Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200070
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Hvišča PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnom spore žalobcu: GymBeam,
s.r.o.,ul.Rastislavova93,Košice,IČO:46440224,zastúpenýadvokátomJUDr.EugenomKostovčíkom,
so sídlom ul. Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
ul. Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102834506/2019 zo dňa 10. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania.
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice č.
101996171/2019 zo dňa 20.08.2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní vyrubený rozdiel dane v sume 29 922,41 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2017.

2. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí popísal priebeh administratívneho konania od

začatie kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2017 a to dňa 28.11.2017, cez vyhotovenie protokolu
č. 102136335/2018 zo dňa 02.11.2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam tam
uvedeným doručený žalobcovi dňa 09.11.2018, cez prerokovanie jeho vyjadrení k zisteniam uvedeným
v protokole a spísanie zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 17.01.2019 číslo 100207722/2019, č.
101815256/2019 zo dňa 26.07.2019 a č. 101889545/2019 zo dňa 07.08.2019. Správca dane na základe
výsledkov daňovej kontroly nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v sume 29 922,41
Eur a to:

- v sume 2 101,61 EUR z faktúry č. 20171707 zo dňa 27.07.2017 vystavenej spoločnosťou SCITEC
NUTRITION s.r.o. U.. W. X, Š., IČO: 34119906 za dodanie tovaru - výživových doplnkov, základ dane
v sume 10 508,05 EUR, DPH v sume 2 101,61 EUR;
- v sume 27 820,80 EUR z faktúry č. 12017002 zo dňa 17.07.2017 vystavenej spoločnosťou ZOOM
Societas s.r.o., X. XX, S., IČO: 50050087 za dodanie kávy Jacobs Kronung 500g, základe dane 139
104,- EUR, DPH v sume 27 820,80 EUR. K faktúre žalobca predložil dodací list.

3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia v prípade deklarovaného dodávateľa SCITEC
NUTRITION s.r.o. boli závery správcu dane o porušení ustanovení § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov a v prípade deklarovaného dodávateľa ZOOM Societas s.r.o. bola v
nadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniearozsudkovNajvyššiehosúduSRrozhodujúcaskutočnosť, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili v reťazci dodávateľov a odberateľov, o ktorom daňový
subjekt GymBeam s.r.o. vedel alebo mohol vedieť, že je poznačený podvodom vo vzťahu k dani z
pridanej hodnoty.

4. Pokiaľ ide o dodanie tovaru od spoločnosti SCITEC NUTRITION s.r.o. na základe faktúry č. 20171707
správca dane na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že
k dodaniu tovaru od tejto spoločnosti pre žalobcu došlo dňa 01.08.2017, faktúra č. 20171707 od
spoločnosti SCITEC NUTRITION s.r.o. bola nesprávne vystavená, spoločnosť SCITEC NUTRITION

s.r.o.priznaladaňztejtofaktúryvsume2101,61EURvzdaňovacomobdobíaugust2017.Správcadane
skonštatoval, že daňový subjekt si daň z faktúry č. 201701707 v sume 2 101,61 EUR v zdaňovacom
období júl 2017 odpočítal v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať si daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, t. j. v tomto prípade dňa 01.08.2017.

5. Správca dane vo vzťahu k obchodovaniu s tovarom - kávou Jacobs Kronung, teda k faktúre
od spoločnosti ZOOM Societas, s.r.o. uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
obchodovanie s týmto tovarom prebiehalo v dodávateľsko-odberateľskom reťazci spoločnosti:
Groot 2 POORT B.V. (Holandsko) ›UAB „ TRT-Trade „ (Litva) › TK Company s.r.o. (Česko) › ZOOM
Societas, s.r.o. (Slovensko) ›GymBeam s.r.o. (Slovensko) ›Maltepo s.r.o. (Česko) › MUNET Commerce

s.r.o. (Slovensko) ›Neo Market s.r.o. (Česko) a BAMOS Spol. s r.o. (Slovensko) následne BAMOS
spol. s r.o. (Slovensko) › Neo Market s.r.o. (Česko) ›. V súlade s právnym názorom Najvyššieho
súdu SR uvedenom v rozsudku 3Sžf/24/2012 správca dane preveroval celý obchodný reťazec, pričom
zistil, že ten istý tovar - káva (ktorého existenciu správca dane nespochybnil) bol v priebehu 10 dní
prevezený z územia Slovenska do iného členského štátu Európskej únie do Česka, potom z Česka

späť na Slovensko. Následne v tom istom mesiaci, t. j. v júni 2017 bol tovar opäť predaný do Česka.
V reťazci došlo 2x k zníženiu ceny tovaru. Zo zistení správcu dane ďalej vyplynulo, že obchodné
transakcie medzi spoločnosťami ZOOM - GymBeam, s.r.o. - Maltepo s.r.o. vrátane potvrdenia prepravy
boli dohodnuté e-mailom len počas jednej hodiny a to dňa 14.07.2017. Rovnako tohto daň bol vystavený
prepravný doklad k preprave tovaru od litovskej spoločnosti UAB TRT - Trade pre českého odberateľa

TK Company, s.r.o. Tovar bol prevezený do skladov spoločnosti OPAL-FYTOS s.r.o. na Slovensku,
ktoré mala prenajatá spoločnosť ZOOM Societas s.r.o. a na sklad bol prijatý dňa 28.08.2017. Ten istý
deň bol tovar hneď vyskladnený na prepravu, a to na základe predaja od daňového subjektu GymBeam
s.r.o. pre českého odberateľa - Maltepo s.r.o.. Dňa 17.07.2017 bol teda tovar prijatý na sklad, zároveň
prebehla fakturácia tovaru medzi spoločnosťami TK Company s.r.o. - ZOOM Societas s.r.o. - GymBeam

s.r.o. - Maltepo s.r.o. a začala aj preprava tovaru do Česka. Následne dňa 24.07.2018 česká spoločnosť
Maltepo s.r.o. fakturovala predaj tohto tovaru spoločnosti MUNET Commerce s.r.o. a tovar bol pre túto
spoločnosť vyložený podľa prepravného dokladu CMR (bez čísla) v sklade v Bratislave dňa 25.07.2017.
V priebehu ďalšieho obdobia spoločnosť MUNET Commerce s.r.o. dodala tovar spoločnostiam Neo
Market s.r.o. (Česko) a BAMOS spol. s r.o. (Slovensko) a spoločnosť BAMOS spol. s r.o., tovar predala

spoločnosti NEO Market s.r.o.. Správca dane zistil, že spoločnosť NEO Market s.r.o. deklarovala v
auguste a v septembri 2017 intrakomunitárne dodanie tovaru (nezistené konkrétne akého) spoločnosti
MUNET Commerce s.r.o.. Konateľom spoločnosti ZOOM Societas s.r.o. ako aj MUNET Commerce s.r.o.
bol JUDr. X. Š., ktorý zároveň poskytoval právne služby žalobcovi. Zo zistení správcu dane v rámci
dokazovania vyplynulo, že práve tieto dve spoločnosti ZOOM Societas s.r.o. a MUNET Commerce s.r.o.

vo vyššie uvedenom reťazci znížili cenu tovaru - spoločnosť ZOOM Societas s.r.o. nakúpila tovar za
3,34 EUR/ks a predala žalobcovi za 3,22 EUR/ks a spoločnosť MUNET Commerce s.r.o. tovar nakúpila
za 3,30 EUR/ks a predala za 2,93 EUR/ks. Nemožno teda tvrdiť, že spoločnosti ZOOM Societas
s.r.o. a MUNET Commerce s.r.o. išlo o riadnu podnikateľskú činnosť, ktorej cieľom bol zisk. Obe tieto
spoločnosti zanikli s právnymi nástupcami, konateľmi nástupcov sú resp. boli rumunskí občania. Za

spoločnosti ZOOM Societas s.r.o. a MUNET Commerce s.r.o. neboli správcovi dane predložené účtovné
doklady, mali byť odovzdané právnym nástupcom, ktoré sú nekontaktní. Obe spoločnosti v daňových
priznaniach vykazovali vysoké obraty a nízku daňovú povinnosť, daň neodviedli, umožnili odpočítanie
dane iným subjektom, obe nepodali za rok 2017 daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby,
t. j. nedeklarovali vykonávanie ekonomickej činnosti. Zo zistení správcu dane je zrejmé, že v reťazci

spoločností bola spoločnosť ZOOM Societas s.r.o., ako aj spoločnosť MUNET Commerce s.r.o. v pozícii
„zmiznutého obchodníka.“ Spoločnosť BAMOS spol. s.r.o. bola v obchodnom reťazci zapojená za
účelom zneprehľadnenia obchodov ako „nárazník,“ čo správca dane vyvodil z toho, že spoločnosť
MUNET Commerce s.r.o. mala tovar - kávu predať spoločnostiam Neo Market s.r.o. (Česko) a BAMOSspol s.r.o. (Slovensko) a spoločnosť BAMOS spol. s r.o. tento tovar následne predala spoločnosti
Neo Market s.r.o.. Spoločnosť obchodovala s obdobným sortimentom tovaru, vykazovala optimálnu
daňovú povinnosť. Zanikla zlúčením so spoločnosťou Alytus s.r.o., rovnako ako aj spoločnosť ZOOM

Societas s.r.o. a nepredložila žiadne daňové a účtovné doklady. Spoločnosti Neo Market s.r.o., TK
Company s.r.o., Maltepo s.r.o. zapojené v obchodnom reťazci vykazujú znaky „ coundir company“ t. j.
takého článku reťazca, ktorý je umiestnený v inom členskom štáte v tomto prípade v Česku, aby mohol
byť tovar odoslaný s oslobodením od dane do ďalšieho členského štátu, v tomto prípade Slovensko.
Všetky tieto české spoločnosti mali slovenských konateľov. Samotný žalobca GymBeam, s.r.o. v tomto

reťazci vstupuje ako „brooker“ t. j. sprostredkovateľská spoločnosť, ktorá tovar nakúpila od slovenského
„zmiznutého obchodníka,“ uplatnila si odpočítanie dane a následne tovar predala odberateľovi do iného
členského štátu s oslobodením od dane. Tento odberateľ - Maltepo s.r.o. však tovar predal späť na
Slovensko (pre MUNET Commerce s.r.o.), ktorej konateľom bol JUDr. X. Š., rovnako ako v spoločnosti
ZOOM Society s.r.o. a následne späť do Česka. Žalovaný poukázal na to, že sprostredkovateľská
činnosť môže byť zapojená do reťazca poznačeného podvodným konaním aj nevedome, keď nakupuje

a predáva tovar v dobrej viere. Zisťovaním bolo preukázané, že daňový subjekt by pri náležitej miere
obozretnosti vedel o zapojení do obchodného reťazca poznačeného podvodom. Žalovaný vyhodnotil
zistenia správneho orgánu prvého stupňa rovnako ako tento správny orgán a konštatoval, že konanie
daňového subjektu, ktorý vstúpil do obchodných vzťahov s dodávateľom aj odberateľom bez uzatvorenia
zmluvy, obchody dohodol v priebehu jednej hodiny bez toho, aby sa bližšie zaujímal o tovar, len

s cieľom zisku, nemožno považovať za dostatočne obozretný prístup. Vzhľadom k tomu žalovaný
vyhodnotil námietky žalobcu v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu ohľadom opatrení, ktoré má
daňový subjekt prijať proti účasti na reťazci poznačenom daňovým podvodom za neopodstatnené.
Taktiež ako neopodstatnené vyhodnotil žalovaný námietky, ktoré sa týkajú uzavretia písomnej zmluvy
pri realizácii obchodov, nakoľko správca dane nevyvodil svoje závery zo skutočnosti, že daňový subjekt

so svojimi partnermi neuzavrel písomné zmluvy, ani z konštatovania o skladovacích a prepravných
podmienkach ale poukázal na skutočnosť, že sa daňový subjekt zúčastnil na obchodoch v reťazci
poznačenom podvodom, pričom o tejto skutočnosti mohol vedieť. Žalovaný súhlasil s názorom žalobcu
o tom, že samotné uzavretie písomnej zmluvy nie je nevyhnutným úkonom na tom, aby sa daňový
subjekt nestal súčasťou podvodného reťazca ale v spojení so skutočnosťou, že daňový subjekt v

súvislosti s obchodom, ktorý bol medzi viacerými spoločnosťami uzavretý v priebehu jednej hodiny,
nevykonal žiadne úkony, t. j. neuzavrel zmluvy s obchodnými partnermi, ani sa nezaujímal o tovar, jeho
pôvod, hoci išlo o tovar, s ktorým bežne neobchoduje a vedel že v danom obchode vystupuje len ako
sprostredkovateľ, sú opodstatnené závery správcu dane o nedostatočnej obozretnosti a starostlivosti
zo strany daňového subjektu k danej obchodnej transakcii. Žalovaný poukázal na to, že správca

dane nevyvodil svoje závery zo skutočností, ktoré nastali až ex post, ako to tvrdí odvolávajúci sa, ani
neprenášal dôkazné bremeno na odvolávajúceho sa, ani neuprednostnil vybranie dane u toho daňového
subjektu u ktorého je to z hľadiska vymožiteľnosti práva jednoduchšie, ale poukázal na skutočnosť, že pri
obvyklej miere obozretnosti daňový subjekt mohol vedieť o podvodnom charaktere reťazového obchodu,
ktorého bol účastníkom a teda mohol zabrániť svojej účasti na takom obchode. V tejto súvislosti podľa

žalovaného neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že faktúru vystavenú dodávateľom dňa 17.07.2017
daňový subjekt uhradil dňa 25.07.2017, teda až po tom, ako bol tovar dodaný spoločnosti Maltepo s.r.o.,
s ktorou bol dohodnutý, že skontroluje množstvo a kvalitu tovaru. Žalobca toto svoje tvrdenie nijako
nepreukázal a zároveň takéto následne kontrolovanie kvality až po tom, ako subjekt predá svoj tovar
odberateľovi nesvedčí o primeranej starostlivosti a obozretnosti podnikateľa. V tomto poukázal žalovaný

na transakcie v bankových výpisov zo dňa 24.07.2019 medzi spoločnosťami Maltepo s.r.o., ZOOM
Societas s.r.o. , žalobcom a spoločnosťou MUNET Comerce. Žalovaný k tejto námietke poukázal aj na
rozhodnutie NS SR sp. zn.: 2Sžf/42/2012 ako aj na iné rozhodnutia, v zmysle ktorých podnikateľ má
byť pri vstupe do právnych vzťahov s inými subjektmi obozretný. Zákon ponecháva na zvážení každého
daňového subjektu, akým spôsobom preverí dôveryhodnosť svojich partnerov. Následky nedostatočnej

pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými subjektmi sa však prejavia vo forme znášania
väčšieho podnikateľského rizika, ktoré zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní. Pokiaľ
ide o námietku žalobcu, ktoré sa týkajú postupu správcu dane v nadväznosti na rozsudok NS SR
sp. zn.: 1Sžf/31/2016 uvádza, že správca dane jednoznačne identifikoval stupne reťazca, na ktorých
nebola odvedená daň a úlohu jednotlivých spoločností v reťazci, poukázal na skutočností, z ktorých

jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt neprijal žiadne opatrenia, aby sa ubezpečil, že sa nezúčastňuje
na obchodoch poznačených podvodným konaním v oblasti DPH. Pokiaľ žalobca namietal porušenie
ustanovenia § 45 ods. 1 písmeno c) a f) Daňového poriadku zo strany správcu dane spočívajúcu v tom,
že správca dane neoboznámil daňový subjekt so všetkými zistenými skutočnosťami, k tomuto žalovanýuviedol, že zo spisového materiálu zistil, že správca dane oboznámil daňový subjekt zo zistenými
skutočnosťami a to pri ústnych pojednávaniach podľa zápisníc č. 101742635/2018 zo dňa 06.09.2018
a č. 101964244/2018 zo dňa 04.10.2018. Z toho vyplýva, že daňový subjekt mal vedomosť o tom, že

správca dane dospel k záverom o účasti daňového subjektu na obchodných transakciách poznačených
podvodomapoukázalnanedostatočnúobozretnosťdaňovéhosubjektuprivstupedotýchtoobchodných
vzťahov. Žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt sa k protokolu riadne vyjadril, uviedol svoje
pripomienky, navrhol doplniť dokazovanie a následne po doplnení dokazovanie s ním správca dne jeho
pripomienky riadne prerokoval. Žalovaný v tomto postupe správcu dane nezistil žiadne upretie práv

daňového subjektu zo strany správcu dane. Pokiaľ ide o návrhy žalobcu na vypočutie svedkov v rámci
odvolacieho konania, k tomuto žalovaný uviedol, že pri zistenom skutkovom stave, s ktorým sa žalovaný
stotožnil a vyhodnotení dôkazov nie je možné predpokladať, že by daňový subjekt vypočutím svedkov
uniesol dôkazné bremeno, a že prípadná ďalšia výpoveď svedkov by mohla zvrátiť závažnosť zistení
správcudanezvyrubovaciehokonaniaazdaňovejkontroly,ktoréviedlisprávcudanekopodstatnenému
záveru o účasti daňového subjektu na obchodných transakciách poznačených podvodom, pričom o tejto

skutočnosti daňový subjekt mohol vedieť, ak by k obchodom pristupoval obozretne a prijal by opatrenia,
aby zamedzil svojej účasti na podvodom konaní iných subjektov.
6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. V ňom namietal,
že rozhodnutie správcu dane je v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 2 a § 63
ods. 2 a 5 Daňového poriadku, vec nesprávne právne posúdil a skutkový stav nezistil dostatočne

spoľahlivo a z takto zisteného skutkového stavu prijal nesprávne právne závery. Zároveň namietal aj
nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko je vo viacerých podstatných okolnostiach nezrozumiteľné a
nemá podklad vo vykonanom dokazovaní.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že považuje námietky žalobcu za

neopodstatnené. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu predloženého
spisového materiálu žalovaný dospel k záveru, že posúdenie skutkového stav veci a prijaté závery
o tom, že zdaniteľný obchod deklarovaný dodávateľom ZOOM Societas s.r.o. bol v zmysle judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu SR súčasťou podvodného reťazového obchodu
a daňový subjekt o tom vedel a mohol vedieť, ako aj závery o nepreukázaní splnenia zákonných

podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúry
od spoločnosti SCITEC NUTRITION s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s
ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
Daňového poriadku a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu SR. Žalovaný
skonštatoval, že postup správcu dane, keď vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie júl 2017 v sume 29 922,41 EUR bol v súlade s platnými právnymi predpismi.
Žalovaný poukázal na to, že predmetom odvolania bolo len nepriznanie odpočítania dane z faktúry číslo
12017002 od dodávateľa ZOOM Societas s.r.o.. Vzhľadom k tomu, že správca dane mal pochybnosti
o vierohodnosti, pravdivosti a úplnosti daňovým subjektom predložených dokladov týkajúcich sa
zdaniteľného obchodu so spoločnosťou ZOOM Societas s.r.o., nevychádzal len z faktúr a dôkazov,

ktoré k preverovaným faktúram predložil žalobca, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k
prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt prijal fakturovaný tovar od spoločnosti uvedenej
na faktúre ako dodávateľ a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Správca
dane v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku informácie a súvisiace skutočnosti
získaval aj inými úkonmi (vypočutím svedkov, žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií, miestnym

zisťovaním, využitím informácií z evidencií správcu dane, dožiadaniami zaslanými príslušným správcom
dane jednotlivých subjektov). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového
materiálu je zrejmé, že správca dane vykonal šetrenia vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi a
odberateľoviavšetkyzabezpečenédôkazyvyhodnotiljednotlivoavšetkyvovzájomnejsúvislosti,hlavne
z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Žalovaný v

odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie a získal počas daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých dospel k oprávnenému
záveru, že odvolávajúci sa odpočítal daň z faktúry od spoločnosti ZOOM Societas, s.r.o. neoprávnene
keďže dodania deklarované preverovanou faktúrou boli súčasťou dodávateľsko-odberateľského reťazca
poznačeného podvodom a daňový subjekt o tom mohol vedieť.

II. Správna žaloba
8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj
rozhodnutia správcu dane. V žalobe namietal to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a to že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konanípred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej.

9.Knámietkenepreskúmateľnostianezrozumiteľnostiuviedol,ženiejemožnésúčasnetvrdiťto,čotvrdí
žalovaný ako aj správca dane a k čomu zhodne dospeli, že žalobca vedel, že sa zúčastňuje na daňových
podvodochaobchodsdodávateľombolvopreddohodnutýasúčasnetvrdiť,žežalobcaneprijalpríslušné
opatrenia obvyklej obchodnej opatrnosti, aby sa nestal súčasťou reťazca spojeného s daňovým únikom.
Podľa žalobcu je otázne, aké opatrenia mal žalobca prijať, keď podľa žalovaného sa na podvodnom

konaní iných subjektov priamo a vedome zúčastnil. Týmto dvom úplne odlišným klasifikáciám účasti
žalobcu na podvodnom konaní, t. j. vedel, že sa zúčastňuje daňových podvodov a teda že konal s
úmyslom alebo vedomým podieľať sa na týchto obchodoch a to, že mohol vedieť, že sa podieľa na
obchodoch spojených s daňovým únikom, teda, že nekonal s úmyslom, no niečo zanedbal musia
zodpovedať aj odlišné postupy a výsledky dokazovania podložené konkrétnymi dôkazmi. Podľa žalobcu
mal správca dane už pri prvých úkonoch ustáliť, či má preukázať, že žalobca vedel, že sa zúčastňuje

daňových podvodov alebo či má preukázať, že žalobca konal obozretne a ak by prijal potrebné opatrenia
obvyklej obchodnej opatrnosti mohol vedieť, že bol súčasťou obchodného reťazca spojeného s daňovým
únikom. Z tvrdenia žalovaného ako aj správcu dane, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojim
plnením zúčastňuje na plnení, ktorého je súčasťou podvodu vyplýva, že ani správca dane ani žalovaný
nevedia, či preukázali vedomú účasť žalobcu na podvodoch iných subjektov alebo preukázali, že sa

ich zúčastnili nevedomky. Z tohto tvrdenia podľa žalobcu vyplýva, že správne orgány nepreukázali nič.
Správne orgány neuniesli svoje dôkazné bremeno a nepreukázali, že žalobca vedel alebo mohol vedieť,
že sa podieľal na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sa žalobca
obchodu zúčastnil ako sprostredkovateľ, k tomu žalobca uviedol, že nevedel a ani vedieť nemohol, že
existujenejakýreťazecaževtomtoreťazcivystupujeako„brooker“,t.j.sprostredkovateľskáspoločnosť.

Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k takémuto záveru, že ak by sa bol žalobca
zaujímal o históriu obchodného partnera ZOOM Societas, s.r.o., ako aj o pôvod tovaru, bol by zistil, že
dodávateľom pre spoločnosť ZOOM Societas s r.o. bola česká spoločnosť TK Company, s.r.o., ktorá bola
vminulostispoločníkomspoločnostiZOOMSocietass.r.o..Žalobcanamieta,ženemoholvedieťvreťazci
dodávateľov a odberateľov o pohybe tovaru mimo svojich dodávateľov a odberateľov, o personálnych

prepojeniach JUDr. Š. s ďalšími subjektmi v reťazci dodávateľov a odberateľov, o tom, že zástupcovia
odberateľa Maltepo s.r.o. a JUDr. Š. sa poznajú, o znížení ceny tovaru o kolobehu platieb a pod.. Žalobca
uviedol, že je úplne bežné, že sa obchody dohadujú aj obratom a to, že od ponuky k uzavretiu obchodu
uplynula cca hodina nie je nič výnimočné. Uviedol, že okolností, ktoré mu v čase nákupu a predaja
kávy boli a mohli byť objektívne známe, nenasvedčovali tomu, že uvedené dodávky môžu byť spojené

s daňovým únikom. Žalobca v rámci tejto žalobnej námietky namietal aj to, že žalovaný ponechal vo
svojom rozhodnutí bez povšimnutia námietku uvedenú v odvolaní o tom, že nie je pravdou tvrdenie
správcu dane o tom, že si žalobca nepreveroval povahu a pôvod tovaru. Zároveň namietal aj to, že v
odôvodnení rozhodnutia žalovaný len formálne reprodukoval opatrenia obvyklej obchodnej opatrnosti,
ktoré mal žalobca prijať, no bez toho, aby uviedol svoju úvahu, na základe ktorej dospel k právnemu

záveru, že tieto opatrenia sú takého charakteru, že ak by ich žalobca prijal, mohol by vedieť, že obchodný
reťazec je spojený s daňovým únikom.

10.Pokiaľideonámietkuporušeniaustanovenívkonanípredorgánomverejnejsprávy,ktomutožalobca
uviedol, že má za to, že sa žalovaný riadne nezaoberal námietkami žalobcu, ktoré mali pre posúdenie

veci podstatný význam, čím došlo k porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.07.2020 uviedol, že žalobné dôvody uvedené
v žalobe nie sú opodstatnené. Postup správcu dane ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými

právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu. Má za to, že je namieste žalobu zamietnuť.

12. K namietanému podľa žalobcu rozpornému súčasnému tvrdeniu že žalobca „vedel alebo mohol
vedieť“ žalovaný poukázal na stranu 29 napadnutého rozhodnutia, kde upozornil na postavenie žalobcu
v tomto obchodnom reťazci, ktorý sa obchodu v podstate zúčastnil ako sprostredkovateľ, keďže

medzi ponukou od spoločnosti ZOOM Societas s.r.o. až po potvrdenie predaja odberateľovi Maltepo
s.r.o. vrátane prepravy uplynula cca hodina, teda už v čase ponuky musel mať žalobca dohodnuté s
odberateľom Maltepo s.r.o., že tovar nakúpi a spoločnosť Maltepo s.r.o. musela už mať zabezpečenú
prepravu. Žalovaný poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj na to, že sprostredkovateľskáspoločnosť (broker ) môže byť do obchodu zapojená aj nevedome, ale pri zachovaní náležitej miery
obozretnosti by mal žalobca možnosť vedieť o tom, že obchodný reťazec môže byť poznačený
podvodným konaním. Konanie žalobcu, ktorý vedel, že sa obchodu zúčastní ako sprostredkovateľ,

no napriek tomu sa nezaujímal o detaily obchodu, ale podľa vyjadrenia sa zameral na dosiahnutie
zisku, nemožno považovať za opatrené konanie preukazujúce, že mal záujem konať tak, aby predišiel
prípadnej účasti na obchode, ktorý by mohol byť poznačený podozrením z podvodného konania.
Žalobca však svoju obozretnosť neprejavil, o tovar sa nezaujímal ani ho nevidel, nezaujímal sa o
okolnosti prepravy, v súvislosti s obchodom neuzavrel žiadne písomné zmluvy, spoľahol sa len na

to, že poznal osobu JUDr. Š.. Pokiaľ žalobca poukazuje v žalobe na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn.: 3Sžf/1/2010 žalovaný k tomu uviedol, že nepožadoval od žalobcu sledovanie obchodných
procesov jeho dodávateľa, ale poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt okrem očakávania zisku
neprejavil žiaden záujem poznať bližšie okolnosti prípadu, nezaujímal sa o pôvod tovaru. Žalobca tovar
ani nevidel, pretože v deň, keď bol tovar dovezený do skladu v V. bol aj odvezený do Česka a daňový
subjekt pri nakládke a výkladke tovaru nebol prítomný, neuzavrel žiadnu zmluvu, spoľahol sa len na

dobré mravy. Žalobca tak ani reálne nemohol vedieť, či tovar vôbec fyzicky existoval a ak áno, či
existoval v deklarovanom množstve a kvalite. Pokiaľ žalobca tvrdí, že obchod s tovarom - kávou bol
hlavným predmetom činnosti, táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, nakoľko do zápisnice o ústnom
pojednávaní číslo 102457040/2017 zo dňa 24.11.2017 uviedol, že obchod s kávou berú ako doplnkovú
obchodnú činnosť. Dôkazom nie je ani úhrada tovaru za dodanie od odberateľa, ktorý za dodanie tovaru

žalobcovi zaplatil, pretože ak odberateľ Maltepo s.r.o. bol zainteresovaným účastníkom podvodného
konania, bolo v jeho záujme zabezpečiť preukázateľnosť úhrad bez ohľadu na to, či vôbec a aký tovar, v
akom množstve a kvalite bol dodaný. Žalovaný zároveň poukázal aj na stranu 31 žalobou napadnutého
rozhodnutie, kde k úhrade tovaru dňa 25.07.2017 zaujal stanovisko na ktorom aj naďalej trvá. Žalovaný
nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o tom, že požadovanú mieru závažnosti dôkazu posudzuje v obdobných

prípadoch rozdielne. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil to, že žalobca nepreukázal, že prijal všetky
rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie
účelu jeho hospodárskej činnosti. Judikatúra Európskej únie pritom predpokladá, že daňový subjekt
vykoná opatrenia, aby zamedzil svojej účasti na prípadnom podvodnom konaní iných subjektov, vrátane
preverenia obchodných partnerov. V prípade, ak tak neurobí, nemôže tvrdiť, že nemohol vedieť o ich

konaní.

13. Žalobca v replike, ktorá bola súdu doručená dňa 02.11.2020 uviedol, že vyjadrenie žalovaného
vykazuje rovnaké vady, ako aj rozhodnutie žalovaného. Má za to, že žalovaný vo svojom vyjadrení k
žalobe rovnako ako v rozhodnutí sa v značnej miere obmedzil na reprodukciu právnych viet týkajúcich

sa preukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia a vo všeobecnosti poukazuje, že žalobca neprijal
príslušné opatrenia obvyklej obchodnej opatrnosti, o bez toho, aby predstavil jasne individualizovaný
právny záver, ktorý by sa kvalifikovane vzťahoval ku konkrétnym námietkam žalobcu.

14. Žalovanému bola replika zaslaná na dupliku, žalovaný však na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.

IV. Relevantná právna úprava
15. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. (odpočítanie dane platiteľom), právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je

daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

16. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa

§ 71 zákona.

17. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a
povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá

je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.18. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo.

19. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie
dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku).

20. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, c/ Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie daní a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo
v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).

21. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

22. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

23. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

V. Právny názor správneho súdu
24. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

25. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu
prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s

administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou
právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol
dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým
sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný
sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom

odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych
noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Súd poukazuje
na to, že žalovaný sa zároveň podrobne vyjadril vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.07.2020.

26. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých

preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017).Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia
v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a

nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide
okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov
konania,prípadnesvojerozhodnutieneodôvodní.Rozhodnutie,ktoréhoodôvodnenienespĺňanáležitosti
stanovené zákonom je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky,
že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je

rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

27. Žalobná námietka žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti a nedôvodnosti rozhodnutia
vtomtokonaníneobstojí,nakoľkojezodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiazrejmé,žetotozodpovedá
zákonným požiadavkám v zmysle § 63 ods. 3 a 5 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného je
riadne odôvodnené a odpovedá na argumenty odvolateľa, je z neho zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal

so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, je preskúmateľné , zrozumiteľné, závery sú
dostatočne odôvodnené a rozhodnutie zodpovedá požiadavke správneho právneho posúdenia veci
žalovaným, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením správneho orgánu prvého stupňa podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení uvedených v rozsudku správneho súdu. Z obsahu rozhodnutia jasne
vyplýva, z akých skutočností vychádzal správca dane ako aj žalovaný a akými právnymi úvahami sa

riadili pri rozhodovaní.

28. Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť, či
správca dane a súčasne aj žalovaný ustálili, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu, súd poukazuje na stranu 29 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,

na posledný odsek na tejto strane, kde je jasne a zreteľne uvedené, že: „V tomto prípade však
vykonaným zisťovaním správcu dane bolo preukázané, že daňový subjekt by pri zachovaní náležitej
miery obozretnosti vedel o zapojení do obchodného reťazca poznačeného podvodom.“ Žalovaný
zároveň ďalej poukázal na všetky zistenia správcu dane, z ktorých správne aj podľa súdu tak správca
dane ako aj žalovaný vyvodili to, že žalobca vedel, že sa medzi spoločnosťami ZOOM Societas s.r.o.

ako dodávateľom a spoločnosťou Maltepo s.r.o. ako jeho odberateľom zúčastňuje obchodu len ako
sprostredkovateľ. Ak by však ako to vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sžf/42/2012, na
ktorý poukazuje aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 31 zachoval obozretnosť
pri uzatváraní obchodov a preveroval si svojich obchodných partnerov a zvažoval aj možné riziká
vyplývajúce z tohto obchodu, mohol by vedieť o podvodnom charaktere reťazového obchodu, ktorého

bol účastníkom a teda mohol zabrániť účasti svojej na takomto obchode. Zo zistení správcu dane a
následne aj z jeho správnej úvahy a taktiež aj zo správnej úvahy žalovaného teda možno jasne vyvodiť,
že daňový subjekt - žalobca sa zúčastnil v popísanom obchodnom reťazci (tak ako je to uvedené v bode
5 odôvodnenia tohto rozsudku) ako sprostredkovateľ, avšak žalobca nepreukázal v daňovom konaní, že
by prijal rozumné opatrenia a starostlivosť aká sa od neho vyžaduje pri výkone podnikateľskej činnosti,

čím by bol zistil a teda vedel, že sa zúčastňuje obchodu v podvodnom reťazci.

29. Súd dáva do pozornosti právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 5Sžf/97/2010, v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen
na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že

súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ
napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj
o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu
obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva

v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti
údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č.
511/1992Zb.oprávnené.“Potrebaskúmaniaekonomickéhodôvodudaňovejtransakciesaprejavujeako
súčasťzásadyposudzovaniaprávnehoúkonupodľajehoobsahu.Zásadaobjektívnejpravdy,ovládajúca
daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým

sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a topredovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane
získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Súdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatuje,
že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych

skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu
vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené
pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre
pripúšťa,ženiejevrozporesprávomÚniepožadovať,abysubjektprijalvšetkyopatrenia(duediligence),
ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho

účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse
Oliemaatschappij NV (C-499/10). Možno preto určiť opatrenia, ktoré možno, v tom ktorom prípade,
požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia
neboli poznačené podvodom.

30. Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj doplneným

dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom,
že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s
dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru
alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom,
spôsob preverovania množstva a kvality tovaru, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a

pod. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový
subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už
samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne
možnosti na realizáciu dodávky, pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho
daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho

dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania
z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť
dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať
všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a)
a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie

sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani
pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho
zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby
platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet
zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť

schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona
o DPH). „...dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na
daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou
Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým
únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin

Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02,
Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne
spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby
svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i preukázal, (nielen formálnymi dokladmi) čo žalobca neurobil.
„Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva,

a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre
riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať
vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky
pojmu podnikanie (viď. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými
tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v

danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka
právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom
sú oprávnené“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžf/97/2010). Vzhľadom
na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí
dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne

vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal,
že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej
zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal
súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH.Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si
riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá
dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa, odovzdá finančné prostriedky v značnej sume

v hotovosti osobe, u ktorej si nepreverí, že koná v mene deklarovaného dodávateľa (napr. formou
splnomocnenia), a tým v podstate nemá doklad, komu cenu za dodávku zaplatil. V danom prípade
žalobca nepreukázal pri kontrole ani existenciu dodaného tovaru, z dôvodu jeho spotrebovania. Výkon
práva, v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako už
bolo vyššie uvedené, nepožíva právnu ochranu. Žalobca v konaní pred daňovými orgánmi nepreukázal,

žebysariadiluvedenýmizásadami,žebyvrámcisvojejpodnikateľskejčinnostivykonalvšetkyopatrenia
zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností
o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome. Základným princípom výberu dane
z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy
DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov
podliehajúcich DPH. V danom prípade na základe uvedených dôvodov nebolo bez pochýb preukázané,

že žalobca zaplatil DPH z prijatého tovaru platiteľovi, teda že bol uvedený základný princíp dodržaný.“

31. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009
zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011- 17 zo dňa
23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi

(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených

podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

32. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami,

snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly
nevyhnutné podklady a dôkazy, vypočul svedkov navrhnutých daňovým subjektom. Správca dane
nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo
všetkých vzájomných súvislostiach. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie
zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne

uskutočnené. Na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie
správnej výšky základu dane nepostačuje deklarovanie prijatia dodávky tovaru alebo služby zo strany
daňového subjektu predložením daňového dokladu - faktúry a potvrdenia o zaplatení, pretože formálne
doklady nepreukazujú reálnu existenciu tovaru a skutočného dodávateľa.

33. Vychádzajúc z administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd tak
opätovne ako to už vyššie uviedol konštatuje, že rozhodnutie netrpí vadou nepreskúmateľnosti a
nezrozumiteľnosti a žalovaný dostatočným spôsobom v ňom uviedol svoju správnu úvahu, ktorou sa
spravoval pri rozhodovaní a je z neho možné vyvodiť záver, na základe ktorého potvrdil odvolaním
napadnuté rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený podľa ust. § 68 ods. 5 zákona č.

563/2009 Z. z. o správe daní rozdiel na dani v sume 29 922,41 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2017 z
dôvodu porušenia ustanovení § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z..

34. Taktiež bola v konaní nedôvodná námietka žalobcu podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno g)
SSP, že boli porušené ustanovenia zákona v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré porušenie

vidí žalobca v tom, že sa žalovaný nezaoberal riadne všetkými námietkami. Po oboznámení sa
s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa ako aj s obsahom odvolania a po preskúmaní
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno konštatovať, že by žalovaný porušil ustanovenia
zákona o správe daní upravujúce postup odvolacieho orgánu ako ani ustanovenia zákona o správe daní
upravujúce náležitosti rozhodnutia vydaného v rámci odvolacieho konania. Z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia je zrejmé, že sa žalovaný riadne zaoberal námietkami žalobcu, ktoré mali význam pre
posúdenie danej veci a s týmito námietkami sa dostatočne vysporiadal. Nie je zrejmé, že by bol žalovaný
opomenul vysporiadať sa s niečím podstatným, čo bolo namietané v odvolaní a súd zároveň poukazujena to, že žalobca ani neuvádza konkrétne, ktorými námietkami sa žalovaný opomenul zaoberať, len
konštatuje že sa námietkami zaoberal vágne.

35. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov oboch
stupňov sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
Správneho súdneho poriadku zamietol.

36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech, a preto
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

37. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná

veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení zák. č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).