiska skutkového stavu niet sporu o tom, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti
v kat. úz. J. L., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 5451/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
899 m2, ktorú nadobudol darovacou zmluvou zo dňa 15. 05. 2007 od Autoškoly ALFA s.r.o., so sídlom
Nové Zámky, G. XX v znení jej dodatku zo dňa 26. 06. 2007 a ktorej vklad bol povolený Správou katastra

Nové Zámky dňa 26. 06. 2007 pod č. V 2786/07. Darca Autoškola ALFA s.r.o. ako právny predchodca
navrhovateľatútonehnuteľnosťnadobudolkúpnouzmluvouč.2/2001-OFodpredávajúcehoSlovenskej
republiky - Okresný úrad v Nových Zámkoch uzatvorenou jej účastníkmi v zmysle zák. č. 278/1993 Z.z.
o správe majetku štátu dňa 19. 02. 2001, ktorej vklad bol povolený dňa 09. 07. 2001 pod č. V 2146/01.
Predmetom prevodu podľa tejto zmluvy bola parc. č. 5451/7 - zastavaná plocha o výmere 1038 m2,

zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. J. za dohodnutú kúpnu cenu 400.000,-Sk s tým, že kupujúci prehlásil,
že stav prevádzanej nehnuteľnosti je mu známy a túto preberá v takom stave, v akom sa nachádza ku
dňu podpisu zmluvy, pričom s jej stavom sa oboznámil ohliadkou na mieste samom. Rovnako tak niet
pochybností, že navrhovateľom označená majúca sa odstrániť stavba - bufet BISTRO, nachádzajúci
sa v J. L., na G. ul. č. XX, je prístavbou administratívnej budovy súp. č. XXXX, postavenej na parc.č.

5451/2, zapísanej na LV č. X v kat. úz. J. na mene odporcu v 3. rade v celosti. Odporca v 3. rade uvedenú
administratívnu budovu nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 25. 02. 2010 od predávajúceho ESPRITT,
s.r.o., so sídlom Nové Zámky, J. Kráľa č. 3651/17 ako výlučného vlastníka, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra Nové Zámky pod V 759/2010. Rozhodnutím Mesta Nové Zámky zo dňa 05. 08. 2004
č.s. 13616/2003/2004-05/h-Sa bolo vlastníkovi stavby Slovenskému zväzu vojakov v zálohe Bratislava

nariadené odstránenie stavby administratívna budova - prístavba na G. ul. č. XX, J. L. parc. č. 5451/7
kat. úz. J. L. z dôvodu, že prístavba bola realizovaná na cudzom pozemku a bez stavebného povolenia.
Na odvolanie vlastníka stavby rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 19. 10. 2004
č. 2004/00571-002 bolo označené rozhodnutie Mesta Nové Zámky zrušené a vec mu bola vrátená na
nové konanie a rozhodnutie, keďže stavebný úrad mal postupovať podľa § 137 Stavebného zákona

a pokúsiť sa o dosiahnutie dohody medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku a v prípade, že k
takejto dohode nedôjde, odkázať vlastníka pozemku na súd a konanie prerušiť. Následne rozhodnutím
Mesta Nové Zámky zo dňa 07. 03. 2005 bolo konanie o nariadenie odstránenia stavby prerušené po
tom, čo na ústnom konaní dňa 22. 02. 2005 nedošlo k dohode medzi účastníkmi konania a to až do doby
usporiadania občianskoprávnych vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku právoplatným

rozhodnutím súdu.

V súdenej veci súd prvého stupňa svoje vyhovujúce rozhodnutie voči odporcovi v 3. rade právne oprel
o ust. § 126 ods. 1 OZ a dôvodnosť jeho aplikácie vyvodil zo zistenia, že prístavbu bufetu realizoval sosúhlasom vtedajšieho vlastníka budovy Slovenského zväzu vojakov v zálohe odporca v 1. rade, pričom
stavba bola postavená na pozemku patriacom vlastnícky inému subjektu (právnemu predchodcovi
navrhovateľa) bez jeho súhlasu a bez stavebného povolenia, a teda ide o čiernu stavbu postavenú v

rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Učinil tak napriek tomu, že navrhovateľ sa svojim návrhom
domáha odstránenia prístavby výlučne ako neoprávnenej stavby zriadenej na cudzom pozemku, v
dôsledku čoho bolo povinnosťou súdu prvého stupňa dôvodnosť návrhu navrhovateľa posúdiť prioritne
podľa ust. § 135c OZ a to zo všetkých zhora popísaných hľadísk. Súd prvého stupňa však zrejme ani z
pohľadu tejto právnej úpravy vec neposudzoval, resp. z dôvodov jeho rozhodnutia to nevyplýva, keď v

tomto smere odôvodnenie rozsudku neposkytuje žiadnu právnu argumentáciu. Tým svoje rozhodnutie
založil na nesprávnom právnom názore a z tohto dôvodu následne ani nevykonal dokazovanie potrebné
pre bezpečné ustálenie skutkového stavu pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa voči odporcovi
v 3. rade. Pokiaľ neoprávnenosť stavby bufetu založil na zistení, že k stavbe bufetu nebolo vydané
stavebné povolenie, samotná táto skutočnosť ako plynie z vyššie podaného právneho rozboru, nie je
pre klasifikáciu stavby ako stavby neoprávnenej rozhodujúca. Nepreskúmateľná je tiež jeho konštatácia,

že prístavba bola postavená bez súhlasu v čase jej výstavby vlastníka pozemku, keď tento svoj záver
nepodporil ani len uvedením, ktorý subjekt bol v tej dobe jeho vlastníkom. Súd prvého stupňa takto vo
svojom rozhodnutí neposkytol presvedčivú odpoveď na otázku zásadného významu, ktorá je v tomto
konaní určujúcou a to či bufet BISTRO je neoprávnenou stavbou, a preto i jeho ďalšie závery je potrebné
hodnotiť ako predčasné a založené na neúplných skutkových zisteniach.

Ako už bolo vyššie konštatované, pre posúdenie, či ide o neoprávnenú stavbu, je rozhodné len to, či
stavebník v čase stavby mal právo túto zriadiť na cudzom pozemku (či už bez časového obmedzenia
alebo s časovým obmedzením). Pre účely tohto konania s ohľadom na skutočnosť, že od doby
zriadenia došlo aj k viacnásobnej zmene vlastníckych vzťahov, či už k majúcej sa odstrániť stavbe,

ako i k pozemku, na ktorom sa nachádza, bude preto potrebné nad akúkoľvek pochybnosť ozrejmiť
vlastnícke vzťahy a tiež i užívacie vzťahy k dotknutým nehnuteľnostiam v čase zriadenia bufetu, na účel
ktorého sú doposiaľ v spise obsiahnuté listiny nepostačujúce. Tento cieľ však je možné dosiahnuť až
po predchádzajúcom zistení, v ktorom období došlo k realizácii prístavby a v akom rozsahu. Obsah
spisu totiž napovedá, že odporca v 1. rade už od roku 1997 mal zriadenú prevádzku bufet BISTRO v

administratívnej budove, v tej dobe vlastnícky patriacej Slovenskému zväzu vojakov v zálohe, so sídlom
Bratislava, Hradská 79, od 16. 07. 2005 pod názvom Slovenský zväz vojakov v zálohe a športovo-
branných aktivít (ďalej len „SZVZ“). Prevádzka odporcu v 1. rade bola so súhlasom vlastníka budovy
rozšírená o prístavbu, pričom podľa prípisu SZVZ zo dňa 26. 10. 2001 (č.l. 70-71 spisu) súhlas k
umiestneniu prevádzky vydalo Mesto Nové Zámky a vlastník budovy SZVZ vstúpil i do rokovaní s

Okresným úradom Nové Zámky, v ktorého správe bola i parc. č. 5451/1, na ktorej sa táto prístavba
nachádzala. Naviac, podľa vyjadrenia samotného odporcu v 1. rade v podstate išlo len o rekonštrukciu
pôvodne prenajatých priestorov, čomu by nasvedčovala i jeho žiadosť zo dňa 05. 02. 2000 adresovaná
SZVZ (č.l. 64 spisu), ktorou žiadal o povolenie stavebných úprav v prenajatých priestoroch a to o
preloženie vchodových dverí do hlavnej budovy, zamurovanie starého vchodu, posunutie priečky a

zvýšenie izolácie priestorov bufetu dôvodiac, že sa jedná o drobné stavebné úpravy, ktoré nevyžadujú
stavebné povolenie. Na rozdiel od toho však už dňa 29. 06. 2004 do zápisu pred MsÚ v Nových
Zámkoch odporca v 1. rade uviedol, že zrealizoval prístavbu k administratívnej budove, ktorá slúžila
na rozšírenie priestorov BISTRA pri rozmeroch prístavby 10,5 m x 2,95 m x 3,75 m. V spise sa taktiež
nachádza pozvánka (č.l. 72 spisu) na slávnostné otvorenie novej budovy OV Zväzarm na deň 23.

01. 1965, ktorej súčasťou je i grafické znázornenie budovy, podľa ktorého už v uvedenom roku na
boku tejto budovy sa nachádza prístavba, obdobne ako je tomu na fotkách založených v spise na
č.l. 69, zachytávajúcich súčasný stav administratívnej budovy s prístavbou. Vznikajú tak pochyby o
tom, či existujúca prístavba bola zriadená ako stavba výlučne až odporcom v 1. rade alebo došlo len
odporcom v 1. rade k rekonštrukcii stavby už existujúcej. Až na základe dokazovania doplneného v

tomto smere zadovážením dostupnej dokumentácie SZVZ, Mesta Nové Zámky, Okresného úradu Nové
Zámky, v listine označených geometrických plánov, spisu Mesta Nové Zámky, týkajúceho sa nariadenia
odstránenia stavby, ako i súdneho spisu, v ktorom sa riešila otázka neplatnosti kúpnych zmlúv a na ktoré
poukazuje vo svojom rozhodnutí i Krajský stavebný úrad v Nitre, ako i vykonaní ďalších, účastníkmi
konania navrhnutých dôkazov a vypočutí svedkov (najmä zástupcu SZVZ) bude možné prijať záver, či

ide o stavbu neoprávnenú alebo daná stavba tento charakter nemá. V následnosti na prijatý záver potom
bude možné vyhodnotiť, pod ktorú zákonnú úpravu je potrebné danú vec podriadiť a vyvodiť z toho i
tomu zodpovedajúce právne závery.Záverom odvolací súd len poznamenáva, že námietka odvolateľa, týkajúca sa nesplnenia podmienok
pre začatie konania s poukazom na okolnosť, že odporca v 3. rade nebol účastníkom konania pred
stavebným úradom, je bez právneho významu, keďže vlastníkovi pozemku v zmysle § 135c OZ prislúcha

právo návrhom na súde sa domáhať odstránenia stavby, ktorú iný zriadil na jeho pozemku bez právneho
dôvodu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. h/ OSP zrušil v odvolaním napadnutých častiach, t.j. vo vzťahu k odporcovi v 3. rade, keď súd

prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 226 OSP) doplní dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne,
vyporiadajúc sa i so všetkým námietkami odvolateľa. Zároveň rozhodne i o trovách celého konania,
vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.