Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419200838
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5419200838.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov: 1/ I. U., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XXX, 2/ J. M., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom S. Y. - D. H., D. XXXX/X, 3/ I. X., rod. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom F., R. XXX/XX, 4/ I. Y., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom K.X. XX, S.-XXXXX G.,
Nemecká spolková republika, 5/ F. G., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX Z., Nemecká

spolková republika, 6/ D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., R. XX, právne zastúpených Prosman a
Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti žalovanej J. K., rod. U., nar.
X.X.XXXX, bytom S. Y., U. XXXX/X, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so
sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1727/49, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na základe
odvolania žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/46/2019-305 zo dňa 15.júla
2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcom v 1/ až 6/ rade spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal z toho, že
nakoľko poručiteľka (právna predchodkyňa strán) nebola rozhodnutím súdu obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony, dôkazné bremeno na preukázanie jej tvrdenej nespôsobilosti urobiť v okamihu podpisu

kúpnu zmluvu zaťažovalo žalobcov 1/ až 6/ (ďalej len žalobcovia v príslušnom gramatickom tvare).
Pre vyslovenie absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy z daného (tvrdeného) titulu sa totiž vyžaduje
spoľahlivé zistenie, že predávajúca nedokázala v čase urobenia tohto právneho úkonu posúdiť následky
svojho konania alebo svoje konanie ovládať. Nestačí len možnosť väčšej či menšej pravdepodobnosti,
že tomu tak eventuálne mohlo byť, ale je potrebné zistenie, že tomu tak skutočne bolo.
2. Okresný súd konštatoval, že v konkrétnostiach súdenej veci predmetné tvrdenie žalobcov nemal
spoľahlivo preukázané. Nebolo preukázané skutkové tvrdenie žalujúcej strany, že by poručiteľka v

rozhodnom období trpela stareckou demenciou. Takýto záver nevyplýva ani z psychiatrického vyšetrenia
z 26.4.2016, pri ktorom bola diagnostikovaná psychická porucha (kód F06.9 podľa medzinárodnej
kvalifikácie) chorôb zapríčinená poškodením a disfunkciou mozgu a somatickou chorobou; bližšie
neurčená-.Zdotknutejlekárskejsprávyokremučinenéhodiagnostickéhozáverunevyplývakonkrétnejší
rozsah (intenzita) danej psychickej poruchy.
3. Okresný súd poukazoval na to, že z výsluchu svedkýň (pracovníčok zariadenia, kde bola poručiteľka

v rozhodnom čase umiestnená) je zrejmý problém v komunikácii spôsobený čiastočne stratou sluchu.
Zároveň z daných výsluchov vyplynulo, že boli obdobia, kedy sa s ňou dalo primerane komunikovať a
tiežobdobia,kedytomutaknebolo.Otom,žeporučiteľkapoznalacharakterpredmetnéhoúkonu(kúpnejzmluvy) nasvedčujú aj výpovede svedkov N. a D. Q.. V súvislosti s doloženou sms komunikáciou medzi
žalobkyňou 5/ a žalovanou okresný súd uviedol, že je potrebné túto posudzovať so zreteľom na všetky
okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobkyňa 5/ od počiatku vedela o kúpnej zmluve,

pričom práve ona mala snahu spochybniť (predošlé) prevody majetku poručiteľky na jednu z jej vnučiek.
4. Okresný súd zhrnul, že vykonané dôkazy (všetky, na ktorých strany v priebehu sporu zotrvali) pre
ich rozpornosť neumožňujú prijať jednoznačný záver, že poručiteľka v čase uzavretia kúpnej zmluvy
konala v stave jej duševnej poruchy, pre ktorú by bola na daný úkon nespôsobilou. Doplnil/zopakoval, že
momentálne „duševné stavy“ poručiteľky sa striedali. To znamená, že okresný súd nemal preukázanú

absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu vymedzeného v § 38 ods. 2 Obč. zák.
5. V súvislosti s námietkou o rozpore kúpnej zmluvy s dobrými mravmi a obchádzaním zákona okresný
súd vyslovil, že žalobcovia neuvádzali konkrétne skutkové okolnosti, pre ktoré by mal byť naplnený
tvrdený rozpor alebo ktoré mali predstavovať obchádzanie zákona. V tomto smere žalujúca strana
neuniesla ako bremeno tvrdenia, tak ani dôkazné bremeno. Okresný súd „len všeobecne“ uviedol/dodal,
že starostlivosť o poručiteľku vo zvýšenej miere zabezpečovali práve žalovaná s manželom. Žalovaná,

„ak nie výlučne, tak v rozhodujúcej miere“, sa podieľala na umiestnení poručiteľky v ZSS Nestor Zázrivá
a na vybavovaní s tým súvisiacich záležitostí. Aj svedkovia navrhnutí žalobcami potvrdili, že žalovaná
pravidelne poručiteľku v zariadení navštevovala a nebolo popreté, že si ju brávala či už do Y. k sebe
domov, alebo do F. (do kúpnou zmluvou prevádzaného rodinného domu). Rovnako žalovaná uhradila
všetky doplatky spojené s pobytom v danom zariadení; len zo strany žalobkyne 5/ jej bolo prispené v

máji 2016 sumou 500 eur.
6. Okresný súd zároveň konštatoval, že zmluvou dojednaná výška kúpnej ceny za prevádzané
nehnuteľnosti hoci „má byť nepomerne nižšia než ich všeobecná hodnota“ bez ďalšieho nespôsobuje
neplatnosť dotknutého úkonu; o to viac, že išlo o prevod medzi blízkymi osobami (matka a dcéra). Pokiaľ
žalobcovia ako dôvod neplatnosti uvádzali to, že zmluva nebola urobená slobodne a vážne, opäť v

danom smere absentujú konkrétne skutkové tvrdenia. Skutočnosť, že iniciátorkou uzatvorenia kúpnej
zmluvy bola žalovaná, sama o sebe neznamená, že by malo ísť o nedostatok slobody vôle na strane
poručiteľky. Žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali existencii nátlaku zo strany žalovanej
alebo akejkoľvek inej osoby na poručiteľku za účelom uzatvorenia zmluvy, neboli ani len tvrdené, tobôž
preukázané. Rovnako neboli tvrdené konkrétne skutočnosti, pre ktoré by prejavy zmluvných strán nemali

byť urobené vážne. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore plne úspešnej žalovanej
priznal voči žalobcom nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali (spoločné) odvolanie žalobcovia 1/
až 6/, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Nesúhlasili s

hodnotením lekárskej správy z 26.4.2016 a poukazovali na to, že z nej vyplýva, že poručiteľka trpela
psychickou poruchou, ktorá bola zapríčinená poškodením a disfunkciou mozgu. V správe sa tiež vo
vzťahukporučiteľkekonštatuje„mysleniechudobné,zabiehavé,naznačenéoptickéaakustickéilúzie...“.
Pripustili, že diagnostické závery nehovoria o stareckej demencii, avšak konštatujú psychickú poruchu.
Vyšetrenie bolo pritom vykonané necelé dva mesiace pred uzavretím kúpnej zmluvy, ide teda o lekársku

správu z relevantného obdobia.
8. Žalobcovia zdôrazňovali, že samotná žalovaná v sms komunikácii tvrdila, že „mama je dementná“.
Taktiež svedkyne, ktoré pracujú v zariadení Nestor, vypovedali o tom, že poručiteľka ich niekedy
nespoznala, nevedela kde je a pod. Odvolatelia uviedli, že pre vyslovenie neplatnosti právneho
úkonu v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. sa nevyžaduje, aby bola osoba obmedzená alebo pozbavená

spôsobilosti na právne úkony, ale postačuje postihnutie duševnou poruchou, ktorá ju robí na právny úkon
neschopnou. Osoba postihnutá duševnou poruchou pritom môže mať momenty, kedy sa navonok javí
ako celkom zdravá, čo však neznamená, že je „reálne spôsobilá na daný úkon“.
9. Celkovo mali odvolatelia za to, že jednotlivé dôkazy vo vzájomnej súvislosti potvrdzujú ich tvrdenie o
neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák.. Pri hodnotení dokazovania je nutné vnímať,

že žalovaná má osobný záujem na výsledku sporu, ako aj jej manžel, navyše jeho viaceré vyjadrenia
boli len sprostredkovaním toho, čo počul od manželky; že svedkyňa pani Q. je dobrou kamarátkou
žalovanej; že žalovaná zmenila svoje vyjadrenia ohľadne finančných prostriedkov údajne vyplatených
za prevádzané nehnuteľnosti. Namietali, že žalobkyňa 3/ nebola vypočutá, napriek tomu, že chcela na
pojednávaní vypovedať.

10. Vo vzťahu k tvrdenému dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 a § 39 Obč.
zák. odvolatelia namietali, že im nebola daná odpoveď na ich skutkové tvrdenia. Bolo pritom z sms
komunikácie zrejmé, že žalovaná mala obavy, aby sa súrodenci nedozvedeli o prevode nehnuteľností,
lebo ich týmto úkonom chcela vylúčiť ako neopomenuteľných dedičov. Napriek tomu, že pôvodnežalovaná sľubovala súrodencom, že o nehnuteľnosti sa s nimi podelí, k žiadnemu deleniu doteraz (do
podania odvolania) nedošlo. Z obsahu sms správ je zrejmé, že žalovaná si bola vedomá nekorektnosti
svojho konania v morálnej rovine. Súčasne je nesporné, že dotknuté nehnuteľnosti mali hodnotu 93.500

eur a ani výrazne nižšia kúpna cena nebola nikdy vyplatená. Žalovaná nepreukázala, že by mala
našetrených 15.000 eur; ak by aj mala tieto prostriedky, nepreukázala ich reálne odovzdanie poručiteľke,
resp. to, že poručiteľka ich odmietla prijať.
11. Žalobcovia nesúhlasili ani s tým, že žalovaná bola osobou, ktorá zabezpečovala starostlivosť o
poručiteľku. V danom čase pracovala v Rakúsku, čiže nebolo v jej možnostiach vo väčšej intenzite túto

starostlivosť vykonávať. Do pozornosti dávali tiež problémy poručiteľky so zrakom, pričom ona samotná
kúpnu zmluvu pred podpisom nečítala, v ktorej spojitosti odkazovali na § 40 ods. 6 Obč. zák. ohľadne
právnych úkonov osôb, ktoré nemôžu čítať a písať.

12. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že dôkazné bremeno o konaní pod vplyvom
duševnej poruchy zaťažuje toho, kto sa dovoláva neplatnosti konkrétneho právneho úkonu (v súdenej

veci žalobcovia). Je pritom vylúčené robiť takýto záver na základe pravdepodobnosti, duševná porucha
sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedeckých disciplín, pričom zároveň musí ísť o duševnú
poruchu takého charakteru, ktorá predmetnú osobu na určitý právny úkon robí neschopnou. Uvedené
je vysoko odbornou otázkou.
13. V konkrétnostiach súdeného prípadu žalovaná zdôrazňovala, že z lekárskej správy z 24.6.2016

nevyplýva, že by poručiteľka trpela stareckou demenciou. Vzhľadom na to, že toto ochorenie má sedem
štádií, ani prípadne diagnostikovanie stareckej demencie by automaticky neznamenalo neplatnosť
namietaného právneho úkonu. Z dotknutej správy nevyplýva, že by diagnostikovaná - bližšie neurčená
psychická porucha - robila poručiteľku neschopnou vykonať právny úkon. Za predmetnej dôkaznej
situácie „neostávalo súdu nič iné, ako žalobu zamietnuť“.

14. Žalovaná poukazovala na to, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že právny zástupca žalobcov
navrhol výsluch len žalobkýň 4/ a 5/, nie však aj žalobkyne 3/. Po vykonaní výsluchu žalobkýň 4/ a 5/
všetciprítomníuviedli,žeužnemajúďalšienávrhynadokazovanie(vzmysle§195ods.1CSPjevýsluch
strany možné nariadiť iba na návrh) a rovnako nemajú ani pripomienky k vykonanému dokazovaniu.
15. Žalovaná, zhodne s okresným súdom, mala za to, že protistrana neuviedla, prečo by kúpna zmluva

mala by byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, resp. pre obchádzanie zákona. Konštatovala,
že dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny nie je právnym poriadkom zakázané a nezakladá neplatnosť
právneho úkonu v zmysle § 39 Obč. zák. Kúpna cena 15.000 eur bola poručiteľka v hotovosti vyplatená.
Vzhľadom na to, že nemohla byť uložená v trezore v sociálnom zariadení a poručiteľka nemala zriadený
účet v banke, odovzdala sama tieto prostriedky žalovanej, ktorá z nich uhrádzala všetky nevyhnutné

výdavky poručiteľky až do jej smrti. To, že poručiteľka mala problémy so zrakom, neznamená, že
nemohla čítať a písať; nebol teda dôvod na aplikáciu § 40 ods. 6 Obč. zák. Žalovaná zopakovala, že
poručiteľke bola kúpna zmluva prečítaná, táto sa oboznámila s jej obsahom a vlastnoručne ju podpísala.

16. V následnej reakcii žalobcovia zotrvali na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie,

ktorej viaceré časti zopakovali. „Striktne namietali“ vyjadrenia žalovanej v súvislosti s odbornou stránkou
ochorenia poručiteľky, keďže žalovaná nie je odborne spôsobilou osobou; navyše rozhodujúce okolnosti
môže ako laik vnímať inak. Súčasne však poukazovali na „radikálnu zmenu“ v dotknutých vyjadreniach
žalovanej po podpise namietanej kúpnej zmluvy; hoci predtým sama uvádzala, že poručiteľka je
dementná. Dodali, že ani odborné posúdenie stavu poručiteľky v čase podpisu/uzavretia kúpnej zmluvy

by nebolo celkom jednoznačné, keďže ide o vnútorný stav danej osoby.
17.Prihodnotenívýpovedížalovanejajejmanželaopakovanedávalidopozornostiichzainteresovanosť
na výsledku sporu. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej a jej manžela o bezprostredných okolnostiach
kúpnej zmluvy tak neexistujú priame dôkazy potvrdzujúce ich verziu. Žalobcovia namietali, že aj keby na
pojednávaní výslovne nenavrhli výsluch žalobkyne 3/, táto mala právo sa vyjadriť; čo jej však postupom

okresného súdu nebolo umožnené.

18. Taktiež žalovaná zotrvala na svojom prvotnom stanovisku prezentovanom v odvolacom konaní a
rovnako viaceré jeho časti zopakovala. Zdôraznila, že z lekárskej správy z 24.6.2016 nie je možné
dospieť k záveru, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy konala poručiteľka v stave duševnej poruchy, ktorá

ju robila nespôsobilú na daný úkon. Samotní žalobcovia pritom poukazujú na odbornosť tejto otázky,
avšak znalecké dokazovanie na jej vyriešenie nenavrhli. Pokiaľ ona (žalovaná) a jej manžel boli prítomní
pri uzatváraní kúpnej zmluvy, potom práve oni sú tými osobami, ktoré môžu vypovedať o súvisiacich
okolnostiach. Manžel žalobkyne teda nepovypovedal o sprostredkovaných (počutých) informáciách, aleo tom, čo bezprostredne vnímal svojimi zmyslami. Žalovaná dodala, že žalobkyňa 3/, či už sama alebo
prostredníctvom právneho zástupcu mala v priebehu pojednávania dňa 15.7.2020 možnosť vyjadriť sa
ku všetkým relevantným otázkam a súvislostiam.

19. Žalobcovia nad rámec stanovený zákonom a bez výzvy súdu vykonali ďalšie podanie, v ktorom však
len opakovane uvádzali (čiastočne i zhodnými formuláciami) tie isté okolnosti ako v predošlom štádiu
odvolacieho konania.
20. Samostatné podanie v dotknutom štádiu konania vykonala aj žalobkyňa 5/, ktorá rozširovala

odvolacie námietky o údajnú manipuláciu so zvukovým záznamom z pojednávania, o obavu z predaja
nehnuteľností žalovanou, o snahu žalovanej zamedziť poskytnutiu zdravotných záznamov zo zariadenia
Nestor, o porušení etiky sudcu v kontakte so žalobkyňou 4/, o vyjadrení susedov ohľadom toho, kto sa
staral o poručiteľku atď.
21. Predmetné podania v zmysle § 374 ods. 3 veta druhá CSP á contrario neboli (prioritne protistrane)
doručované, nakoľko to nebolo potrebné pre zachovanie práva na spravodlivý proces.

22. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

23. Krajský súd zdôrazňuje, že spôsobilosť na právne úkony v našom právnom poriadku historicky
dlhodobo sa prezumuje ako absolútne prirodzená a automatická súčasť existencie každej fyzickej
osoby. Zásah do tejto spôsobilosti (jej obmedzenie alebo nepriznanie vo vzťahu k určitému jednotlivému
právnemu úkonu) je síce prípustný, ale práve pre dotknutý prirodzenoprávny rozmer ide o zásah svojou
povahou skôr výnimočný, na vykonanie ktorého musia byť spoľahlivo preukázané vážne dôvody. V

širšom všeobecnom kontexte je nutné poukázať i na posun vo vnímaní spôsobilosti na právne úkony,
keď nové procesné kódexy (osobitne Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 231 a nasl.) už
upravujú konanie len o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, a neumožňujú (úplné) pozbavenie
fyzickej osoby tejto spôsobilosti.

24. Je nesporné, že poručiteľka nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Preto bolo
nutné dôsledne vnímať práve definované východiská pri posúdení námietky neplatnosti právneho
úkonu kúpnej zmluvy z tvrdeného dôvodu, že ho poručiteľka mala vykonať ako osoba postihnutá
duševnou poruchou, ktorá ju pre daný právny úkon (vrátane časového momentu jeho vykonania) robila
neschopnou. Aj z argumentácie oboch sporových strán je nepochybné, že vyhodnotenie dotknutej

otázky je prioritne spojené s odbornými medicínskymi vedomosťami. Určujúcimi sa tak stávajú závery
a konštatovania odborníkov.
25. V súdenej veci jediným takýmto odborným dôkazom je správa o psychiatrickom vyšetrení poručiteľky
z 26.4.2016. Žalobcovia nespochybňujú, že v tejto správe nie je vo vzťahu k poručiteľke obsiahnutý
diagnostický záver o jej stareckej demencii. Pokiaľ za takejto dôkaznej situácie vo viacerých svojich

prednesoch či podaniach označujú poručiteľku za trpiacu stareckou demenciou, ich vyjadrenia nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní. Hoci sa v dotknutej správe konštatuje, že poručiteľka trpí duševnou
poruchou zapríčinenou (i) poškodením a dysfunkciou mozgu, náležite pri jej hodnotení okresný súd
uvádza, že správa neobsahuje žiadny bližší popis dotknutej duševnej poruchy, prípadne obmedzení,
ktoré by z nej pre poručiteľku vyplývali. Doslova „ani zmienka“ v danej lekárskej správe nie je

vyšetrujúcou psychiatričkou vyslovená vo vzťahu k schopnosti poručiteľky vykonávať právne úkony; k
uvedenémuvyšetrenie(podľapožiadavkynavyšetrenie-záverprvéhoodsekusprávy)aninesmerovalo.
Ak žalobcovia poukazujú na konštatovania „myslenie chudobné, zabiehavé, naznačené optické a
akustické ilúzie...“, predmetná správa rovnako obsahuje závery lekárky „dátum vie povedať pomerne
presne, pozná svoj vek, vie, kde sa nachádzame“

26. Žiadny iný dôkaz, v ktorom by príslušným odborníkom bol posudzovaný zdravotný stav poručiteľky
a tým (aspoň nepriamo) jej schopnosť vykonať právny úkon kúpnej zmluvy dňa 13.6.2016, v konaní
vykonaný nebol a žalobcami nebol ani len navrhnutý. Nadväzne krajský súd, zhodne s okresným súdom,
uzatvára, že žalobcovia neuniesli v danej súvislosti dôkazné bremeno. V rámci svojej argumentácie

žalujúca strana neraz volila formulácie akoby smerujúce k tomu, nech žalovaná preukáže, že poručiteľka
bola v danom okamihu schopnou vykonať právny úkon; uvedené však predstavuje (minimálne)
nepochopenie dôkazného bremena v prebiehajúcom spore, ktoré jednoznačne prioritne zaťažovalo
žalobcov.27. Určitú mieru tendenčnosti v argumentácii žalobcov je možné nájsť tiež pri ich interpretácii vyjadrení
žalovanej ohľadne psychického zdravia poručiteľky. Ak žalovaná v sms komunikácii použila termín

„dementná“, tak bolo podľa odvolateľov namieste naň (až určujúco) prihliadať. Ak sa však žalovaná
vyjadrovala k duševnej kondícii poručiteľky opačne, považovali to žalobcovia za vyjadrenie laika a
„striktnenamietali“,aksidovolilažalovanávyjadriťsakodbornejotázke.Vtomtosmerejevhodnéuviesť,
že identická laickosť pohľadu, akú vytýkajú žalovanej, je daná taktiež u všetkých žalobcov.
28. Žalobcovia zrejme vedomí si svojej pasivity v dokazovaní v rámci prvoinštančného konania a

súvislostí ne/prípustnosti novôt v odvolacom konaní, v odvolacom štádiu spochybňujú jednoznačnosť
záverovprípadnéhoznaleckéhoposudku.Ktomutotvrdeniupoužívajúajvýrazneúčelovúargumentáciu,
že znalec by i tak nebol bezprostredne prítomný pri poručiteľke v čase vykonania namietaného
právneho úkonu. V súdnej praxi s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou niet prípadu, kedy by sa
posudzoval právny úkon vykonaný v prítomnosti/za asistencie znalca psychiatra. Znalecké dokazovanie
v obdobných prípadoch v súdnej praxi je takmer až štandardom a práve znalci vzhľadom na ich

odbornosť dokážu poskytnúť potrebné informácie aj zo spätného pohľadu. Takýto prístup vyplýva z
ustálenej praxi najvyšších súdnych autorít, z ostatného obdobia napr. uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. III.ÚS 196/2022 z 31.3.2022.

29. Bez ohľadu na to, že žalovaná je skutočne laikom, krajský súd pre úplnosť dodáva, že ňou použitý

termín v sms komunikácii o tom, že poručiteľka je „dementná“, je nutné vnímať tak v konkrétnom, ako i
všeobecnom kontexte. Vo všeobecnom kontexte ide o to, že používanie takýchto „nálepiek“ týkajúcich
sa duševného zdravia je v komunikácii o iných osobách (o príbuzných, známych, spolupracovníkoch...)
pomerne bežné a v žiadnom prípade nejde o výsledok komplexného a už vôbec nie odborného
posúdenia. Rovnako tak v konkrétnostiach tento - z odborného pohľadu - nenáležitý pojem použila

žalovaná v spojitosti napríklad s tým, že poručiteľka nevie obsluhovať mikrovlnnú rúru.

30. Náležite okresný súd konštatoval, že žalobcovia v otázkach rozporu namietaného právneho úkonu
s dobrými mravmi, resp. o jeho obchádzaní zákona boli veľmi struční a nekonkrétni. Prevod majetku len
na niektorého z viacerých potomkov nie je v rozpore s dobrými mravmi. Ak by tomu tak malo byť, ako

(minimálne) naznačujú žalobcovia, potom by bolo možné prevádzať majetok len v prípade, ak má rodič
jediného potomka (jedináčika); neudržateľnosť takejto argumentácie je viac ako zrejmá.
31. Okolnosť, že žalovaná o procese uzatvárania kúpnej zmluvy neinformovala všetkých súrodencov,
taktiež nepredstavuje rozpor právneho úkonu kúpnej zmluvy s dobrými mravmi. Obdobne bol vykonaný
prevod iných nehnuteľností poručiteľkou na jednu z jej vnučiek, teda na potomka až vo vzdialenejšom

stupni príbuzenstva, v ktorom prípade by do úvahy prichádzal ešte väčší okruh príbuzných s rovnakým
(či nižším/bližším) stupňom príbuzenstva. Navyše je potrebné dodať, že žalobkyňa 5/ o zámere i procese
prevodu mala pomerne detailné informácie.
32. Rovnako z pohľadu starostlivosti o poručiteľku nie je možné (a to čiastočne až nad rámec tvrdení
žalobcov) nájsť nejakú relevantnú okolnosť, v zmysle ktorej by prevod nehnuteľností poručiteľku na

žalovanú(jejdcéru)moholvykazovaťrozpornosťsdobrýmimravmi.Akosprávnekonštatovalužokresný
súd, ak aj starostlivosť o záležitosti poručiteľky nebola zo strany žalovanej výlučnou, tak rozhodne bola
v tomto smere spomedzi najbližších príbuzných najvýraznejšou.

33. Pri kúpnej zmluve je otázka výšky odplaty záležitosťou výlučne zmluvných strán. Pokiaľ sa zmluvné

strany dohodnú na cene, ktorá nekorešponduje s (všeobecnou) hodnotou prevádzaných vecí, či už v
plusovom alebo mínusovom smere, nemá uvedené žiaden vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Odovzdanie
kúpnej ceny poručiteľky výslovne potvrdili žalovaná a jej manžel, ktorí boli pri uzatváraní/podpisovaní
kúpnej zmluvy osobne prítomní.
34. Taktiež vo vzťahu k hodnoteniu výpovede žalovanej odvolatelia prezentujú značne účelový prístup.

Je totiž nepochybné, že tak u nich, ako i u žalovanej, je daná zainteresovanosť na výsledku sporu;
čo je ale podstatou každého (súdneho) sporu. Ak by táto zainteresovanosť automaticky vylučovala
vierohodnosť vyjadrení strán, ako tvrdia žalobcovia, tak výsluch strán by bol absolútne nulitným
dôkazom; To by však - samozrejme - platilo i o vyjadreniach samotných žalobcov.
35. Pokiaľ v danej spojitosti žalobcovia tvrdili, že uzavretie kúpnej zmluvy okrem - podľa nich

nevierohodných - výsluchov žalovanej a jej manžela, nepotvrdzuje žiaden priamy dôkaz, tak opätovne
ich vyjadrenie nekorešponduje so stavom veci. Uzavretie kúpnej zmluvy (vrátane pochopenia jej
významu poručiteľkou, či prevzatia finančnej hotovosti) je nepochybne preukázaná samotnou písomnou
zmluvou, na ktorej bol podpis poručiteľky riadne úradne overený.36. Keďže poručiteľka nebola v čase vykonania osobou, ktorá nemôže čítať a písať, je bezpredmetné
zaoberať sa súvislosťami § 40 ods. 6 Obč. zák.

37. Neobstojí odvolacia námietka žalobcov o neumožnení žalobkyni 3/ vypovedať, resp. vyjadriť sa na
pojednávaní 15.7.2020. V rámci úvodu pojednávania, ktorého súčasťou bola okrem iného aj otázka
zákonného sudcu, aké dôkazy navrhujú strany vykonať, žalujúca strana výslovne a jednoznačne
navrhla iba výsluch žalobkýň 4/ a 5/ (pasáž okolo 0:20:00 zvukového záznamu). Takisto po vykonaní
týchto výsluchov žalobkýň, ako aj po vykonaní celého dokazovania sa žalobcovia nedomáhali výsluchu

žalobkyne 3/; naopak - opätovne výslovne a jednoznačne - uviedli, že nemajú žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania, ani námietky k vykonanému dokazovaniu (pasáž okolo 3:52:30 zvukového
záznamu).

38. Pokiaľ žalujúca strana zdôrazňuje izolovane jednu časť komunikácie, keď konajúci sudca
na vetu žalobkyne 3/, či sa môže vyjadriť, reagoval konštatovaním „prejdeme asi na záverečné

vyjadrenia“ (pasáž okolo 3:47:00 zvukového záznamu; a nie ako uvádzajú odvolatelia 4:47:15), úplne
opomínajú kontext predmetnej situácie. Išlo o súčasť opätovného vyjadrenia sa žalobkyne 5/ v priebehu
pojednávania, ktorá sa vracala ku konkrétnostiam viažucim sa k umiestneniu poručiteľky do zariadenia
Nestor a bola sudcom upozornená, že uvedené sa netýka podstaty veci. Rozhodne teda nešlo
o absolútne zamedzenie žalobkyni 3/ vyjadriť sa v konaní/na pojednávaní, ako sa snažia situáciu

vykresľovať žalobcovia; navyše s tendenciou v každom následnom vyjadrení stupňovať popis údajného
zásahu do procesných práv žalobkyne 3/.
39. Aj keby žalobkyňu 3/ okresný súd, napriek výslovnému návrhu na vykonanie jej výsluchu, nevypočul,
k čomu však nedošlo, nejednalo by sa o porušenie procesných práv strany sporu, keďže jedine
súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Len z dôvodu

komplexnosti krajský súd dodáva, že odvolatelia napriek opakovaným podaniam v odvolacom konaní
vôbec neuvádzajú, čo jedinečné a v priebehu konania ešte neuvedené, mala žalobkyňa 3/ v úmysle
uviesť/vypovedať. Možnosť vyjadrenia žalujúcej strane ku každému štádiu pojednávania dňa 15.7.2020
je úplne zrejmá zo zvukového záznamu z daného procesného úkonu súdu.

40. Na námietky obsiahnuté v samostatnom podaní žalobkyne 5/ nebolo možné prihliadať, nakoľko ide o
odvolacie dôvody prednesené až (niekoľko mesiacov) po uplynutí odvolacej lehoty (§ 365 ods. 3 CSP). Z
celkového hľadiska krajský súd uzatvára, že spoločným menovateľom odvolacích námietok žalobcov je
ichnesúhlassvýsledkomsporu,keďzasprávnepovažujúlensvojevideniečiužsporusamotného,alebo
jeho jednotlivých súčastí - napríklad hodnotenia dokazovania, či odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Pokiaľ závery okresného súdu sú odlišné od ich predstáv, označujú ich za nesprávne či neúplné.

41. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcami, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

42. Žalobcovia síce odvolaním napadli rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu
k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzili žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne,
potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo
závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na

náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu
v spore.

43. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolatelia - žalobcovia neboli v tomto štádiu konania (vôbec) úspešní, preto má žalovaná

voči nim spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

44. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.