Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 9, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76S/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200173
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6022200173.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej
veci žalobcu: GENERAL TRUCKING, a.s., so sídlom ul. SNP 151, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36
037 940, právne zastúpený: JUDr. Viera Nováková, advokátka, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 45 026 556, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom

Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100209657/2022 zo dňa 01.02.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 4. apríla 2022 bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici prostredníctvom portálu ÚPVS podaná

žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100209657/2022
zo dňa 1. februára 2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č.
101460538/2021zodňa10.augusta2021,ktorýmbolžalobcovivzmysle§68ods.5zákonač.563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisovvyrubenýrozdieldanevsume70695,61Eurnadanizpríjmovprávnickejosobyzazdaňovacie
obdobie roka 2016.

2. Podanou správnou žalobou žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal
správnej žalobe odkladný účinok. Návrh odôvodnil tým, že výkon rozhodnutia orgánu verejnej správy,
a teda následná daňová exekúcia znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie a výkonu
podnikateľskej činnosti žalobcu. Poškodzuje denný chod a výkon podnikateľskej činnosti žalobcu,

nakoľko ohrozuje žalobcu na dôveryhodnosti vo vzťahu k obchodným partnerom a zároveň spôsobuje
žalobcovi nevyčísliteľnú škodu. Žalobca je spoločnosť spolupracujúca aj so zahraničnými partnermi, v
prípade, ak bude žalobca vedený v zozname dlžníkov finančnej správy, obchodní partneri a zákazníci
stratia voči nemu dôveru a budú mu hroziť odstúpením od doteraz zabehnutých, začínajúcich i
prebiehajúcich obchodných aktivít. Z väčšiny zmluvných vzťahov s obchodnými partnermi vyplýva, že v
prípade nemožnosti plnenia zo strany žalobcu ako dodávateľa služieb, sú obchodní partneri oprávnení

odstúpiť od zmluvy o dodaní služieb. Keďže sa jedná o čerstvé informácie, reagujú obchodní partneri
zatiaľ len telefonicky, v budúcnosti je však možné očakávať aj ich písomné stanovisko. Ďalej žalobca
uviedol, že výkon rozhodnutia orgánu verejnej správy a následná daňová exekúcia by následne viedla
k vzniku druhotnej platobnej neschopnosti žalobcu, kedy žalobca nebude disponovať prostriedkami na
výplatu miezd, odvodov a daní a ohrozí sa tak schopnosť žalobcu zamestnávať 62 osôb v trvalom
pracovnom pomere. V neposlednom rade ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k

štátu, čo žalobca konkretizoval zaplatenými pohľadávkami na daň z príjmu právnických osôb v roku 2021
a k 31.3.2022 vo výške 84 477,51 Eur, zaplatenou daňou zo závislej činnosti v roku 2021 a k 31.3.2022vo výške 66 684,55 Eur, vyplatenými mzdami zamestnancom v roku 2021 a k 31.3.2022 vo výške 689
174,00 Eur, uhradenými odvodmi do Sociálnej poisťovne v roku 2021 a k 31.3.2022 vo výške 305 926,10
Eur a uhradenými odvodmi do zdravotných poisťovní v roku 2021 a k 31.3.2022 vo výške 122 432,10

Eur. Taktiež mu bude znemožnená spolupráca s platobnými ústavmi - bankami, kedy by stratil možnosť
žiadaťoúveryavyužívaťďalšieslužbypotrebnénachodspoločnosti.Následkytýchtoskutočnostísťažia
žalobcovi plnenie záväzkov a povinností, poškodia jeho dobré meno, a tak predstavujú škodu, ktorá
je momentálne ťažko vyčísliteľná ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto
konania. Táto situácia sťažuje žalobcovi plnenie záväzkov a povinností vo vzťahu k iným subjektom a

zároveňpoškodzujedobrémenožalobcu,,ktorésibudujedlhodobo,tiežznemožňujemuzúčastňovaťsa
verejných súťažných konaní. V závere žalobca uviedol, že všetky vyššie uvedené argumenty (uvedené
len príkladmo, nakoľko nemožno vymenovať všetky dôsledky) preukazujú skutočnosť, že žalobcovi
hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda a mnoho iných nenapraviteľných následkov,
pričom odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že tento
návrh nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom
správcudanebyhrozilažalobcovizávažnáujma,značnáhospodárskaškodačifinančnáškoda,závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je možné
priznať správnej žalobe odkladný účinok. Ďalej žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici

návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo

opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh

podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil
skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil, že výkon rozhodnutia v podobe možnej

daňovej exekúcie poškodí denný chod žalobcu a výkon jeho podnikateľskej činnosti. Uvedenie žalobcu
v zozname daňových dlžníkov ohrozí jeho dôveryhodnosť a dobré meno, kedy v dôsledku straty
obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať prostriedkami na výplatu miezd, odvodov
a daní, znemožní mu komunikáciu s bankami, ohrozí reálnu možnosť plniť si povinnosti voči štátu,kde následok týchto skutočností predstavuje pre žalobcu škodu, ktorú možno v danom štádiu ťažko
presne vyčísliť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe neuviedol konkrétnu škodu alebo ujmu, ktorá by v dôsledku výkonu správnou žalobou

napadnutéhorozhodnutiahrozila,keďsámuvádza,žeprípadnúškodumožnolenťažkovyčísliť.Žalobca
neosvedčil, že by ním tvrdená škoda alebo ujma mala charakter značnej škody, prípadne že by mal
nastať iný závažný následok. Dôvody uvedené žalobcom sú všeobecné a nekonkrétne.

10. Žalobcom predložená účtovná závierka za rok 2020 a v nej obsiahnuté údaje o majetku žalobcu

nesvedčia o žalobcom tvrdenom následku, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,
ktorým správca dane určil žalobcovi na úhradu rozdiel dane v sume 70 695,61 Eur na dani z príjmu
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016, by skutočne mohol mať za následok značnú
finančnú alebo značnú hospodársku ujmu. Žalobca neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky
skutočne hrozia. Tieto následky by mali mať konkrétne a nielen hypotetické dopady na podnikanie
žalobcu. Zo žalobcom predloženej účtovnej závierky, nemožno určiť výsledok hospodárenia za účtovné

obdobie roku 2020.

11. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené
v § 185 písm. a) SSP hrozia. Žalobca musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné
dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej

veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť,
že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, a teda zaplatenie vyrubeného
rozdielu dane 70695,61 Eur, by malo taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval
závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný závažný následok.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že
preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To,
že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

13. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným
dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť

jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o
tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon
rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm.
a)SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo
namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je

tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.

14. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli
nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej
exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je.

15. Správny súd poznamenáva, že daňová exekúcia je osobitným konaním orgánu verejnej správy,
v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad
daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v
rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou

ochranou daňového subjektu - žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.

16. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné

ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.17. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci

nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).