Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200541
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4019200541.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.

Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., sídlo Trenčianska 705/55,
Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Mišura, PhD., sídlo Záhradnícka 27,
Bratislava, IČO: 37 925 458, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, sídlo Štefánikova trieda 69, Nitra,
za účasti pribratého účastníka konania: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik,
sídlo Martinská 49, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 36 022 047, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo OU-NR-OVBP2-2019/029739-002 z 15.07.2019 na základe správnej
žaloby, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému a pribratému účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného v administratívnom

konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh
administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:

Žalobca dňa 12.11.2015 podal na Mesto Nitra, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, (ďalej
len „stavebný úrad“, resp. „prvostupňový správny orgán“) žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej
stavby: „1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, umiestnenej za chodníkom v trávnatej
ploche, popri Bratislavskej ulici, na pozemku parcelné číslo XXXX/X, reg. C KN, katastrálne územie A.,

rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm“ (ďalej len „reklamná stavba“). Súčasťou žiadosti boli aj prílohy,
a to: Rozhodnutie č. 11359/2013-003-Da/Ko zo dňa 24.10.2013, Nájomná zmluva uzatvorená medzi
SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p. ako vlastníkom pozemku a B. C. D. – NUBIUM zo
dňa 03.05.2011, Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX a fotografia reklamnej stavby.
Dňa 18.11.2015 Mesto Nitra ako stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 21018/2015 La/Ko, ktorým podľa
§ 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“), zamietol žalobcovi ako stavebníkovi vydanie

stavebného povolenia stavby.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/011914-002 zo dňa 08.04.2016 tak, že zrušil rozhodnutie č.21018/2015 La/Ko zo dňa 18.11.2015 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému stavebnému
orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Po vrátení veci stavebný úrad doplnil výpis z katastra nehnuteľností, ako aj mapku k umiestneniu

reklamných stavieb, výpis z obchodného registra žalobcu a podaním zo dňa 11.08.2016 vyzval
stavebníka na úhradu správneho poplatku, ako aj ďalším podaním z toho istého dňa vyzval stavebníka
na doplnenie podania zo dňa 12.11.2015 o písomné splnomocnenie pre pani E. F. na vybavenie žiadosti,
nájomnú zmluvu ako doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom je reklamná stavba, ktorej dobu
trvania žiada stavebník - žiadateľ predĺžiť a určil mu lehotu 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia

výzvy. Súčasne ho upozornil, že ak požadované doklady nepredloží v stanovenej lehote, stavebný úrad
konanie zastaví.
Dňa 31.08.2016 stavebník doplnil podanie zo dňa 12.11.2015 o požadované doklady, a to písomné
splnomocnenie pre pani E. F., pričom predložená nájomná zmluva nebola podpísaná prenajímateľom
(SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p.) a z tohto dôvodu žalobca požiadal o predĺženie
termínu na doloženie nájomnej zmluvy o ďalších 60 dní. Stavebný úrad listom č. 21018/2015-006-Re zo

dňa 06.09.2016 oznámil žalobcovi, že nepredlžuje termín doručenia nájomnej zmluvy. Po nepredĺžení
termínu na doloženie nájomnej zmluvy žalobca opätovne požiadal listom zo dňa 13.09.2016 o predĺženie
lehoty o 60 dní, pričom na túto žiadosť stavebný úrad zaslal žalobcovi odpoveď zo dňa 28.09.2016.
Následne dňa 05.10.2016 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. 21018/2015-007-Re, ktorým podľa §
30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby zastavil.
Dňa 10.10.2016 žalobca doplnil podanie zo dňa 12.11.2015 o kópiu nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi
vlastníkom pozemku (SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p.), na ktorom je umiestnená
reklamná stavba.
Proti rozhodnutiu č. 21018/2015-007-Re zo dňa 05.10.2016 sa v zákonnej 15-dňovej lehote odvolal

stavebník a vzhľadom na skutočnosť, že stavebný úrad nerozhodol o odvolaní v zmysle ust. § 57 ods.
1 Správneho poriadku, predložil ho listom č. 21018/2015-009-Re zo dňa 13.12.2016 v zmysle ust. §
57 ods. 2 Správneho poriadku odvolaciemu orgánu na odvolacie konanie. Rozhodnutím č. OU-NR-
OVBP2-2017/004601-002 zo dňa 09.02.2017 odvolací orgán zrušil rozhodnutie č. 21018/2015-007-Re
zo dňa 05.10.2016 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému správnemu orgánu na nové

prejednanie a rozhodnutie.
Listom č. 21018/2015-010-Re zo dňa 22.08.2017 oznámil stavebný úrad v súlade s ust. § 61 ods. 1
Stavebného zákona začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho
pojednávania a miestneho zisťovania. Súčasne upozornil účastníkov konania, že svoje námietky môžu
uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak na ne nebude

prihliadnuté.
Stavebník podal námietku predpojatosti na B. G. H. a A. I. E. (doručené stavebnému úradu dňa
29.09.2017). Dňa 30.10.2017 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 21018/2015-012-Re, ktorým námietku
predpojatosti proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä B. G. H. a B. I. E. zamietol.
Následne dňa 12.04.2018 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 21018/2015-016-Re, ktorým podľa ust. §

62 ods. 4 Stavebného zákona zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie (doručené dňa 18.05.2018). Vzhľadom
na skutočnosť, že stavebný úrad nerozhodol o odvolaní v zmysle ust. § 57 ods. 1 Správneho poriadku,
predložil ho listom č. 21018/2015-018-Re zo dňa 06.06.2018 v zmysle ust. § 57 ods. 2 Správneho
poriadku odvolaciemu orgánu na odvolacie konanie. Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/026863-002

zo dňa 06.09.2018 odvolací orgán zrušil rozhodnutie č. 21018/2015-016-Re zo dňa 12.04.2018 a vec
vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Stavebný úrad potom rozhodoval o námietkach predpojatosti, pričom o námietke voči B. G. H. rozhodol
rozhodnutím č. 19370/2018-002 zo dňa 09.11.2018 (právoplatným dňa 29.11.2018) a o námietke voči
A. I. E. rozhodol rozhodnutím č. 19371/2018-002 zo dňa 09.11.2018 (právoplatným dňa 29.11.2018).

Dňa 06.02.2019 bola stavebnému úradu doručená žiadosť žalobcu o vyhotovenie kópie zo správneho
spisu č. 21018/2015-Re, pričom stavebný úrad listom č. 21018/2015-022-Re zo dňa 11.02.2019
upovedomil žalobcu, že vyhotovenie kópie zo spisového materiálu je spoplatnené. Po úhrade správneho
poplatku zaslal stavebný úrad žalobcovi požadované kópie zo správneho spisu.
Stavebnýúrad(MestoNitra)vydaldňa25.03.2019rozhodnutieč.21018/2015-024-Re,ktorýmpodľaust.

§ 62 ods. 4 Stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Rozhodnutie
odôvodnilokreminéhotým,žestavebnýúradvkonaníozmenudobytrvaniareklamnejstavbyposudzuje
okrem dokladov, ktoré oprávňujú stavebníka predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, aj skutočnosti,
ktoré zabraňujú jej predĺženiu. Stavebný úrad je totiž povinný pri rozhodovaní o predĺžení doby trvaniareklamnej stavby skúmať aj to, či je umiestnenie reklamnej stavby v súlade s verejným záujmom.
V tejto súvislosti sa pod pojmom verejný záujem rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi,
všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem

a pod. V danom prípade predstavuje verejný záujem platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorú
obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného územia určuje záväzné limity a regulatívy pre
dané územie - Územný plán mesta Nitra v znení neskorších zmien a doplnkov. Podľa záväznej časti
Územného plánu mesta Nitry vyhlásenej Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 zo
dňa 22.05.2003 v znení neskorších dodatkov je na pozemku - parcelné číslo XXXX/X reg. C KN,

katastrálne územie A., umiestnenie spornej reklamnej stavby typu „Billboard“, neprípustné. Uvedený bod
8.2 platného Územného plánu mesta Nitra je regulatívom, ktorý nedovoľuje umiestnenie reklamných
stavieb. Predmetná reklamná stavba bola naposledy povolená Rozhodnutím č. 11359/2013-003-Da/Ko
zodňa24.10.2013akostavbadočasnánaobdobiedo31.12.2015.Pripredĺženídobytrvaniapredmetnej
reklamnej stavby je potrebné znova preverovať súlad s Územným plánom mesta Nitra. Umiestnenie
predmetnej reklamnej stavby je v rozpore so záväznou časťou Územného plánu mesta Nitra vyhlásenej

všeobecným záväzným nariadením č. 3/2003 zo dňa 22.05.2003.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým
rozhodnutím, opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/029739-002 zo dňa 15.07.2019 podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie mesta Nitra č. 21018/2015-024-
Re zo dňa 25.03.2019, ktorým príslušný stavebný úrad zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej
stavby: 1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ umiestnenej za chodníkom na trávnatej
ploche, popri Bratislavskej ulici, na pozemku parcelné číslo XXXX/X, reg. C, kat. územie A., rozmer

reklamnej plochy 510 cm x 240 cm vo vlastníctve žalobcu z dôvodu, že ich umiestnenie je v rozpore s
platným Územným plánom mesta Nitra.
Vo svojom odôvodnení žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie stavebného úradu
a spisový materiál vo veci v celom rozsahu a nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích
predpisov, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zrušiť a vec vrátiť na

nové prejednanie a rozhodnutie. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že reklamné stavby
povoľované podľa Stavebného zákona, ktoré majú obmedzenú dobu trvania, sú dočasnými reklamnými
stavbami. Stavebník je oprávnený požiadať o zmenu doby trvania reklamnej stavby pri reklamnej stavbe,
ktorá je dočasná, a to pred uplynutím tejto doby. V takomto prípade doba trvania reklamnej stavby
podľa ust. § 62 os. 4 Stavebného zákona neplynie, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Zo zaradenia uvedeného ustanovenia k ustanoveniam
Stavebného zákona možno vyvodiť, že konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny
doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa okrem ust. § 67 ods. 4 Stavebného
zákona postupuje primerane podľa ust. § 58 až § 66 Stavebného zákona. Stavebný úrad v konaní
o predĺžení doby trvania dočasnej stavby posudzuje len doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť

dobu trvania stavby, To znamená, že sa jedná o konanie, v ktorom má stavebný úrad rozhodnúť
o predĺžení alebo nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby. Stavebný úrad v konaní o zmenu doby
trvania reklamnej stavby posudzuje okrem dokladov, ktoré oprávňujú stavebníka predĺžiť dobu trvania
reklamnej stavby aj skutočnosti, ktoré zabraňujú jej predĺženiu. Stavebný úrad je totiž povinný pri
rozhodovaní o predĺžení doby trvania reklamnej stavby skúmať aj to, či umiestnenie reklamnej stavby

je v súlade s verejným záujmom. Verejným záujmom sa podľa žalovaného rozumejú záujmy chránené
osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských
technických noriem a pod. V danom prípade predstavuje verejný záujem platná územnoplánovacia
dokumentácia, ktorú obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné
limity a regulatívy pre dané územie.

Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že podľa Územného plánu mesta Nitra, zmien a doplnkov č.
6, schválených uznesením č. 264/2018-MZ zo dňa 13.09.2018, je v bode 8.2.8. uvedené, že v území
s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene je neprípustné umiestnenie
reklamných stavieb a podľa platného Územného plánu mesta Nitra je pozemok parc. č. XXXX/X reg. C
KN v kat. území A. určený pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene.

K námietke žalobcu voči Územnému plánu mesta Nitra žalovaný uviedol, že podľa ust. § 62 ods.
4 Stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy
chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva
a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebnýúrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Územný plán mesta Nitra (ďalej len „ÚPN“) je verejným
dokumentom a je dostupný na mestskom úrade aj na internetovej stránke Mesta Nitra. Zmeny a doplnky
č. 5 ÚPN, ktorých obsahom sú aj regulatívy pre umiestňovanie reklamných stavieb na území mesta Nitra

boli schválené uznesením Mestského zastupiteľstva v Nitre č. 195/2015-MZ zo dňa 11.06.2015 a ich
záväzná časť bola vyhlásená dodatkom č. 5 k všeobecne záväznému nariadeniu (ďalej len „VZN“) č.
3/2003, schváleným uznesením Mestského zastupiteľstva v Nitre č. 196/2015-MZ zo dňa 11.06.2015.
V tomto období bola predmetná reklamná stavba už umiestnená (ako stavba dočasná) a žalobca mal
možnosť oboznámiť sa s návrhom Zmien a doplnkov č. 5 a uplatniť voči nim námietky a pripomienky.

Podľa žalovaného stavebnému úradu neprináleží v konaní skúmať dané právne predpisy, t. j. ani obsah
ÚPN, voči ktorému žalobca namietal, pretože správnemu orgánu postačuje vedomosť, že tieto predpisy
sú platné a pre správny orgán záväzné.
Zároveň sa žalovaný vyjadril aj k námietke predpojatosti zamestnancov stavebného úradu, B. G. H.
a A. I. E. ako aj náležitostiam napadnutého rozhodnutia, majúc pritom za to, že postup pri vylúčení
zamestnancov správneho orgánu bol v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a námietky žalobcu

boli nedôvodné.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe
V žalobe zo dňa 18.10.2019, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 18.10.2019, žalobca namietal
rozhodnutie žalovaného, ako aj pred ním správneho orgánu prvého stupňa, majúc za to, že tieto

rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)], sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP], zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci [§ 191 ods. 1
písm. e) SSP], došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré

mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej [§ 191 ods. 1
písm. g) SSP], skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu [§ 191 ods. 1 písm. f) SSP].
Žalobca v žalobe poukázal na to, že zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania reklamných stavieb
územnýmplánom.Tátoskutočnosťsamaosebejepodľanehonatoľkovýznamnáapodstatná,žepostup

správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti je/
potvrdzuje priamo rozpor s garanciami v ust. čl. 2 ods. 2, 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“). Samotná existencia územného plánu
a namietaného nezákonného obsahu, ktorý v rozpore s ústavnými garanciami v ust. čl. 2 ods. 2, 3
Ústavy SR reguluje umiestňovanie reklamných stavieb, pokiaľ je základom pre vyvodzovanie existencie

verejného záujmu ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti žalobcu v rovine individuálnej rozhodovacej
činnosti správnych orgánov, je potom zásahom do ďalších ústavov garantovaných práv účastníkov
konania podľa čl. 20 a 35 Ústavy SR. Tieto závery vyplývajú z dôvodov pôvodne podaného odvolania, o
ktorom rozhodol žalovaný a ktorými podkladá žalobca aj vecnú stránku odvolacích dôvodov tejto žaloby.
Ide podľa žalobcu o reguláciu, ktorá nemá oporu v stavebnom a ani žiadnom inom zákone. Takáto

regulácia nie je v súlade so zákonom a zasahuje bez zákonného podkladu aj do ústavných práv
účastníka konania podnikať (čl. 35 Ústavy SR) a tretích osôb vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR).
Územným plánovanímsa mápodľa žalobcu riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia
(§ 1 Stavebného zákona) a určiť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania
územia (§ 2 ods. 1 Stavebného zákona). Podľa § 139a ods. 2 Stavebného zákona priestorové a funkčné

využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných
činností človeka v životnom prostredí. Základom územného plánovania sú podľa § 2 ods. 2 písm. c)
a d) Stavebného zákona územnoplánovacia činnosť a rozhodovanie v územnom konaní (§ 32 až 39a
Stavebného zákona).
Základný obsah územnoplánovacej činnosti je vyjadrený v § 2 ods. 3 až 6 Stavebného zákona. Z

týchto ustanovení podľa žalobcu vyplýva, že základným a rozhodujúcim nástrojom územnoplánovacej
činnosti je príprava, prerokovanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a trvalé udržiavanie
jej aktuálneho stavu podľa najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a
poznatkov o stave životného prostredia. Z týchto ustanovení, ktoré sa zákonom č. 293/2014 Z. z.
nemenili, nevyplýva, že by sa územné plánovanie malo odrazu vzťahovať na reguláciu reklamy alebo

na plošnú reguláciu reklamných stavieb podľa § 24 ods. 2 Stavebného zákona; do 2. januára 2015 boli
v Stavebnom zákone označované ako informačné, reklamné a propagačné zariadenia.Úpravu účelu, funkcie a obsahu územnoplánovacej dokumentácie upravuje oddiel 3 (§ 8 až 13
Stavebnéhozákona).Územnoplánovaciudokumentáciunaúrovniobce(mesta)tvoriaúzemnýplánobce
a územný plán zóny [§ 8 ods. 2 písm. c) a d) Stavebného zákona].

Podrobne obsah týchto územných plánov ustanovujú § 11 ods. 5 Stavebného zákona (územný plán
obce)a§12ods.2Stavebnéhozákona(územnýplánzóny).Zožiadnehoztýchtoustanovenínevyplýva,
že by v územnom pláne mala byť riešená regulácia reklamy alebo regulácia umiestňovania reklamných
stavieb. Od roku 1976 (účinnosť Stavebného zákona) až doposiaľ sa ani tak nedialo. Aktivita mesta
Nitra (vykonávajúceho aj pôsobnosť správneho orgánu prvého stupňa pri prenesenom výkone štátnej

správy) je pravdepodobne odvodzovaná od prijatia novely stavebného zákona (zákon č. 293/2014 Z. z.),
a to napriek tomu, že v tomto zákone sa nezasahuje do časti Stavebného zákona upravujúcej územné
plánovanie.
Regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť podľa žalobcu ani obsahom regulatívu
neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú)
nijakú územnoplánovaciu funkciu v území. Nemajú nijaký vplyv na stav a podmienky územia (§ 139a

ods. 5 Stavebného zákona), na urbánny priestor (§ 139a ods. 6 Stavebného zákona), ani na územný
rozvoj obce (§ 139a ods. 7 Stavebného zákona). Ide o jednoduché stavebné konštrukcie zatriedené v
kategóriách drobných stavieb a jednoduchých stavieb, ktoré nepotrebujú pripojenie na verejné technické
vybavenie územia (§ 139a ods. 10 Stavebného zákona), nie sú zdrojom emisií do ovzdušia a neohrozujú
svoje okolie.

Obdobne ani pre územný plán zóny nie je možná plošná regulácia určitého typu a rozmeru reklamných
stavieb a ani reklamných stavieb všeobecne, pretože v ňom má ísť o podrobnejšie priestorové
usporiadanie a funkčné využívanie pozemkov, stavieb a verejného vybavenia územia v nadväznosti na
územný plán obce. Ak sa nepripúšťa regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne
obce, nemôže byť regulácia ani v územnom pláne zóny. Zo zákona nevyplýva, že by územný plán zóny

mohol riešiť územia mimo medzí zóny určenej územným plánom obce a mimo jeho obsahu. Plošná -
celoštátna regulácia umiestňovania reklamných stavieb formou územného plánu zóny sa však podľa
našich poznatkov zatiaľ v praxi nezistila.
V záväznej časti územných plánov nemožno ísť nad rámec územného plánu obce/zóny. Obsah
záväzných častí územných plánov obcí a zón je ustanovený v § 13 ods. 3 písm. b) a c) Stavebného

zákona striktne. Z obsahu vyplýva, že má upravovať konkrétne aktivity v nadväznosti na obsah
územného plánu obce/zóny. Ak územný plán nemôže upravovať plošné umiestňovanie reklamných
stavieb, nemôžu byť ani v záväznej časti konkrétne regulatívy (zákazy a obmedzenia), ktoré sa majú
týkať reklamných stavieb. Zistené „regulatívy“ v prípade mesta Nitra vo vzťahu k plošnej regulácii
reklamných stavieb totiž nemajú obsahovo charakter územnoplánovacích regulatívov podľa § 139a

ods. 1 Stavebného zákona, ale podrobných stavebnotechnických požiadaviek na stavby, aké možno
ukladať len v stavebnom konaní ako záväzné podmienky v stavebnom povolení, napríklad požiadavky
na urbanistické riešenie, súladu s okolitým životným prostredím, na architektonické tvaroslovie a na
stavebnotechnické vyhotovenie.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v územnom

konaní je výslovne vylúčené v § 39a ods. 3 Stavebného zákona, takže oddiel 8 Stavebného zákona sa
nevzťahuje na nijakú reklamnú stavbu. Z tohto právneho stavu vyplýva, že umiestňovanie reklamných
stavieb s najväčšou informačnou plochou do 1,2 m2 je voľné (§ 56 Stavebného zákona), do 3 m2
vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu [§ 55 ods. 2 písm. h) a § 57 Stavebného zákona] a nad 3 m2
vyžaduje stavebné povolenie stavebného úradu (§ 55 ods. 1 Stavebného zákona).

Podľa § 11 ods. 5 Stavebného zákona v územnom pláne obce ide o funkčné využívanie plôch v
rámci priestorového usporiadania územia obce (napríklad, v priemyselnej zóne, v obytnej zóne a
v rekreačnej zóne) a určenie zásad a regulatívov na zabezpečenie funkcie v území. Regulatívom
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia sa podľa § 139a ods. 1 Stavebného zákona
rozumie „záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie určitého objektu alebo vykonávanej

činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa
možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo
vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú,
obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území“. Plošná regulácia umiestňovania reklamných
stavieb v územnom pláne obce však nie je v súlade s obsahom § 11 ods. 5 Stavebného zákona, pretože

reklama nie je činnosťou ani funkciou územia. Reklama je legálnou činnosťou podľa zákona o reklame
a týka sa aj rozhlasového a televízneho vysielania a tlačovín a nemá žiadny vplyv na územie a/alebo
na jeho funkcie. Vylúčenie rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom konaní znamená,
že mestá v originárnej pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie reklamných stavieb, apreto ako náhradnú možnosť sa pokúšajú využívať mestské zastupiteľstvá územnoplánovaciu činnosť
ako formu regulácie umiestňovania reklamných stavieb bez zákonného podkladu. Táto skutočnosť však
nemôže byť dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo reguláciou územným

plánom alebo všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva, nakoľko na to neexistuje žiaden zákonný
a ani ústavný podklad. Zo Stavebného zákona takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva,
a teda ide o účelové obchádzanie zákona a postup v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 a zásahom do
garantovaných práv a slobôd podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.
Vo veci umiestňovania reklamných stavieb je daná len kompetencia stavebného úradu ako prenesený

výkon štátnej správy, v ktorej stavebné úrady postupujú pri ohlasovaní a stavebnom povoľovaní
podľa § 39a ods. 4 a 5 Stavebného zákona. Ohlásenie je jednostranný úkon stavebníka (vlastníka
reklamnej stavby). Stavebný úrad nemá legálnu možnosť nepovoliť ohlásenú reklamnú stavbu z dôvodu
umiestnenia, má len možnosť uvedenú v § 57 ods. 1 posledná veta Stavebného zákona. Tá sa
môže týkať buď osoby stavebníka, osoby vlastníka pozemku alebo stavby alebo stavebnotechnickej
konštrukcie (napríklad ide o nebezpečnú konštrukciu), ale nie chýbajúcej regulácie umiestnenia. Ale ak

sú tieto reklamné stavby generálne vyňaté z územného rozhodovania, tak aj použitie postupu podľa
§ 57 ods. 1 poslednej vety je nereálne. Stavebnému povoľovaniu podliehajú len reklamné stavby s
informačnou plochou nad 3 m2. Príslušným rozhodovať je stavebný úrad v stavebnom konaní a nie
volenéorgányobceformouúzemnéhoplánualebovšeobecnezáväznéhonariadenia.Stavebnékonanie
sa vedie vždy o konkrétnej jednotlivo určenej stavbe na konkrétnom mieste v konkrétnom čase podania

žiadosti o stavebné povolenie a končí rozhodnutím podľa správneho poriadku (stavebným povolením
alebo zamietnutím žiadosti). Ani stavebný úrad nemá oprávnenie na plošnú reguláciu akéhokoľvek
typu a druhu stavieb do budúcnosti nejakým tzv. všeobecným rozhodnutím pre bližšie neurčený počet
stavebníkov. Do úvahy neprichádza ani stavebná uzávera ako samostatné územné rozhodnutie týkajúce
sa len reklamných stavieb lebo územné rozhodovanie sa nevzťahuje na reklamné stavby, pričom

navyše by išlo o selektívnu uzáveru len pre určitý typ stavieb, ktorý inštitút zákon nepozná. Možná
by bola len všeobecná stavebná uzávera týkajúca sa všetkých stavieb z dôvodu podľa § 39d ods.
1 Stavebného zákona. Je potrebné podotknúť, že obsah územného plánu mesta Nitra, na ktorý sa
odvoláva správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný má práve účinky selektívnej stavebnej
uzávery, čo len zvýrazňuje absurdnosť, nezákonnosť a protiústavnosť takejto „regulácie,“ ktorá sa potom

vypuklo prejaví v rozhodovaní o individuálnych právach účastníkov stavebných konaní, ktoré majú
svoj podklad v Ústave SR a Stavebnom zákone. V stavebnom konaní má stavebník reklamnej stavby
práva a povinnosti ako každý iný stavebník. Obsah žiadosti upravuje § 58 ods. 1 a 2 prvá veta a §
58a ods. 1 písm. a) Stavebného zákona taxatívne. Vo vzťahu k projektovej dokumentácii reklamnej
stavby platí aj § 43 ods. 3 Stavebného zákona. Umiestňovanie konkrétnych stavieb je predmetom

individuálno-rozhodovacej činnosti stavebných úradov (územné konanie) a nie obsahom územného
plánu. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je zákonným
dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi).
Konštatovanie, ani nie v popise zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia podľa
zákona, ale len s poukazom na územný plán, že reklamná stavba typu billboard je neprípustná v

nejakom území, je takto zvláštnym mimozákonným rozširovaným resp. zriaďovaním pásma/zóny s
obmedzeniami, ktoré sa prejavujú v obmedzení vlastníckeho práva a práva podnikať ako uvádza vyššie,
avšak súčasne z hľadiska správneho práva zavádza akýsi hybridný, zákonom neupravený inštitút, ktorý
sanajviacpodobá(keďžeideoobmedzovaniestavieb)nastavebnúuzáveru.Natakýtospôsobregulácie
takto neexistuje zákonný podklad a tento pri uplatňovaní v rámci prijímania individuálnych správnych

aktov takýmto spôsobom zasahuje (v tomto prípade minimálne vyššie zmienených) do ústavou (avšak aj
medzinárodnými dohovormi) garantovaných práv a slobôd účastníka konania a tretích osôb (vlastníkov
pozemkov).
Takto je zrejmé, že aplikácia správnym orgánom prvého stupňa a po ňom žalovaným citovaného
regulatívu je nielenže nepreskúmateľná z hľadiska zákonného podkladu stanovovania obmedzení

vlastníckeho práva a práva podnikať, ako sú garantované v ust. citovaných vyššie, a správny orgán
prvého stupňa a po ňom ani žalovaný žiadne logické a preskúmateľné úvahy opreté o zákonnú možnosť
obmedzenia ústavných práv účastníkov konania podľa čl. 20 a 35 Ústavy SR v tomto smere nad
rámec citácie územného plánu neuviedol, ale zároveň je zrejmé, že ani doslovne citované ustanovenia
územného plánu, nedávajú žiadnu odpoveď na základné námietky účastníka konania, ktoré, žiaľ,

mohol predniesť len v odvolaní proti zjavne nezákonnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa, keďže žiadosť účastníka konania bola kontinuálne vybavovaná od roku 2015 rôznymi spôsobmi
vždy v neprospech žalobcu. Inými slovami správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný síce
cituje „regulatív“ územného plánu, následne ho však nesprávne a v rozpore so zákonom interpretujeazuvedenéhovyvodzujebezspoľahlivozistenéhoskutkovéhostavudôkazmizáver,žereklamnástavba
je neprípustná pre rozpor s verejným záujmom, ktorý vyvodzuje len a len z existencie územného plánu
s obsahom, ktorý nie je v takomto dokumente prípustný a naráža na rozpor so zákonom a Ústavou SR,

ako je uvedené vyššie.
Ku konštatovaniu, žalovaným uvedenému v napadnutom rozhodnutí, že stavebnému úradu neprináleží
v konaní skúmať dané právne predpisy, t. j. ani obsah ÚPN, voči ktorému žalobca namietal,
pretože správnemu orgánu postačuje vedomosť, že tieto predpisy sú platné a pre správny orgán
záväzné, žalobca uviedol, že takýto názor je podľa neho absurdný. Žalovaný nemôže správne

aplikovať priliehajúci právny predpis, resp. normy v ňom obsiahnuté, pokiaľ ich neskúma z hľadiska
obsahového, systematického, formálneho, a teda aj vzájomných vzťahov právnych predpisov z hľadiska
ich normatívnej sily a obsahu. Pokiaľ je norma v podzákonnom predpise v rozpore so zákonom a/
alebo ústavou, nemôže byť vykladaná a aplikovaná spôsobom odporujúcim normám obsiahnutým
v zákone a/alebo ústave. Konštatovanie žalovaného tak môže znamenať len to, že žalovaný a pred ním
správny orgán prvého stupňa rezignoval na správnu aplikáciu práva a/alebo je takáto aplikácia celkom

nepreskúmateľná, a to aj s ohľadom na námietky žalobcu prednesené v konaní a podanom odvolaní,
keď tento namietal rozpor práve s normatívnym obsahom obsiahnutým v zákone (Stavebnom zákone)
a Ústave SR.
Podľa žalovaného je uvedené o to významnejšie, že týmto spôsobom bráni žalobcovi ako účastníkovi
konania svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť

svoje návrhy, a to všetko bez ohľadu na to, že správny orgán prvého stupňa postupoval pri vydávaní
rozhodnutia bez akejkoľvek súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania. Žalovaný sa podľa žalobcu
s touto argumentáciou vysporiadal spôsobom, ktorý je ústavne neudržateľný a v rozpore so zákonom
a tým zaťažil v tejto časti svoje rozhodnutie vadami, ktoré spočívajú v žalobných dôvodoch uvedených
vyššie. Žalovaný svojím postupom podľa žalobcu žiadnu z vád nezhojil a len sa paušálne bez ďalšieho

stotožnil so záverom o existencii verejného záujmu založeného len na existencii územného plánu
v podobe regulácie umiestňovania reklamných stavieb v území, ktorá podzákonná regulácia však
naráža na systematiku a reguláciu stavebného zákona, ako je podľa neho zrejmé vyššie a je v rozpore
so samotnou podstatou regulácie umiestňovania reklamných stavieb v území, ktoré sú z územného
rozhodovaniavylúčené,čosapotompriindividuálnejrozhodovacejčinnostioprávachúčastníkakonania

prejavilo v zásahu do jeho Ústavou SR garantovaných práv vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 a 4)
a práva podnikať (čl. 35). Ak má podľa neho znamenať len paušálne konštatovanie o tom, že existuje
verejný záujem v podobe existencie regulácie reklamných stavieb v územnom pláne, vysporiadanie sa
s argumentáciou žalobcu v jeho odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, potom,
odhliadnuc od vyššie uvedených žalobných dôvodov, rozhodnutie žalovaného a pred ním aj správneho

orgánu prvého stupňa vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia [§ 191 ods. 1 písm.
c) SSP a navyše je nepreskúmateľné].
Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je podľa žalobcu zákonným
dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi).
Tento názor potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Svzn/2/2013 zo dňa 18.06.2014) ako aj všeobecných
správnych súdov (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci 3S/196/2011 zo dňa 30.04.2013),
ktorá jasne oddeľuje originárne právomoci obce a oprávnenia obce v rámci preneseného výkonu štátnej
správy, a to osobitne v prípade regulácie umiestňovania reklamných zariadení (v súčasnosti stavieb),
ktorá rozhodovacia činnosť je však podľa neho aplikovateľná aj na tento prípad.

V neposlednom rade s ohľadom na vyššie uvedené žalobca namietal, že územný plán je neurčitý,
arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny predpis, ktorý nemôže v prijatej podobe vyvolávať
účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný. Pokiaľ obsah regulácie
nespadá do právomoci orgánu samosprávy, akt, ktorý je výsledkom takej jeho normotvornej činnosti
môže byť v časti takého obsahu len paaktom bez účinkov, ktoré mu jeho pôvodca pripisuje a bez

možnosti aplikácie pri prijímaní individuálnych správnych aktov. Je potrebné podotknúť, že z nepráva
nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur). Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III.US 142/2011 zo dňa 05.04.2011, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 16/99 z 30. marca 1999. Podľa žalobcu bolo zrejmé, že s ohľadom na arbitrárne, ničím
nepodložené normatívne stanovenie územia s obmedzeným výkonom vlastníckych práv a obmedzením

podnikania podzákonným predpisom, kde sa nesmie umiestňovať reklamná stavba typu „billboard,“
postupovala obec práve takým spôsobom, ktorý charakterizuje rozhodovacia prax Ústavného súdu
ako nezákonnú a neústavnú, ktorá sa vypuklo prejaví pri vydávaní individuálnych správnych aktov pri
rozhodovaní o individuálnych právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, ako je tomu zdôvodov prezentovaných žalobcom aj v tomto prípade. V celom tomto jednotlivom prípade navyše ide
o situáciu, keď žalobca už povolenie v súvislosti s predmetnou reklamnou stavbou získal, a teda zo
strany správneho orgánu išlo aj o zásah do legitímnych očakávaní žalobcu ako účastníka konania, čo

rovnako spadá pod ochranu majetku a vlastníckeho práva ako ho garantuje čl. 20 Ústavy Slovenskej
republiky. Žalobca zároveň poukázal na to, že pojem majetok sa neobmedzuje na vlastníctvo hmotného
majetku, ale pod pojem majetok môžu spadať aj práva a záujmy predstavujúce aktíva a poukázal
napr. na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Beyeler c/a Taliansko z r. 2000 či na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 37/99 zo dňa 25.03.1999. V danom prípade

podľa žalobcu stav, keď už bola skôr povolená reklamná stavba, založil určitý právny stav a tento stav
nemôže zmeniť na základe neskoršej normotvornej pôsobnosti orgánu verejnej moci zasahujúcej do
základných práv a slobôd správny orgán, ak sa súčasne zákonným a ústavne konformným spôsobom
nevysporiadal s vyššie uvedenými námietkami, ktoré smerujú priamo proti možnosti vyvodzovania
účinkov regulácie obsiahnutej v ÚPN Nitra, o ktorú opiera svoje rozhodnutie správny orgán prvého
stupňa i žalovaný. V opačnom prípade ide podľa žalobcu o nedovolený zásah do majetkových práva

a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré sú garantované právnym poriadkom.
Zároveň žalobca vytýkal, že v rozhodnutí absentujú logické a/alebo preskúmateľné úvahy správneho
orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, ktoré by sa s argumentáciou žalobcu vysporiadali
zákonným a ústavne konformným spôsobom.
S ohľadom na túto argumentáciu správnemu súdu žalobca navrhol, aby postupoval pred svojím

rozhodnutím podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b) SSP v spojení s ust. § 18 ods. 1 písm. d) a § 74 písm.
d) a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z., keďže územný plán mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti
všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 (podľa vlastných vyjadrení správneho orgánu
prvého stupňa) v znení zmien a doplnkov prijatých uzneseniami mestského zastupiteľstva mesta Nitra
č. 195/2015-MZ zo dňa 11.06.2015 a dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003 prijatým uznesením č.

196/2015 zo dňa 11.06.2015, je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) podľa neho
v rozpore s čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 a čl. 35 ods. 1 Ústavy SR (pre úplnosť aj v rozpore s §
11 ods. 5, § 39a ods. 3, 4 a 5, § 39d ods. 1, 139a Stavebného zákona a § 10 ods. 4 a § 11 ods. 1,
2 zákona č. 135/1961 Zb. Cestný zákon v znení neskorších predpisov) a pokiaľ slúžil ako podklad pre
individuálnu rozhodovaciu činnosť správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, prispel k

porušeniu ústavne garantovaných práv a slobôd podľa čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 a čl. 35 ods.
1 Ústavy SR, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd publikovaného pod č. 209/1992 Zb. účastníkov správneho konania.
Žalobca ďalej namietal, že v súvislosti s vyššie uvedeným postupom žalovaného a pred ním správneho
orgánu prvého stupňa pri prijímaní rozhodnutia a aj s v súvislosti s jeho obsahom, boli v konaní

predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia porušené procesné práva žalobcu ako účastníka
konania, ktorému bola postupom správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného odňatá
možnosť náležite argumentovať a správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný nepostupovali ani
v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia,
v ústavne konformnom rozsahu, ale navyše nie sú splnené podmienky podľa § 3 ods. 5 Správneho
poriadku, keď rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ale ani napadnuté
rozhodnutie (a pred ním rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) nespĺňa kvalitatívne podmienky

predpokladané zákonom, nakoľko žalovaný a pred ním správny orgán prvého stupňa nepostupoval
pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím je zasahované do práva
žalobcu na spravodlivé konanie, ktoré sa aplikuje aj na Správne konanie. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sž-o-KS 144/2006, podľa ktorého súčasťou práva na
spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné

princípy. V podobe ústavných princípov sú nadradené Občianskemu súdnemu poriadku a Trestnému
poriadku. Zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a
exekučné. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca namietal porušenie zásad spravodlivého konania a
najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa § 3 ods. 1,2,4,5 Správneho poriadku v spojení s
ust. § 32 ods. 1 a 46 Správneho poriadku, a to zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite

a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia
a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje
práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
To všetko bez ohľadu na vyššie uvedenú vecnú argumentáciu žalobcu podľa jeho názoru svedčí opodstatnom porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia [§ 191 ods. 1 písm. g) SSP] žalovaného a pred ním správneho orgánu
prvého stupňa.

Následne žalobca pokračoval v žalobných námietkach, ktoré smeroval k rozhodovaniu a konaniu
predpojatých a neoprávnených osôb v konaní a mal za to, že správny orgán prvého stupňa síce
podľa žalobcu rozhodol o zamietnutí námietok predpojatosti, avšak bez akéhokoľvek preskúmateľného
odôvodnenia vo vzťahu k dôvodom namietanej predpojatosti, ktorá bola podložená aj písomnými
dokladmi, teda nie je zrejmé ani to, či tvrdené skutočnosti predpojatosti neboli zistené alebo boli

zistené a neboli posúdené ako dôvody namietanej predpojatosti, resp. aký je skutočný dôvod
zamietnutia námietok predpojatosti. Rozhodnutia o zamietnutí námietok predpojatosti sú takto podľa
neho nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a žalobcovi nezostáva nič iné, len dovolávať sa nápravy
cestou tejto žaloby, keďže žalovaný sa k tejto otázke postavil len formálne z hľadiska existencie
rozhodnutí o zamietnutí námietky predpojatosti. Z vecného hľadiska však nie je možné a prijateľné, aby
zamestnanci správneho orgánu prvého stupňa prejednávajúceho veci žalobcu mimo správneho konania

komunikovali s ostatnými účastníkmi správnych konaní, ktorí sú v záväzkových vzťahoch k žalobcovi
s cieľom dosiahnuť ukončenie týchto záväzkových vzťahov, a teda zmenu skutkového stavu tak, aby
mohli rozhodnúť o zamietnutí žiadostí z dôvodu neexistencie práva k pozemku pod reklamnou stavbou.
To všetko práve s poukazom na územný plán, ktorého zákonnosť a protiústavnosť v dotknutom obsahu
žalobca namieta. Takýmto spôsobom sa zamestnanci správneho orgánu snažili len vytvárať podmienky

pre to, aby sa nemuseli vysporadúvať s argumentáciou žalobcu, v procesnej rovine ho takto zbavili
práva poznať skutočné dôvody rozhodnutia a v právom aprobovanej podobe s nimi polemizovať a proti
rozhodnutiu sa efektívne brániť. Poukázal v tejto súvislosti na Rozhodnutie ESĽP vo veci Vetrenko v.
Moldavsko zo dňa 18.05.2010 a napr. aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS
296/09, ktorý takýto postup považujú za porušenie práva na spravodlivé konanie. Žalovaný a pred

ním ani orgán rozhodujúci o námietke zaujatosti sa nevysporiadali s dôvodmi námietok predpojatosti
zamestnancov stavebného úradu, rozhodli nepreskúmateľne, vôbec sa nezaoberali ani teóriou zdania,
ktorá sa pri posudzovaní predpojatosti má uplatňovať aj v administratívnom konaní. Pre úplnosť uviedol,
že dôvody predpojatosti zamestnancov a primátora mesta Nitra (nevybavené žiadnym spôsobom)
spočívali v konaní zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa a jeho štatutárneho orgánu v podobe

listov a subjektov, pričom jedným z nich bol podľa vedomostí žalobcu aj list adresovaný ďalšiemu
účastníkovi konania v tomto konaní a žalobcovi sa podarilo následne od účastníkov, resp. z iných konaní
zabezpečiť aj ďalšie listy. V tejto súvislosti poukázal na teóriu zdania, podľa ktorej je potrebné, aby
sa zamestnanci stavebného úradu, resp. štatutárny orgán aj javili ako nestranní a nezaujatí v očiach
účastníkovkonania,čovdanomprípadezjavneniejemožnépresamotnúexistenciulistovrozosielaných

tretím osobám s cieľom zasiahnuť priamo do súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám (a
to počas prebiehajúcich konaní v rámci, ktorých títo zamestnanci vykonávajú dokazovanie), pričom
z objektívnych dôvodov sa uvedené konanie zamestnancov stavebného úradu keď sa snažia zmeniť
(nie zistiť) dôkaznú situáciu v neprospech účastníka konania mimo rámca správneho konania nemožno
považovať za nič iné len za zaujatý pomer k žalobcovi ako účastníkovi konania a/alebo k veci a nie

je možné za týchto skutočností považovať rozhodovanie správneho orgánu za nestranné a nezaujaté,
pričom tieto princípy platia rovnako v správnom ako v súdnom konaní, keďže základné súdno-procesné
princípysavzťahujúajnakonaniesprávne.VtejtosúvislostijemožnéodkázaťnaNálezÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 285/2015 z 3. septembra 2015 v spojení s judikátom Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2 Sž-o-KS 144/2006. S ohľadom na tieto listy, ich obsah, ale aj obsah rozhodnutí

o námietkach zaujatosti je však podľa žalobcu problematická aj skutočnosť, o akých zamestnancov
obce ide, čo majú v kompetencii a či vôbec spĺňajú podmienky podľa § 117 ods. 3 Stavebného zákona,
keďže z predmetných listov sa podľa neho javí, že menovaní zabezpečujú činnosť Útvaru hlavného
architekta mesta Nitra a nie stavebného úradu. Skutočnosť, že námietky predpojatosti boli vybavené
spôsobom rozhodnutia bez vecného odôvodnenia a so zjavne nepravdivými skutočnosťami o povahe

zamestnancov obce a ich zaradení, neumožňuje žalobcovi a ani ďalšiemu účastníkovi konania poznať
dôvody takého rozhodnutia, ktoré by mohli znamenať aj to, že nejde o zamestnancov zabezpečujúcich
činnosť stavebného úradu, hoci v prejednávanej veci konala A. E.. V ani jednom prípade však nie je
možný záver o zákonnosti rozhodnutia, rozhodnutie je takto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
[§191 ods. 1 písm. d) SSP] a naopak je možné vyvodzovať závery o podstatnom porušení ustanovení o

konaní pred orgánom verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keď vo veci konali neoprávnené
osoby, čo má vplyv na zákonnosť jednotlivých úkonov v konaní.
Podľa žalobcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného je možné badať aj v terminológii a úvahe,
ktorú použil na str. 13 rozhodnutia, keď operuje vo vzťahu k reklamným stavbám všeobecne pojmom„vizuálny smog“, ktorý „znižuje kvalitu života v spoločnosti a zaťažuje životné prostredie“. Tento pojem
je možno súčasťou mediálneho diskurzu, ale je materiálne v individuálnej rozhodovacej činnosti
v danom prípade neuchopiteľný, nepreskúmateľný a nie je zrejmé vo vzťahu k reklamnej stavbe

žalobcu aký význam má mať, keďže ho žalovaný ani významovo nenaplnil. Tzv. „vizuálny smog“ môžu
spôsobovať totiž predovšetkým nelegálne reklamné stavby, čo však nie je prípad reklamnej stavby
žalobcu a sám žalobca sa ako člen subjektu zriadeného podľa § 129a Stavebného zákona podieľa
na odstraňovaní takýchto stavieb, a to v spolupráci so samosprávami na základe postupov podľa §
88 ods. 7 písm. a) b) Stavebného zákona. Úvaha žalovaného je takto neadekvátnou generalizáciou

a svedčí skôr o predpojatosti vo vzťahu k predmetu konania, či účastníkovi konania, ktorý sa
bráni proti postupom zasahujúcich do jeho práv a právom chránených záujmov, než o relevantnom
dôvode pre potvrdenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, či pre zákonnú možnosť
regulácie umiestňovania reklamných stavieb prostredníctvom územného plánu schváleného všeobecne
záväzným nariadením obce. Žalobca si dovoľuje na záver podotknúť, že rovnaká nepreskúmateľná
úvaha sa týka aj konštatovania, že „reklamné stavby sú vizuálne dominantné štruktúry, ktoré atakujú

vnímanie ľudí.“ Reklamná stavba nepochybne má nejakú funkciu, ale v mestskom prostredí sú
nepochybne dominantnejšie vizuálne štruktúry než reklamná stavba v konaní. Pojem „atak na vnímanie“
je podľa názoru žalobcu použitý absolútne neadekvátne a nepreskúmateľne. Žalobca nevie ako
priemerný adresát rozhodnutia, čo si má pod takýmto pojmom v súvislosti s reklamnou stavbou, ktorá
bola predmetom žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby, predstaviť. V danom prípade opäť

ide o neadekvátnu generalizáciu bez vzťahu k prejednávanej veci, používanie hodnotovo konotačne
negatívnych pojmov, čo opäť robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol žalobca, aby súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/029739-002 zo dňa 15.07.2019 v spojení s rozhodnutím Mesta
Nitra č. 21018/2015-024-Re zo dňa 25.03.2019 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) v spojení

s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP zruší a vec vráti podľa ust. § 191 ods. 4 SSP správnemu orgánu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania a právneho
zastúpenia.

Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 27.01.2020. Bol toho názoru, že v prvostupňovom
rozhodnutí nebol porušený procesný postup a konanie bolo vedené v súlade s platnými právnymi
predpismi a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Námietky uvedené v žalobe
sú podľa neho obdobné ako boli uplatnené v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, a preto sa
žalovaný pridržal právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Zároveň uviedol, že nesúhlasí

s priznaním odkladného účinku žalobe, ale súhlasí s rozhodnutím bez vytýčenia ústneho pojednávania.

Ďalší priebeh súdneho konania
Súd uznesením č. k. 26S/65/2019 - 74 zo dňa 06.02.2020 pribral za účastníka konania vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/65/2019 účastníka administratívneho konania - SLOVENSKÝ

VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, sídlo Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO:
36 022 047. Pribratý účastník konania sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.
Žalobca v podaní zo dňa 16.07.2020 uviedol, že pokiaľ žalovaný konštatuje obdobnosť žalobných
dôvodov v porovnaní s odvolacími dôvodmi a uvádza, že sa pridržiava právneho názoru zo dňa
15.07.2019,zjavnepotomnereflektuježiadneargumentyktomutonázoruprednesené.Žalovanýsipreto

podľa neho riadne nesplnil svoju povinnosť vyjadriť sa k veci, keď žaloba priamo odôvodnene smeruje
protirozhodnutiuzaloženomnanešpecifikovanýchnázorochvrozhodnutiachžalovanéhoaajsprávneho
orgánu prvého stupňa a viaceré názory vyslovené správnymi orgánmi sú vyvracané v žalobe. Žalovaný
podľa žalobcu neuviedol žiadnu argumentáciu k žalobným dôvodom proti rozhodnutiu žalovaného a aj
správneho orgánu prvého stupňa. Obrana žalovaného preto nie je konzistentná a úplná a nereaguje na

podstatné žalobné dôvody uvádzané v žalobe. Zároveň uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu.
Žalobca ani pribratý účastník sa už k vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.07.2020 nevyjadrili.
Vo vyjadrení zo dňa 16.07.2020 žiadal žalobca správny súd o zaslanie kópie celého administratívneho
spisu tak správneho orgánu prvého stupňa (Mesta Nitra) ako aj žalovaného. Listom zo dňa 03.09.2020
správny súd upovedomil právneho zástupcu žalobcu, že účastník konania v zmysle § 81 ods. 1

SSP nemá právo žiadať vyhotovenie kópií administratívneho spisu a ich zaslanie, avšak má právo
nahliadnuť do spisu (tak súdneho ako aj administratívneho, ktorý je počas konania jeho súčasťou) na
správnom súde. Následne žalobca žiadal, aby správny súd umožnil nahliadnutie do spisu jeho právnemu
zástupcovi na Krajskom súde v Bratislave. Správny súd listom zo dňa 17.12.2020 upovedomil právnehozástupcu žalobcu, že tejto žiadosti nebude vyhovené z dôvodov tam uvedených (č. l. 287-288 súdneho
spisu).

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom
a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.07.2019 ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa

ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku v znení neskorších predpisov účinnom ku dňu právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti

s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa
správnyorgánvždypokúsiťojejzmiernevybavenie.Správneorgánydbajúnato,abykonanieprebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 9 ods. 2 Správneho poriadku, z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je
vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného
stupňa.
Podľa § 10 Správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce

vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
Podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku, Len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o
skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie
nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho
orgánu.

Podľa § 11 ods. 2 Správneho poriadku, predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony,
ktoré nepripúšťajú odklad.
Podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania
vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že
zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho

uskutočnenia ďalšieho konania.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a

vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať

dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej
samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
konanie a rozhodnutie.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 1 ods. 1 Stavebného zákona účinného do 06.07.2015 (teda i v čase prijatia dodatku č. 5

k VZN mesta Nitra č. 3/2003), (ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“), územným plánovaním sa
sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho
zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú
stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo
udržateľného rozvoja.
Podľa § 1 ods. 2 Stavebného zákona, územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých

činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej
rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na
zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.

Podľa § 2 ods. 1 Stavebného zákona, územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti:

určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,
určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje spôsob jeho
ďalšieho využívania,

vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma (ďalej len „chránené

časti krajiny“), ak nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých
chránených častí krajiny,
určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby jedného
stavebníka alebo viacerých stavebníkov,
posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení v území a

navrhuje ich rozsah, ktorý podmieňuje ich environmentálne vhodné a bezpečné využívanie,
rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne
požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie,
určuje zásady využívania prírodných zdrojov, podmienok územia a celého životného prostredia, aby
sa činnosťami v ňom neprekročilo únosné zaťaženie územia, aby sa vytvárala a udržiavala ekologická

stabilita krajiny,
vytvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia,
navrhuje poradie výstavby a využívania územia,
navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na zlepšenie životného prostredia,
dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.

Podľa § 2 ods. 2 Stavebného zákona, úlohy územného plánovania sa zabezpečujú

sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov a informácií o území, najmä
trvalým sledovaním priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,
pravidelným vyhodnocovaním uplatňovania regulatívov priestorového usporiadania a funkčného

využívania územia,
sledovaním ekologickej stability a únosnosti zaťažovania územia,
prevádzkovaním informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe,

územnoplánovacou činnosťou,

rozhodovaním v územnom konaní.
Podľa§2ods.7Stavebnéhozákona,základnýminástrojmiúzemnéhoplánovaniasúúzemnoplánovacie
podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie.

Podľa § 8 ods. 1 Stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové

usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj,
životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny,
pre obce a časti obce.Podľa § 11 ods. 5 Stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä
zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na
okolité územie,

prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,
zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby
krajiny vrátane plôch zelene,
zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a

významných krajinných prvkov,
hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len
„zastavané územie“) a ostatným územím obce,
zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,
plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
Podľa § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie

sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia
obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického
vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti
krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných
prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane

plôch zelene.

Podľa § 27 ods. 3 Stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné
časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
Podľa § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na

reklamné stavby.
Podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými
prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo
upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje
úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií

viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti
informačnej plochy na
reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
stavebník,

osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich

pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,
stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa § 59 ods. 2 Stavebného zákona, účastníkmi konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia
bytov a nebytových priestorov.

Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.

Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.Podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania
môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania
najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak
stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a
upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,

či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,

či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,4a)

či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník

oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,
či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných
a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie
a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

Podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

Podľa § 67 ods. 4 Stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby
pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.
Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je
preneseným výkonom štátnej správy.

Podľa § 117 ods. 3 Stavebného zákona, zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného
úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu
sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného
kvalifikačného predpokladu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v

spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie
užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu,13)

právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,13a)
právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,13b)
užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu
alebo jej zmenu.13c)
Podľa § 139a ods. 1 Stavebného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania

územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo
vykonávanieurčitejčinnostivúzemí.Jevyjadrenýhodnotamivlastnostíprvkovkrajinnejštruktúryslovne,
číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich
faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje
zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.

Podľa § 139a ods. 2 Stavebného zákona, priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je
komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v
životnom prostredí.Podľa § 139a ods. 5 Stavebného zákona, stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom
usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne
záväzných právnych predpisov, zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych

rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.
Podľa § 139b ods. 1 písm. f) Stavebného zákona, jednoduché stavby sú reklamné stavby, na ktorých
najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.
Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 142d ods. 2 Stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa
predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení
účinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je povinný ho označiť ako reklamnú stavbu
podľa § 86 ods. 4 do 31. júla 2015.
Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
účinného do 30.06.2015 (ďalej len „Zákon o obecnom zriadení“), obec pri výkone samosprávy najmä

usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis,5b) vydáva súhlas, záväzné
stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických
osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci.
Podľa § 4 ods. 3 písm. j) Zákona o obecnom zriadení, obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu
dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a

schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení, ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že
ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.
Podľa § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať
nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,

zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky
a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Podľa § 6 ods. 2 Zákona o obecnom zriadení, vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže
vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie
byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré

boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so
všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Podľa § 11 ods. 4 písm. c) Zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie
rozvoja jednotlivých oblastí života obce.

Podľa § 11 ods. 4 písm. g) Zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené uznášať sa na nariadeniach.
Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z. z. o
územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Vyhláška o UP“), dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť;

obsahuje smernú časť a záväznú časť.
Podľa § 12 ods. 6 písm. a) Vyhlášky o UP, záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného
rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania
územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia
v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu

obce sa začleňujú zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia
(napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné,
technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky
Podľa § 12 ods. 6 písm. b) Vyhlášky o UP, záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného
rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia

vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území,
podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa
začleňuje určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých
plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne
zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia).

Podľa § 12 ods. 6 písm. e) Vyhlášky o UP, záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného
rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia
vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území,
podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sazačleňujú zásady a regulatívy zachovania kultúrnohistorických hodnôt, ochrany a využívania prírodných
zdrojov, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability vrátane plôch
zelene.

Podľa § 162 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), súd konanie preruší, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh

na začatie konania,
podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

Podľa § 162 ods. 2 CSP, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia

o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.

Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej.
Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom

primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
Podľa § 100 ods. 1 SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu,
podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie

prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti,
preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo
medzitým napadnuté protestom prokurátora, a to až do skončenia konania o tomto proteste,
vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy začalo správne konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, a to až do skončenia tohto

konania,
žalobca nedal súhlas na zastavenie konania podľa § 99 písm. c) a d), a to až do rozhodnutia správneho
súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste prokurátora alebo o žalobe podanej proti rozhodnutiu
o mimoriadnom opravnom prostriedku.
Podľa § 34 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené

inak.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov
správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu, doručenú stavebnému úradu dňa 12.11.2015, o
zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, umiestnenej
za chodníkom v trávnatej ploche, popri Bratislavskej ulici, na pozemku parcelné číslo XXXX/X, reg. C

KN, katastrálne územie A., rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm“
Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25.03.2019 žalovaný ako odvolací správny orgán
potvrdil, keď napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, pričom konštatoval, že žiadosti o
zmenu doby trvania reklamnej stavby nebolo možné vyhovieť, nakoľko umiestnenie tejto stavby nie je
v súlade s územným plánom mesta Nitra.

Podľa§140SSPvoveciachtohoistéhožalobcuatotožnéhopredmetukonania,ktoréužbolipredmetom
konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len
na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.S poukazom na citované ustanovenie správny súd konštatuje, že veci totožných účastníkov konania
a totožného predmetu konania už boli predmetom súdneho prieskumu vo viacerých konaniach pred
správnym súdom. Z posledných rozhodnutí správny súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu č. k.

11S/78/2020 - 140 zo dňa 20.07.2021, na ktorý v celom rozsahu v zmysle cit. ustanovenia poukazuje,
pričom jeho závery považuje za správne, a to vrátane časti, v ktorej súd odôvodňuje zamietnutie
návrhu žalobcu na prerušenie konania. Hoci v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/78/2020 a v konaní
vedenom pod sp. zn. 26S/65/2019 ide o rozhodovanie o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania
reklamnej stavby (billboardu), ktoré sú umiestnené v rôznych častiach mesta Nitra (v zelenej ploche,

resp. popri ceste), predmetom posudzovania v oboch veciach bolo posudzovanie, či je alebo nie je
reklamná stavba umiestnená v súlade s územným plánom mesta Nitra, resp. či je ďalšia existencia
predmetnej stavby v súlade s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom a konkrétne s cieľom
a zámerom územného plánovania. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa správny súd v citovanom
rozhodnutí vysporiadal v dostatočnom a požadovanom rozsahu, preto správny súd poukazuje na
citované rozhodnutie a hlavne na jeho odôvodnenie využijúc ust. § 140 SSP. Správny súd v uvedenom

rozhodnutí reagoval na všetky relevantné žalobné námietky, a preto súd nebude uvedené dôvody
opakovať a v celom rozsahu poukazuje na rozsudok vo veci 11S/78/2020 – 140 zo dňa 20.07.2021.
Správny súd o trovách konania žalovaného a pribratého účastníka rozhodol tak, že im nepriznal náhradu
trov konania podľa § 168 (žalovaný) a § 169 SSP (pribratý účastník), keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre priznanie náhrady.

Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.