Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 7, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 2CbZm/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516209981
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Maruniaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1516209981.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zuzanou Maruniakovou v sporovej veci žalobcu: Privatbanka,

a.s., IČO: 31 634 419, so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava proti žalovanému: P.. R. O., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomK.XXX/X,XXXXXP.S.M.,právnezastúpenýBURDALEGAL,s.r.o.,IČO:46
530 894, Rudnícka 8, 831 06 Bratislava-Rača o zaplatenie 120.955,53 eur s príslušenstvom a odmenou
403,19 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 120.955,53 eur, s 6% ročným úrokom zo sumy
120.955,53 eur od 22.04.2016 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 403,19 eur, a to všetko do
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O
výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.07.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 120.955,53 eur s 6% ročným úrokom z nej od
22.04.2016 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 403,19 eur a na náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že je riadnym majiteľom zmenky, ktorú vystavila spoločnosť M. K., a.s., IČO: XX XXX
XXX dňa XX.XX.XXXX v C. ako zmenku vlastnú na rad žalobcu, bez protestu. Zmenku podpísal

žalovaný ako predseda predstavenstva vystaviteľa, a zároveň sa podpísal aj per aval, čím sa zaručil
za jej zaplatenie. Zmenka je splatná dňa XX.XX.XXXX na sumu 120.955,53 eur, platobným miestom
je Bratislava, Privatbanka, a.s., pobočka Einsteinova 25, Bratislava. K žalobe pripojil žalobca prvopis
zmenky.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že v rámci svojej bankovej činnosti uzatvoril so spoločnosťou M.
K., a.s., IČO: XX XXX XXX ako dlžníkom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XX/XXXX. Podľa

informácií žalobcu bol žalovaný v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere majoritným akcionárom dlžníka,
predsedom predstavenstva dlžníka a vo vzťahu k dlžníkovi konečným užívateľom výhod. Na základe
Zmluvy o úvere poskytol žalobca dlžníkovi dlhodobý revolvingový úver vo výške 120.000,- eur za
účelom spolufinancovania projektu „Deproteinácia produkcie škrobov na technické účely a dobudovanie
integrovaného skladového hospodárstva pšeničného škrobu“. Splatnosť úveru bola dohodnutá na
deň XX.XX.XXXX. Projekt bol spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie - Európskeho fondu
regionálnehorozvoja,nazákladeZmluvyoposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevkuč.E.-XXXSP-

XXXX/XXXX/XXX, uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi dlžníkom a Ministerstvom hospodárstva SR, v
zastúpení Slovenská inovačná a energetická agentúra. Na základe Zmluvy o úvere žalobca poskytol
dlžníkovi peňažné prostriedky dňa 29.04.2014 vo výške 75.560,- eur, dňa 10.07.2014 vo výške 44.440,-
eur, dňa 30.06.2015 bola splatená časť úveru vo výške 75.560,- eur a dňa 30.06.2015 bola znovunačerpaná tranža vo výške 75.560,- eur. Úver mal byť v zmysle zmluvy splatený z jednotlivých
častí nenávratného finančného príspevku, ktorý mal dlžník obdržať na základe Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku. Dlžník podal Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre žiadosť

o platbu dňa XX.XX.XXXX, ktorou agentúre preukázal preinvestovanie oprávnených výdavkov v sume
188.900,- eur, a na základe ktorej mu agentúra následne vyplatila nenávratný finančný príspevok vo
výške 75.560,- eur (tj. 40% preinvestovaných oprávnených výdavkov), a zároveň podal aj druhú žiadosť
o platbu dňa XX.XX.XXXX, ktorou agentúre preukázal preinvestovanie oprávnených výdavkov v sume
327.000,- eur, a na základe ktorej mu agentúra mala vyplatiť nenávratný finančný príspevok vo výške

130.800,- eur (t.j. 40% preinvestovaných oprávnených výdavkov), avšak k vyplateniu nenávratného
finančného príspevku, na základe tejto žiadosti o platbu, z dôvodov žalobcovi neznámych nedošlo.
Podľa vyjadrenia žalobcu sa dlžník dostal do omeškania so splácaním pohľadávky niekoľkokrát, avšak
žalobca nepristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko to v tom čase nepovažoval za
nevyhnutné. Žalobca pristúpil len k telefonickej výzve na platenie. Dňa 16.03.2016 vydal na návrh
dlžníka Okresný súd Nitra uznesenie v konaní vedenom pod sp.zn. 27K/2/2016, ktorým vyhlásil konkurz

na majetok dlžníka, a ktoré bolo dňa 22.03.2016 zverejnené v obchodnom vestníku pod č. 56/2016.
Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka sa stala pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere splatnou.
Žalobca prihlásil svoje pohľadávky voči dlžníkovi do konkurzu prihláškou. Za účelom zabezpečenia
pohľadávok žalobcu zo zmluvy o úvere, žalobca, dlžník a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Dohodu
o uplatnení vlastnej blankozmenky č. XX/XXXX/X, na základe ktorej bol žalobca oprávnený vyplniť

údaje v časti zmenkovej sumy a dátumu splatnosti, ak dlžník nesplní akúkoľvek časť zabezpečenej
pohľadávky riadne a včas. Toto právo žalobca využil a doplnil zmenkovú sumu vo výške 120.955,53
eur a dátum splatnosti XX.XX.XXXX. Zmenková suma bola určená ako súčet istiny vo výške 120.000,-
eur, úroku z istiny za obdobie od 01.02.2016 do 22.03.2016 vo výške 895,53 eur a poplatku za
správu úveru za obdobie od 01.01.2016 do 22.03.2016 vo výške 60,- eur. Žalobca písomne vyzval

žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy výzvou zo dňa 11.04.2016, ktorá bola žalovanému doručená
dňa 20.04.2016. Žalovaný sa v deň splatnosti zmenky do miesta platenia nedostavil a zmenkovú sumu
nezaplatil, o čom žalobca zaslal žalovanému písomnú správu. Žalovaný listom zo dňa 22.04.2016
odpovedal žalobcovi na jeho výzvu na zaplatenie a žiadal žalobcu o preukázanie informácie o nesplnení
podmienok stavených Zmluvou o úvere. Žalovaný inak vyplnenie blankozmenky ani zmenkovú sumu

nenamietal a nezaplatenie zmenky neodôvodnil. Žalobca uviedol, že zmenka nevznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Ako dôkazy žalobca k žalobe pripojil vo fotokópiách Zmluvu o úvere č. XX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, obchodné podmienky pre úverové obchody Privatbanky, a.s., vyhlásenie
o konečnom užívateľovi výhod a politickej exponovanosti konečného užívateľa výhod, výpisy z účtu
dlžníka, potvrdenie o zapísaní pohľadávok do zoznamu pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodu o

uplatnení vlastnej blankozmenky č. XX/XXXX/X zo dňa XX.XX.XXXX, zmenku, výzvu na zabezpečenie
zmenkového plnenia zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou, záznam o predložení zmenky na platenie zo
dňa XX.XX.XXXX a správu o predložení zmenky na platenie zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou.

3. Okresný súd Bratislava V vydal v predmetnej veci dňa 05.12.2016 platobný rozkaz č.k.

2CbZm/119/2016-45, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor. Z
dôvodu podaného odporu súd uznesením zo dňa 31.01.2017 č. k. 2CbZm/119/2016-54 s poukazom na
ustanovenie § 267 ods. 3 CSP platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

4. Žalovaný vo svojom odpore, doručenom súdu dňa 02.01.2017 uviedol, že žalobca pri uzatváraní

zmluvy o úvere č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a dohody o uplatnení vlastnej blankozmenky č. XX/
XXXX/X zo dňa XX.XX.XXXX postupoval v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, keď
uplatňoval šikanózne praktiky vo vzťahu k zabezpečeniu poskytovaného úveru. Podľa žalovaného
Dohoda o uplatnení vlastnej blankozmenky bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok. Pôvodné zabezpečenie predschváleného revolvingového úveru v podobe zriadenia

záložného práva na pohľadávky a na nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti M. K., a.s. bolo tesne
pred uzatvorením zmluvy jednostranne rozšírené o zmenkové ručenie žalovaného. Dohodou o uplatnení
vlastnejblankozmenkyanajmäzmenkovýmručenímžalovaného,žalobcapodmieniluzatvoreniezmluvy
o úvere. Žalobca dokonca požadoval zmenkové ručenie aj od manželky žalovaného, ktorá toto odmietla.
Rozšírenie zabezpečenia úveru o zmenkové ručenie bolo žalovanému predostreté v čase, kedy bolo

uzatvorenie zmluvy nevyhnutné pre zabezpečenie spolufinancovania projektu, a kedy pre krátkosť
času už nebolo možné zabezpečiť alternatívne financovanie a zamedziť tak vzniku značnej škody
bezprostredne hroziacej zmarením projektu. Žalovaný bol presvedčený, že predmetný stav bol zo strany
žalobcu navodený úmyselne, s cieľom vytvorenia tlaku primárne na dlžníka, sekundárne na žalovanéhotak,abytítovtiesniakceptovalizjavnenevýhodnejšiepodmienkyposkytnutiaúveru.Žalovanýpoukázalv
súvislostisjehotvrdeniaminarozsudokNajvyššiehosúduSR,sp.zn.3Obdo/11/2008zodňa18.06.2009,
v zmysle ktorého by o šikanovanie išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému

poškodeniu iných subjektov. Žalovaný mal za to, že žalobca konal v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku, keď šikanóznym konaním voči dlžníkovi a žalovanému navodil stav tiesne a donútil
žalovaného, nepodnikateľa prevziať na seba zmenkový ručiteľský záväzok. Podľa žalovaného takéto
konanie žalobcu nepožíva právnu ochranu, o to viac v situácií kedy, poskytnutý úver bol v zmysle
zmluvy o úvere zabezpečený záložným právom k pohľadávkam a k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

dlžníka. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu. Žalovaný navrhol ako dôkaz výsluch žalovaného a výsluch svedkyne N. O., manželky
žalovaného.

5. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 15.03.2017, v
ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok vyplýva zo zmenky ako formy zabezpečenia poskytnutého

úveru. V zmysle čl. IV ods. 1 bod 1.3 zmluvy o úvere, ako zabezpečenie úveru bola dohodnutá vlastná
zmenka vystavená dlžníkom a avalovaná žalovaným. V rámci schvaľovacieho procesu u žalobcu bola
uvedená forma zabezpečenia schválená ako podmienka poskytnutia úveru, čo vyplýva zo zápisnice
č. XX/XXXX úverového výboru žalobcu, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX. Podmienky poskytnutia
úveru boli komunikované s dlžníkom, v ktorom žalovaný vystupoval ako štatutárny orgán a väčšinový

vlastník akcií. Po ich odsúhlasení žalobca s dlžníkom zastúpeným žalovaným podpísali Zmluvu o úvere
s podmienkou poskytnutia zabezpečenia vo forme blankozmenky vystavenej dlžníkom a avalovanej
žalovaným. Žalovaný zároveň podpísal Dohodu o uplatnení vlastnej blankozmenky č. XX/XXXX/X dňa
XX.XX.XXXX a zmenku podpísal per aval. Žalobca má za to, že podmienka zabezpečenia vo forme
zmenky nebola dodatočne alebo v časovej tiesni požadovaná žalobcom ale ako forma zabezpečenia

bola riadne predložená na schválenie príslušnému kompetenčnému stupňu žalobcu a komunikovaná
so žalovaným nielen po schválení podmienok poskytnutia úveru, ale už aj pred samotným predložením
úverového návrhu na schválenie. Návrh na schválenie bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX, a ak by
žalovaný s uvedenou podmienkou nesúhlasil, nedošlo by k predloženiu úverového návrhu na jeho
schválenie a nepristúpil by žalovaný ako štatutárny orgán dlžníka k podpisu zmluvy o úvere. Podľa

názoru žalobcu časové obdobie od vypracovania návrhu na schválenie úverového obchodu až do
podpisu zmluvy o úvere poskytovalo dostatočný priestor pre dlžníka a žalovaného na rozhodnutie o
akceptácii, resp. neakceptácii podmienok poskytnutia úveru. Žalobca zároveň poprel skutočnosť, že
trval na zmenkovom ručení manželky žalovaného. Uviedol, že podmienka zmenkového ručenia fyzickou
osobou majetkovo sa podieľajúcou na podnikaní dlžníka je bežnou a štandardnou praxou finančných

inštitúcií a nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom a ani poctivým
obchodným stykom. Obdobne je to podľa žalobcu aj s niekoľkonásobným zabezpečením záväzkov.
Zmenkový aval je formou ručenia, nielen keď sa banka nechce spoliehať na platobnú schopnosť
obchodnej spoločnosti. Niekoľkonásobné zabezpečenie i formou zmenkového avalu bolo dôvodné,
vzhľadom k tomu, že žalobca sám podal návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka, ktorý bol následne

Okresným súdom Nitra vyhlásený dňom 22.03.2016. Žalobca návratnosť pohľadávky voči dlžníkovi
kvalifikoval ako stratovú, a to s poukazom na zápisnicu z II. kola verejného ponukového konania -
otváraniaobálokvkonkurznomkonanídlžníkazodňaXX.XX.XXXX.Zozápisnicevyplýva,žeopakované
II. kolo verejného ponukového konania na predaj majetku dlžníka bolo opätovne neúspešné. Žalobca je
toho názoru, že správne vyhodnotil riziko, tak, že okrem zabezpečenia na pohľadávky a na nehnuteľnosti

dlžníka, požadoval aj ručenie osoby majetkovo angažovanej na podnikaní dlžníka, čo predstavuje v
súčasnosti jediný zdroj návratnosti jeho pohľadávky. Uviedol, že nie je v postavení, že by mohol vo
vzťahu k žalovanému uplatňovať šikanózne praktiky, nakoľko tieto mohol vo vzťahu k žalovanému
uplatňovať len dlžník, a zároveň žalobca nebol ani v postavení, v ktorom by vyvíjal tieseň na žalovaného,
aby poskytol dlžníkovi zabezpečenie formou zmenkového ručenia a ani na samotného dlžníka. Žalobca

mal za to, že sa nedopustil žiadnych šikanóznych praktík, nakoľko podmienky poskytnutia úveru je
možné považovať za štandardné, také, aké požadujú banky. Zároveň vo svojom vyjadrení poukázal na
ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého tieseň nie je dôvodom neplatnosti právneho
úkonu a v tejto súvislosti poukázal aj na Rozsudok Vrchného súdu Praha zo dňa 26.01.1999, sp.zn.
5Cmo 569/98, podľa ktorého tieseň sa platnosti zmenky nedotýka. Pokiaľ ide o podpis manželky

žalovaného, podľa žalobcu nebol dôvod, aby túto podmienku žalobca stanovil, nakoľko zmysle ustálenej
judikatúry k záväznosti podpisu zmenky jedným z manželov sa nevyžaduje súhlas druhého manžela, a
to ani v prípade, že nemajú rozdelené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nakoľko daný úkon sa
nepovažuje za nakladanie s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobcamal za to, že námietky žalovaného sú nedôvodné, nepodložené relevantnými dôkazmi, a preto žiadal
žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Ako dôkazy žalobca k vyjadreniu pripojil Zápisnicu úverového výboru
č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zápisnicu z otvárania obálok v konkurznom konaní dlžníka zo dňa

XX.XX.XXXX.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.05.2017 vstúpil do konania na strane žalovaného
intervenient, s ktorého vstupom žalobca vyjadril nesúhlas. Súd uznesením zo dňa 04.09.2017 č.k.
2CbZm/119/2016-88 vstup intervenienta na strane žalovaného do konania nepripustil.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil niekoľko pojednávaní.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: Zmluvou o úvere č. XX/
XXXX (č.l. 3-8), obchodnými podmienkami pre úverové obchody Privatbanky, a.s. (č.l. 9-11), vyhlásením
o konečnom užívateľovi výhod a politickej exponovanosti konečného užívateľa výhod (č.l. 12), výpismi

z účtu spoločnosti M. K., a.s. (č.l. 13-20), potvrdením o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok
zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 21), Dohodou o uplatnení vlastnej blankozmenky č. XX/XXXX/X (č.l. 22-23),
zmenkou (č.l. 25), výzvou na zabezpečenie zmenkového plnenia s doručenkou (č.l. 26), záznamom o
predložení zmenky na platenie (č.l. 27), správou o predložení zmenky na platenie s doručenou (č.l. 28),
výpisom zo zápisnice č. XX/XXXX zo zasadnutia úverového výboru žalobcu (č.l. 63-65), vyhodnotením

II. kola verejného ponukového konania (č.l. 66), zápisnicou z otvárania obálok v konkurznom konaní
úpadcu (č.l. 67), Rozsudkom OS BA II, č.k. 17C 132/2006-16 zo dňa 28.09.2006 (č.l. 129-131), Zmluvou
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (č.l.139-147), Dodatkom č. 1 k zmluve o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku (č.l. 148-149), záväzným úverovým prísľubom zo dňa XX.XX.XXXX
(č.l. 151), výsluchom žalovaného, výsluchom svedka R. R. a zistil nasledovný skutkový i právny stav.

9. Z prvopisu zmenky vystavenej v C. dňa XX. B. XXXX súd zistil, že spoločnosť M. K., a.s. ako
vystaviteľ vlastnej zmenky dala bezpodmienečný sľub zaplatiť na rad žalobcu dňa XX. apríla XXXX,
sumu 120.955,53 eur, bez protestu. Zmenka bola splatná v Bratislave, s domicilom Privatbanka, a.s.,
pobočka Einsteinova 25, Bratislava. Žalovaný zmenku podpísal ako štatutárny zástupca vystaviteľa a aj

ako fyzická osoba per aval. Aj napriek tomu, že na zmenke nie je uvedené za koho ručiteľské prehlásenie
žalovaný prevzal, v zmysle čl. I § 31 ods. 4 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len
„zmenkovýzákon“)sazaručilzazaplateniezmenkyzavystaviteľa.Podľatohtoustanoveniavovyhlásení
treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa.

10. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku.
Zmenkové právo vychádza zo zásady, že zmenka je formálne platná, ak obsahuje podstatné náležitosti,
uvedené v čl. I § 75 zmenkového zákona. K platnosti vlastnej zmenky vyžaduje čl. I § 75 bod 4
zmenkového zákona, aby obsahovala údaj miesta, kde sa má platiť. Zmenka je splatná v Bratislave,
čím je dostatočne určené platobné miesto, a zároveň obsahuje aj údaj domicilu, ktorý má prednosť pred

platobným miestom. Platobné miesto a domicil si vzájomne neodporujú, preto zmenka neplatná nie je.

11. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ zmenky a má právo postihom žiadať zmenkovú
sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej
tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).

12. Podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, neplatné sú zmenkové
alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov. Súd sa
preto v prvom rade zaoberal otázkou, či zaviazanosť žalovaného zmenkou vznikla v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou.

13. Okrem prvopisu zmenky žalobca súdu predložil aj Zmluvu o úvere č. XX/XXXX, ktorú v postavení
veriteľa uzavrel dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou M. K., a.s. ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bol
záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky ako úver a dohoda jeho čerpania s dlžníkom.

Zmluva bola uzatvorená na základe písomnej žiadosti dlžníka zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca sa v čl. I.
bod 1 písm. a) Zmluvy zaviazal poskytnúť dlžníkovi dlhodobý revolvingový úver vo výške 120.000,- eur.
V zmysle čl. I. bod 1 písm. d) Zmluvy, účelom bolo spolufinancovanie projektu „Deproteinácia produkcie
škrobov na technické účely a dobudovanie integrovaného skladového hospodárstva pšeničnéhoškrobu“, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov EÚ na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku (ďalej NFP) č. E.-XXXSP-XXXX/XXXX/XXX, uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi
Ministerstvom hospodárstva SR, v zastúpení Slovenská inovačná a energetická agentúra a dlžníkom.

Celkové výdavky na realizáciu projektu boli vyčíslené na sumu 3.950.000,- eur, z toho nenávratný
finančný príspevok bol vo výške 1.580.000,- eur a zvyšok 2.370.000,- eur boli vlastné zdroje dlžníka.
Z prostriedkov úveru mala byť financovaná úhrada stavebných prác a dodávok technológií k projektu
dodávateľom dlžníka, za účelom preklenutia časového nesúladu medzi povinnosťou úhrady peňažných
prostriedkov dodávateľom dlžníka a termínom ich refundácie dlžníkovi z čiastky H.. Splatnosť úveru

bola stanovená do XX.XX.XXXX (čl. III. bod 1. Zmluvy). Za spoločnosť M. K., a.s. ako dlžníka zmluvu o
úvere podpísal jeho štatutárny zástupca, predseda predstavenstva - žalovaný. Zabezpečenie záväzku
zo Zmluvy o úvere, tj. splatenie úveru s príslušenstvom bolo dohodnuté v čl. IV. Zmluvy, kde okrem
záložného práva ku všetkým pohľadávkam a iným právam na peňažné plnenie dlžníka a záložného
práva k nehnuteľnostiam bola vystavená vlastná blankozmenka dlžníkom na rad veriteľa, avalovaná
žalovaným.

14.Zlistinnýchdôkazovmalsúdpreukázané,žezaviazanosťžalovanéhozmenkounevzniklavsúvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola Zmluva o úvere č. XX/XXXX, uzavretá
medzi dvomi podnikateľskými subjektami pri ich podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako fyzická osoba
nepodnikateľ do právneho vzťahu so žalobcom vstúpil avalovaním zmenky. Žalovaný zmenku podpísal

jednak ako štatutárny zástupca, predseda predstavenstva za vystaviteľa - spoločnosť M. K., a.s a
jednak ako fyzická osoba - nepodnikateľ per aval za vystaviteľa, čím sa zaručil za zaplatenie zmenky
za vystaviteľa, napriek tomu ho v zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľa,
nakoľko sa žalovaný za zaplatenie zmenky nezaručil za účelom uspokojenia svojich súkromných,
osobných potrieb, ale aby umožnil vystaviteľovi zmenky, ktorého bol predsedom predstavenstva,

vykonávať jeho podnikateľskú činnosť (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-419/11 zo dňa
14.3.2013).Zmenkupretoniejemožnépovažovaťzaneplatnúanipodľačl.III.§3azmenkovéhozákona.

15. Za nesporné súd považoval, že zmenka bola pri vystavení vedome neúplná a chýbajúce údaje
v nej boli doplnené dodatočne. Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stáva riadna

zmenkaspätnekudňujejvystavenia.Dohoduouplatnenívlastnejblankozmenkyč.XX/XXXX/X žalobca
uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so žalovaným ako avalistom a vystaviteľom zmenky - spoločnosťou M.
K., a.s., za ktorého zmenkové prehlásenie podpísal žalovaný ako predseda predstavenstva. Z čl. II
Dohody o uplatnení vlastnej blankozmenky vyplynulo, že Dohoda sa uzatvára za účelom zabezpečenia
pohľadávok remitenta, vrátane jej príslušenstva (úrokov, úrokov z omeškania a ostatného príslušenstva -

odplát, úhrad a ostatných platieb). V čl. III bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že vystaviteľ a avalista udelili
remitentovi právo vyplniť blankozmenku v prípade, ak vystaviteľ nesplní akúkoľvek časť zabezpečovanej
pohľadávky riadne a včas. Po tom, čo sa tak stane môže remitent kedykoľvek podľa vlastného
uváženia vyplniť blankozmenku tak, že ako zmenkovú sumu uvedie sumu, ktorá podľa remitenta
predstavuje celkovú sumu nesplatenej zabezpečovanej pohľadávky v čase splatnosti blankozmenky a

ako dátum splatnosti uvedie akýkoľvek dátum neskorší než deň, v ktorý vystaviteľ nesplnil akúkoľvek
časť zabezpečovanej pohľadávky.

16. V konaní bolo nesporné, že žalobca dlžníkovi úver na základe Zmluvy o úvere poskytol a to dňa
XX.XX.XXXX vo výške 75.560,- eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške 44.440,- eur a dňa XX.XX.XXXX

vo výške 75.560,- eur, čo mal súd preukázané z predložených výpisov z účtu spoločnosti M. K.,
a.s. a zo zhodných tvrdení strán sporu. Žalovaný v konaní výšku poskytnutého úveru dlžníkovi
žalobcom nesporoval, súd preto považoval skutkové tvrdenia ohľadne poskytnutého úveru za nesporné
a žalobcom za preukázané.

17. Súd mal z Obchodného vestníka za preukázané, že na majetok spoločnosti M. K., a.s. bol Okresným
súdom Nitra uznesením zo dňa 16.03.2016 pod sp. zn. 27K/2/2016 vyhlásený konkurz. Uznesenie o
vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 56/2016 dňa 22.03.2016.

18. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a
ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu
považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky,
ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľaosobitného predpisu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho
podniku správcom po vyhlásení konkurzu.

19. V zmysle citovaného ustanovenia sa pohľadávka žalobcu stala vyhlásením konkurzu na majetok
dlžníka - vystaviteľa zmenky splatnou. Žalobca na základe Dohody o uplatnení vlastnej blankozmenky
vyplnil blankozmenku v časti zmenkovej sumy vo výške 120.955,53 eur a v dátume splatnosti dňa
XX.XX.XXXX. Žalobca uviedol, že zmenková suma bola určená ako súčet istiny vo výške 120.000,- eur,

úroku z istiny za obdobie od 01.02.2016 do 22.03.2016 vo výške 895,53 eur a poplatku za správu úveru
za obdobie od 01.01.2016 do 22.03.2016 vo výške 60,- eur. Žalovaný v konaní uplatnenie vyplňovacieho
oprávnenia žalobcom nenamietal, rovnako nesporoval ani výšku zmenkovej sumy a dátum splatnosti
zmenky. Súd pri aplikácii právnej domnienky uvedenej v § 151 ods. 1 CSP považoval skutkové tvrdenia
žalobcu ohľadne výšky zmenkovej sumy a dátume splatnosti zmenky de iure za nesporné, nakoľko ich
žalovaný nepoprel.

20. Žalobca prostredníctvom poverenej zamestnankyne v rámci svojich ústnych prednesov na
pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že nemá vedomosť, že by bol na
žalovaného vyvíjaný nátlak zo strany žalobcu pri uzatváraní Zmluvy o úvere, nakoľko aj sám žalovaný,
resp. dlžník, deklaroval, že disponuje vlastnými finančnými prostriedkami. Pokiaľ ide o tieseň, žalobca

uviedol, že projekt mal byť ukončený až dňa 31.12.2015, zmluva o úvere bola podpísaná XX.XX.XXXX,
a teda pokiaľ žalovaný nesúhlasil s podmienkami žalobcu, mal dostatočný časový priestor na to, takmer
2 roky, aby projekt financoval prostredníctvom inej finančnej inštitúcie. Žalobca poukázal na skutočnosť,
že žalovaný už nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, nakoľko tieto previedol na svojich príbuzných
a má zriadené vecné bremeno doživotného bývania.

21. Právny zástupca žalovaného v rámci svojich ústnych prednesov zotrval na skutkových tvrdeniach
uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Poukázal na spôsob konania žalobcu v predzmluvných
rokovaniach. Uviedol, že spoločnosť M. K., a.s. žiadala o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku za účelom realizácie projektu s názvom deproteinácia produkcie škrobov, pričom vo vzťahu

k financovaniu predkladala záväzný úverový prísľub, poskytnutý žalobcom, na základe ktorého sa
žalobca zaviazal poskytnúť spoločnosti M. K., a.s. úver, približne vo výške 2,3 mil. eur. Na základe
splnenia vstupných podmienok, vrátane zabezpečenia financovania projektu, okrem iného z úverových
zdrojov od žalobcu, bol spoločnosti dlžníka projekt schválený. V následnom období pre žalovaného
z neznámych dôvodov žalobca skresal úverový rámec z pôvodných 2,3 mil. eur na sumu 350 000,-

eur, a následne až na sumu 120 000,- eur. Dlžník čiastočne zabezpečil financie z iných zdrojov,
a to z prostriedkov akcionárov spoločnosti v desiatok tisíc eur, pričom však bol nútený za účelom
spustenia projektu pristúpiť na tieto nové, pre neho nevýhodnejšie podmienky, navrhované žalobcom.
Vo vzťahu k zabezpečeniu revolvingového úveru poukázal na obsah odporu, pričom zdôraznil, že
predmetom predzmluvných rokovaní medzi žalobcom a dlžníkom nebolo zabezpečenie revolvingového

úveru prevzatím zmenkového ručenia žalovaným ako fyzickej osoby. Táto požiadavka bola zo strany
žalobcu vznesená až pred podpisom zmluvy o úvere, kedy dlžník a ani žalovaný, ktorý bol v tom
čase predseda predstavenstva dlžníka, už nemal možnosť zabezpečiť financovanie tejto časti projektu
z iných zdrojov a nepristúpiť na takúto zjavne nevýhodnú podmienku žalobcu. Žalobca naviac žiadal
aj o zabezpečenie úveru prevzatím ručiteľského záväzku manželky žalovaného, čo žalovaný odmietol.

Žalovaný mal za to, že k prevzatiu ručiteľského záväzku zo strany žalovaného došlo v tiesni a za
nápadne nevýhodných podmienok, pričom zdôraznil, že táto tieseň bola podľa názoru žalovaného
umelo vytvorená a to systematickými a účelovými krokmi žalobcu. Podľa jeho názoru je potrebné v
tomto prípade rozlišovať osobu dlžníka a osobu žalovaného, nakoľko žalobca poskytol úver spoločnosti
dlžníka, ktorý bol zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam tohto dlžníka, ktoré mali

oveľa vyššiu hodnotu ako zabezpečovaná pohľadávka, a zároveň aj zriadením záložného práva na
pohľadávky z obchodného styku tohto dlžníka, a preto považoval za nedôvodné hodnotiť majetkové
pomery žalovaného. Na zabezpečenie tejto pohľadávky bola vystavená vlastná blankozmenka, a podľa
názoru žalovaného už bol ručiteľský záväzok žalovaného nad rámec požiadaviek žalobcu. Požiadavka
žalobcu na ručiteľský záväzok žalovaného bola vznesená deň pred podpisom úverovej zmluvy, dovtedy

žalobca nikdy túto požiadavku vo vzťahu k ručeniu žalovaného nevzniesol. Podľa jeho názoru išlo teda
o tieseň za nápadne nevýhodných podmienok. Projekt bol etapovitý, preto odmietol tvrdenia žalobcu,
že žalovaný, resp. dlžník, mal v okamihu podpisovania zmluvy o úvere dostatočný časový priestor na
zabezpečenie inej formy financovania. V čase uzatvárania zmluvy mal dlžník nakontrahované dodávkynazabezpečeniečastiprojektu,ktorejfinancovaniemalobyťzabezpečenéprávezrevolvingovéhoúveru
poskytovaného žalobcom, ktorého podmienky boli v priebehu niekoľkých mesiacov predrokované.

22. Zo záväzného úverového prísľubu zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že žalobca potvrdil a vyhlásil, že
žiadosť spoločnosti M. K., a.s. zo dňa XX.XX.XXXX o poskytnutie úveru vo výške 2.370.000,- eur na
účely spolufinancovania projektu „Deproteinácia produkcie škrobov na technické účely a dobudovanie
integrovanéhoskladovéhohospodárstvapšeničnéhoškrobu“boladňaXX.XX.XXXXschválená.Žalobca
bol pripravený poskytnúť dlhodobý úver za podmienky doručenia potvrdenia o schválení H., pričom

ďalšie podmienky, za ktorých bude predmetný úver poskytnutý, budú upravené v zmluve o úvere.
Vyhlásením a vystavením tohto úverového prísľubu vznikol žalobcovi záväzok poskytnúť úver, ak bude
doručené potvrdenie o schválení NFP, ak sa banka a klient dohodnú na konečnom znení zmluvy o úvere,
a ak sa počas prípravy spolufinancovania nevyskytnú žiadne závažné okolnosti, ktoré by podľa názoru
banky mohli viesť k zhoršeniu ekonomickej situácie klienta, a tým k ohrozeniu schopnosti klienta plniť
záväzky z pripravovaného úverového vzťahu s bankou. Klientovi nevzniká nárok na náhradu škody, v

prípade ak klientovi nebude bankou poskytnutý úver alebo jeho časť. Doba platnosti úverového prísľubu
bola stanovená do XX.XX.XXXX.

23. Zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vyplynulo, že ju uzatvorilo Ministerstvo
hospodárstva SR v zastúpení Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou ako poskytovateľom

so spoločnosťou M. K., a.s. ako prijímateľom dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že Zmluva
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bola uzatvorená až po uplynutí doby platnosti
záväzného úverového prísľubu. Zároveň v bode H S. Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku je uvedené, že žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku bola schválená dňa
XX.XX.XXXX, tj. tiež až po uplynutí doby platnosti záväzného úverového prísľubu.

24. Z výpisu zo Zápisnice č. XX/XXXX zo zasadnutia Úverového výboru spoločnosti Privatbanka, a.s.,
konaného dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že spoločnosti M. K., a.s. bol schválený revolvingový
úver vo výške 120.000,- eur a jednou z podmienok jeho čerpania bolo vystavenie a odovzdanie vlastnej
blankozmenky dlžníka, vystavenej na rad žalobcu, bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti,

s doložkou „bez protestu“ avalovanej p. P.. R. O. - žalovaným a uzatvorenie Dohody o uplatnení
blankozmenky. Úverový výbor prijal uznesenie, ktorým schválil poskytnutie úveru pre spoločnosť M. K.,
a.s. v zmysle návrhu, ktorý spracoval dňa XX.XX.XXXX R. R..

25. Z emailu zo dňa 07.04.2014, ktorý adresoval R. R. spoločnosti M. K., a.s. na adresu: [email protected]

s predmetom schválené podmienky, súdu vyplynulo, že P.. R. schválený návrh
Úverového výboru žalobcu, konaného dňa XX.XX.XXXX zaslal spoločnosti M. K., a.s., ktorého obsahom
boli schválené podmienky úveru, vrátane výšky úveru a spôsobu jeho zabezpečenia, a to aj ručiteľským
záväzkom žalovaného.

26. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal, že žalobca konal v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku, keď šikanóznym konaním voči dlžníkovi a žalovanému navodil stav tiesne a donútil
žalovaného - nepodnikateľa prevziať na seba zmenkový ručiteľský záväzok. Dohoda o uplatnení vlastnej
blankozmenkybolauzatvorenávtiesniazanápadnenevýhodnýchpodmienokajejuzatvorenímanajmä
zmenkovým ručením žalovaného, žalobca podmienil uzatvorenie zmluvy o úvere.

27. Právny zástupca žalovaného na preukázanie svojich tvrdení, navrhol vykonať dôkaz výsluchom
žalovaného, ktorý ako jediný mohol poskytnúť informácie o priebehu ústnych rokovaní o uzatvorení
revolvingového úveru medzi ním, ako dlžníkom a zamestnancami žalobcu a výsluchom svedka R.
R., zamestnanca žalobcu na ozrejmenie okolností, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy a prevzatiu

ručiteľského záväzku žalovaného. Na výsluchu svedkyne N. O., manželky žalovaného už netrval.

28. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že spoločnosť M., a.s. mala možnosť požiadať o nenávratný
finančný príspevok z prostriedkov EÚ pre podniky, ktoré spĺňali podmienky. Z uvedeného dôvodu
vypracovali projekt s názvom Deproteinácia pšeničného škrobu a bielkoviny, ktorý bolo potrebné

spolu so žiadosťou o nenávratný finančný prostriedok a záväzným úverovým prísľubom odovzdať
do XX.XX.XXXX Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre. K projektu bolo nevyhnutné predložiť
množstvo dokladov, a zároveň veľmi potrebným dokladom bolo uvedenie, akým spôsobom bude
projekt financovaný. Záväzný úverový prísľub bol bankou poskytnutý pre účely žiadosti o poskytnutienenávratného finančného príspevku, nakoľko bol jednou z príloh projektu. V decembri 2013 bol
projekt odsúhlasený Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou a podpísaný. So žalobcom o
podmienkach poskytnutia úveru a jeho zabezpečenia rokovali približne 4-5 mesiacov. Záväzný úverový

prísľub bol zo strany žalobcu schválený vo výške 2,3 mil. eur, avšak v apríli 2014 žalobca odsúhlasil
len sumu 120.000,- eur. Projekt musel byť ukončený do konca roka 2015. Keď banka začiatkom roka
odsúhlasila len 120.000,- eur, nebolo možné už vybaviť ďalší úver a museli akceptovať úver vo výške
120.000,- eur za veľmi nevýhodných podmienok. Pred podpisom zmluvy v agentúre, prebehli rokovania
aj v banke, a keď bol úver spracovaný, zavolali žalovaného na podpis úveru za spoločnosť M. K., a.s. a

aj na podpis zmenky, ktorú ako fyzická osoba avaloval. Žalovaný uviedol, že požiadavka na ručiteľský
záväzok bola zo strany žalobcu vznesená pri podpise zmluvy, keď mu p. R. povedal, že je potrebné
podpísať a avalovať zmenku za spoločnosť. K podpisu zmenky pristúpil z dôvodu krátkosti času, nakoľko
už nebolo možné do konca roka žiadne peniaze vybaviť. Projekt bol nastavený tak, že 60% boli vlastné
finančné prostriedky a 40% boli nenávratné finančné prostriedky, ktoré banka vždy preplácala z faktúry.
Pri každej faktúre museli zaplatiť z vlastných zdrojov 60%, a až keď banka videla, že toto je zaplatené,

vyplatila ďalších 40%. Takýmto spôsobom bolo vyčerpaných 120.000,- eur. V septembri alebo októbri
2014 žiadali Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru o kontrolu, ktorá prebehla v poriadku a čakali
na nenávratné finančné prostriedky, ktoré dostali vo výške 75.000,- eur v prvej polovici v roku 2015. Úver
od banky bol revolvingový. Následne za tieto peniaze boli nakúpené ďalšie technologické zariadenia
a v septembri, resp. v októbri 2015 požiadali o ďalšiu kontrolu. Všetko prebehlo v poriadku, všetky

doklady boli v poriadku, peniaze do konca roka 2015 však neprišli. Žalovaný uviedol, že celková hodnota
skladového systému bola 188.800,- eur, z toho 40% bolo 75.000,- eur, ktoré sa vrátili a tieto použili na
nákup ďalšieho technologického zariadenia. Druhé technologické zariadenie stálo asi 327.000,- eur. V
projekte preinvestovali cca 330.000,- eur + 188.000,- eur, a od banky mali požičaných len 120.000,- eur.
Druhý H. bol vo výške 130.000,- eur, ktorým by splatili aj úver od žalobcu. Do roku 2015 sa to nestihlo,

a v roku 2016 prišlo, že projekt je ukončený. Začiatkom januára 2016 peniaze neprišli, spoločnosť bola
insolventná a podľa zákona boli povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

29. Svedok R. R., zamestnanec žalobcu pri svojom výsluchu potvrdil, že spoločnosť M. K., a.s čerpala
úver od žalobcu s tým, že tento úver nebol splatený, a keďže ručiteľom na zmenke bol žalovaný,

žalobca si uplatnil právo zo zmenky voči žalovanému. Svedok uviedol, že bol osobou zodpovednou za
komunikáciu so spoločnosťou M. za žalobcu. Predmetná komunikácia sa začala ešte pred poskytnutím
úveru s tým, že žalobca spoločnosti M. pred poskytnutím úveru, poskytol na žiadosť žalovaného
nezáväzný úverový prísľub, avšak na presnú sumu úverového prísľubu si spomenúť nevedel. Žalovaný
úverový prísľub potreboval k žiadosti o nenávratný finančný príspevok. V čase poskytnutia nezáväzného

úverového prísľubu ešte nerokovali o zabezpečení úveru, bolo však povedané, že banka poskytne
financovanie na základe prísľubu len v prípade, že žiadateľ bude schopný úver splácať, a zároveň
žiadateľ predloží, resp. ponúkne banke požadované zabezpečenie. Žalobca začal reálne analyzovať
klienta a rokovať o podmienkach poskytnutia úveru, tesne pred tým, ako žalovaný povedal, že by mali
záujem o úver. Banka klienta vždy dopytuje, aké formy zabezpečenia úveru je schopný ponúknuť sám

klient. V čase rokovaní o poskytnutí úveru, banka analyzovala zabezpečenie, ktoré ponúkol žalovaný s
tým, že zabezpečenie, ktoré ponúkol, nebolo dostatočné a bolo potrebné založiť ďalšie nehnuteľnosti,
resp. ponúknuť nejaké iné ručenie. Podľa svedka proces vyhodnocovania bonity klienta začal mesiac,
dvapredposkytnutímúveruaprebiehaltak,ženajprvsižalobca vyžiadalfinančnévýkazyspoločnostiM.
K., a.s., potom analyzovali ponúkanú nehnuteľnosť a na základe týchto informácií dospeli k záveru, že

bez ďalšieho zabezpečenia, nie je možné poskytnúť spoločnosti úver. Následne na to, informoval svedok
o tejto skutočnosti žalovaného, s tým, že na poskytnutie úveru bude potrebné ďalšie zabezpečenie, na
presný čas si svedok už s odstupom času nespomenul. Podľa svedka spoločnosť M. od žalobcu žiadala
úver vo výške nezáväzného úverového prísľubu, ale následne na základe analýzy klienta, žalobca
dospel k záveru, že nie je možné spoločnosti poskytnúť vyšší úver ako banka poskytla, nakoľko bola

ohrozená návratnosť toho úveru z titulu, že finančné výsledky M. neboli veľmi dobré a zabezpečenie
tiež nebolo podľa predstáv žalobcu. Svedok uviedol, že nakoniec žalovanému ponúkol úver vo výške
120.000,- eur a žalovaný túto ponuku prijal. K procesu, ktorý predchádzal samotnému podpisu Zmluvy o
úvere svedok uviedol, že on ako obchodník žalobcu predkladá úverovému výboru, ktorý je kolektívnym
orgánom žalobcu, a ktorý schvaľuje úvery, úverové návrhy tak, že pred zasadnutím výboru potrebuje

minimálne týždeň na spracovanie návrhu. Predtým musí mať prejednanú výšku úverového rámca, ako
aj úverové podmienky a spôsob zabezpečenia s klientom. Aj v tomto prípade to musel mať, pred
zasadnutím výboru dňa XX.XX.XXXX so žalovaným predjednané minimálne týždeň, alebo aj dva.
Komunikácia so žalovaným prebiehala hlavne osobne, prípadne telefonicky a v niektorých prípadochaj mailom. Svedok uviedol, že by nemohol spracovať úverový návrh bez toho, aby vedel, čo klient
požaduje, pretože by došlo k situácii, že úverovému výboru by predložil úverový návrh, ktorý by bol
schválený, a následne by ho klient neprijal a návrh by spracovával zbytočne. Podľa svedka vystavenie

nezáväzného úverového prísľubu nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Svedok popísal
proces vypracovania a vedenia zmluvnej dokumentácie, tak, že v prvom rade úverový prípad musí
schváliťúverovývýbor,potomnazákladeschválenéhoúverovéhoprípadusazačnepripravovaťzmluvná
dokumentácia,následnekeďsúpripravenénávrhyzmlúv,taktietosazasielajúklientovinaodsúhlasenie,
prípadne pripomienkovanie. Následne sa pripomienky klientov zapracujú, resp. sa o nich ďalej rokuje.

V prípade ak klient súhlasí s podmienkami, tak sa dohodne podpis úverovej dokumentácie, v prípade
ak nesúhlasí s niektorými zneniami a jedná sa o pripomienky nepodstatného charakteru, tieto zapracujú
priamo právnici, a ak sa jedná o podstatné pripomienky, tak ich obchodník musí predkladať ako návrh na
zmenu podmienok znovu na Úverový výbor. Svedok uviedol, že tento proces bol dodržaný aj v prípade
žalovaného a aj on mal možnosť vyjadriť sa k zmluvnej dokumentácií. Podľa názoru svedka proces
poskytovania úveru spoločnosti M. trval dostatočne dlho a všetko prebiehalo štandardným spôsobom.

Obvykle dĺžka takéhoto procesu trvá v závislosti od toho, kto je žiadateľom, aká je jeho bonita,
aký je úverový prípad, ak je bonita klienta výborná a má perfektné zabezpečenie a je uzrozumený s
podmienkami, je to pomerne rýchlo, zhruba mesiac od prvého stretnutia s klientom až po podpis zmluvy.

30. Na návrh právneho zástupcu žalovaného, súd vykonal dôkaz opätovným výsluchom žalovaného

z dôvodu odstránenia nesprávnych informácii poskytnutých svedkom R., v otázke charakteru
poskytnutého úverového prísľubu a v otázke údajného predjednania prevzatia ručiteľského záväzku v
termíne pred XX.XX.XXXX. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného v oboch otázkach, svedok
R. zavádzal, keď tvrdil, že spoločnosti M. bol poskytnutý nezáväzný úverový prísľub, a keď tvrdil,
že zabezpečenie poskytovaného úveru formou prevzatia zmenkového ručiteľského záväzku mal so

žalovaným predjednané už dva týždne pred schválením úveru. Žalovaný v rámci opätovného výsluchu
ozrejmil, že sa jednalo o záväzný úverový prísľub, ktorý bol potrebný k žiadosti o H.. Komunikácia
spoločnosti M. K., a.s. a žalobcu vo veci poskytnutia úveru trvala od augusta do apríla. Žalovanému
ako fyzickej osobe bola zo strany žalobcu po prvýkrát vznesená požiadavka prevzatia zmenkového
ručiteľského záväzku, za účelom zabezpečenia poskytovaného úveru tesne pred podpisom zmluvy,

kedy sa už z toho nedalo vycúvať. Žalovaný poprel tvrdenie svedka, v tom smere, že výška úverového
rámca, ako aj úverové podmienky a spôsob zabezpečenia boli minimálne týždeň, alebo aj dva týždne
pred zasadnutím úverového výboru predjednané. Žalovaný uviedol, že email zo dňa XX.XX.XXXX od
žalobcu prišiel na oficiálnu mailovú adresu spoločnosti, kde bola zvyčajne doručovaná pošta. Žalovaný
si už nespomenul kedy predmetný email obdržal. Žalovaný ako štatutárny zástupca spoločnosti M. K.,

a.s. bol pod časovým tlakom, pritlačený do kúta, s tým, že iné riešenie ako podpísať úver od žalobcu
už pre spoločnosť neexistovalo. Zároveň uviedol, že išli do projektu, pre ktorý bolo potrebné získať
množstvo dokladov, od žalobcu dostali záväzný úverový prísľub na pomerne slušnú sumu, projekt
prebiehal etapovito, nakúpili zariadenia a nakoniec žalobca pristúpil k plneniu za iných podmienok, ako
bolo uvedené v záväznom úverovom prísľube. Žalovaný nepredpokladal, že úver dostanú v plnej výške,

aj keď podmienky, ktoré požadoval žalobca boli podľa jeho názoru splnené. Podľa názoru žalovaného
nenastala od XX.XX.XXXX, t. j. od okamihu poskytnutia záväzného úverového prísľubu do uzatvorenia
zmluvy o úvere, tak zásadná zmena v hospodárskej situácii spoločnosti M., ktorá by odôvodňovala
zníženie pôvodnej prisľúbenej sumy úveru vo výške 2,3 mil. eur na poskytnutú sumu 120.000,- eur.

31. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

32. Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia
ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.

33. K námietke žalovaného ohľadom využitia tiesne a nápadne nevýhodných podmienok zo strany
žalobcu, ktorý mal žalovanému nanútiť prevzatie ručiteľského záväzku, podpísanie zmenky per aval
a Dohody uplatnení vlastnej blankozmenky, čím podmienil poskytnutie úveru, súd konštatuje, že v
zmysle ustálenej judikatúry tieseň nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu a nemá tak vplyv

ani na platnosť podpisu na zmenke. Zmenka ako cenný papier nepredstavuje zmluvný záväzok a
od zmenky ani nemožno odstúpiť. Z dôvodov tiesne možno nanajvýš odstúpiť od zmluvy, ktorá je
dôvodom zmenky, pokiaľ nejde o obchodnú zmluvu. Proti zmenke potom možno podľa čl. I § 17
zmenkového zákona namietať zánik tejto zmluvy v dôsledku odstúpenia, avšak takéto odstúpenie vprejednávanej veci namietané nebolo. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere má povahu obchodno-
právneho záväzku, nebolo by takéto odstúpenie podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka ani možné
(k tomu NS ČR 5Cmo 569/1998). Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že vystavenie zabezpečovacej

zmenky aj vo forme blankozmenky je legitímnym prostriedkom zabezpečenia zmluvných záväzkov,
takéto zabezpečenie nie je možné považovať za neobvyklé, neštandardné, za priečiace sa dobrým
mravom alebo zásadám poctivého obchodného styku ani za využívajúce tieseň. Žalovaný v konaní
nešpecifikoval, ktoré konkrétne podmienky zmluvy o úvere považoval za nevýhodné.

34. Žalovaný namietal, že rozšírenie zabezpečenia úveru o zmenkové ručenie bolo žalovanému
predostreté v čase, kedy bolo uzatvorenie zmluvy nevyhnutné pre zabezpečenie spolufinancovania
projektu, a kedy pre krátkosť času už nebolo možné zabezpečiť alternatívne financovanie. Žalovaný bol
presvedčený, že predmetný stav bol zo strany žalobcu navodený úmyselne, s cieľom vytvorenia tlaku
primárne na dlžníka, sekundárne na žalovaného tak, aby títo v tiesni akceptovali zjavne nevýhodnejšie
podmienky poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané, že žalovaným tvrdená

časová tieseň bola vyvolaná zo strany žalobcu. V konaní bol na návrh žalovaného vykonaný dôkaz
výsluchom svedka, ktorý vo svojej výpovedi popísal proces schvaľovania úveru a uviedol, že výšku
úveru, podmienky jeho čerpania ako aj spôsob jeho zabezpečenia mal so žalovaným ako štatutárnym
zástupcom dlžníka predrokované, ešte predtým ako návrh predložil úverovému výboru na schválenie.
Svedok zároveň uviedol, že by bolo neúčelné, aby návrh úverovému výboru predkladal bez toho, aby

ho mal predtým predrokovaný s klientom, nakoľko by mohla vzniknúť situácia, že úverový výbor by
návrh schválil a klient by s jeho znením nakoniec nesúhlasil. Zo zápisnice z úverového výboru vyplynulo,
že návrh svedok spracoval dňa XX.XX.XXXX a úverový výbor tento návrh schválil dňa XX.XX.XXXX.
Zároveň aj zo samotnej Zmluvy o úvere vyplynulo, že úver bol poskytnutý spoločnosti M. K., a.s. na
základe písomnej žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX (čl. I. bod prvá veta Zmluvy). Následne na to svedok

mailom dňa XX.XX.XXXX doručil uvedený návrh so schválenými podmienkami spoločnosti M. K., a.s.,
tak ako uviedol sám žalovaný na oficiálnu mailovú adresu spoločnosti, kde bola zvyčajne doručovaná
pošta, preto tvrdenia žalovaného, že mu email nebol doručený na jeho adresu, považoval súd len
za účelovú obranu žalovaného. Zmluva o úvere bola žalovaným podpísaná dňa XX.XX.XXXX. Podľa
názoru súdu mal žalovaný dostatok času na to, aby podmienky predostreté žalobcom neakceptoval,

zmluvu o úvere a aj samotnú zmenku nepodpísal, ak by ju považoval za nevýhodnú. Žalovaný
Zmluvu o úvere a zmenku podpísal, čím podľa názoru súdu akceptoval výšku úveru a aj spôsob
a podmienky jeho zabezpečenia. Zároveň súd poukazuje aj na tvrdenie uvádzané žalovaným, že
žalobca požadoval zmenkové ručenie aj od manželky žalovaného, ktorá toto rezolútne odmietla a na
podmienkach poskytnutia úveru sa nič nezmenilo. Podľa názoru súdu aj samotný žalovaný mal možnosť

žalobcom požadované zmenkové ručenie odmietnuť, čo však neurobil. Podnikanie so sebou prináša
určitériziká,žalovanýakoštatutárnyzástupcaspoločnostidlžníka,predsedapredstavenstvabolpovinný
konať s odbornou starostlivosťou a tieto riziká mal vo vzťahu k zamýšľanému projektu a možnému
podnikateľskémurizikuzvážiť.Akbysúdakceptovalnámietkužalovanéhoohľadnečasovejtiesne,došlo
by k preneseniu tohto podnikateľského rizika na žalobcu.

35. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

36. Podľa názoru súdu tvrdenia žalovaného nenasvedčujú ani neslobodnému konaniu, kedy osoba

podpisujúca sa na zmenke nemala inú reálnu možnosť než zmenku podpísať, nakoľko absentuje
vyhrážka, bez ktorej by žalovaný nikdy takýto právny úkon neurobil. Podmienkou platnosti a záväznosti
podpisov na zmenke je tak slobodné konanie toho, kto zmenku podpisuje. Neslobodné podpisy na
zmenkenezaväzujú,avšakneslobodakonaniamusíbyťpreukázaná(RozsudokVrchníhosouduvPraze
zo dňa 01.03.1995, sp.zn. 5 Cmo 358/1994). Za neslobodné konanie možno považovať prípad, kedy

konajúci koná pod vyhrážkou, ktorej keby nebolo, tak právny úkon by neuskutočnil. Pre neslobodné
konanie, tzn. konanie pod nátlakom a z donútenia, musí účastník pre konkrétnu situáciu preukázať
dosiahnutie určitej intenzity nátlaku vo forme konkretizovanej fyzickej hrozby alebo duševnej vyhrážky,
ktorá jednoznačne vedie k rozhodovacej tiesni; inak povedané k nastoleniu bezvýchodiskovej situácie
pre jednotlivca, kedy už nielen nie je schopný rozhodnúť sa pre výber riešení, ale ani tieto riešenia

nie je schopný nájsť a v dôsledku tohto stavu ani nie je schopný posúdiť dôsledky svojho správania.
Skutočnosť, že žalobca podmieňoval poskytnutie úveru viacerými formami zabezpečenia, nemôže byť
podľa názoru súdu považovaná za vyhrážku, ktorá by mohla odôvodniť námietku, že žalovaný pri
podpise takejto zabezpečovacej zmenky konal neslobodne. Ak žalovaný s takouto formou či rozsahomzabezpečenia úveru nesúhlasil, nemusel do zmluvného vzťahu so žalobcom vôbec vstupovať. Súd v
tejto súvislosti poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej o nedostatku slobody vôle možno
hovoriť len v prípade konania, ktoré bolo uskutočnené na základe psychického donútenia, teda nátlaku,

pričom takáto vyhrážka na to, aby mohla spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, teda na to, aby v
zmenkovo-právnych vzťahoch mohla vyvolať materiálnu vadu podpisu na zmenke, musí byť vyhrážkou
protiprávnou. Za protiprávnu vyhrážku však podľa názoru súdu v žiadnom prípade nie je možné
považovaťsituáciu,akbyžalobcaposkytnutiepodnikateľskéhoúverupodmienilokreminéhovystavením
zmenky avalovanej žalovaným. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky sp.zn. 29Cdo 111/2012, v zmysle ktorého „Akceptovanie požiadavky žalobcu na zabezpečenie
pohľadávky z pôžičky, ktorá mala byť na základe uzavretej zmluvy poskytnutá prvému žalovanému,
spornou zmenkou (vystavenou prvým žalovaným a avalovanou druhým žalovaným) nie je ničím iným,
ako prejavom autonómie vôle subjektov práva; žalobca týmto spôsobom zjavne nevynucuje niečo, čo
týmto spôsobom vynucované byť nesmie (požiadavka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa s tým,
že inak nebude pôžička dlžníkovi poskytnutá, je nepochybne legitímna) a takéto konanie žalobcu ako

bezprávnu vyhrážku nie je možné kvalifikovať“. Z tých istých dôvodov nie je možné dovodiť neslobodu
konania u žalovaného, a preto súd považoval podpis žalovaného na zmenke za záväzný. Podľa
názoru súdu kvalifikované neslobodné konanie žalovaného tak, ako ho má na mysli § 37 Občianskeho
zákonníka z obsahu jeho výsluchu nevyplynulo.

37. Pokiaľ ide o zabezpečenie pohľadávky žalobcu zo Zmluvy o úvere viacerými spôsobmi, súd
poukazuje na to, že zákon nevylučuje, aby bola pohľadávka súčasne zabezpečená viacerými
zabezpečovacími prostriedkami. Pri zabezpečení zmenkou treba vychádzať z jej abstraktného
charakteru, v dôsledku ktorého zmenkové práva a záväzky nie sú závislé od príčinného vzťahu, ani
mu nie sú podriadené. Žalovaný preto nemôže odoprieť plnenie zo zmenky, ktorú avaloval, len s

poukazom na to, že úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam a pohľadávkam dlžníka,
čo žalovaný považoval za dostatočné vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke.

38. Žalovaný vo svojich vyjadrenia namietal konanie žalobcu v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku, keď žalobca šikanóznym konaním voči dlžníkovi a žalovanému navodil stav tiene a

donútil žalovaného, nepodnikateľa prevziať na seba zmenkový ručiteľský záväzok. Podľa žalovaného
takéto konanie žalobcu nepožíva právnu ochranu, o to viac v situácií kedy, poskytnutý úver bol v
zmyslezmluvyoúverezabezpečenýzáložnýmpravompohľadávkamaknehnuteľnostiamvovlastníctve
dlžníka. K tejto námietke žalovaného súd zhodne so žalobcom uvádza, že v rozpore so zásadou
poctivého obchodného styku môže byť len výkon práva a nie právny úkon, čo bolo vo vzťahu k

žalovanému uzatvorenie Dohody o uplatnení vlastnej blankozmenky č. XX/XXXX/X a prevzatie
zmenkového ručenia za vystaviteľa zmenky. V rozpore so zásadou poctivého obchodného styku by
mohol byť napríklad výkon práva žalobcu pri vyplňovaní blankozmenky, čo však zo strany žalovaného
namietané nebolo. Súd z tohto dôvodu vyhodnotil námietku o konaní žalobcu v rozpore so zásadou
poctivého obchodného styku ako nedôvodnú.

39. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný rozpor vo výpovedi svedka a žalovaného ohľadne označenia
úverového prísľubu, súd uvádza, že z označenia listinného dôkazu jednoznačne vyplýva, že sa v danom
prípade jednalo o záväzný úverový prísľub. Právny zástupca žalovaného mal za to, že na základe
záväznéhoúverovéhoprísľubuzodňa X.X.XXXXvznikolžalobcovibezpodmienečnýzáväzokposkytnúť

žalovanému úver vo výške 2.370.000,- EUR.

40. Žalobca k úverovému prísľubu uviedol, že ho považuje za irelevantný vo vzťahu k zmluve o úvere,
nakoľko úverový prísľub zanikol ešte pred podpisom Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku. Žalobca poukázal aj na to, že mu nie je jasné, ako by tvrdenia žalovaného mohli mať

vplyv na zbavenie sa záväzku žalovaného vyplývajúceho zo zmenky, keďže žalovaný nebol adresátom
úverového prísľubu. Úverový prísľub nezakladal žiadny vzťah medzi žalobcom a žalovaným,
ale bol poskytnutý vo vzťahu žalobcu a dlžníka, a teda akékoľvek námietky z tohto vzťahu by
patrili dlžníkovi a nie žalovanému. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v úverovom prísľube je jasne
deklarované, žezáväzokposkytnúťúver vzniká až splnenímpodmienokajednouznichbolodoručenie

potvrdenia o schválení H.. Podľa žalobcu bezpodmienečnosti záväzku žalobcu poskytnúť úver nesvedčí
ani vyhlásenie, že klientovi nevzniká nárok na náhradu škody, v prípade ak klientovi nebude bankou
poskytnutý úver alebo jeho časť.41. Podľa názoru súdu listinný dôkaz - záväzný úverový prísľub nemá relevantnú súvislosť s predmetom
tohto konania, nemá vplyv na platnosť záväzku žalovaného zo zmenky. Prísľub bol daný bankou
dlžníkovinazákladejehožiadostiaprepotrebydlžníkaakoprílohakžiadostioposkytnutienenávratného

finančného príspevku, čo potvrdil pri výsluchu aj žalovaný. Doba jeho platnosti bola stanovená do
XX.XX.XXXX, Zmluva o úvere bola uzatvorená až dňa XX.XX.XXXX a s jej obsahom, podmienkami
úveru ako aj výškou úverového rámca dlžník aj samotný žalovaný, ktorý Zmluvu o úvere za dlžníka
ako jeho štatutárny zástupca podpísal, prejavil súhlas. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že záväzok
banky poskytnúť dlžníkovi úver za splnenia podmienok na základe záväzného úverového prísľubu trval

do XX.XX.XXXX. K schváleniu žiadosti o poskytnutie H. ako vyplýva z bodu H S. zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku došlo až XX.XX.XXXX, Zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku bola podpísaná až dňa XX.XX.XXXX, čím dlžník nemohol splniť základnú
podmienku prísľubu, a to doručenie potvrdenia o schválení H. do XX.XX.XXXX. Súd zhodne so
žalobcom považuje tvrdenie žalovaného, že dlžník splnil podmienky uvedené v úverovom prísľube za
účelové.

42. Žalovaný je ako zmenkový ručiteľ podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný rovnako
ako ten, za koho sa zaručil. Podpísaním zmenky per aval sa stal samostatným dlžníkom a aj on má
povinnosť zmenku zaplatiť.

43. Súd poukazuje na abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od záväzkov
vyplývajúcich z príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Zmenkovo-právne vzťahy
sú upravené zmenkovým zákonom ako osobitným predpisom, ktorý upravuje zmenkové ručenie
vyčerpávajúcim spôsobom. Na rozdiel od všeobecného ručenia, ktorého podstatou je zabezpečenie
povinnosti dlžníka (podľa druhej vety § 546 OZ ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník), sa zmenkovým ručením v zmysle čl. I. § 30 ods. 1
zmenkového zákona zabezpečuje zaplatenie zmenky ako takej. V prípade všeobecného ručenia môže
veriteľ splnenie záväzku od ručiteľa požadovať len vtedy, ak vopred márne dlžníka na plnenie vyzval
(§ 548 ods. 1 OZ), zmenkový ručiteľ je však samostatným dlžníkom, v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 a
2 zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní

majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od
niektorých z nich alebo od všetkých dohromady. Majiteľ zmenky z tohto dôvodu mohol žiadať plnenie
len od žalovaného ako ručiteľa.

44. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť

svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky s nepretržitým radom
indosamentov. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť,
nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné
námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Žalovaný dôvodnosť žiadnej
zo skutočností tvrdených v rámci svojej procesnej obrany nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich

prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné
z hľadiska zmenko-právneho prihliadnuť. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný nemal povinnosť
tento nesporný záväzok splniť. Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná, v celom rozsahu jej vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
120.955,53 eur s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zmenkovú

odmenu vo výške 403,19 eur.

45. O nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1 CSP) rozhodol súd podľa zásad uvedených v ustanovení
§ 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. V konaní mal žalobca plný úspech, preto má nárok na náhradu trov voči žalovanému v celom

rozsahu.

46. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne
v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)

a musí byť odvolateľom podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.