Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Katarína Batisová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 0T/154/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114000288
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114000288.16
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd F., samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou, v trestnej veci obžalovanej H. R., trestne
stíhanej pre prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, § 212 odsek 2 písm.
c) a písm. f) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len
„Trestný zákon") a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 08. septembra 2016 takto
r o z h o d o l :
I. O b ž a l o v a n á : H. R., nar. XX.XX.XXXX v D., W. republika, trvale bytom F., E. XXXX/XX, t.č. vo
výkone trestu v ÚVTOS Levoča,
s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e
dňa 11.8.2014 v čase asi o 12.00 hodine v Trnave na ulici N. pred Poštou 2 rukou siahla do tašky
prevesenej na riadidlách bicykla a pokúsila sa z nej odcudziť peňaženku, pričom bola pristihnutá B.. E.
R., ktorý v tom čase odomykal bicykel, ktorý ju chytil za zápästie ľavej ruky a preto nestihla peňaženku
odcudziť, následne sa mu vytrhla a dala sa na útek, kedy po telefonickom oznámení udalosti na linku 158
(Polícia), bola v čase o 12.10 hodine dňa 11.08.2014 v Trnave na ul. 9. Mája za kruhovou križovatkou
zadržaná príslušníkmi Pohotovostnej motorizovanej jednotky z Krajského riaditeľstva Policajného Zboru
Trnava, pričom odcudzením peňaženky by Ing. E. R. spôsobila škodu vo výške 309,44,- Euro,
pričomblokomnapokutunezaplatenúnamiesteč.A12671906zodňa08.05.2014,vydanýmObvodným
oddelením Policajného zboru Trnava zo dňa 08.05.2014, právoplatným dňa 08.05.2014 bola postihnutá
pokutou vo výške 30,- Euro za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov,
t e d a
v úmysle spáchať trestný čin sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k prisvojeniu si cudzej
veci tým, že sa jej zmocní a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe, avšak k dokonaniu trestného
činu nedošlo, pričom bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá,
č í m s p á ch a l a
prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, § 212 odsek 2 písm. c) a písm.
f) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvinenú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
II. Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa
obžalovanáH.R.,nar.XX.XX.XXXXvD.,W.republika,trvalebytomF.,E.ulicaXXXX/XX, spodobžaloby
Okresnej prokuratúry Trnava č. 2Pv 150/13-24 zo dňa 20.12.2013, trestne stíhaná pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 27.02.2013 v čase okolo 14.55 hod. v Trnave, na ulici L., na autobusovej zastávke 2, pri nastupovaní
do autobusu medzimestskej linky, sa s úmyslom niečo odcudziť natlačila na poškodenú Q. M., ktorá si
v tom čase kupovala cestovný lístok pri vodičovi autobusu a z vrecka vetrovky, ktorú mala poškodená
na sebe, jej bez použitia násilia vybrala mobilný telefón zn. iPhone 4S, 16G, B.: XXXXXXXXXXXXXXX,
čiernej farby, zakúpený v roku 2012 s obalom, na ktorom bol motív „Londýnskeho oka“, čím spôsobila
poškodenej Q. M. škodu vo výške XXX,- Eur,
o s l o b o d z u j e
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená G.. Q. M., nar. XX.XX.XXXX v R. R., trvale bytom
R. R. - L., R. 6032/15 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 13.08.2014 bola Okresnému súdu Trnava doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava na
obvinenú H. R. pre prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14, § 212 ods. 2 písm. c) a
písm. f) Trestného zákona. Dňa 30.12.2013 bola Okresnému súdu Trnava doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Trnava na obvinenú H. R. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona.
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 28.08.2014 boli tieto veci spojené na spoločné konanie.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní vydala
samosudkyňa Okresného súdu Trnava dňa 13.08.2014 pod č.k. 0T/154/2014-50 trestný rozkaz, ktorým
obvinenú uznala vinnou v zmysle obžaloby a uložila jej nepodmienečný trest 8 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a tiež samosudca Okresného súdu Trnava
dňa 13.01.2014 pod č.k. 5T/110/2013-132 vydal trestný rozkaz, ktorým obvinenú uznal vinnou v zmysle
obžaloby a uložil jej nepodmienečný trest 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia a tiež samosudca a povinnosť nahradiť škodu poškodenej.
Proti trestným rozkazom podala obvinená včas odpor.
Súd vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom
poškodených Q. M. a B.. E. R., svedka I. G., svedka N. G., svedka G. E. a svedka D. V., čítaním listinných
dôkazov, oboznamovaním prepisov zvukových záznamov a zistil nasledovné:
ObžalovanáH.R.nahlavnompojednávanípopoučenípodľapríslušnýchustanoveníTrestnéhoporiadku
učinila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že zo spáchania skutkov sa
cíti byť nevinná. Z jej výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že si nepamätá, čo sa odohralo na
autobusovej zastávke, poškodenú nikdy nevidela. Do autobusu nenastúpila a na autobusovej zastávke
nikdy nebola. Ukázali jej (poškodenej) fotky a na základe fotiek ukázala na ňu, pričom na fotkách nie je
žiadna olašská cigánka, sú tam iné cigánky s krátkymi vlasmi a čierne. K druhému skutku uviedla, že
išla z úradu práce, boli tam nejaké cigánky pri pošte a poškodený sa na ňu vrhol a pýtal od nej peniaze.
Nadávala mu, povedala mu, že je maňák. Neutekala a kráčala pomaly. Nestála pri bicykli, išla oproti z
úradu práce. Volala o pomoc, kričala na poškodeného, ktorý išiel za ňou stále s bicyklom až na Q. ulicu
a volal. Potom prišli policajti.Z výpovede svedka a poškodeného B.. E. R. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bol na pošte na
Dohnányho ulici, išiel platiť nejaké šeky. Bicykel si zamkol v stojane na mieste, ktoré bolo najbližšie ku
stene. Mal zamknuté zadné koleso. Na na ľavom riadidle pri stene mal zavesenú veľkú plátennú tašku
značky R., ktorá bola doširoka otvorená a do tejto tašky po príchode k bicyklu hodil sivú peňaženku.
Zohol sa k zadnému kolesu a odomykal si bicykel. Obžalovaná stála vtedy nad ním, na pódiu ako sa
vychádza z pošty, bola tam opretá o zábradlie a teda zhora dobre videla peňaženku v otvorenej taške.
Medzera medzi bicyklom a stenou bola 50 cm. V tej medzere stál on. Obvinená sa podšmykla pod to
zábradlie a zoskočila dolu k prednému kolesu bicykla a pri tom skoku rukou siahla do tašky. Bol rýchlejší
a priamo v taške jej tú ruku chytil. Chvíľu sa tam handrkovali, na čo sa mu vyšmykla a rýchlo odchádzala
po N. ulici, myslí, že sa k nej vtedy pridala ešte nejaká spoločníčka. Zavolal som na linku 158 a pýtal sa
operátora, čo má robiť. Operátor povedal, aby dotyčnú sledoval, ale nepribližoval sa k nej, že posiela
hliadku. Ona išla rýchlejším tempom po N. smerom k ulici 9. mája a on na bicykli s telefónom na uchu
komunikoval s operátorom o smere jej pohybu. Keď prichádzal ku kruhovému objazdu 9. mája, videl za
sebou policajné auto s majákmi ako sa prebíja v premávke smerom k nemu, tak zdvihol ruku a zakýval
im. O pár sekúnd obvinenú zadržali hneď pri prvom dome 9. mája. Obvinená policajtom povedala, že ju
obťažuje a že si to nepraje. Jednoznačne opoznal obžalovanú na hlavnom pojednávaní. Počas toho ako
ju prenasledoval, nestratil ju z očí ako telefonoval s policajtom. Na otázky obhajcu uviedol, že prvýkrát
ju spozoroval vo vzdialenosti asi 1 metra. Videl ako sa obžalovaná podšmykla pod zábradlie. Potom
boli obaja na rovnakej strane, on stál pri zadnom kolese a ona pribehla na rovnakú stranu a siahla mu
do tašky, ktorá bola tiež na tej strane. Bol to jednej skok a bola pri ňom. Peňaženku mal na dne tašky,
obžalovaná mala ruku skoro pri nej. Pokiaľ ide o ďalšiu osobu, ktorá sa k nej pripojila, tak táto bola len
chvíľu pri nej, potom odbočila na ulicu E., tú si nevšímal, nemal dôvod. Spozoroval to asi v 50 metrovej
vzdialenosti. Nosí dioptrie do diaľky 3,5 a 4. Okuliare nosí 45 rokov a mal ich aj v deň skutku.
Obžalovaná na výpoveď svedka uviedla, že nie je pravdou, žeby zoskočila, pretože má boľavé nohy,
opúchajú jej, nechcela zobrať peňaženku. Ruku nemala ani v kabele, mala ju pri sebe, schmatol ju za
ruku a v ruke nič nemala.
Z výpovede svedkyne a poškodenej G.. Q. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že študovala v Trnave
vysokú školu, išla s kamarátkou I. G. na autobus. Čakali na autobusovej stanici na cestu do R. R..
Bola na autobusovej stanici veľká rada, ony stáli v rade. Nastupovala do autobusu, keď si chcela kúpiť
lístok, tak z pravej strany ju sotila pani, na ktorú sa pozrela a vytrhla jej v tej chvíli mobilný telefón
z vrecka. Nevšimla si to hneď, až keď si kúpila lístok. Poprosila šoféra, či môže vystúpiť. Predtým si
spomenula, že ako ju sotila, prišla sprava, z boku, pýtala sa šoféra kam cestuje autobus, nestála v rade.
Rozbehla sa za ňou a kamarátka ju hľadala kde sa rozbehla. Nenašla ju. Potom zavolali policajtov. Aj pri
vypočúvaní keď jej boli ukazované osoby, tak si spomenula že tam bola aj obžalovaná. Mobil do vrecka
si dávala keď čakala na autobus, keď sa išla postaviť do radu. Telefón dostala na H. od brata Michala
M., ktorý bol napísaný na spoločnosť A. logostik, išlo o iD. 4. Ďalej uviedla, že keď si sadla do autobusu,
tak zistila, že nemá mobilný telefón. Upresnila, že nevidela ako obžalovaná jej zobrala telefón. Stála v
rade, obžalovaná ju sotila a keď si sadla, zistila, že nemá telefón a podľa jej názoru je presvedčená, že
obžalovaná jej telefón zobrala.
Obžalovaná na jej výpoveď uviedla, že výpoveď poškodenej nie je pravdivá. Telefón jej nezobrala a
nevie prečo si na ňu zasadla.
Z výpovede svedka Milana E. vyplynulo, že si s odstupom času už nepamätá čo obžalovaná mala
kradnúť.Pretosúdzasplneniapodmienokpodľa§264ods.1Trestnéhoporiadkuprečítaljehovýpoveďz
prípravného konania zo dňa 11.08.2014. Vyplýva z nej, že vykonával dňa 11.08.2014 hliadkovú službu. V
čase okolo 12.05 hod. boli prostredníctvom vysielačky vyslaný na zákrok, kde na linku 158 oznamovateľ
uviedol, že ho chcela pri Pošte 2 v Trnave okradnúť neznáma žena rómskeho pôvodu. Uviedol im popis
a smer jej úteku, kde sa následne presunuli na služobnom vozidle na ulicu Dohnányho a pokračovali ku
kruhovej križovatke k ulici 9. mája, kde spozorovali ženu rómskeho pôvodu, kýval na nich muž z bicykla
a tento im uviedol, že pred ním je žena, ktorá sa ho pokúsila okradnúť. Na základe týchto skutočností
zadržali obžalovanú, ktorá sa bránila tým, že muž ju bez príčiny prenasledoval a predtým, že ju chytil za
ruku. Na mieste vyťažili oznamovateľa, ktorý im uviedol, že žena mu chcela z tašky, ktorú mal prevesenú
cez riadidlá bicykla odcudziť peňaženku. Ako odomykal bicykel tak si ju všimol, chytil ju za ruku, ktorú už
mala v taške, avšak sa mu vytrhla a túto sledoval až na miesto zadržania do ich príchodu. V peňaženke
mal finančný obnos okolo 400 eur.Z výpovede svedka D. V. vyplynulo, že si s odstupom času pamätá, že volal nejaký pán na tiesňovú
linku a uviedol, že nejaká žena ho mala okradnúť pri hlavnej pošte. On ju prenasledoval ďalej až ku
kruhovému objazdu, po príchode prišli na miesto, bola tam obžalovaná s poškodeným, ktorý im uviedol,
že sa mu snažila z tašky, ktorú mal pri sebe vytiahnuť peňaženku, on jej v tom zabránil a z miesta potom
odišla. Osobu zadržali. Viac si svedok už vzhľadom na odstup času nepamätal a preto súd za splnenia
podmienok podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania
zo dňa 11.08.2014. Vyplýva z nej, že vykonával dňa 11.08.2014 hliadkovú službu. V čase okolo 12.05
hod. boli prostredníctvom vysielačky vyslaný na zákrok, kde na linku 158 oznamovateľ uviedol, že ho
chcela pri Pošte 2 v Trnave okradnúť neznáma žena rómskeho pôvodu. Uviedol im popisu a smer jej
úteku, kde sa následne presunuli na služobnom vozidle na ulicu N. a pokračovali ku kruhovej križovatke
k ulici 9. mája, kde spozorovali ženu rómskeho pôvodu, kýval na nich muž z bicykla a tento im uviedol,
že pred ním je žena, ktorá sa ho pokúsila okradnúť. Na základe týchto skutočností zadržali obžalovanú,
ktorá sa bránila tým, že muž ju bez príčiny prenasledoval a predtým, že ju chytil za ruku. Na mieste
vyťažili oznamovateľa, ktorý im uviedol, že žena mu chcela z tašky, ktorú mal prevesenú cez riadidlá
bicykla odcudziť peňaženku. Ako odomykal bicykel tak si ju všimol, chytil ju za ruku, ktorú už mala v
taške, avšak sa mu vytrhla a túto sledoval až na miesto zadržania do ich príchodu. V peňaženke mal
finančný obnos okolo 400 eur.
Z výpovede svedka N. G. vyplynulo, že v roku 2013 používal telefónne číslo 0915402609. Mal asi 3
iPhony, keď bola nejaká novinka, vždy si ju kúpil. Kupoval ich aj cez internet aj v Anglicku. Nevie kde
sa dňa 27.01.2013 zdržiaval, avšak v Trnave určite nebol. SIM kartu mal evidovanú najprv v spoločnosti
OrangeaneskôrprešieldoO2.SIMkartunikomunepožičiaval,vroku2012maliPhone4S,ktorýkupoval
v Anglicku, už ho dávno predal a nevie kedy a komu. Telefón mal aj čiernej aj bielej farby.
Z výpovede svedkyne I. G. vyplynulo, že s poškodenou stáli na zastávke v Trnave, čakali na autobus
do R. R.. Poškodená sa hrala na telefóne, autobus meškal. Autobus prišiel, nastúpili, prvá nastúpila
poškodená,bolotamveľaľudí,zaňousavrhlaobžalovanáapýtalasaniečošoféra,nakoľkonastupovala
až po poškodenej, nevie čo sa obžalovaná pýtala šoféra. Potom si sadli do autobusu, nastúpila
poškodená, ešte nejakí cestujúci, potom ona, sadli si do autobusu a poškodená zistila, že nemá telefón.
V tej chvíli ju napadlo, že obžalovaná v tej chvíli ako sa vrhla do autobusu a pýtala sa niečo šoféra, jej
pravdepodobne mobil vzala. Nakoľko nastupovalo ešte dosť veľa ľudí, bolo problém z autobusu vystúpiť.
Potom keď vystúpili, tak všade po okolí hľadali, či ju neuvidia, či niekto neuteká, avšak nikoho nevideli.
Poškodená bola potom vypovedať na polícii. Ona ju počkala na zastávke a potom išli domov. Doplnila,
že bezprostredne nenastupovala za poškodenou a nevidela ako jej obžalovaná vzala mobilný telefón.
Je to len jej úsudok.
Za splnenia podmienok bola výpoveď svedkyne L. M. z prípravného konania zo dňa 23.07.2013 podľa
§ 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná. Vyplýva z nej, že dňa 27.02.2013 bola v Trnave na V. ulici
v byte s mamou - obžalovanou celý deň. V tento deň oslavovala narodeniny, mama varila zemiakový
šalát, piekla rezne, koláče a tortu. Začali oslavovať o 9 hodine okolo 9,30 hod. k nim prišla do bytu celá
rodina, bolo u nich asi 40 ľudí. Oslavovali celý deň až do rána a mama celý čas bola prítomná na oslave
a preto nemohla kradnúť na stanici.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva, zo
zápisníc o hlavnom pojednávaní.
Zo zápisnice o rekognícii osoby podľa fotografie zo dňa 10.04.2013 vyplýva, že Q. M. opoznala
obžalovanú, ktorej dňa 27.02.2013 jej videla priamo do tváre, lebo obžalovaná ju najprv sotila a ona
sa otočila a povedala jej, či sa musí na ňu takto tlačiť a vtedy ju videla. Z výpisu hovorov (č.l. 38-42)
vyplýva, že telefón s IMEI XXXXXXXXXXXXXX sa nachádzal v čase skutku v G. a podľa informácii od
Telefónica Slovania, s.r.o. mobilný telefón s číslom IMEI XXXXXXXXXXXXXXX patrí N. G..
Zo záznamu z č.l. 43 vyplýva, že na mieste skutku (27.02.2013) nebola vykonaná ohliadka miesta činu
z dôvodu, nakoľko miesto skutku je veľmi frekventované, jedná sa o medzimestské nástupište s veľkým
pohybom ľudí a miesto obhliadky by nezodpovedalo miesto skutku v čase jeho spáchania.Z previerky z č.l. 44 vyplýva, že na mieste skutku (27.02.2013) sa nepodarilo nájsť žiadne stopy,
avšak riadnym vyťažovaním poškodenej k popisu páchateľky nie je možné vylúčiť, že páchateľkou je
obžalovaná.
Z odborného vyjadrenia (č.l. 46) vyplýva, že 1 ks iPhone 4S, 16Gb, s obalom a potlačou M. oka čiernej
farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX má hodnotu ku dňu skutku 450 eur.
Z dodatku k Zmluve o pripojení - č. zmluvy K zo dňa 05.08.2011 vyplýva, že obchodná spoločnosť MJ
A., s.r.o. uzavrela dodatok so spoločnosťou Orange Slovensko, a.s., predmetom ktorého bola dohoda
strán na aktivácii účastníckeho programu Vol.do všetkých sietí 200+ a Vol.s Nonstop+, ako i dohoda o
predaji mobilného telefónu K. iD. 4, XX GB R., B.:XXXXXXXXXXXXXXX. Zo záručného listu (č.l. 63)
vyplýva, že telefón bol počas záručnej doby v oprave (04.12.-05.12.2012) a bolo mu pridelené IMEI:
XXXXXXXXXXXXXXX. Tento záver potvrdzuje aj odpoveď zo spoločnosti Orange Slovensko, a.s. zo
dňa 15.08.2016 z ktorého vyplýva, že sa musela meniť základná doska daného telefónu, zmenilo sa
aj IMEI telefónu.
Z bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, evid.č. bloku: A XXXXXXXX vyplýva, že obžalovanej bola
uložená pokuta vo výške 30 eur za skutok spáchaný dňa 08.05.2014 o 15.55 hod., miesto spáchania
TESCO, ul. H., porušením § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z.
ZprepisuzvukovéhozáznamuzORPZvTrnavezodňa12.08.2014(č.l.34-36)vyplýva,žeoznamovateľ
B.. E. R. volal na políciu a oznámil, že mu osoba ženského pohlavia rukou siahla do tašky, kde mal
peňaženku. Operačnému dôstojníkovi opísal po akej ceste sa žena po skutku vybrala, ktorú aj sledoval
a opísal, čo má oblečené.
Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.
Podľa § 14 ods. 2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej
na dokonaný trestný čin.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.
Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú
škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec
tým, že sa jej zmocní a
c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
Výrok I.
Na základe vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovanej za žalovaný skutok (11.08.2014)
za preukázanú riadne a v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Aj keď obžalovaná spáchanie
skutku poprela, argumentujúc, že to bol poškodený, ktorý od nej chcel peniaze, je podľa názoru súdu
spoľahlivo usvedčovaná obsahom výpovede poškodeného Ing. E. R. a obsahom listinných dôkazov.
Obhajca sa snažil spochybniť výpoveď poškodeného tým, že nosí okuliare s dioptriami 4 a mohol
si osoby zameniť. Pripustil aj, že poškodený by si mohol celý skutok vymyslieť. Treba uviesť, že
samotná obžalovaná nepopiera, žeby sa nachádzala v čase skutku na mieste a tiež nepopiera, žeby
ju poškodený chytil za ruku. Len má inú verziu a to tú, že to bol poškodený, ktorý od nej chcel
peniaze. Poškodený podľa názoru súdu veľmi presvedčivo a podrobne popísal celý priebeh skutku na
hlavnom pojednávaní. Jednoznačne opoznal obžalovanú, ktorá sa po spáchaní skutku snažila utiecť,avšak poškodený ju sledoval, riadne opísal polícii po tom ako volal na linku 158, pričom príslušníci
práve túto opísanú osobu zadržali. Podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k zámene páchateľky skutku.
Verzia obrany obžalovanej vyznieva veľmi nelogicky. Nevysvetlila súdu, prečo práve poškodený by
od nej chcel peniaze, keď sa vracal z pošty a mal peniaze pri sebe. Práve naopak, obžalovaná
sledovala poškodeného a keď si odomykal bicykel, chcela využiť túto situáciu, pretože si myslela, že ju
nepozoruje, a snažila sa mu ukradnúť peňaženku v taške zavesenú na riadidlách bicykla. Je zaujímavé,
že na jednej strane podľa názoru obhajoby obžalovaná by nemohla priskočiť k poškodenému, lebo
má zdravotné problémy, ale na druhej strane sa z miesta činu bez problémov mohla presunúť o dosť
veľkú vzdialenosť na miesto, kde bola zadržaná. Nie je nelogické (ako tvrdí obhajca obžalovanej), žeby
poškodený obžalovanú pasívne pozoroval a zasiahol až keď mala obžalovaná ruku v taške. Práve
naopak, prečo by poškodený mal zasahovať voči obžalovanej skôr? Tým, že obžalovanú pozoroval, sa
mu podarilo včas zasiahnuť a nedošlo k dokonaniu trestného činu. Táto jeho výpoveď je podporovaná
najmä výpoveďami príslušníkov PZ ako i prepismi zvukového záznamu. Súd obhajobným tvrdeniam
obžalovanej neuveril. Tieto vyznievajú účelovo a to za účelom zbavenia sa trestnoprávnej zodpovednosti
za skutok, ktorý spáchala. Súd po vykonanom dokazovaní nenašiel žiaden dôvod sa domnievať, že by
výpoveď poškodeného bola účelovo vymyslená. Nebolo preukázané, že by mal alebo mohol mať záujem
kriminalizovaťobžalovanú,t.j.žebyskutkovýdej,ktoréhobolsúčasťou,vymyslelvsnaheprivodiťtrestné
stíhanie obžalovanej. Preto súd svedeckú výpoveď poškodeného akceptoval ako vierohodnú, pravdivú,
z obsahu ktorej sa v spojení s ostanými dôkazmi podáva logický a jednoznačný záver o vine obžalovanej
za žalovaný skutok.
Protiprávnym konaním, opísaným vo výroku I. rozsudku, obžalovaná naplnila znaky skutkovej podstaty
prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14, § 212 ods. 2 písm. c) a písm. d) Trestného zákona,
nakoľko v úmysle spáchať trestný čin sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k prisvojeniu
si cudzej veci tým, že sa jej zmocní a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe, avšak k
dokonaniu trestného činu nedošlo (zásahom samotného poškodeného), pričom bola za obdobný čin v
predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá (blok na pokutu nezaplatené na mieste A 12671906
zo dňa 08.05.2014). Obžalovaná sa skutku dopustila ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Súd
nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovanej za tento skutok. U obžalovanej ide
o konanie úmyselné, pretože chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený
týmto zákonom, ktorým záujmom je ochrana majetkových práv ostatných subjektov práva.
Z odpisu z registra trestov obžalovanej vyplýva, že doposiaľ bola osemkrát súdne trestaná, naposledy
(pokiaľ ide o súd v Slovenskej republike) rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.11.2011,
sp.zn. 4T/59/2011, keď bola odsúdená podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6
mesiacov, pričom jej bol nariadený výkon trestu dňa 21.08.2014. Z miesta bydliska nie je obžalovaná
bližšie hodnotená. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že
obžalovaná má evidované 4 priestupky, ide o 2 priestupky proti majetku, 1 priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu a jedenkrát porušila všeobecne záväzné nariadenie o dodržiavaní čistoty a poriadku,
keď vykonala veľkú potrebu na ulici.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Levoča (č.l. 229) vyplýva, že správanie a vystupovanie obžalovanej
je na akceptovateľnej úrovni. Zásady osobnej hygieny dodržiava, v osobných veciach a v izbe si
udržiava poriadok. K aktivitám zameraným na vlastnú resocializáciu nepristupuje dostatočne kvalitne,
dostáva sa do konfliktných stresov so spoluodsúdenými. Svoju pozornosť zameriava na uspokojenia
vlastných potrieb, resp. na pasívne prežitie obdobia vo výkone trestu. Bola zaradený pracovne od
22.02.2016 do 21.04.2016, z pracoviska bola vyradená pre nezvládanie pracovných postupov. Záujmy
má nevyhradené. Nebola doposiaľ disciplinárne riešená.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
U obžalovanej súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistil však jednu priťažujúcu okolnosť a to,
že bola za trestný čin už odsúdená. Vyhodnotiac okolnosti spáchania žalovaného skutku, mieru jej
zavinenia, jej osobné pomery a možnosti je nápravy, ako i pomer priťažujúcich a poľahčujúci okolností,
dospel súd k záveru, že na obžalovanú nie je možné v záujme efektívneho dosiahnutia účelu trestu
(ochrana spoločnosti a náprava páchateľa) pôsobiť trestom výchovným. Pri prevahe priťažujúcich
okolností jej trestnú sadzbu uvedenú v § 212 ods. 2 Trestného zákona upravil v zmysle § 38 ods. 4
Trestného zákona a to tak, že zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Po takejto úprave sa trestná sadzba, v rámci, ktorej súd ukladal obžalovanej trest odňatia slobody
upravila na rozpätie 8 mesiacov až 2 roky. V tejto trestnej sadzbe súd obžalovanej uložil trest odňatia
slobody v trvaní 10 mesiacov, t.j. na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby. Nakoľko obžalovaná
bola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody
pre úmyselný trestný čin, na výkon trestu odňatia slobody ju zaradil v zmysle ustanovenia § 48 ods.
2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Pokiaľ ide o návrh obhajcu uložiť obžalovanej pri uznaní viny trest domáceho väzenia, treba
uviesť, že vzhľadom na osobu obžalovanej, ktorá sa opakovane dopúšťa páchaniu trestnej činnosti, k
vlastnej resocializácii ani počas výkonu trestu nepristupuje kvalitne a nemali na ňu odstrašujúci účinok
ani prechádzajúce odsúdenia, nebolo možné pristúpiť k uloženiu takéhoto druhu trestu. Takto uložený
trest považuje súd za zákonný, dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v
zmysle Trestného zákona, požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v dostatočnej miere
vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Výrok II.
Iná situácia nastala pri posudzovaní viny obžalovanej za skutok zo dňa 27.02.2013. Na základe
vykonaného dokazovania nepovažoval súd vinu obžalovanej za tento žalovaný skutok za preukázanú
riadne a v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Z výpovede poškodenej G.. Q. M. ako i
svedkyne I. G. nevyplýva, žeby to bola obžalovaná, ktorá odcudzila mobilný telefón zn. iPhone 4S,
16G, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby, zakúpený v roku 2012 s obalom, na ktorom bol motív
„Londýnskeho oka“ v Trnave, na ulici Kollárovej,, dňa 27.02.2013 v čase okolo 14.55 hodiny. Treba
poznamenať, že súd v skutkovej vete opravil IMEI mobilného telefónu, nakoľko z dokazovania vyplynulo,
že išlo o mobilný telefón s iným IMEI ako bol uvedený v obžalobe. Na ustálenie viny obžalovanej súdu
nepostačuje úsudok poškodenej a svedkyne. Obe na otázku obhajcu odpovedali tak, že nevideli, žeby
obžalovaná z vrecka poškodenej zobrala telefón, upresnili, že je to ich úsudok, pretože obžalovaná
sa mala na poškodenú natlačiť a majú za to, že to bola práve obžalovaná, ktorá telefón odcudzila.
Nie je možné len na základe úsudku svedkýň bez ďalších dôkazov uznať obžalovanú za vinnú. Súd
sa v tejto časti spravoval právnou zásadou „in dubio pro reo“. Ide o právnu zásadu, ktorá stanovuje
povinnosť súdu rozhodovať v prospech obžalovaného , pokiaľ o jeho vine e xistujú pochybnosti, ktoré nemožno odstrániť. Treba zdôrazniť, že pochybnosti pretrvávali aj po
výsluchu svedka N. G. a oboznámením výpisu hovorov, keď podľa obžaloby odcudzený telefón sa mal v
čase spáchania skutku nachádzať v G. a IMEI patril telefónu, ktorý mal vlastniť svedok N. G.. Obžaloba
súdunevysvetlilaakosatrebastýmitodôkazmi,ktorépredložilisúduvysporiadať.Právenaopak,dôkazy
predložené obžalobou nepreukazujú vinu obžalovanej. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že telefón
s IMEI uvedeným v rozsudku (nie obžalobe) bol odcudzený, ale nebolo preukázané, že skutok spáchala
obžalovaná a preto súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.