Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 13, 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Er/634/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205716
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Norbert Halas
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8814205716.2

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s.,
Michalská 16, 81103 Bratislava I, ICˇO: 35838825 zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
Michalská 14, 81103 Bratislava I, ICˇO: 47255706, advokát proti povinnému: Q. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H.Ý. D. XXX o vymoženie 1.835,25 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom Mgr. Borisom
Halásom, Exekútorsky úrad Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 4881/2014 z a m i
e t a .

II. Súd námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie o d m i e t a .

III. Návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade

právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z
a m i e t a.

IV.NávrhoprávnenéhonapodanienávrhunazačatiekonaniaosúladeprávnychpredpisovnaÚstavnom
súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23.07.2014
začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie 1.835,25 eur s príslušenstvom.

2. Súdny exekútor vydal dňa 22.06.2020 Upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 4881/2014
(ďalej uvádzané aj len ako „UoZSE“), ktorým oprávneného upovedomil, že došlo k zastaveniu starej
exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Vydaným UoZSE súdny
exekútor súčasne vyzval oprávneného, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy
starej exekúcie vo výške 42 eur (paušálne trovy vo výške 35 eur zvýšené o DPH vo výške 7 eur).

3. Proti UoZSE, ktoré bolo oprávnenému doručené dňa 26.06.2020, podal oprávnený Námietky zo
dňa 23.07.2020. Oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie žiadal

preveriť a potvrdiť totožnosť subjektu oprávneného v tomto konaní, nakoľko pohľadávky vymáhané
prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu
na náhradu paušálnych trov starej exekúcie, boli predmetom postupovania na tretiu osobu a to ešte
pred prijatím zákona č. 233/2019 Z.z. Zároveň namietal, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so
zákonom, pretože ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do siedmich
dní odkedy sa exekútor dozvedel skutočnosti rozhodujúce pre zápis alebo maximálne do 30.6.2016,

upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je
nepreskúmateľné a z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, prečo vôbec došlo kzastaveniu a aké úkony súdny exekútor vykonal. Súčasťou námietok proti upovedomeniu o zastavení
starejexekúciebolajnávrhnaprerušeniekonaniavsúvislostispodnetomnapodanienávrhunakonanie
pred Ústavným súdom SR o súlad právnych predpisov zo strany súdu podľa § 125 ods. 1 Ústavy SR.

Oprávnený namietal rozpor zákona č. 233/2019 Z.z. s ustanoveniami čl. 20 ods. 1,4 a 5 Ústavy SR, čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ.
Poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie vlastníckeho práva, vylúčenú
súdnu ochranu

4. K námietkam oprávneného súdny exekútor uviedol, že neeviduje Zmluvu o postúpení pohľadávky
na tretiu osobu a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného. Exekučné
konanie bolo zastavené v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z., pretože
uplynula rozhodná doba. Spolu s podanými námietkami predložil súdu Indikatívnu informáciu z
Centrálneho registra exekúcií.

5. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), proti inému než
tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí
označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza

k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania
povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť
doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie
zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto
skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie

sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu
účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

6. Podľa § 233a Exekučného poriadku, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom
2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

7. Podľa § 1 ods. l ZoUNEK, tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred
1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“)
a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).

8. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,

b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;

na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

10. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,
b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú

vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel

hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno
usporiadaťpodľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

11. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

12. Podľa § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku,

platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

13. V zmysle § 4 ods. 2 ZoUNEK rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o
a) námietkach proti starej exekúcii,
b) zastavení starej exekúcie,

c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí,
d) vylúčení veci zo starej exekúcie,
e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka
exekučného konania povolí,
f) schválení príklepu,

g) schválení rozvrhu výťažku.

14. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v

strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

15. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje:
a) označenie oprávneného a povinného,
b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu,

c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi,
d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu
zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú,
e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného,
f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov,

náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty;
ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú,
g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením
starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje,
h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení

starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.

16. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému
najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorás
a zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor

oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

17. V zmysle § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora,
ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a
paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška

paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

18. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy

uplatňuje.19. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej
neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom.
Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje (§ 6 ods. 3 ZoUNEK).

20. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému
zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú
exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

21. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

22. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.

Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

23. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK, exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí
námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné

konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného
konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.

24. Súd má za preukázané, že súdny exekútor vydal dňa 06.05.2020 Upovedomenie o zastavení starej
exekúcie, ktoré doručil oprávnenému. Oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení starej

exekúcie dňa v zákonnej lehote.

25. Súd po preštudovaní súdneho spisu, preskúmaní námietok oprávneného a vyjadrenia súdneho
exekútora dospel k záveru, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie
nie sú dôvodné, a to z nasledovných dôvodov:

26.Okruhúčastníkovexekučnéhokonaniajevymedzenývustanovení§37ods.1Exekučnéhoporiadku,
podľa ktorého sú účastníkmi konania oprávnený a povinný. V praxi však nemožno vylúčiť prechod
alebo prevod práv, resp. povinností z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu. Z § 37
ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že ak došlo k zmene oprávneného alebo povinného v dôsledku

prechodualeboprevodupráv,prípadnepovinnostízexekučnéhotitulu,tátozmenamusíbyťdeklarovaná
právoplatným rozhodnutím exekučného súdu. Z obsahu spisu bolo zistené, že v tejto exekučnej veci
nebol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného a tak súd
nemohol o tejto zmene rozhodnúť. Z daného potom jednoznačne vyplýva, že oprávneným v predmetnej
exekúcii je spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. a súdny exekútor túto spoločnosť v upovedomení

o zastavení starej exekúcie správne označil ako oprávneného.

27. Pri preskúmaní upovedomenia v súvislosti s tvrdením oprávneného, že toto neobsahuje opis
skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú, súd zistil, že napadnuté upovedomenie o zastavení starej
exekúcie spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Ako primárny zákonný predpoklad na zastavenie

starej exekúcie zákonodarca stanovil uplynutie rozhodnej päťročnej doby (§ 2 ods. 1 písm. a/ ZoUNEK),
ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,
pokiaľ nebol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona
zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie
vydal súdny exekútor dňa 22.06.2020. V posledných 18 mesiacoch pred týmto dňom nebol dosiahnutý

žiaden výťažok. Napadnuté upovedomenie obsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú
a to v znení: „...došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu: podľa § 2 ods. 1 písm. a)
zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pretože uplynula rozhodná doba.“ Upovedomenie obsahuje všetky obligatórne náležitosti
podľa ustanovenia § 5 ZoUNEK. Obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie je taxatívne daný

zákonom a súdny exekútor v ňom nie je povinný uvádzať skutočnosti nad rámec zákona, ako napr. aké
úkonyvpriebehuexekúcievykonal,čizakéhodôvodunevymoholvposledných18mesiacochani15eur.28. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie doručené oprávnenému spĺňa všetky zákonom
stanovené náležitosti, ktoré boli oprávneným namietané, bolo vydané v súlade so zákonom, a preto súd
námietky oprávneného ako nedôvodné zamietol.

29. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, súd zisti, že súdny exekútor si v upovedomení o
zastavení starej exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 42,- eur, pozostávajúce z paušálnych trov
35,- eur a 20 % DPH vo výške 7,- eur. V tejto súvislosti súd uvádza, že zmyslom a účelom prijatia
ZoUNEK bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní

viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval
až do kolízie s princípom istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil
novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom. Za splnenia zákonných predpokladov súdny
exekútor vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie oznámi oprávnenému, že ex lege došlo
k zastaveniu starej exekúcie. V rámci včasného vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie
má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie v

presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že ZoUNEK je vo vzťahu k
Exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak
vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora,
ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť má
oprávnený,nadruhejstranesaneuspokojujeskutočnávýškatrovexekútora,alelenzákonomstanovená

paušálna suma. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex
lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Prípadné porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s
nesplnením povinnosti zapísania všetkých právoplatne neskončených exekúcií do Centrálneho registra
exekúcii v zmysle § 243d ods. 3 Exekučného poriadku zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Pre
úplnosť je však potrebné uviesť, že zapísanie predmetnej exekúcie v Centrálnom registri exekúcii má

súd preukázané.

30. Vzhľadom k vyššie uvedenému sú uplatnené paušálne trovy dôvodné, a preto súd námietky
oprávneného proti paušálnym trovám ako nedôvodné odmietol.

31. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.

32. Podľa § 162 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), súd konanie

preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

33. Podľa § 162 ods. 2 a 3 CSP súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním
uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia

konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

34. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má
možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov.

35. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho
časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie

konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd
záväzný.36. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP na
vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav
konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo

účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP („Súd
konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí
strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania."). Formulácia „súd konanie preruší
aj bez návrhu" vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci

prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou má
v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré
sa súd nedomnieva, že Ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.

37. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o

súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade,
ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s
„prejednávanou vecou", a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a
v prípade, ak „sa súd domnieva", že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a
Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní

podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. „domnieva sa" iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa
práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

38. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za
účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej

republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho
predpisu s Ústavou. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie
návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení
s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy.

39. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18.
októbra 2006: „Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny
predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave,
ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá
návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie §

37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm.
a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom
vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom
návrhu výslovne uviedol, že „Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil
tak z opatrnosti...", čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na

začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho
vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania
podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax
odvolacieho súdu."

40. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom
alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak
k takému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného

na prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore
zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom
podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej
republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. zamietol ako nedôvodný a zároveň ako nedôvodný
zamietol aj návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov

na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. Zákonom č. 233/2019
Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia
zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až
doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastaveniaexekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných
zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím
súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval

zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu
rozpor s Ústavou, prípadne Dohovorom a Protokolom č. 1. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp
deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie
vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku,
ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením

pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené
podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu
a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného
do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom
exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa
nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného

dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci,
oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného
návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku
podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho
poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša

právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore
s Ústavou a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť
ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú
nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona
oprávnený nemá nárok k na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho

poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore
s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor
si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený
znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje
súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou,

naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je
prvkomvnášajúcimdoexekúciíprávnuistotu,hospodárnosťazefektívnenieexekučnýchkonaní,pretože
za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky
a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach.
Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený

namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa
súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade
zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena
exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a
proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Pokiaľ ide

o predĺženie premlčania, tak tiež tu nie je rozpor s ústavou, pretože sa predlžuje premlčacia doba,
ktorá ešte neuplynula a nejde o určenie novej premlčacej doby po uplynutí predchádzajúcej. Okrem
toho táto okolnosť nie je podstatná pre aktuálne rozhodnutie. Rovnako to platí aj o tom, že v prípade
podania nového návrhu na vykonanie exekúcie bude môcť iný exekučný súd znovu posudzovať návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tu súd zdôrazňuje, že takéto ustanovenie nemôže byť v rozpore

s Ústavou, pretože aj v doterajších exekúciách, prebiehajúcich podľa Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017, bolo povinnosťou exekučných súdov skúmať exekučný titul pri udelení poverenia, avšak aj v
ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť a povinnosť súdu ex offo zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie
predložené ako exekučný titul dosiaľ nestalo vykonateľným alebo tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska
exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia neprípustná.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustná sťažnosť.Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie
spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je

sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny
úradník viazaný právnym názorom súdu.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti.