Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120204923
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5120204923.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matky: E. W., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom B. S. T. XXX/X, XXX XX U., t. č. bytom A. XXXX/X, XXX XX U., zastúpenej splnomocnenou
zástupkyňou Mgr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou so sídlom A. A. XX, XXX XX U. a otca: N. W., nar.
XX. XX. XXXX, bytom B. S. T. XXX/X, XXX XX U., zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska
kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339,

o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
30P/79/2020-512 zo dňa 04. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 30P/79/2020-512
zo dňa 04. 10. 2021 zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/212/2018-153 zo dňa 18. 02. 2019
v časti výživného na maloletú I. tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej I. výživným

vo výške 230,- eur mesačne s účinnosťou od 01. 11. 2020 a vo výške 250,- eur mesačne s účinnosťou
od 01. 09. 2021, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, vo zvyšnej časti návrh
matky zamietol. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 11. 2020 do 31. 10. 2021 vo výške 400,-
eur uložil otcovi zaplatiť v lehote do 30 dní k rukám matky maloletej. Žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení konštatoval, že matka sa návrhom podaným na okresnom súde dňa 27. 04. 2020
domáhala zvýšenia výživného na maloletú I. na sumu 350,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou

rozhodnutia. Návrh odôvodnila tým, že naposledy súd rozhodoval o výživnom pri rozvode manželstva
v roku 2019, kedy bolo určené výživné vo výške 200,- eur, od 02. 05. 2019 je zaradená do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, má prerušenú živnosť. Nemá príjem a nepoberá ani dávku v
nezamestnanosti. Od posledného určenia výživného sa zmenili aj pomery na strane maloletej, ktorá
navštevuje vyšší ročník základnej školy.
3. Na pojednávaní dňa 09. 06. 2021 matka žiadala zvýšiť výživné na maloletú I. na sumu 350,-
eur mesačne od podania návrhu a na sumu 680,- eur mesačne od 21. 10. 2020, kedy sa otec stal

spoločníkom obchodnej spoločnosti JALBA, s. r. o.
4. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil s poukazom na odstup času medzi tým, čo bola matka
zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a podaním návrhu, ako aj skutočnosť, že mimoriadna
situácia v súvislosti so šírením vírusu Covid-19 vznikla na jar roku 2020 a dotkla sa všetkých, teda ajjeho ako živnostníka. Matka neuviedla v akej výške sa mali zvýšiť jej náklady. Podľa otca nie je dôvod na
zvyšovanie výživného, keď okrem výživného platí dcére všetky školské a mimoškolské aktivity, kupuje
jej oblečenie a iné veci, ktoré potrebuje.

5. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné o 30,- eur.
6. Citujúc ust. § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78
ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
rodine“) súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný.
7. Konštatoval, že naposledy súd o výživnom rozhodoval rozsudkom č. k. 30P/212/2018-153 zo dňa

18. 02. 2019, ktorým rozviedol manželstvo rodičov maloletej I. a schválil rodičovskú dohodu o zverení
maloletej I. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej I. výživným vo výške 200,-
eur mesačne, styk otca s maloletou súd neupravil, keďže rodičia tento nežiadali upraviť. Matka bola
samostatne zárobkovo činnou osobou. Podľa daňového priznania za rok 2017 jej príjmy predstavovali
3.644,- eur a výdavky 2.928,75 eur. Otec bol živnostníkom, jeho príjmy za rok 2017 predstavovali

75.995,89 eur a výdavky 70.007,64 eur. Rodičia maloletej, spolu s maloletou, žili v jednej domácnosti,
pričom výdavky v domácnosti hradil otec maloletej. I. bola žiačkou 2. ročníka základnej školy a poplatky
súvisiace so školou platil otec maloletej.
8. V súčasnosti je matka evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, od 02. 05. 2019, pričom živnosť mala
prerušenú v období od 02. 05. 2019 do 02. 05. 2022, podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch

podnikania ukončila 18. 09. 2020. Nepoberá žiadne dávky. S maloletou bývajú v nájomnom byte, kde
platí poplatky s bývaním 400,- eur mesačne. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných
vecí väčšej hodnoty.
9. Maloletá I. v čase podania návrhu bola žiačkou 3. ročníka základnej školy, od septembra 2021 je
žiačkou 5. ročníka základnej školy. Jej výdavky sú na obedy v školskej jedálni 26,- eur mesačne, školské

potreby a poplatky 8,- eur mesačne, telekomunikačné služby 5,- eur za mesiac. Výdavky na stravu
matka vyčíslila na sumu 150,- eur mesačne, bežné oblečenie, obuv a drogéria 60,- eur mesačne. Matka
potvrdila, že otec prispel na kúpu ošatenia, obuvi a školských potrieb vo výške 68,86 eur v období august
až september 2021, uhradil náklady na stravovanie v školskej jedálni v septembri 2020 vo výške 24,-
eur, za september 2021 vo výške 26,- eur, v období máj, jún 2020 uhrádzala stravné matka a od októbra

2020 boli školské jedálne zatvorené. Otec poskytuje na kúpu oblečenia a obuvi cca 100,- eur štvrťročne.
10.Otecjesamostatnezárobkovočinnouosobou,od21.10.2020jespoločníkomobchodnejspoločnosti
JALBA, s. r. o. Podľa daňového priznania otca za rok 2019 mal otec príjmy zo živnosti 84.604,- eur,
výdavky 77.112,- eur, základ dane 7.492,- eur. Za rok 2020 príjmy otca predstavovali 99.883,- eur,
výdavky 92.220,- eur, základ dane 7.663,- eur. Otec je výlučným vlastníkom bytu, kde býva, náklady

na bývanie sú 180,- eur mesačne + plyn, elektrika 30,- eur, spláca hypotekárny úver vo výške 186,-
eur mesačne. Platí životné poistenie pre neho, maloletú a matku mesačne 230,- eur. V súvislosti so
živnosťou má vo vlastníctve 8 áut, ktoré využíva na podnikanie, v októbri 2019 kupoval v hotovosti
osobné motorové vozidlo Audi A6 za sumu 6.180,- eur, zamestnáva pracovníkov na dohodu o vykonaní
práce.

11. Podľa súdu prvej inštancie od posledného rozhodovania súdu o výživnom nastala zmena pomerov
na strane otca, ktorý sa stal spoločníkom obchodnej spoločnosti JALBA, s. r. o. v októbri 2020 a tiež
na strane maloletej, ktorá od septembra 2021 je žiačkou 5. ročníka. Z uvedeného dôvodu súd zvýšil
výživné na sumu 230,- eur od 01. 11. 2020, teda od nasledujúceho mesiaca po tom, ako sa otec stal
spoločníkom spoločnosti, prihliadnuc na to, že otec si vyživovaciu povinnosť plní aj iným spôsobom.

Ďalšia zmena pomerov v priebehu konania nastala od septembra 2021, kedy maloletá nastúpila na
vyšší stupeň základnej školy, do 5. ročníka, v ktorej súvislosti sa zvýšili výdavky maloletej, preto upravil
výšku výživného na sumu 250,- eur mesačne, ktorú výšku výživného považoval súd za zodpovedajúcu
odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na jeho
príjem, nevyhnutné výdavky, tiež s prihliadnutím na to, že otec sa podieľa na zabezpečovaní ďalších

potrieb maloletej (štvrťročne prispieva na ošatenie, obuv pre maloletú 100,- eur, uhradil potrebné veci
zakúpené matku, prispel na stravu a družinu) a skutočnosť, že časť odôvodnených potrieb maloletej
matka uhrádza aj z rodinného prídavku, ktorý je na maloletú vo výške 25,50 eur. Súd zároveň prihliadol
aj na zmier uzavretý v konaní o výživné na rozvedenú manželku, vedenom na Okresnom súde Žilina
sp. zn. 42Pc/8/2020 dňa 19. 02. 2021, v ktorom sa otec zaviazal platiť na výživu matky maloletej 100,-

eur mesačne od 17. 03. 2021.
12. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol.
13. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 11. 2020 do 31. 10. 2021 vo výške 400,- eur súd uložil
otcovi zaplatiť v lehote 30 dní k rukám matky maloletej.14. Vychádzajúc z ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) súd žiadnemu z
účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

15. Proti tomuto rozsudku podala matka maloletej z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny spočívajúcej v
uložení povinnosti otcovi platiť na výživu mal. I. 350,- eur mesačne s účinnosťou od 27. 04. 2020 do 21.
10. 2020 a 680,- eur mesačne s účinnosťou od 21. 10. 2020, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Súdu prvej inštancie vytýkala, že pri rozhodovaní neprihliadal na zmenu pomerov na strane mal.
dieťaťa spočívajúcu v navýšení nákladov mal. I. na bývanie. V čase poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti otca žili všetci účastníci konania v spoločnej domácnosti, pričom náklady 3-člennej
domácnosti spojené s bývaním predstavovali 250,- eur, z čoho na mal. I. pripadala časť nákladov vo
výške cca 83,- eur. V čase podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a v súčasnosti žije
mal. I. v spoločnej domácnosti s ňou v prenajatom byte, kde náklady na bývanie predstavujú spolu

400,- eur mesačne, z čoho na mal. I. pripadá alikvotná časť 200,- eur. Oproti času poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti otca tak došlo k nárastu nákladov mal. I. na bývanie o 117,- eur/mesiac.
17. Súd podľa nej neaplikoval ani ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, v ktorej súvislosti poukázala nato,
že súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom daňového priznania otca za rok 2020, podľa
ktorého príjmy otca zo živnosti predstavovali 99.883,- eur, výdavky 92.220,- eur, základ dane 7.663,- eur

t. j. 6.130,40 eur po zdanení. Súd sa oboznámil aj s obsahom daňového priznania obchodnej spoločnosti
JALBA, s. r. o., ktorej jediným spoločníkom je otec maloletého dieťaťa, za rok 2020, ktorej súčet výnosov
z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti predstavoval sumu 741.648,55 eur, súčet nákladov na
hospodársku činnosť a finančnú činnosť 700.904,94 eur, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
pred zdanením 40.743,61 eur t. j. 32.784,61 eur po zdanení. Celkový príjem otca za rok 2020 tak

predstavuje 38.915,01 eur, t. j. 3.242,91 eur mesačne.
18. Podľa názoru matky tak vyživovacia povinnosť otca stanovená napadnutým rozhodnutím
nezodpovedá základnému princípu podieľania sa mal. dieťaťa na životnej úrovni povinného rodiča.
Súdom určené výživné 230,- eur mesačne od 01. 11. 2020 a vo výške 250,- eur mesačne od 01. 09.
2021 nie je v súlade ani so zaužívanou rozhodovacou praxou súdov, v rámci ktorej je výživné povinného

rodiča určované v limite 20 % až 30 % jeho čistého mesačného príjmu, čo by v danej veci predstavovalo
rozsah 648,58 eur až 972,87 eur.
19. Nesúhlasila ani s konštatovaním súdu, že nie je dôvodné zaviazať otca na plnenie si vyživovacej
povinnosti vo vyššej sume, než sú ňou vyčíslené výdavky maloletej, keď vyčísľovala reálne uhrádzané
náklady maloletej, ktoré sú znížené na maximum, pretože z finančných prostriedkov, ktoré ma k

dispozícii, nie je schopná poskytnúť mal. I. väčší rozsah plnení. V prípade, ak by otec prispieval na mal.
I. výživným zodpovedajúcim jeho životnej úrovni, boli by reálne náklady mal. I. podstatne vyššie.

20. Otec detí vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
21. Podľa otca súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k spravodlivému záveru

a správnym skutkovým zisteniam, pričom zohľadnil výdavky - náklady, ktoré musia byť zabezpečené
v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom dieťaťa, pričom prihliadol na jeho dosahovaný príjem,
nevyhnutné výdavky a tiež skutočnosť, že sa podieľa na zabezpečovaní ostatných potrieb maloletej.
22. K príjmu zo spoločnosti JALBA, s. r. o. uviedol, že uvedená spoločnosť síce dosiahla kladný výsledok
hospodárenia, ale tento zisk sa neprerozdeľoval a naďalej zostáva v spoločnosti ako nerozdelený zisk

z účtovného obdobia 2020. Ako spoločník teda príjem zo spoločnosti nemal žiadny.
23. Pokiaľ matka v odvolaní dôvodila nájomným a jeho alikvotnou časťou pripadajúcou na maloletú,
uviedol, že i v prípade ak by maloletá nebývala v spoločnej domácnosti s matkou, táto by musela znášať
výdavky za prenajatý byt v rovnakej čiastke. Matka má právo výberu prenajať si byt v inej lokalite, či
menší byt za nižšie nájomné, čo by z časti vyriešilo jej momentálnu finančnú situáciu, keďže je podľa

jej vyjadrenia bez príjmu. Podľa otca však matka, napriek tomu, že dňa 18. 09. 2020 oficiálne ukončila
podnikateľskú činnosť, túto naďalej vykonáva a poskytuje kozmetické služby a prijíma objednávky od
zákazníkov. Podľa otca podaný návrh na zvýšenie výživného pre maloletú bol podaný zo strany matky
účelovo, v snahe vyriešiť svoju vlastnú situáciu.

24. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky ani k vyjadreniu otca nevyjadril.

25. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom
konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravnýmprostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65 C. m.
p., bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 C. m. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C.
s. p. ako vecne správny potvrdil.

26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho
posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám

uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť
týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že právoplatné rozhodnutie
o výživnom možno zmeniť keď dôjde k zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného
alebo výživou povinného, prípadne na oboch stranách (§ 78 zákona o rodine). Zmenou pomerov v

zmysle zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine sa pritom nerozumie akákoľvek zmena
pomerov, ale len výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t. j. oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o
zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a

preukázaných pomerov, ktoré nastali, s pomermi, z ktorých súd vychádzal pri určení vyživovacej
povinnosti. Pri rozhodovaní o zmene výživného je teda potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného v dobe skoršieho a nového rozhodovania. Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku
zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce aj pre určenie príslušného druhu výživného,
kde podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, súd prihliadne nielen na odôvodnené potreby oprávneného,

ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Konkrétna výška výživného je teda
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávnenej, jednak na strane výživou povinnej osoby.
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na
zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého

prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a
duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Na
strane povinnej osoby sa skúmajú jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných
osôb, výška takéhoto výživného a pod. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom dokazovania vykonaného okresným súdom,
napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, odvolaním matky maloletého dieťaťa, vyjadrením otca
a obsahu spisu dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav ohľadom odôvodnených
potrieb mal. dieťaťa a možností a schopností rodičov ku dňu svojho rozhodovania. Súd prvej

inštancie správne zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie
výživného z hľadiska odôvodnených potrieb mal. I., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov,
ako výživou povinných, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1
zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú v čase
posledného rozhodovania o výživnom, t. j. v čase rozhodovania Okresného súdu Žilina rozsudkom č.

k. 30P/212/2018-153 zo dňa 18. 02. 2019.

29. Porovnajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s okolnosťami
v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia ako ich ustálil súd prvej inštancie (viď bod 18. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia), sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na strane

maloletej I., v súvislosti s jej nástupom na druhý stupeň základnej školy, došlo k zmene pomerov,
ktorá odôvodňuje zvýšenie naposledy určeného výživného, rovnako tak záver súdu prvej inštancie o
zmene pomerov na strane otca maloletej v súvislosti s nadobudnutím obchodného podielu v spoločnosti
JALBA, s. r. o., Žilina, považuje odvolací súd za správny. Správne preto okresný súd rozhodol o zvýšení
stanoveného výživného, a to jednak od 01. 11. 2020, v súvislosti so zmenou, ktorá nastala na strane

otca maloletej a následne od 01. 09. 2021, v súvislosti so zmenou pomerov, ktorá nastala na strane
maloletej. Príjmové a majetkové pomery otca maloletého (ako boli ustálené súdom prvej inštancie, viď
bod 6., 11,. 12., 14., 15. a 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), s prihliadnutím na odôvodnené
potreby mal. I. (bod 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), však ani podľa názoru odvolaciehosúdu neodôvodňujú zvýšenie výživného na sumu požadovanú matkou maloletej, t. j. 350,- eur mesačne
od podania návrhu a následne 680,- eur od 21. 10. 2020. Vychádzajúc z pravidelných výdavkov na
mal. I. prezentovaných matkou maloletej a majetkových pomerov oboch rodičov, skutočnosti, že otec

maloletej prispieva na výživu maloletej aj ďalšími finančnými plneniami nad rozsah súdom určeného
výživného, ako aj skutočnosti, že rovnako ako otec má vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu i jeho
matka, zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu výška výživného určená súdom prvej inštancie nielen
možnostiam a schopnostiam otca maloletej, ale aj odôvodneným potrebám maloletej, ktoré sú jedným
z kritérií pre určenie výšky výživného. Odvolací súd, stotožniac sa s výškou výživného určenou súdom

prvej inštancie, v podrobnostiach podľa § 387 ods. 2 C. s. p. odkazuje na zistenia a závery súdu
prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 23., 24.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

30. Pokiaľ matka maloletej v odvolaní namietala, že okresný súd neprihliadol na zmenu pomerov na
strane mal. dieťaťa spočívajúcu v navýšení nákladov mal. I. na bývanie, uvedená odvolacia námietka nie

je dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie prihliadal i na podiel
maloletej na výdavkoch na bývanie (viď bod 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), keď zároveň
prihliadal na to, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní okrem osobnej starostlivosti
práve i uspokojovaním bytových potrieb maloletej (tu je zároveň potrebné dať za pravdu otcovi maloletej
vo vyjadrení k odvolaniu, že na výšku nájomného, ktoré je matka povinné platiť na zabezpečenie vlastnej

bytovej potreby, nemá vplyv skutočnosť, že maloletá býva v spoločnej domácnosti spolu s matkou). Z
odôvodnenianapadnutéhorozhodnutiapritomvyplýva,žesúdomprvejinštancieurčenévýživnépokrýva
prevažnú časť nevyhnutných výdavkov na maloletú (kompletné náklady na stravu, náklady na ošatenie,
obuv, hygienu), keď, ako už bolo vyššie uvedené, v konaní nebolo zároveň sporné, že otec si vyživovaciu
povinnosť voči dcére plní i nad rámec súdom určeného výživného (úhrada stravného v súvislosti so

školskoudochádzkou,úhradaškolskýchpotrieb,príspevok,resp.úhradaošatenia,obuvi,čiinýchpotrieb
maloletej na základe žiadosti matky).

31. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i námietku matky, že súdom určené výživné nezodpovedá
životnej úrovni otca s poukazom na príjem otca, ktorý podľa matky predstavuje 3.242,91 eur mesačne.

Matka pri ustálení príjmu otca vychádzala nielen z príjmu otca zo samostatnej zárobkovej činnosti,
ale aj zo zisku obchodnej spoločnosti JALBA, s. r. o., Žilina, ktorej je otec spoločníkom. Obchodný
zisk uvedenej spoločnosti však nepredstavuje príjem otca. I keď otec je jediným spoločníkom uvedenej
spoločnosti a ako spoločník má nárok na podiel na zisku uvedenej spoločnosti, pokiaľ nedôjde k jeho
výplate nie je možné zisk spoločnosti považovať za príjem spoločníka.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac
s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 58,
§ 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)