Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714211182
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1714211182.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: S. I., P. XX, Š., proti
žalovaným: X. S. J., Z. XX, Š., X. Ľ. I., P. XXX, zastúpená advokátkou S.. K. C., Š. XXX, K., X. D. D., D.
XX, K., X. K. R., C. XXX, Š., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalovanej v
2. rade proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.10.2017, č.k. 37C/301/2014-228, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej v 2. rade plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11.10.2017, č.k. 37C/301/2014-228, určil, že pozemok,
nachádzajúci sa v okrese N., obec Š., katastrálne územie C. Š., vyznačený v geometrickom pláne X.. W.
J., číslo XXC/XXX/XXXX zo dňa 28.11.2016, úradne overeného dňa 29.03.2017, ako pozemok parcela
registra „P., č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda, o výmere 797 m2, patrí do dedičstva po nebohom Q.
I., narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š., v podiele 1/2 k celku a do
dedičstva po nebohej S. I., W.. W., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom
Ú. pre A. A. A. C. D. v podiele 1/2 k celku, keď geometrický plán X.. W. J., Č.I. XXC/XXX/XXXX zo

dňa 28.11.2016, úradne overený dňa 29.03.2017 (ďalej aj ako „geometrický plán“) tvorí neoddeliteľnú
súčasť rozsudku (výrok I.); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.), pričom priznal štátu voči žalovaným nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 47,86% (výrok IV.) a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
52,14% (výrok V.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.12.2014, zmenenou podaním

zo dňa 19.10.2016, domáhal určenia, že pozemky v katastrálnom území C. Š., parcely registra
„P.“, evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda, o výmere
440 m2, parcela č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda, o výmere 1.225 m2, evidované v katastri
nehnuteľností Okresného úradu v N., odbor katastrálny, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj
ako „nehnuteľnosti“)
patria do dedičstva po nebohom Q. I., narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy
bytom Š. (ďalej aj ako „poručiteľ“) a nebohej S. I., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX,

naposledybytomÚ.preA.P.A.A.C.D.(ďalejajako„poručiteľka“),každéhov1/2.Dôvodil,žeporučitelia,
jeho starí rodičia, boli vlastníkmi nehnuteľnosti, zapísanej pôvodne v pozemkovej knihe, vo vložke č.
305, ako parcela č. XXXX, o výmere 16 árov a 65 m2, katastrálne územie C. Š., keď poručiteľ nadobudol
vlastníctvo podielu o veľkosti 9/20 pozostalosťou v roku 1925, podiel o veľkosti 1/40 dedičstvom v roku1936 a podiel o veľkosti 1/40 nadobudol kúpou v roku 1943, kým poručiteľka sa stala vlastníčkou podielu
o veľkosti 9/20 kúpou v roku 1931 a podielu o veľkosti 2/40 kúpou v roku 1943; každý z poručiteľov
tak vlastnil polovicu pôvodnej parcely č. XXXX, evidovanej v súčasnosti v katastrálnom operáte na liste

vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C.Ľ. Š., ako parcela registra „P.“ č. XXXX/X, druh pozemku orná
pôda, o výmere 440 m2 a č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda, o výmere 1.225 m2, v spoluvlastníctve
žalovaných, a to žalovanej v 1. rade, žalovanej v 2. rade v podiele každá 1/4 z celku, žalovanej v 3. rade
v podiele 1/10 z celku a žalovaného v 4. rade v podiele 4/10 z celku. Žalobca popieral vlastnícke právo
žalovaných dôvodiac, že v roku 1950 bola na bývalom Miestnom národnom výbore Š. (ďalej len „MNV v

Š.“)spísanázápisnica,ktorounebohýC.R.-otecžalovaných,žiadalporučiteľovoprepusteniestavebnej
parcely do vlastníctva, čo oni odmietli. C. R. takýto stav síce akceptoval, avšak naďalej mal záujem
o časť pôvodnej parcely č. XXXX, ktorou si chcel rozšíriť svoj dvor, a preto podal v roku 1953 návrh
na vedenie vyvlastňovacieho konania proti poručiteľovi a poručiteľke, ktorým sa domáhal vyvlastnenia
časti pôvodnej parcely č. XXXX; vyvlastňovacie konanie bolo vedené bývalým Okresným národným
výborom v Pezinku (ďalej len „ONV v Pezinku) pod č. XI/1-198-1953/18. Dňa 30.11.1953 vydal ONV v

Pezinku vyvlastňovací výmer č. XI/1-198-1953/18, ktorým vyvlastnil časť parcely č. XXXX v prospech
nebohého C. R. a jeho manželky K., rod. H. v zmysle pripojeného geometrického plánu v rozsahu
272 m2 za cenu 272,-Kčs. Dňa 27.11.1953 Ľudový súd v Pezinku povolil zahájenie vyvlastňovacieho
pokračovania vo vložke č. 305, a to listinou Čd 795/53 v zmysle výmeru zo dňa 12.11.1953, pričom
následne uznesením č. Čd 892/53 povolil zápis: „Podľa výmeru ONV v Pezinku zo dňa 30.11.1953, č.

XI/1-198/1953/18, sa odpisuje parcela č. XXXX do novej vložky č. XXXX a vkladá sa vlastnícke právo
manželom: C. R. v 1/2, K. R. v 1/2; do novej vložky č. XXXX bola teda v rozpore s vyvlastňovacím
výmerom a doloženým geometrickým plánom, tvoriacim súčasť tohto výmeru, odpísaná celá pôvodná
parcela č. XXXX do spoluvlastníctva manželov R.. Keďže poručitelia nikdy neuznali vyvlastnenie ani
časti ich parcely v rozsahu 272 m2, vrátili právnym predchodcom žalovaných plnenie zložené nimi do

depozitu, pričom naďalej medzi nimi existovali spory ohľadne pozemku. Na základe tejto skutočnosti
podal nebohý C. R. na Ľudový súd v Pezinku návrh, konanie o ktorom bolo vedené pod sp. zn. 2Nc
209/54. V tomto konaní Ľudový súd v Pezinku schválil pokonávku účastníkov konania spočívajúcu v tom,
že nebohý C. R. vráti poručiteľom nehnuteľnosti vyvlastnené výmerom zo dňa 30.11.1953, pričom títo
mu mali vrátiť užívaný vinohrad, o výmere 240 m2. Napriek pokonávke nedošlo k vykonaniu zápisov v

pozemkovej knihe, pričom v novej pozemnoknižnej vložke č. 2727 bola pracovníkom pozemkovej knihy
naďalej vedená celá parcela č. XXXX, ako vlastníctvo manželov R.; manželia I. si však svoje vlastníctvo
bránili a napriek vyvlastneniu ho stále užívali. Dňa 14.09.1979 prejednal MNV v Š. spor medzi manželmi
Snovickými a nebohým C. R., pričom podľa zápisnice tento sa týkal parcely č. XXXX, vo vlastníctve
Q. I. a jeho manželky S.. Šetrením a podľa výpisu v pozemkovej knihe bolo zistené, že pôvodná

parcela č. XXXX bola stále zaevidovaná na nebohého C. R. a manželku K., každý v polovici, čo sa však
nezakladalo na pravde, a preto účastníci prejavili ochotu uvedenú nehnuteľnosť uviesť do pôvodného
stavu, s tým, že po usporiadaní záležitosti syn poručiteľov, S. I. starší ako dedič a S. I. vyjadrili ochotu
odpredať roľu, časť pôvodnej parcely č. XXXX od ulice C. po vinicu, nebohému C. R. a jeho manželke.
Stránky sa dohodli, že vec vysporiadajú na štátnom notárstve v čo najkratšom čase. V roku 1979 bol

pod č. zákazky 241-2-2711-600/79 objednaný geometrický plán na rozdelenie parcely č. XXXX, ktorý bol
vyhotovený dňa 11.02.1980 a rozdeľoval pôvodnú parcelu č. XXXX na dve, a to na parcelu č. XXXX/X,
o výmere 884 m2 a parcelu č. XXXX/X, o výmere 781 m2; geometrický plán však nebol nikdy zapísaný
do evidencie nehnuteľností. Dňa 28.09.1980 bolo spísané potvrdenie, podľa ktorého nebohý C. R. zložil
čiastku 15.000,-Kčs na vkladnú knižku S. I. - synovi poručiteľa a poručiteľky, za pozemok medzi domami,

parcela č. XXXX, o výmere 1.665 m2, z ktorej bola vyvlastnená len časť 282 m2 a z toho bola utvorená
nová parcela č. XXXX/X, v dĺžke 126 m. Vzhľadom na to, že rokovania pred bývalým MNV v Š. sa
nezúčastnila poručiteľka, ktorá v tom čase ešte žila, mal žalobca za to, že dohoda opísaná v zápisnici zo
dňa 14.09.1979 nebola nikdy naplnená, nakoľko žijúca vlastníčka a dedička po Q. I., jeho manželka S.
I., s prevodom vlastníctva k pôvodnej parcele, resp. jej časti nikdy nesúhlasila, ani ju nikto k uzatvoreniu

dohody neprivolal.

3. Žalobca ďalej uviedol, že napriek požiadavke skutoční vlastníci pôvodnej parcely č. XXXX nedosiahli
opravu nesprávneho zápisu v pozemkovej knihe, ktorý stav pretrváva doposiaľ. Žalovaná v 1. rade a
žalovaná v 2. rade mali za to, že sa stali vlastníčkami celej parcely č. XXXX, avšak nepreukázali platný

právny titul, ktorý podľa mienky žalobcu vyvracala práve zápisnica MNV v Š. zo dňa 14.09.1979, ako i
geometrický plán, č. XXX-X-XXXX-XXX/XX, zameriavajúci parcelu č. XXXX pre účely jej rozdelenia na
parcelu č. XXXX/X, ktorá sa mala stať vlastníctvom nebohých C. a K. R. a parcelu č. XXXX/X, ktorá
mala ostať vo vlastníctve S. I. staršieho; pritom parcelu č. XXXX/X prevzal do užívania nebohý C. R.,ktorý zomrel v roku 1986, a v jej užívaní pokračoval jeho syn, žalovaný v 4. rade, ktorý ju užíva doposiaľ.
Žalobca tiež poukázal na právnu skutočnosť, že nepravdivé zápisy v pozemkovej knihe a v listoch
vlastníctvaspôsobili,žejehostarírodičiasanevedelidomôcťoprávvpríslušnejevidenciipozemkov,celý

život týmto trpeli, konanie štátnych úradov pociťovali ako krivdu, pričom vždy vystupovali ako vlastníci
a svoje vlastníctvo si bránili. V súčasnosti polovicu spornej parcely užíva žalobca, kým zvyšok užíva
žalovaný v 4. rade, s vedomím, že vec nie je stále usporiadaná.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že poručiteľ a poručiteľka boli manželmi a z ich

manželstva pochádzal jediný syn, S. I., narodený 09.07.1932, zomrelý 07.04.2000, ktorý bol jediným
dedičom po poručiteľke; jediným dedičom S. I. sa podľa osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným
súdom Pezinok dňa 20.07.2000, sp. zn. 8D/201/00, Dnot/103/00, stal žalobca. Žalovaní v 1. až v 4. rade
sú deťmi nebohého C. R., zomrelého XX.XX.XXXX a jeho manželky, K. R., pričom podľa rozhodnutia
bývalého štátneho notárstva Bratislava-vidiek zo dňa 08.04.1986, sp. zn. D/204/86, boli žalovaní spolu s
ich nebohou matkou dedičmi nebohého C. R.; predmetom dedičstva bola okrem iného i roľa s parcelným

č. XXXX, o výmere 1.665 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území C. Š.; na základe uvedeného
rozhodnutia bol založený i list vlastníctva. Žalovaní v 1. až v 4. rade sa stali dedičmi i po ich nebohej
matke K. R., pričom predmetom dedičstva bola okrem iného i roľa s parcelným č. XXXX, o výmere 1.665
m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území C. Š., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX. Na predmetnom
liste vlastníctva boli zapísané nehnuteľnosti v katastrálnom území C. Š., a to pozemky parcely registra

„P.“, č. XXXX/X, orná pôda, o výmere 440 m2, nachádzajúca sa v intraviláne obce, parcela. č. XXXX/
X, orná pôda, o výmere 1.225 m2, nachádzajúca sa v extraviláne obce, parcela č. XXXX/X, vinice, o
výmere 1.934 m2, nachádzajúca sa v extraviláne obce, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria,
o výmere 377 m2, nachádzajúca sa v intraviláne obce, parcela č. XXXX/X, záhrady, o výmere 267 m2,
nachádzajúca sa v intraviláne obce, parcela č. XXXX/X, záhrady, o výmere 983 m2, nachádzajúca sa

v extraviláne obce, stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku parcela
č. XXXX/X, pri ktorých vlastnícke právo svedčalo žalovaným, a to žalovanej v 1. rade v podiele 1/10,
žalovanej v 2. rade v podiele 1/4, žalovanej v 3. rade v podiele1/4 a žalovanému v 4. rade v podiele
4/10, všetko titulom rozhodnutia sp. zn. D/204/86-599/86 a osvedčenia o dedičstve sp. zn. 19D/729/96.

5. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v kópii pozemnoknižnej vložky č. XXX pre katastrálne územie C.
Š. (predtým C. Č.) v časti A) Majetková podstata, sa nachádzali 2 zápisy - v časti zápisu pod č. 1.
bolo zapísané parcelné číslo XXXX, roľa, o výmere 463 siah, a tento zápis bol rukopisne podčiarknutý
s poznámkou „D..XX,XX“; v časti B) Vlastníctvo, sa nachádzalo spolu 15 zápisov, pričom zo zápisov
pod č. 10. až 13. mal súd prvej inštancie za preukázané tvrdenie žalobcu, že poručitelia vlastnili ku

dňu 08.06.1943 každý polovicu parcely č. XXXX. Poradové číslo 14. zápisu zaznamenávalo zahájenie
vyvlastňovacieho pokračovania na parcele č. XXXX pre nebohého C. R. podľa výmeru ONV v Pezinku
zo dňa 12.11.1953, č. XI/1-198/1953/18, na ktoré nadväzovalo poradové číslo 15. zápisu, pri ktorom bolo
poznačené odpísanie parcely č. XXXX do novej vložky pod č. XXXX. V kópii pozemnoknižnej vložky č.
XXXX, pre katastrálne územie C.Ľ. Š. (predtým C. Č.) C. Č.O. O.) Majetková podstata pre parcelu č.

XXXX,roľavhone„Poluselky“,ovýmere16árov65m2,sanachádzallenjedenzápiszodňa31.12.1953,
a to pod č. 892 v znení: „Podľa vyvlastňovacieho výmeru ONV v Pezinku, č. XI/1-198/1953/18, sa
zapisuje parcela č. XXXX, odpísaná sem z vložky č. 305 pod ?+ č. 1 a vkladá sa vlastnícke právo
manželom C. R. O. K. R., W.. H.E., v polovici“.

6. Predmetom zápisnice zo dňa 17.10.1950 spísanej na MNV vo C. Č. bola žiadosť nebohého C. R.
o prepustenie susednej stavebnej parcely poručiteľov, čo títo odmietli, a preto nebohý vyhlásil, že o
parcelu nemá záujem. Dňa 26.11.1953 sa na MNV vo C. Č. na žiadosť nebohého C. R. uskutočnilo
vyvlastňovacie konanie ohľadne parcely č. XXXX, pričom členovia komisie, obhliadajúc skutočný stav
miesta, zistili, že nebohý vlastnil stavebný pozemok, na ktorom mal postavený nedokončený rodinný

dom, pričom v jeho susedstve sa nachádzal pozemok vo vlastníctve poručiteľov, široký 6,5 m, podľa
platných stavebných predpisov nezastaviteľný. Nebohý C. R. ponúkol za vyvlastnenie časti parcely
č. XXXX, o výmere 272 m2 peňažnú hodnotu v sume 2.000,-Kčs (7,30 Kčs/m2), vyjadrujúc i svoju
ochotu odstúpiť ako náhradu za vyvlastňujúcu časť novovysadenú štvorročnú vinicu v takej istej
výmere; poručiteľ sa k uvedenej ponuke nevyjadril, na jednanie komisie sa nedostavil, preto sa komisia

jednohlasne zhodla na vyvlastňovacom pokračovaní v prospech nebohého C. R.. Z vyvlastňovacieho
výmeru ONV v Pezinku zo dňa 30.11.1953, vyplýva, že tento na návrh nebohého C. R. vyvlastnil z
nehnuteľnosti parcela č. XXXX, v katastrálnom území C. Č., zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX,
o výmere 16 árov a 65 m2, vedenej na meno poručiteľa a poručiteľky, u každého v jednej polovici, časťo výmere 272 m2 pre prístavbu rodinného domu nebohého C. R. a jeho manželky, ktorí vyvlastnením
nadobudli vlastnícke právo k popísanej nehnuteľnosti tak, ako bolo uvedené v pripojenom geometrickom
pláne. Zároveň ONV v Pezinku určil náhradu v sume 1,-Kčs/m2, t. j. 272,-Kčs za 272 m2, ktorú boli

vyvlastnitelia povinní zložiť do súdneho depozitu Ľudového súdu v Pezinku do 3 mesiacov odo dňa
právoplatnosti výmeru, a až potom mala byť vyvlastnená časť odovzdaná do ich držby. Na plánku
znázorňujúcom časť katastrálneho územia C. Č.O., vyhotovenom v mierke 1:2880, bola na parcele č.
XXXX znázornená tá jej časť, ktorá sa mala vyvlastniť, s popisom, že na parcele sa ponechá 3 metre
široký vchod a zvyšných 40 metrov sa pričlení k novostavbe ako dvor. Ľudový súd v Pezinku uznesením

zo dňa 20.08.1954, č.k. 2Nc/209/54-6, schválil pokonávku (zmier), ktorou sa nebohý C. R. zaviazal vrátiť
poručiteľom nehnuteľnosti vyvlastnené v jeho prospech vyvlastňovacím výmerom ONV v Pezinku zo
dňa 30.11.1953, nachádzajúce sa v katastrálnom území C. Č.E., vo výmere 272 m2, súčasne vykopať a
odniesť stĺpiky zakopané na vyvlastnenom pozemku, a to do 15 dní po tom, ako mu poručitelia predložia
opis žiadosti o vyslanie zememerača, ktorý prevedie meranie ich pozemkov. Poručitelia sa v rámci
pokonávkyzaviazalipožiadaťgeodetickýústavozememerača,dokoncaoktóbra1954vyrúbať4ovocné

stromy na pomedzí vinohradu susediacom s pozemkom nebohého C. R., ako i obrúbať všetky stromy,
resp. haluze, tieniace nad jeho pozemkom, vrátiť mu vinohrad a pozemok poskytnutý im ako náhradu
za vyvlastnené nehnuteľnosti vo výmere 80 centimetrov šírky a 300 metrov dĺžky. Pokiaľ išlo o depozit
zložený nebohým C. R. dňa 08.02.1954 v Štátnej sporiteľni v Pezinku, Ľudový súd v Pezinku rozhodol,
že sumu 272,-Kčs mu vráti späť, odkazujúc v tejto súvislosti na dohodu medzi ním a poručiteľmi, keď sa

jeho žiadosť na poukázanie sumy v ich prospech stala bezpredmetnou.

7. Podľa zápisnice zo dňa 14.09.1979 spísanej na MNV v Š., za prítomnosti S. I.V., E. I., C. R., J. N. a
C. J., sa strany v súvislosti so spornou parcelou č. XXXX, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve poručiteľov,
pričom jej časť o výmere 272 m2 bola výmerom ONV v Pezinku vyvlastnená v prospech nebohého C. R.

a jeho manželky a následne bola vrátená poručiteľom na základe uzavretého zmieru, dohodli („dospeli
k dohode“), že predmetnú nehnuteľnosť sú ochotní uviesť do pôvodného stavu a po usporiadaní vyjadril
S. I. starší ako dedič po poručiteľovi, spolu s poručiteľkou, ochotu predať roľu, časť parcely č. XXXX
od ulice C. po vinicu, nebohému C. R. a jeho manželke; uvedené mali strany vysporiadať na bývalom
Štátnom notárstve v Bratislave v čo najkratšom čase. V zápisnici bolo konštatované, že parcela č. XXXX

je zaevidovaná vo výmere 1.665 m2 na nebohého C. R. a na jeho manželku, u každého v polovici, čo
sa nezakladá na pravde. K obsahu predmetnej zápisnice sa vyjadril v prebiehajúcom konaní svedok
C. J., ktorý pred 38 rokmi pôsobil ako tajomník MNV v Š. uvádzajúc, že v roku 1979 sa riešila otázka
majetkovo-právneho usporiadania pozemkov medzi právnymi predchodcami strán sporu, ktorú mal na
starosti starosta obce p. N., pričom si pamätal, že medzi nimi nastala zhoda, ktorú MNV len osvedčil.

8. Za účelom rozdelenia pôvodnej parcely č. XXXX vyhotovila na návrh S. I.H. staršieho organizácia
GEODÉZIA, štátny podnik Bratislava, geometrický plán, č. 2XX-X-XXXX-XXX/XX, pričom po jeho
prevode do katastra mali z pôvodnej parcely č. XXXX, o výmere 1.665 m2 vzniknúť dva nové pozemky, a
topozemokparcelač.XXXX/X,ornápôda,ovýmere884m2,sdoterajšímvlastníkomapozemokparcela

č. XXXX/X, orná pôda, o výmere 781 m2, ktorého vlastník mal byť „I., Š.“. Nové hranice pozemkov
boli pritom označené železnými trubkami; tento geometrický plán nebol nikdy prevedený do katastra
nehnuteľností. Podľa potvrdenia o prevzatí vkladnej knižky nebohý C. R. vložil 15.000,-Kčs na VK
12-900919-6 za pozemok, roľa medzi domami N., vložka č. XXX, parcela č. XXXX, o výmere 16 á a
65 m2, z ktorej bolo vyvlastnených 282 m2 a následne bola utvorená nová parcela č. XXXX/X, v dĺžke

126 m. Obsahom predmetného potvrdenia bolo i konštatovanie, že „pozemok vlastnil zomrelý Q. I. a
manželka S.. Na základe dohody s dedičom S. I. bola uzatvorená dohoda a spísaná zápisnica na MNV v
Š. za prítomnosti predsedu J. N. a tajomníka C.Q. J. dňa 14.09.1979“; prevzatie vkladnej knižky potvrdili
svedkovia.

9. Konajúci súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom zo znaleckého posudku vypracovaného
X.. W. J., znalcom z odboru geodézia a kartografia, vyplynulo, že pôvodná pozemnoknižná parcela č.
XXXX bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX, pričom na časť parcely o výmere 272 m2 vydal
ONV v Pezinku vo vyvlastňovacom konaní dňa 30.11.1953 vyvlastňovací výmer, č. XI/1-198/1953/18, a
na jeho základe bola parcela č. XXXX v celosti, t.j. o výmere 1.665 m2, odpísaná do pozemnoknižnej

vložky č. XXXX v prospech nových vlastníkov - nebohého C. R. a K. R.. Uvedené zhodnotil znalec ako
nesúlad v genéze zápisov parcely č. XXXX z pozemnoknižnej vložky č. XXX do pozemnoknižnej vložky
č. XXXX, ktorý sa týkal i technickej prílohy k vyvlastňovaciemu výmeru - plánku, na ktorom bolo slovne
popísané, že išlo o „vyvlastnenie časti parcely č. XXXX, s ponechaním na tejto parcele 3 m široký vchoda zbytok v dĺžke 40 m sa mal pričleniť k novostavbe ako dvor“ (rozumej k parcele č. XXXX). Znalec
k uvedenému poznamenal, že ak necháme na parcele č.XXXX vchod o šírke 3 m, z parcely ostane
3,90 m šírka pre pričlenenie, čo však pre dĺžku 40 m nespĺňa výmeru 272 m2, ale len 151 m2. Znalec

ďalej uviedol, že na parcelu č. XXXX vypracovala dňa 10.01.1980 spoločnosť Geodézia, n.p. Pezinok
geometrický plán, č. 241-2-2711-600/79, úradne overený dňa 13.03.1980, ktorým sa parcela o výmere
1.665 m2 rozdelila na parcelu č. XXXX/X, o výmere 884 m2 a parcelu č. XXXX/X, o výmere 781 m2, t.j. v
dĺžke 126 m od ulice; tento geometrický plán však nebol právne prevedený do evidencie nehnuteľností.
V súčasnosti je pôvodná parcela č. XXXX vedená na liste vlastníctva č. XXXX , pre katastrálne územie

C. Š., ako parcela registra „P. č. XXXX/X, orná pôda, o výmere 440 m2, a parcela č. 1826/2, orná pôda,
o výmere 1.225 m2, spolu výmera 1.665 m2, t.j. vo výmere identickej s pôvodnou pozemnoknižnou
parcelou č. XXXX, pričom i polohovo sú vlastnícke hranice obvodu tejto parcely identické s vlastníckymi
hranicami parciel registra „P.“ č. XXXX/X O. Č.. XXXX/X. Vychádzajúc z technických podkladov následne
znalec vytýčil hranice pôvodnej parcely a novooddeľovaných pozemkov podľa užívania v teréne a tieto
pretavil do geometrického plánu. Z tohto geometrického plánu, úradne overeného dňa 29.03.2017 X.. X.

S., z katastrálneho odboru Okresného úradu Pezinok pod číslom G 1314/2017, vyplýva, že z pôvodnej
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. Š., ako parcela č. XXXX/
X, orná pôda, o výmere 1.225 m2 majú po jeho prevedení do katastra nehnuteľností vzniknúť dva nové
pozemky, a to pozemok parcela č. XXXX/X, orná pôda, o výmere 797 m2, vo vlastníctve žalobcu a
pozemok parcela č. XXXX/X, orná pôda, o výmere 428 m2 v spoluvlastníctve žalovaných, ktorý stav

zodpovedá faktickému užívaniu týchto pozemkov, čo mal konajúci súd za preukázané i ohliadkou na
mieste samom v dňoch 06.04.2016 a 22.09.2016. Konajúci súd pritom zistil, že na liste vlastníctva
č.XXXX je pozemok parcela registra „P. č. XXXX/X, evidovaný ako orná pôda, o výmere 440 m2,
avšak tento svojím užívaním zodpovedá druhu pozemku zastavané plochy a nádvoria, nakoľko za
vstupom na pozemok od cesty bezprostredne susedí s pozemkom, evidovaným na liste vlastníctva

č. XXXX ako parcela č. XXXX/X; hoci je medzi týmito pozemkami v súčasnosti na vzdialenosť cca
30 až 40 metrov viditeľná pôvodná hranica parciel č. XXXX a č. XXXX, oba tieto pozemky užívajú
žalovaní (najmä žalovaný v 4. rade ako väčšinový spoluvlastník nehnuteľností) a svojim charakterom
ide jednoznačne o zastavané plochy a nádvoria, nakoľko žalovaný v 4. rade na nich vybudoval drobné
stavby slúžiace na chov hospodárskych zvierat. Na pozemku parcela č. XXXX/X, orná pôda, o výmere

440 m2 sa v jeho prednej časti od cesty nachádza vybetónovaná plocha, následne sa na ňom nachádza
voliéra s holubmi, a po vzdialenosti cca 30 až 40 metrov je postavená stavba určená na chov väčších
hospodárskych zvierat, bezprostredne nadväzujúca na drobnú stavbu určenú na chov hospodárskych
zvierat (na pozemku parcela č. XXXX/X). Za touto hospodárskou stavbou pokračuje užívanie pôvodnej
parcely č. XXXX/X žalovanými, ktorá parcela má charakter pozemku určeného na chov zvierat, a

nadväzuje na neho záhrada, v ktorej zadnej časti sa nachádza veľký strom a za ním drevený latkový plot.
Uvedené užívanie pozemku žalovanými znalec X.. J. znázornil v znaleckom posudku a geometrickom
pláne ako novovytvorený pozemok parcela č. XXXX/X, orná pôda, o výmere 428 m2. Drevený latkový
plot pritom vymedzuje hranicu, od ktorej užíva pôvodnú parcelu č. XXXX/X žalobca, a táto zodpovedá v
znaleckom posudku a geometrickom pláne znalca X.. J. novovytvorenému pozemku parcela č. XXXX/X,

orná pôda, o výmere 797 m2; žalobca užíva novovytvorený pozemok parcela č. XXXX/X ako ornú pôdu.

10. Po takto vykonanom dokazovaní sa konajúci súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení, posúdenie ktorej sa viaže vždy na konkrétny určovací petit;
uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry tento nie je spravidla daný, pokiaľ riešenie určitej otázky

nevyrieši obsah spornosti daného právneho vzťahu alebo práva úplne alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo
právo. Následne, skúmajúc prejudiciálne vývoj vlastníckych vzťahov ohľadom nehnuteľností po smrti
poručiteľov vo väzbe na otázku, či právoplatným rozhodnutím o žalobcom požadovanom určení dôjde
k odstráneniu neistoty v jeho právnom vzťahu k žalovaným, dospel k záveru, že k nemu dôjde len

čiastočne; preto vyhodnotil žalobu za čiastočne dôvodnú.

11. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že pôvodne bol celý pozemok parcela č. XXXX zapísaný ako
vlastníctvo poručiteľov (pozemnoknižná vložka č. XXX), a hoci z neho právni predchodcovia žalovaných
vyvlastnili len časť (272 m2), napokon bola zapísaná celá parcela ako ich vlastníctvo (pozemnoknižná

vložka č. XXXX). Na základe pokonávky (zmieru) v roku 1954 mali právni predchodcovia žalobcu získať
späť svoje vlastnícke právo k predmetnej parcele č. XXXX, čo však po právnej stránke nenastalo a
pozemok zostal naďalej evidovaný ako vlastníctvo nebohého C. R. a jeho manželky. Medzi právnymi
predchodcamistránsporudošlokukonsenzuohľadomfaktickéhoužívaniapozemkuvroku1979,pričomna základe dohody odkúpili právni predchodcovia žalovaných od právnych predchodcov žalobcu (i pri
neúčasti poručiteľky) časť pozemku parcela č. 1826, za kúpnu cenu 15.000,-Kčs, pričom za týmto
účelom si dali v roku 1980 vyhotoviť i geometrický plán, č. 241-2-2711-600/79. Po jeho vyhotovení

sa pôvodný pozemok parcela č. XXXX začal užívať spôsobom, resp. v stave zistenom obhliadkou
konajúceho súdu dňa 06.04.2016 a zameranom znalcom; parcela č. XXXX, resp. súčasný pozemok
parcela č. XXXX/X, o výmere 440 m2 spolu s novovytvoreným pozemkom parcela č. XXXX/X, boli teda
od toho času v držbe právnych predchodcov žalovaných a novovytvorený pozemok parcela č. XXXX/
X bol v držbe právnych predchodcov žalobcu. Na uvedenom základe konajúci súd dospel k záveru,

že faktický stav užívania pozemku parcela č. XXXX od roku 1953 až dodnes nebol súladný so stavom
právnym. Novovytvorený pozemok parcela č. XXXX/X bol pritom nesporne vždy v užívaní poručiteľa
a poručiteľky, neskôr ich syna S. I. staršieho, pričom tento v súčasnosti užíva žalobca. Konajúci súd
zdôraznil, že i keď tento pozemok nebol predmetom dedičského konania po poručiteľoch, nikdy ho
neužívali právni predchodcovia žalovaných, a preto mal žalobca naliehavý právny záujem na určení,
že tento novovytvorený pozemok parcela č. XXXX/X patrí do dedičstva po poručiteľovi a poručiteľke.

Zároveň, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že novovytvorený pozemok parcela č. XXXX/X bol
minimálne od roku 1980 v užívaní právnych predchodcov žalovaných a neskôr žalovaných, ktorí ho,
podľa záverov konajúceho súdu dobromyseľne vydržali; ich spoluvlastníctvu pritom svedčala aj zákonná
ochrana podľa ustanovenia § 486 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), v dôsledku čoho žalovaní nadobudli spoluvlastníctvo k novovytvorenému pozemku parcela

č. XXXX/X.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal konajúci súd za to, že právoplatným rozhodnutím v znení
výroku I. nastane stav, ktorý spravodlivo usporiada vlastnícke vzťahy strán sporu, v ktorých v minulosti
v dôsledku nesprávneho postupu orgánov štátu, ako aj právnych predchodcov sporových strán vznikol

nesúlad medzi stavom faktickým a stavom právnym. Novovytvorený pozemok parcela č. XXXX/X
zostane v spoluvlastníctve žalovaných, ktorí tak ostatnú v katastri nehnuteľností zapísaní ako jeho
vlastníci, kým novovytvorený pozemok parcela č. XXXX/X bude predmetom novoobjaveného dedičstva
po poručiteľovi a poručiteľke. Týmto rozhodnutím zároveň nastane stav, ktorého sa v rámci zmierlivého
riešenia sporu dovolávali žalobca a žalovaný v 4. rade.

13. Na uvedenom základe konajúci súd uzavrel, že žalobca mal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení v takej časti žaloby, ktorej vyhovením nastane súlad medzi faktickým a právnym
stavom a zároveň ním dôjde k definitívnemu vyriešeniu nárokov strán na predmetné nehnuteľnosti, tak s
ohľadom na genézu vývoja ich vlastníckych vzťahov, ako aj s ohľadom na súčasný faktický stav užívania

sporných nehnuteľností, ktorý trvá už viac ako 30 rokov, a preto výrokom I., za súčasnej aplikácie §
135a ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991, § 134 ods. 1 až ods. 3, § 460, §
473 ods. 1, § 486 Občianskeho zákonníka, článku 2 ods. 2 a článku 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobe žalobcu vyhovel; konštatoval pritom, že geometrický plán
X.. W. J. tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, nakoľko tento bude po nadobudnutí právoplatnosti zaslaný

Okresnému úradu Pezinok na zápis do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol, dospejúc k záveru, že žalobca nemal na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Uviedol, že pozitívnym rozhodnutím o žalobcom požadovanom určení, by totiž v prípade jeho
právoplatnosti nastal stav, ktorý by nevyhnutne viedol k vzniku ďalších súdnych sporov; aj keď by
si žalobca mohol v konaní o novoobjavenom dedičstve nechať predediť predmetné nehnuteľnosti a

disponoval by i právoplatným osvedčením o dedičstve, príslušný katastrálny odbor by ho nezapísal
ako vlastníka predmetných nehnuteľností, pretože zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností svedčí
žalovaným, a to na základe rovnocenného titulu - osvedčenia o dedičstve; uvedené by nevyhnutne
viedlo k ďalšiemu konaniu o určenie vlastníctva, v ktorom by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou
súd dospel nevyhnutne k záveru, že vlastnícke právo k novovytvorenému pozemku parcela č. XXXX/

X nadobudol žalobca vydržaním, kým novovytvorený pozemok parcela č. XXXX/X patrí do podielového
spoluvlastníctva žalovaných, ktorí ho rovnako nadobudli vydržaním, resp. ho dobromyseľne nadobudli
od nepravého dediča.

14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C.s.p. vychádzajúc z toho, že

žalobca sa dožadoval určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch v rozsahu 1.665 m2
plošnej miery pozemkov, no úspešný bol iba v časti zahŕňajúcej 797 m2 plošnej miery; úspech žalobcu
v spore tak predstavoval 47,86% uplatneného nároku, kým úspech žalovaných 52,14%. Vzhľadom natakmer vyrovnaný úspech, resp. neúspech sporových strán, kedy čistý úspech žalovaných prestavoval
len 4,28%, súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Pokiaľ išlo o trovy konania štátu, tieto predstavovali sumu preddavkami nepokrytej znaleckej odmeny
zaplatenej zo štátnych prostriedkov, o ktorých konajúci súd rozhodol za aplikácie článku 4 ods. 2 C.s.p.,
keďže v tomto smere procesný kódex neupravoval, ako má byť rozhodnuté o trovách konania štátu,
ktoré v priebehu sporu zaplatil. Súd prvej inštancie preto použil právnu normu, ktorú by zvolil, pokiaľ by
bol sám zákonodarcom, v znení: „Štát má podľa pomeru úspechu strán vo veci proti stranám právo na

náhradu trov konania, ktoré platil.“ Vzhľadom na to, že neúspech žalobcu v spore predstavoval 52,14%,
kým neúspech žalovaných 47,86%, konajúci súd podľa takto určenej miery neúspechu sporových strán
priznal štátu proti stranám právo na náhradu trov konania; o konkrétnej výške nároku štátu na náhradu
trov konania voči stranám pritom rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

16. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaná v 2. rade dôvodiac, že konajúci súd nesprávne zistil skutkový stav, keď odôvodnenie
rozsudku obsahuje viaceré nepodložené tvrdenia a skreslené skutočnosti. Žalovaná v 2. rade uviedla,
že v roku 1953, na základe návrhu nebohého C. R. došlo k vyvlastneniu časti pôvodnej parcely č. XXXX,
o výmere 272 m2, s tým, že pri prepise pozemku sa v rozpore s vyvlastňovacím výmerom zapísala do

jeho vlastníctva, resp. do vlastníctva manželov R. celá parcela (v celom rozsahu). Po smrti poručiteľa
sa nebohý C. R. snažil celú záležitosť urovnať, a preto na MNV v Š. inicioval stretnutie s dedičom po
poručiteľovi, S. I. starším, pričom na toto stretnutie pozval i poručiteľku, ktorá sa ho však nezúčastnila,
keďže bola nevládna. Výsledkom stretnutia bola dohoda, že časť parcely č. 1826 od Vinohradskej
ulice až po vinicu odpredá S. I. starší a S. I. manželom R.. Tento zápis z priebehu stretnutia zo dňa

14.09.1979 označila žalovaná v 2. rade za zmätočný, nakoľko parcela č. XXXX, vo výmere až po vinicu,
predstavovala presne súčet súčasných pozemkov parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X, spolu 1.665 m2.
Obsahom dohody uzavretej pred MNV v Š. teda bol predaj celej parcely, keďže vinica reálne začínala až
za pôvodnou parcelou č. XXXX. Na základe uvedenej dohody sa vzťahy medzi právnym predchodcom
žalobcu a nebohým C. R. s manželkou urovnali. V tom čase mal nebohý C. R. v pláne záhradu oplotiť,

a preto požiadal S. I. staršieho, ktorý v tom čase pracoval v Pezinku, o zadanie zamerania a rozdelenie
parcely na parcelu č. XXXX/X, o výmere 884 m2, zodpovedajúcej pozemku vedľa domu a záhrade, a
parcele č. XXXX/X, o výmere 781 m2, čo je roľa. Dôvodom vypracovania geometrického plánu tak bol
úmysel nebohého C. R. oplotiť pozemok, a nie pozemok rozdeliť na základe zápisu z roku 1979. Keďže
geometrický plán mal slúžiť len pre potreby vytýčenia pozemku pri oplotení, nebol nikdy prevedený

do pozemkovej knihy. V tom čase sa tiež susedia dohodli, že časť pozemku nad parcelou č. XXXX/
X bude užívať otec žalobcu, čo mal vysvetľovať i zápis jeho mena ako užívateľa parcely č. XXXX/X v
geometrickom pláne zo dňa 11.02.1980. Tieto skutočnosti boli opísané napokon i v ohlásení stavebných
úprav zo dňa 21.09.1980, ktoré konajúci súd nebral do úvahy. Podľa žalovanej v 2. rade sa teda dalo
predpokladať, že ak by otec žalovaných alebo otec žalobcu mali záujem o zápis geometrického plánu

do pozemkovej knihy, iniciovali by kroky k tomu smerujúce. To, že sa právni predchodcovia sporových
strán v roku 1979 dohodli na predaji celej parcely č. XXXX potvrdzovalo i zloženie sumy 15,000,-Kčs
na vkladnú knižku s menom S. I. staršieho; táto cena, s ohľadom na jej výšku, zodpovedala odplate za
celú parcelu, nielen za jej časť, čo napokon vyplýva i z potvrdenia zo dňa 28.09.1980. Malo ísť o odplatu
za roľu medzi domami - N., zapísanú vo vložke č. XXX, ako parcela č. XXXX, o výmere 1.665 m2. V

tom čase prevzal nebohý C. R. do užívania celú parcelu č. XXXX, hoci len časť z nej užíval S. I. starší
na základe vzájomnej dohody strán. Žalovaná v 2. rade namietala, že by v súčasnosti užíval parcelu
č. XXXX/X žalobca, hoci túto skutočnosť uviedol na pojednávaní aj žalovaný v 4. rade; túto žalobca v
skutočnosti nikdy neužíval, keďže ju užívali takmer 20 rokov len žalovaní a pred nimi ich rodičia, čo vedia
preukázať viacerými svedkami.

17. V ďalšom žalovaná v 2. rade uviedla, že i pokiaľ by konajúci súd nebral do úvahy jej
argumentáciu, žalovaní splnili všetky zákonné predpoklady vydržania predmetných nehnuteľností, ku
ktorým nevyhnutne patrí i oprávnenosť držby, t.j. taká držba, pri ktorej je držiteľ vzhľadom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že vec drží ako jemu patriacu. Žalovaná v 2. rade zdôraznila, že

nehnuteľnosť užívajú ako dedičia na základe osvedčenia o dedičstve po nebohom C. R. a K. R., čo
vyplýva i z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C. Š., pričom pred nimi ich užíval sám
nebohý s manželkou. Na uvedenom základe navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2. rade navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej vyhovujúcej časti potvrdiť a priznať mu voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. Konštatoval, že z odvolania nie je zrejmé, v čom mal konajúci súd nesprávne
zistiť skutkový stav, keďže tento vychádzal z ním predložených dôkazov, preukazujúcich genézu
nadobudnutia vlastníctva k pozemkom jeho právnymi predchodcami. Zdôraznil, že z predložených listín
vyplýva, že poručitelia užívali celú svoju parcelu č. XXXX a nikdy nechceli ani jej časť previesť do
vlastníctva manželov R., ktorí o ňu mali záujem za účelom zväčšenia dvora a rozšírenia vstupu, pričom

na tejto časti nikdy nestavali rodinný dom, čo vyplýva i zo súčasnej katastrálnej mapy a znaleckého
posudku súdom ustanoveného znalca. Pokiaľ žalovaná v 2. rade poukazovala na to, že na rokovanie
na MNV v Š.E. v roku 1979 bola prizvaná i poručiteľka, ktorá v tom čase už bola nevládna, a preto
sa stretnutia nezúčastnila, žalobca odkázal na znenie zápisnice, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že
poručiteľka na stretnutie ani nebola pozvaná nebola, nikomu neudelila plnú moc a s prevodom časti
parcely nikdy nesúhlasila.

19. Žalobca poprel tvrdenie žalovanej v 2. rade o zmätočnosti dohody zo dňa 14.09.1979, ako dohody
o odpredaji celej parcely č. XXXX, odkazujúc pritom na jej znenie; z neho je totiž zrejmé, že zo strany
S. I. staršieho a poručiteľky bola ochota odpredať len časť parcely č. XXXX od ulice C. po vinicu; záver
rokovania bol teda jasný a zrozumiteľný. Mal však za to, že právni predchodcovia žalovaných, ani

ich nástupcovia nikdy platne a zákonne nenadobudli vlastnícke právo k parcele č. XXXX, hoci ho mali
evidované vo vložke č. XXXX; navyše ani po smrti poručiteľov neusporiadali vec právne v súlade s
dohodouzodňa14.09.1979.Tvrdenieoodkúpenícelejparcelypopieralipritomitvrdeniažalovanéhov4.
rade pri obhliadke, ako i na súdnom pojednávaní dňa 29.12.2015, keď tento potvrdil rozdelenie pozemku
parcela č. XXXX, ako i nepretržité užívanie parcely č. XXXX/X výlučne žalobcom a jeho právnymi

predchodcami. Žalobca označil za nelogické a nezmyselné tvrdenie žalovanej v 2. rade, že jej otec dal
vypracovať geometrický plán, č. 241-2-2711-600/79, keď listinným dôkazom z katastra nehnuteľností
v Pezinku preukázal, že tento dal vyhotoviť a zaplatil za neho práve jeho otec, S. I., starší, avšak nie
z dôvodu stavebných úprav na rodinnom dome, resp. oplotenia pozemku R.; pokiaľ by chcel nebohý
C. R. oplotiť záhradu, ktorú podľa tvrdenia žalovanej v 2. rade odkúpil celú, nepotreboval by parcelu

deliť a už vôbec nie na základe geometrického plánu, ktorý by mal za svoje peniaze vyhotoviť S. I.
starší. Žalobca mal za to, že účelom geometrického plánu, ktorý bol v ňom napokon jasne uvedený, bolo
rozdelenie pôvodnej parcely č. XXXX na dve parcely, a to na parcelu č. XXXX/X, ktorá by pripadla do
vlastníctva R. a na parcelu č. XXXX/X, ku ktorej vlastnícke právo mal nadobudnúť S. I., starší, podľa
kúpnej zmluvy, ktorá však nebola nikdy uzatvorená. Pokiaľ v tomto smere žalovaná v 2. rade podporne

poukazovala na ohlásenie stavebných úprav nebohým C. R. zo dňa 21.09.1980, bolo z neho podľa
žalobcu zrejmé, že išlo o stavbu plotu v zadnej časti záhrady; na rodinnom dome R. neboli hlásené
a ani vykonávané žiadne stavebné práce. Napokon verzii žalovanej v 2. rade ohľadne nadobudnutia
vlastníckeho práva k celej parcele č. XXXX manželmi R. nenasvedčuje ani výška kúpnej ceny (15.000-
Kčs), ktorú žalobca považoval skôr za nižšiu ako obvyklú. Vychádzajúc zo znenia potvrdenia zo dňa

28.09.1980, nadväzujúceho na dohodu zo dňa 14.09.1979, nijako z nich nevyplývalo, že by nebohý C.
R. chcel odkúpiť celú parcelu.

20. V ďalšom mal žalobca za to, že jeho právny predchodca užíval parcelu č. XXXX/X, o výmere 797
m2, nie z titulu nájmu, ale z titulu vlastníctva nadobudnutého po poručiteľoch, pričom túto neužívajú a

neužívali žalovaní ako dedičia po nebohom C. R.. Predmetná parcela je v súčasnosti prerastená trávou,
na ktorej umiestnil maringotku a poľnohospodárske stroje svojich známych, pričom žalovaný v 4. rade
ju s jeho súhlasom kosil. Pokiaľ sa žalovaná v 2. rade odvolávala na osvedčenie o dedičstve, toto
nepovažoval bez ďalšieho za dôkaz nadobúdacieho titulu parcely č. XXXX, pretože v dedičskom konaní
sa prejednáva majetok poručiteľa, ktorý vlastnil ku dňu svojej smrti, pričom žalovaní, majúc vedomosť

o nepravdivosti zápisov v operáte, rovnako vedeli, že pôvodná parcela nepatrila ich zosnulým rodičom.
Vzhľadom na to, že na liste vlastníctva evidovaní vlastníci a ich právni predchodcovia nikdy nenadobudli
zákonným spôsobom vlastnícke právo k parcele č. XXXX, nemohli ani splniť predpoklad dobromyseľnej
držby tohto pozemku; mali totiž vedomosť o tom, že vec majú vrátiť do pôvodného stavu, t.j. dostaviť sa
na štátne notárstvo a usporiadať vzťahy prostredníctvom zmluvy. Žalobca uzavrel, že hoci sa so závermi

konajúceho súdu v časti, v ktorej jeho žalobu zamietol nestotožnil, samotné rozhodnutie uznal z etických
dôvodov. Podotkol pritom, že k súdnemu konaniu nemuselo dôjsť, pričom tento sa pre odmietavý postoj
najmä žalovaných v 1. až v 3. rade neskončil súdnym zmierom, ktorú okolnosť nezobral konajúci súd
do úvahy pri rozhodovaní o trovách konania.21.Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380C.s.p.),preskúmalrozsudoksúdu
prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade nie je dôvodné.
Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.05.2022 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3
C.s.p.).

22. V prvom rade odvolací súd udáva, že i keď v predmetnej veci podala odvolanie len žalovaná
v 2. rade, táto spolu s ostatnými žalovanými tvorila tzv. nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77
C.s.p. Vo vzťahu k tomuto procesnému spoločenstvu pritom platí, že v ňom ide o také spoločné
práva alebo povinnosti, že sa rozsudok vo veci samej musí vzťahovať na každého zo spoločníkov;
vzhľadom na to, že procesné dôsledky meritórneho rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, potom
i procesný úkon jedného zo spoločníkov (tu opravný prostriedok žalovanej v 2. rade) sa týka všetkých

spoločníkov (t.j. aj zvyšných žalovaných); ak teda odvolanie proti napadnutému výroku rozsudku súdu
prvej inštancie podala žalovaná v 2. rade, tento výrok (spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov
konania) nenadobudol v zmysle § 367 ods. 2 C.s.p. formálnu, ani materiálnu právoplatnosť ani vo vzťahu
k ostatným žalovaným ako nerozlučným procesným spoločníkom, hoci títo odvolanie nepodali.

23. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovanej v 2. rade, táto konajúcemu súdu vytýkala nesprávne
zistenieskutkovéhostavu,ktorévyústilodonesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Skutkovýstavvšakv
odvolaní opísala z veľkej časti totožne s tým ustáleným súdom prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia,
keď potvrdila, že i keď v roku 1953 bola vyvlastnená len časť pôvodnej parcely č. XXXX, o výmere 272
m2, patriaca poručiteľom (čo vyplývalo z vyvlastňovacieho výmeru zo dňa 30.11.1953), v pozemkovej

knihe sa vykonal mylný zápis o vyvlastnení celej pôvodnej parcely č. XXXX (o 1.665 m2) v prospech
nebohého C. R. a jeho manželky K. R.. Predmetné pochybenie bolo predmetom viacerých sporov
právnych predchodcov strán sporu, pričom poručitelia nehnuteľnosť ďalej užívali. Napokon v roku 1979
došlo na MNV v Šenkviciach k stretnutiu nebohého S. I. staršieho a C. R., ktorého výsledkom bola
dohoda, že časť parcely č. XXXX S. I. starší a jeho matka S. I. (poručiteľka) predajú manželom R..

Tieto žalovanou v 2. rade opísané skutkové okolnosti vyplynuli i z vykonaného dokazovania, najmä zo
zápisnice na MNV v Š. zo dňa 14.09.1979, ako aj z výpovede svedka J.. Žalovaná v 2. rade však v
ďalšom namietala, že predmetom dohody právnych predchodcov strán sporu v roku 1979 bola napokon
kúpa celej pôvodnej parcely č. XXXX, o výmere 1.665 m2, a teda nie len jej časť, ako ustálil konajúci
súd; odvolací súd sa s jej argumentáciou nestotožnil.

24. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predmetom sporu je žaloba o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., pri ktorej judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dlhodobo judikovala, že jej základom je posúdenie, či poručiteľ
bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľnosti; navrhované určenie sa pritom vzťahovalo k okamihu smrti

poručiteľa, a preto okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemohli mať vplyv na rozhodnutie súdu
(k tomu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo 154/2010, R 32/2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky bol teda toho názoru, že súd nemá prihliadať a zohľadňovať tie
okolnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa.

25. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že konajúci súd zistil, že poručitelia sa po mylnom
zápise v pozemkovej knihe, ku ktorému došlo v spojení s vyvlastňovacím výmerom zo dňa 30.11.1953,
stali v dôsledku pokonávky schválenej uznesením Ľudového súdu v Pezinku zo dňa 20.08.1954, č.k.
2Nc/209/54-6, opäť vlastníkmi pôvodnej parcely č. XXXX, o výmere 1.665 m2, ktorá okolnosť napokon
ani nebola medzi stranami sporná a okrem už zmieneného znenia pokonávky (schválenej sudcom v

zmysle § 40 v tom čase platného zákona č. 142/1950 Sb. o konaní v občianskych právnych veciach), ju
potvrdzoval i obsah zápisnice MNV v Š.E. zo dňa 14.09.1979; v nej S. I. starší a nebohý C. R. zhodne
uznali, že vyvlastnená nehnuteľnosť sa vrátila späť pôvodnému vlastníkovi Q. I. a jeho manželke, s tým,
že nebohému C. R. bola vrátaná suma 272,-Kčs. Vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná ďalšia
právna skutočnosť, s ktorou by bol spojený prevod/prechod vlastníckeho práva k pôvodnej parcele č.

XXXX ku dňu smrti poručiteľov (poručiteľ zomrel dňa 20.06.1972, kým poručiteľka dňa 10.08.1981), keď
ani jedna zo sporových strán netvrdila uzatvorenie písomnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti
a jej registráciu štátnym notárstvom (čo bolo predpokladom prechodu vlastníctva k nehnuteľnosti v
zmysle v tom čase účinného § 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), konajúci súdsprávne uzavrel, že poručitelia boli v čase svojej smrti vlastníkmi tejto parcely. Súd prvej inštancie však
v ďalšom skúmal, či vo vzťahu k predmetnej parcele došlo k zmenám, na ktoré treba prihliadať a tieto
pri rozhodovaní o veci zohľadniť. Uvedený postup vyhodnotil odvolací súd za správny, súladný s novšou

judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie vo veci sp. zn. I. ÚS 151/2016), v ktorej
tento konštatoval, že pokiaľ spor o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva nepredstavuje tzv.
„konečnú stanicu“ v spore o vlastníctvo k nehnuteľnostiam, keďže tieto majú byť následne prejednané
v dedičskom konaní, a mohli by byť predmetom ďalšieho sporu o vlastníctvo, v ktorom bude súd
skúmať napríklad i otázku dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľností, evidovaného ako vlastníka v katastri

nehnuteľností, nie je žiaden rozumný dôvod umelo predlžovať stav právnej neistoty a nútiť strany do
podávania ďalších (zbytočných) žalôb, v ktorých by sa táto otázka riešila, ale je na mieste tieto sporné
otázkyskúmaťivkonaníourčenie,ženehnuteľnostipatriadodedičstvapoporučiteľovi,atocezsplnenie
procesnej podmienky, ktorou je naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

26. Žalovaná v 2. rade (zhodne s ostatnými žalovanými) v konaní na súde prvej inštancie poukazovala

na to, že jej právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k celej pôvodnej parcele č. XXXX, o
výmere 1.665 m2, ktorú skutočnosť vyvodzovala od dohody uzatvorenej medzi právnymi predchodcami
sporových strán pri jednaní pred MNV v Š., zachytenej v zápisnici zo dňa 14.09.1979 a zo zaplatenia
kúpnejceny15.000,-Kčs.Súdprvejinštanciesapretosprávnezameralnaskúmanie,čiztýchtookolností
mohol nebohý C. R. a jeho manželka K. objektívne získať presvedčenie, že nadobudli nehnuteľnosť,

resp. jej časť, poctivým spôsobom; dospel pritom ku kladnému záveru.

27. Konajúci súd zohľadnil, že zo zápisnice pred MNV v Š. zo dňa 14.09.1979 vyplýva, že právni
predchodcovia sporových strán prejavili vôľu dohodnúť sa na prevode vlastníckeho práva k parcele č.
XXXX, resp. jej časti (od C. ulice po vinicu), v prospech nebohého C. R. a jeho manželky K.. I keď

táto dohoda nebola pretavená do písomnej formy, S. I. starší ako objednávateľ požiadal organizáciu
Geodézia, š.p. Bratislava o vypracovanie geometrického plánu na účely rozdelenia parcely, pričom táto
vypracovala dňa 11.02.1980 geometrický plán, č. 241-2-2711-600/79, podľa ktorého sa mala pôvodná
parcela č. XXXX rozdeliť na dve nové parcely, a to na parcelu č. XXXX/X, o výmere 884 m2, v prospech
doterajšieho vlastníka zapísaného v evidencii nehnuteľností (C. R. a manželka K.), a parcelu č.XXXX/

X, o výmere 781 m2, v prospech S. I. staršieho (doslovne „I., Š.“). V nadväznosti na geometrický plán,
ako i na dohodu spísanú pred MNV v Š. dňa 14.09.1979, zložil nebohý C. R. čiastku 15.000,-Kčs na
vkladnú knižku, znejúcu na meno S. I., P., Š., za pozemok roľa č. XXXX, pôvodne v pozemnoknižnej
vložke č. XXX, z ktorej bola vyvlastnená časť 282 m2 a vytvorená nová parcela č. XXXX/X; prevzatie
tejto sumy žalobca nerozporoval. Tieto vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,

i podľa mienky odvolacieho súdu naznačujú, že právny predchodca žalobcu prejavil vôľu odpredať len
časť pôvodnej parcely č. XXXX, za týmto účelom dal objednávku na vyhotovenie geometrického plánu,
č. 241-2-2711-600/79, zo dňa 11.02.1980, rozdeľujúceho parcelu na dve časti, keď len pri parcele č.
XXXX/X, bol uvedený ako vlastník a užívateľ nebohý C. R. s manželkou, ktorý za týmto účelom (jej kúpy)
zložil v prospech S. I. staršieho na vkladnú knižku finančný obnos v sume 15.000,-Kčs. Pokiaľ žalovaná

v 2. rade v tejto súvislosti namietala, že peňažná čiastka vložená na vkladnú knižku zodpovedala odplate
za celú pôvodnú parcelu, nakoľko v tom čase sa pozemky predávali za sumu približne 1.000,-Kčs za
100 m2, svoje tvrdenia nijako nepreukázala; tieto pritom boli v rozpore s obsahom potvrdenia zo dňa
28.09.1980, odkazujúceho tak na novovytvorenú parcelu č. XXXX/X, ako i na zápisnicu MNV v Š. zo
dňa 14.09.1979, v ktorej S. I. prejavil vôľu predať len časť parcely, a teda nie parcelu celú. Odvolací

súd neuveril ani tvrdeniu žalovanej v 2. rade, že hoci sa jej právny predchodca mal stať vlastníkom celej
pôvodnej parcely č. XXXX, následne dal časť z nej (zodpovedajúcu parcele č. XXXX/X) do užívania
S. I. staršiemu na čas do jeho smrti, ktoré tvrdenie rozporoval v priebehu konania žalobca. Žalovaná
v 2. rade, ktorá ani neuviedla bližšie skutkové okolnosti ňou tvrdenej dohody, jej existenciu dôkazne
nepreukázala, pričom taká dohoda by podľa mienky odvolacieho súdu nezodpovedala ani rozumnému

usporiadaniu vtedajších vzťahov; bolo by totiž nelogické, aby nebohý C. R., ktorý mal spolu s manželkou
od počiatku záujem odkúpiť len časť pôvodného pozemku parcela č. XXXX, po kúpe celého pozemku
dal následne časť z neho, označenú geometrickým plánom č. 241-2-2711-600/79, objednaným S. I.
starším, ako parcela č. XXXX/X do bezplatného doživotného užívania právnemu predchodcovi žalobcu,
pričom v jeho užívaní následne pokračoval žalobca; hoci ho žalobca užíval podľa mienky žalovanej v 2.

rade neoprávnene, táto spolu s ostatnými žalovanými nikdy nežiadala o jeho vypratanie, príp. o peňažné
plnenie za jeho užívanie.28. Za nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalovanej v 2. rade, v zmysle ktorej mal dať
S. I. starší vypracovať geometrický plán za iným účelom, konkrétne pre účely ohlásenia stavebných
úprav nebohým C. R. zo dňa 21.09.1980 a ním plánovaného oplotenia pozemku, a preto ani nik

z právnych predchodcov sporových strán nežiadal o prevedenie geometrického plánu do vtedajšej
evidencienehnuteľností.Odhliadnucodtoho,žežalovanáv2.rade(resp.žalovaní)vkonanípredsúdom
prvej inštancie spájala zápis geometrického plánu do evidencie nehnuteľností s inými dôvodmi (rodičia
boli zapísaní ako vlastníci pozemku parcela č. XXXX v evidencii nehnuteľností, a preto bol nadbytočný
prevod geometrického plánu), jej argumentáciu možno považovať za rozpornú so samotným účelom

jeho vypracovania; ním bolo „rozdelenie parcely č. XXXX“, na dva nové pozemky, ktorých hranice boli
v prírode vyznačené železnými trubkami.

29. Vychádzajúc zo zistenia, že počnúc od dohody právnych predchodcov sporových strán, osvedčenej
v zápisnici MNV v Š. zo dňa 14.09.1979, na ktorú nadväzovalo vyhotovenie geometrického plánu, č.
241-2-2711-600/79, zo dňa 11.02.1980, ako i prevzatie vkladnej knižky s finančným obnosom 15.000,-

Kčs S. I. starším, začala každá z dotknutých strán fakticky užívať (len) časť pôvodnej parcely č. XXXX,
v zhode s geometrickým plánom, ktoré okolnosti užívania (najmä vo vzťahu k žalobcovi, resp. jeho
právnemu predchodcovi) potvrdili žalovaní v priebehu konania (viď ich vyjadrenia na č.l. 97, 105, 187) a
tieto vyplynuli i z ohliadky nehnuteľnosti v dňoch 06.04.2016 a 22.09.2016, súd prvej inštancie správne
ustálil, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, mohli byť minimálne od roku 1980 objektívne

presvedčení, že nimi držanú a užívanú časť parcely č. XXXX nadobudli poctivým spôsobom; stav držby
a užívania nehnuteľností, a to súčasného pozemku parcela č. XXXX/X, o výmere 440 m2, spolu s
novovytvoreným pozemkom parcela č. XXXX/X, o výmere 428 m2 právnymi predchodcami žalovaných,
a novovytvoreného pozemku parcela č. XXXX/X, o výmere 797 m2 právnym predchodcom žalobcu,
pritom pretrváva do súčasnosti.

30. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že pre účely vydržania je držiteľ oprávneným, ak je
dobromyseľný, že mu vec patrí, pričom držiteľ môže byť dobromyseľný aj na základe ústnej kúpnej
zmluvy. Nie je rozhodujúce, či spôsob, ktorým držiteľ vstúpil do držby bol súladný s platnými právnymi
predpismi, keďže trvanie na tejto požiadavke by de facto neprípustne popieralo samotný obsah a

účel ustanovení o vydržaní. Skutočnosť, že i nedošlo k perfektnej, teda k platnej kúpnej zmluve, na
posudzovanie oprávnenosti držby nemá podstatný vplyv, keďže platnosť nadobúdacieho právneho titulu
je rozhodujúca len pri prevode vlastníctva na základe právneho úkonu (k tomu rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo 117/94, R 44/96). I podľa súčasnej judikatúry možno
za dobromyseľného držiteľa považovať takého, ktorý bol objektívne presvedčený o tom, že držanú vec

nadobudol poctivým spôsobom, i keď nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia
veci pritom treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi, okrem iného, i v
situácii, ak za držanú vec zaplatil dohodnutú cenu, prípadne iné dohodnuté plnenie (k tomu rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 484/2015). So zreteľom na ústnu dohodu
o predaji časti pozemku pôvodnej parcely č. XXXX, na ňu nadväzujúce vypracovanie geometrického

plánu, č. 241-2-2711-600/79, zo dňa 11.02.1980 a zaplatenú sumu 15.000,-Kčs, možno potom dovodiť,
že žalovaní splnili podmienky vydržania parcely č. XXXX/X, o výmere 440 m2 spolu s novovytvoreným
pozemkom č. XXXX/X, o výmere 428 m2, keď mohli byť objektívne presvedčení, že tieto nadobudli
poctivým spôsobom, i keď nesplnili zákonné podmienky.

31. Pokiaľ žalovaná v 2. rade v odvolaní odvodzovala vydržanie vlastníckeho práva k celej pôvodnej
parcele č. XXXX, od osvedčenia o dedičstve po nebohom C. R. a K. R., ktorým štátne notárstvo,
resp. neskôr súdny komisár schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, odvolací súd udáva, že
zaradenieaktívdodedičstvanazákladerozhodnutiaštátnehonotárstvaešteniejenezvratnýmdôkazom
o vlastníctve veci a že toto prešlo na dediča. Dohoda o vyporiadaní dedičstva rieši vzťahy iba medzi

účastníkmi konania o dedičstve navzájom, nemusí mať zaväzujúce účinky voči tretím osobám (k tomu
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSFR zo dňa 31.01.1980, sp. zn. 3Cz 5/90, R 14/1992). Naviac, v čase
vydania osvedčenia o dedičstve sporové strany fakticky užívali nehnuteľnosti v stave, v akom ich užívajú
i v súčasnosti, čo potom spochybňuje dobromyseľnosť žalovaných vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva
k celému pozemku.

32. Vzhľadom na to, že žalovaná v 2. rade v odvolaní iné skutočnosti spochybňujúce správnosť právnych
záverov konajúceho súdu nenamietala, a ňou uvádzaná argumentácia nebola spôsobilá privodiť zmenu
rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, odvolací súd rozsudok súdu prvejinštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Má pritom za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vlastníckych vzťahov medzi stranami

sporu.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný
úspech, priznal voči žalovanej v 2. rade, ktorá úspech nemala, plný nárok na ich náhradu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).