Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/284/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306218526
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:1306218526.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: B. M., nar. X. U. XXXX,
trvalo bytom O., ul. Q. A.. XXXX/XB, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska firma TROKAN &
URBANČOKOVÁ, v.o.s., Dom Pavla, Ľ. Štúra 5, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 36333158, proti
žalovanému: Ing. arch. D. X., nar. XX. U. XXXX, trvalo bytom L., ul. Q. XXXX/XX, zastúpenému
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., Mierové nám. 943/4, 924
01 Galanta, IČO: 47244160, o zaplatenie 56.863,59 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobkyne a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 16. mája 2019 č. k. 8C/285/2006-1483, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej (I. výrok) p
o t v r d z u j e.

II. V časti o náhrade trov konania strán a štátu (IV. a V. výrok) rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a
vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
11.862,30 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II. konanie v časti o zaplatenie 12.395,41
eur zastavil; III. vo zvyšku žalobu zamietol; IV. priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni

v rozsahu 58,28%; V. štátu priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 79,14 %.
Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 48 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 110 ods.
3, § 127, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2, § 631, § 642 ods. 1 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov); § 16 ods. 6 , § 17 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, i
v znení účinnom od 1.7.2018; § 145 ods. 2 CSP (zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov).

Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 25.9.2006,
postúpenou Okresnému súdu Galanta dňa 24.11.2006, domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
jej sumu 56.863,59 eur a trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu uzavreli dňa 29.6.2004
zmluvu o dielo č. 09/2004 podľa § 631 O.z., ktorou sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal zhotoviť stavbu
„Rekonštrukcia rekreačného objektu Modra - Harmónia" postaveného na parcele č. 5097 v katastrálnom
území P. - M. a žalobkyňa sa zaviazala predmet diela prevziať a zaplatiť žalovanému dohodnutú
cenu diela. Strany sporu uzavreli dňa 1.7.2004 dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. 09/2004, ktorým

zmenili cenu diela. Žalobkyňa listom z 2.11.2004 odstúpila v súlade s § 642 ods. 1 O.z. a článku VI.
bod 1 písm. a/ zmluvy od zmluvy o dielo a vyzvala žalovaného, aby odo dňa doručenia písomného
odstúpenia zmluvy na prácach o dielo nepokračoval, v termíne do 4.11.2004 stavenisko vypratal a
dostavil sa 5.11.2004 na stavenisko za účelom protokolárneho odovzdania doposiaľ vykonaných prácza účelom posúdenia ich množstva a kvality. Žalovaný reagoval na písomné odstúpenie od zmluvy
listomz2.11.2004adresovanýmprávnemuzástupcovižalobkyne,ktorýmlistompotvrdilfaxovéprevzatie
odstúpenia od zmluvy o dielo. Na list žalovaného odpovedal právny zástupca žalobkyne emailom

dňa 2.11.2004. Dňa 5.11.2004 sa uskutočnilo protokolárne odovzdanie rozostavanej stavby rodinného
domu objednávateľky - žalobkyne za účasti zástupcov zhotoviteľa a objednávateľa. Na základe zápisu
z protokolárneho odovzdania rozostavanej stavby bola žalobkyni zo strany žalovaného odovzdaná
rozostavaná stavba. Žalobkyňa zaplatila žalovanému do času odstúpenia od zmluvy o dielo časť ceny
diela vo výške 66.387,84 eur (2.000.000 Sk). Po odstúpení od zmluvy a odovzdaní rozostavanej stavby

žalobkyni, žalovaný vyzval listom z 26.11.2004 žalobkyňu na úhradu sumy 14.898,76 eur (448.840
Sk) bez DPH, ktorú sumu určil ako sumu vykonaných prác nad rámec poskytnutej zálohy. Žalobkyňa
s takýmto vyúčtovaním vykonaných prác nesúhlasila a oznámila žalovanému, že v súčasnosti nie
je schopná posúdiť, či vykonané stavebné práce presahujú alebo nepresahujú sumu zálohy a túto
otázku bude možné zodpovedať až po vypracovaní znaleckého posudku. Žalovaný zaslal žalobkyni
listom z 22.12.2004 vyúčtovanie prác vykonaných na diele až do odstúpenia od zmluvy o dielo

vrátane faktúry č. 200434, pričom táto faktúra bola žalovanému vrátená ako predčasná. Nakoľko
žalobkyňa po prevzatí rozostavanej stavby zistila na stavbe vážne nedostatky, požiadala znalca z
odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, stavebné konštrukcie, oceňovanie nehnuteľností a
poruchy stavieb Ing. Ladislava Chanečku o vypracovanie znaleckého posudku. Znalec Ing. Ladislav
Chanečka vypracoval 27.1.2005 znalecký posudok č. 02/2005, ktorým posúdil poruchy konštrukcií

rozostavanej stavby na pozemku parc. č. 5097 v katastrálnom území P. - M.. Podľa záverov znaleckého
posudku boli zistené v časti zabudovaných konštrukcií pre realizácii stavby zásadné a podstatné
statické, technologické, tepelnoizolačné, zvukovo-izolačné, hydroizolačné a materiálové nedostatky a
boli navrhnuté opatrenia na odstránenie týchto zásadných a podstatných nedostatkov rozostavanej
stavby. Na základe znaleckého posudku č. 02/2005 objednala žalobkyňa vypracovanie projektu sanácie

doposiaľ vykonaných prác, ktorý vypracovala Ing. arch. S. F., autorizovaný architekt vo februári 2005.
Podľa rozpočtu projektu sanácie rozostavaného objektu bolo ustálené vynaložiť finančné prostriedky vo
výške 46.139,55 eur (1.390.000 Sk) vrátane DPH na odstránenie vád rozostavanej stavby uvedených
v znaleckom posudku č. 02/2005. Následne žalobkyňa objednala vypracovanie znaleckého posudku
ocenenia zrealizovaných stavebných prác a dodávok vykonaných na diele so započítaním nákladov

na sanáciu z titulu nekvality daných prác realizovaných zhotoviteľom podľa zmluvy o dielo č. 09/2004,
pričom tento znalecký posudok vypracoval Ing. Ondrej Sova, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie
oceňovanienehnuteľností,pozemnéstavbyaoceňovaniestavebnýchprácdňa9.5.2005podč.19/2005.
Znalec v znaleckom posudku ocenil hodnotu zrealizovaných stavebných prác žalovaným na stavbe na
sumu 40.943,36 eur (1.233.459,52 Sk) bez DPH a náklady na sanáciu určil vo výške 27.904,93 eur

(840.663,95 Sk) bez DPH podľa položkovitého rozpočtu vypracovaného Ing. arch. S. F.. Pri realizácií
sanácie stavebného objektu boli oproti položkovitému rozpočtu Ing. arch. F. vykonané naviac práce
v hodnote 2.978,92 eur (89.742,80 Sk) a neboli vykonané určité činnosti v rozpočte uvažované vo
výške 1.408,94 eur (42.445,60 Sk). Podľa rekapitulácie vypracovanej Ing. arch. F. dňa 31.5.2005 vznikol
cenový rozdiel - doplatok vo výške 1.959,82 eur (59.041,40 Sk) bez DPH. Podkladom pre vypracovanie

odpočtov a výpočtov bol stavebný denník, namerané údaje zo stavby, pôvodný sanačný projekt vrátane
zmien po zistení skutočného stavu v základoch. Na základe vyššie označených dôkazov bola znalcom
Ing. Ondrejom Sovom ustálená suma, ktorá pripadá na práce už vykonané vo výške 40.943,35 eur
(1.233.459,50 Sk) bez DPH. Z dôvodu, že stavebné práce úpravy boli vykonané nekvalitne a vadne,
náklady na sanáciu stavebných prác a úprav vypracovaných žalovaným boli vo výške 27.904,93 eur

(840.664 Sk) bez DPH podľa sanačného projektu a vo výške 1.959,82 eur (59.041,40 Sk) bez DPH
podľa prepracovaného krycieho listu rozpočtu sanačného projektu zo dňa 31.5.2005. Rozdiel medzi
hodnotou zrealizovaných stavebných prác a úprav žalovaným vo výške 40.943,35 eur (1.233.459,50 Sk)
a nákladmi na sanáciu prác vykonaných žalovaným vo výške 29.864,75 eur (899.705,40 Sk) predstavuje
sumu11.078,61eur(333.754,10Sk)bezDPHa13.183,54eur(397.167,40Sk)sDPH.Keďžežalobkyňa

zaplatila žalovanému sumu 66.387,84 eur (2.000.000 Sk) a nárok žalovaného na úhradu zhotovených
stavebných prác predstavuje sumu 13.183,54 eur (397.167,40 Sk) vrátane DPH, rozdiel predstavuje
53.204,30 eur (1.602.832,60 Sk), ktorý žalobkyňa požaduje od žalovaného vrátiť. Žalobkyňa zároveň
do žalovanej sumy započítala aj ňou vynaložené ďalšie náklady nevyhnutné k preukázaniu svojho
oprávneného nároku voči žalovanému vypracovaním znaleckých posudkov a sanačného projektu ktoré

predstavujú celkovo sumu 3.659,30 eur (110.240 Sk): náklady na vypracovanie znaleckého posudku
Ing. Chanečkom vo výške 1.410,74 eur (42.500 Sk), náklady na vypracovanie znaleckého posudku
Ing. Sovom vo výške 588,86 eur (17.740 Sk) a náklady na vypracovanie sanačného projektu vo výške
1.659,70 eur (50.000 Sk).Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, rozporoval znalecké posudky predložené žalobkyňou z dôvodu ich
nesprávnosti a taktiež odmietol platiť náklady na ich vypracovanie.
Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom vydaným dňa 12.12.2012 pod č. k. 8C/285/2006-888,

ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 56.863,59 eur
a náhrady trov konania žalobkyni. Na základe odvolania žalovaného proti predmetnému rozsudku,
odvolací súd uznesením č. k. 10Co/62/2013-937 z 27.5.2014 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol pritom, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je
zrejmé ako súd prvej inštancie vec právne posúdil, či považoval nárok žalobkyne za nárok uplatnený

titulom bezdôvodného obohatenia, náhrady škody alebo za nárok zo zmluvy o dielo, či boli zmluva a
jej dodatok platne uzatvorené, či prišlo k platnému odstúpeniu od zmluvy žalobkyňou, pričom vôbec
sa nezaoberal listom žalovaného z 22.12.2004, ktorým žalovaný na odstúpenie žalobkyňou od zmluvy
reagoval nesúhlasne.
Uznesením č. k. 11Co/219/2015-1044 z 8.2.2016 Krajský súd v Trnave ako odvolací súd, rozhodujúc o
odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 19.1.2015 č. k. 8C/285/2006-1033, ktorým súd nepriznal

žalovanémuoslobodenieodsúdnychpoplatkov,napadnutéuzneseniezmeniltak,žežalovanémupriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 7.11.2018 súd prvej inštancie pripustil zmenu - rozšírenie
petitu v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 44.468,18 eur od 3.11.2004 do zaplatenia.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzatvorili dňa 29.6.2004 zmluvu o dielo č.

09/2004, predmetom ktorej bola „Rekonštrukcia rekreačného objektu Modra-Harmónia", postaveného
na parc. č. 5097 v kat. úz. P. - M.. Predmetná zmluva bola zmenená Dodatkom č. l k zmluve o dielo
zo dňa 1.7.2004 v časti ceny diela a platobných podmienok. Bolo preukázané a medzi stranami ani
sporné nebolo, že žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu vo výške 66.387,84 eur (2.000.000 Sk).
Žalobkyňa ako objednávateľ listom z 2.11.2004 odstúpila od zmluvy o dielo č. 09/2004 podľa ust. §

642 ods. 1 O.z. a čl. VI bod 1 písm. a/ zmluvy o dielo, t. j. bez uvedenia dôvodu. Žalovaný na toto
odstúpenie reagoval nesúhlasne. Žalobkyňa po prevzatí rozostavaného diela (5.11.2004) nechala dielo
posúdiť znalcami, a to Ing. Ladislavom Chanečkom, ktorý vypracoval dňa 27.1.2005 znalecký posudok
č. 02/2005, ktorým posúdil poruchy konštrukcií rozostavanej stavby, pričom zistil statické, technologické,
tepelnoizolačné, zvukoizolačné, hydroizolačné a materiálové nedostatky. K vadám stavby vypracoval

dňa 18.3.2005 znalecký posudok č. 7/2005 aj znalec prof. Ing. Jozef Zajac. Žalobkyňa objednala aj
projekt sanácie nekvalitne a vadne vykonaných prác, ktorý vypracovala Ing. Arch. S. F.. Následne
žalobkyňaobjednalavypracovanieznaleckéhoposudkuuznalcaIng.OndrejaSovu,zaúčelomocenenia
zrealizovaných stavebných prác a dodávok vykonaných na diele so započítaním nákladov na sanáciu
z titulu nekvality daných prác, ktorý vypracoval znalecký posudok dňa 9.5.2005 pod č. 19/2005. Na

podklade týchto znaleckých posudkov žalobkyňa vyčíslila svoj nárok v sume 53.204,30 eur, ktorý
požadovala od žalovaného vrátiť a zároveň k žalovanej sume pripočítala aj náklady na vypracovanie
znaleckých posudkov a sanačného projektu v sume 3.659,30 eur.
Do predbežného právneho posúdenia zo strany súdu na pojednávaní dňa 5.4.2017 žalovaný tvrdil,
že toto odstúpenie od zmluvy bolo neplatné. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o dielo, ako i jej Dodatok,

súd prvej inštancie bol toho názoru, že boli platne uzatvorené, resp. súd nezistil žiadnu skutočnosť,
ktorá by robila zmluvu o dielo neplatnou. Ostatne žiadna zo strán ani opak netvrdila. Rovnako tak súd
vyhodnotil odstúpenie žalobkyne (ako objednávateľky) od zmluvy zo dňa 2.11.2004 ako platné, a to
jednak z dôvodu, že je to zákonné právo objednávateľa v zmysle § 642 ods. 1 O.z. a navyše v takomto
zneníbolotoprávoobjednávateľaajvýslovnezakotvenévčl.VI.bod1písm.a/zmluvyodieloč.09/2004

z 29.6.2004. Ust. § 642 O.z. pripúšťa možnosť, aby objednávateľ odstúpil od zmluvy kedykoľvek až do
okamihuzhotoveniadiela,atobezuvedeniadôvodu,pričomtotoprávoobjednávateľanemožnozmluvou
účastníkov celkom vylúčiť. Uvedené odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo, t. j. bez dôvodu,
je osobitným prípadom odstúpenia od zmluvy, a preto z neho vyplýva i osobitný režim vysporiadania
strán zmluvy o dielo. Osobitosť tohto odstúpenia ďalej spočíva v tom, že nejde o následok porušenia

zmluvy a zákon ho neobmedzuje žiadnymi podmienkami ani dôvodmi. Následkom takéhoto odstúpenia
je len povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá už na vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže
použiť inak ich výsledok, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Pri určení výšky náhrady za už
vykonané práce sa vychádza z ceny diela a prihliada sa na mieru rozpracovania, hodnotu spracovaného
materiálu a iné okolnosti. Podkladom pre určenie už vykonaných prác je najmä vzájomne uznaný rozsah

prác uvedený v preberacom protokole s určitými percentami rozostavanosti alebo stav zachytený v
stavebnom denníku. Výška sumy pripadajúcej na už vykonané práce môže v krajnom prípade prevýšiť
aj pôvodne dojednanú cenu za dielo, resp. jeho dokončenú časť, najmä pokiaľ už pri uzavretí zmluvy
o dielo zhotoviteľ pristúpil na nižšiu ako obvyklú cenu diela alebo pokiaľ od uzavretia zmluvy o dielo doodstúpenia od zmluvy o dielo uplynula dlhšia doba, keď pri stavebných prácach každoročne dochádza k
pomerne vysokému nárastu cien stavebných prác a materiálov. Podmienka, že výsledok práce nemôže
byť použitý inak, predpokladá, že zhotoviteľ nemôže rozpracované dielo použiť na zhotovenie diela pre

iného objednávateľa, že ho nemožno predať a pod. Ust. § 642 ods. 1 O.z. o odstúpení od zmluvy o dielo
je osobitným ustanovením, ktoré vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o vrátení bezdôvodného
obohatenia (napr. Ro NS ČR z 26.9.2001 sp. zn. 30 Cdo 2053/2000).
Žalovaný v priebehu konania nesúhlasil s ohodnotením rekonštrukčných prác v znaleckom posudku
Ing. Sovu č. 19/2005 z 9.5.2005 vo výške 48.772,59 eur s DPH, ani s ohodnotením prác v znaleckom

posudku doc. Ing. Martona č. 028/2011 z 9.1.2012 na sumu 63.263,13 eur s DPH. Je pritom potrebné
uviesť, že žalovaný sa následne v konaní, ako aj v záverečnom vyjadrení, opiera o vyjadrenie č. 1
znalca doc. Martona k znaleckému posudku č. 28/2011, pritom pôvodne aj tieto závery namietal a
z tohto dôvodu znalec vypracoval vyjadrenie č. 2 k znaleckému posudku č. 28/2011. Žalovaný však
namietal aj vyjadrenie č. 2 k znaleckému posudku č. 028/2011 a uvádzal, že Ing. X. (ktorého si znalec
doc. Marton pribral ako konzultanta na ocenenie stavebných prác) sa opäť vo svojej časti dopustil

vážnych chýb a zámerne vynechal z rozpočtu rekonštrukčných prác nesporne vykonané stavebné práce
a dodávky materiálu v hodnote cca. 8-10.000 eur. Vyjadrenia č. 1 a č. 2 znalca k námietkam žalovaného
voči znaleckému posudku č. 28/2011 neboli spracované vo forme doplnku k znaleckému posudku, čo
namietala žalobkyňa. Tieto námietky však boli neopodstatnené, nakoľko zákon č. 382/2004 Z.z. až
s účinnosťou od 1.7.2018 ukladá znalcovi povinnosť spracovať znalecký úkon vo forme doplnku, ak

boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv na závery znalca, ktoré neboli zohľadnené v
podanom znaleckom úkone, a požiada o to zadávateľ. Žalovaný v konaní tiež navrhol kontrolné znalecké
dokazovanie a súčasne podal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré mu aj bolo uznesením
odvolacieho súdu priznané. Je pravdou, že žalobkyňa vyjadrenie č. 2 k ZP č. 28/2011 nenamietala,
avšak toto bolo stranám sporu doručené v krátkom čase pred vyhlásením dokazovania zo skončené

(na pojednávaní dňa 12.12.2012) a navyše po zrušení prvého rozsudku prvoinštančného súdu došlo
k zmene predbežného právneho posúdenia súdu a tým sa aj zmenila dôkazná situácia žalobkyne.
Tá následne navrhla kontrolné znalecké dokazovanie, pričom po zložení preddavku žalobkyňou a po
nariadení kontrolného znaleckého dokazovania s ustanovením znaleckej organizácie FINDEX, s.r.o.
uznesením č. k. 8C/285/2006-1099 z 12.7.2017, žalovaný namietal, že jedným zo spoločníkov tejto

spoločnosti je Ing. Peter Skákala, ktorý už v konaní vystupoval ako znalec, pričom jeho výpočty boli
spochybnené posudkami doc. Martona, a preto mal za to, že Ing. Skákala nebude schopný podať
objektívny znalecký posudok. Znalecká organizácia v nadväznosti na vznesenú námietku zaujatosti
odmietla znalecký posudok vypracovať, nakoľko ak jedna zo strán už vopred ich závery odmieta,
nebolo by to účelné. Súd preto uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania zrušil.

Následne žalobkyňa odmietla uhradiť ďalší preddavok na kontrolné znalecké dokazovanie, keďže
ostatné oslovené znalecké organizácie požadovali zložiť preddavok v podstatne vyššej sume (cca. 5000
eur) ako FINDEX, s.r.o. a vzhľadom na jeho výšku by to bolo pre ňu nereálne a navrhla opätovný
výsluch znalcov Ing. Sovu a doc. Martona na pojednávaní za účelom vysvetlenia rozporov medzi ich
znaleckými posudkami. K tomuto znalec doc. Marton na pojednávaní dňa 18.4.2018, konštatoval, že

základný rozdiel je v tom, že on vychádzal z výmer ponukového rozpočtu a Ing. Sova z podkladov,
ktoré mal k dispozícii a z výsledkov obhliadky na mieste. Žalovaný následne navrhol, aby súd nariadil
znalecké dokazovanie, a to vypracovaním doplnku k znaleckému posudku doc. Ing. Martona, ktorým
zodpovie otázku, aká je hodnota rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným na nehnuteľnosti podľa
zmluvy o dielo č. 9/2004 z 29.6.2004 v znení dodatku. Takéto dokazovanie súd aj v konaní považoval za

potrebnéprerozhodnutievoveci,najmäsohľadomnavyjadreniedoc.Martona,žeonvychádzalzvýmer
z ponukového rozpočtu na rozdiel od Ing. Sovu, ktorý urobil fyzicky zameranie. Pre rozhodnutie súdu
sú pritom v tomto konaní podstatné práve reálne vykonané rekonštrukčné práce, nakoľko zhotoviteľ má
právo len na zaplatenie týchto prác (ak ich výsledok nemôže použiť inak). Faktúry vystavené žalovaným
a jeho ponukový rozpočet v tejto súvislosti nemajú žiadny význam. Okrem uvedeného má zhotoviteľ

právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré boli vynaložené v súvislosti s odstúpením od
zmluvy (napr. cestovné a prepravné výdavky, poštovné a iné výdavky), avšak ich existenciu žalovaný
ani netvrdil ani nepreukázal. Objednávateľ má na druhej strane právo na vrátenie poskytnutej zálohy. V
takom prípade prichádza do úvahy i započítanie vzájomných pohľadávok zhotoviteľa a objednávateľa
podľa § 580 a nasl. O.z. Výška poskytnutej zálohy žalobkyňou žalovanému vo výške 66.387,84 eur bola

v konaní nesporná a preukázaná. Spornou bola hodnota rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným.
Znalec doc. Marton mal preto súdom v konaní stanovenú jasnú úlohu - určiť hodnotu rekonštrukčných
prác vykonaných žalovaným podľa zmluvy o dielo (tzn. zohľadniť všetko, čo doposiaľ v konaní vyšlo
najavo), keďže táto skutočnosť bola medzi stranami stále sporná. Hodnota rekonštrukčných prácvykonaných žalovaným podľa zmluvy o dielo bola znalcom určená znaleckým posudkom č. 033/2018
z 31.7.2018, ktorý bol vypracovaný ako doplnok k znaleckému posudku č. 28/2011. Znalec doc. Ing.
Pavol Marton CSc. uviedol, že hodnota rekonštrukčných prác s DPH podľa Zmluvy o dielo č. 9/2004

v znení dodatku je 55.114,40 eur. Žalovaný opätovne aj tento znalecký posudok namietal a tvrdil, že
znalec nemal oprávnenie tento znalecký posudok vypracovať. Je potrebné zdôrazniť, že sám žalovaný
pritom na pojednávaní dňa 18.4.2018 navrhol ustanovenie tohto znalca za účelom vypracovania doplnku
k znaleckému posudku, avšak po jeho vypracovaní mal zásadné námietky voči tomu, že k spracovaniu
ZP si prizval znalca Ing. Sovu, ktorého pokladal za zaujatého z dôvodu, že pre žalobkyňu pred podaním

žaloby vypracoval znalecký posudok. Ak by si doc. Marton prizval znalca Ing. Skákalu, k tomuto by
žalovaný výhrady nemal. Pre súd vyznievajú tieto tvrdenia žalovaného nepochopiteľne. Ako to sám
žalovaný uviedol, očakával, že doc. Marton si pri vypracovaní znaleckého posudku priberie Ing. Petra
Skákalu, avšak v čase, keď mal byť znaleckou organizáciou, v ktorej Ing. Peter Skákala pôsobí, na
základe uznesenia súdu vypracovaný kontrolný znalecký posudok, namietal jeho zaujatosť. Vo vzťahu
k námietkam žalovaného ohľadom prizvania konzultanta Ing. X. je potrebné uviesť, že doc. Marton

v znaleckom posudku č. 033/2018 jasne uviedol, že požiadal Ing. X. (konzultanta) o vypracovanie
rozpočtových nákladov rekonštrukčných prác v cenovej úrovni II. polrok 2004 v rozsahu prác uvedených
v posudku 028/2011 a ustálených znalcom vo vyjadrení č. 1 a č. 2 k vyjadreniu odporcu ku znaleckému
posudku č. 028/2011 a aj z akého dôvodu, teda splnil zákonné požiadavky v zmysle § 16 ods. 6
zákona č. 382/2004 Z.z.. Sám znalec Ing. Sova, ktorý vypovedal na pojednávaní, k tomuto uviedol, že

spolupracoval na vypracovaní tohto ZP č. 33/2018 s doc. Martonom, ktorý ho oslovil ako konzultanta
z hľadiska ocenenia hodnoty stavebných prác, v ktorom odvetví je menovaný za znalca a jeho postup
bol taký, že vstupné údaje, ktoré dostal od doc. Martona, tzn. rozsah rozpočtu, položky s kódom s
mernými jednotkami a s množstvami zadal do programu Cenkros, nastavil cenovú úroveň 2004 a doplnil
jednotkové ceny. Mal určiť hodnotu zrealizovaných stavebných prác k obdobiu ich realizácie tzn. 2004 a

keďže túto databázu má k dispozícii, nepotreboval robiť indexovanie alebo reindexovanie, vôbec pritom
nezasahoval do rozsahu rozpočtu. Mylné je tvrdenie žalovaného, že znalec doc. Marton v doplnku
znaleckého posudku č. 03/2019 neodpovedal na otázky súdu. Išlo o otázky žalovaného, ktoré len boli
súdom zaslané znalcovi na vyjadrenie. V žiadnom prípade takto položené otázky nemožno považovať
za otázky súdu, nakoľko by tým bola porušená zásada kontradiktórnosti. Vo vzťahu k otázkam, ktoré

boli znalcovi doc. Martonovi zadané, je potrebné uviesť, že súd bez návrhu dokazovanie nevykonáva, a
je len na stranách sporu, aby sami formulovali otázky pre znalca. Súd zo svojej iniciatívy znalcovi otázky
nekladie. Je to odôvodnené práve kontradiktórnosťou civilného sporového konania, keď strany musia
preukázať svoje tvrdenia. Uvedené je logické už len z toho dôvodu, že CSP pripúšťa tiež súkromný
znalecký posudok, ktorý je plne rovnocenný so znaleckým posudkom vyžiadaným súdom. Znalec na

otázku aká je hodnota rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným odpovedal v znaleckom posudku
č. 033/2018 v dostatočnom rozsahu, svoje odborné závery si obhájil a skutočnosť, že na opätovné
námietky žalovaného nereagoval ich akceptovaním, neznamená, že by súd na tento znalecký posudok
nemal prihliadať. Na margo znaleckého posudku je pritom potrebné uviesť, že súd ho hodnotí voľne
ako ktorýkoľvek iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže však nahradiť odbornú

mienku znalca vlastnou laickou mienkou, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho
hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku. Podľa
názoru súdu znalecký posudok doc. Martona č. 033/2018 týmto kritériám vyhovuje, keďže úlohou znalca
nebolo prevziať bez ďalšieho rozpočet vo vyjadrení č. 1 alebo č. 2 k znaleckému posudku, ale opätovne
sa komplexne zaoberať hodnotou rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným. Navyše je potrebné

uviesť, že znalec si je (musí byť) vedomý svojej trestnoprávnej zodpovednosti v prípade podania
vedome nepravdivého posudku o otázke, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie súdu, keďže súd
nemá odborné vedomosti v oblasti posudzovania a oceňovania stavebných prác, a práve preto je v
súdnom konaní za účelom zodpovedania odborných otázok ustanovený znalec. Žalovaný vo vzťahu
k znaleckému posudku doc. Martona č. 33/2018 tiež namietal, že výslednú hodnotu rekonštrukčných

prác znalec indexoval dvakrát. Toto tvrdenie znalec doc. Marton poprel. Skutočnosť, že výsledná cena
rekonštrukčných prác je iná v porovnaní so znaleckým posudkom č. 28/2011 a vyjadreniami č. 1 a č. 2,
vychádza jednak z použitia iných jednotkových cien, čo však aj bolo nevyhnutné, nakoľko odstúpením
došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku (§ 48 ods. 2 O.z.), a preto na ocenenie prác a materiálov nemožno
použiť zmluvne dohodnuté ceny (ako sa mylne domnieva žalovaný), ale ceny obvyklé v čase ich

vykonania, resp. dodávky. Taktiež znalec doc. Marton uviedol, že pokiaľ si niektorými výmerami nebol
istý (s ohľadom na skutočnosť, že v čase vypracovania znaleckého posudku č. 28/2011 nebolo tieto
skutočnosti možné preveriť) vychádzal z ponukového rozpočtu žalovaného, čo však súd nepovažuje
za správny postup. Pokiaľ preto znalec doc. Marton vo výsledku zredukoval, prípadne neuznal niektorépráce vykonané žalovaným, je to v jeho odbornej kompetencii a tak mal aj zadanú úlohu. Správny bol
poukaz žalobkyne na skutočnosť, že v posudku č. 28/2011 časť rozpočtových nákladov spracoval Ing.
Skákala, pričom za rozpočtom s výkazom výmer sa nachádza samostatný list s uvedením indexu cien

0,809.Keďžesatuuvádzaindexpotrebnýkprepočtunacenovúúroveňvroku2004,výstupyzprogramu
CENKROS v posudku č. 28/2001 sú spracované v inej cenovej úrovni, a to v cenách platných v čase
spracúvania posudku (2012). Program CENKROS však dokáže vypočítať ceny prác k akémukoľvek
zadanému dátumu, a ako vyplynulo z výsluchu Ing. Sovu, práce boli oceňované v programe v cenovej
úrovni k roku 2004, preto indexovanie nebolo potrebné. Z porovnania jednotkových cien príkladmo

uvedených na str. 4 znaleckého posudku č. 03/2019 vyplýva, že napr. pre betón stropov C25/30 bola
v posudku Ing. Sovu jednotková cena 2.889,00 Sk, v posudku Ing. Martona č. 33/2018 jednotková
cena 2.816,83 Sk, avšak v cenovej kalkulácii spracovanej Ing. Skákalom bola jednotková cena až
3.390,50 Sk, čo nezodpovedá cenovej úrovni z roku 2004. Je zrejmé, že ak sa použijú k oceneniu
rovnakých prác rôzne ceny z rôzneho časového obdobia, dôjde vo výsledku k výrazným cenovým
rozdielom. Navyše súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenie č. 2 doc. Martona z 30.11.2012,

kde bola výsledná cena rekonštrukčných prác žalovaného určená sumou 71.723,14 eur, neobsahuje
vôbec žiadny údaj o indexácii cien. Keďže žalovaný považoval znalecký posudok č. 33/2018 - doplnok k
znaleckému posudku č. 28/2011 za nepoužiteľný, navrhol ustanovenie ďalšieho nezávislého znalca za
účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku a bol ochotný aj znášať trovy tohto znaleckého
dokazovania. Žalobkyňa odmietla akékoľvek ďalšie znalecké dokazovanie. Súd tento návrh žalovaného

na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že ustanovenie ďalšieho znalca by bolo nehospodárne a
neúčelné, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že jeden znalec nedokáže prehodnotiť závery iného znalca.
Navyše súd považoval doplnok č. 33/2018 znaleckého posudku č. 28/2011 za zákonný a postačujúci
pre rozhodnutie vo veci z dôvodov, ktoré súd rozviedol vyššie. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že bez
akejkoľvek relevancie v prejednávanej veci bolo odborné stanovisko znalca Ing. Polášeka predložené

žalovaným,vrámciktoréhobolistavebnépráceamateriályindexovanékroku2018.Prácebolivykonané
v roku 2004 a zmluva bola takisto uzatvorená v roku 2004. Indexovanie prichádza do úvahy len pri
prácach vykonaných v čase od uzavretia zmluvy o dielo do odstúpenia od zmluvy, teda akékoľvek
indexovanie k roku 2018 nemá opodstatnenie.
Z vyššie rozvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval za preukázanú hodnotu rekonštrukčných

prác vykonaných žalovaným v sume 55.114,40 eur a keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu vo
výške 66.387,84 eur, rozdiel, ktorý je žalovaný povinný vrátiť žalobkyni predstavuje sumu 11.273,44 eur.
Zároveň súd priznal žalobkyni aj náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky v zmysle § 127 O.z. (v
časti, v ktorej súd považoval žalobu za dôvodnú) vo výške 588,86 eur za znalecký posudok Ing. Sovu
č. 19/2005. Súd má za to, že pokiaľ žalobkyňa chcela uplatniť svoj nárok, bolo potrebné, aby najprv

zistila hodnotu prác vykonaných žalovaným a či tento presahuje alebo nepresahuje poskytnutú zálohu,
preto tento nárok žalobkyne považuje za dôvodný. Celková suma, ktorú je žalovaný povinný žalobkyni
zaplatiť, tak predstavuje 11.862,30 eur.
Žalobkyňa vo svojom podaní doručenom súdu 24.9.2018 zobrala žalobu čiastočne späť v časti o
zaplatenie sumy 12.395,41 eur, pričom žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti.

Súd preto konanie v časti o zaplatenie sumy 12.395,41 eur v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil (výrok II.).
Podaním doručeným súdu dňa 24.9.2018 žalobkyňa súčasne zmenila - rozšírila žalobu o úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 44.468,18 eur od 3.11.2004 do zaplatenia, pričom súd
zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 7.11.2018. Voči uplatnenému nároku
žalobkyne na úrok z omeškania vzniesol žalovaný námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako

dôvodnú. Úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, a to vždy vo vzťahu ku každej jednotlivej
dennej splátke úroku z omeškania v trojročnej premlčacej dobe nezávisle od istiny. Pokiaľ ide o úroky
z omeškania, tieto možno úspešne uplatniť na súde aj po tom, ako uplynula premlčacia doba k istine,
či bola vznesená námietka premlčania dlžníkom, ale iba do určitého časového okamihu. Úroky z
omeškaniamožnoúspešneuplatniťvuzavretomčasovomintervaleohraničenomnapomyselnejčasovej

osi „spredu" tromi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné staršie sú premlčané v dôsledku
uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a „zozadu"
dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Podľa článku VI. bod
4 zmluvy, bol žalovaný povinný vrátiť žalobkyni zaplatenú finančnú zálohu zníženú o hodnotu nákladov
spojených s riadne vykonanými prácami najneskôr do 7 dní od ukončenia zmluvného vzťahu. Zmluva

bola zrušená odstúpením od zmluvy dňa 2.11.2004 a žalovaný mal teda zálohu vrátiť do 9.11.2004.
Žalobkyňa mohla žalobu na súde podať dňa 10.11.2004, a teda 10.11.2007 by vznikla žalovanému
možnosť na úspešné vznesenie námietky premlčania voči istine. Je preto zrejmé, že ak si žalobkyňa
uplatnila úroky z omeškania z istiny až dňa 24.09.2018, tieto sú premlčané.Pokiaľ ide o časť žaloby týkajúcej sa sanačných prác (29.535,44 eur), ktoré žalobkyňa musela vykonať
z dôvodu vadnosti rekonštrukčných prác žalovaného, k tomuto sa súd vyjadril pri predbežnom právnom
posúdení, na ktorom v priebehu konania zotrval. Preto sa ani podrobne nezaoberal vadami uvedenými v

žalobkyňou predložených znaleckých posudkoch, či v posudku doc. Martona č. 28/2011 a vyjadreniach
č. 1 a 2. Je nepochybné, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy bez uvedenia dôvodu (podľa čl. VI bod 1
písm. a/ zmluvy o dielo a § 642 ods. 1 O.z.). V priebehu konania však tvrdila, že odstúpila z dôvodu vád
vykonávaného diela. Ak tak však v zmysle zmluvy o dielo a zákona (§ 642 ods. 2 O.z.) chcela urobiť,
mala rešpektovať uzatvorenú zmluvu a zákon. Odstúpenie objednávateľa podľa § 642 ods. 2 O.z. je

spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na odstúpenie od zmluvy, ktorým
môže objednávateľ zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov ohľadne pracovného postupu
zhotoviteľa. Právo odstúpiť od zmluvy predpokladá vadnosť budúceho diela alebo omeškanie s jeho
vykonaním, čo musí byť zrejmé v dobe odstúpenia, ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi
objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že zhotoviteľ neurobil nápravu ani počas nej (napr. Uz NS
ČR z 28.2.2007 sp. zn. 33 Odo 1528/2006). Ak žalobkyňa obišla zmluvu a zákon tým, že zistené vady

riadneneuplatnilaužalovaného(zariadneuplatnenieváddielanemožnopovažovaťzápisyvstavebnom
denníku) a najmä neposkytla mu lehotu na ich odstránenie, nemožno jej v tejto časti žaloby priznať
úspech. Je to logické už len z toho dôvodu, že pokiaľ zhotoviteľ nemá možnosť odstrániť prípadné vady,
nemôže za ne ani niesť zodpovednosť a následne zaplatiť náklady, ktoré si vyúčtoval subjekt, ktorý
ich opravil. Je potrebné uviesť, že zrušením zmluvy (v dôsledku platného odstúpenia žalobkyne ako

objednávateľky) zanikli súčasne i všetky práva a povinnosti účastníkov zmluvy o dielo, ktoré im z nej
vyplývajú, vrátane práv zo zodpovednosti za vady a za omeškanie. Ak žalobkyňa ako objednávateľka
platne odstúpila od zmluvy o dielo, nemôže sa domáhať náhrady škody spočívajúcej v zmenšení jej
majetku, ku ktorému došlo v súvislosti s vynaložením preukázateľných nákladov na odstránenie vád
diela, ale len vysporiadania zo zaniknutej zmluvy o dielo z titulu tohto odstúpenia. Náhrady škody by

sa mohla domáhať, len pokiaľ ide o ďalšiu (následnú) škodu, ktorá jej vznikla porušením povinností zo
zmluvy, a to nad rámec uvedeného vysporiadania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nároky, ktoré
si možno uplatniť titulom vád, nemožno priznať z iného právneho dôvodu. Tzv. následná škoda, ktorú by
bolomožnéprípadnežalobkynipriznať,bymuselabyťažnásledkomvadnéhoplnenia,t.j.nepredstavuje
nákladynaodstránenienereklamovanýchváddiela.Jetiežpotrebnésúhlasiťsožalovanýmvtomsmere,

že nároky žalobkyne titulom sanačných prác sa opierali výlučne o „sanačný projekt" a nie o skutočne
realizované sanačné práce a žalobkyňa doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázala, či a koľko mala
vynaložiť na sanáciu tvrdených vád. Na náhradu skutočne preukázaných nákladov, ktoré žalobkyňa
vynaložila na opravu vád diela by mala nárok v prípade, ak by odstúpila od zmluvy v zmysle čl. VI. ods.
1 písm. b/ Zmluvy a ust. § 642 ods. 2 O.z., k čomu v posudzovanej veci ale nedošlo. Z týchto dôvodov

súd žalobu v časti náhrady nákladov za sanačné práce zamietol.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 a §
262 ods. 1 a 2 CSP s tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak,
že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 58,28 %. Hrubý úspech žalobkyne predstavuje
20,86 %, keďže sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 56.863,59 eur, pričom úspešná bola čo

do zaplatenia sumy 11.862,30 eur. V časti, v ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť (12.395,41 eur) bez
toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, sa úspech v spore pričítal žalovanému. S poukazom
na uvedené, hrubý úspech žalovaného predstavuje 79,14 %. Čistý úspech žalovaného je potom 58,28
% (79,14 % - 20,86 %).
Nakoľko v konaní vznikli trovy aj štátu na znalečnom, ktoré nebolo pokryté preddavkami zloženými

stranami sporu, súd bol povinný tiež rozhodnúť o nároku štátu na náhradu týchto trov. Keďže CSP
neumožňuje štátu platiť trovy dôkazov a túto povinnosť v plnom rozsahu znášajú strany, neobsahuje
ani ustanovenia o náhrade trov štátu. Z ust. § 148 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016 vyplývalo, že
štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania,
pričom rozhodujúci bol výsledok konania. Štát mal nárok na náhradu svojich trov voči neúspešnému

účastníkovi, pričom povinnosti nahradiť trovy konania štátu bol zbavený iba ten účastník, u ktorého boli
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto súd v zmysle čl. 4 CSP zvolil normu, podľa
ktorej trovy štátu znášajú strany podľa svojho neúspechu v konaní a priznal štátu nárok na náhradu trov
voči žalobkyni v rozsahu 79,14 %, čo predstavuje jej hrubý neúspech v spore.

2. Proti tomuto rozsudku iba v jeho vyhovujúcej časti veci samej (I. výrok) a v časti trov konania
(IV. výrok) podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti zamietnutím
žaloby a priznaním žalovanému náhrady trov konania v plnom rozsahu. Uviedol odvolacie dôvody
uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/ až h/ CSP. Dôvodil, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkovýstav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. S vyhodnotením vykonaného dokazovania prvoinštančným
súdom nesúhlasil, rozsudok v napadnutej časti podľa neho nevychádza z objektívneho a komplexného

posúdenia rozhodujúcich skutočností, je založený na nesprávnych skutkových záveroch, prvoinštančný
súd sa pri prijatí rozsudku náležite nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami tak, ako
boli uvedené žalovaným počas celého konania, ale na niektorých miestach sa v odôvodnení rozsudku
opiera o konštatovania, ktoré sú v rozpore s písomnými a ústnymi vyjadreniami žalovaného, resp.
nevyplývajú z predložených dôkazov, resp. sú založené na nezákonných dôkazoch. Žalovaný má za to,

že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a ňou navrhnutý dôkaz sa nevykonal z dôvodu nezloženia
preddavku na trovy dôkazu a žalovaným navrhnutý dôkaz súd zamietol, súd založil rozsudok na
dôkazoch, ktoré nemožno považovať za zákonné, hodnoverné a objektívne a dôkazy, ktoré preukázali
konkrétneskutočnosti,nezohľadnil,resp.ichzamietol,súdprvejinštanciedospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a skutkové závery, ktoré z neho vyplynuli, potvrdzujú,
že základom vzniknutého záväzkového vzťahu bola medzi stranami sporu Zmluva o dielo č. 09/2004
uzatvorená podľa § 631 O.z. dňa 29.6.2004 v znení Dodatku č.1 zo dňa 1.7.2004. Žalobkyňa počas
trvania Zmluvy o dielo pred ukončením diela odstúpila od zmluvy zo dňa 2.11.2004 v súlade s § 642
ods.1 O.z. a čl.VI. bod 1 písm. a/ Zmluvy adresované žalovanému, ktoré spôsobilo, že žalovaný prestal v

zhotovovaní diela pokračovať a dňa 5.11.2004 došlo k protokolárnemu odovzdaniu rozostavanej stavby
„Rekonštrukcia rekreačného objektu Modra Harmónia" postaveného na parc.č.5097 v k. ú. P. M. za
účasti objednávateľky - žalobkyne a zástupcov zhotoviteľa žalovaného.
Odvolateľ citoval ust. § 642 ods.1 O. z. a dôvodil, že v danom prípade je jednoznačne preukázané, že
žalovanývykonalprácepodľaznaleckéhoposudkuč.028/2011znalcaDoc.Ing.PavolaMartonaCSc.za

účasti prizvaného znalca Ing. Petra Skákalu - znalca z odvetvia odhad hodnoty stavebných prác (ktorým
oprávnením Doc. Ing. Pavol Marton CSc. nedisponuje.) v znení stanoviska znalca zo dňa 29.9.2012 a
30.11.2012, taktiež za účasti znalca Ing. Petra Skákalu - krycí list rozpočtu cena s DPH 70.187,02 eur
resp.71.723,14 eur (príloha č. 2) za vyššiu sumu ako bolo žalobkyňou poskytnuté plnenie žalovanému
do času odstúpenia od Zmluvy o dielo vo výške 66.387,84 eur (2.000.000 Sk) a tak nároku žalobkyne

nemohlo byť vyhovené ani čiastočne (11.862,30 eur). (Komentár k ZP 028/2011 a k vyjadreniam
znalca) Je pravdou, že žalovaný v priebehu konania nesúhlasil s ohodnotením rekonštrukčných prác v
znaleckom posudku Ing. Sovu č.19/2005 z 9.5.2005 (pol roka po odovzdaní stavby) vo výške 40.943,35
eur bez DPH (1.233.459,52 Sk) a 48.722,59 eur (1.467.816,82 Sk) s DPH, ani s ohodnotením prác v
znaleckom posudku Doc. Ing. Martona CSc. č.028/2011 z 9.1.2012 na sumu 63.263,13 eur s DPH a je

pravdou aj to, že namietal aj sumu ustálenú vo vyjadreniach 1 a 2 vo výške 71.723,14 eur s DPH, pretože
ešte stále neboli ocenené všetky práce vykonané žalovaným pre žalobkyňu, ktoré vyúčtoval vo výške
2.448.840 Sk (81.286,60 eur) ( z rozpočtu vynechané rekonštrukčné práce boli nesporne vykonané a
dodávky v hodnote cca 8.000 - 10.000 eur, znalci opravením svojich rozpočtov čiastočne uznali). Z toho
dôvodu sa žalovaný ako žalobca domáhal žalobou z 29.10.2007 voči žalovanej o zaplatenie 650.723,21

Sk s prísl. na OS Bratislava III., ktorá vec bola po opätovnom zriadení OS Pezinok postúpená tomuto
súdu, na ktorý sa dotazom zo dňa 16.1.2009 obrátil a zistil, že v čase, keď bol dlhodobo hospitalizovaný
a práceneschopný v dôsledku infarktu v roku 2007, 2008, pracovníci jeho spoločnosti po prevzatí výzvy
na uhradenie súdneho poplatku tak neurobili a konanie bolo zastavené. Opätovné podanie žaloby by
bolo bezpredmetné (premlčanie). Takisto je pravda, že žalovaný po nariadení kontrolného znaleckého

dokazovania s ustanovením znaleckej organizácie FINDEX, s.r.o. uznesením č.k.8C/285/2006-1099 z
12.7.2017 namietal, že jedným zo spoločníkov tejto spoločnosti je Ing. Peter Skákala, teda ten istý
znalec, ktorý spolupracoval pri vypracovávaní znaleckého posudku č.028/2011, teda, že by išlo o tie
isté závery. Učinil tak hlavne preto, aby obstaraný znalecký posudok cestou znaleckej organizácie
bol objektívny. Žalovaný tým vôbec nemal v úmysle spochybniť odbornosť znalca Ing. Petra Skákalu.

Následne žalobkyňa ďalší preddavok odmietla uhradiť, keďže ostatné oslovené znalecké organizácie
požadovali zložiť preddavok v podstate vyššej sume ako FINDEX, s.r.o. (čo je aj logické, keďže
znalecký posudok by museli vyhotoviť od počiatku) a navrhla opätovný výsluch znalcov Ing. Sovu a
Doc. Ing. Martona CSc., aby vysvetlili rozpory medzi ich znaleckými posudkami, k čomu nedošlo a preto
žalovaný navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie ďalším doplnkom k znaleckému posudku Doc.

Ing. Martona CSc. č. 028/2011 s jedinou otázkou, aká je hodnota rekonštrukčných prác vykonaných
žalovaným na nehnuteľnosti podľa Zmluvy o dielo č.9/2004 z 29.6.2004 v znení Dodatku. Žalovaný
mal zato, že Dodatok ohľadne skutočne vykonaných prác, Doc. Ing. Marton CSc. (ako znalec v odvetví
statika stavieb, projektovanie v stavebníctve, poruchy stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností, teda bezoprávnenia na odvetvie odhad hodnoty stavebných prác) si opätovne prizve na spoluprácu Ing. Skákalu,
alebo iného znalca v odvetví odhad hodnoty stavebných prác. Keďže znalecký posudok č. 033/2018
z 31.7.2018, ktorý znalec Doc. Ing. Marton CSc. vypracoval ako doplnok k znaleckému posudku č.

028/2011 a určil, že hodnota rekonštrukčných prác s DPH podľa Zmluvy o dielo č.9/2004 v znení
Dodatku je 55.114,40 eur, ku ktorému spracovaniu si mal prizvať znalca Ing. Sovu (konzultanta), o
čom v samotnom znaleckom posudku č. 033/2018 nie je zmienka, je pre konanie nepoužiteľný, lebo
ho vypracoval sám znalec Doc. Ing. Pavol Marton CSc., ktorý nedisponuje oprávnením na odvetvie
hodnoty stavebných prác na rozdiel od znaleckého posudku č.028/2011 v znení vyjadrenia znalca č.1 a

2 z 29.9.2012 a 30.11.2012, ktorý vypracoval čo do hodnoty stavebných prác prizvaný znalec Ing. Peter
Skákala. Skutočnosť, že v znaleckom posudku Ing. Sova nevystupoval ako prizvaný znalec potvrdzuje
Doc. Ing. Marton vo svojom vyjadrení k námietkam žalovaného z 24.10.2018 - strana 3 nález - V tomto
vyjadrení (str.3 druhý odsek) obhajuje znalec svojvoľný zásah do rozsahu vykonaných prác (vynechanie
venca, tesárskych prác a základov), pričom mal ohodnotiť všetky práce žalovaným vykonané. Názor
rozhodujúceho súdu, že znalecký posudok Doc. Ing. Martona CSc. č. 033/2018 vyhovuje kritériám na

znalecký posudok, lebo sa opätovne, komplexne zaoberá hodnotou rekonštrukčných prác vykonaných
žalovaným, je preto zrejme nesprávny. Námietky žalovaného k znaleckému posudku č. 33/2018 sú
potvrdené aj listom Ministerstva spravodlivosti SR č.39086/2019/153 z 22.5.2012, z ktorého vyplýva, že
znalec Ing. Pavol Marton CSc. nebol príslušný na zostavovanie rozpočtov realizovaných prác, pretože
nie je zapísaný v odvetví Odhad hodnoty stavebných prác.

Nesprávne je aj posúdenie rozhodujúceho súdu, že „skutočnosť, že výsledná cena rekonštrukčných
prác je iná v porovnaní so znaleckým posudkom č. 028/2011 a vyjadreniami č.1 a 2, vychádza
jednak z použitia iných jednotkových cien, čo však aj bolo nevyhnutné, nakoľko odstúpením došlo k
zrušeniu zmluvy od počiatku (§ 48 ods.2 O.z.) a preto na ocenenie prác a materiálov nemožno použiť
zmluvne dohodnuté ceny (ako sa mylne domnieva žalovaný), ale ceny obvyklé v čase ich vykonania,

resp. dodávky", lebo tak zmluvne dohodnuté ceny v Zmluve dielo na základe ponukového rozpočtu
žalovaného, ako aj v zisťovacích protokoloch ako súčasť faktúr predložený žalobkyni žalovaným, majú
rovnaké jednotkové ceny, lebo boli spracované v rovnakom programe CENKROS platným v roku 2004.
Práve z tohto dôvodu namietal žalovaný znalecký posudok Ing. Sovu č.19/2005, keďže jednotkové ceny
museli byť rovnaké, preto že zo znaleckého posudku boli vynechané nesporne vykonané stavebné

práce a použité materiály, aby dosiahol hodnotu stavebných prác vo výške 48.722,59 Eur s DPH (cca
50 % skutočne vykonaných prác), ktoré zrejme žalobkyňa znalcovi neuviedla ako práce vykonané
žalovaným a materiál dodaný žalovaným. Jednotková cena v znaleckom posudku Ing. Sovu 2889,00 Sk
a jednotková cena Doc. Ing. Martona CSc. z posudku č. 33/2018 - 2816,83 Sk (betón stropov C25/30),
teda jednotková cena Doc. Ing. Martona CSc. je nižšia ako v posudku Ing. Sovu, avšak záver znaleckého

posudku Ing. Sovu je napriek tomu nižší 48.722,59 eur s DPH ako záver znaleckého posudku č. 33/2018
Doc. Ing. Martona CSc. 55.114,40 eur. To jednoznačne dokazuje, že Ing. Sova znížil svoj rozpočet
prevažne vynechaním stavebných prác a materiálov, na ktoré žalovaný poukazuje v pripomienkach k
ZP Ing. Sova.
Nesprávny je názor súdu aj čo do osvojenia si stanoviska znalca Doc. Ing. Martona CSc., že „pokiaľ si

niektorými výmerami nebol istý (s ohľadom na skutočnosť, že v čase vypracovania znaleckého posudku
č.028/2011 nebolo možné tieto skutočnosti preveriť), vychádzal z ponukového rozpočtu žalobcu, čo
však súd nepovažuje za správny postup. Pokiaľ preto znalec Doc. Marton vo výsledku zredukoval
príp. neuznal niektoré práce vykonané žalovaným, je to v jeho odbornej kompetencii a tak mal zadanú
úlohu", lebo nedopovedal, na základe akých skutočností zredukoval práce vykonané žalovaným, keď

už pri vypracovaní znaleckého posudku č. 028/2011 ich nebolo možné preveriť (pričom vôbec nebol
oprávnený znalecký posudok vypracovávať a teda ani redukovať príp. neuznať niektoré práce vykonané
žalovaným). Naopak znalec mal podľa otázky súdu oceniť všetky skutočne vykonané práce žalovaným
a nemal za úlohu tieto práce hodnotiť, redukovať a vynechávať.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené nezrovnalosti a námietky žalovaného ohľadne znaleckého posudku

č. 033/2018 Doc. Ing. Martona CSc., ktorý považuje za nezákonný, vypracovaný nezákonným znalcom,
ktorý ani neodpovedal svojim znaleckým posudkom na otázku v súlade s uznesením súdu, navrhol,
že zabezpečí vypracovanie kontrolného znaleckého posudku na vlastné trovy a žiadal poskytnúť za
týmto účelom lehotu, súd návrh žalovaného zamietol v podstate z dôvodu, že jeden znalec nedokáže
prehodnotiť záver iného znalca, pričom kontrolný znalecký posudok mal byť vypracovaný nie na

prehodnotenie záverov iného znalca, ale na ocenenie prác vykonaných žalovaným na nehnuteľnosti
žalobkyne, t. j. oceniť celkovú hodnotu rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným na nehnuteľnosti
žalobkyne. Pokiaľ súd zamietol návrh žalovaného na predloženie kontrolného znaleckého posudku,
potom mal rozhodnúť na základe záverov ZP 028/2012 v znení neskorších vyjadrení a stanovísk znalcak tomuto posudku, nakoľko tento znalecký posudok bol vypracovaný v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisovsprizvanýmzákonnýmznalcomIng.PetromSkákalom,znalcomzodvetviaodhadstavebných

prác.

3. Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania a náhrade trov štátu (IV. a V. výrok) podala včas
odvolanie žalobkyňa, a to sama i prostredníctvom svojej splnomocnenkyne.
V odvolaní z 5.6.2019 vytkla súdu, že nerozhodol v primeranej lehote a celé konania na súde

prvej inštancie i na odvolacom súde nepovažuje za spravodlivé, odvolacie rozhodnutie podľa nej
neobsahovalo zrozumiteľný a jasný právny názor či tu nárok je alebo nie je. Súdy vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci. To, že vykonané dielo bolo vadné a takpovediac život a zdravie
ohrozujúce, bolo spochybňované iba žalovaným. Žalobkyňa riešila problém ako a za čo a v akom
rozsahu musí vykonať zmenu diela, aby bolo bezpečné a užívaniaschopné. Obrátila sa na odborníkov
a rozpory vznikli vo výpočtoch súm a v konečnom dôsledku aj v podiele, v ktorom bola žaloba úspešná

(pomer úspešnosti na výsledku sporu bol závislý na výpočtoch a výslednici záveru znalcov). Žalobkyňa
je presvedčená, že rozsudok je nezákonný a nespravodlivý, žalobkyňa nemá na zaplatenie odvolacieho
poplatku a nevidí nádej, že by na súde prvej inštancie mohla očakávať zmenu postoja a nápravu
porušovania zásady rovnosti strán. Voči žalovanému je vedených viacero sporov a exekučných konaní,
na advokátku má, ale inak je v úpadku, nemajetný, neschopný zaplatiť mnoho skorších záväzkov.

Predpoklad vymožiteľnosti sumy 11.862,30 eur je nulový. Materiálny efekt podaného odvolania by
bol mínusový o súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Výrok II. nie je spravodlivý a zostane
právoplatný iba preto, že žalobkyňa nemá na odvolanie. Žalobkyňa navrhla aplikáciu ust. § 257 CSP
a zmenu rozsudku vo výroku IV. a V. tak aby súd nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania. V
prejednávanej veci je príčinou sporu postoj žalovaného k naplneniu zmluvy, jeho prístup k stavbe nebol

zárukou včasne a odborne dokončeného diela, príčina sporu je výlučne na strane žalovaného, dielo
nezvládol. V časti priznanej sumy je zrejmé, že táto je od žalovaného nevymožiteľná. Odvolávať sa,
aby bola priznaná vyššia suma má význam iba preto, aby bol zvrátený pomer úspechu v spore, zaplatiť
odvolací poplatok je ekonomický nezmysel.
V odvolaní zo 6.6.2019 žalobkyňa navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach

(IV. a V. výrok) a vo veci rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania
a štátu sa náhrada trov konania nepriznáva. Uviedla odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/
CSP, teda, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci, a to aj vo vzťahu
k napádaným trovám konania. Nestotožnila sa s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, v
dôsledku ktorého jej žaloba bola v časti zamietnutá a nepovažuje toto rozhodnutie za spravodlivé.

Rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že niektoré práce žalovaného boli vadné a kvôli vadám a
hroziacemu zrúteniu stavby došlo medzi účastníkmi ku konfliktom, ktoré nakoniec vyústili do odstúpenia
žalobkyne od zmluvy o dielo. Vynaložené náklady na sanáciu vád boli vyčíslené znalcom. Napriek tomu,
že znalec vo svojom znaleckom posudku konštatoval existenciu závažných vád práce žalovaného, súd
pri rozhodovaní túto časť znaleckého posudku ignoroval a o hodnote stavebných prác vykonaných

žalovaným a následnej povinnosti zaplatiť rozhodol tak, ako keby práce boli bez vád. Žalobkyňa je
tak povinná zaplatiť žalovanému všetky práce bez ohľadu na ich kvalitu, vrátane napr. omietok, ktoré
žalovaný síce urobil, ale v dôsledku zatekajúcej vody boli zničené a de facto neboli žalobkyni odovzdané,
vrátane nekvalitných izolácií, ktoré spôsobili zatekanie do objektu a tiež boli zničené a museli byť
urobené nanovo, a vrátane ďalších prác, ktoré pre ich vady boli nepoužiteľné a žalobkyňa ich musela

na vlastné náklady nechať odstrániť a urobiť nanovo. Žalobkyňa aj rozhodnutie v merite veci považuje
za nesprávne a nezodpovedajúce vykonaným dôkazom, ale rozhodla sa voči nemu nepodať odvolanie
nakoľko súdne konanie trvá bez zavinenia žalobkyne od roku 2006 viac ako 12 rokov, vynaložila
doteraz značné výdavky na preukázanie svojich nárokov a vymoženie svojho práva. Pred podaním
žaloby si dala vyhotoviť niekoľko znaleckých posudkov, o ktoré svoju žalobu oprela. Počas neúmerne

dlhotrvajúceho súdneho pojednávania zaplatila nemalé finančné prostriedky na súdnych poplatkoch,
preddavkoch na znalečné, ako aj na trovách právneho zastúpenia, ktoré sa jej nevrátia, vzhľadom na
dlhý čas trvania súdneho sporu sa žalovaný stal dôchodcom, nemajetným a bol dokonca oslobodený
od platenia súdnych poplatkov, za ktorej situácie žalobkyňa nevidí reálnu šancu ani na vymoženie sumy
11.862,30 eur, ktorú jej súd priznal, nieto ešte ďalších peňažných plnení, aj keby bola v prípadnom

odvolacom konaní v merite veci úspešná. Za tejto situácie sa žalobkyni javí ako neekonomické platiť
vysoký súdny poplatok za odvolanie v merite veci. S ohľadom na vek žalobkyne, jej zdravotný stav a
finančné pomery žalobkyňa nemá záujem naďalej venovať svoj čas a energiu nekonečnému súdnemu
sporu,naktoréokolnostižalobkyňapoukázalaajvovzťahukodvolanímnapadnutýmvýrokomonáhradetrov konania žalovanému a štátu. Súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa pomeru
úspechu v spore a nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný sa v značnej miere pričinil o predlžovanie
sporu a tým aj o zvyšovanie trov konania svojim správaním vrátane podávania neopodstatnených

námietok alebo navrhovania irelevantného dokazovania (ako bolo napr. odborné vyjadrenie Ing. F. a jeho
výsluch) s cieľom oddialiť konečné rozhodnutie vo veci, žalovanému sa úspešne podarilo odročovať a
predlžovať konanie až do mája 2019. Prvým rozsudkom z 12.12.2012 súd žalobe žalobkyne vyhovel v
celom rozsahu a odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
z dôvodu potreby odstránenia rozporov medzi znaleckými posudkami a vysporiadania sa s námietkami

žalovaného. Bez toho, aby na to žalobkyňa mala akýkoľvek vplyv došlo k zmene zákonného sudcu v
spore a tým aj k zmene právneho posúdenia veci súdom a to bez zmeny dôkaznej situácie. Súd vyslovil
zmenené predbežné právne posúdenie veci až v roku 2017 (uvedené v zápisnici z 20.9.2017). Čím sa
časť dovtedy vykonaného dokazovania týkajúceho sa aj vád stavebných prác (viď uznesenie Okresného
súdu Galanta z 12.5.2010, v ktorom je uvedený rozsah dokazovania) a s tým súvisiace právne úkony
stali de facto bezpredmetné a nadbytočné. Avšak aj tieto úkony sú súčasťou náhrady trov právneho

zastúpenia, ktoré by mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť. Prieťahy v konaní, zmena zákonného sudcu a
zmena právneho posúdenia veci sudcom, t. j. okolnosti ktoré nastali bez toho, aby ich žalobkyňa zavinila,
tak boli vo vzťahu k trovám konania de facto pričítané na ťarchu žalobkyne namiesto toho, aby boli
rovnako zohľadnené obom stranám. Naviac súd pri rozhodovaní o pomere úspechu žalobkyne v spore
aj v časti sumy 12.395,41 eur, kde žalobkyňa zobrala žalobu späť a súd konanie zastavil, pričítal úspech

žalovanému, hoci k čiastočnému späťvzatiu došlo len z dôvodu zmeny ohodnotenia prác znalcom v
znaleckom posudku a žalobkyňa tak upravila svoju žalobu v zhode so zistením znalca. Žalobkyňa je
toho názoru, že túto skutočnosť nemožno posudzovať ako zavinenie zastavenia konania zo strany
žalobkyne v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP. Citovala § 255 ods. 2 CSP s tým, že toto ustanovenie
dáva súdu možnosť rozhodnúť o trovách konania dvomi spôsobmi, a to ich pomerným rozdelením alebo

nepriznaním náhrady trov konania žiadnej zo strán, pričom ďalšie podmienky nestanovuje. Žalobkyňa
je názoru, že v danom prípade mal súd zohľadniť všetky okolnosti a náhradu trov konania žalovanému
nepriznať. Citovala ust. § 257 CSP s tým, že podľa jej názoru pokiaľ by sa súd pri nepriznaní náhrady trov
konania neoprel o ust. § 255 ods. 2 CSP, mohol by použiť aj ust. § 257 CSP, pretože vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie trov

žalovanému. Poukázala na ust. § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech
len čiastočný môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej
časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od výšky znaleckého posudku alebo od úvahy súdu;
v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného
plnenia. V danom konaní rozhodnutie súdu nepochybne záviselo od výšky znaleckého posudku, čo

možno posúdiť ako dôvod osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Naviac rozsiahle aj opakované znalecké
dokazovanie vyvolané predovšetkým námietkami žalovaného a jeho spochybňovaním znalcov ako aj
neúmerne dlho trvajúce súdne konanie prispeli k tomu, že obe procesné strany mali v súvislosti so
súdnym konaním značné výdavky. Nič z toho žalobkyňa nezavinila. Napriek tomu, že mala v spore
úspech náhrada trov konania v danom spore by mohla presiahnuť sumu, ktorú jej súd v merite veci

prisúdil, čo by nezodpovedalo spravodlivému rozhodnutiu. Nepriznaním náhrady trov konania žalobkyni
sa jej nevrátia značné finančné prostriedky, ktoré do vymáhania svojho oprávneného nároku investovala,
ale nepriznaním náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov možno zabrániť ďalším výdavkom na
stranežalobkyne,ktorýmibyboladefactosankcionovanázato,žesasosvojimnárokomobrátilanasúd.
Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov štátu voči žalobkyni v rozsahu 79,14% namietala nesprávne právne

posúdenie veci. Sám súd uviedol, že platný CSP neobsahuje ustanovenia o náhrade trov štátu. Ak takéto
ustanovenia neexistujú, neexistuje ani zákonný podklad, na základe ktorého by bolo možné nárok štátu
priznať. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Zmenouprocesnéhopredpisubolizasiahnutémnohékonaniazačaté
zaúčinnostiO.s.p.,vrátanetohto,pričomnevyriešenímniektorýchotázokprizmeneprávnychpredpisov

a okamžitou aplikáciou nového CSP, prišli aj účastníci konania bez vlastného zavinenia o niektoré nároky
a procesné prostriedky, ktoré si už podľa nového procesného predpisu nemôžu uplatniť. Žalobkyňa
nevidí dôvod, aby k štátu bolo pristupované inak než k účastníkom konania a aby mu bolo možné priznať
nároky podľa zrušeného, t. j. neplatného a neúčinného predpisu, ak strany takúto možnosť nemajú.
Súd sa pri rozhodovaní o nároku štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 zrušeného O.s.p., pričom sa oprel

o ust. čl. 4 CSP. Podľa názoru žalobkyne nemožno ustanovenie čl. 4 CSP vykladať tak extenzívne,
aby umožňovalo súdu aplikovať aj zrušenú právnu normu, a to za situácie kedy bola nahradená novou
normou, ktorá je platná a účinná. Takýmto postupom, kedy by bolo možné na priznanie nároku aplikovať
nielen platné právo ale aj zrušené, a niekedy si aj protirečiace právne normy by vznikol právny chaos.O.s.p. umožňoval štátu platiť trovy znaleckého dokazovania a ak tak štát urobil, bolo to v súlade s
platnými právnymi predpismi. Pokiaľ by konanie skončilo za platnosti O.s.p., štátu by mohla byť priznaná
náhrada trov konania podľa § 148 O.s.p. Zrušením O.s.p. a zavedením účinnosti CSP (ktorý takúto

právnu úpravu neobsahuje) do prebiehajúcich konaní, štát o túto možnosť prišiel (tak ako účastníci
prebiehajúcich konaní prišli o nároky podľa O.s.p.). Pokiaľ ide o trovy dokazovania po účinnosti CSP,
tak na tieto skladala žalobkyňa preddavok, z ktorého mali byť hradené (žalovaný bol oslobodený od
platenia súdnych poplatkov a na platení znaleckého dokazovania sa nepodieľal). Po účinnosti CSP tak
štátu žiadne trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním nevznikli. Za tejto situácie žalovaná nevidí

dôvod ani zákonný podklad na priznávanie trov štátu.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril tak, že čo do výroku I. a IV. žiada rozhodnúť v zmysle jeho
odvolacieho návrhu a pokiaľ ide o výrok V., tento navrhol potvrdiť. Dôvodil, že z odvolania žalobkyne nie
je možné zistiť, v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy
konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie

od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú povinnosť) nezbavuje ju to
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. Istou výnimkou v tomto smere je ust. § 257 CSP.
Ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom
alebo sčasti priznať. Platný CSP neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo priznať trovy
konania v rozpore so zásadou úspechu vo veci. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ súd o náhrade

trov konania žalovaného, ako aj trov konania štátu rozhodol v súlade s ust. § 255 CSP podľa pomeru
úspechu vo veci, rozhodol v súlade so zákonom. Na zohľadnenie pritom nebola ani skutočnosť, že
žalovaný sa v značnej miere pričinil o predlžovanie sporu a tým aj o zvyšovanie trov konania svojim
správaním (neuvedené akým), vrátane podávania neopodstatnených námietok (neuvedené akých)
alebo navrhovania irelevantného dokazovania ako bolo napr. odborné vyjadrenie Ing. F. a jeho výsluch

(irelevantnosť posúdená žalobkyňou, nie súdom), s cieľom oddialiť konečné rozhodnutie vo veci. Pokiaľ
žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový súd rozsudkom z 12.2.2012 vyhovel žalobkyne
v celom rozsahu a toto rozhodnutie bolo rozhodnutím súdu druhého stupňa zrušené a vec vrátená
prvostupňovému súdu na nové konanie, avšak nie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ale
zdôvoduodstrániarozporovmedziznaleckýmiposudkamiavysporiadaniasasnámietkamižalovaného,

tak takéto tvrdenie nevyplýva z rozhodnutia KS v Trnave č.10Co/62/2013-937 zo dňa 27.5.2014. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdí, že „bez toho, aby nato žalobkyňa mala akýkoľvek vplyv, došlo k zmene zákonného
sudcu a tým aj k zmene právneho posúdenia súdom, a to bez zmeny dôkaznej situácie", toto tvrdenie
nie je v súlade so závermi nachádzajúcimi sa v spise, keď súd do vyslovenia predbežného právneho
posúdenia veci v roku 2017 a to 20.9.2017, dovtedy nevyslovil žiadne právne posúdenie veci, lebo

takéto vyslovenie predbežného právneho posúdenia veci mu nevyplývalo zo zákona. Predbežné právne
posúdenie veci bolo do právneho poriadku SR zavedené ust. § 181 CSP po 1.7.2016. Žalobkyňa si
nesprávnevykladázákon,keďmázato,žeust.§255ods.2CSPdávasúdumožnosťrozhodnúťotrovách
konania dvoma spôsobmi a to ich pomerným rozdelením alebo nepriznaním náhrady trov konania
žiadnej zo strán, pričom ďalšie podmienky nestanovuje. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Náhrada sa neprizná nikomu
v prípade, ak by úspech strán v spore bol rovnaký - žalobca by vysúdil polovicu a žalovaný by sa
polovici ubránil. Čiastočné procesné úspechy sa teda vzájomne do rovnakej výšky anulujú. Žalovaný má
zato, že neprichádza do úvahy ani nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ust. § 257 CSP, pretože
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, ani žiadne výnimočné okolnosti, uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľnosti a má
aj úspory. Nesprávne v súvislosti s nepriznaním náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného
zreteľa poukazuje na ust. § 142 ods.3 zrušeného O.s.p. - teraz § 255 CSP o náhrade trov konania,
keď zrušené O.s.p. upravovalo dôvody hodné osobitného zreteľa, keď súd výnimočne náhradu trov
konaniacelkomalebosčastinemuselpriznaťvust.§150OSP,tedakeďsúnaplnenévšetkypredpoklady

na priznanie náhrady trov konania, avšak z existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu
konania celkom alebo sčasti nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa však v žiadnom prípade
nemožno považovať znalecké dokazovanie vo veci.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila v podaní z 12.9.2019 tak, že z obsahu odvolania

žalobkyne je zrejmé, že nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobkyňa v neaplikovaní druhej časti
ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, prípadne ustanovenia § 257 CSP, ako aj rozhodnutia o náhrade trov štátu
podľa § 148 ods. 1 O. s. p. Žalobkyňa sa domáha rozhodnutia súdu, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania čo platný CSP umožňuje. Vo svojom odvolaní uviedla konkrétne skutočnostitýkajúce sa prejednávanej veci a postupu v nej, ktoré podľa žalobkyne sú dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa a odôvodňujú takéto rozhodnutie o trovách konania. Z rozsudku 12.12.2012, ktorým súd žalobe
v plnom rozsahu vyhovel je zrejmé, že súd vec správne posúdil odlišne než v roku 2017, pretože

pri určení hodnoty rekonštrukčných prác vykonávaných žalovaným zohľadnil aj vady diela, ktoré boli
dovtedy vykonaným dokazovaním preukázané a náklady na sanačné práce. Naproti tomu v roku 2017
súd vec právne posúdil inak, pričom uviedol, že ak objednávateľ odstúpi od zmluvy o dielo z iného
dôvodu než podľa § 642 ods. 2 O. z., nemožno mu priznať nároky z vád diela ani náhradu škody
za náklady vynaložené na opravu vád. V rozsudku z 12.12.2012 súd priznal žalobkyni náhradu trov

konania vo výške 2.843,19 eur za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia spolu
vo výške 11.411,88 eur, teda už v roku 2012 dosiahli trovy konania vynaložené jednou stranou takmer
15.000 eur. Značná časť úkonov (a s tým súvisiacich trov právneho zastúpenia) sa pritom týkala spornej
otázky ohľadne vád diela, pričom tieto úkony sa po predbežnom právnom posúdení veci súdom v
roku 2017 stali de facto bezpredmetné (súd ich pri rozhodovaní nebral do úvahy), a keby súd vyslovil
rovnaké predbežné právne posúdenie veci na začiatku konania, je pravdepodobné, že by sa mnohé

z nich vôbec neuskutočnili. Pritom nemožno povedať, že na dokazovaní vád diela mala záujem len
žalobkyňa, ale uvedené považoval za potrebné dokazovať aj súd (uznesenie o ustanovení znalca z
12.5.2010) a výsledky dokazovania boli podkladom prvého rozsudku súdu z 12.12.2012. Súd uviedol v
ostatnom rozsudku, že sporná medzi stranami bola len otázka hodnoty rekonštrukčných prác, ktoré sa
mali po odstúpení zmluvy vysporiadať. V tejto súvislosti sa žalobkyni javí 13 rokov trvajúce konanie a

množstvo vykonaných úkonov a vzniknutých trov neprimerané, neekonomické a neúčelné. Je názoru,
že tento stav nezavinila žalobkyňa a nemal by byť vo vzťahu k trovám konania pričítaný len na ťarchu
žalobkyne, ale zohľadnený u oboch strán. Poukázala na to, že žalobkyňa okrem svojich trov, ktoré
vynaložila na súdne poplatky a právne zastúpenie, znášala aj celú ťarchu znaleckého dokazovania a
jeho neustáleho dopĺňania, a to aj v prípade, ak ho navrhol žalovaný, lebo žalovaný bol oslobodený od

súdnych poplatkov. Trvala na tom, že žalovaný sa v značnej miere pričinil o predlžovanie sporu a tým
aj o zvyšovanie trov konania svojim postupom v konaní, podávaním neopodstatnených námietok (napr.
namietanie zákonnosti posudku č. 33/2018); podávaním opakovaných vyjadrení, v ktorých uvádzal
rovnaké skutočnosti a argumenty, aké už boli uvedené v jeho predchádzajúcich písomných alebo
ústnych vyjadreniach; opakovaným navrhovaním ďalšieho dokazovania, ak sa mu nepáčili výsledky

predchádzajúceho; navrhovaním irelevantného dokazovania (napr. vplyv inflácie, odborné vyjadrenie
Ing. F. a jeho výsluch) s cieľom predlžovať konanie a oddialiť konečné rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide
o odborné stanovisko Ing. F., tento dôkaz považuje za irelevantný nielen žalobkyňa, ale aj súd, ako
to uviedol v rozsudku. Naproti tomu, predložením tohto nového dôkazu žalovaný dosiahol oddialenie
vynesenia rozsudku takmer o pol roka a navýšenie úkonov a trov v konaní. Svoje vyjadrenia a nové

návrhy na dokazovanie žalovaný často predkladal až na pojednávaní alebo tesne pred ním, takže súd
ani protistrana nemali možnosť vopred sa s nimi oboznámiť a pripraviť sa, čo si vyžiadalo odročenie
pojednávania. Nové znalecké dokazovanie ďalším znalcom (ktoré súd zamietol) žalovaný navrhol až
na poslednom pojednávaní pred vynesením rozsudku. Súd rozhodol o trovách konania formalisticky
číselným vyjadrením podľa pomeru úspechu v spore, pričom podľa názoru žalobkyne mal brať do úvahy

aj ďalšie okolnosti ako správanie žalovaného vo vzťahu k dĺžke trvania konania a vzniku trov, ako aj
prieťahy v konaní, zmena zákonného sudcu a zmena právneho posúdenia veci, teda okolnosti, na
ktoré nemala vplyv žiadna zo strán sporu. Za tejto situácie sa žalobkyni javí spravodlivé, aby každý
z účastníkov znášal svoje trovy sám a súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila v podaní z 11.9.2019 tak, že navrhla, aby odvolací
súd zamietol jeho odvolanie ako nedôvodné a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.
Uviedla, že hodnotenie dôkazov žalovaným v odvolaní považuje za neobjektívne, tendenčné a účelové.
Žalovaný na jednej strane tvrdí, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, na druhej strane

tvrdí, že je jednoznačne preukázané, že žalovaný vykonal práce podľa znaleckého posudku č. 028/2011
doc. Ing. Pavla Martona, Csc. za účasti prizvaného znalca Ing. Petra Skákalu v znení stanoviska
znalca z 29.9.2012 a 30.11.2012 - krycí list rozpočtu cena s DPH 70.187,02 eur, resp. 71.723,14
eur, za sumu vyššiu ako bolo žalobkyňou poskytnuté plnenie žalovanému vo výške 66.378,84 eur.
Svoje tvrdenie o jednoznačnom preukázaní vyššej hodnoty vykonaných prác pritom opiera o dve

rozdielne sumy, pričom pôvodný posudok č. 028/2011 stanovil hodnotu prác na sumu 63.263,13 eur
s DPH. Doplnok k tomuto posudku č. 33/2018 vypracovaný rovnakým znalcom doc. Ing. Martonom,
Csc., ktorý je konečným vyjadrením znalca k hodnote vykonaných prác, stanovil celkovú hodnotu
vykonaných prác v cenovej úrovni k roku 2004 na sumu 55.114,40 eur s DPH. Tento doplnok žalovanýnapáda ako nezákonný a rovnako napáda aj znalecký posudok iného znalca Ing. Sovu č. 19/2005
zo dňa 9.5.2005, ktorý stanovil hodnotu vykonaných prác na sumu 48.772,59 eur s DPH. Samotná
skutočnosť, že žalovaný podal 29.10.2017 voči žalobkyni žalobu o zaplatenie 650.723,21 Sk (pričom

konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku), nie je dôkazom, že ním vykonané práce
mali takúto hodnotu. Podanie takejto žaloby považuje za obranu žalovaného voči žalobe žalobkyne z
25.9.2006, pričom mohlo žalovanému slúžiť aj na vyvinutie tlaku na žalobkyňu, aby svoju žalobu vzala
späť. Žalovaný účelovo považuje za správne tie výpočty hodnoty vykonaných prác, ktoré prevyšujú
žalobkyňou poskytnutú zálohu, pričom tie, ktoré ohodnocujú vykonané práce sumou nižšou než bola

zaplatená záloha, považuje za nesprávne, aby dosiahol ten výsledok, že mu súdom nebude uložená
žiadna povinnosť zaplatiť žalobkyni. Pritom aj tie ocenenia, o ktoré sa žalovaný opiera, a ktoré podľa
neho jednoznačne preukazujú vyššiu hodnotu vykonaných prác než bola poskytnutá záloha, počas
konania namietal, pretože podľa jeho vyjadrenia v odvolaní „ešte stále neboli ocenené všetky práce
vykonané žalovaným pre žalobkyňu, ktoré vyúčtoval vo výške 2.448.840 Sk (81.2860 eur). Súd pritom
v rozsudku konštatoval, že (vzhľadom na platné odstúpenie od zmluvy podľa § 642 ods. 1 O. z.) „pre

rozhodnutie súdu sú v tomto konaní podstatné práve reálne vykonané rekonštrukčné práce, nakoľko
zhotoviteľ má právo len na zaplatenie týchto prác (ak ich výsledok nemôže použiť inak). Faktúry
vystavené žalovaným a jeho ponukový rozpočet v tejto súvislosti nemajú žiadny význam". Žalobkyňa
nesúhlasila s tým, že by neuniesla dôkazné bremeno. Pred podaním žaloby si objednala znalecký
posudok u znalca Ing. Sovu, ktorý ho vyhotovil 9.5.2005 pod č. 19/2005 a určil hodnotu vykonaných

prác na sumu 48.772,59 eur s DPH. Súd mal za to, že pokiaľ žalobkyňa chcela uplatniť svoj nárok bolo
potrebné, aby najprv zistila hodnotu prác vykonaných žalovaným a či tento presahuje alebo nepresahuje
poskytnutú zálohu a preto žalobkyni priznal aj náklady vynaložené na tento posudok. Z uvedeného
posudku vychádzal súd prvej inštancie pri vydaní prvého rozsudku z 12.12.2012, v ktorom žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Znalec Ing. Sova aj pri svojom výsluchu 18.4.2018 zotrval na svojom posudku

a na svojich záveroch nič nezmenil. Vzhľadom na to, že žalovaný namietol posudok č. 19/2005 súd
nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca doc. Ing. Pavla Martona, Csc., ktorý za spolupráce s
prizvaným znalcom Ing. Skákalom ako konzultantom na ocenenie stavebných prác, vyhotovil znalecký
posudok č. 028/2011, kde stanovil hodnotu vykonaných prác na sumu 63.263,13 eur s DPH. Vyjadrenia
č. 1 a 2 zohľadňovali námietky žalovaného ohľadne rozsahu vykonaných prác. Po zrušení prvého

rozsudku súdu prvej inštancie bolo potrebné odstrániť rozpory medzi znaleckými posudkami. Po
nariadení kontrolného znaleckého dokazovania žalovaný vzniesol námietku zaujatosti proti ustanoveniu
znaleckej organizácie FINDEX s. r. o., následne žalobkyňa odmietla uhradiť ďalší vysoký preddavok
na znalecké dokazovanie, s ohľadom na jej doterajšie výdavky na znalecké posudky a jej aktuálnu
finančnú situáciu. Žalobkyňa navrhla opätovný výsluch znalca Ing. Sovu a Ing. Martona za účelom

vysvetlenia rozporov medzi znaleckými posudkami, z ich výsluchu na pojednávaní 18.4.2018 vyplynulo,
že rozdiely vznikli predovšetkým z dôvodu časového odstupu pri spracúvaní oboch posudkov. Znalec
Ing. Sova vypracoval znalecký posudok v roku 2005, teda v čase keď ešte dielo nebolo dokončené a
bolo v tom stave, v akom ho zhotoviteľ odovzdal a znalec vychádzal predovšetkým z obhliadky objektu
a dokladov, ktoré mal k dispozícii; znalec doc. Ing. Marton, Csc. spracoval posudok v roku 2012, a

keďže stavba bola už dokončená iným zhotoviteľom, vychádzal predovšetkým z výmer ponukového
rozpočtu. Z vyhodnotenia nákladov na rekonštrukciu rekreačného objektu, ktoré predložila žalobkyňa,
v ktorom boli porovnané ceny rekonštrukčných prác podľa oboch znaleckých posudkov, pričom ceny
prác uvedených v znaleckom posudku Ing. Martona č. 028/2011 boli ešte prepočítané podľa rovnakého
indexu (3.Q.2004) ako náklady podľa znaleckého posudku Ing. Sovu č. 19/2005, vyplynulo, že rozdiel

v určenej hodnote rekonštrukčných stavebných prác medzi oboma posudkami (pri použití rovnakých
jednotkových cien) je cca 3 %, teda medzi oboma posudkami nie je zásadný rozdiel. Z uvedeného
porovnania tiež vyplynulo, že v znaleckom posudku znalca Ing. Martona boli použité na ocenenie
jednotlivých prác iné ceny, a to v cenovej úrovni roku 2012 namiesto cien v cenovej úrovni roku 2004,
kedy boli práce vykonané, čo spôsobilo, že v znaleckom posudku č. 028/2011 boli práce ocenené vyššou

sumou. Žalobkyňa preto závery znaleckého posudku č. 028/2011 namietala, nakoľko oceňovanie prác
vykonaných v roku 2004 cenami platnými v roku 2012 (ktoré boli vyššie), považovala za neodôvodnené.
Žalovaný navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie vypracovaním doplnku k znaleckému posudku
doc. Ing. Martona č. 028/2011. Znalec mal určiť hodnotu vykonaných rekonštrukčných prác podľa
zmluvy o dielo pri zohľadnení všetkého, čo doposiaľ vyšlo najavo. Znaleckým posudkom č. 33/2018 z

31.7.2018, ktorý bol vypracovaný ako doplnok k znaleckému posudku č. 028/2011 znalec určil hodnotu
vykonaných rekonštrukčných prác na sumu 55.114,40 eur. Znalec v posudku uviedol, že rozpočtové
náklady mali byť stiahnuté k obdobiu druhý polrok 2004, avšak v pôvodnom posudku č. 028/2011
pri oceňovaní rekonštrukčných prác použil prizvaný konzultant Ing. X. rozpočtové náklady v cenovejúrovni II. polrok 2012 bez ich redukcie príslušným koeficientom cenovej úrovne k II. polroku 2004.
Z tohto dôvodu znalec požiadal Ing. Sovu o vypracovanie rozpočtových nákladov rekonštrukčných
prác v cenovej úrovni II. polrok 2004 v rozsahu prác uvedených v posudku 028/2011 a ustanovených

znalcom vo vyjadrení č. 1 a 2 k vyjadreniu žalovaného k znaleckému posudku č. 028/2011. Žalovaný
tento posudok namietal, podľa názoru žalobkyne preto, lebo výsledok nezodpovedal jeho očakávaniam
a predstavám. V odvolaní sa žalovaný zaoberá námietkami proti znaleckému posudku č. 33/2018,
ide o opakovanie rovnakých námietok, ktoré žalovaný uvádzal už na pojednávaní a s ktorými sa súd
podrobne vysporiadal na strane 33 a 34 rozsudku. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že znalecký

posudok č. 33/2018 je nepoužiteľný, pretože ho vypracoval znalec doc. Ing. Marton, Csc., sám bez
prizvania konzultanta, pričom tento znalec nedisponuje oprávnením na odvetvie hodnoty stavebných
prác. Znalec na strane 3 znaleckého posudku č. 33/2018 výslovne uvádza, že „požiadal Ing. Sovu o
vypracovanie rozpočtových nákladov rekonštrukčných prác v cenovej úrovni II. polrok 2004 v rozsahu
prác uvedených v posudku 028/2011 a ustálených znalcom vo vyjadrení č. 1 a č. 2 k vyjadreniu
žalovaného ku znaleckému posudku č. 028/2011", čo skonštatoval aj súd na strane 33 rozsudku. Toto

potvrdil aj Ing. Sova na pojednávaní 9.1.2019, kde popísal, akým spôsobom ako konzultant oceňoval
hodnotu stavebných prác podľa zadania znalca Ing. Martona. Znalec má právo prizvať si konzultanta
podľa vlastného uváženia a výberu a nie je vecou strán sporu, s kým má znalec spolupracovať. Ing.
Sova disponuje potrebným oprávnením na oceňovanie hodnoty stavebných prác, ako skonštatoval aj
súd na strane 34 rozsudku, znalecký posudok č. 33/2018 vyhovuje zákonným kritériám, znalec na

otázku aká je hodnota rekonštrukčných prác odpovedal v dostatočnom rozsahu, svoje odborné závery
si obhájil a skutočnosť, že na opätovné námietky žalovaného znalec nereagoval ich akceptovaním,
neznamená, že súd by na tento znalecký posudok nemal prihliadať. Podľa súdu úlohou znalca nebolo
prevziať bez ďalšieho rozpočet vo vyjadrení č. 1 a 2 k znaleckému posudku, ale opätovne sa komplexne
zaoberať hodnotou rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným, čo aj urobil. Súd tiež konštatoval, že

pokiaľznalecIng.Martonvovýsledkuzredukoval,prípadneneuznalniektoréprácevykonanéžalovaným
(3 položky v hodnote 15.934,21 Sk, t. j. 528,92 eur), je to v jeho odbornej kompetencii a tak mal aj
zadanúúlohu.Knámietkamžalovanéhoohľadnecienpoužitýchnaohodnocovanieprácaopakovanému
odvolávaniu sa na zmluvné ceny v ponukovom rozpočte a faktúrach súd v rozsudku uviedol, že nakoľko
odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, na ocenenie prác a materiálov nemožno

použiť zmluvne dohodnuté ceny, ale ceny obvyklé v čase ich vykonania resp. dodávky. Za irelevantné
preto považoval súd aj odborné stanovisko znalca Ing. Polášeka predložené žalovaným, v rámci ktorého
boli stavebné práce a materiály neodôvodnene indexované k roku 2018. S poukazom na vykonané
znalecké dokazovanie podľa názoru žalobkyne nemožno konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremenoakouviedolsúd,zmluvaodieloaajdodatok,uzatvorenémedzisporovýmistranami,boliplatné,

rovnakoajodstúpeniežalobkyneodzmluvy.Medzistranaminebolaspornáaniskutočnosť,žežalobkyňa
zaplatila žalovanému zálohu 66.387,84 eur, čo bolo v konaní aj preukázané. Sporná bola hodnota
rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným, ktorá sa určovala znaleckým dokazovaním. Žalobkyňa
predložila znalecký posudok č. 19/2005 z 9.5.2005 vyhotovený znalcom Ing. Sovom, ktorý určil hodnotu
vykonaných prác na sumu 48.772,59 eur s DPH. Súdom ustanovený znalec doc. Ing. Pavol Marton,

Csc. v znaleckom posudku č. 33/2018 z 31.7.2018 vypracovanom ako doplnok k znaleckému posudku
č. 028/2011, určil hodnotu vykonaných rekonštrukčných prác na sumu 55.114,40 eur. Súd považoval
toto dokazovanie za dostačujúce na preukázanie hodnoty vykonaných prác, rovnako ako žalobkyňa.
Skutočnosť, že žalobkyňa odmietla uhradiť ďalšie, podľa nej zbytočné znalecké dokazovania, ako aj
skutočnosť, že súd zamietol návrhy žalovaného na ďalšie znalecké dokazovanie, neznamená sama o

sebe, že súd neúplne zistil skutkový stav. Žalobkyňa sa tiež nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa podľa jej názoru
v rozsudku dostatočne vysporiadal aj s námietkami a tvrdeniami žalovaného. Poukázala tiež na to, že
všetky náklady na znalecké dokazovanie hradila žalobkyňa, keďže žalovaný požiadal o oslobodenie
od súdnych poplatkov. Od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby po doposiaľ vynaložených

nákladoch na znalecké dokazovanie platila ďalšie znalecké dokazovanie, resp. kontrolné znalecké
dokazovanie len z dôvodu, že žalovaný má proti výsledku doterajšieho dokazovania námietky. Súdne
konanie trvá od roku 2006, teda viac ako trinásť rokov, žalovaný mal podľa názoru žalobkyne dostatok
času a možností navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Taktiež si mohol nechať vyhotoviť na vlastné
náklady znalecký posudok, najmä ak nebol spokojný so žiadnym z predložených znaleckých posudkov.

Jeho návrh na ustanovenie ďalšieho znalca je podľa názoru žalobkyne len snahou o predlžovanie už aj
tak dlho trvajúceho súdneho konania a odďaľovanie rozhodnutia, o čom svedčí aj žalovaným predložené
odborné vyjadrenie Ing. F., ktoré súd vyhodnotil ako irelevantné, ale žalovanému sa (vzhľadom na
nutnosť sa ním zaoberať a vyjadrovať sa k nemu) tým podarilo predĺžiť konanie a oddialiť vyhlásenierozsudku. Stotožnila sa s názorom súdu, ktorý zamietol ďalšie dokazovanie ako nehospodárne a
neúčelné a samotnú skutočnosť, že žalovanému sa nepáčia závery znaleckého dokazovania a želal by
si iný výsledok, nepovažuje žalobkyňa za dôvod, aby bolo nariadené ďalšie dokazovanie.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní z 31.10.2019 vyjadril
tak, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení a prednesov a taktiež
dôvodov svojho odvolania, ktoré podal proti rozsudku, v ktorom namietal, že znalecký posudok súdom
ustanoveného znalca Doc. Ing. Pavla Martona CSc. č. 33/2018 z 31.7.2018 vypracovaný ako doplnok k

znaleckému posudku č.28/2011, ktorý vypracoval sám, bez konzultanta disponujúceho oprávnením na
oceňovanie hodnoty stavebných prác, ktorým Doc. Ing. Pavol Marton CSc. nedisponuje, je znaleckým
posudkom ničotným a nie je možné z neho vychádzať. Taktiež namietal, že znalec svojvoľne zasiahol do
rozsahu vykonaných prác žalovaným, pričom doplnkom k znaleckému posudku mal odpovedať na jedinú
otázku, aká je hodnota rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným na nehnuteľnosti podľa Zmluvy
o dielo 9/2004 z 29.6.2004 v znení dodatku, preto jediným relevantným posudkom v tomto konaní je

posudok č. 28/2011 v spojení s vyjadreniami č.1 a 2 vo výške 71.723,14 eur s DPH (pričom ani táto suma
nezodpovedá cene skutočne vykonaných prác žalovaným vo výške 81.286,60 eur). Znalecký posudok
znalca Ing. Sovu predložený žalobkyňou nevychádza zo žiadnych relevantných podkladov, pretože
oceňoval len práce uvedené žalobkyňou, ktorú skutočnosť žalovaný namietal, preto súd ustanovil
súdneho znalca Doc. Ing. Pavla Martona CSc.. Keďže k odstráneniu rozporov medzi znaleckými

posudkami nedošlo, lebo žalobkyňa odmietla uhradiť preddavok na znalecké dokazovanie a dodatok k
znaleckému posudku č. 33/2018 k znaleckému posudku č.28/2011 znalca Doc. Ing. Pavla Martona CSc.
z vyššie uvedených dôvodov je nepoužiteľný, nebol vypracovaný znalcom na to oprávneným a súd návrh
žalovaného na ďalšie dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom na ocenenie prác vykonaných
žalovaným na základe odmietavého stanoviska žalobkyne zamietol, má žalovaný za to, že žalobkyňa

neuniesla dôkazné bremeno.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O.s.p."),

keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ až h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci
samej treba navzdory námietkam žalovaného považovať za vecne správny a potvrdiť ho, naopak v časti

o náhrade trov konania strán a štátu je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (nejde o rozhodnutie vo veci samej, v predchádzajúcom odvolacom konaní
sa súd otázkou vecnej správnosti výroku o trovách konania nezaoberal, výrok o trovách konania bol
zrušený iba ako výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej).
Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou

súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo vyhovujúcej časti veci samej
(tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov
predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne
postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP),
odvolacísúdvšakajvtejtokonkrétnejvecimusíučiniťzadosťtiežpovinnostivyporiadaťsaspodstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad
rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:9. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 1.602.832,60 Sk (53.204,30 eur) ako rozdielu
medzi ňou zaplatenou sumou žalovanému 2.000.000 Sk (66.387,84 eur) a nárokom žalovaného na
úhradu zhotovených stavebných prác (po zohľadnení nákladov na odstránenie vád stavebných prác

žalobkyňou) v sume 397.167,40 Sk (13.183,54 eur); spolu s nákladmi nevyhnutnými na preukázanie
jej oprávneného nároku voči žalovanému spolu v sume 110.240 Sk (3.659,30 eur), teda spolu v sume
1.713.072,60 Sk (56.863,59 eur).
Prvým rozsudkom v predmetnom spore (z 12.12.2012 č. k. 8C/285/2006-888) súd prvej inštancie
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 56.863,59 eur, trovy konania vo výške 2.843,19 eur za

zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.307,63 eur na účet advokátky JUDr.
Laury Bíróovej, vedený vo Q. a. s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a vo výške 10.104,25 eur a na účet
advokáta JUDr. Jozefa Holiča, vedený v X. X. a. s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto prvému rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na
jeho zmenu zamietnutím žaloby v celom rozsahu, odvolanie podala aj žalovaná iba v časti o trovách
konania s návrhom na jeho zmenu priznaním žalobkyni trov konania v celkovej výške 3.631,67 eur.

Odvolací súd uznesením Krajského súdu v Trnave z 27.5.2014 č. k. 10Co/62/2013-937 napadnutý /prvý/
rozsudoksúduprvéhostupňazrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie,atoprepostupsúduprvéhostupňa
odnímajúci účastníkom konania reálnu možnosť konať pred súdom a tiež z dôvodu nedostatočného
(neúplného) právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. Vytkol odôvodneniu rozsudku súdu
prvého stupňa len mechanicky preberajúcu argumentáciu jednej strany sporu, neposkytnutie žiadnych

konkrétnych vlastných záverov či úvah súdu v predmetnej veci, čo bolo dôvodom, pre ktorý odvolací
súd nemal možnosť sa ani vyjadriť k prípadnej správnosti súdom prvého stupňa zvoleného spôsobu
rozhodnutia, pretože by tu v skutočnosti musel všetky otázky, majúce sa najskôr zodpovedať v konaní
pred súdom prvého stupňa, zodpovedať sám a prakticky tým suplovať všetku činnosť súdu prvého
stupňa. Ďalej vytkol súdu prvého stupňa, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku ani u jedného

zo znaleckých posudkov nevyplýva, či sa súd zaoberal otázkou, či posudok vychádza zo zistených
skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Keďže súd
mal pri rozhodovaní k dispozícii niekoľko znaleckých posudkov i s rozdielnymi závermi o tých istých
otázkach, bolo potrebné ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad
svojho rozhodnutia, a z akých dôvodov nevychádza resp. vychádza i zo záverov ostatných, čo však

súd prvého stupňa nevykonal, znaleckými posudkami (a najmä znaleckým posudkom podaným súdom
ustanoveným znalcom) sa zoberal minimálne a viac sa sústredil na výsluchy znalcov, a i to iba pri
rekapitulácii dôkazov, nie pri ich hodnotení, odmietnutie návrhov na doplnenie dokazovania zo strany
žalovaného bolo súdom prvého stupňa prakticky neodôvodnené. Tiež mu vytkol, že z odôvodnenia
rozsudku vôbec nie je zrejmé ako súd vec právne posúdil, či považoval nárok žalobkyne za nárok

uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia, náhrady škody alebo za nárok zo zmluvy o dielo, či boli
zmluva a jej dodatok platne uzatvorené, či prišlo k platnému odstúpeniu od zmluvy žalobkyňou, pričom
sa vôbec nezaoberal listom žalovaného z 22.12.2004, ktorým žalovaný na odstúpenie žalobkyňou od
zmluvy reagoval nesúhlasne. Vytkol súdu prvého stupňa aj chyby a zrejmé nesprávnosti vo výpočtoch.
Napokon uviedol, že spôsob naloženia s odvolaním žalobkyne (smerujúcim iba voči výroku o náhrade

trov konania) bol logicky závislý na tom, že nemohlo obstáť rozhodnutie vo veci samej, napadnuté
žalovaným.
Žalobkyňa vo svojom podaní z 21.9.2018, doručenom súdu 24.9.2018, zobrala žalobu čiastočne späť, a
to v časti o zaplatenie sumy 12.395,41 eur, pričom žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby v
tejto časti. Žalobkyňa súčasne zmenila - rozšírila žalobu o úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

44.468,18 eur od 3.11.2004 do zaplatenia, pričom súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 7.11.2018.
Súd prvej inštancie, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie, náležite
zhodnotil výsledky celého konania a vo veci rozhodol v poradí druhým (tento raz napadnutým)
rozsudkom spôsobom a z dôvodov uvedených v 1. bode odôvodnenia tohto rozsudku odvolacieho súdu.

Vo vyhovujúcej časti veci samej uzavrel, že strany sporu uzatvorili dňa 29.6.2004 zmluvu o dielo č.
09/2004, predmetom ktorej bola „Rekonštrukcia rekreačného objektu Modra-Harmónia", postaveného
na parc. č. 5097 v kat. úz. P. - M.. Predmetná zmluva bola zmenená Dodatkom č. l k zmluve o dielo zo
dňa 1.7.2004 v časti ceny diela a platobných podmienok. Bolo preukázané a medzi stranami ani sporné
nebolo, že žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu vo výške 66.387,84 eur (2.000.000 Sk). Žalobkyňa

ako objednávateľ listom z 2.11.2004 odstúpila od zmluvy o dielo č. 09/2004 podľa ust. § 642 ods. 1
O.z. a čl. VI bod 1 písm. a/ zmluvy o dielo, t. j. bez uvedenia dôvodu. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o
dielo, ako i jej Dodatok, súd prvej inštancie bol toho názoru, že boli platne uzatvorené, resp. nezistil
žiadnu skutočnosť, ktorá by robila zmluvu o dielo neplatnou. Ostatne žiadna zo strán ani opak netvrdila.Rovnako tak súd vyhodnotil odstúpenie žalobkyne (ako objednávateľky) od zmluvy zo dňa 2.11.2004
ako platné, a to jednak z dôvodu, že je to zákonné právo objednávateľa v zmysle § 642 ods. 1 O.z.
a navyše v takomto znení bolo to právo objednávateľa aj výslovne zakotvené v čl. VI. bod 1 písm.

a/ zmluvy o dielo č. 09/2004 z 29.6.2004. Následkom takéhoto odstúpenia je len povinnosť zaplatiť
zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na už vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže použiť inak ich výsledok,
a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Pre rozhodnutie súdu boli podstatné práve reálne vykonané
rekonštrukčné práce, nakoľko zhotoviteľ má právo len na zaplatenie týchto prác (ak ich výsledok nemôže
použiť inak). Objednávateľ má na druhej strane právo na vrátenie poskytnutej zálohy. Výška poskytnutej

zálohy žalobkyňou žalovanému vo výške 66.387,84 eur bola v konaní nesporná a preukázaná. Spornou
bola hodnota rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným. Znalec doc. Marton mal preto súdom v
konaní stanovenú jasnú úlohu - určiť hodnotu rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným podľa
zmluvy o dielo (tzn. zohľadniť všetko, čo doposiaľ v konaní vyšlo najavo), keďže táto skutočnosť bola
medzi stranami stále sporná. Hodnota rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným podľa zmluvy o
dielo bola znalcom určená znaleckým posudkom č. 033/2018 z 31.7.2018, ktorý bol vypracovaný ako

doplnok k jeho znaleckému posudku č. 28/2011. Znalec doc. Ing. Pavol Marton CSc. uviedol, že hodnota
rekonštrukčných prác s DPH podľa Zmluvy o dielo č. 9/2004 v znení dodatku je 55.114,40 eur. Súd
považoval Znalecký posudok (ďalej aj „ZP")- doplnok č. 33/2018 znaleckého posudku č. 28/2011 za
zákonný a postačujúci. Súd prvej inštancie považoval za preukázanú hodnotu rekonštrukčných prác
vykonaných žalovaným v sume 55.114,40 eur a keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu vo výške

66.387,84 eur, rozdiel, ktorý je žalovaný povinný vrátiť žalobkyni predstavuje sumu 11.273,44 eur.
Zároveňpriznalžalobkyniajnákladysúvisiacesuplatnenímpohľadávkyvovýške588,86eurzaznalecký
posudok Ing. Sovu č. 19/2005 (pokiaľ žalobkyňa chcela uplatniť svoj nárok, bolo potrebné, aby najprv
zistila hodnotu prác vykonaných žalovaným a či tento presahuje alebo nepresahuje poskytnutú zálohu).
Celková suma, ktorú je žalovaný povinný žalobkyni zaplatiť, tak predstavuje 11.862,30 eur.

Voči tomuto druhému rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie obe strany, žalobkyňa v časti
náhrady trov konania strán a štátu a žalovaný vo vyhovujúcej časti veci samej a v časti náhrady trov
konania strán.

10. Žalovaný v II. bode jeho odvolania uviedol len všeobecné odvolacie dôvody bez bližšej špecifikácie

konkrétnych okolností prípadu. V III. bode odvolania dôvodil, že v danom prípade je jednoznačne
preukázané, že žalovaný vykonal práce podľa znaleckého posudku č. 028/2011 znalca Doc. Ing. Pavla
Martona CSc. za účasti prizvaného znalca Ing. Petra Skákalu - znalca z odvetvia odhad hodnoty
stavebných prác (ktorým oprávnením Doc. Ing. Pavol Marton CSc. nedisponuje.), v znení stanoviska
znalca z 29.9.2012 a 30.11.2012, taktiež za účasti znalca Ing. Petra Skákalu - krycí list rozpočtu cena

s DPH 70.187,02 eur resp.71.723,14 eur, za vyššiu sumu ako bolo žalobkyňou poskytnuté plnenie
žalovanému do času odstúpenia od Zmluvy o dielo vo výške 66.387,84 eur (2.000.000 Sk) a tak nároku
žalobkyne nemohlo byť vyhovené ani čiastočne (11.862,30 eur). Podľa jeho názoru znalecký posudok
č. 033/2018 z 31.7.2018, ktorý znalec Doc. Ing. Marton CSc. vypracoval ako doplnok k znaleckému
posudku č. 028/2011 a určil, že hodnota rekonštrukčných prác s DPH podľa Zmluvy o dielo č.9/2004 v

znení Dodatku je 55.114,40 eur, ku ktorému spracovaniu si mal prizvať znalca Ing. Sovu (konzultanta),
o čom v samotnom znaleckom posudku č. 033/2018 nie je zmienka, je pre konanie nepoužiteľný, lebo
ho vypracoval sám znalec Doc. Ing. Pavol Marton CSc., ktorý nedisponuje oprávnením na odvetvie
hodnoty stavebných prác na rozdiel od znaleckého posudku č.028/2011 v znení vyjadrenia znalca č.1 a
2 z 29.9.2012 a 30.11.2012, ktorý vypracoval čo do hodnoty stavebných prác prizvaný znalec Ing. Peter

Skákala. Skutočnosť, že v znaleckom posudku Ing. Sova nevystupoval ako prizvaný znalec potvrdzuje
Doc. Ing. Marton vo svojom vyjadrení k námietkam žalovaného z 24.10.2018, v ktorom vyjadrení
obhajuje znalec svojvoľný zásah do rozsahu vykonaných prác (vynechanie venca, tesárskych prác a
základov), pričom mal ohodnotiť všetky práce žalovaným vykonané. Žalovaný sa nestotožnil s názorom
súdu, že znalecký posudok Doc. Ing. Martona CSc. č. 033/2018 vyhovuje kritériám na znalecký posudok,

lebosaopätovne,komplexnezaoberáhodnotourekonštrukčnýchprácvykonanýchžalovaným,žalovaný
tento názor považuje za nesprávny, keď aj Ministerstvo spravodlivosti SR v liste č.39086/2019/153
z 22.5.2012, potvrdilo, že znalec Ing. Pavol Marton CSc. nebol príslušný na zostavovanie rozpočtov
realizovaných prác, pretože nie je zapísaný v odvetví Odhad hodnoty stavebných prác.
Súdprvejinštanciev36.bodeodôvodnenianapadnutéhorozsudkuo.i.uviedol,žeznalecDoc.Ing.Pavol

Marton CSc. v znaleckom posudku č. 033/2018 z 31.7.2018, vypracovanom ako doplnok k znaleckému
posudku č. 28/2011, uviedol, že po kritike rozpočtových nákladov rekonštrukčných prác spracovaných
Ing. Skákalom dňa 30.11.2012 znalec dospel k názoru, že rozpočtové náklady mali byť vztiahnuté k
obdobiu 2. polrok 2004, teda k dátumu uzavretia zmluvy o dielo č. 9/2004 zo dňa 29.6.2004 v znenídodatku. Ing. Skákala pri oceňovaní rekonštrukčných prác použil rozpočtové náklady v cenovej úrovni II.
polrok 2012 bez ich redukcie príslušným koeficientom cenovej úrovne k II. polroku 2004. Z tohto dôvodu
znalec požiadal Ing. Sovu o vypracovanie rozpočtových nákladov rekonštrukčných prác v cenovej úrovni

II. polrok 2004 v rozsahu prác uvedených v posudku 028/2011 a ustálených znalcom vo vyjadrení
č. 1 a č. 2 k vyjadreniu odporcu ku znaleckému posudku č. 028/2011. V 42. bode odôvodnenia súd
uviedol, že svedok Ing. Ondrej Sova, ktorý pre žalobkyňu spracoval znalecký posudok v roku 2005, na
pojednávaní dňa 9.1.2019 uviedol, že spolupracoval na vypracovaní ZP č. 33/2018 s doc. Martonom,
ktorý ho oslovil ako konzultanta z hľadiska ocenenia hodnoty stavebných prác, v ktorom odvetví je

menovaný za znalca, dostal zadanie, aby určil hodnotu zrealizovaných stavebných prác k obdobiu ich
realizácietzn.2004.Knámietkežalovaného,žedoc.MartonneboloprávnenýpodaťZP33/2018,pretože
nie je zapísaným znalcom v potrebnom odbore, uviedol, že znalec môže vypracovať znalecký posudok
v odbore a odvetví, v ktorom je menovaný, znalec si môže prizvať konzultanta, ale ten konzultant musí
byť menovaný v danom odvetví. Napokon v 62. bode odôvodnenia súd prvej inštancie dôvodil, že sám
žalovaný na pojednávaní 18.4.2018 navrhol ustanovenie znalca doc. Martona za účelom vypracovania

doplnku k znaleckému posudku, avšak po jeho vypracovaní mal zásadné námietky voči tomu, že k
spracovaniu ZP si prizval znalca Ing. Sovu, ktorého pokladal za zaujatého z dôvodu, že pre žalobkyňu
pred podaním žaloby vypracoval znalecký posudok, ak by si doc. Marton prizval znalca Ing. Skákalu,
k tomuto by žalovaný výhrady nemal, pre súd vyznievajú tieto tvrdenia žalovaného nepochopiteľne,
ako to sám žalovaný uviedol, očakával, že doc. Marton si pri vypracovaní znaleckého posudku priberie

Ing. Skákalu, avšak v čase, keď mal byť znaleckou organizáciou, v ktorej Ing. Skákala pôsobí, na
základe uznesenia súdu vypracovaný kontrolný znalecký posudok, namietal jeho zaujatosť. Vo vzťahu k
námietkamžalovanéhoohľadomprizvaniakonzultantaIng.X.súdprvejinštancieuviedol,žedoc.Marton
v znaleckom posudku č. 033/2018 jasne uviedol, že požiadal Ing. Sovu o vypracovanie rozpočtových
nákladov rekonštrukčných prác v cenovej úrovni II. polrok 2004 v rozsahu prác uvedených v posudku

028/2011 a ustálených znalcom vo vyjadrení č. 1 a č. 2 k vyjadreniu odporcu ku znaleckému posudku č.
028/2011 a aj z akého dôvodu, teda splnil zákonné požiadavky v zmysle § 16 ods. 6 zákona č. 382/2004
Z.z.. Sám znalec Ing. Sova, ktorý vypovedal na pojednávaní, k tomuto uviedol, že spolupracoval na
vypracovaní tohto ZP č. 33/2018 s doc. Martonom, ktorý ho oslovil ako konzultanta z hľadiska ocenenia
hodnoty stavebných prác, v ktorom odvetví je menovaný za znalca a jeho postup bol taký, že vstupné

údaje, ktoré dostal od doc. Martona, tzn. rozsah rozpočtu, položky s kódom s mernými jednotkami a s
množstvami zadal do programu Cenkros, nastavil cenovú úroveň 2004 a doplnil jednotkové ceny. Mal
určiť hodnotu zrealizovaných stavebných prác k obdobiu ich realizácie tzn. 2004 a keďže túto databázu
má k dispozícii, nepotreboval robiť indexovanie alebo reindexovanie, vôbec pritom nezasahoval do
rozsahu rozpočtu.

Odvolací súd uvádza, že prizvanie znalca Ing. Sovu ako konzultanta z príslušného odboru (na posúdenie
čiastkových otázok) znalcom Doc. Ing. Pavlom Martonom CSc. k vypracovaniu znaleckého posudku č.
033/2018 z 31.7.2018 skutočne vyplýva z tohto znaleckého posudku, konkrétne z jeho Úvodnej časti,
časťNález(č.l.1199spisu)apotvrdilhoajznalecIng.Sovavjehovýpovedinapojednávanídňa9.1.2019
(č. l. 1365), preto bola nedôvodná námietka žalovaného o nepoužiteľnosti tohto znaleckého posudku pre

jeho vypracovanie iba samotným Doc. Ing. Pavlom Martonom CSc., ktorý nedisponuje oprávnením na
odvetvie hodnoty stavebných prác, keď ani žalovaný nespochybňoval, že takýmto oprávnením disponuje
Ing. Sova. Opodstatnenosť pribratia konzultanta bola v znaleckom posudku (i vo vyjadrení znalca Doc.
Ing. Martona, CSc., z 26.10.2018 a v jeho znaleckom posudku 03/2019) riadne odôvodnená (§ 16 ods.
6 , § 17 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

11. Žalovaný ďalej namietal záver súdu, že „skutočnosť, že výsledná cena rekonštrukčných prác je iná
v porovnaní so znaleckým posudkom č. 028/2011 a vyjadreniami č.1 a 2, vychádza jednak z použitia
iných jednotkových cien, čo však aj bolo nevyhnutné, nakoľko odstúpením došlo k zrušeniu zmluvy od

počiatku (§ 48 ods.2 O.z.) a preto na ocenenie prác a materiálov nemožno použiť zmluvne dohodnuté
ceny (ako sa mylne domnieva žalovaný), ale ceny obvyklé v čase ich vykonania, resp. dodávky", lebo
tak zmluvne dohodnuté ceny v Zmluve dielo na základe ponukového rozpočtu žalovaného, ako aj v
zisťovacích protokoloch ako súčasť faktúr predložený žalobkyni žalovaným, majú rovnaké jednotkové
ceny, lebo boli spracované v rovnakom programe CENKROS platným v roku 2004. Práve z tohto dôvodu

namietal žalovaný znalecký posudok Ing. Sovu č.19/2005, keďže jednotkové ceny museli byť rovnaké,
preto že zo znaleckého posudku boli vynechané nesporne vykonané stavebné práce a použité materiály,
aby dosiahol hodnotu stavebných prác vo výške 48.722,59 eur s DPH (cca 50 % skutočne vykonaných
prác), ktoré zrejme žalobkyňa znalcovi neuviedla ako práce vykonané žalovaným a materiál dodanýžalovaným. Jednotková cena v znaleckom posudku Ing. Sovu je 2889,00 Sk a jednotková cena Doc.
Ing. Martona CSc. z posudku č. 33/2018 je 2816,83 Sk (betón stropov C25/30), teda jednotková cena
Doc. Ing. Martona CSc. je nižšia ako v posudku Ing. Sovu, avšak záver znaleckého posudku Ing. Sovu

je napriek tomu nižší 48.722,59 eur s DPH ako záver znaleckého posudku č. 33/2018 Doc. Ing. Martona
CSc. 55.114,40 eur, čo podľa žalovaného jednoznačne dokazuje, že Ing. Sova znížil svoj rozpočet
prevažne vynechaním stavebných prác a materiálov, na ktoré žalovaný poukazuje v pripomienkach k
ZP Ing. Sovu.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že výsledná cena

rekonštrukčných prác /v znaleckom posudku č. 33/2018/ je iná v porovnaní so znaleckým posudkom
č. 28/2011 a vyjadreniami č. 1 a č. 2, vychádza jednak z použitia iných jednotkových cien, čo však
aj bolo nevyhnutné, nakoľko odstúpením došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku (§ 48 ods. 2 O.z.), a
preto na ocenenie prác a materiálov nemožno použiť zmluvne dohodnuté ceny (ako sa mylne domnieva
žalovaný), ale ceny obvyklé v čase ich vykonania, resp. dodávky. Odvolaciemu súdu uniká zmysel
poukazovania na znalecký posudok Ing. Sovu č. 19/2005, s ktorým žalovaný nesúhlasil, najmä ak súd

prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo záverov znaleckého posudku Doc. Ing. Martona, CSc., č.
33/2018.

12. Žalovaný považoval za nesprávny názor súdu aj čo do osvojenia si stanoviska znalca Doc. Ing.
Martona CSc., že „pokiaľ si niektorými výmerami nebol istý (s ohľadom na skutočnosť, že v čase

vypracovania znaleckého posudku č.028/2011 nebolo možné tieto skutočnosti preveriť), vychádzal z
ponukového rozpočtu žalobcu, čo však súd nepovažuje za správny postup. Pokiaľ preto znalec Doc.
Marton vo výsledku zredukoval príp. neuznal niektoré práce vykonané žalovaným, je to v jeho odbornej
kompetencii a tak mal zadanú úlohu", lebo nedopovedal, na základe akých skutočností zredukoval
práce vykonané žalovaným, keď už pri vypracovaní znaleckého posudku č. 028/2011 ich nebolo možné

preveriť (pričom vôbec nebol oprávnený znalecký posudok vypracovávať a teda ani redukovať príp.
neuznať niektoré práce vykonané žalovaným). Naopak znalec mal podľa otázky súdu oceniť všetky
skutočne vykonané práce žalovaným a nemal za úlohu tieto práce hodnotiť, redukovať a vynechávať.
Súd prvej inštancie v 43. bode odôvodnenia uviedol, že znalec doc. Ing. Pavol Marton CSc. sa vo
svojom znaleckom posudku č. 03/2019 - doplnok k znaleckému posudku 028/2011 zo dňa 25.3.2019

vyjadril k otázkam žalovaného. Znalec neposudzoval údajne vadné riešenia, ale riešenia, ktoré
korešpondovali so žalobkyňou i žalovaným poskytnutou fotodokumentáciou a preukaznými výpočtami.
Redukcia položiek nebola svojvoľná, ale preukázateľná predovšetkým statickými výpočtami, chybami
v projekte a chybnou realizáciou, na čo znalec, ktorý je vymenovaný i v odvetviach statika stavieb,
poruchy stavieb a projektovanie v stavebníctve má oprávnenie. Redukcia vykonaných prác súvisela s

uznesením súdu. Ak žalovaný postavil časť krovu podľa fotodokumentácie, tento musel byť pre chybný
návrh venca demontovaný a musel byť postavený nový krov vystužený oceľovou konštrukciou. V 62.
bode odôvodnenia konštatoval, že pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci sú podstatné práve reálne
vykonané rekonštrukčné práce, nakoľko zhotoviteľ má právo len na zaplatenie týchto prác a znalec
Doc. Marton mal preto súdom v konaní stanovenú jasnú úlohu - určiť hodnotu rekonštrukčných prác

vykonaných žalovaným podľa zmluvy o dielo (tzn. zohľadniť všetko, čo doposiaľ v konaní vyšlo najavo),
jeho úlohou nebolo prevziať bez ďalšieho rozpočet vo vyjadrení č. 1 a 2 k znaleckému posudku, ale
opätovne sa komplexne zaoberať hodnotou rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným. Pokiaľ preto
znalec Doc. Marton vo výsledku zredukoval prípadne neuznal niektoré práce vykonané žalovaným, je
to v jeho odbornej kompetencii a tak mal aj zadanú úlohu.

Odvolací súd je názoru, že bola nedôvodnou námietka, že znalec nedopovedal, na základe akých
skutočností zredukoval práce vykonané žalovaným, keď už pri vypracovaní znaleckého posudku č.
028/2011 ich nebolo možné preveriť (pričom vôbec nebol oprávnený znalecký posudok vypracovávať
a teda ani redukovať príp. neuznať niektoré práce vykonané žalovaným), nakoľko znalec tieto otázky
zodpovedal v znaleckom posudku 03/2019 - doplnok ZP 028/2011 tak ako to uviedol súd prvej

inštancie. Rovnako ako súd prvej inštancie je odvolací súd názoru, že znalec na otázku aká je
hodnota rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným odpovedal v znaleckom posudku č. 033/2018 v
dostatočnom rozsahu.

13. Napokon žalovaný namietal, že vzhľadom na všetky ním uvedené nezrovnalosti a námietky ohľadne

znaleckého posudku č. 033/2018 Doc. Ing. Martona CSc., ktorý považuje za nezákonný, vypracovaný
nezákonným znalcom, ktorý ani neodpovedal svojim znaleckým posudkom na otázku v súlade s
uznesením súdu, navrhol, že zabezpečí vypracovanie kontrolného znaleckého posudku na vlastné trovy
a žiadal poskytnúť za týmto účelom lehotu, súd návrh žalovaného zamietol v podstate z dôvodu, žejeden znalec nedokáže prehodnotiť záver iného znalca, pričom kontrolný znalecký posudok mal byť
vypracovaný nie na prehodnotenie záverov iného znalca, ale na ocenenie prác vykonaných žalovaným
nanehnuteľnostižalobkyne,t.j.oceniťcelkovúhodnoturekonštrukčnýchprácvykonanýchžalovanýmna

nehnuteľnosti žalobkyne. Pokiaľ súd zamietol návrh žalovaného na predloženie kontrolného znaleckého
posudku, potom mal rozhodnúť na základe záverov ZP 028/2012 v znení neskorších vyjadrení a
stanovísk znalca k tomuto posudku, nakoľko tento znalecký posudok bol vypracovaný v zmysle zákona
č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov s prizvaným zákonným znalcom Ing. Petrom Skákalom, znalcom z odvetvia

odhad stavebných prác.
Súd prvej inštancie v 62. bode odôvodnenia uviedol, že žalovaný v priebehu konania nesúhlasil s
ohodnotením rekonštrukčných prác v znaleckom posudku Ing. Sovu č. 19/2005 z 9.5.2005 vo výške
48.772,59 eur s DPH, ani s ohodnotením prác v znaleckom posudku doc. Ing. Martona č. 028/2011 z
9.0.2012 na sumu 63.263,13 eur s DPH. Je pritom potrebné uviesť, že žalovaný sa následne v konaní,
ako aj v záverečnom vyjadrení, opiera o vyjadrenie č. 1 znalca doc. Martona k znaleckému posudku

č. 28/2011, pritom pôvodne aj tieto závery namietal a z tohto dôvodu znalec vypracoval vyjadrenie č.
2 k znaleckému posudku č. 28/2011. Žalovaný však namietal aj vyjadrenie č. 2 k znaleckému posudku
č. 028/2011 a uvádzal, že Ing. Skákala (ktorého si znalec doc. Marton pribral ako konzultanta na
ocenenie stavebných prác) sa opäť vo svojej časti dopustil vážnych chýb a zámerne vynechal z rozpočtu
rekonštrukčných prác nesporne vykonané stavebné práce a dodávky materiálu v hodnote cca. 8-10.000

eur. Vyjadrenia č. 1 a č. 2 znalca k námietkam žalovaného voči znaleckému posudku č. 28/2011
neboli spracované vo forme doplnku k znaleckému posudku, čo namietala žalobkyňa. Keďže žalovaný
považoval aj znalecký posudok č. 33/2018 - doplnok k znaleckému posudku č. 28/2011 za nepoužiteľný,
navrhol ustanovenie ďalšieho nezávislého znalca za účelom vypracovania kontrolného znaleckého
posudku a bol ochotný aj znášať trovy tohto znaleckého dokazovania. Žalobkyňa odmietla akékoľvek

ďalšieznaleckédokazovanie.Súdtentonávrhžalovanéhonadoplneniedokazovaniazamietolzdôvodu,
že ustanovenie ďalšieho znalca by bolo nehospodárne a neúčelné, a to aj vzhľadom na skutočnosť,
že jeden znalec nedokáže prehodnotiť závery iného znalca. Navyše súd považoval doplnok č. 33/2018
znaleckého posudku č. 28/2011 za zákonný a postačujúci pre rozhodnutie vo veci z dôvodov, ktoré
rozviedol vyššie.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ustanovenie ďalšieho znalca by bolo
nehospodárne a neúčelné, nakoľko súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní k dispozícii viaceré znalecké
posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, súd ich vyhodnotil, uviedol ktorý z nich a z akých
dôvodov vzal za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záverov ostatných
znaleckých posudkov, ku ktorej úvahe v konaní vypočul aj znalcov, odstránil rozpory v záveroch

znaleckých posudkov, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je potrebné, účelné ani hospodárne
dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou. Naviac žalovaný
mal v priebehu sporu dostatočný časový priestor na predloženie súkromného znaleckého posudku,
potvrdzujúceho jeho tvrdenia, ktorý však nepredložil, pre svoje závery nemá relevantné podklady,
vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania navrhol až na pojednávaní 17.4.2019 (ktoré malo byť

posledným pred odročením pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku) s odôvodnením, že znalecké
posudky Doc. Martona č. 03/2019 a č. 33/2018 považuje za vypracované neoprávneným znalcom,
ktorý nevychádzal z podkladov Ing. Skákalu ale z podkladov Ing. Sovu, s ktorým názorom sa odvolací
súd nestotožňuje a s ktorou námietkou sa už vysporiadal v 10. bode odôvodnenia tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu.

14. Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v
súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom
svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah

správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil,
odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti
takému uplatneniu.
Súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranou,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie vo vyhovujúcej časti veci samej; jeho
zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne
vysvetlené z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne

posúdil.
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

15. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej (I. výrok) podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

16.Včastionáhradetrovkonaniastránaštátupodalaprotirozsudkusúduprvejinštancievčasodvolanie
žalobkyňa (sama i prostredníctvom splnomocnenkyne). Vytkla súdu, že nerozhodol v primeranej lehote,
rozsudok je podľa nej nezákonný a nespravodlivý. V prejednávanej veci je príčinou sporu postoj
žalovaného k naplneniu zmluvy, jeho prístup k stavbe nebol zárukou včasne a odborne dokončeného

diela, príčina sporu je výlučne na strane žalovaného, dielo nezvládol. V časti priznanej sumy je zrejmé,
že táto je od žalovaného nevymožiteľná. Voči žalovanému je vedených viacero sporov a exekučných
konaní,naadvokátkumá,aleinakjevúpadku,nemajetný,neschopnýzaplatiťmnohoskoršíchzáväzkov.
Odvolávať sa, aby bola priznaná vyššia suma (čo by malo význam iba preto, aby bol zvrátený pomer
úspechu v spore) a zaplatiť odvolací poplatok je ekonomický nezmysel. Pomer úspešnosti na výsledku

sporu bol závislý na výpočtoch a výslednici záveru znalcov. Navrhla aplikáciu ust. § 257 CSP a
zmenu rozsudku vo výroku IV. a V. tak aby súd nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania.
V odvolaní podanom prostredníctvom splnomocnenkyne navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach (IV. a V. výrok) a vo veci rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania a štátu sa náhrada trov konania nepriznáva. Uviedla odvolací dôvod podľa §

365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci,
a to aj vo vzťahu k napádaným trovám konania. Nestotožnila sa s právnym posúdením veci súdom
prvej inštancie, v dôsledku ktorého jej žaloba bola v časti zamietnutá a nepovažuje toto rozhodnutie
za spravodlivé. Žalobkyňa aj rozhodnutie v merite veci považuje za nesprávne a nezodpovedajúce
vykonaným dôkazom, ale rozhodla sa voči nemu nepodať odvolanie nakoľko súdne konanie trvá bez

zavinenia žalobkyne od roku 2006 viac ako 12 rokov, vynaložila doteraz značné výdavky na preukázanie
svojich nárokov a vymoženie svojho práva. Pred podaním žaloby si dala vyhotoviť niekoľko znaleckých
posudkov, o ktoré svoju žalobu oprela. Počas neúmerne dlhotrvajúceho súdneho pojednávania zaplatila
nemalé finančné prostriedky na súdnych poplatkoch, preddavkoch na znalečné, ako aj na trovách
právneho zastúpenia, ktoré sa jej nevrátia, vzhľadom na dlhý čas trvania súdneho sporu sa žalovaný stal

dôchodcom, nemajetným a bol dokonca oslobodený od platenia súdnych poplatkov, za ktorej situácie
žalobkyňa nevidí reálnu šancu ani na vymoženie sumy 11.862,30 eur, ktorú jej súd priznal, nieto ešte
ďalších peňažných plnení, aj keby bola v prípadnom odvolacom konaní v merite veci úspešná. S
ohľadom na vek žalobkyne, jej zdravotný stav a finančné pomery žalobkyňa nemá záujem naďalej
venovať svoj čas a energiu nekonečnému súdnemu sporu, na ktoré okolnosti žalobkyňa poukázala aj

vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom o náhrade trov konania žalovanému a štátu. Súd priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore a nezohľadnil skutočnosť,
že žalovaný sa v značnej miere pričinil o predlžovanie sporu a tým aj o zvyšovanie trov konania
svojim správaním vrátane podávania neopodstatnených námietok alebo navrhovania irelevantného
dokazovania (ako bolo napr. odborné vyjadrenie Ing. Poláška a jeho výsluch) s cieľom oddialiť konečné

rozhodnutie vo veci, žalovanému sa úspešne podarilo odročovať a predlžovať konanie až do mája
2019. Súd vyslovil zmenené predbežné právne posúdenie veci až v roku 2017 (uvedené v zápisnici z
20.9.2017), čím sa časť dovtedy vykonaného dokazovania týkajúceho sa aj vád stavebných prác (viď
uznesenie Okresného súdu Galanta z 12.5.2010, v ktorom je uvedený rozsah dokazovania) a s tým
súvisiace právne úkony stali de facto bezpredmetné a nadbytočné. Avšak aj tieto úkony sú súčasťou

náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré by mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť. Prieťahy v konaní,
zmena zákonného sudcu a zmena právneho posúdenia veci sudcom, t. j. okolnosti ktoré nastali bez
toho, aby ich žalobkyňa zavinila, tak boli vo vzťahu k trovám konania de facto pričítané na ťarchu
žalobkyne namiesto toho, aby boli rovnako zohľadnené obom stranám. Naviac súd pri rozhodovaní opomere úspechu žalobkyne v spore aj v časti sumy 12.395,41 eur, kde žalobkyňa zobrala žalobu späť
a súd konanie zastavil, pričítal úspech žalovanému, hoci k čiastočnému späťvzatiu došlo len z dôvodu
zmeny ohodnotenia prác znalcom v znaleckom posudku a žalobkyňa tak upravila svoju žalobu v zhode

so zistením znalca. Žalobkyňa je toho názoru, že túto skutočnosť nemožno posudzovať ako zavinenie
zastavenia konania zo strany žalobkyne v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 255 ods. 2 CSP
dáva súdu možnosť rozhodnúť o trovách konania dvomi spôsobmi, a to ich pomerným rozdelením alebo
nepriznaním náhrady trov konania žiadnej zo strán, pričom ďalšie podmienky nestanovuje. Žalobkyňa
je názoru, že v danom prípade mal súd zohľadniť všetky okolnosti a náhradu trov konania žalovanému

nepriznať. Citovala ust. § 257 CSP s tým, že podľa jej názoru pokiaľ by sa súd pri nepriznaní náhrady trov
konania neoprel o ust. § 255 ods. 2 CSP, mohol by použiť aj ust. § 257 CSP, pretože vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie trov
žalovanému. S poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. dôvodila, že rozhodnutie súdu nepochybne záviselo
od výšky znaleckého posudku, čo možno posúdiť ako dôvod osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
Naviac rozsiahle aj opakované znalecké dokazovanie vyvolané predovšetkým námietkami žalovaného

a jeho spochybňovaním znalcov ako aj neúmerne dlho trvajúce súdne konanie prispeli k tomu, že obe
procesné strany mali v súvislosti so súdnym konaním značné výdavky. Nič z toho žalobkyňa nezavinila.
Napriek tomu, že mala v spore úspech náhrada trov konania v danom spore by mohla presiahnuť
sumu, ktorú jej súd v merite veci prisúdil, čo by nezodpovedalo spravodlivému rozhodnutiu. Nepriznaním
náhrady trov konania žalobkyni sa jej nevrátia značné finančné prostriedky, ktoré do vymáhania svojho

oprávneného nároku investovala, ale nepriznaním náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov možno
zabrániť ďalším výdavkom na strane žalobkyne, ktorými by bola de facto sankcionovaná za to, že sa
so svojim nárokom obrátila na súd.
Súd prvej inštancie v časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a
2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa

§ 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 58,28 %. Hrubý úspech
žalobkyne predstavuje 20,86 %, keďže sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 56.863,59 eur,
pričom úspešná bola čo do zaplatenia sumy 11.862,30 eur. V časti, v ktorej žalobkyňa zobrala žalobu
späť (12.395,41 eur) bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, sa úspech v spore pričítal
žalovanému. S poukazom na uvedené, hrubý úspech žalovaného predstavuje 79,14 %. Čistý úspech

žalovaného je potom 58,28 % (79,14 % - 20,86 %).
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu bez
komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým ukončením celého

súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16).
Ustanovenia § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne náhradu trov konania neprizná,
aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Znamenáto,žesúdnemusízaviazaťneúspešnústranusporu
na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby

tieto trovy nahradila protistrane.
Súd je povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť, čo súd prvej inštancie
v predmetnej veci neskúmal.
V kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie neprihliadol na všetky rozhodujúce

skutočnosti a relevantné okolnosti majúce vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania, chýbal
argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať, keďže z odôvodnenia nevyplývalo či
sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou existencie resp. neexistencie zvláštnych okolností hodných
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný adostatočne odôvodnený. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho
rozhodnutiamusídbaťtiežnajehocelkovúpresvedčivosť,abyjehozáverybolizrozumiteľné,spravodlivé
a presvedčivé. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj

právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce

(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).
Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každý výrok rozhodnutia, teda
okrem rozhodnutia vo veci samej aj na rozhodnutie o náhrade trov konania. Odôvodnenie rozhodnutia
musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o
riadnom či mimoriadnom opravnom prostriedku.

Odvolací súd po preskúmaní veci v napadnutej časti trov konania strán dospel k záveru, že rozsudok
súduprvejinštancievtejtočastinezodpovedávyššieuvedenýmpožiadavkámkladenýmnaodôvodnenie
rozhodnutia, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania strán podľa § 389
ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (o
trovách konania). Nesprávnym procesným postupom totiž súd prvej inštancie znemožnil stranám, aby

uskutočnili ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok, vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, nebolo možné
napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nemôže nahrádzať argumentačný základ odôvodňujúci
postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania súdom prvej inštancie zo všetkých zákonných hľadísk).
Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov štátu voči žalobkyni v rozsahu 79,14% namietala žalobkyňa

nesprávne právne posúdenie veci. Nevidela dôvod, aby k štátu bolo pristupované inak než k účastníkom
konania a aby mu bolo možné priznať nároky podľa zrušeného, t. j. neplatného a neúčinného predpisu,
ak strany takúto možnosť nemajú. Súd sa pri rozhodovaní o nároku štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1
zrušeného O.s.p., pričom sa oprel o ust. čl. 4 CSP. Podľa názoru žalobkyne nemožno ustanovenie čl. 4
CSP vykladať tak extenzívne, aby umožňovalo súdu aplikovať aj zrušenú právnu normu, a to za situácie

kedy bola nahradená novou normou, ktorá je platná a účinná. Zrušením O.s.p. a zavedením účinnosti
CSP (ktorý takúto právnu úpravu neobsahuje) do prebiehajúcich konaní, štát o túto možnosť prišiel (tak
ako účastníci prebiehajúcich konaní prišli o nároky podľa O.s.p.). Pokiaľ ide o trovy dokazovania po
účinnosti CSP, tak na tieto skladala žalobkyňa preddavok, z ktorého mali byť hradené (žalovaný bol
oslobodený od platenia súdnych poplatkov a na platení znaleckého dokazovania sa nepodieľal). Po

účinnosti CSP tak štátu žiadne trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním nevznikli. Za tejto situácie
žalovaná nevidí dôvod ani zákonný podklad na priznávanie trov štátu.
Súdprvejinštancierozhodnutievčastináhradytrovkonaniaštátuodôvodniltým,ževkonanívzniklitrovy
aj štátu na znalečnom, ktoré nebolo pokryté preddavkami zloženými stranami sporu, preto bol povinný
rozhodnúť o nároku štátu na náhradu týchto trov. Keďže CSP neumožňuje štátu platiť trovy dôkazov

a túto povinnosť v plnom rozsahu znášajú strany, neobsahuje ani ustanovenia o náhrade trov štátu. Z
ust. § 148 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016 vyplývalo, že štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké
trovy, má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania, pričom rozhodujúci bol výsledok konania.
Štát mal nárok na náhradu svojich trov voči neúspešnému účastníkovi, pričom povinnosti nahradiť trovy
konania štátu bol zbavený iba ten účastník, u ktorého boli predpoklady pre oslobodenie od súdnych

poplatkov. Preto súd v zmysle čl. 4 CSP zvolil normu, podľa ktorej trovy štátu znášajú strany podľa
svojho neúspechu v konaní a priznal štátu nárok na náhradu trov voči žalobkyni v rozsahu 79,14 %, čo
predstavuje jej hrubý neúspech v spore.
Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu

vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa čl. 4 ods. 2 CSP ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych

autorít.
Odvolací súd považuje za nepochybné, že v posudzovanej veci štátu vznikli trovy v súvislosti so
znaleckým dokazovaním (v časti nekrytej preddavkami). O.s.p. v § 148 priznával štátu podľa výsledkovkonania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Súčasná právna úprava (CSP)
predmetné ustanovenie neobsahuje, čo však neznamená, že štátu tento nárok nepatrí.
Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou,

ustanovením § 148 O.s.p, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu,
že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu
uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu
priznať aj za právnej úpravy CSP (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.7.2018 sp.

zn. 4Obo/3/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 9/2018
pod č. 75).
Keďže však rozhodnutie o trovách konania strán bolo odvolacím súdom zrušené, bolo potrebné zrušiť
aj závislý výrok o náhrade trov konania štátu.

17. Z dôvodu zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania strán a štátu, nebol

daný dôvod na rozhodovanie o náhrade trov odvolacieho konania.
Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
V novom rozhodnutí o náhrade trov konania (strán) a náhrade trov štátu teda rozhodne súd prvej
inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania i predchádzajúceho odvolacieho konania.

18. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania bude súd prvej inštancie postupovať v zmysle vyššie
uvedených záverov odvolacieho súdu. V prípade ak príde k záveru o potrebe použitia ust. § 257
CSP je však povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k
prípadnému použitiu tohto ustanovenia (viď rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť č.

9815/10).
Inak trovy vynaložené stranou konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jej procesným postojom
k predmetu konania. Ich vynaložením sa má sledovať procesné presadzovanie uplatňovaného nároku
alebo procesná ochrana proti takémuto nároku. Zistenia súdu prvej inštancie v týchto otázkach sa musia
nevyhnutne premietnuť do odôvodnenia rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. IV. ÚS 147/08). Okrem posudzovania veci z hľadiska tzv. materiálnej spravodlivosti, je potrebné
vyhodnotiť aj účelnosť vynaložených trov konania.
Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného
právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami CSP a preskúmateľným
spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj

právny záver odôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy a
stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II.ÚS 193/06, III.ÚS 198/07).

19. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)