Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 33Sa/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200291
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej

veci žalobkyne: T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX S., právne zastúpená: JUDr. Annou
Gašpercovou, advokátkou, so sídlom R. R. XX, XXX XX S., žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina,
so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo:
UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/5508 zo dňa 08.04.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných
príspevkovnakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaposudkovýchčinností,ŽilinaČíslo:UPS/

US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/5508 zo dňa 08.04.2021 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, Číslo spisu: ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/SOC/2021/28940-50, Číslo záznamu:
2021/61347/Hod zo dňa 03.02.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa m á právo voči žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím Číslo spisu: ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/SOC/2021/ 28940-50, číslo
záznamu: 2021/61347/Hod zo dňa 03.02.2021 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina podľa §
40 ods. 1, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 447/2008 Z. z.) odňal podľa výroku I. s účinnosťou od 01.02.2021 peňažný príspevok
na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je maloletý F. T., narodený
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX S., ktorý poberá pani T. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom W.
XXX/XX, XXX XX S., mesačne vo výške 576,74 eur a jeho výplatu od 01.02.2021 zastavil a vo výroku
II. podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z. odňal preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že vydal lekársky posudok na základe

podnetu č. 2021/23879 zo dňa 19.01.2021, v ktorom bola maloletému stanovená miera funkčnej poruchy
10 %, čím sa maloletý F. T. nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom
k tomu, že zanikli zákonom stanovené podmienky pre vyplácanie peňažného príspevku na opatrovanie,
správny orgán rozhodol o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie od 01.02.2021.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie T. E., matka maloletého T. F., ktorej bol priznaný peňažný
príspevok na opatrovanie maloletého od 01.04.2014 na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Žilina, odboru sociálnych vecí a rodiny číslo spisu: ZA1/OPPNK/SOC/2014/69491, číslo
záznamu: 2014/237431/Hod
zo dňa 01.07.2014, pôvodne vo výške 270,32 eur mesačne, s účinnosťou od 01.04.2014. O odvolaní
T. E. rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/5508 zodňa 08.04.2021 tak, že jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení okrem
iného uviedol, že na základe podnetu na prešetrenie odkázanosti maloletého T. F. pre účely peňažného
príspevku na opatrovanie, doloženia nových lekárskych nálezov (pedopsychiatrická ambulancia - L.. L.

F., L.. T. Q., nefrologická ambulancia - L.. T. B., detská pľúcna ambulancia - L.. B. L.) a zistenia nových
skutočností (Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva - L.. C. F., L.. V. Q., správy z
vyšetrenia 17.07.2020 a 21.08.2020 - L.. et L.. V. W.) posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Žilina, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP
a posudkových činností vydal dňa 19.01.2021 lekársky posudok č. s. 2021/28938, č. z. 2021/23874,

podľa ktorého je miera funkčnej poruchy maloletého T. F. 10 % určenej v zmysle prílohy č. 3, časti
IV.1.a. k zákonu č. 447/2008 Z. z., a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.
nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V citovanom lekárskom posudku nebol
požadovaný peňažný príspevok navrhnutý z dôvodu nesplnenia legislatívnych kritérií. V konkrétnom
prípade posudková lekárka vykonala posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím vzhľadom k tomu, že nemala pochybnosti o správnosti diagnostického

záveru v predloženom lekárskom náleze ako i ďalších doložených odborných lekárskych vyšetrení a
nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. S poukazom
na komplexné vyšetrenie klinickým psychológom zo dňa 21. augusta 2020, kde sú použité viaceré
špecifické metodiky vyšetrení k stanoveniu psychického postihnutia dieťaťa, podľa pozorovania,
dotazníkov, Rorschachovho testu a najmä testu ADOS-2 sa podľa psychológa aktuálne s veľkou

pravdepodobnosťou nejedná o poruchu autistického spektra, dľa testu ADOS-2 vychádza minimálny
stupeň symptómov. V rámci Rorschachovho testu je nápadnejšie vyhýbanie sa emočne podfarbeným
situáciám, obmedzenejšie intrapsychické prežívanie a zapracovanie podnetov, menej psychických
zdrojov na zvládnutie každodenného života - väčšia psychická krehkosť (možná znížená psychická
odolnosť). V rámci toho by bolo vhodné osamostatňovanie T. (bez prítomnosti rodičov) a reálny

tréning sociálnych situácií, účasť na každodenných aktivitách adekvátne vzhľadom k jeho veku. V
súlade s dokladovanými odbornými nálezmi, na základe komplexného psychodiagnostického vyšetrenia
zahrňujúceho pozorovanie, dotazníky, Rorschachov test a test ADOS-2 opätovne prehodnotená miera
funkčnej poruchy, pričom po preštudovaní a zohľadnení všetkých doložených lekárskych nálezov je
stanovená druhostupňovým správnym orgánom miera funkčnej poruchy 10 %. Podľa žalovaného

napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými platnými právnymi
predpismi a nenašlo dôvod pre jeho zmenu alebo zrušenie.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote správnu žalobu žalobkyňa. Poukázala na
skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 4 uvádza, že posudková

lekárska nemala pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predloženom lekárskom náleze ako
i ďalších doložených odborných lekárskych vyšetrení a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo
úplnosť. Ak L.. et L.. W.
vo svojom psychologickom závere vyjadruje neistotu, a to aj napriek použitiu špecifických metodík,
žalobkyňa namieta, na základe akých dôkazov posudková lekárka nemala pochybnosti o správnosti

diagnostického záveru v predloženom lekárskom náleze, keďže posúdenie vykonala bez prítomnosti
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa žalobkyne klinický psychológ vyšetrením zo
dňa 18.12.2020 stanovil diagnostiku maloletého T. na určitosti a nie na pravdepodobnosti aj napriek
tomu, že nie sú dokumentované špecifické metodiky psychologického vyšetrenia k stanoveniu stupňa
postihnutia (boli použité pri diagnostikovaní ochorenia v rokoch pred uznaním T. za osobu ŤZP). Aj

napriek tomu, že diagnóza u maloletého T. bola stanovená viacerými odborníkmi nezávislými od seba,
aj napriek tomu, že posudkoví lekári toho istého ÚPSVaR Žilina zhodnotili na základe predložených
lekárskych správ, že ide o Aspergerov syndróm a že stav je trvalý, posudkový lekár skonštatoval,
na základe správy psychologičky L.. W. zo dňa 21.08.2020, ktorý ani nemožno hodnotiť ako dôkaz,
nakoľko jeho závery nie sú určité, presvedčivé a sú vyvrátené dôkazmi (lekárskymi správami odborníkov,

ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu), že určená miera funkčnej poruchy podľa zdravotného
postihnutia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. je 10 % a nejedná sa o fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, nakoľko miera funkčnej poruchy nie je 50 % a viac. Ak sa správny orgán riadi
platnou legislatívou, tak podľa žalobkyne s poukazom na novelu zákona č. 447/2008 Z. z. účinnou od
01.07.2020, realizovanou zákonom č. 391/2019 Z. z., mal prvostupňový orgán a následne žalovaný

zvýšiť mieru funkčnej poruchy z 50 % minimálne na 90 %, nakoľko táto novela zaradila Aspergerov
syndróm medzi komplexné poruchy podľa časti IV. bodu 1 prílohy č. 3 zákona. Z dôvodovej správy
osobitnej časti novely č. 391/2019 vyplýva, že Aspergerov syndróm sa taktiež klasifikuje ako pervazívna
vývinová porucha. Keďže ide o poruchy sociálneho prispôsobenia ako i komunikačnej schopnosti,pri ktorých osoba potrebuje podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť, je potrebné
výslovne uviesť Aspergerov syndróm k poruchám psychického vývoja detí a poruchám správania detí,
keďže ide o komplexnú poruchu. Žalobkyňa namieta, že Aspergerov syndróm je celoživotné genetické

vývojové postihnutie, ide o poruchu autistického spektra prejavujúcu sa kvalitatívnymi poruchami
sociálnej interakcie, komunikácie a správania ako i pri autizme s normálnym inteligenčným kvocientom,
v niektorých prípadoch až vysokým. Nakoľko Aspergerov syndróm sa nedá vyliečiť, bol správny záver
posudkovej lekárky v roku 2017, že ide o stav trvalý. Zdravotný stav maloletého T. vzhľadom na jeho
diagnózy je rovnako vážny so všetkými prítomnými prejavmi Aspergerovho syndrómu ako v roku 2014,

t. j. v čase priznania opatrovateľského príspevku a určenia T. za ŤZP s percentuálnym stupňom
50 %. T. aj v súčasnosti nedokáže a nemôže byť doma sám, ohrozuje seba aj druhých, a preto musí
byť neustále pod dozorom, napr. v škole sa hodil na kamaráta a zlomil mu kľúčnu kosť (správa L.. Q.).
V škole má pridelenú asistentku. T. je emočne nezrelý s infantilnými a sociálne nevhodnými prejavmi,
nesamostatný (lekárska správa Súkromného centra špeciálno-pedagogickej poradne v Bánovej). T.
nevie odhadnúť svoje správanie, v noci máva vidiny, keď je pod tlakom povinností, koná zmätene a

nejeden krát sa stalo, že si chcel otvoriť okno a vyskočiť z neho von. L.. F., pedopsychiatrička vydala T.
preukaz pre autistické dieťa. Žalobkyňa namieta, že žalovaný správny orgán nepostupoval pri hodnotení
dôkazov v súlade s ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
zdôrazniac, že zásada voľného hodnotenia dôkazov v žiadnom prípade nemôže znamenať ľubovôľu

zo strany správneho orgánu, ktorý je povinný uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia skutočnosti,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ďalej je povinný uviesť, ako zhodnotil vykonané dôkazy, vrátane
odôvodnenia príčin, pre ktoré neboli niektoré dôkazy vykonané s tým, že odôvodnenie musí byť
relatívne podrobné. Nestačí uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ale musí byť uvedené aj hodnotenie
týchto dôkazov, pričom správny orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti má dokazovaním jednoznačne

preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná s tým, že absencia takéhoto postupu
by robila rozhodnutie nepreskúmateľným. Ďalej namieta, že nie je možné vychádzať pri zisťovaní
skutkovéhostavuprioritnelenzjednéhodôkazu(založenéhonaneistote),alejepotrebnévykonaťďalšie
dokazovanie, pretože skutkový stav je sporný a žiaden dôkaz nie je nadradený a nemá vyššiu dôkaznú
silu. Lekársky posudok je síce záväzným podkladom rozhodnutia orgánu, čo však nezbavuje povinnosti

orgánu náležite sa vysporiadať so všetkými dôkazmi, najmä keď sú medzi nimi diskrepancie, a to s
poukazom
na diskrepanciu medzi do administratívneho spisu predloženými správami L.. W., správou L.. F. a
lekárskou správou L.. F., pričom žalobkyňa poukazuje na záver psychologickej správy L.. F. a záver
pedopsychiatrického vyšetrenia L.. L. F.. Diagnóza bola určená v roku 2015 znaleckým posudkom

vypracovaným U.. L. F., U.. a Aspergerov syndróm je celoživotné genetické vývojové postihnutie, preto
je diskutabilné, či je potrebné stanoviť znalecké dokazovanie za účelom odstránenia diskrepancie v
určení diagnózy u maloletého T.. Podľa žalobkyne žalovaný vec posúdil výrazne formalisticky, arbitrárne
a tým došlo k nesprávnemu skutkovému vyhodnoteniu predložených dôkazov a v príčinnej súvislosti s
tým aj k nesprávnemu právnemu záveru, nakoľko zo všetkých skutočností a dokladov obsiahnutých v

administratívnom spise jednoznačne vyplýva, že maloletý vzhľadom
na stanovené diagnózy je osobou zdravotne ťažko postihnutou s mierou funkčnej poruchy minimálne
90 % s poukazom na novelu zákona č. 447/2008 Z. z. účinnou od 01.07.2020. Ďalej žalobkyňa
namieta, že pre rozhodnutie nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho formálne až
nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení

dospel, ale je žiadúce, aby prvostupňový orgán náležite dbal na dostatočne jasné, zrozumiteľné,
presvedčivé a úplné zdôvodnenie ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých
sa ten ktorý záver zakladá. Žalovaný mal pred vydaním rozhodnutia dôsledne postupovať tak,
aby presne a úplne zistil skutočný stav veci a na ten účel si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia

rozhodnutia musí vyplývať jednoznačná argumentácia, na základe čoho bolo rozhodnuté v neprospech
posudzovanej osoby, čo pri rozhodnutí žalovaného absentuje. Žalobkyňa má za to, že lekársky posudok
č. ZA/2021/5748/2 zo dňa 24.03.2021 je nepresvedčivý a neobjektívny, nakoľko uprednostňuje neistý,
možný záver psychologičky o diagnostike u maloletého T. na úrok lekárskych záverov, v ktorých je
stanovená diagnóza s určitosťou. Žalobkyňa žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.08.2021, v ktorom zotrval na skutkových zisteniach a
právnomposúdeníveciakojeuvedenévnapadnutomrozhodnutí.Podotkol,žeurčovaniemieryfunkčnejporuchy, posudzovanie jednotlivých druhov odkázaností a stanovenie termínu opätovného posúdenia
zdravotného stavu na účely zákona
č. 447/2008 Z. z. je vo výlučnej kompetencii posudkových lekárov správnych orgánov, ktorí pri

posudzovaní zdravotného stavu a jednotlivých odkázaností vychádzajú z predložených lekárskych
nálezov, riadia sa platnou legislatívou a nie sú viazaní návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov
(psychiatrov a podobne), psychológov, pedagógov a špeciálnych pedagógov. Pokiaľ ide o vyšetrenie
psychológom zo dňa 18.12.2020 k aktualizácii psychologickej správy zo dňa 04.04.2018 na žiadosť
matky, v závere psychológ na základe retrospektívnej anamnézy a kvalitatívneho vyhodnotenia

dlhodobého pozorovania hodnotí stav dieťaťa ako dieťa s pervazívnou vývinovou poruchou, Aspergerov
syndróm, avšak nie sú dokumentované špecifické metodiky psychologického vyšetrenia k stanoveniu
stupňa postihnutia, psychológ vychádza podľa vlastného vyjadrenia z retrospektívnej anamnézy a
pozorovania z minulosti (predtým diagnostikovaný v roku 2018). Na rozdiel od uvedených vyšetrení
a záverov je zdokumentované komplexné vyšetrenie klinickým psychológom zo dňa 21.08.2020,
kde sú použité viaceré špecifické metodiky vyšetrení k stanoveniu psychického postihnutia dieťaťa.

Podľa pozorovania, dotazníkov, Rorschachovho testu a najmä testu ADOS-2 sa podľa psychológa
aktuálne s veľkou pravdepodobnosťou nejedná o poruchu autistického spektra, podľa testu ADOS-2
vychádza minimálny stupeň symptómov. V rámci Rorschachovho testu je nápadnejšie vyhýbanie sa
emočne podfarbeným situáciám, obmedzenejšie intrapsychické prežívanie a zapracovanie podnetov,
menej psychických zdrojov na zvládnutie každodenného života - väčšia psychická krehkosť (možná

znížená psychická odolnosť). V rámci toho by bolo vhodné osamostatňovanie T. (bez prítomnosti
rodičov) a reálny tréning sociálnych situácií, účasť na každodenných aktivitách adekvátne vzhľadom
k jeho veku. Žalovaný zopakoval, že v súlade s dokladovanými odbornými nálezmi, na základe
komplexnéhopsychodiagnostickéhovyšetreniazahrňujúcehopozorovanie,dotazníky,Rorschachovtest
a test ADOS-2 bola opätovne prehodnotená miera funkčnej poruchy. Námietky žalobkyne T. E. ohľadom

nesprávneho a nekomplexného zhodnotenia zdravotného stavu jej syna, maloletého T. F. posudkovou
lekárkou žalovaného uvádzané v žalobe považuje žalovaný za neopodstatnené, pretože posudková
lekárka vykonala posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a vyhodnotila všetky predložené
lekárske nálezy, správy a vyšetrenia, ktoré sa nachádzali v spisovej dokumentácii správnych orgánov.
Pri posúdení zdravotného stavu žalobcu teda nedošlo k opomenutiu žiadnych dôkazov. Určovanie

miery funkčnej poruchy, odborné posúdenie odkázanosti na opatrovanie na účely zákona č. 447/2008
Z. z. spadá výlučne do kompetencie posudkového lekára príslušného správneho orgánu, ktorý pri
posudzovaní odkázanosti vychádza z predložených lekárskych nálezov, riadi sa platnou legislatívou
k danej problematike a nie je viazaný návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov, psychológov,
pedagógov a špeciálnych pedagógov. Posúdenie jednotlivých druhov odkázaností (§ 14) na účely

zákona č. 447/2008 Z. z. je výsledkom lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti (§ 11, § 13 citovaného
zákona). Nejedná sa o právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného
stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov. Na základe lekárskeho posudku žalovaného
č. ZA/2021/5748/2 zo dňa 24.03.2022 nie je maloletý T. F. fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím v zmysle § 2 zákona č. 447/2008 Z. z. Žalovaný dal do pozornosti, že v súčasnosti odvolací

správny orgán (žalovaný) pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého T. F., z titulu vyššie citovaného
podnetu zo dňa 11.11.2020, vychádzal z aktuálnych odborných lekárskych nálezov, správ a vyšetrení,
podľa ktorých sa vykonávaním verifikačných metód u dieťaťa nepotvrdila porucha autistického spektra.
Zdravotné postihnutie, ktorým maloletý T. F. trpí platná legislatíva hodnotí mierou funkčnej poruchy 10%.
Žalovaný považuje žalobný návrh za neodôvodnený a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5.Navyjadreniežalovanéhoreagovalažalobkyňareplikou,doručenousprávnemusúdudňa09.09.2021,
v ktorom okrem iného poukázala na skutočnosť, že diagnóza maloletého bola určená v roku
2015 znaleckým posudkom vypracovaným znalcom U.. L. F., U.. a že Aspergerov syndróm je
celoživotné genetické vývojové postihnutie, pri ktorom ide o poruchu autistického spektra prejavujúcu sa

kvalitatívnymi poruchami sociálnej interakcie, komunikácie a správania ako i pri autizme s normálnym
inteligenčným kvocientom, v niektorých prípadoch až vysokým. Zo žiadnych lekárskych správ a
odborných správ špecialistov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu podľa žalobkyne nevyplýva
vyvrátenie stanovenia diagnózy a preto je toho názoru, že maloletý spĺňa legislatívne kritériá pre
priznanie postavenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu

90-100% v zmysle novely 391/2019 Z. z. zákona č. 447/2008 Z. z. Z pedopsychiatrického vyšetrenia
u L.. F. zo dňa 20.05.2021 vyplýva, že dieťa aj naďalej vyžaduje nepretržitý dohľad a vedenie inou
osobou.Akbyžalovanývychádzalvsúhrneavovzájomnejsúvislostizaktuálnychodbornýchlekárskych
nálezov a správ a nevychádzal by len z jedného neistého dôkazu, ktorému dal vyššiu dôkaznú váhuako ostatným a ktorý bol iniciatívou otca, ktorý dlhodobo neguje stanovenú diagnózu u maloletého,
potom by nemohlo dôjsť k vydaniu rozhodnutia o zastavení poberania príspevku na opatrovanie. Žiadna
z lekárskych správ lekárov a špecialistov SR nachádzajúcich sa v administratívnom spise nie je s

diagnostickým záverom, ktorého obsahom by bolo slovné spojenie „s veľkou pravdepodobnosťou“ a to
z dôvodu, že si jednotliví špecialisti za svojim diagnostickým záverom „stoja“. Ak žalovaný vychádzal z
vyšetrenia klinického psychológa zo dňa 21.08.2020 L.. Et. L.. W. LOGO s.r.o. Brno, kde boli použité
viaceréšpecifickémetodikyvyšetreníkstanoveniupsychickéhopostihnutiadieťaťa,potomniejemožné,
že pri použití a vykonaní takýchto verifikačných metód ako ich uvádza, klinická psychologička L.. Et. L..

W. prijala diagnostický záver s použitím slovného spojenia „ s veľkou pravdepodobnosťou“. V správnom
administratívnom konaní žalovaný nielenže nevyužil možnosť osobného vyšetrenia žiadateľa o dávku,
ale na odstránenie diskrepancie dôkazov nenariadil znalecké dokazovanie, ktoré v tejto fáze súdneho
konania žalovaný predkladal súdu na zváženie vykonanie znaleckého dokazovania.

6. Žalovaný na repliku žalobkyne duplikou nereagoval.

7. Právna zástupkyňa žalobkyne na súdnom pojednávaní konanom dňa 30.06.2022 v celom rozsahu
zotrvala na podanej žalobe a zdôraznila nezákonnosť lekárskych posudkov na účely § 11 zákona
č. 447/2008 Z. z. v posudzovanej veci č. 2021/23874 zo dňa 19.01.2021 a č. ZA/2021/5748/2 zo
dňa 24.03.2021, ktoré boli východiskovými podkladmi pre prijatie žalobou napádaného rozhodnutia

žalovaného. Podľa odbornej literatúry diagnostika Aspergerovho syndrómu nie je jednoduchá. Prebieha
nielen klinicko-psychologickým a pedopsychiatrickým vyšetrením, je k nej nevyhnutné poznať históriu
pacienta, viesť cielené rozhovory s pacientom, pacient vypracúva písomné testy, môžu sa vykonávať
aj laboratórne vyšetrenia, elektroencefalografia, počítačová tomografia, magnetická rezonancia alebo
pozitrónová emisná tomografia. Diagnóza Aspergerov syndróm bola maloletému T. F. stanovená. Aj

podľa vyjadrenia žalovaného predmetom lekárskej posudkovej činnosti nie je diagnostikovať. Ďalej
právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že
v oboch lekárskych posudkoch prvostupňového správneho orgánu i žalovaného v časti A.Diagnosticko-
funkčného hodnotenia je rovnako diagnóza Aspergerov syndróm prvou v poradí. V prílohe č. 3 bod IV.
číslo 1. písm. d) zákona č. 447/2008 Z. z. je druh zdravotného postihnutia Aspergerov syndróm uvedený

príkladmo pri komplexných poruchách psychického vývoja detí a prináleží mu miera funkčnej miery v
% od 90 do 100. Pokiaľ teda obaja posudkoví lekári zahrnuli do diagnosticko-funkčného hodnotenia na
prvommiestediagnózuAspergerovsyndróm,postupovalipodľanejprotizákonne,pokiaľktejtodiagnóze
nepriradili mieru funkčnej poruchy v rozmedzí od 90 do 100%. Aj podľa § 12 ods. 2 zákona č. 447/2008
Z. z. ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej

poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Žiada
preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 191
ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku zrušiť v prípade úspechu vo veci priznať žalobkyni nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia. Poverený zamestnanec žalovaného zotrval na závere,
že pri posudzovaní zdravotného

stavumaloletéhoT.F.sapostupovalovsúladesplatnoulegislatívou,jehomierafunkčnejporuchyje10%
a preto nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Pôvodne dieťa malo diagnostikovaný
Aspergerov syndróm, tak ako sa aj uvádza v dokumentácii na základe retrospektívnej diagnostiky a
nebola vykonávaná žiadna iná diagnostika. Následne až po podnete otca maloletého v roku 2020, ktorý
namietal zdravotné postihnutie svojho syna, predložil do správneho spisu odborný psychologický nález

ako aj komplexný posudok zo školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, z ktorého vyplýva, že u
maloletého sa s najväčšou pravdepodobnosťou nejedná o poruchy autistického spektra. Diagnostika
Aspergerovho syndrómu je naozaj zložitá. Na špecializovanej klinike v Brne bolo dieťa vyšetrované
objektívnymi, validnými technikami na určenie, či sa jedná o poruchu autistického spektra. Záver je,
že sa s najväčšou pravdepodobnosťou nejedná o túto poruchu, treba vysvetľovať tým, že psychológia

nie je stopercentne exaktná veda a ak ju porovnáme aj s genetikou, ani tam sa konečné závery
nepotvrdzujú na sto percent, ale vždy s najväčšou pravdepodobnosťou. Rečníckou otázkou je kto chráni
záujmy maloletého dieťaťa. Ďalej uviedol, že to, čo boli predtým deti neposlušné, ktoré mali potom
diagnostikované ADHD, teraz im píšeme diagnózy alebo uvádzame Aspergerov syndróm, čo je vlastne
vysoko funkčný autizmus. Ak dieťa nie je na sto percent vyšetrené a nie je možné potvrdiť, že sa

jedná o takéto vyšetrenie a označkuje sa ako dieťa, ktoré má trvalú psychickú poruchu, toto dieťa
bude poškodené do budúcna. Nikto ho nepoistí v dospelosti, bude mať problém vybaviť si akýkoľvek
úver, preto je veľmi dôležité, aby dieťa bolo stopercentne zdiagnostikované. Keď posudková lekárka
mala k dispozícii vyšetrenia, pedopsychiatrické a psychologické, kde jediným diagnostickým nástrojombola retrospektívna diagnostika a potom mala vyšetrenie, ktoré popisuje presne validné techniky a
diagnostické metódy, tak samozrejme že jej záver bol prikloniť sa k týmto objektívnym nálezom, a teda
výsledkom takýchto vyšetrení. Pokiaľ ide o lekársky posudok, tak v diagnosticko-funkčnom hodnotení

lekárka musí uviesť diagnózy, ktoré sú v predloženej zdravotnej dokumentácii. Avšak pri vyhodnotení
celkového stavu ide o diagnózu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Porucha psychického vývoja detí,
ktorá je hodnotená mierou funkčnej poruchy 10 - 20%. Ak by sa aj hypoteticky pripustilo, že by
znaleckým dokazovaním sa potvrdil u maloletého Aspergerov syndróm, nevidí dôvod, aby bol v tomto
konkrétnomprípadeposkytovanýpeňažnýpríspevoknaopatrovanie,pretožepodľavšetkýchzáznamov,

aj komplexného posudku zo školy, dieťa je samostatné, dokáže si vykonávať všetky sebaobslužné úkony
na rovnakom základe s ostatnými deťmi, v kolektíve sa zapája, je obľúbené medzi kamarátmi a preto
nevidí dôvod, aby bol v tomto prípade príspevok na opatrovanie poskytovaný, a to bez ohľadu na to,
či dieťa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nie. Na základe uvedeného žiada žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú.

8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal
jeho vydaniu v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa
§ 191 ods. 1 písm. b) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní
peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne
vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho

preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy
na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora
sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej

účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona

alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto
zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je
znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s

fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a
ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

Podľa § 5 citovaného zákona sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v
oblasti

a) mobility a orientácie,
b) komunikácie,
c) zvýšených výdavkov,
d) sebaobsluhy.

Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona účelom kompenzácie v oblasti zvýšených výdavkov je zmierniť
dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné

postihnutie fyzickej osoby,
b) určovanie miery funkčnej poruchy,
c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

Podľa§11ods.2citovanéhozákonalekárskuposudkovúčinnosťvykonávaposudkovýlekárpríslušného
orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom

so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v
špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast,
alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

Podľa § 11 ods. 10 citovaného zákona posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie

jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti
elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 11 ods. 11 citovaného zákona výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok,
ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor
lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je

a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím do spoločnosti,
d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa

§ 14; na účely parkovacieho preukazu sa posudzuje len oblasť mobility a orientácie a
e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

Podľa § 13 ods. 5 citovaného zákona sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej

sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím obvykle zdržiava.

Podľa § 13 ods. 9 citovaného zákona výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver,

ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach
kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s

ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa
§ 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o

domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.

Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila
šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na
opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje,

poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

Podľa § 45 ods. 3 citovaného zákona opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho
výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce natrvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia
rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný
príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu

vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.

Podľa § 45 ods. 14 citovaného zákona príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho
preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie preukazu alebo

parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací preukaz sa vyhotovil
neprávom, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz alebo parkovací preukaz
alebo fyzická osoba
s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu
zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu
zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná

vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho
odňatí.

Podľa § 53 ods. 1, 2 citovaného zákona na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze
a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami

uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, §
61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie,
na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní (Správny poriadok) správny orgán

je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v

plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí
ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie
byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

10. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný v posudzovanej veci napadnutým
rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03.02.2021, ktorým v bode I.

odňal s účinnosťou od 01.02.2021 podľa § 40 ods. 1, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkochnakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z. z.) peňažný príspevok na opatrovanie
fyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutím,ktorýmjemaloletýT.F.,ktorýbolpriznanýsúčinnosťou
od 01.04.2014 jeho matke T. E. rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 01.07.2014, a

ktorým v bode II. podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z. odňal preukaz osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorý je táto osoba povinná vrátiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti na oddelenie
posudkových činností ÚPSVaR Žilina. Žalovaný vychádzal, ako to konštatuje aj vo svojom rozhodnutí,
predovšetkým z posudku svojho posudkového lekára číslo spisu ZA/2021/5748/2 zo dňa 24.03.2021.
Posudková lekárka žalovaného tak ako aj posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina

v posudku č. záznamu 2021/23874 zo dňa 19.01.2021 zmenil predtým určenú mieru funkčnej poruchy
maloletého T. F. na 10% podľa Prílohy č. 3, časti IV., bod 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. a keďže
miera funkčnej poruchy u neho nedosiahla 50%, nepovažuje sa podľa posudku za fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný prevzal relevantné časti lekárskeho posudku do dôvodov
preskúmavaného rozhodnutia o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie, pričom poukázal na to, že

len posudkový lekár je v zmysle zákona oprávnený posúdiť odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby
na žiadanú formu kompenzácie, na základe doložených lekárskych správ a nálezov. Je však potrebné
uviesť, že predchádzajúci lekársky posudok zo dňa 11.05.2017 a 23.05.2014 kvalifikoval zdravotnépostihnutie maloletého T. F. odlišne a posudková lekárka žalovaného bez dostatočného vysvetlenia
zmeny v tejto kvalifikácii v podstate len konštatovala, že ide
o 13-ročného chlapca, ktorý bol vyšetrovaný psychiatrom pre Aspergerov syndróm, hyperkintetický

syndróm a poruchy vývoja reči. Aktuálne je dokladované vyšetrenie psychiatra z januára 2021, kde je
uvedené, že posledná kontrola na psychiatrickej ambulancii v júni 2019, predtým opakovane vyšetrený,
naposledy 06/19. Vtedy bol stav hodnotený ako Aspergerov syndróm, porucha vývinu reči. V klinickom
obraze psychiater hodnotí, že menovaný kontakt nadviaže, očný parciálne udrží, psychomotorika
nie je výraznejšie narušená, prítomná emočná a afektívna labilita, nezrelosť, nižšia frustračná

tolerancia, miestami neprimerané afektívne reakcie, vnímanie intaktné, myslenie autistické, pozornosť
osciluje, intelekt orientačne v norme, v societe pretrvávajú isté obmedzenia, neistota, sociálna naivita.
Osobnosť hodnotená ako primerane diferencovaná s autistickými rysmi. Vyšetrenie psychológom
zo dňa 18.12.2020 k aktualizácii psychologickej správy zo dňa 04. 04. 2018 na žiadosť matky. V
závere psychológ na základe retrospektívnej anamnézy a kvalitatívneho vyhodnotenia dlhodobého
pozorovania hodnotí stav dieťaťa ako dieťa s pervazívnou vývinovou poruchou, Aspergerov syndróm.

Niesúdokumentovanéšpecifickémetodikypsychologickéhovyšetreniakstanovaniustupňapostihnutia,
psychológ vychádza podľa vlastného vyjadrenia z retrospektívnej anamnézy a pozorovania z minulosti
(predtým diagnostikovaný v roku 2018). Dokladované je komplexné vyšetrenie klinickým psychológom
zo dňa 21.08.2020, kde použité viaceré špecifické metodiky vyšetrení k stanoveniu stupňa psychického
postihnutia dieťaťa. Podľa pozorovania, dotazníkov, Rorschachovho testu a najmä testu ADOS-2 sa

podľa psychológa aktuálne s veľkou pravdepodobnosťou nejedná o poruchu autistického spektra, podľa
testu ADOS-2 vychádza minimálny stupeň symptómov. V rámci Rorschachovho testu je nápadnejšie
vyhýbaniesaemočnepodfarbenýmsituáciám,obmedzenejšieintrapsychicképrežívanieazapracovanie
podnetov, menej psychických zdrojov na zvládnutie každodenného života - väčšia psychická krehkosť
(možná znížená psychická odolnosť). V rámci toho by bolo vhodné osamostatňovanie T. (bez

prítomnosti rodičov) a reálny tréning sociálnych situácií, účasť na každodenných aktivitách adekvátne
vzhľadom k jeho veku. V súlade s horeuvedenými dokladovanými odbornými nálezmi, na základe
komplexného psychodiagnostického vyšetrenia zahrňujúceho pozorovanie, dotazníky, Rorschachov
test a test ADOS-2 opätovne prehodnotená miera funkčnej poruchy. Určená miera funkčnej poruchy
podľa zdravotného postihnutia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. 10%. Nejedná sa o

osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera funkčnej poruchy je 50% a viac. Opätovné
posúdenie zdravotného stavu nie je potrebné. V časti B. Druh zdravotného postihnutia podľa prílohy
č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. posudková lekárka uviedla Porucha psychického vývoja detí (poruchy
hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus) s mierou funkčnej
poruchy v percentách 10% podľa časti IV.1.a.

11. Vo všetkých prípadoch podľa správneho súdu ide o lekársky posudok, ktorý je nepochybne
záväzným odborným podkladom pre rozhodnutia správneho orgánu vo veciach kompenzácie následkov
zdravotného postihnutia fyzickej osoby (§ 55 ods. 6, 8 zákona č. 447/2008 Z. z.). To však neznamená,
že postup i závery posudkového lekára nepodliehajú v správnom konaní hodnoteniu z hľadiska logiky,

argumentačnej presvedčivosti a miery posúdenia všetkých relevantných skutočností. Aj keď je lekársky
posudok spravidla rozhodujúcim podkladom rozhodnutia, najmä vo veci určenia miery funkčnej poruchy
posudzovanej osoby, stále ide o dôkaz, ktorý správny orgán hodnotí podľa svojej úvahy, a to jednotlivo
ako i v súvislostiach s ostatnými dôkazmi (§ 34 ods. 5 zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zbierky
v znení neskorších predpisov).

12. Rozhodujúcou skutočnosťou pre odňatie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím od 01.02.2021, ktorou je maloletý T. F. a ktorý poberá jeho matka
T. E., má byť to, že po zohľadnení všetkých lekárskych nálezov je stanovená druhostupňovým
správnym orgánom miera funkčnej poruchy maloletého 10%. Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008

Z. z. ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len
mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a
odôvodnenietohtovyjadrenia.Totovyjadrenievšakvlekárskomposudkužalovanéhozodňa24.03.2021
číslo spisu ZA/2021/5748/2 absentuje a obmedzuje sa len na stručné vyjadrenie, že v súlade s
horeuvedenými dokladovanými odbornými nálezmi, na základe komplexného psychodiagnostického

vyšetrenia zahrňujúceho pozorovanie, dotazníky, Rorschachov test a test ADOS-2 opätovne je
prehodnotená miera funkčnej poruchy, určená je miera funkčnej poruchy podľa zdravotného postihnutia
podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. 10% a nejedná sa o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, nakoľko miera funkčnej poruchy nie je 50% a viac. Dôvodná je potom námietka žalobkyne,že vychádzajúc z Prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. - Lekársky posudok, v časti A. Klinické diagnózy
(podľa 10.MKCH posudková lekárka uviedla Aspergerov syndróm, ktorým maloletý trpí aj v súčasnosti,
že ide o celoživotné genetické vývojové postihnutie, toto sa nedá vyliečiť, a preto bol správny záver

lekárky ÚPSVaR v roku 2017, že ide o stav trvalý. Správny súd konštatuje, že posudková lekárka
žalovaného sa žiadnym spôsobom s touto diagnózou nevysporiadala a neurobil tak ani žalovaný v
napadnutom rozhodnutí. Posudková lekárka žalovaného sa diagnózou určenou v lekárskom náleze
zo psychiatrického vyšetrenia L.. L. F. zo dňa 07.01.2021 a zo správy z vyšetrenia psychológom
Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Žilina - Bánová L.. C. F. zo dňa 18.12.2020

vôbec nezaoberala, a preto nie je zrejmé, či maloletý T. F. trpí aj naďalej Aspergerovým syndrómom
alebo nie, zvlášť pri odvolávaní sa na výsledok testu ADOS-2 v rámci komplexného vyšetrenia
klinickým psychológom dňa 21.08.2020, s tým, že podľa psychológa sa s veľkou pravdepodobnosťou
nejedná o poruchu autistického spektra (poznámka súdu: teda nie s určitosťou ale len s veľkou
pravdepodobnosťou). V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na zákon č. 391/2019 účinný od
01.07.2020, ktorým bol novelizovaný zákon č. 447/2008 Z. z.. Podľa bodu 19. tohto zákona v prílohe č.

3 časti IV. Duševné poruchy a poruchy správania sa v poznámke k prvému bodu 1 „(napr. autizmus)“
nahrádzajú slovami „(napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm)“, z čoho je podľa názoru správneho
súdu zrejmé, že tieto pojmy nie sú totožné, autizmus neznamená Aspergerov syndróm a opačne, a to
už len z dôvodu použitia spojky „alebo“.

13. Správny súd konštatuje, že nemá oprávnenie na vyslovenie odborného záveru o tom, či v osobe
maloletého T. F. ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a nemôže ani vysloviť odborný záver
ohľadom medicínskych otázok, či trpí Aspegerovým syndrómom alebo nie. V kompetencii správnych
súdov je však posúdiť, či posudky ako podklad rozhodnutia o kompenzácii sú úplné, objektívne, logické a
presvedčivé. Pri rozhodovaní o odňatí a zastavení výplaty opakovaného peňažného príspevku v zmysle

§ 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. musí byť z obsahu rozhodnutia zrejmé, a to aj osobe bez lekárskeho
vzdelania, ako sa zmenili podmienky alebo skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pri priznaní kompenzácie
oproti podmienkam, za ktorých dochádza k jej odňatiu. Z rozhodnutia žalovaného ani z rozhodnutia
správnehoorgánuprvéhostupňatietokritériápreskúmateľnostirozhodnutínevyplývajú,nakoľkovoboch
rozhodnutiach sa správne orgány zaoberajú iba lekárskymi posudkami, ktoré boli vydané v súvislosti s

rozhodnutím o odňatí peňažného príspevku. Podľa správneho súdu sa ani prvostupňový správny orgán
a ani žalovaný na základe odvolania žalobkyne dôsledne nevysporiadali s dôvodmi, ktoré viedli k odňatiu
opakovaného peňažného príspevku oproti stavu, keď žalobkyni bol peňažný príspevok priznaný, a to v
záujme objektívnosti a presvedčivosti záverov, či už lekárskeho posudku, ale aj samotných rozhodnutí.

14. Vyššie opísané závery vychádzajúce z lekárskeho posudku odvolacieho správneho orgánu
vyvolávajú preto pochybnosti, či došlo u posudzovanej osoby maloletého T. F. k zmene jeho zdravotného
stavu a sociálnych dôsledkov jeho zdravotného postihnutia, oproti tým, ktoré popisujú lekárske
posudky zo dňa 23.05.2014 a 11.05.2017. Žalovaným reprodukované názory posudkového lekára
zo dňa 24.03.2021 skôr indikujú, že pri rozhodovaní o kompenzácií jeho ťažkého zdravotného

postihnutia predchádzajúce posudky neboli dostatočne odborne podložené, alebo skutočne došlo k
takej rozhodujúcej zmene v zdravotnom stave maloletého, že v súčasnom období už Aspergerovým
syndrómom netrpí, čo však nie je dostatočne preukázané. Správne orgány však nerozhodli o odňatí
peňažného príspevku žalobkyni na základe zistenia, že by bol poskytovaný neprávom, alebo že by jeho
poskytovanie prestalo plniť účel (§ 45 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.), k čomu smeruje spomenutý

lekárskyposudokodvolaciehoorgánu,alezdôvoduzmenyskutočnostírozhodujúcichpretrvanienároku
na tento príspevok (§ 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.).

15. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia podľa názoru správneho súdu teda jednoznačne
nevyplýva, v čom sa zmenili, pokiaľ ide o súčasný zdravotný stav maloletého T. F., rozhodujúce

skutočnosti pre trvanie nároku, prečo, odkedy a v dôsledku akých skutočností už nemožno kvalifikovať
poškodenie zdravia posudzovanej osoby ako Aspergerov syndróm, a ide len o poruchu psychického
vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď), pervazívne vývinové poruchy (autizmus)
tak, ako to v posudku zo dňa 24.03.2021 stanovila posudková lekárka žalovaného a že v prípade
maloletého T. F. sa už nejedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy

50% v zmysle lekárskych posudkov zo dňa 23.05.2014 a 11.05.2017.

16. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie zdravotne
postihnutéhodieťaťajevýraznýmzásahomdosociálnychpomerovjehorodiny.Pretoakmáktomudôjsť,musí byť z rozhodnutia jasné, z akých dôvodov dochádza k zmene kvalifikácie zdravotného postihnutia
a tým k strate statusu zdravotne ťažko postihnutej osoby. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného podľa názoru správneho súdu nedáva dostatočné odpovede na otázky, v čom spočíva

zmena rozhodujúcich skutočností na strane posudzovanej osoby pre trvanie nároku na opakovaný
peňažný príspevok na opatrovanie jej matkou v porovnaní s predchádzajúcim komplexným posúdením
jeho zdravotného stavu, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Preto správny súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a) SSP, zrušil
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na

ďalšie konanie. Bude potrebné, aby sa správny orgán v novovydanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal
s dôvodmi, ktoré viedli k odňatiu opakovaného peňažného príspevku oproti stavu, keď žalobkyni bol
peňažný príspevok priznaný, v záujme objektívnosti a presvedčivosti záverov, či už lekárskeho posudku
ale aj samotných rozhodnutí. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na povinnosť vyplývajúcu pre
správny orgán z ustanovenia § 46 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného stavu vecí a musí obsahovať predpísané náležitosti.
S poukazom na uvedené správny súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími žalobnými
námietkami žalobkyne, keďže tieto tvoria základ aj odvolania zo dňa 01.03.2021, ktoré podala proti
prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 03.02.2021.
Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom

rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

17. Žalobkyňa mala v konaní úspech. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 67 ods. 1 SSP súd
priznal žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania
voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia správny súd

s poukazom na ustanovenie § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.