Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 6, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121204024
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8121204024.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov,

so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646 zastúpený: PREŠOV REAL, s.r.o., so sídlom
Slovenksá 40, 080 01 Prešov, IČO: 31 722 814, proti žalovanému: M. U., Q.. XX.X.XXXX, U. Y. XX,
XXX XX R., právne zastúpený JUDr. Marek Sahuľ, advokát, so sídlom Hlavná 111, 08 001 Prešov o
vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosť špecifikovanú ako X-izbový byt č. XX nachádzajúci sa na
prízemí bytového domu označenom súp. č. XXXXX na ulici Y. XX T. R. evidovaný Správou katastra
Prešov na LV č. XXXX bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, zo zaplateného súdneho
poplatku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.5.2021 domáhal voči žalovanej vypratania X-izbového
bytu č. XX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu označenom súp. č. XXXXX na ulici Y.
XX T. R. evidovaný Správou katastra Prešov na LV č. XXXX, pričom svoju žalobu odôvodnil tým,
že žalobca ako vlastník bytu poveril výkonom správy predmetného bytu spoločnosť M.B.P. Prešov.

Medzi správcom, ktorý bol poverený výkonom správy, a žalovanou bola dňa 1.8.2013 uzavretá nájomná
zmluva k predmetnému bytu na dobu určitú, t. j. do 31.7.2016. Žalovaná preto od 1.8.2016 užíva byt
neoprávnene a dobrovoľne byt ani napriek výzvam neodovzdala, pričom si je vedomá neoprávneného
užívania bytu, čo potvrdila v čestnom vyhlásení na zadnej strane predžalobnej výzvy.

2. K žalobe sa písomným podaním z 13.7.2021 vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu žalovaná,
ktorá uviedla, že je pravdou, že mala uzavretú nájomnú zmluvu so žalobcom na dobu určitú, pričom

nájom sa končil dňa 31.7.2016. Žalobca jej odmietol predlžiť dobu nájmu, pričom je samoživiteľka a stará
sa o maloletého syna Simona, nar. 21.10.2003. Úhrady spojené s bytom platila riadne a včas, pričom
žalobca ju považoval za nájomníčku, keďže jej vyúčtoval aj nedoplatok za rok 2020, ktorý uhradila.
Dôvodila, že každý občan má právo na obydlie a nikdy neboli na jej ani synovo správanie sťažnosti,
pričom žiadala žalobu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovanej sa písomným podaním z 10.8.2021 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná

nespĺňa podmienky pridelenia mestského bytu z dôvodu, že je väčšinovou spoluvlastníčkou bytu č.
X, vchod č. XX, X. posch. Bytového domu so súp. číslom XXXX v R. v podiele 4/6 ako aj pozemku
pod bytovým domom zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Zároveň je žalovaná spoluvlastníčkou
garáže so súp. č. XXX v meste R. evidovanej na LV č. XXXX v podiele 1/3, preto v zmysle VZN mestaR. č. XX/XXXX o prideľovaní nájomných bytov vzhľadom na vlastníctvo predmetných nehnuteľností
nespĺňa podmienky pridelenia mestského bytu. Konštatoval, že je absolútne v rozpore s dobrými mravmi
zneužívať sociálny systém mesta Prešov a to vedomým neoprávneným užívaním mestského bytu bez

platnej nájomnej zmluvy, pričom blokuje nevyprataním bytu napr. rodiny vo výrazne horšej životnej,
sociálnej a zdravotnej situácii. Navrhol žalobe vyhovieť.

4. Napokon k vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním z 26.8.2021 vyjadrila žalovaná, ktorá viedla, že
je síce väčšinovou spoluvlastníčkou časti bytu na ulici K. J., avšak tento byt užíva jej brat G. U., ktorý

je sociálne neprispôsobivý a ťažký alkoholik, teda bývanie s ním v spoločnej domácnosti nie je možné.
Nemá teda inú možnosť ako trvať na tom, že jediným bytovým riešením je nájom sporného bytu.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu
konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 a nasl. je nájomná zmluva
uzatvorená medzi prenajímateľom a nájomcom spolu s popisom nehnuteľností, na č. l. 7 a nasl. je

dodatok č. 1 k nájomnej zmluve 37/10/2013, na č. l. 8 je zoznam osôb tvoriacich domácnosť nájomcu,
na č. l. 9 je žiadosť o opakovaný nájom bytu odpoveď, na č. l. 10 je predžalobná výzva na uhradenie dlhu
a na odovzdanie bytu č. 10, na č. l. 10 vzadu je čestné prehlásenie žalovanej z 22.1.2018, na č. l. 12 a
nasl. je dodatok č. 3 k mandátnej zmluve zo dňa 14.2.2014, na č. l. 30 a nasl. je vyjadrenie žalovanej k
žalobe, na č. l. 34 je rodný list syna žalovanej, na č. l. 35 je vyúčtovanie nájomného a úhrad za plnenia

poskytované s užívaním bytu za rok 2020, ktoré bolo aj dnes predložené na pojednávaní, na č. l. 38 a
nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 40 je výpis z katastra nehnuteľností z LV
č. XXXX, na č. l. 41 je výpis LV č. XXXX, na č. l. je výpis LV č. XXXX, všetky pre k. ú. R., K. R., K. R.,
na č. l. 46 je všeobecné záväzné nariadenie mesta R. Č.. XX/XXXX o prideľovaní nájomných bytov vo
vlastníctve mesta Prešov, na č. l. 51 sa nachádza vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu a napokon

súd oboznamuje aj dnes krátkou cestou predložené platobné doklady SIPO vo vzťahu k predmetnému
bytu, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca je vlastníkom X-izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu
označenom súp. č. XXXXX na ulici Y. XX T. R. evidovaný Správou katastra Prešov na LV č. XXXX.

7. Na základe nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom (M.B.P.Prešov ako osobou poverenou žalobcom
na základe zmluvy o výkone správy č. 2005/455/x/3v z 1.2.2005) a žalovanou vznikol nájomný vzťah
na dobu určitú od 1.8.2013 do 31.7.2016.

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. R., K. R. vyplýva, že žalovaná je spoluvlastníčkou garáže
so súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXXX/XX v podiele 1/3.

X. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. R., obec Prešov vyplýva, že žalovaná je spoluvlastníčkou
bytu č. X vo vchode č. XX nachádzajúcom sa na X poschodí bytového domu so súp. č. XXXX postavenej

na parcele č. XXXX v podiele 4/6.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. R., K. R. vyplýva, že žalovaná je spoluvlastníčkou pozemku
s výmerou 356 m2 s parc. č. XXXX pod vyššie uvedeným bytovým v podiele 140/3852.

11. Z VZN mesta Prešov č. 11/2019 konkrétne čl. 4, ods. 2 písm. b) vyplýva, že mesto Prešov zaradí
do príslušného poradovníka žiadosť o pridelenie nájomného bytu na základe úplnej žiadosti, ak žiadateľ
ani člen domácnosti žiadateľa nie je výlučným alebo väčšinovým vlastníkom nehnuteľnosti určenej na
bývanie.

12. Žalobca na žiadosť žalovanej o opakovaný nájom bytu písomným podaním z 30.6.2016 odpovedal,
že je povinná vydať predmetný nájomný byt, nakoľko nespĺňa podmienku neexistencie vlastníctva alebo
spoluvlastníctva bytu alebo domu v zmysle VZN mesta Prešov č. 5/2011.

13. Písomnou výzvou z 25.7.2016 žalobca prostredníctvom poverenej osoby vyzval žalovanú, aby

uhradila celkový dlh vo výške 216,14 eur a zároveň odovzdala predmetnú nehnuteľnosť. Na zadnej
strane tejto výzvy je čestné prehlásenie žalovanej, že si je vedomá skutočnosti, že má v dohľadnej dobe
odovzdať mestský sociálny byt, pričom uviedla, že žiada o možnosť odovzdať tento byt koncom júna
2018.14. Predžalobnou výzvou zo dňa 23.7.2020 bolo žalovanej oznámené, že za predmetný byt je nutné
uhradiť dlžnú sumu 82,09 eur a vypratať a odovzdať byt v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy.

15. Z vyúčtovania nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za rok 2020 a poštového
peňažného preukazu vyplýva, že nedoplatok vo výške 70,65 eur žalovaná uhradila 9.6.2021. Z
žalovanou predložených dokladov SIPO vyplýva, že táto uhrádzala SIPO za mesiace 12/2020, 1/2021a
2/2021.

16. Na pojednávaní konanom 7.10.2021 v neprítomnosti strán sporu zástupca žalobcu uviedol, že trvá
na podanej žalobe tak ako bola doručená súdu. Konštatoval, že nájomná zmluva so žalovanou bola
uzatvorená na dobu určitú do 31.7.2016 a od tejto doby neoprávnene žalovaná užíva byť. Dôvodil,
že zároveň žalovaná blokuje byt na pridelenie iným žiadateľom, ktorý sú vo výrazne horšej sociálnej
situácii. Tvrdil, že nájomný vzťah podľa jeho právneho názoru neexistuje, pričom žalovaná užíva byt bez

právneho titulu. Namietol, že ak by pripustili možnosť, že nájomný vzťah existuje v zmysle ustanovenia
OZ sa nájomná zmluva predlžuje na 1 rok, pričom v danej veci už bola podaná žaloba. Navrhol teda
žalobe v zmysle jej petitu vyhovieť, uplatnil si náhradu trov konania v zmysle špecifikácie v žalobe, nemal
návrhy na doplnenie dokazovania.

17. Právny zástupca žalovanej na tomto pojednávaní uviedol, že 5 rokov je stav taký aký je, tzn. že
strany sporu sa navzájom správajú žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca. Konštatoval, že
žalovaná za byt platí a žalobca jej posiela aj ročné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu.
Uviedol, že ani zákon nepredpokladá písomnú formu nájomnej zmluvy a teda nájomný vzťah vznikol
konkludentnou formou. Tvrdenie, že má žalovaná kde bývať je irelevantné, nakoľko je spoluvlastníčkou

bytu, v ktorej žije jej brat, ktorý je chorý a nie je možné s ním obývať spoločnú domácnosť. Navrhol preto
žalobu zamietnuť. Zároveň doplnil, že jej syn je maloletý a teda akékoľvek negatívne vplyvy môžu mať
negatívny vplyv na jeho ďalší vývoj. Konštatoval, že nájomná zmluva je uzavretá platne a rovnako tak
dôvodil, že v zmysle judikatúru Ústava garantuje právo na obydlie, pričom aj neplatenie nájomného v
plnejvýškeneodôvodňujesamotnúvýpoveďznájmu.Opätovnepoukázalnaexistenciuplatnejnájomnej

zmluvy a žalobu považoval za bezpredmetnú. Navrhol žalobu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil
náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

18. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

19. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

20. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

22. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

23. Podľa § 126 ods. 2 OZ obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

24. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

25. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

26. Podľa § 664 OZ prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na
dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na
svoje náklady udržiavať.27.Podľa§676OZnájomsaskončíuplynutímdoby,naktorúsadojednal,aksaprenajímateľnedohodne
s nájomcom inak.

28. Súd prvej inštancie na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych
ustanovení konštatuje, že predmetnou žalobou sa žalobca voči žalovanej domáha vypratania
nehnuteľnosti - bytu, nakoľko doba nájmu sa končila a žalovaná nespĺňa podmienky pre pridelenie
mestského sociálneho bytu.

29. Súd prvej inštancie mal za nespochybniteľne preukázané vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti
(mestský byt) žalobcom a rovnako bolo preukázané aj spoluvlastníctvo nehnuteľností (väčšinového
podielu na byte a garáži) u žalovanej.

30. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol uzavretý

na dobu 3 rokov, teda na dobu určitú. Žalobca po uplynutí dohodnutej doby nájmu spočiatku ponechal
žalovanú užívať predmetný byt, avšak žalovaná si bola bezpochyby vedomá nutnosti odovzdania
predmetnéhobytu,očomsvedčíjejčestnéprehláseniez22.1.2018(č.l.10spisuvzadu),žesijevedomá
nutnosti odovzdať predmetný byt, pričom tak neučinila.

31. Nemožno opomenúť ani nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej (4/6 bytu a 1/3 garáže), pričom práve
spoluvlastníctvo týchto nehnuteľností koliduje s možnosťou žalovanej uchádzať sa o mestský sociálny
byt ako to predpokladá VZN mesta Prešov.

32. Súd prvej inštancie zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť venoval okolnosti, že nehnuteľnosť je

určená na bývanie. Právo na obydlie totiž v práve Únie predstavuje základné právo zaručené Chartou
základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť.

33. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému

zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju
česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú
právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú
výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Oba tieto pakty boli publikované

ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku
nadobudli platnosť 23. marca 1976.

34. Napokon je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť

18. marca 1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od 1. januára 1993) a bol uverejnený v Oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo
na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.

35. Súd prvej inštancie aj s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že vyhovel žalobe, nakoľko

ani obývanie sociálneho bytu nemôže byť pri rešpektovaní pravidiel sociálnej bytovej politiky mesta
bezlimitné.

36. Súd nespochybňuje právo kohokoľvek na obydlie, uvedené je však nevyhnutné vnímať v kontexte
bytovej politiky tej - ktorej samosprávy, pričom v zmysle uvedeného VZN mesta Prešov je explicitne daná

podmienka väčšinového nevlastnenia nehnuteľnosti určenej na bývanie, v prípade žiadosti o pridelenie
sociálneho bytu, avšak, ako už bolo uvedené, žalovaná túto podmienku nespĺňa, čo v konaní sporné
nebolo.

37. Je nutné tiež konštatovať, že na území mesta Prešove je bezpochyby množstvo obyvateľov

(žiadateľov o sociálny byt) v zložitej osobnej, finančnej či zdravotnej situácii, ktorá by odôvodňovala
priznanie sociálneho bytu, pričom takéto osoby nevlastnia žiadne nehnuteľnosti. Fakt, že byt, ktorého
väčšinovou spoluvlastníčkou je žalovaná, obýva jej brat, ktorý je podľa vyjadrenia samotnej žalovanejsociálne neprispôsobivý, je skutočnosťou, ktorú je možné právne vyporiadať, avšak uvedené nie je
predmetom tohto sporového konania

38. S ohľadom na vyššie zistený skutkový stav ako aj citované právne ustanovenia súd prvej inštancie
žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má voči žalovanej nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo zaplateného súdneho poplatku, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.